Práve na túto tému zorganizoval Maďarský inštitút medzinárodných záležitostí, v Budapešti konferenciu v rámci prípravy na nadchádzajúce predsedníctvo Maďarska v EÚ a oslavuje vstup Maďarska do EÚ pred dvadsiatimi rokmi.
Na tejto konferencii vystúpil aj Ján Figeľ, bývalý európsky komisár, bývalý osobitný vyslanec pre propagáciu slobody náboženského vyznania mimo EÚ.
Diskutujúci, Anton Rop, bývalý predseda vlády Slovinska Enikő Győri, poslankyňa Európskeho parlamentu, bývalá štátna tajomníčka pre Záležitosti Európskej únie, člen dozornej rady HIIA
Péter Gottfried, člen menovej rady, bývalý šéf úradu pre Európske záležitosti, bývalý štátny tajomník pre integráciu sa ďalej zaoberali nanajvýš aktuálnymi témami, ktoré sú momentálne kľúčové pre celú Európu.
Atentát na premiéra je výstrahou pred ďalším úpadkom slovenskej politiky a kultúry. Potrebujeme návrat k vzájomnej úcte, k dialógu, k vedomiu a svedomiu zodpovednosti za seba i za druhých. Naším osvedčeným civilizačným zdrojom je Desatoro. Prameňom a ústavným pilierom slovenskej štátnosti je cyrilo-metodské duchovné dedičstvo.
Preto cestou k základným hodnotám vo verejnom živote je rešpektovanie NEDELE ako dňa pracovného pokoja. Nedeľa patrí duchovnému a telesnému odpočinku, rodine, kultúre, športu a vzťahom. Spolu s mnohými podobne zmýšľajúcimi vyzývam politikov, parlamentné strany a médiá, aby rešpektovali nedeľu ako deň pokoja. Nech sú politické diskusie čo najskôr médiami presunuté na iné dni. A nech politici idú príkladom pri ochrane nedele ako sviatočného dňa. Aj ženy a muži v politike potrebujú deň odpočinku. Ani mediálne zisky, ani politické body nie sú cenné viac ako pokoj v našich rodinách, v našom národe a spoločnosti. Darujme našej domovine – Slovensku potrebné dni pokoja, darujme Slovensku nedele bez politiky!
Bratislava, 5. jún 2024
Dnes bola hlavným televíznym vysielateľom a predsedom parlamentných strán doručená výzva vo forme videonahrávky a textu v prílohe. Zasielam Vám túto podnetnú a pritom nenáročnú iniciatívu pre Vašu informovanosť a podporu. Nevyžaduje si investície ani novú legislatívu, a pritom ňou získaný pokoj spoločnosti veľa prináša.
Vážený pán predseda strany,
nedávny atentát na predsedu slovenskej vlády znamenal šok a otras pre celú slovenskú spoločnosť. Politika je už roky u nás zvulgarizovaná a konfrontačná. Potrebujeme viac pokoja, ktorý je ovocím spravodlivosti. Cesta k nemu vedie cez základné hodnoty a osvedčené pravidlá. Jedným z tradičných spôsobov je rešpektovanie nedele ako dňa pracovného pokoja – aj od politiky, aj pre ľudí v politike. Spolu s ďalšími osobnosťami verejného života adresujeme priloženú výzvu predstaviteľom parlamentných politických strán a hlavných televízií. Výzva je k dispozícii ako text a videozáznam.
Ďakujem už vopred za Vaše porozumenie a konštruktívny prístup.
S úctou a s pozdravom
Ján Figeľ
Predseda SpR NTPT
Nadácia Tunegu, Púčika a Tesára
Video posolstvo:
Výzvu ZA NEDEĽU BEZ POLITIKY podporujú:
Božidara Turzonovová, členka činohry SND
Cyril Vasiľ, arcibiskup, Košická GK eparchia
Ján Hroboň, biskup, Západný dištrikt ECAV
Richard Rybníček, primátor, Trenčín
Ján Riapoš, paralympionik, predseda SPOV
Oto Klein, primátor, Nové Zámky
Ján Oparty, vysokoškolský pedagóg a filmový režisér
Jozef Božík, primátor, Partizánske
Martin Homza, profesor slovenských dejín
Štefan Bučko, vysokoškolský pedagóg a člen činohry SND
Bývalý predseda KDH Ján Figeľ, ktorý za hnutie kandiduje v sobotných eurovoľbách, zverejnil netradičnú výzvu, aby politici a televízie upustili od nedeľných politických debát. „Nech sú politické diskusie čo najskôr médiami presunuté na iné dni. A nech politici idú príkladom pri ochrane nedele ako sviatočného dňa. Aj ženy a muži v politike potrebujú deň odpočinku,“ píše sa vo výzve.
Figeľ bol kedysi známy presadzovaním toho, aby sa v nedeľu nepracovalo.
Atentát na premiéra Roberta Fica je podľa Figeľa „výstrahou pred ďalším úpadkom slovenskej politiky a kultúry“.
„Ani mediálne zisky, ani politické body nie sú cenné viac ako pokoj v našich rodinách, v našom národe a spoločnosti,“ podotýka Figeľ vo výzve, ktorú zakončil slovami: „Darujme Slovensku nedele bez politiky“.
Ako došiel k tomu, že riešením pre napätú situáciu na Slovensku by mali byť nedele bez politiky, tlačová správa nespomína.
S výzvou prišiel bývalý eurokomisár Figeľ v čase, keď sa v televízii Markíza vyostruje situácia v súvislosti so zrušením najsledovanejšej politickej debaty Na telo, ktorá sa vysielala v nedeľu. Televízia ju stopla po tom, ako moderátor diskusie Michal Kovačič prehovoril o cenzúre v Markíze.
Koalícia sa snaží o zmeny v prípade verejnoprávnej televízie RTVS. Poslanec Roman Michelko z SNS už avizoval, že by mali odtiaľ odísť moderátori nedeľnej diskusie O päť minút 12 Marta Jančkárová a Marek Makara.
Celé znenie výzvy „Za nedeľu bez politiky“
Atentát na premiéra je výstrahou pred ďalším úpadkom slovenskej politiky a kultúry. Potrebujeme návrat k vzájomnej úcte, k dialógu, k vedomiu a svedomiu zodpovednosti za seba i za druhých. Naším osvedčeným civilizačným zdrojom je Desatoro. Prameňom a ústavným pilierom slovenskej štátnosti je cyrilo-metodské duchovné dedičstvo.
Preto cestou k základným hodnotám vo verejnom živote je rešpektovanie NEDELE ako dňa pracovného pokoja. Nedeľa patrí duchovnému a telesnému odpočinku, rodine, kultúre, športu a vzťahom. Spolu s mnohými podobne zmýšľajúcimi vyzývam politikov, parlamentné strany a médiá, aby rešpektovali nedeľu ako deň pokoja.
Nech sú politické diskusie čo najskôr médiami presunuté na iné dni. A nech politici idú príkladom pri ochrane nedele ako sviatočného dňa. Aj ženy a muži v politike potrebujú deň odpočinku.Ani mediálne zisky, ani politické body nie sú cenné viac ako pokoj v našich rodinách, v našom národe a spoločnosti. Darujme našej domovine – Slovensku potrebné dni pokoja, darujme Slovensku nedele bez politiky!
Výzvu podporujú:
Božidara Turzonovová, členka činohry SND
Cyril Vasiľ, arcibiskup, Košická GK eparchia
Ján Hroboň, biskup, Západný dištrikt ECAV
Richard Rybníček, primátor, Trenčín
Ján Riapoš, paralympionik, predseda SPOV
Oto Klein, primátor, Nové Zámky
Ján Oparty, vysokoškolský pedagóg a filmový režisér
Jozef Božík, primátor, Partizánske
Martin Homza, profesor slovenských dejín
Štefan Bučko, vysokoškolský pedagóg a člen činohry SND
4. júna 2024 je presne desať rokov od prijatia novely Ústavy SR, ktorou sa do jej článku č. 41 vložila definícia, ochrana a podpora manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou. Okrem toho boli uplatnené dôležité zmeny v systéme slovenského súdnictva. Iniciatívu KDH pod vedením Jána Figeľa podporila a o zmeny v súdnictve rozšírila po dohode strana Smer-SD pod vedením Roberta Fica. Legislatívny návrh odhlasovalo 102 poslancov. Ján Figeľ o tom napísal knihu Ochrana manželstva v Ústave Slovenskej republiky. Jej vydanie zrealizovala Nadácia Tunegu, Púčika a Tesára. Autor a vtedajší podpredseda NR SR navštívil Ústavný súd SR a knihu so sprievodným listom doručil všetkým sudcom Ústavného súdu na čele s predsedom JUDr. Ivanom Fiačanom.
Podľa J. Figeľa je dôležité, aby pri právnych sporoch a podnetoch sudcovia Ústavného súdu poznali úmysel a argumenty ústavodarcu. Kniha je súborom dobových textov a súvisiacich dokumentov, ktoré novelizáciu ústavy opisujú a vysvetľujú. Novelizácia bola vykonaná v súlade s medzinárodným právom, ktorého je Slovenská republika zmluvnou stranou.
„Chcem zdôrazniť, že ľudia sú si podľa ústavy rovní. Vyplýva to z dôstojnosti každého človeka. Zároveň však ústava stanovuje, že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Dôvodová správa k parlamentnej tlači č. 891 z 24. februára 2014 uvádza: „Jedinečnosť manželstva znamená, že práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva nemožno založiť inak.“ Ak je teda predložená otázka právneho postavenia rovnakopohlavných dvojíc, tie nemožno porovnávať s manželstvom, ktoré je priamo ústavodarcom vyňaté z porovnávania ako jedinečné“, uviedol Ján Figeľ v liste sudcom ÚS SR.
Autor tiež vyjadruje nádej, že pri posudzovaní ústavného súladu zákona o rodine, Občianskeho zákonníka a zákonov o sociálnom poistení a peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, bude Ústavný súd plne rešpektovať trojdelenie štátnej moci, ako to definuje slovenská ústava.
Ústavný súd posúdi ústavnosť častí zákonov týkajúcich sa manželstva. Zároveň odmietol návrh skupiny 33 poslancov NRSR na posúdenie legislatívnej nečinnosti Národnej rady SR, spočívajúcej v neprijatí právnej úpravy uznávajúcej páry rovnakého pohlavia.
Taktiež začne konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou SR. Ide o návrh, v ktorom identifikovali dva zdroje protiústavnosti – legislatívnu nečinnosť NRSR v otázke práv párov rovnakého pohlavia a rozpor ustanovení predovšetkým Zákona o rodine, o sociálnom poistení a Občianskeho zákonníka s Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach. Snahou poslancov v podaní bolo okrem iného rozšíriť ochranu zákona o rodine aj na rodiny založené inak ako manželstvom a vytvoriť tak aj priestor pre inštitút na uznanie a ochranu párov rovnakého pohlavia.
Napadnuté časti sa týkajú zákona o rodine, Občianskeho zákonníka a zákonov o sociálnom poistení a peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Cez podanie na ústavný súd poslanci žiadali, aby naplnil ľudskoprávne štandardy uznania a ochrany vzťahov párov rovnakého pohlavia.
Poslanci SaS, PS (Valášek) a Demokrati (Čekovský, Kollár a Kozelová) chceli, aby Ústavný súd de facto zaviazal Národnú radu, aby prijala legislatívu v prospech uznania párov rovnakého pohlavia.
Podanie skupina vtedajších poslancov zdôvodnila tým, že sa doteraz nepodarilo v NR SR presadiť legislatívne návrhy na uznanie párov rovnakého pohlavia. V niektorých krajinách, kde podľa nich politici neboli schopní sa posunúť ďalej na ceste k rešpektovaniu práv menšín, pomohol ústavný súd.
Nečinnosť NRSR v otázke práv párov rovnakého pohlavia považovali poslanci za protiústavnú, pretože Slovenská republika má z judikatúry ESĽP pozitívny záväzok právne uznať páry rovnakého pohlavia a poskytnúť im primeraný rámec práv. Legislatívna nečinnosť tak zapríčiňuje porušenie čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ale aj princípu nediskriminácie.
Zhrnutie: Súd bude v konaní pokračovať a bude sa zaoberať súladom článku ústavy so spomenutými právnymi predpismi. Názory v neprospech nečinnosti parlamentu vo veci práv párov rovnakého pohlavia odmietol.
Predseda správnej rady Nadácie Antona Tunegu Ján Fige¾ poèas panychídy za Róberta Remiáa pri spomienkovom kríi na Karloveskej ceste. Róberta Remiáa zavradili pred 22 rokmi, veèer 29. apríla 1996. Bratislava, 30. apríl 2018. Foto: SITA/Branislav Bibel
V utorok uplynulo desať rokov od prijatia novely Ústavy SR, ktorou sa do ústavy vložila definícia manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou. Okrem toho boli uplatnené dôležité zmeny v systéme slovenského súdnictva.
Iniciatívu KDH pod vedením Jána Figeľa podporila vtedy aj strana Smer-SD pod vedením Roberta Fica, čo viedlo k odhlasovaniu legislatívneho návrhu 102 poslancami. Podľa Figeľa je nevyhnutné, aby sudcovia pri právnych sporoch a podnetoch poznali úmysel a argumenty ústavodarcu.
„Chcem zdôrazniť, že ľudia sú si podľa ústavy rovní. Vyplýva to z dôstojnosti každého človeka. Zároveň však ústava stanovuje, že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Ak je teda predložená otázka právneho postavenia rovnakopohlavných dvojíc, tie nemožno porovnávať s manželstvom, ktoré je priamo ústavodarcom vyňaté z porovnávania ako jedinečné,’“ uviedol Figeľ v liste adresovanom sudcom ÚS SR.
Ján Figeľ, bývalý podpredseda NR SR, vydal pri príležitosti spomínaného výročia knihu „Ochrana manželstva v Ústave Slovenskej republiky“. Figeľ v nej vyjadruje nádej, že pri posudzovaní ústavného súladu zákonov o rodine, Občianskeho zákonníka a zákonov o sociálnom poistení a peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, bude ústavný súd plne rešpektovať trojdelenie štátnej moci, ako to definuje slovenská ústava.
„Ja vám hovorím, že napríklad to, že mnohí poslanci, aj z PS, pretláčajú potrat do európskeho práva, rozvracia Úniu,“ povedal v pondelok v relácii Na rovinu Ján Figeľ. „Akým právom to robia? Veď to nie je základné ľudské právo,“ vysvetlil ďalej Figeľ.
Bývalý predseda KDH týmito slovami reagoval na slová redaktora Petra Hanáka, ktorý spochybnil jeho predošlé slová o ideológii v EÚ. Prirovnal ich k vyhláseniam podobným Milanovi Uhríkovi, poslancovi európskeho parlamentu za stranu Republika.
„Základné ľudské právo podľa európskej charty hovorí, že každý má právo na život, slobodu, bezpečnosť, súhlasíte?“ spýtal sa Figeľ moderátora. „Táto relácia nemá byť o debate o potratoch. Európsky parlament nám tu nenadiktuje, že musíme zmeniť legislatívu. Nie je to nejaká fiktívna téma, ktorou sa má strašiť a mobilizovať konzervatívny volič?“ reagoval Hanák.
„Ale veď pred nedávnom Európsky parlament odhlasoval významnou väčšinou to, že chce presadiť do Európskej charty právo na potrat, Strana PS to objala,“ vysvetlil Hanákovi Figeľ. „Garantujem vám, že (takýto vývoj) rozvráti Úniu,“ uzavrel Figeľ.
Portál Aktuality.sk vo štvrtok priniesol článok o zmierovacej misii slovenského politika a kandidáta KDH do europarlamentu Jána Figeľa medzi ruskou a americkou stranou. Figeľ vo Vatikáne s podporou pápeža Františka manažuje rokovania medzi zástupcami znepriatelených strán.
Ako ste sa dostali k angažmánu pri týchto rokovaniach? Oslovili vás ľudia z vatikánskej kúrie?
Ide o iniciatívu súkromnej Nadácie Clementy, ktorá sídli v Londýne. Vatikán vďaka dôvere a dlhodobej podpore dialógu s cieľom mieru umožnil spoluprácu a uskutočnenie prvého stretnutia. Príprava sa postupne rozbiehala a trvala vyše dva roky. Ja som bol pozvaný zakladateľom rodinnej nadácie Pierrom Louvrierom. Poznal ma už roky z každoročných konferencií a stretnutí so Svätým Otcom v Ríme.
Pápež František sa dlhodobo snažil o nejakú formu mierových rokovaní. Angažoval sa aj na tejto misii?
Nie priamo, ale pápeža informujú o iniciatíve jeho blízki spolupracovníci. Jeho záujem je úprimný a jeho podpora pre hľadanie riešenia prebiehajúcich konfliktov je známa. Tradíciou zachovaný a rešpektovaný titul pápeža je Pontifex Maximus, teda najvyšší staviteľ mostov. Na rokovaní na pôde pápežskej akadémie vied sa zúčastnil arcibiskup monsignor Bernard Ardura.
Mala na to vplyv aj vaša nedávna práca osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženstva mimo EÚ, napríklad vaše kontakty na ruských patriarchov?
Určite, pretože tá úloha bola prelomová, veľmi citlivá a dobre prijatá v medzinárodnom prostredí. Bol som prvým a aktívnym vyslancom EÚ pre túto agendu. Menovanie v máji 2016 oznámil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz práve vo Vatikáne. Bola to reakcia na migračnú krízu v Európe a agenda časovo súvisela s vypuknutím vojny s ISIS na Blízkom východe. Na jednej strane toto militantné hnutie zneužívalo veľké náboženstvo – islam.
Na strane druhej to znamenalo kruté, až genocídne prenasledovanie náboženských a etnických menšín v Iraku a Sýrii. Za štyri roky som navštívil mnohé štáty vrátane USA a Ruska, vystupoval som za EÚ na veľkých a významných podujatiach. Prispel som k záchrane životov a slobody vyše 20 osôb v Pakistane, Sudáne, Iráne a na Kube. Dodnes ma vo svete pozývajú na podujatia týkajúce sa náboženskej slobody pre všetkých. Náboženská sloboda je záležitosť života a smrti pre takmer 300 miliónov ľudí vo svete. A je hlboko a silne spojená s dôstojnosťou človeka
Aká je presne vaša rola pri týchto rokovaniach? Ide o manažment a moderovanie diskusie, alebo do nej aj aktívne vstupujete?
Mojou úlohou bola príprava celej koncepcie rokovaní, ich zameranie, teda vízia kvalitatívne nových vzťahov a následne sondáž v hlavných inštitúciách a centrách moci o prijateľnosti tejto iniciatívy. Nie som v tomto úsilí izolovaný, ale spolupracujem s expertami z rôznych oblastí a štátov na formulovaní návrhov. Na rokovaní 13. apríla som bol predsedajúcim na seminári o témach záujmov a výziev pre obe strany. V podstate to znamená moderovanie diskusie a formulovanie záverov.
Vatikán má dlhodobú tradíciu zmierovateľa pri vojenských konfliktoch a široké diplomatické skúsenosti v tejto oblasti, ktoré sú však diskrétne. Aj z tohto dôvodu zrejme pápež volil od začiatku pri hodnotení vojny diplomatickejší slovník ako západní lídri, hoci bol za to kritizovaný, no mohlo by to oslabiť jeho prípadné vyjednávacie snahy. Čo nám však môžete prezradiť z procesu, ako tieto zmierovacie misie vo Vatikáne prebiehajú?
Náboženstvo zohráva v dejinách národov a rozvoji medzinárodných vzťahov stále veľmi dôležitú úlohu. Vatikán má dvetisícročné dejiny plné skúseností. Jeho úsilie pre mier je kontinuálne. A často sa ukázalo v niektorých konfliktoch ako rozhodujúce. Poviem to takto: jednostranné kroky či iniciatívy riešenia doteraz nepriniesli. Rovnako dopadne aj očakávaná konferencia vo Švajčiarsku. Vatikán sa na nej zúčastní, ale zároveň podporuje a hľadá cesty k dialógu a pozitívnej zmene vzťahov vo svete.
Na akej úrovni sú zástupcovia znepriatelených strán, ktoré sa na vatikánskych rokovaniach zúčastňujú?
Ide o relevantných zástupcov, ktorí majú politickú dôveru, ale zúčastňujú sa ako súkromné osoby na dialógu v náboženskom, etablovanom prostredí Vatikánu. Súčasťou programu bol aj veľký koncert v jednom z chrámov v Ríme. Vystúpili na ňom poprední umelci zo štátov, ktoré zažívajú konflikty. Umelci prišli z Arménska, Azerbajdžanu, Palestíny, Izraela, Ruska, Ukrajiny, Egypta a USA. Umenie a krása nás pozýva k ľudskosti a spoločenstvu.
Smerujú tieto rokovania k nejakým záverom, ktoré by umožnili nájsť východisko z vojny pre obe strany?
Cieľom je v dialógu hľadať a definovať cestu ku kvalitatívnej zmene vzťahov – od konfrontácie k spolupráci. Jej vyjadrením majú byť konkrétne projekty, ktoré vyjadrujú spoločný záujem, sú vzájomne výhodné a otvorené pre účasť ďalších krajín. Víziou je hľadanie stability a bezpečnosti od Anchorage na Aljaške cez Európu a strednú Áziu až po Vladivostok na Kamčatke. Logicky, takýto cieľ zahŕňa a predpokladá zastavenie vojny na Ukrajine.
Obe strany konfliktu sa navzájom podozrievajú, že nemajú skutočný záujem na mierových rokovaniach. Mali ste zo zástupcov pri rokovaniach pocit, že sa naozaj snažia nájsť východisko?
Obe strany si uvedomujú záťaž a dôsledky pokračujúcej konfrontácie. Za dobrý znak považujem fakt, že sa stretnutie vôbec uskutočnilo, že sa konalo s dôverou Vatikánu, že je záujem o pokračovanie v dialógu a že ten je zameraný na praktické riešenia. Aj Schumanov bezprecedentný plán pre mier v Európe ponúkal praktickú solidaritu pre predtým znepriatelené Francúzsko a Nemecko a pre ďalšie štáty.
Analytici upozorňujú, že posledné obdobie spôsobilo popretŕhanie väzieb medzi Ruskom a USA. Aký máte dojem z vašich rokovaní v tomto smere? Darí sa obnovovať tieto komunikačné linky?
Analytici potvrdzujú faktickú realitu. No vojna je ničivá pre Ukrajinu a škodí všetkým, okrem zbrojoviek. Rastie sila iných centier, EÚ má na prahu svojich dverí dva veľké vojnové konflikty. Rastú hlasy a vôľa hľadať pozitívnu zmenu. Mier je potrebný a je možný. Ale úsilie o mier musí prevýšiť vojnové sily deštrukcie.
O rokovaniach ste informovali aj vicepremiéra Roberta Kaliňáka.
Áno, pretože zastupuje a informuje premiéra v tomto období. Doručil som mu aj osobný videopozdrav zranenému premiérovi od štátneho sekretára Vatikánu kardinála Pietra Parolina so želaním skorého a plného uzdravenia.
Ján Figeľ s Pietrom Parolinom. Foto: archív autora
Jedno z veľkých rizík tohto eskalujúceho konfliktu je aj to, že lídri kľúčových veľmocí sa spolu nerozprávajú, pričom už samotné pokusy o komunikáciu sú označované ako zahrávanie sa s ruským „fašizmom“, čo sa vraj nesmie. V minulosti to bolo inak, pamätná je osobná komunikácia medzi J. F. Kennedym a Nikitom Chruščovom pred a počas Kubánskej krízy, ktorá mala nemalý podiel na tom, že sa riziko globálneho konfliktu podarilo zažehnať. Znamená to, že Vatikán sa dnes nebojí nadviazať na klasickú diplomaciu, ktorá je dnes často démonizovaná?
Pripomínam, že dve hlavné postavy Kubánskej krízy – Kennedyho a Chruščova – veľmi ovplyvnili aktivity a postoje vtedajšieho pápeža mieru – sv. Jána XXIII. Jeho úsilie má dodnes pokračovateľov a prinieslo mier nielen pri konfrontácii počas Kubánskej krízy. Komunistické režimy citovali i zneužívali jeho encykliku Pacem in terris (O pokoji na Zemi).
Podobné mierové výsledky mal pontifikát sv. Jána Pavla II., keď za ním chodieval nielen Ronald Reagan, prezident USA, ale aj Michail Gorbačov, prezident ZSSR a generálny tajomník ÚV KSSZ. Vatikán sa nebojí, ale posolstvá a postoje pápeža Františka sú často mediálne dezinterpretované, ba býva atakovaný za úprimné úsilie o mier a bratstvo medzi ľuďmi a národmi. Mnohí za ním chodia, fotia sa s ním, ale jeho posolstvá v politickom pôsobení nerešpektujú.
Keď sa aktuálne niekto pokúša o mierové aktivity, čelí riziku, že bude odsúdený ako Putinov užitočný služobník, a to bez ohľadu na to, akokoľvek nezávislé a úprimné sú jeho snahy. Príkladom je samotný pápež František, ktorému sa dostalo podobných prívlastkov. Neobávate sa, že ak rokovania nevyjdú, môžete byť obeťou podobných atakov?
Ako prvý osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu som roky žil v hľadáčiku militantných, fundamentalistických skupín a sietí. Prestal som informovať o svojich cestách a stretnutiach vopred, aby som nezvyšoval riziká sebe, rodine a ani druhým. Bez odvahy, vytrvalosti a profesionálneho nasadenia spolu s podobne zmýšľajúcimi by som však nezachránil nikoho. Vyše 20 zachránených osudov je nielen pre mňa odpoveďou a satisfakciou. V prípade vojny v susedstve ide o tisíce nevinných životov, ktoré treba uchrániť. Bez odvahy, vytrvalosti a služby spoločnému dobru to nepôjde v Európe k lepšiemu. Pokoj je ovocím spravodlivosti. Preto sa národná, európska i svetová politika musí usilovať o viac účinnej, reálnej spravodlivosti. Treba menej myslieť na lídrov a viac pamätať na strádajúcich a trpiacich ľudí. Silná Európa, to je predovšetkým spravodlivá Európa. Slovensko má v nej svoje dôležité poslanie a centrálne miesto. Aj preto sa naďalej angažujem.
BRATISLAVA. Niekdajší eurokomisár a bývalý hlavný vyjednávač o vstupe Slovenska do EÚ Ján Figeľ v apríli vo Vatikáne viedol rokovanie s predstaviteľmi Spojených štátov a Ruskej federácie. Ich ambíciou je nastaviť novú úroveň vzťahov v Európe a prispieť k zastaveniu vojny na Ukrajine.
O udalosti informovali vo štvrtok Aktuality, podľa ktorých stretnutie nemenovaných predstaviteľov Washingtonu a Moskvy organizovala britská nadácia a investičná spoločnosť Clementy. Ján Figeľ na jej stránke figuruje ako člen zboru poradcov.
Kto na stretnutie za Spojené štáty a Rusko prišiel, však Figeľ neprezradil. Rokovania by mali zmierniť globálne napätie a nastaviť nové podmienky medzinárodnej scény, uviedla agentúra SITA.
Stretnutie, ktoré sa konalo 13. apríla a ktoré odsúhlasil pápež František, sa priamo netýkalo Ukrajiny a nebude posledné. Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda však jeho význam spochybňuje.
Seminár vo Vatikáne
„Na iniciatíve pre mier, a teda na možných rokovaniach som pracoval od vypuknutia vojny na Ukrajine,“ hovorí pre SME Ján Figeľ. Tvrdí, že ho oslovil zakladateľ britskej nadácie Pierre Louvrier, pričom ambíciou je nájsť novú podobu vzťahov medzi Spojenými štátmi a Ruskom.
„Pri iných vzťahoch, dôvere a zodpovedných prístupoch by k tejto vojne nedošlo,“ domnieva sa Figeľ.
Kontext úsilia vníma ako širšie prebudovanie vzťahov, zastavenie vojny na Ukrajine by podľa neho malo byť iba jedným z výsledkov.
Figeľ moderoval prvé stretnutie vo Vatikáne, aktuálne už pripravuje druhé. V rámci neho sa konal aj medzinárodný koncert s účasťou z viacerých štátov, ktoré sú znepriatelené. Okrem Ukrajiny a Ruska vystúpili aj izraelskí, palestínski, azerbajdžanskí či arménski umelci.
Samotný fakt, že sa stretnutie konalo, Figeľ označil za úspech.
Rozhodujúce obdobie
Bývalý eurokomisár a niekdajší predseda KDH hovorí, že stretnutie je načasované do obdobia, ktoré môže byť rozhodujúce. V Rusku si po zmanipulovaných voľbách upevnil moc prezident Vladimir Putin, v Európskej únii bude po blížiacich sa voľbách nové zloženie europarlamentu aj Komisie a v novembri sa zase konajú prezidentské voľby v USA.
Vypnúť reklamu
„Za úspech by som považoval, keby sa na tomto dialógu zúčastnili politickí predstavitelia, ktorých cieľom sú kvalitatívne nové vzťahy medzi Východom a Západom, medzi Moskvou a Washingtonom,“ dodal Figeľ.
„Ich produktom logicky bude zdieľaná stabilita a bezpečnosť v našom priestore. Teda aj mier na Ukrajine,“ tvrdí.
Účastníci sú neznámi
Ján Figeľ pre SME ani pre Aktuality či tlačovú agentúru neidentifikoval, akí predstavitelia USA a Ruska sa na stretnutí zúčastnili. „Sú to osoby kompetentné a s potrebnou dôverou politického establišmentu,“ povedal.
„Samotné rokovanie nebolo o vojne, ale o tom, ako začať zbližovanie týchto hlavných mocností. Ak sa toto bude dariť, tak logickou súčasťou diskusií bude aj situácia na Ukrajine,“ citovali Figeľa Aktuality.
Expremiér Mikuláš Dzurinda má o Figeľovej iniciatíve pochybnosti.
„Ak cieľom takýchto stretnutí má byť zjednocovanie USA a Ruska v čase, keď Rusi stupňujú vojenský tlak na Ukrajinu a zabíjajú civilistov, ako napríklad v charkovskom supermarkete minulú sobotu, tak to som veľmi skeptický,“ reagoval.
Figeľ sa odvoláva na dielo štátnikov Roberta Schumana a Konrada Adenauera. „Našou víziou je diskutovať o vytvorení spoločenstva od Aljašky cez Európu až po Vladivostok na Kamčatke,“ povedal pre SME.
Ján Figeľ a José Manuel Barroso. [Archív Jána Figeľa]
Nástupca výskumného programu Horizont musí naplniť očakávanie posunúť konkurencieschopnosť EÚ v nasledujúcom desaťročí, píšu José Manuel BARROSO a Ján FIGEĽ.
José Manuel Barroso je bývalý predseda Európskej komisie. Ján Figeľ je bývalý európsky komisár pre inovácie, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež, a v súčasnosti člen Riadiacej rady EIT. Momentálne kandiduje za KDH v eurovoľbách.
Jeden z najväčších výskumných rámcov na svete – Horizont Európa, ktorý má silný presah aj mimo EÚ, sa v priebehu najbližších pár rokov uzavrie. Prebiehajú preto diskusie o budúcnosti európskeho výskumného a inovačného ekosystému.
Podobná diskusia o potrebách budúcej inovačnej stratégie Európy prebiehala aj pred 20 rokmi. Z nej vzišla zásadná myšlienka vytvoriť inštitút pre inovácie, ktorého poslaním bude stať sa ekosystémom pre celoeurópske inovácie vďaka lepšiemu prepojeniu „vedomostného trojuholníka“: vzdelávania, výskumu a podnikania.
Fragmentácia, špeciálne medzi štátmi sťažuje inovácie a bráni tomu, aby sa úspechy vedy a výskumu preniesli do výrobkov a služieb, ktoré pomôžu odpovedať na spoločenské výzvy. Inovatívny podnikateľ by mal byť schopný ísť na úrad v Portugalsku a dostať podporu, aby mohol rásť a získať prístup na nový trh hoci aj na druhej strane kontinentu na Slovensku, alebo mimo EÚ.
Európsky inovačný a technologický inštitút
Európsky inovačný a technologický inštitút sa zrodil z tejto myšlienky. Počas uplynulých 15 rokov vytváral chýbajúce prepojenia nevyhnutné pre rozvoj inovácií, predovšetkým cez prepájanie podnikateľov, výskumu a vzdelávania.
EIT bol vytvorený špecifickým spôsobom: nielenže spojil vynikajúce mozgy z rôznych sektorov, ale dal im aj autonómiu, aby sa mohli sústrediť na inovácie zdola nahor a zároveň ich nasmeroval. Vďaka tomu sa verejné a súkromné investície zamerali na oblasti, ktoré sú užitočné pre strategické priority EÚ.
Týmto spôsobom založil EIT inovačné klastre známe ako Poznatkové a inovačné spoločenstvá (KIC), každé z nich v oblasti zodpovedajúcej aktuálnym globálnym výzvam od energie, zdravia, potravín a surovín po mobilitu, klímu, výrobné procesy a digitalizáciu.
Partneri sa v nich prepojili a čo ich motivovalo k vývoju: univerzity získali tým, že sa zlepšilo podnikateľské vzdelávanie absolventov-inžinierov, podniky sa podieľali na tvorbe učebného plánu a mali prístup k talentom a výskumné centrá získali podporu pre komercializáciu produktov z laboratória.
Úspechy inovačných klastrov
Pri spätnom pohľade si nikto nedokázal predstaviť rýchlosť, ktorou EIT rástol, a stal sa preukázateľne najväčším inovačným ekosystémom na svete. Dnes jeho dopad hovorí sám za seba: s viac než 50 inovačnými klastrami v Európe, EIT podporil vyše 10 tisíc spoločností, pomohol im získať vyše 9,5 miliardy eur súkromných investícií a uviesť na trh vyše 2 400 nových výrobkov.
Jeden z týchto výrobkov prišiel zo švédskeho batériového gigantu Northvolt, ktorého hodnota je dnes vyše 10 miliárd eur a má päť gigafabrík plánovaných v Európe a v severnej Amerike. Táto firma, ktorú po návrate do Európy založili dvaja bývalí inžinieri Tesly, vďačí spoločenstvu EIT ako jednému z prvých podporovateľov za počiatočné financovanie a za jej prepojenie na investorov a zákazníkov.
Ďalší úspech prišiel od Dr. Laury Soucek, ktorej sa pomocou troch rôznych EIT akcelerátorov podarilo spojiť s odborníkmi a investormi. To umožnilo start-upu Peptomyc dosiahnuť veľký míľnik, keď vo februári tohto roku publikoval dôkazy o bezpečnosti a účinnosti novej liečby rakoviny. Vďaka skorej podpore EIT narástol Peptomyc do úrovne, pri ktorej už mohol získať financovanie z Akcelerátora Európskej inovačnej rady (EIC) pre start-upy v zrelej fáze.
EIT tiež priniesol inovácie v tom, ako môže EÚ mobilizovať miestnych a regionálnych partnerov k vytvoreniu udržateľných ekosystémov. KIC spoločenstvá boli vytvorené so životným cyklom 15 rokov, aby pri správnom riadení mohli fungovať aj bez financovania z EIT. Tento 15-ročný míľnik sa v prípade troch prvých KIC rýchlo blíži. Všetky sú v dobrej finančnej kondícii, jeden z nich je dokonca oceňovaný na takmer 1 miliardu eur.
KIC zohrali so svojou expertízou vedúce úlohy v rámci priemyselných aliancií v kľúčových strategických oblastiach ako uhlíkovo-neutrálne európske mestá, batérie a umelá inteligencia.
Zachovať čo funguje a pridať nové
Mandát EIT a potreba spolupráce pri riešení strategických výziev nám dáva dôležitú lekciu: nezastavujme to, čo funguje. Nový Európsky program pre výskum a inovácie by mal pokračovať v investovaní do modelov, ktoré fungujú – ako je EIT, ale mal by tiež priniesť odvážne a cielené nápady odrážajúce silu EÚ pri podpore spolupráce.
Čelíme mnohým ťaživým globálnym výzvam. Dva vojenské konflikty, ktoré prebiehajú na našom prahu sem radia obranu nášho kontinentu, ale sú to aj šírenie strojového učenia a nedostatok prírodných zdrojov.
Výsledky, ktoré bol EIT schopný za svojich prvých 15 rokov preukázať, hovoria za to, aby mu bolo umožnené rásť aj v nasledujúcej dekáde. Môžeme byť hrdí na úspešných inovátorov, podniky a univerzity v Európe, a na osobitný model európskych otvorených inovácií. Nestrácajme túto perspektívu, keď pozeráme do budúcnosti.
Slovo mier už prestáva byť v EÚ tabu. Osvojuje si ho viacero politických strán, hovorí o ňom čoraz viac politikov. Napríklad český prezident Petr Pavel, ktorý najnovšie tvrdí, že treba zastaviť vojnu a začať vyjednávať. O téme sme sa rozprávali s Jánom Figeľom a Mariánom Kollárom. Samosprávy bilancovali. Nešlo len o peniaze, ale aj o legislatívu a pravidlá, ktoré im pripravil štát. Komunikuje vláda dostatočne so samosprávami? Opýtali sme sa Jozefa Božika.