Európa kedysi premenila kontinent vojny na kontinent mieru. Dnes je tento úspech pod tlakom. Keďže vojna na Ukrajine pokračuje bez jasného konca v dohľade, Európa a širšie euroatlantické spoločenstvo čelia rozhodujúcej otázke: Bude konflikt naďalej eskalovať, alebo dokáže politická predstavivosť a odhodlanie opäť otvoriť cestu k mieru?

Vojny je vždy ľahšie začať ako ukončiť. Prebiehajúce konflikty na Ukrajine a Blízkom východe túto pravdu bolestne demonštrujú. Vojna prináša utrpenie, ničenie a nestabilitu, ale zriedkavo trvalé riešenia. Napriek rastúcemu geopolitickému napätiu musí hľadanie mieru zostať ústrednou politickou zodpovednosťou.

Pri pohľade na dnešnú vojnu na Ukrajine sa zdajú byť možné tri scenáre: dlhotrvajúci konflikt, nebezpečná eskalácia alebo – ak diplomacia znovu získa na obrátkach – dohodnutý mier.

Riziko dlhotrvajúcej vojny

Najpravdepodobnejším scenárom je v súčasnosti pokračovanie konfliktu. Ukrajina už utrpela obrovské ľudské a materiálne straty. Mestá a infraštruktúra boli zničené, milióny ľudí boli vysídlené a ekonomická záťaž naďalej rastie.

Napriek rozsiahlej podpore Západu zostáva situácia na bojisku mimoriadne zložitá. Rusko si zachováva schopnosť viesť dlhú a vyčerpávajúcu vojnu, zatiaľ čo Ukrajina sa naďalej vo veľkej miere spolieha na vonkajšiu pomoc pri udržiavaní svojej obrany. Bez obnovenej diplomatickej angažovanosti by vojenská patová situácia mohla pretrvávať roky.

Nebezpečenstvo eskalácie

Ešte znepokojujúcejšou možnosťou je eskalácia. Európa z vlastnej histórie vie, ako sa regionálne konflikty môžu špirálovito rozvinúť do širšej katastrofy. Dve svetové vojny 20. storočia sa začali v Európe.

Vojenské odstrašovanie a podpora Ukrajiny odrážajú legitímne bezpečnostné obavy. Zároveň súčasná trajektória vyvoláva zložité otázky o tom, či by sa konflikt mohol ďalej rozširovať – geograficky, politicky alebo technologicky.

Masívne prezbrojenie v celej Európe môže posilniť obranné schopnosti a odradiť agresiu, ale samotné zbrojenie nemôže priniesť mier. Trvalá stabilita si v konečnom dôsledku vyžaduje politické riešenia, ktoré odpovedajú na základné bezpečnostné obavy.

Potreba obnovenej diplomacie

Pôvod súčasnej vojny spočíva v zložitej sérii politických a bezpečnostných udalostí, ktoré sa odohrávali viac ako desať rokov. 

Minské dohody boli prijaté s cieľom stabilizovať situáciu, ale nikdy neboli úplne implementované. S ďalším zhoršovaním vzťahov medzi Ruskom a Západom sa nedôvera zintenzívnila. Ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022 v plnom rozsahu premenila už aj tak nebezpečnú konfrontáciu na najväčšiu vojnu v Európe od roku 1945.

Udržateľný mier prijateľný pre Ukrajinu aj Rusko si bude vyžadovať zapojenie širšieho medzinárodného spoločenstva. Najmä vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskou federáciou zostanú ústredným bodom akéhokoľvek budúceho rámca európskej bezpečnosti.

Politickí lídri vo viacerých krajinách pravidelne vyjadrovali svoju túžbu ukončiť vojnu prostredníctvom rokovaní. Či takéto iniciatívy uspejú, bude závisieť od trvalého diplomatického úsilia a ochoty všetkých strán zvážiť nové prístupy k európskej bezpečnosti.

Poučenie z európskej histórie

Najväčším úspechom Európy po druhej svetovej vojne bola premena historických rivalít na spoluprácu. Vízia štátnikov ako Robert Schuman, Konrad Adenauer, Alcide De Gasperi a Jean Monnet umožnila zmierenie medzi bývalými nepriateľmi.

Ich postreh bol jednoduchý, ale hlboký: Trvalý mier si vyžaduje spoločné záujmy a spoločné inštitúcie. Hospodárska spolupráca môže vojnu nielen urobiť nežiaducou, ale aj materiálne nemožnou.

Túto transformáciu formovali dve iniciatívy. Schumanov plán integroval strategické odvetvia, ako je uhlie a oceľ, a položil tak základy pre to, čo sa neskôr stalo Európskou úniou. Marshallov plán zároveň podporil hospodársku obnovu a pomohol stabilizovať kontinent po ničivom konflikte.

Nový rámec pre mier

Dnešné geopolitické prostredie je veľmi odlišné, no základný princíp zostáva relevantný. Trvalý mier vo východnej Európe si môže vyžadovať podobne tvorivý prístup – taký, ktorý kombinuje bezpečnostné záruky s hospodárskou spoluprácou.

Modernizovaný „Schumanov-Marshallov prístup“ by preto mohol byť súčasťou širšej diskusie o budúcnosti európskej bezpečnosti. Takýto rámec by sa mal zamerať na spoluprácu v strategických sektoroch, ako je energetika, prírodné zdroje a informačné technológie. Takáto dohoda medzi USA a Ruskou federáciou by predstavovala Veľkú dohodu, otvorenú pre ostatných. Začala by budovať nové bezpečnostné vzťahy, enormne by podporila hospodársky rast a otvorila cestu k novému spoločenstvu Západ-Východ.

Ak by sa takéto iniciatívy uplatňovali starostlivo a inkluzívne, mohli by postupne obnoviť dôveru a zároveň vytvoriť spoločné záujmy, ktoré znížia motiváciu ku konfrontácii. Cieľom nie je ignorovať realitu vojny, ale vytvoriť podmienky, v ktorých je možný trvalý mier.

Základy dôstojného mieru

Ukrajine, Európskej únii a ďalším partnerom v Európe a Eurázii by sa otvorila veľká dohoda v podobe uvedených strategických spoločných trhov medzi USA a Ruskom.

Komplexné urovnanie musí riešiť aj humanitárne a politické dôsledky konfliktu. Medzi základné prvky trvalého mieru musí patriť návrat utečencov a vysídlených osôb, ochrana práv menšín, obnovenie právneho štátu a zodpovednosť za vojnové zločiny. Na riadenie sporných území a zabezpečenie dodržiavania práv postihnutého obyvateľstva budú potrebné medzinárodné mechanizmy.

Ďalšou výzvou je rekonštrukcia. Rozsiahle oblasti Ukrajiny utrpeli obrovské škody. Koordinované medzinárodné úsilie o rekonštrukciu – ambiciózne porovnateľné s predchádzajúcimi programami povojnovej obnovy – obnoví hospodársku stabilitu a poskytne základ pre dlhodobý rozvoj. Rovnako dôležité bude zmierenie. Vojny zanechávajú hlboké jazvy nielen medzi štátmi, ale aj medzi ľuďmi a národmi. Dialóg, budovanie dôvery a kultúrne výmeny sú nevyhnutné, ak má stabilný mier zapustiť pevné korene.

Náročný, ale nevyhnutný cieľ

Mier nikdy nebol jednoduchý ani automatický. Vyžaduje si zodpovednosť, spoločné záujmy a vytrvalosť politických lídrov aj spoločností. Vojna na Ukrajine je tragédiou, ktorá už stála nespočetné množstvo životov a obrovské utrpenie. História však ukazuje, že aj tie najtrpkejšie konflikty môžu nakoniec ustúpiť zmiereniu a spolupráci.

Inovácia v politike nie vždy znamená vynájdenie niečoho úplne nového. Niekedy to znamená znovuobjaviť úspešné myšlienky z minulosti a prispôsobiť ich novým okolnostiam. Povojnové skúsenosti Európy ukazujú, že bývalí protivníci sa môžu stať partnermi. Ak si dnes budeme pamätať na toto ponaučenie, hľadanie mieru na Ukrajine môže otvoriť dvere k obnovenej architektúre stability a spolupráce na celom kontinente.

https://www.postoj.sk/192145/europska-cesta-k-mieru-po-vojne-na-ukrajine