V prípade genocídy na území ISIS môže byť nástup Donalda Trumpa za prezidenta USA nádejou na principiálnejší postoj tejto veľmoci v OSN.
Vyše 84 % svetovej populácie vyjadruje svoju príslušnosť k náboženstvu (Pew Study Center Report, 2013). Ale sloboda náboženstva alebo viery nie je iba o nich. Je pre všetkých, keďže pokrýva ateistov, agnostikov, každého.
This essential, universal human value is currently seriously restricted or attacked in the majority of the world’s countries and territories representing 74% of the total world population (Pew Study Center Report, 2013). The day also reminds people of the hard, long, often bloody road from serfdom, deep societal divisions, sectarian hatred, and violent oppression against efforts to form free, pluralist and tolerant societies respecting the rule of law, human rights and basic universal values. No society is the perfect role model in this, but we learn as we go. Many peoples, communities, leaders and governments in Europe, Asia, Africa, Americas, Australia and Oceania struggle to improve the quality of democracy, to embrace and care more about these principles and values. Many dictators, autocratic regimes and violent groups struggle in the opposite direction: they proclaim rule without law instead of the rule of law; the power over people instead of the service to people…
While more than 84% of people in the world can be described as “religiously affiliated” (ibid.), FoRB is more widely applied. It is a fundamental freedom relevant for all, as it also covers the rights of atheists, agnostics, and non-believers. The right to freedom of thought, conscience, religion or conviction is linked to the freedom of expression, of assembly and other important civil and political rights. FoRB is a litmus test of all human rights, because when the religious freedom is missing then other civil freedoms are missing as well. More www.foref-europe.org
Systematické vraždenie, mučenie, zotročovanie, únosy, znásilňovanie a prenasledovanie príslušníkov náboženských a etnických menšín na územiach ovládaných ISIS reprezentuje typ najväčšieho zločinu – genocídu.
Autor je osobitný vyslanec
pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ
Každoročný Medzinárodný deň náboženskej slobody (27. október) je pripomienkou, že sloboda náboženstva alebo viery (presvedčenia) nie je ani samozrejmou realitou, ani širokým víťazným medzinárodným trendom. Práve naopak, tendencia je negatívna. Táto základná, univerzálna hodnota je v súčasnosti vážne obmedzovaná alebo atakovaná vo väčšine štátov sveta, reprezentujúcich 74 percent celkovej populácie (Pew Study Center Report, 2013).
Tento deň tiež pripomína ťažkú, dlhú, často krvavú cestu od otroctva, hlbokého spoločenského rozdelenia, sektárskej nenávisti a násilného utláčania k slobodným, pluralitným a tolerantným spoločnostiam, ktoré rešpektujú vládu zákona, základné ľudské práva a univerzálne hodnoty.
Žiadna nie je ideálnym modelom, ale postupne sa učíme. Nie je to jednoduchý, priamočiary proces. Mnohé národy, spoločenstvá, lídri a vlády v Európe, Ázii, Afrike, v Amerike, Austrálii a Oceánii sa snažia zlepšiť kvalitu demokracie, prijať a chrániť tieto princípy a hodnoty. Početní diktátori, autokratické režimy a násilné skupiny sa usilujú o opak.
Vyše 84 percent svetovej populácie vyjadruje svoju príslušnosť k náboženstvu (tamtiež). Ale sloboda náboženstva alebo viery nie je iba o nich. Je pre všetkých, keďže pokrýva ateistov, agnostikov, každého. Právo na slobodu myslenia, svedomia, náboženstva alebo presvedčenia sa viaže na slobodu prejavu, zhromažďovania a na ďalšie dôležité občianske a politické práva. Je lakmusovým testom všetkých ľudských práv. Pretože kde niet náboženskej slobody, tam chýbajú aj ďalšie občianske slobody.
Kultúra ľudskej dôstojnosti sa nedá vytvárať bez náboženskej slobody. Zápas proti totalite v rámci Československa začal kulminovať po bratislavskom Veľkom piatku, kedy modlitbová, sviečková manifestácia za náboženské a občianske práva bola brutálne potlačená policajnými silami. Lenže následný trend vývoja smerom k Nežnej revolúcii v novembri 1989 bol nezastaviteľný.
Sloboda nie je bezúčelová a neprežije bez zdieľanej zodpovednosti. Preto požiadavka na viac náboženskej slobody sa podľa mňa implicitne viaže na aktívnu angažovanosť náboženských predstavených a komunít pre mier, spravodlivosť, ľudskú spolupatričnosť a solidaritu. V 21. storočí je to veľmi potrebné.
Od systematickej likvidácie 1,5 milióna Arménov v rámci Osmanskej ríše, čo predstavovalo prvú uznanú genocídu 20. storočia, prešlo ľudstvo podobnými horormi na náboženskej, etnickej, národnej alebo rasovej báze v mnohých častiach sveta – v nacistických a sovietskych koncentračných táboroch, gulagoch a masových hroboch, v Kambodži, Rwande, Bosne… Sľub „Nikdy viac!“ z Norimberského tribunálu v roku 1946 bol porušovaný opakovane, znova a znova. Príliš často sme opustili záväzok zabrániť genocíde alebo neľudskému zaobchádzaniu. Fakticky, opustili sme ľudí v núdzi, prenasledovaných pre náboženstvo, presvedčenie, rasu, etnický pôvod – ich ľudskú identitu.
Súčasné systematické vraždenie, mučenie, zotročovanie, únosy, znásilňovanie a prenasledovanie príslušníkov náboženských a etnických menšín na územiach ovládaných ISIS reprezentuje práve tento typ najväčšieho zločinu – genocídu.
Tento postoj bol silne vyjadrený parlamentnými orgánmi Rady Európy, Európskej únie, USA, Veľkej Británie a Austrálie a ďalších inštitúcií alebo organizácií. Preto je aktuálnou a alarmujúcou otázka: Bude storočie genocíd pokračovať, alebo sa skončí? Ktoré skupiny a územia budú nasledovať po kresťanoch, jezídoch, šiítskych moslimoch a iných komunitách v Iraku a Sýrii?
Odpoveď na danú otázku je kľúčovo dôležitá a odhodlanie rozhodujúce. Lepšie, ľudskejšie storočie je našou morálnou povinnosťou! Ak chceme žiť pokojnejšie a lepšie časy, musíme zabrániť opakujúcej sa tendencii návratu neľudskosti. Znamená to zastaviť prenasledovanie nevinných ľudí, pomôcť umlčaným a bezbranným obetiam, postaviť páchateľov zločinov pred spravodlivosť. Ľahostajnosť, nevedomosť a strach pomáhajú fanatikom a páchateľom zločinov; naše mlčanie zraňuje obete.
Okrem genocídneho prenasledovania existuje veľa ďalších foriem náboženského útlaku – zákony proti blasfémii (rúhaniu), proti konverzii, sektárske násilie alebo totalitné režimy, ktoré sa usilujú potláčať náboženské prejavy a slobodu svedomia a presvedčenia v záujme presadzovania vlastnej ideológie a uniformity. Marx a Lenin odsudzovali náboženstvo ako „ópium ľudstva“. A vytvorili svoje vlastné „náboženstvo“ – novú nátlakovú a bojovnú ideológiu. Nedávni veľkí diktátori – Hitler, Stalin, Mao Ce-tung, Pop Pot – systematicky likvidovali slobodu náboženstva a presvedčenia.
Bez pochopenia náboženstva, vrátane jeho zneužívania (ako to robia napríklad islamskí teroristi), nemôžeme ani dobre porozumieť, čo sa deje v súčasnom svete. A tak nemôžeme ani nájsť účinnú, ozdravnú liečbu. Podpora slobody náboženstva alebo viery a etiky zodpovednosti, vzdelávanie a výchova pre život v rozmanitosti je základná cesta pre zápas s náboženským a násilným extrémizmom a terorizmom. Kultúra ľudskej dôstojnosti pre každého a všade bude môcť rásť a prinášať dobré ovocie v našich časoch, ak budeme pretínať korene ľahostajnosti, nevedomosti a strachu. Lebo ľahostajnosť, nevedomosť a strach sú spojencami zla.
Tento článok nájdete aj na dennikn.sk, .tyzden.sk
Article written by Ján Figeľ, Special Envoy for promotion of FoRB outside the EU
International Day of Religious Freedom (October 27) is a reminder that freedom of religion or belief (FoRB) is neither self-evident reality, nor broadly winning international trend. Quite opposite, tendency is negative. This essential, universal human value is currently seriously restricted or attacked in majority of world countries and territories representing 74% total population (Pew Study Center Report, 2013). The Day also reminds people of the hard, long, often bloody road from serfdom, deep societal divisions, sectarian hatred and violent oppression to free, pluralist and tolerant societies respecting the rule of law, human rights and basic universal values. None of them is the perfect role model in this, but we learn as we go. Many peoples, communities, leaders and governments in Europe, Asia, Africa, Americas, Australia and Oceania struggle to improve quality of democracy, to embrace and care more about these principles and values. Many dictators, autocratic regimes and violent groups struggle in the opposite direction: the rule without law instead of the rule of law, the rule over people instead of the service to people…
While more than 84% of people in the world can be described as “religiously affiliated” (ibid), FoRB is not just related to them. It doesn’t only concern them. It is for all, as it covers atheists, agnostics, everybody. Right to freedom of thought, conscience, religion or conviction is linked to freedom of expression, of assembly and other important civil and political rights. It is a litmus test of all human rights. Because when the religious freedom is missing then other civil freedoms are missing as well. Culture of human dignity is inconceivable without FoRB. In my homeland Slovakia, then Czechoslovakia, struggle to overcome totalitarian, communist regime peaked after Bratislava Great Friday 1988 when peaceful prayer manifestation of citizens in the center of the capital city with requests for religious and civil rights was brutally attacked by police forces. Since then a trend towards “Velvet revolution” and overall political change in 1989 became unstoppable. More
.- The genocide of Yazidis and Christians in the Middle East and the refugee crisis should be a priority for Europe, the EU special envoy for religious freedom has said.
Jan Figel told CNA that even though “there many other places where religious freedom is liquidated, discriminated and oppressed,” the Middle East is an unavoidable focus.
“It is evident that what it is going on the Middle East affects the rest of the world,” he said at a media symposium organized by Alliance Defending Freedom International in Brussels.
Figel, a Slovak who served as EU Commissioner for Education from 2004 to 2009, was chosen to be the union’s special envoy for the promotion of freedom of religion or belief outside the European Union. The position is an observer role and has a one-year term.
“I deem that the religious persecutions against Yazidis and Christians can be labeled as genocide, and this is the reason why the Middle East is a priority: there is a crime committed in the geopolitical center of the world, where three continents meet and the most important religions live together,” he explained.
Figel stressed the need to aid countries at the frontlines of conflicts that involve religious persecution and mass refugee displacement.
“Europe should provide more cooperation and assistance, as there are countries, like Jordan, that cannot sustain the flow of refugees that is coming to their lands,” Figel said. “Jordan did not close its borders, it is open to refugees from Syria and Iraq, and needs and deserves more EU support and comprehensive cooperation.”
Figel has focused on the plight of Christians in the Middle East in his own work. For his first official overseas trip, he visited Jordan Oct. 18-19, meeting with representatives of government and religious and civil society leaders.More
Boris Johnson is under fire from the EU’s special envoy on religious freedom over the failure to describe ISIS atrocities against Christians and Yazidis as “genocide”, Christian Today can reveal.
Figel told Christian Today he was “disappointed” with Johnson and expected him to “take it up” after the “British Parliament clearly expressed an announcement of genocide”.
In an interview in Brussels, Figel issued a direct call on the UK to act on the will of its MPs. “The United Nations needs leadership and there are certain countries who are permanent members of the UN security council [who can do that].
“I am sure the message of the US people and the UK population has given a strong mandate” to the two governments, he said. “The government should take executive action which is truly in line with the parliament.” more
Priznávam, Michala Kováča som za prezidenta volil bez hlbšieho odhodlania a presvedčenia. S istotou som v januári 1993 odovzdal svoj poslanecký hlas Dr. Antonovi Neuwirthovi, bývalému politickému väzňovi, skvelému lekárovi a kresťanskému demokratovi, ktorého kandidatúru za prezidenta pre prvú parlamentnú voľbu navrhlo KDH.
Viacerí z KDH sme sa spolu s ďalšími opozičnými poslancami vtedy rozhodli dať v druhej voľbe hlas Michalovi Kováčovi, v tom čase podpredsedovi HZDS. Volil som ho s nádejou a s očakávaním. Michal Kováč nesklamal. Sú takí, ktorých veľká moc deformuje a korumpuje. A sú takí, ktorých veľká zodpovednosť pretavuje v úctyhodné osobnosti, čo si s rastom svojej moci uvedomujú zmysel služby v pravde a spravodlivosti. Michal Kováč v najvyššej funkcii vyrástol na oporu ústavnosti a demokracie v novej Slovenskej republike. S odvahou a statočne znášal útoky a osočovanie od svojich oponentov a neprajníkov. Pokora bola jeho silou. Stal sa príkladom slúžiaceho lídra.
Pamätáme, ako naň pokrikovali davy z Pasienkov, ktoré burcoval premiér Mečiar, bilboardový LenOn. Ako prezidenta Kováča odmietali pri návštevách v okresoch prijímať politické bábky s označením prednosta. S nenávisťou a krivo o prezidentovi komunikovali štátom platení novinári a médiá, zvlášť po únose jeho syna Michala. Krvavé rozmery tento zápas nadobudol, keď vládou spravovaná SIS zapojila do politického zápasu mafiu a keď bol brutálne zavraždený nepohodlný svedok – spojka pri zločine zavlečenia mladý Róbert Remiáš. Prezident to trpezlivo niesol ako svoj kríž. Budúcnosť sa nerodí bez obety, ale práve cez ňu. Išlo o budúcnosť demokracie a Slovenska v zjednotenej Európe. Po skončení funkcie sa Michal Kováč intenzívne zaoberal možnou korektúrou tzv. divokej privatizácie v r. 1995 – 98. Veľmi túžil po náprave krívd a po spravodlivosti. Pri mnohých stretnutiach rozvíjal a šíril myšlienky kresťanského sociálneho učania, ktoré považoval za inšpirujúce pre zdravý rozvoj spoločnosti.
Zápas o demokratický charakter Slovenska, zrušenie nemorálnych a protiprávnych Mečiarových amnestií, občianska odvaha a statočnosť sú dôležité pre našu súčasnosť a budúcnosť viac, než len pre vysporiadanie sa s minulosťou. Krivdy treba naprávať, reči sú málo. Ak štát bude mládež voziť vlakmi zadarmo, ale nebude jej garantovať spravodlivosť a vládu práva, ako bude vyzerať naša spoločnosť, politika a kultúra? Vari nie je spravodlivosť viac než popularita či populizmus? Vari sa bez nej dá slušne žiť? Prvý prezident demokratickej Slovenskej republiky dbal o ústavnosť, spravodlivosť a ľudskú dôstojnosť. Odmietal politickú manipuláciu a sociálnu demagógiu. Aj preto ho uznávali slušní občania a svetové osobnosti.
Pán Prezident, vďaka, zbohom a dovidenia!
Ján Figeľ
13. 10. 2016
Tento článok nájdete na postoj.sk
Čítajte aj na sme.sk
TASR, včera 14:51, aktualizované včera 18:40
Ján Figeľ: Special Envoy for the promotion of freedom of religion or belief outside the EU
Sehr geehrte Damen und Herren, verehrte Gäste, liebe Freunde, Es ist mir eine groβe Ehre und Freude hier Heute zu sprechen. Heute, in einer Zeit vielfacher Krisen besteht mehr als jemals zuvor in der Geschichte der EU die Gefahrt, dass Europa zerbricht an nationalen Egoismen, an Fragen der Migration, der Sicherheit, der Religion, der Werte. Wenn es ein Wort gibt, das wir bis zur Erschöpfung wiederholen müssen, dann lautet es Dialog. Wir sind aufgefordert, eine Kultur des Dialogs zu fördern. Die Kultur des Dialogs impliziert einen echten Lernprozess, aber Dialog ohne Freiheit und Wahrheit ist wirklich unmöglich.
Ladies and Gentlemen,
In the midst of current multilayer crisis – we see compounded migration crisis, security crisis with crisis of our values, the dialogue is the space where we can find an answer. It requires not uniformity, but a unity that can harmonise even divergent views. We should recall that the roots of the term religion are in latin religare, which means „to unite together“. It would then be a great error, even contradiction, to use the freedom of dialogue to create disunity; it would be a great mistake to use religion itself for a division of our people.
But freedom is more than a concept of liberty. It is also rooted in moral values and human rights. This is what Locke meant when he contrasted liberty, the freedom to do what we ought, with licence, the freedom to do what we want. I believe that the moral obligation to do what is right is the starting point for both reflection and action in the field of freedom of religion or belief.
Within this light, the Wir schaffen dass, was a moral statement meaming that we would stand firm behind our principles and values. Within international law, the UN principle of responsibility to protect marks a global political commitment endorsed by all United Nations member states to prevent genocide, war crimes, ethnic cleansing and crimes against humanity. The EU, Germany and other actors also endorsed this principle. So, in a nutshell, this is my conceptual definition of what I wish to do as a first Special Envoy for the promotion of freedom of religion or belief outside the European Union. I wish actively promote dialogue, enhance our responsibility and capacity to face adequately critical internal and external situation influenced notably by the Middle East crisis.
Ladies and Gentlemen,
In terms of my personal experience, you must remember that I come from the other side of the Iron Curtain. I know what it is to have no freedom of religion at all and I know what detrimental this can be, not only for individuals; lives, but also for society as a whole. After 1989 for me as a Christian Democrat religious freedom was at heart of my work. As Slovakia;s Deputy Prime Minister and EU Commissioner responsible for Education and
Youth, I have worked for years to promote intercultural dialogue and to help those in need, including political prisoners in Iran, Belarus and Cuba – one of these became my „adoptive“ son – and we met after his release from prison.
So there are some heart-warming human stories of hope, but let’s make it clear; today, we face a critical situation in many countries, mainly in the Middle East. In February, this was stressed in the European Parliament resolution on the systematic mass murder of religious minorities by the so-called ‘ISIS/Daesh’ in which Parliament called for the creation of the post of a permanent Special Representative for religious freedom outside the EU, a post of which I am honored to be the first holder. More euzeitung.de
Figeľ na stretnutí zdôraznil, že sloboda náboženského vyznania alebo viery ako univerzálne ľudské právo je prioritou v rámci politiky EÚ v oblasti ľudských práv.
Brusel/Bratislava 9. septembra (TASR) – Osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo hraníc EÚ Ján Figeľ sa stretol vo štvrtok (8.9.) v Bruseli s tibetským náboženským vodcom dalajlámom. Ich diskusie sa týkali naliehavých problémoch v oblasti ľudských práv, medzináboženského dialógu a mieru.
Rokovania odzrkadlili skutočnosť, že aj EÚ, aj dalajláma sú laureátmi Nobelovej ceny za mier a že medzináboženský dialóg a dialóg kultúr sú z ich pohľadu predpokladom pre mier a zmierenie konfliktných strán. Figeľ na stretnutí zdôraznil, že sloboda náboženského vyznania alebo viery ako univerzálne ľudské právo je prioritou v rámci politiky EÚ v oblasti ľudských práv.
“Európska únia obhajuje a presadzuje principiálny postoj, že sloboda náboženského vyznania alebo viery je základným právom, na ktoré má každý právo – všade na svete,” povedal Figeľ.
Európska únia sa zaviazala podporovať prístup založený na princípe ochrany všetkých ľudských práv, vrátane slobody náboženského vyznania alebo viery a slobody prejavu, vo všetkých svojich aspektoch. Podľa Figeľa však aj tri roky po tom, čo Rada EÚ prijala usmernenia EÚ týkajúce sa slobody náboženského vyznania alebo viery, toto základné právo zostáva v mnohých častiach sveta napádané. Viac na teraz.sk
