Ján Pavol II. s prezidentom Michalom Kováčom 30. júna 1995 na bratislavskom letisku. Foto: Benko/TASR
Ján Figeľ opisuje, prečo inicioval udelenie čestného občianstva svätcovi a pápežovi Jánovi Pavlovi II., ktorý najnovšie v Poľsku aj inde po svete čelí vlne útokov.
Medzinárodné spoločenstvo krajín, médiá a mnohé inštitúcie si v tomto roku pripomínali 100 rokov od narodenia jednej z najvýznamnejších osobností 20. storočia a životov našich súčasných generácií – Karola Wojtyłu, ktorý sa ako prvý Slovan stal 16. októbra 1978 pápežom, a prijal meno Ján Pavol II.
Jeho pontifikát bol dlhý, tvorivý a plodný. Zanechal trvalé stopy a rozsiahle dedičstvo nielen v cirkevnom vývoji, ale aj v mnohých oblastiach svetového, spoločenského, kultúrneho a duchovného života, s presahom na politiku a medzinárodné vzťahy. Karol Wojtyla aktívne čelil dvom totalitným režimom a pri páde komunizmu bol zvlášť považovaný za hlavného inšpirátora duchovnej a nenásilnej zmeny, ku ktorým patrí aj naša Nežná revolúcia z roku 1989. Ján Pavol II. počas svojich návštev a pútí veriacim Poliakom ukázal, že oni, a nie prívrženci režimu, majú v krajine väčšinu. Návrat slobody v strednej a východnej Európe sa preto významne spája aj s jeho menom a úsilím.
Prílet pápeža Jána Pavla II. na Slovensko 22. apríla 1990 a dnes už slávne gesto pobozkania zeme. Toto gesto robil pápež iba v suverénnych štátoch, vo vtedajšom Česko-Slovensku pobozkal zem dvakrát. Foto: Vladimír Benko/TASR
V rámci celoživotného pôsobenia sa veľmi viditeľne prejavoval jeho osobný a osobitný vzťah k Slovensku a k Bratislave. Bol to vzťah priateľstva a úprimného slovanského bratstva. Keď po prvýkrát prišiel do Československa, pobozkal nielen pôdu v Prahe, ale tento výraz hlbokej úcty zopakoval aj na Vajnorskom letisku ako osobitné pozdravenie slovenskej krajine. Bolo to nielen gesto úcty, ale aj prorocké posolstvo o budúcej samostatnosti našej vlasti. Ján Pavol II. navštívil Slovensko celkovo trikrát. Pritom vždy navštívil aj Bratislavu a jej viaceré mestské časti – Staré Mesto, Vajnory, Raču, Petržalku. V roku 1995 vstúpil aj do Primaciálneho paláca, sídla primátora mesta, kde ho prijal vtedajší prezident Slovenskej republiky Michal Kováč.
Hneď v prvom roku pontifikátu vyhlásil našich vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy, aby tak zvýraznil význam a zmysel nášho duchovného dedičstva, na ktoré sa odvoláva aj preambula Ústavy Slovenskej republiky. V roku 1985 vydal k tomu samostatnú encykliku Apoštoli Slovanov. Vymenúvanie jeho historických zásluh a výrazov spolupatričnosti k Slovensku by tvorilo dlhý súpis. Túto blízkosť vyjadroval na stretnutiach s predstaviteľmi nášho štátu, cirkví, samosprávy, kultúrneho a politického života, ale aj s tisíckami slovenských pútnikov v Ríme, respektíve v Bratislave, Trnave, Šaštíne, Nitre, Košiciach, Levoči, Banskej Bystrici, Rožňave a v Prešove.
Z dôvodu reprezentatívneho postavenia Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky a vzhľadom na výnimočnosť osobnosti, života a diela Jána Pavla II., som ako predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu, ktorá je nositeľkou aktívnej pamäte na odkaz početných obetí zápasu o slobodu a spravodlivosť v našej vlasti, i ako občan Bratislavy, oslovil primátora a jednotlivo aj každého poslanca mestského zastupiteľstva s návrhom, aby na základe čl. 97, ods. 1 a 2 Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy rozhodlo o udelení čestného občianstva mesta Bratislava in memoriam sv. Jánovi Pavlovi II. ako osobe, ktorá sa osobitne významným spôsobom zaslúžila o mier a priateľstvo medzi národmi, ktorá obohatila ľudské poznanie a ktorá sa zaslúžila o povznesenie a rozvoj Slovenska a Bratislavy v opätovne slobodnej a zjednotenej Európe, a ako osobitného výrazu ocenenia jeho výnimočného vzťahu k Slovensku a k Bratislave.
Ocenenie in memoriam je násobným vyjadrením výnimočnosti tohto pokračujúceho vzťahu z našej strany. Som presvedčený, že takéto neobvyklé a zároveň najvyššie ocenenie z úrovne hlavného mesta nášho štátu, bude verejnosťou chápané ako vyjadrenie živého vzťahu, vďaky a úcty k výnimočnej osobnosti Jána Pavla II. od občanov celého Slovenska. Dá sa chápať ako výraz pokračujúcej blízkosti a spolupatričnosti s ocenenou osobou a jej odkazom.
Fotografia z 11. septembra 2003, z tretej návštevy pápeža Jána Pavla II. v Bratislave. Foto: Vladimír Benko/TASR
Krátko pred Vianocami, dňa 17. decembra bol uvedený návrh všetkými poslankyňami a poslancami jednomyseľne prijatý. V jubilejnom roku storočnice od narodenia sv. Jána Pavla II. tak Slovensko prostredníctvom Bratislavy ako svojho hlavného mesta prejavuje svoj pokračujúci a výnimočný vzťah k osobnosti, ktorá mala zásadný podiel na našom návrate k slobode a na duchovnej a spoločenskej obnove po páde totalitných režimov v Európe. Týmto sa Bratislava a Slovensko hlásia k hodnotám a vzťahom, ktoré sú nadčasové a inšpirujúce pre náš rozvoj v duchu integrálneho humanizmu a pre našu ďalšiu cestu dejinami.
V kombinácii so zrušením rovnakého ocenenia pre komunistických diktátorov Josifa Vissarionoviča Stalina a Klementa Gottwalda po 30. rokoch slobody, ide pri tomto akte predstaviteľov hlavného mesta Slovenskej republiky o čírenie pamäti národa a formovanie nášho historického vedomia a svedomia. Zvlášť to platí teraz, keď Ján Pavol čelí mnohým útokom a diskreditačným kampaniam na Západe, aj v rodnom Poľsku. Spolu s mnohými spoluobčanmi chcem vyjadriť poďakovanie za tieto zodpovedné postoje.
https://dennikstandard.sk/16130/kto-ma-a-kto-nema-byt-cestnym-obcanom-bratislavy
