Ján Figeľ

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

          Na obrázku môžete vidieť naše dve menšie deti a nebytový priestor, ktorý bol ruinou, keď sme ho dostali pridelený od mestskej časti Bratislava Staré mesto v roku 2000. V tom čase sme boli 6 členná rodina. Nebytový priestor bolo treba kompletne zrekonštruovať. Postavené boli len múry. Bolo to v náročnom čase, keďže som bol v tom čase štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí a zároveň hlavným vyjednávačom prístupových procesov do EU. Stále na cestách, preč od rodiny, zároveň opravovať a rekonštruovať. Ale boli sme vďační.

Staré mesto v tom čase chcelo rekonštruovať zdevastované priestory v strede mesta, na ktoré ale nemalo žiadne prostriedky. Forma ich rekonštrukcie, ktorá bola použitá vo veľkých mestách po celom Slovensku bola odpredať ich za zákonom určenú cenu ľuďom, ktorí garantovali ich rekonštrukciu, respektíve – vo veľa prípadoch novovýstavbu. Takto sa postupne opravovalo centrum nie len v Bratislave.

Tak ako ostatným obyvateľom bytovky, aj nám bola po čase ponúknutá možnosť byt odkúpiť. To sme aj využili a za zákonom stanovenú hodnotu sme ho aj odkúpili. Takýto proces sa týkal 300.000 domácností na celom Slovensku. Zo zákona, za stanovenú hodnotu.

Od roku 1991-po súčasnosť bolo počas jednotlivých starostov mestskej časti Bratislava Staré mesto pridelených postupne 941+661+119+37 bytov a nebytových priestorov za identické, alebo len veľmi mierne upravené podmienky za akých bol pridelený nebytový priestor mojej rodine. Tento počet, teda viac ako 1.750 bytov, len potvrdzuje cielenú mediálnu antikampaň voči mojej osobe. Takýmto spôsobom bolo na Slovensku pridelených 300.000 bytov.

Nápis na náhrobnom kameni niekde na Morave: Nakoniec nám zostane len to, čo sme rozdali

Je o mne známe, že podporujem rôzne kultúrne, charitatívne a spoločenské aktivity. S manželkou sme premýšľali nad viacerými projektmi. V čase, keď sa rozbehla kampaň voči mojej osobe sme si teda povedali, že je to správny čas na konanie. Byt sme darovali občianskému združeniu Bol raz jeden človek, ktoré sa venuje zdravotne postihnutej mládeži s Downovým syndrómom, tak aby nachádzala zmysel každého dňa a tvorivo rozvíjala svoje špecifické talenty. Dielo slúži na dobrý cieľ, na dobročinnosť. Ja som rád, že tí, ktorí majú dobré zmýšľanie tomu rozumejú.

Kauzou sa byt stal tesne pred bratislavským snemom KDH v roku 2010. 10 rokov po pridelení bytu, vytiahnuté účelovo v čase, keď som sa rozhodol ako minister nepokračovať v dvoch megaprojektoch PPP balíkov. Hodnota balíkov bola 17 mld. EUR. Tieto projekty by zaťažili generácie na najbližších 30 rokov v objeme 500 miliónov EUR ročne. Rozhodli sme sa stavať za európske peniaze, čo sa dnes aj realizuje. Ale „superkauza bytu“ ostala a odklon záujmu ľudí bol už urobený na niečo iné, ako hľadanie vinníkov v predražených PPP projektoch.

 

Za dobré dobré nečakaj… Je až zarážajúce, že sme schopní z dobra stale vyťahovať zlo. Takéto gesto darovania nikto iný nespravil. Sme teda nastavení len na to, že každý zmýšľa a koná zle?

Vždy ma pobaví, keď média vytiahnú byt Jána Figeľa. Koho z 300.000 ľudí, ktorí takýmto spôsobom odkúpili byt na Slovensku  oslovili médiá a pýtali sa , čo urobil s tým bytom?