Ján Figeľ

Category: Language

  • 25. marec a pokračujúci zápas za ľudské práva

    Manželstvo je najstaršou inštitúciou v dejinách ľudstva a najlepšou kolískou lásky a života. Presne pred 10 rokmi pripadlo na dnešný deň prvé hlasovanie o návrhu na doplnenie ústavy o definíciu manželstva ako vzťahu muža a ženy.

    25. marec patrí v kalendári na Slovensku k významným dňom. Nesie prívlastok Deň zápasu za ľudské práva ako spomienka na Sviečkovú manifestáciu r. 1988. Je to inšpirujúci dátum nielen pre náš zápas o ľudské práva, ale aj pre kultúru života a pre zjednotenie Európy. Je to Deň počatého dieťaťa ako odkaz na cirkevný sviatok Zvestovania Pána. Toho, ktorého narodenie vyjadruje náš letopočet. Aj keď nie všetci u nás si tento odkaz a fakt pripomínajú, o deväť mesiacov neskôr prichádzajúci sviatok Narodenia Pána – Vianoce –už slávia takmer všetci. A je to aj výročie podpisu Rímskych zmlúv v roku 1957 Francúzskom, Spolkovou republikou Nemecko, Talianskom, Belgickom, Holandskom a Luxemburskom o vytvorení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Tieto spoločenstvá sa stali súčasťou Európskeho spoločenstva (ES), ktoré sa neskoršie transformovalo na Európsku úniu (EÚ).

    Presne pred 10 rokmi pripadlo na tento deň aj prvé hlasovanie o návrhu na doplnenie Ústavy SR o definíciu, ochranu a podporu manželstva. Manželstvo je najstaršou inštitúciou v dejinách ľudstva a najlepšou kolískou lásky a života.

    Predchádzajúce pokusy o prijatie ústavného zákona o manželstve sa v NR SR nevydarili. Medzinárodný a vnútroštátny tlak na redefiníciu manželstva v zmysle rodovej ideológie viditeľne a dynamicky narastal. Veľa som nad tým vtedy ako predseda KDH premýšľal a hľadal cestu k riešeniu, cestu pre Slovensko. Aby ďalší pokus mal väčšiu šancu na priechodnosť v NR SR, rozhodol som sa pre inovatívny prístup: aby legislatívny návrh mal autentický, slovenský pôvod, aby postup bol menej stranícky a spájal pravicu i ľavicu. A zároveň aby bol dostatočne silným, jednoznačným textom. Cieľom návrhu už nebol len ústavný zákon, ale priamo novelizácia najvyššieho zákona štátu – Ústavy SR. Riešenie som našiel v zásadách platného Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.

    Schválila ho na návrh vlády vtedajšia stredopravicová koalícia. Návrh textu, ktorý som predložil, citlivo a podstatne precizoval dve dôležité zásady zákona o rodine týkajúce sa definície, ochrany a podpory manželstva. „Manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobro.”Každé slovo tu má svoju silnú váhu. Ich význam sa rozumom nedá spochybniť. Napríklad jedinečnosť manželstva znamená, že práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva nemožno založiť inak. Aktívna všestranná ochrana manželstva a podpora jeho dobra bude povinnosťou nositeľov verejnej moci na všetkých úrovniach štátu – od prezidenta, parlamentu, vlády a ústredných orgánov štátnej správy cez súdy, prokuratúru a políciu až po predstaviteľov regionálnej a komunálnej samosprávy. A do tretice, s návrhom som sa obrátil na verejnosť a jednotlivo na všetkých poslancov parlamentu, teda už nie na politické strany či na poslanecké kluby.

    Návrh podpísalo rekordných 40 poslancov. 25. marca 2014 získal tento legislatívny návrh 117 hlasov, spoločný návrh KDH a Smeru-SD týkajúci sa manželstva a zmien v justícii ich získal 103.

    Tým sa otvorila cesta a nástup do druhého čítania a do záverečného hlasovania v NR SR. Na rokovaní gestorského Ústavnoprávneho výboru som ako predkladateľ prijal výhradu jeho predsedu Roberta Madeja k uvádzaniu počtu jeden muž a jedna žena v texte novely o manželstve. Ale zároveň som pre zachovanie jednoznačnosti definície navrhol použiť spojku medzi namiesto a. Výbor to akceptoval. Viedlo ma k tomu poznanie konkrétneho a súvisiaceho súdneho aktivizmu zo zahraničia, na ktoré ma upozornil priateľ Gregor Puppinck – právnik z Francúzska. V roku 2004 ústavný súd v Španielsku vyložil podobný výraz z Ústavy Španielskeho kráľovstva (muž a žena majú právo na manželstvo) tak, že „muž má právo“ a „žena má právo“ na manželstvo. A tento judikát odvtedy slúži v Španielsku ako základ pre uznávanie zväzku osôb rovnakého pohlavia za plnoprávne manželstvo. Slovenská ústavná definícia sa tak vo svetle medzinárodných skúseností stala ešte precíznejšou. Finálny text v čl. 41 Ústavy bol navrhnutý v znení: „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobro.”

    Definitívny súhlas NR SR bol dosiahnutý 4. júna 2014. 102 hlasov odobrilo navrhované ústavné ukotvenie manželstva a potrebné zmeny v systéme našej justície (zjednodušene označované aj ako deharabinizácia).

    K základným ľudským právam patrí nielen právo na život, slobodu, bezpečnosť, na názor, prejav, združovanie, zhromažďovanie, vlastníctvo, spravodlivý súdny proces, atď. Od doplnenia ústavy v r. 2014 bolo evidentné, ako vlády Slovenskej republiky a zvlášť ministerstvo spravodlivosti v rozpore s konštitučnou povinnosťou manželstvo ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou „všestranne chrániť a napomáhať jeho dobro“, sa opakovane pasívne prizerali na súdne rozhodovanie Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu či Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu týkajúce sa tejto definície, ochrany a podpory. Viackrát tu bez explicitnej opory v práve boli cez aktivistický výklad klauzuly o nediskriminácii prijaté rozhodnutia, ktoré manželstvo muža a ženy redefinujú alebo zrovnávajú a zrovnoprávňujú s registrovanými partnerstvami, resp. inými zväzkami osôb. Všetkým, ktorí majú a budú mať podiel na verejnej moci, chcem pripomenúť článok Medzinárodného paktu (dohovoru) OSN o občianskych a politických právach, ktorý je u nás platný od r. 1976, a ktorý cez Listinu základných práv a slobôd bol inkorporovaný do Ústavy SR.

    Článok 23 Dohovoru znie:

    1. Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má právo na ochranu spoločnosti a štátu.

    2. Uznáva sa právo mužov a žien uzavrieť v primeranom veku manželstvo a založiť rodinu.

    3. Manželstvo nebude uzavreté bez slobodného a plného súhlasu snúbencov.

    4. Štáty, zmluvné strany paktu, podniknú vhodné kroky na to, aby zabezpečili rovnaké práva a povinnosti snúbencov pri sobáši, v manželstve a pri rozvode. Pri rozvode sa rozhodne o nevyhnutnej ochrane detí.

    Zápas o ochranu a rešpektovanie základných ľudských práv je v jadre úsilia o spravodlivosť. Slušnosť je potrebná, ale nestačí. Slušnosť v politike nezabráni etickému relativizmu a nástupu nových ideológií. Základom spravodlivosti je pravda, prirodzené právo a dôstojnosť každého človeka. Z tejto dôstojnosti vyplývajú naše neodňateľné a nescudziteľné práva, ale aj osobné povinnosti voči sebe, voči druhému človeku a voči spoločnosti.

    https://standard.sk/608241/25-marec-a-pokracujuci-zapas-za-ludske-prava

  • Bez KDH alternatíva schopná konať s odvahou a rozvahou nevznikne

    Bez KDH alternatíva schopná konať s odvahou a rozvahou nevznikne

    S predsedom EPP Manfredom Weberom.

    Ad.: František Mikloško: Opozícia nevie vytvoriť alternatívu, Fico tu môže byť osem rokov.

     

    Hnutie Novembra ‘89 sa 16. marca schádza v Žiline na svojom najvyššom fóre, ktoré je štatutárnym zhromaždením delegátov s právom voliť nové vedenie, a prijať rozsiahlu novelu Stanov. 34 rokov je osobitným vekom pre potvrdenie zrelosti. Zrelosť slovenských parlamentných strán je nevyhnutným predpokladom pre väčšiu zrelosť slovenskej politiky. Tá sa v uplynulom desaťročí dostala do stavu, ktorý vnútroštátne a medzinárodné problémy nie je spôsobilý aktívne a koncepčne riešiť. Slovenská politika dnes problémy skôr nabaľuje. Stav politickej scény spoločnosť viac zaťažuje, než povzbudzuje. 

     

    Koľko strán kladie dôraz na programovosť a koľko na účelovosť a rýchly marketing? Populizmu sa darí, kým je z čoho rozdávať. Ale národ musí nakoniec zaplatiť všetky účty. V horšom prípade to budú oveľa drahším spôsobom splácať naše deti. Máme veľa politikov, málo štátnikov. Tí prví myslia na najbližšie voľby, tí druhí na najbližšiu generáciu. 

     

    Koľko strán na Slovensku si dá námahu sformulovať svoj základný, dlhodobý program pre celú krajinu s presahom do európskej politiky a medzinárodných vzťahov? Koľko strán to sformulovať dokáže? Bez programu sme ako ľudia bez cieľa – tuláci. Bez osvedčených hodnôt a princípov v každodennej politike sme ako bez kompasu – blúdime. Spomeňme si na roky s COVID-om. V tomto blúdení je pokus a omyl častou a príliš drahou metódou. 

     

    Niet divu, že v tejto situácii pôsobí Smer-SSD ako skúsená sila, ktorá nemá rozpracovaný program, ale má rozpracované záujmy a odhodlane ide za ich realizáciou. Opozícia je spojená len pri téme obhajoby trestných kódexov a Úradu špeciálnej prokuratúry. Člen Klubu poslancov KDH v NR SR František Mikloško nedávno vyjadril obavu, že “iná alternatíva sa tu nerysuje. Čiže je na tom zlé, že Robert Fico tu bude vládnuť minimálne osem rokov, pretože tu nič nevyrastá.“

     

    Rozumiem tejto obave, ale zároveň chcem poukázať na možnosť jej prekonania. Napriek všetkým limitom, rokom oslabenia spájam nádej na budúcu pozitívnu zmenu s KDH. Prehra v marci 2016, keď KDH chýbalo len zhruba 1500 hlasov pre účasť v NR SR, nebola úderom len pre hnutie a pre jeho vtedajšie vedenie. Prehralo celé Slovensko. Roky 2016 až 2018 znamenali tektonický otras a zlom v slovenskej politike. Snáď to časom skúsení politológovia aj dôveryhodne popíšu. KDH je nielen späť v parlamente, ale má v sebe hodnotový a programový základ, vďaka ktorému už opakovane pomohlo Slovensku realizovať svoje oprávnené historické túžby a emancipačné zámery.

     

    Prvým bol samotný zápas s komunizmom, ktorý bol nevyhnutným východiskom pre dnešnú slobodu a demokraciu. Bol to zápas trvajúci desaťročia, v ktorom kresťanský a občiansky disent účinne pôsobil voči totalite ako nenásilný odpor a vytrvalá sila. Aj preto sme mohli mať a mali “nežnú” revolúciu. Po úvodnom vzopätí verejnosti a po skorom rozpade VPN ako hlavnej sily Novembra ´89, KDH svojimi ľuďmi a odhodlaním stabilizovalo a kultivovalo celé prvotné obdobie transformácie Slovenska a Československa smerom k slobode a demokracii. 

     

    Druhým, zásadným zámerom a obdobím bolo dosiahnuť európske a bezpečné Slovensko. KDH bolo prvou stranou, ktorá už vo februári 1990 pri svojom vzniku postulovala cieľ “európskej stoličky a hviezdičky” pre Slovensko. Napriek rozdielnym predstavám o následnej ceste k tomuto cieľu, jeho dosiahnutie sa stalo pre hnutie kresťanských demokratov rozhodujúcou úlohou vo vláde, v parlamente i v diplomacii. Osobne som bol v tomto procese prítomný dlhé roky ako hlavný vyjednávač pre vstup do Európskej únie a ako prvý slovenský eurokomisár. Paralelne som až do Pražského summitu NATO (november 2002) viedol prípravu na členstvo v Severoatlantickej aliancii ako spolupredseda v rámci Výboru PRENAME (PREparation for NAto MEmbership). Procesy, výsledky, podmienky a súvislosti sú aj pre budúce generácie autenticky zachytené v odborných dobových publikáciách. Dôstojný život ľudí na Slovensku súvisí s dôstojným a bezpečným postavením Slovenska v Európe. Toto postavenie bolo dosiahnuté vďaka odhodlaniu občanov a celej spoločnosti, ale aj vďaka rozsiahlemu úsiliu zodpovednej politickej reprezentácie. KDH samotné i ako hlavná sila Slovenskej demokratickej koalície (SDK) po dlhé roky zohrávalo v týchto procesoch kľúčovú, historickú úlohu. 

     

    Naša vízia mala od začiatku však aj tretiu dimenziu, tretiu úroveň. Je to cieľ spravodlivého a rozvinutého Slovenska. Spravodlivosť je základom a zdrojom pokoja. Heslá bez skutkov, moc odtrhnutá od pravdy, kriminalizácia oponentov, kovbojské praktiky ani marketing spravodlivosť neprinášajú. Evidentne, výzvy k slušnosti po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v r. 2018 nepriniesli potrebné dlhodobé kvalitatívne zmeny. Slušnosť je málo, je to nízky cieľ. Slušnosť sa dá aj zahrať, môže byť dokonca maskou. No spravodlivosť je vysoký a ušľachtilý cieľ. Lebo čo je spravodlivé, je aj slušné. Spravodlivosť má byť východiskom, cieľom a kritériom politiky, podobne ako dôstojnosť človeka. A to spravodlivosť pre všetkých a pre každého – pre poctivých a pracovitých ľudí, i pre vrahov a zločincov. 

     

    Tam, kde je účinná spravodlivosť, fungujúci právny štát a kvalifikovaná, slúžiaca verejná správa, tam je aj všestranný rozvoj, ktorý Slovensko tak potrebuje – na celoštátnej, regionálnej i miestnej úrovni. Aby sa u nás dobre žilo, oplatilo pracovať, podnikať, investovať. Aby verejné zdravie a kvalitné vzdelanie boli dostupné pre všetkých. Vzhľadom na stav rezortov a sektorových politík prejavuje veľká časť spoločnosti nespokojnosť, výhrady a sklamanie. A to považujem za aktuálnu výzvu aj pre skúsené hnutie Novembra ’89.

     

    Táto tretia časť vízie o Slovensku a pre Slovensko je pozvaním k novému, náročnému a tvorivému politickému úsiliu. Vzhľadom na stav Európskej únie a na nekončiacu vojnu na Ukrajine, Slovensko potrebuje alternatívu rozumnej a zodpovednej politiky. Bez KDH takáto alternatíva schopná konať s odvahou a rozvahou nevznikne. Či takáto alternatíva vôbec vznikne, závisí od odhodlania vedenia, ktoré vzíde z marcového snemu v Žiline.

    https://dennikn.sk/3876036/bez-kdh-alternativa-schopna-konat-s-odvahou-a-rozvahou-nevznikne

  • Čaká nás celoeurópsky precedens v rámci ochrany náboženskej slobody?

    Čaká nás celoeurópsky precedens v rámci ochrany náboženskej slobody?

    Dňa 13. marca 2024 sa v Bratislave uskutočnila tlačová konferencia pod názvom „Tri roky od podania sťažnosti na ESĽP proti plošnému zákazu verejných bohoslužieb počas pandémie. Čaká nás celoeurópsky precedens v rámci ochrany náboženskej slobody?“

    Na tlačovej konferencii vystúpili Ján Figeľ, predkladateľ sťažnosti a predseda Správnej rady Nadácie Tunegu, Púčika a Tesára, Cyril Vasiľ SJ, arcibiskup, košický eparcha a Martin Timcsák, právny zástupca.

    V Štrasburgu pred Európskym súdom pre ľudské práva prebieha súdne konanie pod označením Ján Figeľ proti Slovensku, registrované pod č. 12131/2021. Ako povedal v úvode konferencie Ján Figeľ, toto konanie je výrazom jeho pozitívneho a zodpovedného vzťahu k Slovensku ako vlasti a domoviny, je v záujme ochrany základných práv a slobôd občanov, a smeruje k obmedzeniu neprimeraného a nezákonného konania štátnych orgánov.

    Pred troma rokmi bolo Slovensko a svet v centre núdzového stavu kvôli šíriacej sa pandémii COVID-19. Počty chorých a zomrelých boli enormne vysoké, v jednom období v pomerných počtoch najvyššie na svete. Vláda pri prijímaní reštrikčných opatrení zakázala formou Vyhlášky ÚVZ aj verejné bohoslužby ako súčasť „hromadných podujatí športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej a inej povahy“. Ako náhrada mali slúžiť online prenosy z omší v prázdnych chrámoch a individuálna pastorácia.

    Podľa J. Figeľa je chybou dávať v čase krízy do protikladu náboženskú slobodu (NS) a ochranu zdravia. Na NS sa nesiaha ani v čase vojny a vo vojnovom stave, nielen v stave núdze. Paradoxne, Slovensko malo najdlhšie zavreté chrámy v Európe, a najväčšie reštrikcie v strednej Európe, a v istom období 2. vlny zaznamenalo najviac obetí COVIDu per capita na svete.

    Ako zdôraznil J. Figeľ, človek má nielen telo a rozum, čiže intelekt, ale aj nesmrteľnú dušu. Potrebuje nielen potraviny a základnú hygienu, ale aj duchovnú stravu pre duchovný život. Preto má sloboda myslenia, svedomia a náboženstva osobitné vyjadrenia v Listine ľudských práv, Ústave SR a v Európskom dohovore o ľudských právach.

    Ján Figeľ:  „Od začiatku som považoval tieto opatrenia za mylné, za neprimerané. NS možno obmedziť vo verejnom záujme. Ale opatrenia musia byť LEGÁLNE, LEGITÍMNE A PRIMERANÉ. Podľa mňa takými neboli. Preto som sa oficiálne obrátil na vládu SR, na Generálnu prokuratúru a na ESĽP. Informovaná bola prezidentka SR, predseda NR SR a viacerí poslanci parlamentu. Žiaden z členov vlády premiéra I. Matoviča, ani prezidentka, ani  generálny prokurátor, ani poslanci v tejto záležitosti nekonali.“

    Napriek deficitu spravodlivosti na Slovensku, platí starý rímsky princíp: Právo žičí bdelým.  ESĽP, ktorý je považovaný za jeden z najúčinnejších medzinárodných súdov, sťažnosť J. Figeľa v r. 2021 zaregistroval.. Koncom roka 2022 prípad zverejnil na svojej oficiálnej stránke. V r. 2023 Súd požiadal o vyjadrenie vládu, sťažovateľa a následne znovu vládu SR.

    Tri tzv. tretie strany boli Súdom pripustené ako účastníci konania: Právnická organizácia ECLJ (Európske centrum pre právo a spravodlivosť) z Francúzska, združenie Ordo iuris z Poľska a Slobodná univerzita z Tbilisi v Gruzínsku. Všetky tri právnické osoby argumentujú v prospech slovenskej sťažnosti. Vec je argumentačne ukončená, očakáva sa rozhodnutie Súdu.

    V súvislosti s pandémiou a zákazom bohoslužieb boli na súdnej úrovni prijaté rozhodnutia v prospech NS v Nemecku, francúzsku, Írsku, Švajčiarsku, Škótsku a v iných krajinách.

    Podľa J. Figeľa môže byť pozitívne rozhodnutie Súdu významným víťazstvom pre NS. Bude záväzné pre SR, ale zároveň to bude precedens pre 46 krajín kontinentu, 676 miliónov ľudí. Očakáva rozhodnutie v súlade s čl. 9 Dohovoru, podľa ktorého vlády nemôžu uplatňovať plošné a neprimerané obmedzenia voči NS z dôvodu ochrany verejného zdravia. Akékoľvek obmedzenia NS musia spĺňať minimálne štandardy na základe kritérií primeranosti, rozumnosti a nevyhnutnosti.

    Ako uviedol J. Figeľ, NS je opakovane oslabovaná a podrývaná vo svete. Napriek tomu je táto sloboda esenciálna pre každého – nielen pre veriacich. Umožňuje všetkým ľuďom žiť v súlade s ich svedomím a presvedčením. NS je nevyhnutná pre upevňovanie SLOBODNEJ SPOLOČNOSTI. Preto je osobitne chránená Ústavou, európskym a medzinárodným právom.  Aj preto sú podľa neho právna bdelosť a tento súdny proces pre budúcnosť veľmi dôležité. Obmedzenia základného práva musia byť vždy starostlivo zvážené. Musíme chrániť svoje základné práva pred ich obmedzovaním nekompetentnosťou či aroganciou moci. Inak hrozí, že budeme opakovať rovnaké chyby, keď príde nová kríza.

    Arcibiskup C. Vasiľ zdôraznil, že Katolícka Cirkev bola pripravená na dialóg a konštruktívnu spoluprácu so štátnymi orgánmi pri prijímaní nevyhnutných opatrení v zmysle medicínskych postupov a vedeckých poznatkov. Evidentne, v prvej vlne boli kvôli novosti fenoménu COVID-u a rozsahu ohrozenia verejného zdravia prijímané vládne opatrenia na báze „pokusu a omylu“. Na druhej strane, kvôli neprimeranosti týchto opatrení počnúc druhou vlnou pandémie KBS a ďalšie cirkvi na Slovensku verejne privítali a podporili iniciatívu J. Figeľa ako oprávnenú.

    JUDr. Martin Timcsák popísal dôvody, kvôli ktorým nebolo možné na individuálnej občianskej úrovni dosiahnuť nápravu na vnútroštátnej úrovni. Považuje za pozitívny signál z hľadiska očakávania rozhodnutia ESĽP samotné prijatie sťažnosti J. Figeľa, jeho zverejnenie a doterajšiu serióznu argumentačnú komunikáciu s orgánmi Súdu. Sťažovateľ nepožaduje žiadne odškodnenie, ale ide mu o potvrdenie a obhajobu základného práva pre budúcnosť. Ako uviedol M. Timcsák, v prípade rozhodnutia pôjde o prvý a dôležitý celoeurópsky rozsudok týkajúci sa rešpektovania náboženskej slobody v čase pandémie.

    Čaká nás celoeurópsky precedens v rámci ochrany náboženskej slobody – Ján Figeľ

  • Stručná genéza prípadu ESĽP Ján Figeľ proti Slovensku, č. 12131/2021

    Stručná genéza prípadu ESĽP Ján Figeľ proti SlovenskuDownload

  • The Strong and Deep Nexus Between Human Dignity and Religious Freedom

    Peace is a fruit of justice. The core of justice is based on respect of fundamental human rights. And the foundational principle of human rights is dignity.

    Today, the agenda of human rights is hijacked by various groups representing ideologies, violent extremism, or ethical relativism. We also tend to forget or neglect our human duties towards the other and towards society. These actions and inactions inevitably lead to contention and conflict. In order to make our era more peaceful and humane, we must return to the original meaning of key documents and definitions on the subject of human dignity. 

    Key Documents: The Nexus Between Human Dignity and Religious Freedom

    Following are three basic sources that articulate the priority of human dignity—two secular documents and a faith document. These documents reflect and attest to the strong and deep nexus between the human dignity of all and freedom of religion or belief (FoRB) for all.

    1. Universal Declaration of Human Rights (1948)

    Article 1 of the Universal Declaration of Human Rights (UDHR) states that

    [a]ll human beings are born free and equal in dignity and rights. They are endowed with reason and conscience and should act towards one another in a spirit of brotherhood.

    If Article 1 is a foremost article of the Declaration, Article 18 is a central one:

    Everyone has the right to freedom of thought, conscience and religion; this right includes freedom to change his religion or belief, and freedom, either alone or in community with others and in public or private, to manifest his religion or belief in teaching, practice, worship and observance.

    Both articles speak about the triune dimension of a human being: rationality, morality, and religiosity/spirituality.

    The word dignity appears five times in the UDHR, including in its Preamble. Today dignity is a term recognized and included in more than 160 of the world’s constitutions [1], most of which post-date the UDHR.

    1. Charter of Fundamental Rights of the European Union (2000)

    The preamble of the European Union Charter of Fundamental Rights recognizes dignity as the first founding value of the Union:

    Conscious of its spiritual and moral heritage, the Union is founded on the indivisible, universal values of human dignity, freedom, equality and solidarity . . . .

    Chapter 1, Article 1, further acknowledges the inviolability of dignity:

    Human dignity is inviolable. It must be respected and protected.

    And Chapter 2, Article 10, mirrors the UDHR in recognizing human dignity as the basis of human rights, including

    the right to freedom of thought, conscience and religion.

    1. Vatican II Council Declaration on Religious Freedom, Dignitatis Humanae (1965)

    The Vatican II Council Declaration on Religion Freedom, Dignitatis Humanae, declares

    that the right to religious freedom has its foundation in the very dignity of the human person.

    Respect for Human Dignity As a Common Ground for the Common Good

    Respect for human dignity is a meeting point for religious and secular humanists.

    The convergence of different traditions and concepts leads from a common ground to a common good. The Judeo-Christian tradition holds that mankind is created in the likeness and image of God [2]. Karamah (Arabic for human dignity or nobility) in Islam has Quranic roots, in an incident when angels are asked to bow in front of Adam in recognition of his dignity [3]. The international Declaration of Modern Humanism affirms “the worth and dignity of the individual” in affirming fundamental human rights. Indeed, multiple worldviews agree that dignity is the intrinsic, highest worthiness that each person possesses; and most agree that dignity therefore transcends the whole material world.

    The recognition of human dignity is the recognition of each human being as a person: a unique being with intellectual, spiritual, and material dimensions. A person is always a subject, possessing reason, conscience, and freedom to believe and act. Only a person can have rights and duties.

    Rights, Duties, and Human Dignity

    Rights cannot exist or work without duties; thus, we should promote awareness and respect of human duties in conjunction with human rights. A culture of human dignity brings together two ancient ethical rules, relative to rights and duties.

    • The Silver Rule: “Do not do unto others as you would not have them do unto you.ˮ This is a basis of justice, reciprocity, tolerance, and equal treatment.
    • The Golden Rule: “Do unto others as you would have them do unto you.” This is a source of compassion, acceptance, solidarity, charity, and love.

    The dignity of each person represents a balance and interdependence of rights and duties, freedom, and responsibility. Freedom without responsibility cannot survive. My dignity is a call for my duties—as father, husband, neighbor, and citizen.

    Equal Citizenship as a Fruit of Equal Dignity

    Equal dignity as a moral principle has a socio-political implication: equal, fair, inclusive, and dignified citizenship. In dignity we are all equal. In identity we are all different (for example, people of the past, presence, or future). Difference, however, is not a problem; rather, it is a principle, reflection, and source of creation and creativity (as opposed to copying or cloning).

    Human Dignity as a Framework for Learning How to Live Together

    Human dignity is the best framework for learning how to live together, not merely to exist together. We are invited to live in a spirit of brotherhood. Reason and faith, science and religion in the quest for truth—working for the common good of people—can drive our civilization forward and upward. Dignity is more than a right; it is a reality from which rights are derived. Dignity is a daily learning process through which we discover what it means to be human in every situation. It is the best, most constant and lasting lesson on rights, responsibilities, and reciprocity.

    References:

    [1] Press Release, U.N. Office of the High Comm’r for Human Rights, Universal Declaration of Human Rights at 70: 30 Articles on 30 Articles – Article 1 (10 Nov. 2018).

    [2] See Genesis 1:26 (Hebrew Bible & KJV).

    [3] See Qur’an 2:34, 7:11–27, 15:29; 17:61; 18:50; 20:116; 38:73–74.

  • The Strong and Deep Nexus Between Human Dignity and Religious Freedom

    Peace is a fruit of justice. The core of justice is based on respect of fundamental human rights. And the foundational principle of human rights is dignity.

    Today, the agenda of human rights is hijacked by various groups representing ideologies, violent extremism, or ethical relativism. We also tend to forget or neglect our human duties towards the other and towards society. These actions and inactions inevitably lead to contention and conflict. In order to make our era more peaceful and humane, we must return to the original meaning of key documents and definitions on the subject of human dignity. 

    Key Documents: The Nexus Between Human Dignity and Religious Freedom

    Following are three basic sources that articulate the priority of human dignity—two secular documents and a faith document. These documents reflect and attest to the strong and deep nexus between the human dignity of all and freedom of religion or belief (FoRB) for all.

    1. Universal Declaration of Human Rights (1948)

    Article 1 of the Universal Declaration of Human Rights (UDHR) states that

    [a]ll human beings are born free and equal in dignity and rights. They are endowed with reason and conscience and should act towards one another in a spirit of brotherhood.

    If Article 1 is a foremost article of the Declaration, Article 18 is a central one:

    Everyone has the right to freedom of thought, conscience and religion; this right includes freedom to change his religion or belief, and freedom, either alone or in community with others and in public or private, to manifest his religion or belief in teaching, practice, worship and observance.

    Both articles speak about the triune dimension of a human being: rationality, morality, and religiosity/spirituality.

    The word dignity appears five times in the UDHR, including in its Preamble. Today dignity is a term recognized and included in more than 160 of the world’s constitutions [1], most of which post-date the UDHR.

    1. Charter of Fundamental Rights of the European Union (2000)

    The preamble of the European Union Charter of Fundamental Rights recognizes dignity as the first founding value of the Union:

    Conscious of its spiritual and moral heritage, the Union is founded on the indivisible, universal values of human dignity, freedom, equality and solidarity . . . .

    Chapter 1, Article 1, further acknowledges the inviolability of dignity:

    Human dignity is inviolable. It must be respected and protected.

    And Chapter 2, Article 10, mirrors the UDHR in recognizing human dignity as the basis of human rights, including

    the right to freedom of thought, conscience and religion.

    1. Vatican II Council Declaration on Religious Freedom, Dignitatis Humanae (1965)

    The Vatican II Council Declaration on Religion Freedom, Dignitatis Humanae, declares

    that the right to religious freedom has its foundation in the very dignity of the human person.

    Respect for Human Dignity As a Common Ground for the Common Good

    Respect for human dignity is a meeting point for religious and secular humanists.

    The convergence of different traditions and concepts leads from a common ground to a common good. The Judeo-Christian tradition holds that mankind is created in the likeness and image of God [2]. Karamah (Arabic for human dignity or nobility) in Islam has Quranic roots, in an incident when angels are asked to bow in front of Adam in recognition of his dignity [3]. The international Declaration of Modern Humanism affirms “the worth and dignity of the individual” in affirming fundamental human rights. Indeed, multiple worldviews agree that dignity is the intrinsic, highest worthiness that each person possesses; and most agree that dignity therefore transcends the whole material world.

    The recognition of human dignity is the recognition of each human being as a person: a unique being with intellectual, spiritual, and material dimensions. A person is always a subject, possessing reason, conscience, and freedom to believe and act. Only a person can have rights and duties.

    Rights, Duties, and Human Dignity

    Rights cannot exist or work without duties; thus, we should promote awareness and respect of human duties in conjunction with human rights. A culture of human dignity brings together two ancient ethical rules, relative to rights and duties.

    • The Silver Rule: “Do not do unto others as you would not have them do unto you.ˮ This is a basis of justice, reciprocity, tolerance, and equal treatment.
    • The Golden Rule: “Do unto others as you would have them do unto you.” This is a source of compassion, acceptance, solidarity, charity, and love.

    The dignity of each person represents a balance and interdependence of rights and duties, freedom, and responsibility. Freedom without responsibility cannot survive. My dignity is a call for my duties—as father, husband, neighbor, and citizen.

    Equal Citizenship as a Fruit of Equal Dignity

    Equal dignity as a moral principle has a socio-political implication: equal, fair, inclusive, and dignified citizenship. In dignity we are all equal. In identity we are all different (for example, people of the past, presence, or future). Difference, however, is not a problem; rather, it is a principle, reflection, and source of creation and creativity (as opposed to copying or cloning).

    Human Dignity as a Framework for Learning How to Live Together

    Human dignity is the best framework for learning how to live together, not merely to exist together. We are invited to live in a spirit of brotherhood. Reason and faith, science and religion in the quest for truth—working for the common good of people—can drive our civilization forward and upward. Dignity is more than a right; it is a reality from which rights are derived. Dignity is a daily learning process through which we discover what it means to be human in every situation. It is the best, most constant and lasting lesson on rights, responsibilities, and reciprocity.

    References:

    [1] Press Release, U.N. Office of the High Comm’r for Human Rights, Universal Declaration of Human Rights at 70: 30 Articles on 30 Articles – Article 1 (10 Nov. 2018).

    [2] See Genesis 1:26 (Hebrew Bible & KJV).

    [3] See Qur’an 2:34, 7:11–27, 15:29; 17:61; 18:50; 20:116; 38:73–74.

  • Strong and deep nexus between human dignity and religious freedom

    Strong and deep nexus between human dignity and religious freedom

    JF as a keynote speaker at July 2023 Conference on Civilizational Aspects of Human Dignity at Oxford, UK

    By  Jan Figel, Former EU Commissioner and FoRB Special Envoy

    HRWF (10.12.2023) – Today, the agenda of human rights is hijacked by various groups representing ideologies, violent extremism or ethical relativism. We also tend to forget or neglect our human duties towards the other and towards society.

    Peace is a fruit of justice. The core of justice is based on the respect of fundamental human rights and the foundational principle of human rights is dignity. In order to make our era more humane, we must return to the original meaning of key documents and definitions on this subject.

    1. There is a strong and deep nexus between human dignity of all andfreedom of religion or belief (FoRB) for all.  

    Following are three basic sources that articulate the priority of human dignity – two secular documents, and a faith document:

    a) Universal Declaration of Human Rights (1948)Article 1:

    All human beings are born free and equal in dignity and rights. They are endowed with reason and conscience and should act towards one another in a spirit of brotherhood.

    Art. 1 is a leading article; Art. 18 (on freedom of thought, conscience and religion) is a central one. Both speak about triune dimension of human person: rationality, morality, religiosity (spirituality). 

    Dignity appears five times in the UDHR. Dignity as a term is today recognized and included in more than 160 of the world’s constitutions.

    b) The European Union Charter of Fundamental Rights (2000) 

    It recognizes dignity as the first founding value of the Union and respects and protects dignity in the Article 1 of Chapter 1.

    c) Vatican II Council Declarationon Religious FreedomDignitatis Humanae (1965):

    “The Council… declares that the right to religious freedom has its foundation in the very dignity of the human person.“ 

    2. Respect of human dignity is a meeting point for religious and secular humanists.

    The convergence of different traditions and concepts leads from a common ground to a common good. The Judeo-Christian tradition states that mankind is created in the likeness and image of God. Karamah (Arabic) in Islam has Quranic roots when angels are asked to bow in front of Adam. 

     

    Dignity is the highest worthiness that each person possesses and therefore transcends the whole material world. Each human being is a PERSON: a unique being with intellectual, spiritual and material dimensions. Only a person can have rights and duties. A person is always a SUBJECT with reason, conscience and freedom. 

    3. Rights cannot work without duties. 

    We should promote awareness and respect of human duties. A culture of human dignity brings together two ancient ethical rules: 

    The Silver Rule: „Do not do unto others as you would not have them do unto you.“ This is a basis of justice, reciprocity, tolerance, equal treatment.

    The Golden Rule: “Do unto others as you would have them do unto you.” This is a source of compassion, acceptance, solidarity, charity and love.

    The dignity of each person represents a balance and interdependence of rights and duties, freedom and responsibility. Freedom without responsibility cannot survive. My dignity is a call for my duties – as father, husband, neighbor, citizen.

    4. Equal citizenship as a fruit of equal dignity. 

    Equal dignity as a moral principle has a socio-political implication: equal, fair, inclusive, dignified citizenship.  

    In dignity we are ALL EQUAL. In identity we are ALL DIFFERENT (people of the past, presence, future). This is not a problem; this is the principle of creativity (in opposition to copying or cloning).

    5. Dignity is the best theme for learning how to live together, not merely to exist together.

    We are invited to live in a spirit of brotherhood. Reason and faith, science and religion in quest for truth, working for common good of people, can drive our civilization forward and upward. Dignity is more than a right; it is a reality from which rights are derived. Dignity is a daily learning process through which we discover what it means to be human in every situation. It is the best permanent lesson on rights, responsibilities and reciprocity.

    WORLD: Strong and deep nexus between human dignity and religious freedom

  • Ján Figeľ’s Address at the Transatlantic Summit at the UN headquarters in New York on 17 Nov 2023

    Commemorating the 75th Anniversary of the Universal Declaration of Human Rights and reaffirming our commitment to it preserving life from its conception to natural death and celebrating family as the core of societies around the globe.

    “The Political Network for Values is a global platform for legislators and political representatives rooted in a Transatlantic dialogue on shared values. It aims at joining forces to drive a political agenda that protects life, the family, human dignity, and fundamental freedoms.”

    https://webtv.un.org/en/asset/k13/k1340u12vd

  • Ján Figeľ’s Address at the Transatlantic Summit at the UN headquarters in New York on 17 Nov 2023

    Ján Figeľ’s Address at the Transatlantic Summit at the UN headquarters in New York on 17 Nov 2023

    Commemorating the 75th Anniversary of the Universal Declaration of Human Rights and reaffirming our commitment to it preserving life from its conception to natural death and celebrating family as the core of societies around the globe.

    “The Political Network for Values is a global platform for legislators and political representatives rooted in a Transatlantic dialogue on shared values. It aims at joining forces to drive a political agenda that protects life, the family, human dignity, and fundamental freedoms.”

    https://webtv.un.org/en/asset/k13/k1340u12vd

  • Memorandum budúcej vlády – Hostia: Ján Figeľ a Peter Weiss. Relácia “Z prvej ruky” na RTVS

    Memorandum budúcej vlády – Hostia: Ján Figeľ a Peter Weiss. Relácia “Z prvej ruky” na RTVS

    Téma: Memorandum budúcej vlády

    Hostia: Ján Figeľ, Peter Weiss

    Moderátor: Juraj Jedinák

    Odvysielané 12.10.2023.

    Rádio Slovensko v relácii Z prvej ruky prináša aktuálne debaty na politické, občianske a spoločenské témy, ktoré rezonujú v spoločnosti.

    https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1175