Recent bloody attack in two mosques in Christchurch, New Zealand with 50 dead and over 50 injured was a reminder to the world that religious minorities are objects of attacks and persecution worldwide. These attacks are either sudden, fanatical and demonstrative or long-term and systematic. Their source is either racial or religious hatred by diverse extremist groups or social intolerance or state run discrimination, even persecution.
Forms vary from lynching (e.g. Muslims and Christians in India) through brutal killings (Rohingiyas in Myanmar, Christians, Siks and Ahmadis in Pakistan), terrorism (against Christians and Muslims in Middle East, Egypt, Nigeria, Somalia, Afghanistan), up to state driven persecution of believers (North Korea, China, Vietnam).
According to reliable data the situation is critical: almost three quarters of the global population are living under high or very high restrictions of religious freedom. And this ratio keeps growing. The situation is a wake-up call to raise awareness, to take serious policy actions and to make a substantial change, similarly to what was done with alarming trends in global warming.
Freedom of religion or belief is a litmus test of civil and political rights. When it is not respected, other human rights are not guaranteed either. Therefore, it covers freedom of thought, conscience and faith and it is the deepest expression of personal freedom and of human dignity. This was one of the reasons why in December 2018 at the 70th anniversary of adoption of the Universal Declaration of Human Rights a group of FoRB experts and professors formulated the Declaration on Human Dignity for Everyone Everywhere and offered this to the international community (www.dignityforeveryone.org). Signatories of the Punta del Este document expressed not only their commemoration of the UDHR as the key document of current international relations, but also renewed their commitment to support fundamental and universal human rights because these are frequently questioned if not denied. The declaration during the jubilee year is open for all who consider human dignity to be the founding principle and the base of human rights. It also aims at being both an objective and a criterion of policies and measures in all domains of public life.
We are all different in identity, nobody is a copy of anybody. Each of us is authentic and unique original. And at the same time we are all equal in dignity. Nobody is more and nobody is less in dignity, whether he or she comes from a homeless family or from a royal one. Dignity is inviolable and undeniable.
We have dignity and therefore we are right holders and duty bearers. Rights and duties are two sides of one coin. And the same applies to freedom and responsibility. Mature politics oriented to the common good – local, regional, national, European or international one – must keep dignity of each human person at the centre of its service.
Rozhodol som sa kandidovať do Európskeho parlamentu s hnutím, ktoré som kedysi zakladal. Keď ho iní opustili, chcem ho posilniť. Aj preto som prijal posledné, 14. miesto na kandidátnej listine KDH. Mojím cieľom je aby EÚ trvalo a účinne podporovala náboženskú slobodu, aby pomáhala pri ochrane a návrate kresťanov do ich domovov na Blízkom východe, aby presadzovala rešpektovanie základných ľudských práv v rámci rozvojovej pomoci a obchodno-ekonomických vzťahov. Váš hlas pre mňa je preto hlasom pre ochranu náboženskej slobody.
Moje vymenovanie za prvého Osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete v roku 2016 bolo reakciou na genocídu kresťanov a iných menšín v Iraku a v Sýrii zo strany tzv. Islamského štátu ISIS. Ako občan Slovenska tak formujem novú politiku EÚ a reprezentujem jej tvár vo svete. Za tri roky sa mi podarilo pomôcť mnohým utláčaným veriacim po celom svete a získať medzinárodnú podporu. Pomohol som pri oslobodení dvoch skupín väzňov svedomia v Sudáne (jednu viedol český aktivista Petr Jašek, druhú sudánsky obhajca ľudských práv Ibrahim Mudawi). Pričinil som sa o prepustenie na smrť odsúdenej kresťanskej ženy-matky Aasie Bibi v Pakistane a ďalších väzňov. Napomáhame zmiereniu a medzináboženskému dialógu vo viacerých krajinách konfliktov. Aj tým sa znižuje počet utečencov a migrantov do Európy. EÚ má byť bezpečným priestorom so spoľahlivou ochranou vonkajších hraníc, ale aj šíriteľom ľudskosti vo svete. Rozumná solidarita sa oplatí. Som rád, že moju prácu a mandát ocenilo v januári 576 poslancov EP. Táto činnosť získala aj medzinárodnú odozvu: Maďarsko, Poľsko, Dánsko, Veľká Británia, Nemecko a Litva tiež vytvorili podobné úrady. V spolupráci tak zlepšujeme náboženskú slobodu.
V EP chcem využiť skúsenosti z rôznych úloh – štátneho tajomníka našej diplomacie a hlavného vyjednávača pre vstup SR do EÚ, prvého slovenského eurokomisára pre oblasť vzdelávania, odbornej prípravy, kultúry, mládeže, športu, občianskej spoločnosti a viacjazyčnosti, ministra vlády zodpovedného za dopravu, telekomunikácie, poštu, výstavbu, regionálny rozvoj, cestovný ruch a centrálnu koordináciu eurofondov a podpredsedu NR SR. Vždy som sa usiloval o modernizáciu a dynamický rozvoj Slovenska a o zodpovedné nakladanie s verejnými financiami. Odštartoval som univerzitný program Erasmus Mundus, ktorý sa stal najvýznamnejším vo svete vzdelávania. Zakladal som Európsky inovačný a technologický inštitút EIT, aby bola EÚ vedecky, výskumne, technologicky a hospodársky konkurencieschopnejšia. Zachránili sme Slovensku miliardy eur pri výstavbe diaľnic. Čas potvrdzuje dôležitosť novelizácie ústavy, v ktorej sme ukotvili ochranu manželstva ako zväzku medzi mužom a ženou. Je to základ prorodinnej politiky a hrádza proti rodovej ideológii. Ak EÚ nebude rešpektovať kresťanské hodnoty, na ktorých vznikla, vyprázdni sa a dostane do vnútorných konfliktov.
Život na Slovensku môže byť dôstojný pre nás všetkých. K tomu však potrebujeme spravodlivý štát a zodpovednú Európu. S pokorou a odvahou Vám pre tento dôležitý cieľ ponúkam svoje skúsenosti, poznanie a sily a uchádzam sa o Vašu podporu.
Ján Figel is the EU’s Special Envoy for Promotion of Freedom of Religion outside the EU, appointed by the President of the European Commission, Jean-Claude Juncker in 2016. New Europe asked him about the progress made, and what lies ahead for freedom of religion and belief:
New Europe: You have served as the EU Special Envoy for the Promotion of Freedom of Religion or Belief outside the EU for now 3 years. What are your most meaningful achievements?
Ján Figel: My exploratory and difficult mission accumulated much political trust outside and inside of the EU and expectations for the future. Several EU Member States created similar positions (Germany, UK, Denmark, Hungary, and Lithuania). I established very constructive cooperation with the UN Special Rapporteur on Freedom of Religion or Belief (FoRB) Ahmed Shaheed, with the UN High Commissioner for Human Rights, US Ambassador for International Religious Freedom, the OSCE/ODIHR, the Holy See diplomacy, with NGOs, media and civil society in the FoRB area. After two introductory years of intensive work, I succeeded in January through the Grzyb Report to get the European Parliament’s support for continuity and adequate conditions of this mandate for the future, after the EU elections.
Religious freedom and religious social responsibility are much more on the agenda now than at any time before. We decided to get this content repeatedly integrated into the European Development Days. After 25 years of existence, the Lorenzo Natali Media Prize for journalists was enriched by FoRB Prizes (professional and amateur prize). For the first time, there are projects supported by the EU in the area of intercultural and interreligious dialogue to the tune of 5million Euro. I supported the founding of and the successful work of the European Academy of Religion operating since December 2016 in Bologna. Hundreds of scholars from Europe and beyond are working and meeting annually engaging in scientific cooperation around religion studies.
Especially rewarding were my experiences with the release of some persecuted persons, like Czech activist Petr Jašek and his two collaborators in Sudan, human rights defender Ibrahim Mudawi and five other activists in Sudan, or Aasia Bibi, a Christian woman who had been sentenced to death in Pakistan. Human life saved from the hands of injustice or from fanatics is a great encouragement!
Your title makes clear that your mandate concerns non-EU States. Do you think it would be appropriate to include in it the promotion of freedom of religion or belief inside the EU? Why?
I visited many countries and have participated in numerous conferences. The most important missions include Iraq, Sudan, Jordan, Pakistan, Lebanon, Egypt, Morocco, Burkina Faso, Senegal, Malaysia, Vietnam, India, Israel, Palestine, UAE, and Bahrain. Everywhere I somehow had to respond to questions, doubts or concerns about religious freedom in the EU. I defended our values, principles and commitments which are evident. I am frequently speaking inside the EU on FoRB – in Brussels, Berlin, Prague, Bratislava, London, Rome, etc, and issues are frequently raised regarding our internal situations.
We need to show consistency in our intra-EU policies if we want to achieve higher credibility outside. Here like in all human rights agenda, double standards in policy is counterproductive. But the internal promotion of FoRB is obviously different, having in mind not only constitutional instruments in all EU Member States but also our Treaty with the Charter of Fundamental Rights and the Luxembourg European Court of Justice and also the European Convention on Human Rights and the Strasbourg ECHR.
I am sure we do not need nowadays new institutions, but we need a new institutionally-based approach combining external and internal dimensions of FoRB promotion. We need an innovative approach. For example, the European Parliament Intergroup can deal with FoRB situations in both dimensions – outside and inside the EU. Some other European Parliament committees and EU bodies can address FoRB in the EU as well. For example, Treaty Art. 17 Dialogue with churches, religious communities and humanists and non-confessional organisations could be used to reflect on FoRB issues.
You are known to work in an all-inclusive manner with civil society, NGOs and faith-based organization in order to fulfil your mandate. Do you think this to be a key to success and why?
“United in diversity” in this area is a must. There are many opponents of FoRB agenda; there is usual business-oriented dominance at EU meetings and dialogues on security, migration, monetary or economic concerns. Therefore, we need to unite people and groups who care about freedom of thought, conscience, faith or belief. There is open space for secular and religious humanists to work together. I am sure this is the right approach to success. FoRB is our common concern and common good, it is actually a civilizational issue.
And why? I tested such an inclusive approach around human dignity. Dignity is the foundational principle of all human rights, very much resonating with the right for FoRB. And recently we got a great consensual message of diverse scholars and international experts for FoRB and human rights: The Declaration on Human Dignity for Everyone Everywhere. I helped to initiate this Declaration. This is a very timely contribution towards the interdependence, indivisibility and importance of universal human rights.
What do you think should be done to improve the efficiency of the EU as regards Freedom of Religion or Belief, either outside or inside of the EU?
My role since May 2016 was a pioneering one. I served as Special Adviser to Commissioner Neven Mimica responsible for development cooperation policy. European Commission President Jean-Claude Juncker, Vice-President Frans Timmermans, Commissioners Mimica and Hahn, DG DEVCO, NEAR, JUST, EEAS and many other parts of EU institutions, like European Parliament President Tajani, Vice-President McGuiness, the European Parliament AFET Committee, the Intergroup on FoRB and RT, Council COHOM were all supportive. A Special Envoy holding an external contract is not fully integrated into the system. But trust and results accumulated during those three years can be now used for a stronger and more efficient approach during the next period.
The first input is better awareness and understanding what FoRB protection means for human rights in general, for good governance and sustainable development. FoRB for all is a condition of security, economic strength and social cohesion. The next step should be the institutionalization of FoRB in the European Union, as we see it in a growing number of EU member states or the USA and Norway. This decision can be made by the future European Commission supported by the newly elected European Parliament. I am sure, conditions are maturing and the momentum is there.
FoRB for all is fully in the spirit of Robert Schuman’s legacy. A permanent EU FoRB Special Envoy with a professional team, with a stronger multiannual mandate correctly integrated within the Commission and the EEAS, working closely with the Council, the Member States and the European Parliament should be established to pursue a permanent and efficient promotion of FoRB for all.
Najhorší je nejasný stav. Čo treba prijať, treba prijať hrdo, s vážnosťou a citom. Bezbrehé naťahovanie času je znejasňovaním a oslabovaním, povedal o brexite J.Figeľ, kandidát KDH do europarlamentu.
Bratislava 13. apríla (Teraz.sk) – Osobitný vyslanec Európskej únie (EÚ) Ján Figeľ prijal ponuku kandidovať za KDH do Európskeho parlamentu aj preto, aby svojou účasťou z posledného miesta podporil celý tím, nejde však o symbolickú kandidatúru. „Nehrám a nešpekulujem. Prijal som pozvanie, ale podmienil som účasť posledným miestom na kandidátnej listine, na čom bola zhoda s vedením KDH. Znamená to istú pokoru, ale aj odvahu a námahu. Je možné byť zvolený aj z posledného miesta, ale nie je to ľahké. Uchádzam sa o preferenčné hlasy s plnou vážnosťou. Aj preto, aby som posilnil hnutie, ktoré som kedysi zakladal, v čase, keď ho iní opustili a tým ho oslabujú,“ povedal vo štvrtkovej (11.4.) diskusii v TABLET.TV Ján Figeľ. Dodal, že jeho hnutie je s európskou integráciou spojené už od zakladajúceho snemu vo februári 1990, kedy o európskej stoličke a hviezdičke pre Slovensko hovoril prvý predseda hnutia Ján Čarnogurský. Samotný Figeľ bol vyjednávačom v prístupovom procese Slovenska do EÚ a po vstupe aj prvým slovenským eurokomisárom. „Sú to jedinečné skúsenosti a chcem ich priniesť v období, kedy sa skúša súdržnosť celej Európskej únie,“ povedal Figeľ. Kandidátnu listinu KDH na čele s europoslancom Ivanom Štefancom považuje Figeľ za kvalitnú. Voličom, z ktorých každý môže prideliť dva preferenčné hlasy, by okrem seba odporúčal celú škálu osobností. „Nechcel by som taktizovať. Mnohých z tých ľudí odporúčam práve preto, čo som žil a robil, niektorých som pozýval do politiky, ako je napríklad Maroš Čaučík alebo Andrej Klapica. Samotného lídra kandidátky spolu s dnešným predsedom som pozval do hnutia v rámci stratégie KDH Plus, teda Ivana Štefanca a Alojza Hlinu. Miriam Lexmann poznám z pôsobenia v Bruseli, Miriam Kuzárovú z úsilia o podporu kresťanov a prenasledovaných vo svete. Je tam množstvo ľudí, ktorých svojou účasťou na kandidátke podporujem,“ povedal Figeľ. Zdôraznil, že kresťanskodemokratické strany stáli už pri zrode Európskej únie a hodnoty ako sloboda, spravodlivosť, solidarita či subsidiarita ako systém zdola usporiadanej slobody, sú doteraz pre úniu konštituujúcimi. Úniu podľa Figeľa neohrozujú len radikálne protieurópske strany, ale aj opúšťanie pôvodných hodnôt.
Európska únia, KDH a sloboda náboženstva
Dodal, že jeho hnutie je v Európskom parlamente dlhoročnou súčasťou Európskej ľudovej strany (EĽS). „My sme eurorealisti. Sú federalisti, ktorí to tlačia do polohy zintegrovať čím viac a čím rýchlejšie. Ale Európska únia nie je federáciou, ani konfederáciou, ale spoločenstvom vznikajúcim zdola, ktoré spája svoje oprávnenia do prenesenej suverenity nie preto, aby svojich členov robilo slabšími, ale silnejšími. My sme proti harmonizácii priamych daní, sme za zachovanie suverenity národných štátov v kultúrno – etických otázkach,“ povedal Figeľ. Na druhej strane je podľa neho potreba spolupráce štátov evidentná. „Žijeme vo svete, ktorý je stále globálnejší a sú tu obrovské tlaky od veľmocí ako Čína, Rusko, USA,“ upozornil Figeľ.„Európska únia by mala prinášať toľko slobody, koľko je len možné. A zároveň toľko regulácie a limitov, koľko je nevyhnutné pre oprávnené záujmy občanov a štátov. Čo najviac slobody a zároveň toľko integrácie, koľko je nevyhnutné,“ zopakoval. On sám sa aktuálne angažuje ako osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva vo svete. „Bol som pozvaný vykonávať túto úlohu pred troma rokmi, v čase genocídy kresťanov, Jezídov a iných na Blízkom východe. Toto obdobie znamenalo aj krízu v Európe, pretože migrácia, aj utečenecká kríza zasiahla aj európsky kontinent,“ poznamenal Figeľ. Do kampane KDH chce podľa vlastných slov prispieť aj motívom presadenia náboženskej slobody ako trvalej súčasti politiky EÚ.
Brexit
Na otázku, ako eurovoľby ovplyvnia prebiehajúce politické rokovania o brexite, Figeľ reagoval, že posledný európsky summit, ktorý dal Veľkej Británii možnosť odložiť brexit až do 31. októbra, vniesol do procesu viac nejasnosti. „Na jednej strane je lepšie, ak je aspoň dohoda o dohode, ako keď je nedohoda. Brexit je nóvum, doteraz nikto z Európskej únie nevystupoval. A vidíme, aké je to citlivé, čo sa deje v Británii, aká zložitá je situácia vo vláde, v parlamente a v spoločnosti. Ale oni odídu, otázka je len, kedy a ako,“ odhadol Figeľ. Teoretická možnosť zrušenia brexitu podľa neho stále existuje, vyžadovala by si však v Británii omnoho vyššiu politickú a spoločenskú podporu. „Rozum hovorí, že situácia vo Veľkej Británii je nastavená tak, že je to skôr o súvislostiach odchodu a nie o tom, či odídu. A čo bude v budúcnosti, je otázne. Ale už samotný vstup Veľkej Británie do Európskej únie v minulosti bol dosť zložitým procesom, nepatrila medzi zakladajúce štáty,“ pripomenul. „Aj keď sa napokon dostala do únie, stále to bolo s množstvom euroskepticizmu, množstvom výnimiek, spomeniem len Schengen či euro a poľnohospodársku politiku,“ dodal. Dnes je podľa neho Británia rozdelená „pol na pol“ a možno smeruje k predčasným voľbám a zásadným rozhodnutiam vnútorného charakteru. „Najhorší scenár je odchod bez dohody. A je evidentné, že britský parlament sa vie zhodnúť len na tom, čo odmieta, čo je smutné,“ podčiarkol Figeľ. Európsky summit podľa neho situáciu nevyriešil „Summit je hodnotený ako rozporuplný a riešenie ako málo čisté. Zneisťuje totiž situáciu a zvlášť vo vzťahu k európskym voľbám. Ako bude vyzerať Európsky parlament a ako formovanie Európskej komisie? Dostávame sa do zložitej situácie aj na strane dvadsaťsedmičky,“ upozornil Figeľ. „Nikto nikoho v únii nedrží nasilu, je to slobodné zoskupenie. Po prvý krát však krajina po vlastnom rozhodnutí realizuje článok 50 a ten má isté súvislosti a nadväznosti. Nemôže to byť gumové pravidlo a prax bude akákoľvek, lebo potom akoby politika valcovala právo. A to je to málo čisté na tomto riešení. Dnes nevieme, na čom vlastne sme,“ dodal. Za úplne neadekvátny považuje pôvodný návrh predsedu Európskej rady Donalda Tuska, aby Briti dostali odklad dlhý celý rok. Aj flexibilný odklad do konca októbra podľa Figeľa stavia množstvo nezodpovedaných otázok. „Je to najmä otázka európskych volieb a zloženia Európskeho parlamentu. Ak majú Briti ostať v únii aj v máji, majú zorganizovať voľby. Druhá, s tým súvisiaca vec, je nominácia svojho eurokomisára a tým pádom aj celej Komisie. Britská účasť na Komisii a vôbec všetkých inštitúciách bola vážna, to nie je malý štát. Po ďalšie, rozpočtové, finančné veci sa schvaľujú konsenzom členských krajín. Rozpočet je citlivý, peniaze sú v politike vždy citlivou témou. A ako sa dohodneme, keď nevieme, či sú členmi, alebo už nie sú,“ zhrnul. „Najhorší je nejasný stav. To, čo treba prijať, treba prijať hrdo, v vážnosťou a citom. Bezbrehé naťahovanie času je skôr znejasňovaním a oslabovaním akcentu, že máme zodpovednosť za tento stav,“ poznamenal Figeľ s tým, že predlžovanie neistoty má konkrétne negatívne finančné dôsledky na obchod a podnikanie v Európskej únii aj Veľkej Británii. „Ak sa Británia nebude správať konzekventne k súvislostiam vlastného rozhodnutia, najhorší možný scenár, ktorý si neželám, ale je predĺžením osi na ktorej teraz sú, je malá Británia namiesto Veľkej Británie. A rozdelené kráľovstvo namiesto Spojeného kráľovstva. Čo urobia Škóti a v Severnom Írsku, bude veľmi závisieť od toho, čo sa bude diať okolo brexitu,“ uzavrel Figeľ.
Jediný politik, ktorý dostal titul Otec Európy, zanechal po sebe obdivuhodné dedičstvo: zmierené a bezprecedentné spoločenstvo štátov.
Svoj odkaz zhrnul v útlej knihe (Pre Európu) s významným obsahom. Tvorí ju opis zložitej a krvavej histórie, ktorá je hlavným dôvodom pre zmenu vývoja na našom kontinente, a zároveň popis princípov a cieľov, o ktoré sa nová európska jednota môže a má opierať. Tento odkaz Roberta Schumana sa dá zhrnúť do štyroch bodov:
1. “Európa musí byť vládkyňou svojho osudu”. Rozdelená Európa takou nebola, vnútorne konfliktná takou nebude tiež. Bez politickej integrácie zostane slabou v otázkach bezpečnosti, obrany a vonkajšej politiky.
2. “Európa, kolíska demokracie, sa musí stať aj jej strážkyňou”. Demokracia – nielen podľa Schumana – vďačí za svoju existenciu kresťanstvu. Praktické napĺňanie pravidiel Desatora a ducha Evanjelia najdlhšie formovalo kultúru národov kontinentu. Kvalitu demokracie nereprezentuje pomer väčšiny a menšín, ale morálka väčšiny. Preto je mravný étos pre vývoj demokracie rozhodujúci.
3. “Európa sa musí znovu stať vodkyňou humanity”. Vo vzťahoch medzi ľuďmi a národmi je najdôležitejšia ľudskosť. Preto cieľom a zároveň kritériom nášho konania na všetkých úrovniach štátnej a európskej správy musí byť dôstojný život každej osoby a každého národa. Bezbrehý individualizmus a násilný kolektivizmus sú škodlivé extrémy.
4. “Zjednotená Európa je predzvesťou všeobecnej solidarity v budúcnosti”. Solidarita je základným spojivom v stavbe spoločného domu. Ak by sa vytratila, dom sa oslabí, ba rozpadne. Rozumná solidarita a účinná spravodlivosť sú základom pre lepšie, ľudskejšie storočie. Je to náš základný záujem a diel zodpovednosti na celosvetovej úrovni.
Ak bude zjednotená Európa verná Schumanovmu odkazu, bude stabilným spoločným domom i dobrým príkladom a konštruktívnym aktérom vo svete. Rovnako to však platí aj pre Slovensko, ktoré je v strede Európy. V akej miere dnes Európska únia a Slovensko spĺňajú uvedené kritériá, je otázka, výzva i zodpovednosť pre každého z nás.
The EU’s special envoy for religious freedom, Jan Figel, believes that Europe needs to “face up” to the numerous cases of discrimination that occur against religious minorities within its own borders.
Speaking at a high-level conference in Brussels, Figel said the upcoming European elections in May was a perfect opportunity to raise awareness of the threat to religious freedom and belief.
“The credibility of the EU and Europe is at stake,” Figel said during his opening address at the Faith and Freedom Summit, a coalition of 18 NGOs which have come together to promote religious tolerance, including in Europe.
Figel said he had personal experience of a society where freedom of speech was frowned upon, saying, “I spent half my life in the Czech Republic under Communism so know all about this issue. Even today, data shows that some 73% of the world’s population lives in countries which have high or very high restrictions or obstacles in place against religious freedom and belief. We must stop these negative trends and reverse the threat that currently exists. It is not just discrimination against minorities that is going on, but persecution and, in some cases, even genocide,” said Figel, who added, “We simply cannot stand by here in Europe and be mere commentators or observers of this.”
Figel outlined some positive developments that have occurred in the last five years including the creation of his own special envoy post in 2016 and the adoption of EU guidelines on religious freedom three years earlier, as well as the creation in the parliament of an intergroup for religious tolerance.
The EU Fundamental Agency on Human Rights was another “vital instrument” in the struggle against restrictions on religious freedoms.
Noting the difference between “Continental Europe” and the wider region covered by the Council of Europe, Figel said that “real problems” still exist in Europe, including in Turkey in the crackdown against the Orthodox Church and also in Russia against Jehovah’s Witnesses, as well as numerous cases of anti-Semitism in various EU countries.
“We have got to face up to these problems and tackle them head-on. The aim has to be to raise awareness of what is going on in Europe itself, as well as further afield, and to seek improvements,” said Figel. “We have to realise that we, in Europe, cannot preach to others what they should be doing if we are not credibly tackling these issues within our own borders.
Demokracia je proces, v rámci ktorého sa ako občania cez postupné skúsenosti usilujeme lepšie spravovať veci verejné, spoločnosť ako celok i seba samých. A preto je dôležité, aby sme vychádzali z osvedčených princípov, rozvíjali základné hodnoty a tak nachádzali rozumné, praktické riešenia problémov doby.
Základným princípom práva je nenarušiteľná a nescudziteľná dôstojnosť každej osoby, v ktorej sme si všetci rovní. Je tak silným princípom, že podľa nemeckého Ustavného súdu nie je dovolené zostreliť ani teroristami unesené a teda na zločin zneužiteľné civilné lietadlo s pasažiermi. Ako minister dopravy som v rámci ochrany štátu pred terorizmom mal právo a povinnosť rozhodnúť o prípadnom “prerušení letu” civilného lietadla, ak by sa stalo takouto hrozbou. Nebola to príjemná právomoc…
Hodnoty vyrastajú na princípoch, sú ich ovocím. Preto sa demokracia bez hodnôt môže vyprázdniť, ba zvrhnúť na totalitu väčšiny. Napríklad, keď korupcia prerastie štátne orgány, keď je poriadok uprednostňovaný pred občianskou slobodou, ekonomický profit pred ľudskými právami, sloboda pred zodpovednosťou.
Britský štátnik Winston Churchil kedysi ironicky poznamenal, že demokracia je najhoršia forma vládnutia, okrem všetkých ostatných. Napriek chybám, lepšiu formu sme nevynašli. A ako je to s európskou demokraciou? Pozrime na neistotu ba nestabilitu práve vo Veľkej Británii. Vláda a parlament v rámci brexitu ukazujú, ako sa dokážu iba nedohodnúť, ale nevedia ponúknuť lepšiu alternatívu. Preto možno podobne churchillovsky povedať o zjednotenej Európe:
Európska integrácia nie je bez chýb, má svoje nedostatky a problémy. Ale pre Európu, ktorá potrebuje žiť v slobode a v mieri a chce byť prosperujúcim kontinentom, sme nič lepšie nevynašli. Iné obdobia boli buď bez slobody s nadvládou hegemóna (napoleónske Francúzsko, hitlerovské Nemecko alebo sovietske Rusko) alebo boli bez mieru (vyvažovanie vplyvu mocností s opakovanými vojnami). Ak zjednotená Európa bude verná princípom a hodnotám, na ktorých vznikla a vyrástla, bude dobrým spoločenstvom pre svojich občanov a členov.
Figeľ sa Hatokovej poďakoval za spoluprácu a za jej osobný prínos pre charitatívnu a pastoračnú pomoc vo svete, predovšetkým za úspešné kampane pre ľudí v Sýrii, Iraku a Indii.
Bratislava 29. marca (TASR) – Osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ prijal v Bratislave Martinu Hatokovú, riaditeľku národnej kancelárie pápežskej nadácie ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá končí vo svojej funkcii. TASR o tom informovala Anna Gareková, asistentka Jána Figeľa.
Figeľ sa Hatokovej poďakoval za spoluprácu a za jej osobný prínos pre charitatívnu a pastoračnú pomoc vo svete, predovšetkým za úspešné kampane pre ľudí v Sýrii, Iraku a Indii. Za dva roky slovenská kancelária ACN prijala od pravidelných a jednorazových darcov vyše 400.000 eur. Najväčší objem bol určený na projekty na Blízkom východe, kde kresťanské komunity v uplynulých rokoch trpeli hlavne kvôli vojnovým konfliktom a terorizmu. Figeľ ocenil aj celkové pôsobenie nadácie ACN vo vyše 150 krajinách sveta, zvlášť v krízových oblastiach súčasného sveta. “ACN patrí k najspoľahlivejším humanitárnym charitatívnym organizáciám, s ktorými som mal možnosť doteraz spolupracovať na Blízkom východe, v južnej Ázii a subsaharskej Afrike. Pravidelné dvojročné správy ACN o stave náboženskej slobody vo svete sú považované za veľmi profesionálne,” povedal Figeľ. Ako dodal, organizácia pomáhala kedysi aj utečencom z Československa a pri obnove cirkevných a charitatívnych zariadení v našej krajine. “Pápežská nadácia u nás v minulosti známa ako Kirche in Not, poskytla veľa pomoci pre našich ľudí v čase komunizmu a po jeho páde. Teraz je Slovensko slobodné a môže silnejšie prejaviť svoju solidaritu s trpiacimi vo svete,”uzavrel.
Nedávny krvavý útok na dve mešity v meste Christchurch na Novom Zélande s 50 mŕtvymi a vyše 50 zranenými pripomenulo celému svetu, ako sú dnes náboženské menšiny vystavené útokom a prenasledovaniu po celom svete. Sú to útoky náhle, fanatické a demonštratívne alebo dlhodobé a systematické. Zdrojom je buď rasová či náboženská nenávisť rôznych extrémistických skupín, alebo sociálna neznášanlivosť či štátna diskriminácia, ba prenasledovanie. Formy siahajú od lynčovania (napr. kresťanov a moslimov v Indii), cez brutálne vraždenie (Rohingov v Mjanmarsku, kresťanov, ahmadijcov a sikhov v Pakistane), a terorizmus (voči kresťanom a moslimom v Egypte, Nigérii, Somálsku, Afganistane), po štátnu perzekúciu veriacich (v Severnej Kórei, Vietname, Číne). Realita podľa hodnoverných údajov je kritická: takmer tri štvrtiny svetovej populácie žijú v kajinách s veľkými alebo veľmi veľkými prekážkami pre náboženskú slobodu. A podruhé, tento podiel rastie. Situácia volá po zásadnej zmene. Podobne, ako pri zhoršovaní klimatických pomerov na zemeguli.
Náboženská sloboda je totiž lakmusovým testom a kriteriálnym vyjadrením občianskych a politických práv. Ak nie je rešpektovaná, nie sú v podstate garantované ani ostatné ľudské práva. Keďže ide o slobodu myslenia, svedomia a viery, ide o najhlbšie vyjadrenie osobnej slobody a dôstojnosti človeka. Aj preto v decembri 2018, pri príležitosti 70. výročia prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv, skupina profesorov a odborníkov z oblasti slobody náboženstva a ľudských práv sformulovala a ponúkla medzinárodnému spoločenstvu Deklaráciu o ľudskej dôstojnosti pre každého a všade (www.dignityforeveryone.org). Signatári dokumentu z Punta del Este vyjadrujú nielen spomienku na kľúčový dokument medzinárodných vzťahov, ale aj obnovený záväzok pre podporu základných a univerzálnych ľudských práv, ktoré sú dnes často odopierané a spochybňované. Deklarácia je v celom jubilejnom roku otvorená pre každého, kto považuje ľudskú dôstojnosť za základ a východisko ľudských práv, ale aj za cieľ a kritérium nástrojov a opatrení vo všetkých oblastiach verejného života.
Všetci sme rôzni z hľadiska identity, nikto nie je kópiou nikoho. Každý z nás je autentický a neopakovateľný originál. A zároveň sme všetci rovní v dôstojnosti. Nikto medzi nami nie je viac, ani menej, či pochádza z osady, z útulku pre bezdomovcov alebo zo šľachtického rodu, či pochádza z chudobných alebo bohatých pomerov. Dôstojnosť osoby je neodňateľná a nenarušiteľná. Od každého z nás vyžaduje aj zodpovednosť a povinnosti, ktoré sú druhou stranou mince práv a slobôd. Politika – slovenská i európska – má pre každého vytvárať podmienky pre dôstojný život.
Na Slovensku je 25. marec Dňom zápasu za ľudské práva. Sviečková manifestácia z roku 1988 bola prológom Nežnej revolúcie. Potvrzuje spätosť náboženskej slobody s občianskymi právami, ktoré odvážni občania od komunistického režimu požadovali. Slovensko má túto dôležitú skúsenosť pamätať nielen pre seba, ale prenášať ju ako aktuálne svedectvo aj do zjednotenej Európy. Je to naša osobitná úloha a osobitný prínos.
