Category: rozhovory

  • “Wir müssen dem Fanatismus den Boden entziehen”

    “Wir müssen dem Fanatismus den Boden entziehen”

    Die Europäische Union will unsere Grundwerte auf Religions- und Glaubensfreiheit stärker vermitteln. Die Koordinierung dieser Aufgabe liegt bei Ján Figel, dem EU-Sonderbeauftragten für Glaubens- und Religionsfreiheit außerhalb der Europäischen Union.Untitled-6

    Was hat die EU-Kommission veranlasst, Sie zum ersten Sonderbeauftragten für Religions- und Glaubensfreiheit zu ernennen und wie beschreiben Sie Ihr Aufgabengebiet?

    Ján Figel: Die Sorge um die Lage der Menschenrechte und der Religions- und Glaubensfreiheit wächst in vielen Regionen. Im Nahen Osten sind wir mit einer nie da gewesenen Krise konfrontiert, wie das Europäische Parlament in seiner Resolution vom 4. Februar 2016 über “den systematischen Massenmord an den religiösen Minderheiten“ (durch ISIS) hervorgehoben hat. Die Situation verschlechtert sich auch in vielen anderen Ländern. Meine Aufgabe ist es, im Rahmen unserer Hilfsprogramme mit Drittländern, Wege aufzuzeigen, wie Religions- und Glaubensfreiheit außerhalb der EU gefördert und geschützt werden können. Ich arbeite als Sonderbeauftragter von Neven Mimica, dem Kommissar für Internationale Zusammenarbeit und Entwicklung. Wir  möchten vor allem  interreligiösen Konflikten und Spannungen zuvorkommen, und diese künftig mit Hilfe besserer Präventionsmaßnahmen verhindern.

    Wie und wo konkret setzt sich die EU auf internationaler Ebene für den Schutz der Religionsfreiheit ein und welche neuen Impulse sind von Ihnen zu erwarten?

    Wenn es um den Schutz und die Förderung der Religionsfreiheit geht, erinnere ich daran, dass die EU 2013 „Leitlinien zur Religions- und Glaubensfreiheit“ veröffentlicht hat. Damit hat sie ihren Mitgliedstaaten das Mandat erteilt, politische Dialoge mit Drittstaaten zu führen, um diesen den Zugang zu internationalen Instrumenten zu ermöglichen, z. B. um internationale Beobachter einzuladen, die bei der Umsetzung von Gesetzesänderungen Unterstützung leisten. So wurden im Zusammenhang mit dieser Leitlinie Nichtregierungsorganisationen mit über 11 Millionen Euro unterstützt (2007-2015). Die Leitlinie für Religions- und Glaubensfreiheit umfasst Projekte in allen Regionen der Welt, z. B. in der Zentralafrikanischen Republik, in Indonesien, Irak oder der Türkei. Die Projekte beinhalten die Förderung von Dialog und Kooperation, Aufklärungsmaßnahmen oder der Unterstützung von Menschenrechtsverteidigern.

    Die interreligiösen Konflikte nehmen auch in Europa zu, denn die EU wird  durch Zuwanderung in konfessioneller Hinsicht vielfältiger. Aber genau das treibt Populisten auf die Straße und beschert ihren Parteien Zulauf. Wie soll die Politik darauf reagieren?

    Diese Entwicklung beunruhigt mich zutiefst. Mein Engagement gilt deshalb dem Ziel,  dass die Achtung vor der Vielfalt in der EU durchgesetzt wird. Was wir brauchen, nenne ich “Einheit in Vielfalt”. Jeder von uns ist dafür verantwortlich, sich innerhalb des eigenen Wirkungskreises in dieser Richtung zu engagieren. Wir sollten durch unsere Gemeinsamkeiten Brücken bauen, um kurzsichtige Denkweisen zu überwinden. Die EU ist in sich ein Labor der Vielfalt. In der Tat waren und sind wir alle in der EU “Minderheiten”, die jeweils ein Teil des Ganzen sind. Wir müssen unsere Kräfte bündeln und lernen, „das gleiche Lied zu singen“, was nicht zwangsläufig bedeutet, “mit einer Stimme zu sprechen“.  Durch die Stärkung des Gesprächs zwischen den Religionen, durch gegenseitige Aufmerksamkeit und Bildung müssen wir der Intoleranz, der Radikalisierung und dem Fanatismus den Boden entziehen. Viac na euroactiv.de

  • Ján Figeľ v relácii “Zaostrené” v rádiu Lumen

    Ján Figeľ v relácii “Zaostrené” v rádiu Lumen

    Vypočujte si reláciu “Zaostrené” v rádiu Lumen, odvysielanej dňa 30. mája 2016. Hosťom Iva Nováka bol bývalý predseda KDH Ján Figeľ, ktorý sa nedávno stal historicky prvým osobitným vyslancom  EÚ pre  otázky náboženských slobôd a vyznania vo svete. Témou relácie bola náplň práce slovenského politika v európskom úrade.logo2

    Záznam relácie “Zaostrené” (30. 5. 2016) nájdete v archíve rádia Lumen

  • Osobitný vyslanec EÚ Ján Figeľ v relácii “Téma dňa””

    Pozrite si reláciu “Téma dňa” v televízii TA3. Hosťom moderátora Petra Bielika bude aj Osobitný vyslanec Európskej únie pre otázky náboženských slobôd a vyznania vo svete Ján Figeľ. Reláciu odvysielala televízia TA3 naživo vo štvrtok, 19. mája 2016 o 19:50 hod. a v repríze v piatok, 20. mája 2016 o 11:00 hod.Téma dňa,13.6.2013

    Záznam relácie nájdete tu

  • “Le relativisme éthique grandit en Europe”

    “Le relativisme éthique grandit en Europe”

    jfavnuO tom, že v Európe narastá etický relativizmus, o  neúspechu kresťanskej demokracie v parlamentných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, o manželstvách homosexuálov, migračnej kríze, o kultúre smrti a ešte oveľa viac sa dočítate v rozhovore Oliviera Figuerasa s Jánom Figeľom v “Minute”. Tento rozhovor vo francúzštine nájdete v MINUTE 2768 Jan Figel

  • Servizio Informazione Religiosa: Jàn Figel, flag bearer of religious freedom in the world. “We seek answers in dialogue and we find them”

    The president of the Juncker Commission entrusts the Slovakian politician with the promotion and safeguarding of believers beyond the frontiers of the European Community. Respect for religions, he states, is the “primary condition for a more humane world in the XXIst centuryJF a František

    “The freedom of religion and belief is a fundamental right at the base of the building of the European Union. In light of the continuing persecutions of ethnic and religious minorities, it becomes even more important to protect and promote this right within and outside the EU”. For this reason, the president of the European Commission, Jean-Claude Juncker, has named Jàn Figel as “special representative for the promotion of freedom of religion and belief outside the European Union.” Jàn Figel, a 56 year old Slovakian, parliamentarian and Minister of his country where he was also leader of the Christian Democratic Movement, has also been EU Commissioner for Education, Formation, Culture and Youth in the period 2004-2009. His new appointment will initially be for one year.  His first interview is for SIR.

    How do you see religious liberty in the context of being one of the fundamental rights?

    Religious freedom is a measuring rod of human rights and fundamental liberties. Viac na agensir.it

     

  • Ján Figeľ: V dialógu hľadáme a nachádzame odpovede

     

    Bývalý predseda KDH sa stal stal historicky prvým osobitným vyslancom EÚ pre otázky náboženských slobôd a vyznania vo svete. V rozhovore pre agentúru SIR hovorí o náboženskej slobode, o migračnej vlne v Európe a o svojej novej funkcii.foto Ivan Majerský, Pravda

    Ako vnímate hodnotu náboženskej slobody ako jedného zo základných ľudských práv?

    Náboženská sloboda je lakmusovým testom základných ľudských práv a slobôd. Kde niet náboženskej slobody, tam nebýva ani občianska a politická sloboda. Preto je vnímanie, rešpektovanie a podpora slobody náboženstva alebo viery predpokladom pre ľudskejší svet v 21. storočí.

    Dialóg medzi národmi a téma pokoja – čím môžu byt náboženstva a vôbec viera v Boha prínosom v tejto oblasti?

    Viera a náboženstvo patria k človeku. Aj sloboda pochybovať či neveriť. Prvou základnou hodnotou, ktorá nás v civilizovanom svete spája, je ľudská dôstojnosť. Má byť trvalým, všeľudským princípom pre všetkých. Práve dialóg je cestou k jej potvrdeniu a pozdvihnutiu. V dialógu hľadáme a nachádzame odpovede. Pretože dialóg je viac než dva monológy. Kým monológ len potvrdzuje a žiada, dialóg rozvíja a buduje vzťahy – medzi osobami, komunitami, náboženstvami, národmi. Veľmi potrebujeme kultúru dialógu v dnešnom svete, lebo nás obohacuje. V dialógu 1 + 1 je viac ako 2, lebo tu nejde o matematiku ale o etiku.

    Aký je Váš pohľad na súčasnú situáciu v oblasti náboženskej slobody vo svete? Dajú sa v tejto sfére sformulovať určíte principiálne výzvy, ktoré si zasluhujú zvýšenú pozornosť?

    Prenasledovanie pre náboženstvo alebo vieru a neznášanlivosť sú dnes rozsiahle a v mnohých regiónoch sveta, žiaľ, na vzostupe. Náboženská sloboda je výrazne obmedzovaná alebo potieraná vo viac než polovici štátov sveta. A trend vývoja je negatívny. Všetky náboženstvá sú – aj keď v rôznej miere – pod náporom autoritárskych režimov, zákonov proti konvertovaniu, militantných ateistických režimov či extrémistických hnutí. Na Blízkom východe prebieha dokonca genocída ISIS voči náboženským menšinám, hlavne kresťanom, jezídom a ďalším. Toto nestačí konštatovať, či komentovať. Treba je viac konať, pričom sme povinní podľa medzinárodného práva napomáhať obetiam genocídneho prenasledovania, stíhať jeho páchateľov a konať účinne pre zastavenie genocídy. Ak má byť toto storočie lepším pre ľudstvo, musí nad fanatizmom prevládať ľudskosť a účinná solidarita.

    Čo otázka náboženskej slobody vo vnútri EU? Dokážeme si ju strážiť, alebo sú aj tu oblasti, v ktorých by sme mali byt ostražití?

    EÚ na celkovej úrovni garantuje túto slobodu na báze Charty základných práv, ktorá sa stala súčasťou zmluvného systému spoločenstva. Definovanie a implementácia kolektívnych práv cirkví a náboženských spoločností je kompetenciou členských krajín. Únia to má rešpektovať. Okrem toho, na úrovni EÚ bol na základe Lisabonskej zmluvy vytvorený priestor a systém pre stály, otvorený a konštruktívny dialóg. Tam vidím významný potenciál pre vážne postoje a dohody v záujme spoločného dobra ľudí vnútri EÚ a sveta okolo nás. Tento potenciál je nateraz skôr málo využitý.

    Do akej miery sa podľa Vas s otázkou náboženskej slobody spája migračná vlna v Európe? Aké výzvy z tejto situácie vyplývajú?

    Dve tváre tejto krízy treba rozlišovať. Ekonomická migrácia je o hľadaní lepšej osobnej perspektívy uplatnenia. Je vecou štátov, aby cez ňu reagovali voči žiadateľom a riešili aj svoje zámery a záujmy. Druhou skupinou sú ľudia prenasledovaní alebo utekajúci z oblastí konfliktu a ohrozenia existencie seba a svojich rodín. Hlavne tu vidím výzvu na účinnú solidaritu a poskytnutie medzinárodnoprávnej ochrany. Výzvou je potreba dosiahnutia stability a obnovy v regiónoch konfliktov, aby sa utečenci mohli vrátiť do svojich domovov. Respektíve v druhom slede potreba skutočnej integrácie, ak sa prejaví ako úprimný a obojstranný záujem.

    Čomu sa plánujete vo svojej novej funkcii venovať prioritne? Zväzujete už aj nejaké konkrétne kroky?

    Ide o bezprecedentné poverenie, prvé tohto druhu v histórii EÚ. Nemám úrad, len postavenie osobitného vyslanca, čo znamená hlavne odbornú a politickú spoluprácu s Európskou komisiou, hlavne prostredníctvom medzinárodnej spolupráce a rozvoja, s cieľom napomáhať slobode náboženstva alebo viery vo svete, mimo EÚ. Rád by som s tímom ľudí okolo predsedu JC Junckera, komisára N. Mimicu a DG DEVCO spolupracoval nielen s predstaviteľmi štátov, ale aj s mimovládnymi medzinárodnými organizáciami. Sloboda nie je samozrejmosťou nikdy, treba sa o ňu zodpovedne starať – doma i vo svete. A zachrániť čo len jedného človeka znamená zachrániť ľudstvo.

    Tebto rozhovor s Jánom Figeľom nájdete na cestaplus.sk

  • Ján Figeľ v relácii “SVET Tu a Teraz”

    Ján Figeľ v relácii “SVET Tu a Teraz”

    Funkciu osobitného vyslanca EÚ pre náboženské slobody vo svete  bude Ján Figeľ vykonávať v úrade eurokomisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Nevena Mimicu.Tu a teraz, TV Tablet

    Brusel/Bratislava 6. mája (TASR) – Bývalý líder KDH a prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ sa od dnešného dňa stane historicky prvým osobitným vyslancom EÚ pre otázky náboženských slobôd a vyznania vo svete. Svoju funkciu bude vykonávať v úrade eurokomisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Nevena Mimicu. Pôjde o jednoročný mandát, ktorý však môže byť obnovený a predĺžený.  Viac na teraz.sk

    Reláciu SVET Tu a Teraz s moderátorom Pavlom Demešom a hosťom Jánom Figeľom nájdete tu

  • Figeľ pre HNtelevíziu: Vyhrali radikáli, krikľúni, extrémisti a oligarchovia

    O tom, čo spôsobilo zlyhanie KDH v parlamentných voľbách aj o budúcnosti hnutia sa Peter Tkačenko rozprával s bývalým lídrom Jánom Figeľom.

    Pozrite si rozhovor Petra Tkačenka s expredsedom KDH Jánom Figeľom na tv.hnonline.sk

  • Figeľ: Bugár s Procházkom kapitulovali bez boja

    Figeľ: Bugár s Procházkom kapitulovali bez boja

    Z miesta predsedu KDH odstúpil pred týždňov po tom, ako sa hnutie po prvý krát od svojho vzniku nedostalo do parlamentu. Ján Figeľ hovorí, že on by na taketo podmienky vstupu do vlády so Smerom nikdy nepristúpil.JF, sme, 17.2.2016

    Keby ste boli Béla Bugár, išli by ste do vlády s Ficom?

    Nemám rád hypotetické otázky, lebo dejiny poznajú len fakty a hypotézy umožňujú bezhraničnú interpretáciu.

    Jeho situácia je pomerne jasná a viete, aké mal možnosti.

    Keby bolo KDH v parlamente, usilovalo by sa o účasť vo vláde, lebo to bola prvá priorita. Hovorili sme o tom často. To, čo Bélovi Bugárovi môžem vytknúť, je nedostatok principiálnosti a zodpovednosti, lebo ju nevidím pri tom tempe a povrchnosti rokovaní, ktoré viedli k rýchlej dohode o veľmi nevyváženej tretej Ficovej vláde.

    Vy by ste nešli do vlády s Ficom?

    My sme opakovane odmietali tandem Široký – Fico v tomto poradí, teda politiku, kde oligarchovia a firmy diktujú a vláda počnúc premiérom realizuje a dokonca aj mení zákony podľa vôle firiem. Znamenalo by to zásadné požiadavky na osoby a program. Béla Bugár mal Smer na tácke a nebol odkázaný na rýchle a bezpodmienečné dohody. Toto mi prekáža. Aká by z toho vyšla zostava je dnes hypotéza, ale vo vláde nemusel byť minimálne jeden Robert – buď Kaliňák, alebo Fico. Viac na dennikn.sk

  • Figeľ o terore v Bruseli: Getá s imigrantskými komunitami sú živnou pôdou pre fanatizmus

    Pozrite si rozhovor s Jánom Figeľom, bývalým eurokomisárom so skúsenosťami z Bruselu o dnešných (22. marca 2016) teroristických útokoch v hlavnom meste Belgického kráľovstva a centre európskej integrácie – Bruseli.

    Video nájdete na stránke hnonline.sk