Aj Smer de facto uznal, že jeho plány na výstavbu diaľnic cez PPP neboli výhodné.

Konečne! Začína sa výstavba dlho očakávaného tunela D1 Višňové. Mohol byť už hotový, nebyť nerozumných rozhodnutí prvej vlády Roberta Fica.

Už v roku 2007 to bol podľa vtedajšieho ministra dopravy Ľubomíra Vážneho „najlepšie pripravený projekt“. Namiesto postupu cez eurofondy však uprednostnil rýchly a pre občanov nevýhodný obchod cez PPP projekt, ktorý mal celú stavbu mnohonásobne predražiť.

Nevýhodný kontrakt

Projektovanie, výstavbu, financovanie, údržbu a prevádzkovanie tridsaťkilometrového úseku takzvanej žilinskej diaľnice podpísal v roku 2010 Ľubomír Vážny so zahraničným koncesionárom Hochtief-Alpine/FCC s ročnou platbou za dostupnosť 277 miliónov eur.

To znamená pri tridsiatich ročných splátkach zvyšovaných o infláciu celkové náklady takmer deväť miliárd eur. V súťaži bol vo finále jediný účastník. Ako pri elektronickom diaľničnom mýte či nedávno pri privatizácii CARGO Wagon.

Aj po znížení ceny na základe náročných rokovaní s koncesionárom o štvrtinu (na 219 miliónov eur ročne) sme kontrakt naďalej považovali za nevýhodný. Rozhodli sme sa nechať expirovať zmluvu PPP3 podobne ako PPP1, teda päť úsekov D1 od Martina po Prešov. Za 105 kilometrov diaľnice by spolu s údržbou občania mali zaplatiť za tridsať rokov 17 miliárd. To je úroveň výdavkov jedného štátneho rozpočtu. Dodnes nebola zodpovedaná otázka, komu a prečo mali ísť toľké peniaze.

Štátna expertíza určila cenový strop úseku Lietavská Lúčka – Dubná skala na 900 miliónov eur; no cez PPP projekt to malo byť až 1,15 miliardy.

Vlastizrada?

Za pravdu nášmu prístupu fakticky dáva dnes už aj Smer, keď štát podpísal zmluvu na toto dielo za 410 miliónov. Navyše, väčšinu nákladov nám preplatí Európska únia cez eurofondy. Pre ľudí je to okrem ceny ďalší finančný bonus. Len na stavbe tohto úseku ušetríme 700 miliónov eur. Škoda len, že od otvorenia ponúk trvalo Jánovi Počiatkovi zazmluvnenie dva roky.

PPP projekty na D1 boli pre štátny rozpočet neudržateľné. Ich splácanie by zablokovalo ďalšiu výstavbu diaľnic na Slovensku. Preto som vtedajší model nazval gréckou cestou. Vypísali sme skutočné súťaže, ktoré generovali rôznych víťazov a konkurenčné ceny. Preto začatie stavby za týchto podmienok považujem za víťazstvo zdravého rozumu a občanov Slovenska.

Robert Fico moje konanie vtedy nazval vlastizradou; Smer zvolal k tomu aj schôdzu parlamentu. Dnes je jasné, že vlastizradou by bola realizácia výstavby cez PPP projekty, ktoré odsúhlasila jeho vláda.

Je reálna nádej, že o päť rokov bude Bratislava s Košicami konečne prepojená aj diaľnicou.

Ján Figeľ

Článok nájdete aj na sme.sk

To, čo predvádza vláda a minister Počiatek v Železničnej spoločnosti CARGO, sa dá opísať ako góly do vlastnej, slovenskej brány. Nielenže sa spreneverili prísľubu, že nebudú privatizovať, ale realizácia zámeru pripomína tunelovanie. KDH odmieta bezbrehý a pre Slovensko nevýhodný rozpredaj spoločnosti CARGO. Všetko, čo má zaujímavú hodnotu, J. Počiatek privatizuje, ale dlhy a straty ponecháva štátu, teda občanom Slovenska. Zároveň posúva štát do dlhodobo nevýhodného zmluvného vzťahu. Navyše, súťaž na odpredaj vozňov pripomína mýtny tender, kde vo finále zostala v súťaži tiež len jedna firma. Jeden súťažil sám so sebou… Nevýhodné kontrakty strana Smer-SD robiť vie.

Obchod v Železničnej spoločnosti CARGO má jedného víťaza a jedného porazeného. Vítazom je jednoznačne švajčiarska spoločnosť AAE, ktorá zaplatí menej za kúpu dcérskej spoločnosti CARGO WAGON, ako CARGO zaplatí spätne za prenájom vagónov na osem rokov. Rozdiel je až 70 mil. EUR a k tomu ďalších voľných 4000 vozňov, na ktorých firma AAE môže zarábať. Porazenými sú občania a daňoví poplatníci, ktorí sa budú skladať na tieto politické rozhodnutia ministra a vlády. Kde sú teraz obhajcovia status quo z radov odborárov, ktorí boli hluční a hyperaktívni, keď vládna politika nebola červenej farby a reálne ozdravovala firmu?

Náš prístup bol iný. Čestne sme povedali, že najprv skonsolidujeme ZSSK CARGO ako celok a následne mu nájdeme v medzinárodnej súťaži strategického partnera, ktorý prevezme na seba nielen zisky, ale aj straty. Firmu sme zdedili v r. 2010 v zúboženom stave, dlh tvoril 600 mil. EUR, čo predstavovalo 82% vlastného imania. CARGO bolo na pokraji bankrotu, ale podarilo sa nám síce ťažkými, ale veľmi potrebnými rozhodnutiami firmu ozdraviť. Znížili sme poplatok za dopravnú cestu, zrušili sme nevýhodné zmluvy, kde predraženie v niektorých prípadoch bolo až 600%. Prepustili sme aj častˇ zamestnancov, ale v CARGU bola neúnosná prezamestnanosť. Ľudia chodili do práce iba štyri dni a za piaty deň, ktorý zostali doma, dostali zníženú mzdu. Nám sa podarilo efektívnymi manažérskymi rozhodnutiami naštartovať firmu a postupne znovu zaviesť päťdňový pracovný týždeň. Podarilo sa nám presunúť dopravu sypkých tovarov z preťažených ciest na železnicu. Ročnú stratu sme znížili o vyše 100 miliónov EUR a následne sme začali proces hľadania významného strategického investora, ktorý by investoval do modernizácie CARGA. Pre pád vlády sme to však nemohli dokončiť.

Prišiel minister Počiatek a dnes sa jasne ukazuje, čo bolo za rozhodnutím o zrušiť tento rozbehnutý proces vstupu strategického investora do ZSSK CARGO. Vytvorenie troch dcérskych spoločností, cez ktoré sa predá všetko hodnotné a štátu zostane stratová a zadlžená matka, je pre daňových poplatníkov stratovým a nerozumným rozhodnutím. CARGO je aktuálne v ťažkej pozícii, keďže sa zvyšuje tlak na splatenie návratnej finančnej výpožičky.  Odpredaj vozňov CARGA, ako v podstate jediného zmysluplného aktíva, akým v súčasnosti CARGO disponuje, bol zvolený ako rýchle riešenie. Tým sa síce odsunú okamžité problémy CARGA, ale zároveň sa významne sťaží jeho pozícia do budúcnosti. Ak totiž táto firma dnes nevie zabezpečiť svoju finančnú rovnováhu, hoci má na to všetky potrebné náležitosti a nemusí si nič odnikiaľ prenajímať, ťažko očakávať, že sa jej to podarí v situácii, kedy bude musieť cez prenájom živiť ďalšie krky a ziskuchtivých investorov.  Súčasné riešenie je len odkladom súčasných problémov CARGA na neskorší čas, za cenu výrazného zhoršenia podmienok jeho ďalšej existencie.

Článok nájdete aj na hnonline.sk