Author: Marek Olšanský

  • EU Special Envoy for religious freedom should get a stronger mandate

    EU Special Envoy for religious freedom should get a stronger mandate

    “There is evidently higher awareness of importance of religious freedom. Special political positions, diplomatic agendas and supportive projects devoted to the situation of religious or belief minorities have been established during the last years in Denmark, Germany, United Kingdom, Hungary, Poland, Italy. There was the first ever Ministerial Summit on Advancement of Religious Freedom organized by the US State Department. There is also strong support in the European Parliament to institutionalize role of the EU Special Envoy for future, with stronger mandate and better working conditions. All these changes are encouraging.”

    Ján Figeľ

    Interview by Danka Jaceckova to Jan Figel, EU Special Envoy for the promotion of freedom of religion and belief outside the EU

    Q: You’ve been appointed the EU’s first special envoy for the promotion of freedom of religion and belief outside the EU more than two years ago. How would you evaluate this time? Has the situation of religious freedom changed over time?

    A: My nomination in June 2016 was a reaction of President Juncker, European Commission and the European Parliament to the genocidal atrocities of Christians, Yezidis and other religious and ethnic minorities in the Middle Eastcommitted by the ISIS terrorists. War in Iraq is over and we need to work on reconciliation and reconstruction. The most difficult years of war in Syria are gone as well and country hopefully will achieve peace soon. Millions of refugees need to get back home. Mass atrocities against Rohingia Muslims have been committed by military in Myanmar over 2017 and more than 700 thousand of persecuted people fled to Bangladesh.

    Q: Statistical figures show that 79% of the world population live in countries with forms of high restrictions to religious freedom. It’s a very high number… What are the most critical aspects and which population segments are more at risk at global level?

    A: Yes, situation is appalling and the trends are worrying. Basically, we can speak about levels of religious intolerance, discrimination and persecution. Believers in anti-religious states are persecuted comprehensively. Minorities in many states suffer from either governmental harassment or social hostility or militant non-state actors. They are discriminated in access to education, employment, public offices, property, etc. 13 countries in the world apply death penalty for atheism, 22 countries for conversion, over 70 countries have blasphemy laws.

    We see violent extremism nurtured by Islamic terrorism, Hindu or Buddhist nationalism, but also by atheist etatism or ideological secularism. And the most inhuman treatment of minorities is genocide; unfortunately it is not only historical or theoretical threat, but visible failure to protect vulnerable groups in the current times. Century of genocides appeals to our conscience and our responsibility to make a positive difference for the future of humanity.

    Q: How can the three great monotheistic religions – Islam, Judaism, and, naturally, Christianity – join forces to ensure religious freedom? Which are the most critical problems for these religions, do they share them or do these problems differ?

    A: If there is a minority persecuted within the country, then other minorities are under this threat as well. Take examples from Middle East, North Africa or South-East Asia. We all are minorities sometime somewhere. Therefore it is important to treat minorities fairly, not according quantity but according equality, within good governance, as social components and communities. For all people – secular or religious – there is strong invitation to act towards one another “in the spirit of brotherhood”. This is wording of the First Article of the Universal Declaration of Human Rights.

    Three monotheistic religions should show positive example. They have crucial role to promote justice and peace especially in the Middle East, in their cultural cradle and the Holy Land. It took very long time – centuries to see major Christian leader – pope Paul VI. to enter synagogue, and John Paul II. to enter mosque. Last year pope Francis and supreme Sunni Islamic authority Grand Mufti of Al Ahzar have met in Cairo. People generally do not know encyclicals or fatwas, but they get messages and images through media. We need more of it to show that we are “brothers in faith or in humanity” as Muslim scholars like to quote. Populations of Christianity, Jewry and Islam represent over 55 % of global populations. When majority of the world will act for better world, it can be achieved.

    But we must work for religious freedom and respect in diversity, dialogue and cooperation, acting against abuse of religious differences. Leaders and faith communities have their share of “religious social responsibility” for peace, justice and sustainable development to prevail.

    Q: You’ve been drawing EU attention on serious problems in the area of religious freedom. In your role, which tools and human resources can you count on for concrete intervention?

    A: My engagement in this role is a pioneering mission. I struggle to communicate, open doors, minds and hearts and to cooperate with those who are willing to cooperate with the EU. I do not teach, preach, blame, but I try to understand the situation, roots of problems and to find effective solutions. When we find common language and common ground, then there is a chance to define also a common interest and aims. And in their core there is common good.

    I do not have strong competences or budget, but I rely on trust and support of the European Commission and the EU diplomacy. For the human rights support including religious freedom protection the financial instrument EIDHR (European Instrument for Democracy and Human Rights) with the budget of 1.4 bn EUR is used. It serves for projects where for the first time we support also interreligious and intercultural dialogue as a prevention of violent extremism. For the first time in 25 years of its existence the Lorenzo Natali Media Prize was given for professional and amateur journalism for reporting on freedom of conviction and cooperation between religious communities. There is growing support in the EP for institutionalization of the Special Envoy mandate and for personal empowerment and budgetary strengthening of the office.

    Q: What do you see as the biggest challenge for the future in this sense? How can an ordinary EU citizen contribute to the solution of the situation in this matter?

    A: FoRB as we say (freedom of religion or belief) is a civilizational criterion. It is a litmus test of all human rights. And respect of human rights is modern base of justice and international law. Peace and sustainable development are fruits of justice. Therefore we have to care more for freedom of religion and conscience in the world, because it reflects human dignity and promotes good governance. When we show our reasonable and timely solidarity with those who suffer, we are preserving humanity and working against hatred and violence. We need smart people more than smart phones. It means in the globalized world full of diversity we have to learn also religious literacy next to digital one. Defending and assisting persecuted communities we address roots of refugee crisis, too. And we reconfirm our identity as well, because our memory and identity are linked together.

    I use to warn my audiences, media or university students from three influential and important phenomena. These are indifference, ignorance and fear. They are present when we do not care, when we do not know and we are afraid to say or to do something to help the helpless or defenceless people. These are siblings of evil.

    The EU should facilitate peace and justice in conflict zones, defend humanity and provide responsible solidarity in the current world. There is a need, in many regions this role is explicitly demanded. I never met real anti-EU mood in different countries. Each EU citizen can do something – to speak up, share a prayer, care about the people in need, contribute a collection, send some material help, demand politicians to act responsibly or to elect soon a better representation.

    Q: How do you perceive this situation as an ordinary person, not as a Special Envoy?

    A: An ancestor bearing the same name Ján Figeľ, my uncle, was liquidated by state power in his 26 years during the communist regime. This deeply influenced life of our family. Fall of communism in Czechoslovakia has started by the peaceful prayer manifestation in Bratislava in March 1988 which was brutally oppressed. But after a year and half in November 1989 this regime collapsed. Our freedom is very precious and it calls upon us to show responsibility and active solidarity with the people who do not enjoy freedom. My problems are by far smaller when I see crosses and suffering of others. Just have a look at the fates of Asia Bibi and many Christians, Ahmadis, Sikhs, Hindus in Pakistan, to see persecution North Korea, Somalia, Afghanistan, Eritrea and elsewhere. Europe is losing its memory of the battles with totalitarian ideologies, many people flirts with extremism as with an acceptable solution of our current problems.

    My experience proves that it makes sense to struggle for freedom in every situation and in every time. Freedom is great value. Eight years ago I helped to save Cuban dissident Alfredo Battista from death in jail. Later it was life of Yousuf Nadarkhani in Iran who was sentenced to death for his conversion from Islam to Christianity. Last year I had possibility to contribute to release of several prisoners of conscience in Sudan, Czech activist Petr Jašek and human rights defender Ibrahim Mudawi among them. These and other results are encouraging. It always makes sense to fight for justice, to defend the powerless, and to be not afraid.

    http://europeanpost.co/euspecialenvoy/

  • Tak biedne pomery, aké vídavam vo svete, si naša mládež nevie predstaviť

    Tak biedne pomery, aké vídavam vo svete, si naša mládež nevie predstaviť

    Veľa cestujete, nedávno ste sa vrátili z Burkina Faso, pred tým ste boli v Libanone. Na základe čoho si tieto krajiny vyberáte a čo je Vašou úlohou, keď ich navštívite?

    Na návštevu ma pozval prezident Burkina Faso Roch Kaboré v júni. Pred rokom som v tomto regióne Sahelu navštívil Senegal. Tieto krajiny sú ekonomicky chudobné, ale ich bohatstvom je tradícia spolužitia v rozmanitosti a v porozumení. Mojou úlohou je zmapovať situáciu z pohľadu náboženskej slobody ako predpokladu udržateľného rozvoja. Následne predkladám Európskej komisii a diplomacii odporúčania na konkrétne opatrenia, nové projekty a zacielenie programov EÚ v týchto krajinách. Osobne sa zapájam do podpory medzináboženského dialógu a spolupráce komunít, aby sa prekonávali konflikty a vytvárala súdržná spoločnosť. Vo februári bude v hlavnom meste Ouagadogou celoafrický filmový a televízny festival FESPACO, ktorý je zameraný na dialóg rôznych kultúr. Už teraz ma naň organizátori pozvali.

    Ako riešiť prudký nárast extrémizmu v takejto chudobnej krajine, kde vôbec majú začať?

    Násilie sem prichádza spoza hraníc, hlavne z Mali a Nigeru. Je podporované aj exportom radikálneho islamu z krajín Arabského polostrova, pričom chudoba, nedostatok ekonomickej perspektívy a generačné problémy vytvárajú živnú pôdu pre radikalizáciu a násilný extrémizmus. Štát musí konať – chrániť obyvateľov a trestať zločincov. Spravodlivosť musí prevládnuť nad terorizmom. Riešením je intenzívnejší rozvoj hospodárstva a spoločnosti. To znamená budovanie ciest, dostupnosť vzdelávania a rast zamestnanosti. Európska únia pri tom pomáha Burkine aj finančne, v tomto roku v objeme 220 mil. eur. Kým inde riešime prepustenie väzňov, tu sme sa dohodli na novej, účinnejšej forme dialógu s predstaviteľmi náboženských a občianskych spoločenstiev, aby sme tým zmenšovali priestor pre násilný extrémizmus a intoleranciu.

    Aké problémy tam pociťujú domáci, deti, učitelia? Dá sa s tým niečo z Vašej pozície robiť?

    Naša mládež si snáď ani nevie predstaviť tak biedne pomery, kde sa v oplechovanom priestore a v horúčave tiesni aj 90 detí. A to je v hlavnom meste Ouagadogou. Kompetencie a učitelia pre praktické uplatnenie chýbajú. Tu vidím najväčšie výzvy, lebo výchova a vzdelávanie je najsilnejším nástrojom na zmenu spoločnosti. Aj preto teroristi útočia na školy, na výstrahu zabijú riaditeľa alebo pár učiteľov. Dal som po návrate odporúčanie Európskej komisii, aby sme viac pomáhali školstvu v tejto krajine na všetkých úrovniach, lebo bez dostupnosti relevantného vzdelávania sa krajina nepozdvihne.

    Nie je, čo sa týka Vášho zdravia, mimoriadne náročné cestovať po svete do rôznych krajín? Podstupujete ešte liečbu?

    Moje zdravotné výsledky sa od minulého leta zlepšili, nastal pozitívny posun. Som aj naďalej pacientom NOÚ v Bratislave. Zmenil som životosprávu, pokračujem aj v podpornej liečbe.

    Umožňuje Vám Váš zdravotný stav takéto ďaleké cesty?

    Keby som nevládal, alebo mi to lekári nedovolili, necestoval by som. Ale nevzdávam sa, keď vidím oveľa ťažšie kríže druhých okolo seba alebo osudy prenasledovaných vo svete. Ako hovorieval Churchill, rozhodujúce v živote nie sú víťazstvá a prehry, ale odvaha a vytrvalosť.

    Aké iné krajiny ste v poslednej dobe navštívili, kam sa ešte tento rok chystáte?

    Nedávno som sa vrátil z Malajzie, kde v lete skončil dlhoročný režim. Medzitým som bol v Macedónsku, ktoré sa pripravuje na integráciu do EÚ. Teraz sa chystám do Egypta, kde je stále veľa napätia kvôli útokom teroristov ISIS na koptské komunity a do Veľkej Británie na medzinárodnú konferenciu.

    Ako to momentálne vyzerá s Vaším mandátom? Ako to bolo s jeho vznikom a čo konkrétne chce na tejto funkcii posilniť Európsky parlament?

    Táto agenda v EÚ dlho chýbala. EP vyzval k vytvoreniu tohto postu, keď tvrdo genocídu kresťanov, jezídov a iných menšín v Iraku a v Sýrii. Nevznikol kvôli mne, ako to niektorí u nás úmyselne prekrúcali, ale kvôli nárastu prenasledovania vo svete. Návrh EP je potvrdením dôvery, ktorú sa podarilo vybudovať na základe výsledkov. Vyjadruje vôľu inštitucionalizovať a posilniť pozíciu budúceho Osobitného vyslanca personálne a rozpočtovo. Môj mandát je len jednoročný, bol dvakrát obnovený a končí v máji.

    https://europskenoviny.sk/2018/11/20/jan-figel-tak-biedne-pomery-ake-vidavam-vo-svete-si-nasa-mladez-nevie-predstavit

  • Nevzdávam sa, vidím okolo seba ťažšie kríže

    Nevzdávam sa, vidím okolo seba ťažšie kríže

    V rozhovore hovorí osobitný vyslanec EÚ pre náboženské slobody vo svete – Ján Figeľ – o svojich cestách, zdravotnom stave i dôležitosti svojho mandátu.

    Veľa cestujete, nedávno ste sa vrátili z Burkina Faso, pred tým ste boli v Libanone. Na základe čoho si tieto krajiny vyberáte a čo je Vašou úlohou, keď ich navštívite?

    Na návštevu ma pozval prezident Burkina Faso Roch Kaboré v júni. Pred rokom som v tomto regióne Sahelu navštívil Senegal. Tieto krajiny sú ekonomicky chudobné, ale ich bohatstvom je tradícia spolužitia v rozmanitosti a v porozumení. Mojou úlohou je zmapovať situáciu z pohľadu náboženskej slobody ako predpokladu udržateľného rozvoja. Následne predkladám Európskej komisii a diplomacii odporúčania na konkrétne opatrenia, nové projekty a zacielenie programov EÚ v týchto krajinách.

    Osobne sa zapájam do podpory medzináboženského dialógu a spolupráce komunít, aby sa prekonávali konflikty a vytvárala súdržná spoločnosť. Vo februári bude v hlavnom meste Ouagadogou celoafrický filmový a televízny festival FESPACO, ktorý je zameraný na dialóg rôznych kultúr. Už teraz ma naň organizátori pozvali.

    Ako riešiť prudký nárast extrémizmu v takejto chudobnej krajine, kde vôbec majú začať?

    Násilie sem prichádza spoza hraníc, hlavne z Mali a Nigeru. Je podporované aj exportom radikálneho islamu z krajín Arabského polostrova, pričom chudoba, nedostatok ekonomickej perspektívy a generačné problémy vytvárajú živnú pôdu pre radikalizáciu a násilný extrémizmus. Štát musí konať – chrániť obyvateľov a trestať zločincov. Spravodlivosť musí prevládnuť nad terorizmom. Riešením je intenzívnejší rozvoj hospodárstva a spoločnosti.

    To znamená budovanie ciest, dostupnosť vzdelávania a rast zamestnanosti. Európska únia pri tom pomáha Burkine aj finančne, v tomto roku v objeme 220 mil. eur. Kým inde riešime prepustenie väzňov, tu sme sa dohodli na novej, účinnejšej forme dialógu s predstaviteľmi náboženských a občianskych spoločenstiev, aby sme tým zmenšovali priestor pre násilný extrémizmus a intoleranciu.

    Aké problémy tam pociťujú domáci, deti, učitelia? Dá sa s tým niečo z Vašej pozície robiť?

    Naša mládež si snáď ani nevie predstaviť tak biedne pomery, kde sa v oplechovanom priestore a v horúčave tiesni aj 90 detí. A to je v hlavnom meste Ouagadogou. Kompetencie a učitelia pre praktické uplatnenie chýbajú. Tu vidím najväčšie výzvy, lebo výchova a vzdelávanie je najsilnejším nástrojom na zmenu spoločnosti.

    Aj preto teroristi útočia na školy, na výstrahu zabijú riaditeľa alebo pár učiteľov. Dal som po návrate odporúčanie Európskej komisii, aby sme viac pomáhali školstvu v tejto krajine na všetkých úrovniach, lebo bez dostupnosti relevantného vzdelávania sa krajina nepozdvihne.

    Nie je, čo sa týka Vášho zdravia, mimoriadne náročné cestovať po svete do rôznych krajín? Podstupujete ešte liečbu?

    Moje zdravotné výsledky sa od minulého leta zlepšili, nastal pozitívny posun. Som aj naďalej pacientom NOÚ v Bratislave. Zmenil som životosprávu, a pokračujem aj v podpornej liečbe.

    Umožňuje Vám Váš zdravotný stav takéto ďaleké cesty?

    Keby som nevládal, alebo mi to lekári nedovolili, necestoval by som. Ale nevzdávam sa, keď vidím oveľa ťažšie kríže druhých okolo seba alebo osudy prenasledovaných vo svete. Ako hovorieval Churchill, rozhodujúce v živote nie sú víťazstvá a prehry, ale odvaha a vytrvalosť.

    Aké iné krajiny ste v poslednej dobe navštívili, kam sa ešte tento rok chystáte?

    Nedávno som sa vrátil z Malajzie, kde v lete skončil dlhoročný režim. Medzitým som bol v Macedónsku, ktoré sa pripravuje na integráciu do EÚ. Teraz sa chystám do Egypta, kde je stále veľa napätia kvôli útokom teroristov ISIS na koptské komunity a do Veľkej Británie na medzinárodnú konferenciu.

    Ako to momentálne vyzerá s Vaším mandátom? Ako to bolo s jeho vznikom a čo konkrétne chce na tejto funkcii posilniť Európsky parlament?

    Táto agenda v EÚ dlho chýbala. EP vyzval k vytvoreniu tohto postu, keď tvrdo genocídu kresťanov, jezídov a iných menšín v Iraku a v Sýrii. Nevznikol kvôli mne, ako to niektorí u nás úmyselne prekrúcali, ale kvôli nárastu náboženského prenasledovania vo svete. Návrh EP je potvrdením dôvery, ktorú sa podarilo vybudovať na základe výsledkov. Vyjadruje vôľu inštitucionalizovať a posilniť pozíciu budúceho Osobitného vyslanca personálne a rozpočtovo. Môj mandát je len jednoročný, bol dvakrát obnovený a končí v máji.

    https://www.slovoplus.sk/jan-figel-nevzdavam-sa-vidim-okolo-seba-tazsie-krize

  • Religious freedom in the world: Figel’ (EU), “violence and discrimination: collective, determined action is needed

    Religious freedom in the world: Figel’ (EU), “violence and discrimination: collective, determined action is needed

    The former European Commissioner serves as Special Envoy for the promotion of the freedom of religion or belief outside the EU. He illustrated to SIR the tragic situation in many Countries today. “We need a criterion to measure the degree of our civilization, namely a human rights litmus test. Through reasonable, timely tokens of solidarity with those who suffer we preserve our humanity and we act against violence and hatred”

    At the end of Spring 2016 the European Commission created the function of the Special Envoy for the promotion of freedom of religion or belief outside the EU. We spoke about this assignment after two years with the First Special Envoy Ján Figeľ, former European Commissioner and Slovakian minister in his Country. An overview of the most critical areas in the world in terms of religious freedom, delving into the persecution of religious minorities, in the possibilities of improvement of the situation and the major challenges connected to this area.

    What situations did you find with regard to religious freedom, since your appointment? What is the situation today?

    My appointment was a reaction to the genocides and the heinous crimes committed against Christians, Yazidi and other religious and minority groups in the Middle East committed by ISIS terrorists. The war in Iraq is over and now we must work on reconciliation and reconstruction. Even the most difficult years of war in Syria are finally over and it is hoped that the Country will achieve full pacification. But there are millions of refugees that need to return to their homes. The military in Myanmar committed mass atrocities against the Rohingya minority in 2017 and over 700 thousand persecuted people have fled to Bangladesh. On the whole we see increased awareness of the importance of religious freedom. Over the past years many Countries – such as Denmark, Germany, United Kingdom, Hungary, Italy and Poland – have taken political stances, launched diplomatic projects and dedicated programs for support to religious minority groups.

    Statistical figures show that 79% of the world population live in Countries with some form of restriction to religious freedom. It’s a very high number… What are the most critical aspects and which population brackets are more at risk at global level?

    The situation is terrible and the projected trends are reason for concern. Basically, we face religious intolerance, discrimination and persecution at all possible levels. Believers are persecuted in many regions of the world. In many States minority groups are victims of social hostility, oppression perpetrated by Government agencies or by non-State activists. They face discrimination in accessing education, employment, in public offices, in their ownership rights. At global level, 13 Countries apply the death penalty for atheism, 22 Countries for conversion and over 70 Countries have laws that punish blasphemy. We see forms of violent extremism fuelled by Islamic terrorism, by Hindu or Buddhist nationalism, as well as by State atheism or ideological laicism. The dramatically inhuman treatment of minority groups is a form of genocide. Unfortunately it does not consist in a historical or theoretical threat but in the evident inability to protect vulnerable groups. The century of genocides questions our consciences and our responsibility consists in producing a positive difference for the future of humanity.

    In our present times, what is the meaning of the freedom of belief?

    Freedom of religious or belief is a criterion of civilization. It’s the litmus test of all human rights. Through reasonable, timely tokens of solidarity with those who suffer we preserve our humanity and we act against violence and hatred.

    Rather than intelligent phones we need intelligent people! This means that in a globalized world that is rich in diversity we must learn religious literacy along with digital skills. When we defend or support persecuted communities we are also addressing the roots of the refugee crisis. And at the same time we are reconfirming our identity, for our memory and our identity are closely interconnected.

    How can the three great monotheistic religions – Islam, Judaism, and, naturally, Christianity- join forces to ensure religious freedom?

    If a minority is persecuted in a given Country, all other minority groups will be exposed to the same threat. We see many examples of this in the Middle East, in North Africa or in South-East Asia. We are all minorities somewhere and sometimes. Thus minorities must be treated equally and on the basis of equality. Everyone – lay people and religious alike – is the recipient of an urgent appeal to act towards one another in a neighbourly manner. The three monotheistic religions should set the example. They play a crucial role in the promotion of justice and peace, especially in the Middle East, the cradle of their culture. It took time before the great Christian leader, Pope Paul VI, set foot in a synagogue, and before John Paul II crossed the threshold of a mosque. Last year Pope Francis and the highest authority in Sunni Islam, the Grand Mufti of Al Ahzar, met in Cairo. Christian, Jewish and Muslim believers represent over 55% of the world population. When the majority of the world population will take action for a better world it will be possible to achieve this goal!

    Religious leaders and faith communities have their share of “social religious responsibility” to allow peace, justice and sustainable development to prevail.

    You have been drawing EU attention on serious problems in the area of religious freedom. In your role, which tools and human resources can you count on for concrete intervention?

    My commitment in this role corresponds to a pioneering mission. I work to promote communication, to open doors, minds and hearts and to work with all those who are willing to cooperate with the EU. I don’t give lessons, I don’t preach, I don’t accuse. I try to understand the situation as it is, the root causes of the problems, and to find successful solutions. When we identify a common language and common grounds then it’s possible to identify also common interests and goals. Deep down, everyone believes in the existence of common good. I don’t have special skills or a rich budget. I rely on the trust and the support of the European Commission, and on the diplomatic action of the EU. The European Instrument for Democracy and Human Rights is a dedicated tool to support projects in the area of human rights, including the defence of religious freedom, with a budget of €1.4 billion. For the first time, support measures are extended to interreligious and intercultural dialogue as a form of prevention of violent forms of extremism.

    In the European Parliament there is growing support to institutionalize the mandate of the Special Envoy, to strengthen personal skills and increase the amount of funding allocated to this function.

    https://www.agensir.it/europa/2018/11/12/religious-freedom-in-the-world-figel-eu-violence-and-discrimination-collective-determined-action-is-needed

  • Libertà religiosa nel mondo: Figel’ (Ue), “violenze e discriminazioni, serve un’azione decisa e cora

    Libertà religiosa nel mondo: Figel’ (Ue), “violenze e discriminazioni, serve un’azione decisa e cora

    L’ex commissario europeo ricopre l’incarico di inviato speciale per la promozione della libertà di religione o di credo nel mondo. Al Sir spiega la drammatica situazione che si registra oggi in molti Paesi. “C’è in gioco – chiarisce – un criterio di civiltà. Si tratta di una cartina di tornasole di tutti i diritti umani. Quando mostriamo la nostra solidarietà ragionevole e tempestiva con coloro che soffrono, stiamo preservando l’umanità e stiamo operando contro l’odio e la violenza”

    Alla fine della primavera 2016, la Commissione europea aveva istituito la carica di inviato speciale per la promozione della libertà di religione o di credo al di fuori dell’Ue. A più di due anni di distanza, ne parliamo con l’incaricato, il primo inviato speciale, Ján Figeľ, slovacco, già Commissario europeo, ministro nel suo Paese. Un confronto a partire dalle aree del mondo più critiche in relazione alla libertà religiosa, per addentrarci nelle persecuzioni delle minoranze religiose, negli eventuali miglioramenti della situazione e nelle principali sfide che si riscontrano oggi in questo campo.

    Quale situazione ha trovato, al momento della sua nomina, a proposito della libertà religiosa? E oggi, a che punto siamo?

    La mia nomina è stata una reazione alle atrocità e ai genocidi contro cristiani, yazidi e altre minoranze religiose ed etniche in Medio Oriente commesse dai terroristi dell’Isis. La guerra in Iraq è finita e ora dobbiamo lavorare sulla riconciliazione e la ricostruzione. Anche gli anni di guerra più difficili in Siria sono finiti e il Paese, si spera, raggiungerà una pacificazione. Milioni di rifugiati hanno però bisogno di tornare a casa. Atrocità di massa contro i Rohingya sono state commesse dai militari in Myanmar nel 2017 e oltre 700mila persone perseguitate sono fuggite in Bangladesh. D’altro lato, risulta evidente una maggiore consapevolezza dell’importanza della libertà religiosa. Posizioni politiche, programmi diplomatici e progetti di sostegno specifici dedicati alla situazione delle minoranze religiose sono stati stabiliti negli ultimi anni in Danimarca, Germania, Regno Unito, Ungheria, Italia, Polonia…

    I dati statistici dicono che il 79% delle persone vive in Paesi con situazioni difficili nel campo della libertà religiosa. È un numero alto… Quali sono le problematiche più critiche e quali gruppi di popolazione sono maggiormente a rischio nel mondo?

    Sì, la situazione è terribile e le tendenze sono preoccupanti. Fondamentalmente, possiamo parlare d’intolleranza religiosa, discriminazione e persecuzione a tutti i livelli possibili. I credenti sono perseguitati in molte regioni del mondo. Le minoranze, in tanti Stati, subiscono ostilità sociale, vessazioni per mano di agenzie governative o da parte di attivisti non statali. Vengono discriminati nell’accesso all’istruzione, all’occupazione, agli uffici pubblici, al diritto di proprietà. Nel mondo, 13 Stati applicano la pena di morte per ateismo, 22 Paesi per conversione e oltre 70 Paesi hanno leggi che puniscono la blasfemia. Vediamo l’estremismo violento alimentato dal terrorismo islamico, dal nazionalismo indù o buddista, ma anche dallo statalismo ateo o dal laicismo ideologico. Il trattamento altamente disumano delle minoranze è una forma di genocidio; sfortunatamente non si tratta soltanto di una minaccia storica o teorica, ma di un’evidente incapacità di proteggere i gruppi vulnerabili. Il secolo dei genocidi interpella la nostra coscienza e la nostra responsabilità consiste nel generare una differenza positiva per il futuro dell’umanità.

    Qual è il significato della libertà di credo in questo nostro tempo?

    La libertà di religione o di credo è un criterio di civiltà. È una cartina di tornasole di tutti i diritti umani. Quando mostriamo la nostra solidarietà ragionevole e tempestiva con coloro che soffrono, stiamo preservando l’umanità e stiamo operando contro l’odio e la violenza.

    Abbiamo bisogno di persone intelligenti più che di apparecchi telefonici intelligenti! Significa che in un mondo globalizzato ricco di diversità dobbiamo imparare anche l’alfabetizzazione religiosa, accanto a quella digitale. Quando difendiamo e prestiamo assistenza alle comunità perseguitate, affrontiamo anche le radici della crisi dei rifugiati. E, allo stesso tempo, confermiamo la nostra identità, perché la nostra memoria e la nostra identità sono strettamente interconnesse.

    Prendiamo tre grandi religioni monoteistiche: l’islam, l’ebraismo e, naturalmente, il cristianesimo. Come possono unire le loro forze per promuovere la libertà religiosa?

    Se c’è una minoranza perseguitata all’interno di un Paese, anche le altre minoranze saranno sottoposte a questa minaccia. Ne troviamo molti esempi in Medio Oriente, in Nord Africa o nel Sud-Est asiatico. Tutti noi siamo minoranze alcune volte e in alcuni luoghi. Pertanto, è importante trattare le minoranze in modo equo e su una base di uguaglianza. A tutti quanti – laici o religiosi – viene rivolto un pressante invito ad agire gli uni verso gli altri nello spirito della fratellanza. Le tre religioni monoteistiche dovrebbero dare l’esempio in positivo. Esse svolgono un ruolo cruciale nella promozione della giustizia e della pace, specialmente in Medio Oriente, la culla della loro cultura. Ci è voluto molto tempo prima di poter vedere il grande leader cristiano, Papa Paolo VI, entrare in una sinagoga e di vedere Giovanni Paolo II varcare la soglia di una moschea. L’anno scorso, Papa Francesco e la suprema autorità islamica sunnita, il Gran Mufti di Al Ahzar, si sono incontrati al Cairo. I fedeli del cristianesimo, dell’ebraismo e dell’islam rappresentano oltre il 55% della popolazione mondiale. Quando la maggioranza della popolazione mondiale agirà per un mondo migliore, questo obiettivo potrà essere raggiunto!

    I leader religiosi e le comunità di fede hanno la loro quota di “responsabilità sociale religiosa” per far prevalere la pace, la giustizia e lo sviluppo sostenibile.

    Lei sta attirando l’attenzione dell’Unione europea sui gravi problemi concernenti la libertà religiosa. Su quali competenze e strumenti può contare con il suo incarico per intervenire concretamente?

    Il mio impegno in questo ruolo equivale a una missione pioneristica. Mi adopero per comunicare, per aprire le porte, le menti e i cuori e per collaborare con coloro che sono disposti a cooperare con l’Ue. Io non impartisco insegnamenti, non predico, non lancio accuse, ma mi sforzo di capire la situazione, le radici dei problemi e di trovare soluzioni efficaci. Quando troviamo un linguaggio comune e un terreno comune, esiste la possibilità di definire anche interessi e obiettivi comuni. Nel profondo di se stessi, tutti concordano che esiste un bene comune. Io non ho buone competenze o un ricco budget, ma faccio affidamento sulla fiducia e sul sostegno della Commissione europea e sulla diplomazia dell’Ue. Per il sostegno ai diritti umani, inclusa la tutela della libertà religiosa, viene utilizzato uno strumento finanziario specifico, lo “Strumento europeo per la democrazia e i diritti umani”, che può contare su un budget di 1,4 miliardi di euro. Per la prima volta, sosteniamo anche il dialogo interreligioso e interculturale come prevenzione dell’estremismo violento.

    Nel Parlamento europeo c’è un crescente sostegno all’istituzionalizzazione del mandato dell’inviato speciale, al potenziamento delle capacità personali e al rafforzamento dei fondi disponibili per questa funzione.

    https://www.agensir.it/europa/2018/11/12/liberta-religiosa-nel-mondo-figel-ue-violenze-e-discriminazioni-serve-unazione-decisa-e-corale

  • Video rozhovor: Európa trpí stratou pamäti, mnohí smútia za totalitnou minulosťou

    Video rozhovor: Európa trpí stratou pamäti, mnohí smútia za totalitnou minulosťou

    Hosťom Pavla Demeša v relácii SVET Tu a teraz je osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ Ján Figeľ.

    Počas troch rokov pôsobenia vo funkcii vyslanca navštívil Ján Figeľ viac než 30 krajín, pretože Európska únia je podľa neho dôležitým partnerom pre mnohé štáty sveta. Jednou z najcitlivejších bola návšteva Iraku počas otvorených vojnových stretov. “Musel som nosiť helmu i nepriestrelnú vestu a návštevu som považoval za výraz záujmu o krajinu, ktorá je v totálnych ťažkostiach,” dodáva J. Figeľ.

    Ako osobitný vyslanec sa snažil pretlmočiť postoj EÚ aj na stretnutiach s pakistanskými predstaviteľmi, ktoré sa týkali na smrť odsúdenej kresťanky Asie Bibi. Tá bola pred ôsmimi rokmi odsúdená za bohorúhačstvo a tento týždeň ju najvyšší súd zbavil viny.

    “Stav vo svete je rozmanitý a veľmi zložitý, trend je skôr negatívny. A predsa nás to nemôže nechávať skeptickými, pretože ide o civilizačný zápas, pričom sloboda svedomia, myslenia a človeka je výrazom ľudskej dôstojnosti a my sme zodpovední za to, čo prevláda vo svete. Ak nie, tak potom na to doplácame,” myslí si J. Figeľ.

    “Žijeme v reálnom svete a tento reálny svet musíme formovať,” odpovedá J. Figeľ na otázku, ako sa vysporiadať so šírením extrémistického hnutia v Európe. “Mali by sme pamätať na to predchádzajúce a usilovať sa o to, aby sa to zlé, čo bolo, neopakovalo. Európa je plná lekcií a zároveň trpí stratou pamäti. Mnohí smútia za minulosťou, keď tu bola prítomná totalita a prenasledovanie pre presvedčenie,” tvrdí J. Figeľ.

    Nielen o úlohe cirkvi pri boji s extrémizmom, ale aj o používaní náboženských tém v predvolebnom zápase debatuje Pavol Demeš so svojím hosťom v relácii SVET Tu a teraz.

    Video rozhovor tu: http://tv.teraz.sk/svet-tu-a-teraz/x6wk24o181144-002-034_svet_tat_20181102/15707/

  • Najlepšou odpoveďou je oslobodený Petr Jašek

    Najlepšou odpoveďou je oslobodený Petr Jašek

    Od roku 2016 vo funkcii osobitného vyslanca pre podporu náboženskej slobody a presvedčenia mimo Európskej únie pôsobí Ján Figeľ. V rozhovore sme sa pýtali na výsledky tohto obdobia i na perspektívu tejto novej agendy do budúcnosti.

    Čo osobne považujete za najvýraznejšie konkrétne úspechy za obdobie viac ako dvoch rokov v tomto úrade?

    Celkovo je to fakt, že poslanie osobitného vyslanca nielen existuje aj po dvoch rokoch, ale má dôveru a rastúcu podporu pre pokračovanie a pre posilnenie. Podarilo sa zvýšiť povedomie v inštitúciách EÚ o dôležitosti náboženskej slobody ako rozhodujúcej súčasti a kritéria dodržiavania ľudských práv vo svete. Napríklad: Po dvadsiatich piatich rokoch sa prvýkrát udeľovali novinárske ceny Lorenza Nataliho za žurnalistiku o náboženskom prenasledovaní, respektíve o medzináboženskom dialógu a spolupráci. V rámci tradičných Európskych dní rozvoja v Bruseli bola v júni 2018 prvá veľká konferencia na tému náboženstva a postavenia žien.

    Aj tam, kde vládnu tvrdé režimy alebo je nepokoj, sa podarili dobré diela alebo sa začali pozitívne procesy. Napríklad po mojich rokovaniach a návšteve v Sudáne bolo prepustených deväť väzňov svedomia, z toho v dvoch prípadoch išlo o celoživotné tresty. V Iraku pracujeme na procese stabilizácie, zmierenia, návratu utečencov a nastolenia spravodlivosti a novej spolupráce medzi náboženskými skupinami a komunitami. V Pakistane ma dnes napriek dvojnásobnému odmietnutiu vládou už opakovane pozývajú na spoluprácu. Jej zámerom je podpora pluralizmu a rovnakého občianstva pre všetkých, čo je dôležité zvlášť pre prenasledované menšiny.

    Dostal som sa do Vietnamu, dôležité boli rokovania v Jordánsku, Nigérii, Senegale, Libanone, ale aj v Rusku, Južnej Kórei, UAE, Maroku, pripravujú sa cesty do Egypta, Burkiny Faso, Indonézie, Malajzie… Požiadal som o ústretové diplomatické kontakty v Indii, Číne, Iráne. Rozvinul som vzťahy a dialóg vnútri EÚ s členskými štátmi a tiež s OSN v New Yorku a v Ženeve, s USA a s vatikánskou diplomaciou. Veľmi dobre sa spolupracuje s medzinárodnými mimovládnymi organizáciami, ako sú ACN, CSW, Open Doors, Brot für die Welt, Sant Egidio a ďalšie.

    Za špecifické ovocie svojej práce vnútri EÚ považujem vznik podobných funkcií vo viacerých členských štátoch. Od môjho vymenovania vznikli obdobné funkcie v Maďarsku, Dánsku, Nemecku a vo Veľkej Británii.

    Prednedávnom prebehla v Denníku N polemika ohľadom vašej funkcie medzi teológom Ľ. M. Ondráškom a Petrom Jaškom. Čo hovoríte na výčitky, že vašej činnosti chýbajú merateľné výsledky?

    Som presvedčený, že svedectvo predtým väzneného a na doživotie odsúdeného a dnes slobodného Petra Jaška je najlepšou odpoveďou na zaujaté komentáre. Rád by som pripomenul a rozšíril výrok Charlesa Péguyho: „Obávam sa teológov, ktorí hovoria o Bohu, ale nehovoria s Bohom. A podobne, obávam sa teológov, ktorí hovoria o človeku, ale nehovoria s človekom.“

    Funkciu som si ani nevytvoril, ani neinicioval, ako šírili od začiatku niektorí zlomyseľníci. O jej vytvorení rozhodla Európska komisia a jej predseda Jean-Claude Juncker v máji 2016 v reakcii na jednoznačnú výzvu Európskeho parlamentu vyjadrenú v ráznej rezolúcii proti genocíde kresťanov, jezídov a iných menšín v Sýrii a v Iraku, ktoré sa stali obeťami masového vyvražďovania zo strany organizácie ISIS, prijatej 4. februára 2016. Prijal som Junckerovo pozvanie začať v EÚ tvoriť agendu, ktorá neexistovala a ktorá je veľmi dôležitá pre medzinárodnú i našu vlastnú budúcnosť.

    Európsky parlament zahájil rokovania o posilnení tejto pozície. Aké väčšie oprávnenia a význam to môže priniesť?

    Ja som dnes formálne len poradcom komisára pre medzinárodný rozvoj, ktorým je Chorvát Neven Mimica. Môj mandát je jednoročný, už druhýkrát obnovený. Riešením pre budúcnosť, ktoré navrhuje správa v EP, je inštitucionalizácia tejto funkcie. To znamená stálosť mandátu a jeho posilnenie tým, že by mal byť priradený k vysokému predstaviteľovi EÚ pre zahraničnú politiku (dnes F. Mogherini), ktorý spája pôsobenie Komisie a Európskej vonkajšej služby (diplomacie EÚ). Tiež požadujú rozpočet a personálne vybavenie, teda tím ľudí. Ja dnes nemám pridelený ani rozpočet, ani podriadených pracovníkov.

    Dokonca návrh správy žiada zvážiť alternatívu osobitného predstaviteľa EÚ pre náboženskú slobodu, čo už znamená silný mandát reprezentujúci aj členské štáty. Taká bola, koniec koncov, aj požiadavka v rezolúcii EP proti genocíde páchanej Islamským štátom. Okrem toho EP navrhuje rozšíriť pôsobnosť osobitného vyslanca na medzináboženský dialóg a spoluprácu s náboženskými spoločenstvami a lídrami vo svete, čo už aj dnes v podstate realizujem.

    Výročná správa medziskupiny EP v septembri odporučila, aby mal vyslanec pre náboženskú slobodu adekvátne finančné zdroje. Ako boli vaše aktivity doposiaľ financované? Aká je vaša predstava o konkrétnom využití pridelených zdrojov?

    Moje aktivity sú financované z rozpočtu Komisie, konkrétne z kabinetu komisára Mimicu, na základe jeho súhlasu. Pri samostatnom rozpočte by sa dali organizovať intenzívnejšie a efektívnejšie formy politickej a diplomatickej práce a lepšia komunikácia v medzinárodnom prostredí so štátmi, s náboženskými predstaviteľmi a s mimovládnymi aktérmi, s univerzitami a médiami v záujme diskriminovaných i prenasledovaných komunít a jednotlivcov. Sloboda náboženstva a svedomia je nevyhnutným predpokladom pre občianske a politické práva vo svete. Pripomínam, že ide o slobodu myslenia, svedomia, viery a presvedčenia, ktoré sú dôležité pre veriacich i neveriacich. To je zároveň základ spravodlivosti, na ktorej spočíva nielen mier v krajinách a vo svete, ale aj udržateľný rozvoj. V tejto oblasti sú v EÚ vytvorené len základné východiská, preto ich rozvinutie je vecou politickej vôle a zdrojov.

    Ktorá krajina či región sa dá aktuálne považovať za najkrízovejší z hľadiska porušovania náboženskej slobody?

    Jednoznačne je to Blízky východ, kde prebieha viacero konfliktov a ktorý je nám blízky nielen zemepisne, ale aj kultúrne a civilizačne. Ale problémové sú mnohé krajiny juhovýchodnej Ázie a subsaharskej Afriky, kde tiež narastá vplyv militantných hnutí alebo násilný extrémizmus.

    Z hľadiska štátov negatívne rebríčky vedie Severná Kórea a nasledujú krajiny ako Afganistan, Pakistan, Somálsko, Eritrea a ďalšie. Zlou správou je, že sloboda náboženstva a svedomia vo svete je na ústupe. Je pod rastúcim tlakom režimov a vlád, ale aj sociálnych konfliktov. Potrebujeme zvrátiť tento negatívny stav a trend. Oveľa viac by malo a mohlo pre to urobiť aj Slovensko. Opakovane som k tomu vyzýval mnohých našich súčasných predstaviteľov. Dúfam, že sa v tejto oblasti stojaté vody u nás pohnú.

    Článok dostupný tu: https://www.slovoplus.sk/jan-figel-najlepsou-odpovedou-je-oslobodeny-petr-jasek/

  • Protection of International Religious Freedom and Human Dignity – BYU Law – 2018 Annual Symposium

    Protection of International Religious Freedom and Human Dignity – BYU Law – 2018 Annual Symposium

    2018 Annual Symposium – The 25th Annual International Law and Religion Symposium of the International Center for Law and Religion Studies (ICLRS) at the J. Reuben Clark Law School of Brigham Young University

    First Plenary Session: Protection of International Religious Freedom and Human Dignity

    Brett G. Scharffs Director, International Center for Law and Religion Studies, and Rex E. Lee Chair and Professor of Law, J. Reuben Clark Law School, Brigham Young University

    Simona Cruciani Political Affairs Officer, United Nations Office on Genocide Prevention and the Responsibility to Protect

    Ján Figeľ Special Envoy for the Promotion of Freedom of Religion or Belief Outside the European Union, European Commission

    Giuliana Natale Director, Office of Human Rights, Freedoms and Inclusion

    Michael Suhr Ambassador/Special Representative for Religious Freedom or Belief, Ministry of Foreign Affairs

    Michael K. Young President, Texas A&M University; Former Chair, U.S. Commission on International Religious Freedom (USCIRF)

    https://www.iclrs.org/event.php/2018+Annual+Symposium/Presentations/English

  • Má Figeľova funkcia zmysel? Čo ukázali dva roky

    Má Figeľova funkcia zmysel? Čo ukázali dva roky

    Keď ho na jar 2016 Európska únia menovala na post osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu, zaznievali hlasy, že ide o „trafiku“ pre politika, ktorý doma neuspel. Mal tento nový post doposiaľ zmysel?

    V Denníku N nedávno prebehla polemika medzi publicistom Ľubomírom Martinom Ondráškom (ktorý prispieva aj pre Postoj) a českým humanitárnym pracovníkom Petrom Jašekom.

    Prvý menovaný vo svojom článku píše, že po viac ako dvoch rokoch pochybuje, či bol Ján Figeľ tou najlepšou voľbou na pozíciu vyslanca EÚ pre otázky náboženských slobôd vo svete. „Je nepochybne chvályhodné, že počas svojho funkčného obdobia navštívil rôzne krajiny, stretol sa s významnými ľuďmi, predniesol konferenčné príspevky či poskytol rozhovory pre médiá, dôležitejšie sú však konkrétne, merateľné výsledky vychádzajúce z jasne definovanej vízie, koncepcie a pracovnej náplne,“ píše v texte Ondrášek s tým, že bývalý predseda KDH by mal pochybnosti o jeho spôsobilosti na tento post rozptýliť alebo ich vziať do úvahy pri ďalšom rozhodovaní. Dôvod svojich pochybností však bližšie nepomenoval.

    Na jeho článok reagoval neskôr Petr Jašek z organizácie Hlas mučeníkov, ktorá pomáha prenasledovaným kresťanom vo svete. Dlhoročný humanitárny pracovník pôsobil vo viacerých afrických krajinách. V roku 2015 ho v Sudáne spolu s niekoľkými ďalšími spolupracovníkmi zadržali a uväznili. Za protištátnu činnosť ho neprávom odsúdili na dvadsať rokov väzenia a hrozil mu trest smrti. Napokon sa im po medzinárodnom tlaku dostalo pomoci a sudánsky prezident im udelil milosť.

    Podľa jeho slov tu zohral dôležitú úlohu práve Ján Figeľ. „Už v čase môjho väznenia v Sudáne som sa prostredníctvom listov od svojej rodiny dozvedel o významných aktivitách Jána Figeľa, ktoré podnikal ihneď po tom, čo sa o mojom väznení dozvedel od novinára Daniela Rausa. Ihneď kontaktoval významných právnych zástupcov v Európe i v Spojených štátoch, bol v pravidelnom úzkom spojení s mojou rodinou a začal významné diplomatické kroky so sudánskymi predstaviteľmi, ktoré zásadným spôsobom prispeli k môjmu prepusteniu,“ tvrdí v reakcii na Ondráškov článok s tým, že tieto správy ho vo väzení nesmierne povzbudzovali. „Vďaka diplomatickým aktivitám Jána Figeľa došlo o niekoľko týždňov neskôr k prepusteniu ďalších sudánskych aktivistov.“

    Práve v istom zmysle „zázračné“ oslobodenie českého misionára z krutého väzenia je najvýraznejším „merateľným výsledkom“ Jána Figeľa na dovtedy neexistujúcom poste osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu.

    Pred dvomi rokmi pri menovaní do tejto funkcie vyvstávali legitímne obavy, či nepôjde len o formálny úrad bez reálneho dosahu na konkrétnu pomoc ľuďom prenasledovaným pre svoju vieru. Nikto vlastne nevedel, čo presne má byť náplňou jeho práce a ako vyzerá jej praktická podoba. Nová pozícia navyše nebola plne začlenená do štruktúr EÚ, Figeľ na jej fungovanie nedostal finančné prostriedky, jeho aktivity financuje Európska komisia. Pôvodne trval jeho mandát jeden „skúšobný“ rok, vlani sa predĺžil o ďalší.

    „Funkciu som si ani nevytvoril, ani neinicioval, ako šírili od začiatku niektorí zlomyseľníci,“ vraví pre Postoj Figeľ. „O jej vytvorení rozhodol J.-C. Juncker v reakcii na výzvu Európskeho parlamentu vyjadrenú v rezolúcii proti genocíde kresťanov, jezídov a iných menšín v Sýrii a v Iraku, ktoré sa stali obeťami masového vyvražďovania zo strany organizácie ISIS.“

    Dôležitou otázkou bolo, či Figeľ bude človekom terénu, čo si táto úloha jednoznačne vyžaduje, alebo bude obhajcom náboženskej slobody len „od stola“.

    Za dva roky sa Figeľ zúčastnil na viac ako stovke podujatí v tridsiatich krajinách, kde sa snažil apelovať na pomoc perzekvovaným veriacim, ktorých dnes v rôznych častiach sveta zďaleka nie je málo. Jordánsko, Vietnam, Libanon, Pakistan či Južná Kórea sú niektoré z krajín, kam zavítal.

    „Aj tam, kde vládnu tvrdé režimy alebo je nepokoj, sa podarili dobré veci. Okrem prepustenia väzňov v Sudáne pracujeme v Iraku na zmierení, návrate utečencov a nastolení spravodlivosti a spolupráce medzi náboženskými skupinami. V Pakistane napriek dvojnásobnému odmietnutiu vládou som dnes už opakovane pozývaný na spoluprácu. Dostal som sa do Vietnamu, dôležité boli rokovania v Jordánsku, Nigérii, Senegale, Libanone, ale aj v Rusku, Južnej Kórei, UAE, Maroku, pripravujú sa cesty do Egypta, Burkiny Faso, Indonézie či Malajzie. Požiadal som tiež o ústretové diplomatické kontakty v Indii, Číne, Iráne,“ vymenúva Figeľ s tým, že podobné posty vylslancov náboženskej slobody vznikli v niekoľkých ďalších európskych krajinách.

    Samozrejme, počet zahraničných ciest a konferenčných príspevkov ešte nevypovedá o kvalite vykonávania funkcie. No aj vďaka aktívnemu ozývaniu sa narastá povedomie o nej. Potvrdzuje to i Petr Jašek: „Zo svojich skúseností a z reakcií mnohých účastníkov týchto sympózií viem, že je (Figeľ, pozn.) v zahraničí uznávaným odborníkom na otázky náboženskej slobody. Rovnako sú cenené jeho diplomatické schopnosti a citlivý prístup k medzináboženskému dialógu,“ napísal pre Denník N.

    Európsky parlament momentálne rokuje o finančnom aj personálnom posilnení funkcie osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu. „Je to dôležité nie pre úrady, ale hlavne pre ľudí vo svete, ktorí trpia a sú prenasledovaní pre svoje presvedčenie,“ povedal Figeľ.

    Je jasné, že apely a výzvy na pomoc perzekvovaným sú dôležité. Viditeľné sú ale predovšetkým konkrétne skutky, akým bolo oslobodenie väzňov v Sudáne. Ani jednotlivé prípady pomoci neriešia problém prenasledovania systémovo. No ich úspešná koncovka sa spochybňuje ťažko a dávajú tak význam funkcii nielen v očiach bežných ľudí, ale najmä tých, ktorí dnes konkrétnu pomoc vo svojom utrpení akútne potrebujú.

    https://www.postoj.sk/36899/ma-figelova-funkcia-zmysel-co-ukazali-dva-roky
  • Mandát osobitného vyslanca – lakmusový test politiky EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania alebo viery

    Mandát osobitného vyslanca – lakmusový test politiky EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania alebo viery

    Dňa 6. septembra 2018 sa konala schôdza Podvýboru Európskeho Parlamentu pre ľudské práva (DROI), na ktorej sa malo diskutovať o návrhu správy o Usmerneniach EÚ a mandáte osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ.

    Tento významný medzník predstavuje vyvrcholenie celoročnej reflexie európskych inštitúcií o možnosti efektívnejšieho presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania a viery v zahraničnej politike a vonkajšej činnosti EÚ. Tento dokument tiež stojí za zmienku, pretože odporúčania, pre ktoré sa Európsky parlament rozhodne v tomto uznesení, zrejme zohrajú kľúčovú úlohu pri určovaní budúceho smerovania politiky EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania a viery.

    Uznesenie sa sústreďuje na slobodu vyznania

    Návrh uznesenia bol evidentne starostlivo vypracovaný a je potešujúce vidieť takú uvážlivú politickú analýzu možností zlepšenia politiky EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania. Obsahuje a rozširuje mnohé dlhodobé požiadavky občianskej spoločnosti.

    Zvlášť vítaná je silná podpora mandátu osobitného vyslanca. Návrh uznesenia „považuje vymenovanie osobitného vyslanca za dôležitý krok vpred“ a „oceňuje osobitného vyslanca za jeho nepretržitú angažovanosť, spoluprácu a vzájomné dopĺňanie sa činnosti s osobitným predstaviteľom EÚ pre ľudské práva“.

    Ján Figeľ na konferencii o náboženskej slobode v Rusku, Moskva, máj 2018.

    Osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ.

    Zavedenie mandátu Osobitného vyslanca v roku 2016 bolo dosť neočakávané. Európsky parlament (EP) pôvodne vo februári 2016 žiadal EÚ, aby vytvorila post trvalého osobitného zástupcu pre slobodu náboženského vyznania a viery (žiadosť sa opakuje aj v súčasnom návrhu uznesenia). Za istú formu vyhovenia tejto žiadosti, i keď v miernejšej podobe, sa dá považovať vyhlásenie predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera o tri mesiace neskôr, ktorým oznámil, že slovenský politik a bývalý člen Európskej komisie (vtedy zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež), Ján Figeľ, bude vymenovaný na nový post, ako osobitný vyslanec Európskej komisie, zatiaľ čo bude naďalej osobitným poradcom komisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Nevena Mimicu.

    Toto rozhodnutie vyvolalo zmiešané reakcie, pretože nikto presne nevedel, čo je úlohou osobitného vyslanca, a niektorí tvrdili, že vytvorenie pozície so zameraním na slobodu náboženského vyznania a viery podkopáva nedeliteľnosť ľudských práv. Ani voľba miesta a načasovanie neboli najšťastnejšie. Juncker sa totiž rozhodol zverejniť pozíciu vyslanca slobody náboženského vyznania a viery vo Vatikáne, pri príležitosti udelenia prestížneho ocenenia za integráciu (Ceny Karola Veľkého) pápežovi Františkovi.

    Pozitívny vplyv Jána Figeľa ako osobitného vyslanca

    Napriek počiatočným kontroverziám sa Ján Figeľ od roku 2016 osvedčil ako neochvejný bojovník na poli slobody náboženského vyznania a viery. Zvlášť tvrdo pracoval na tom, aby do veľkej miery nedefinovanú a nepochybne experimentálnu pozíciu rozvinul do formálne fungujúcej podoby. Napriek tomu, že nemá oficiálne pokyny k svojmu mandátu, sústreďuje sa na rozmanité zahraničné cesty, stretáva sa okrem iného s lídrami štátov, náboženskými hodnostármi, obrancami ľudských práv a akademikmi, ale tiež prednáša na medzinárodných konferenciách a na verejných fórach. Jeho aktívna prítomnosť na medzinárodnej politickej scéne a vytrvalosť, s akou poukazuje na slobodu náboženského vyznania a viery v zložitých diplomatických okolnostiach, výrazne zvýšila povedomie o zaangažovaní EÚ v oblasti tohto základného ľudského práva. Jeho zásluhou sú významne podporovaní a povzbudzovaní tí, ktorí chránia a obraňujú slobodu náboženského vyznania a viery v náročných kontextoch jednotlivých krajín.

    Figeľov vplyv za posledných dva a pol roka je obzvlášť pozoruhodný z toho dôvodu, že post osobitného vyslanca je chronicky finančne poddimenzovaný, chýba mu stabilita (pôvodne bol vymenovaný na jeden rok s možnosťou predĺženia, formálne sa mu mandát obnovil v roku 2017 a neformálne opäť predĺžil v máji 2018) a predstavitelia EÚ ho neustále spochybňujú. Veľký podiel na jeho úspechu má zaiste jeho osobná charizma a iniciatíva.

    Petr Jašek, žalárovaný a odsúdený na doživotie v Sudáne, prepustený na slobodu vo februári 2017 aj na základe úsilia Jána Figeľa.

    Udržateľnosť mandátu osobitného vyslanca

    Christian Solidarity Worldwide, jedna z organizácií bojujúcich za ľudské práva, je už dlhšie presvedčená, že na to, aby bola rola osobitného vyslanca efektívna, musí byť plnšie začlenená do štruktúr EÚ, ktoré sa sústreďujú na ľudské práva. EÚ nevyhnutne potrebuje stratégiu zastrešujúcu celú oblasť slobody náboženského vyznania a viery, ktorá by bola dlhodobá a prepojená so stratégiami a aktivitami na poli iných ľudských práv.

    Je povzbudzujúce vidieť, že tieto výzvy nachádzajú svoje miesto v návrhu uznesenia, ktorý vyjadruje „poľutovanie nad skutočnosťou, že mandát osobitného vyslanca nebol založený a konsolidovaný s dostatočnými ľudskými a finančnými zdrojmi“ a vyzýva Radu a Komisiu, aby posilnili inštitucionálny mandát a kapacitné možnosti osobitného vyslanca tým, že vyčlenia primerané finančné prostriedky a ľudské zdroje na výkon funkcie vyslanca a budú rozvíjať systémovú inštitucionalizáciu pracovných sietí vytvorených osobitným vyslancom v rámci všetkých príslušných inštitúcií EÚ, alebo stanovia funkciu osobitného zástupcu EÚ pre slobodu náboženského vyznania a viery“.

    Ďalej návrh uznesenia „požaduje, aby sa funkčné obdobie osobitného vyslanca rozšírilo na viacročné obdobie“ a „odporúča zriadiť pravidelnú poradnú pracovnú skupinu zloženú z inštitúcií v oblasti slobody náboženského vyznania a viery členských štátov a zástupcov Európskeho parlamentu spolu s odborníkmi, vedcami a zástupcami občianskej spoločnosti, vrátane cirkví a iných organizácií založených na vierovyznaní“. Napokon odporúča užšiu spoluprácu s OSN. Všetky tieto odporúčania sú viac než vítané a predstavujú pragmatický vývoj jedinečnej úlohy osobitného vyslanca v presadzovaní slobody náboženského vyznania a viery, ktorý pomôže toku informácií pri tvorbe postupov v oblasti náboženskej slobody nielen v EÚ, ale i globálnejšie.

    Patriarcha maronitskej Cirkvi kardinál Bechara Rai v Libanone

    Osobitný vyslanec udáva normu

    Mandát osobitného vyslanca už nie je len skúšobným testom, pretože aktivita a vplyv Jána Figeľa dokázali, že má dôležitú hodnotu pre EÚ aj celý svet. Tým, že takáto rola existuje na vysokej úrovni, EÚ zároveň dáva príklad pre členské štáty. Dňa 1. januára 2018 založila dánska vláda Úrad osobitného predstaviteľa pre slobodu náboženstva alebo viery a za osobitného predstaviteľa Dánska pre vymenovala veľvyslanca Franz-Michaela Skjold Mellbina. Začiatkom júla 2018 vláda Spojeného kráľovstva vymenovala za osobitného vyslanca Spojeného kráľovstva v otázke náboženskej slobody Lorda Ahmada z Wimbledonu. Koncom júla švédske ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie, zdôrazňujúce úroveň pozornosti venovanej náboženskej slobode v práci veľvyslanca pre ľudské práva, demokraciu a právny štát.

    Je povzbudivé vidieť dynamický vývoj v oblasti náboženskej slobody v členských štátoch EÚ, a tiež je mimoriadne dôležité, aby európske inštitúcie aj naďalej udávali smer podporou a posilňovaním mandátu osobitného vyslanca, pričom, ako to žiada návrh uznesenia, by tiež mali zvážiť zriadenie stáleho úradu osobitného zástupcu EÚ,

    Ľudské práva, vrátane slobody náboženstva a viery, sú čoraz viac ohrozované na miestnej, národnej, regionálnej či medzinárodnej úrovni. Vzhľadom na meniace sa pozície svetových politických mocností či eurovoľby, ktoré sa budú konať v roku 2019, je nutné, aby EÚ dodržiavala svoje zásady a opätovne potvrdila svoje záväzky v oblasti ľudských práv slovami aj činmi.

    Tento návrh uznesenia prináša prelomovú príležitosť pre EÚ reflektovať, zlepšiť a posilniť svoju prácu v rámci slobody náboženstva a viery, Treba dúfať, že jeho aktuálne silné slová a výzvy zostanú počas parlamentného procesu nedotknuté. Ako často hovorieva sám Ján Figeľ, spôsob, akým inštitúcie EÚ príjmu a implementujú tento návrh uznesenia, bude „lakmusovým testom” pre budúcnosť slobody náboženstva alebo viery, a tým aj pre politiku EÚ v oblasti ľudských práv ako celku.

    Amy Shepherd, EÚ manažérka CSW Advocacy

    Článok dostupný na portáli Slovo+ : https://www.slovoplus.sk/mandat-osobitneho-vyslanca-lakmusovy-test-politiky-eu-v-oblasti-slobody-nabozenskeho-vyznania-alebo-viery/#