Hosťom Pavla Demeša v relácii SVET bo prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ.
Meno podpredsedu Európskej komisie (EK) Maroša Šefčoviča je podľa Jána Figeľa v bruselských kruhoch dobre známe z minulosti. “Neurobil Slovensku zlé meno, skôr napomáhal procesom, ktoré boli veľmi potrebné jednak po rozšírení únie, v ťažkých rokoch hospodárskej krízy a rovnako pri procese prechodu k brexitu,” myslí si J. Figeľ. M. Šefčovič bude zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad a jeho úloha bude podľa J. Figeľa náročná.
Nastupujúca Európska komisia zdedila zložitú situáciu a musí sa s tým vysporiadať, myslí si bývalý slovenský eurokomisár J. Figeľ a dodáva: “Prežívame neobvyklé časy, ľudia spomínajú brexit…, do toho vstupujú tweety (amerického prezidenta) Donalda Trumpa…, ako aj dravosť Číny, úloha Ruska a nedávna migračná kríza.”
Samotný proces tvorby Európskej komisie je podľa J. Figeľa dosť zložitý. Kandidáti na post eurokomisárov musia “prejsť viacnásobným sitom, najprv ich nominujú vlády jednotlivých štátov, dezignovaný predseda si nominácie môže, ale aj nemusí osvojiť. Tretím stupňom je rozhodnutie Európskeho parlamentu a štvrtým je rozhodnutie Rady Európskej únie,” vysvetľuje J. Figeľ.
Tím, ktorý zostavila zvolená predsedníčka Ursula von der Leyenová, je podľa J. Figeľa “kombináciou vyvažovania a novosti”. Ako uviedol, ide o vyváženosť rodovú, keďže v novej komisii má byť 13 žien a 14 mužov, ale aj politickú vyváženosť z hľadiska štátov vo vnútri únie.
Ján Figeľ bol vymenovaný 6. mája 2016 na návrh predsedu EK Jeana-Clauda Junckera.
Brusel 10. mája (TASR) – Osobitný vyslanec pre slobodu náboženstva alebo presvedčenia mimo EÚ Ján Figeľ zostáva aj naďalej vo svojej funkcii. O predĺžení jeho mandátu až do nástupu novej exekutívy rozhodla Európska komisia (EK), informoval TASR v piatok samotný Figeľ. V nedávnom období podnikol Ján Figeľ pracovné cesty do Indie, Izraela, Palestíny, Bahrajnu a Spojených arabských emirátov. V minulosti mal významný podiel na prepustení väzňov svedomia v Iráne, Sudáne, na Kube. V týchto dňoch sa podieľa na záchrane pakistanskej kresťanky Ásije bíbí, ktorá bola odsúdená na trest smrti za údajné rúhanie a po deviatich rokoch oslobodená. Ján Figeľ bol vymenovaný 6. mája 2016 na návrh predsedu EK Jeana-Clauda Junckera. V rámci EK je špeciálnym poradcom chorvátskeho komisára Nevena Mimicu, ktorý je zodpovedný za medzinárodnú spoluprácu a rozvoj.
BRATISLAVA. Európania si v pondelok pripomínajú Deň Európy, ktorý je jedným zo symbolov Európskej únie a zdôrazňuje mier a jednotu v Európe.
Hlavný vyjednávač vstupu Slovenska do Európskej únie (EÚ) a v súčasnosti osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ pri tejto príležitosti pre agentúru SITA povedal, že „naša integrácia bola v plnom slova zmysle zavŕšením návratu do Európy, ktorý sa začal v novembri 1989 i naplnením vízie slovenskej hviezdičky na európskej vlajke.“
Pre Slovensko to bol podľa Figeľa veľmi náročný transformačný proces europeizácie.
Krajina prešla zmenami
Slovensko si podľa neho za posledných 15 rokov prešlo výraznými zmenami, keďže aj vďaka čerpaniu eurofondov výrazne opekneli naše mestá a obce, pribudli diaľničné úseky, nové vlakové súpravy, čističky, plynofikačné a kanalizačné siete.
„Priame zahraničné investície narástli z 1,2 miliardy eur na 48 miliárd eur. Výkonnosť ekonomiky vzrástla na 250 percent sily spred vstupu, priemerné mzdy na 260 percent, produktivita práce je trojnásobná a nezamestnanosť je pod piatimi percentami, kým pred vstupom presahovala 18 percent,“ vysvetľuje Figeľ.
Na druhej strane však podľa neho narastajú regionálne rozdiely medzi východom a západom Slovenska a prehlbujú sa problémy s fungovaním právneho štátu a vymožiteľnosťou práva na Slovensku.
V miere korupcie a kvalite vzdelávania patrí podľa Figeľa Slovensko k najhorším v EÚ.
„Toto si vyžaduje seriózne zmeny, pretože spravodlivosť je základom slobodnej a demokratickej krajiny. Náš najväčší potenciál tkvie vo vzdelaných a zodpovedných ľuďoch v rozvíjajúcich sa regiónoch,“ zdôrazňuje Figeľ.
Zmenami prešla aj Únia
Okrem Slovenska si podľa Figeľa zmenami prešla aj Európska únia. Za jednu z hlavných výziev, ktorým v súčasnosti čelí, považuje rast populizmu a extrémizmu.
Tento trend vníma ako reakciu na pomalú, respektíve neúčinnú politiku v boji proti problémom doby, ako sú terorizmus, ilegálna migrácia, ale aj korupcia či byrokracia. Ako príklad uvádza vývoj, ktorý v súvislosti s brexitom zachvátil Veľkú Britániu.
„Nekonsolidovaný odchod z EÚ môže spôsobiť ďalšiu polarizáciu v tejto krajine. Najhorším scenárom by bola Malá Británia a rozdelené Spojené kráľovstvo. Len samotný odchod z EÚ nevyrieši britské problémy,“ myslí si Figeľ.
Rozumná integrácia
Podľa neho preto potrebujeme EÚ, ktorá bude dobre zorganizovaným spoločenstvom efektívne slúžiacim zabezpečovaniu oprávnených záujmov členských štátov a ich občanov.
„Nie európsky superštát, ani administratívny moloch. Pokušenie exitu z EÚ je v čase krízy pre mnohých lákavé, ale nebezpečné. Rozumná integrácia je vzájomne výhodná práve v ťažších časoch. Májové eurovoľby preto prinesú buď nové odhodlanie a nádej, alebo prehĺbenie negatívnych trendov,“ zdôrazňuje Figeľ.
Dôležitú úlohu v tejto súvislosti podľa neho zohráva zodpovedná európska reprezentácia, ktorá pomôže riešiť medzinárodné výzvy i slovenské problémy.
„Také zastúpenie vzniká len pri správnom rozlišovaní kandidátov a strán a len pri aktívnej účasti vo voľbách. Mnohí okolo nás by túžili mať postavenie občanov Slovenska, napríklad Ukrajinci či obyvatelia krajín západného Balkánu,“ vysvetľuje Figeľ.
Účasť na posledných eurovoľbách považuje za zlú vizitku pre Slovensko, čo svedčí o nezáujme, neinformovanosti či ľahostajnosti.
V tejto súvislosti preto dúfa, že sa Slovensko čoskoro vzdiali od posledného miesta v miere účasti v eurovoľbách.
Oslava mieru a jednoty
Deň Európy je oslavou mieru a jednoty v Európe. V tento deň si pripomíname výročie prijatia historicky významnej Schumanovej deklarácie.
Bývalý francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman vo svojom prejave prednesenom v Paríži v 9. mája 1950 navrhol novú podobu politickej spolupráce v Európe, ktorá by zabránila vojnám medzi európskymi národmi.
Jeho víziou bolo vytvorenie európskej inštitúcie, ktorej úlohou by bolo riadenie spoločného trhu s uhlím a oceľou. Zmluva, ktorá viedla k vytvoreniu takéhoto orgánu, bola podpísaná o rok neskôr.
Návrh Roberta Schumana sa považuje za začiatok budovania spoločenstva krajín, ktoré dnes nazývame Európskou úniou. Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať v EÚ 23. až 26. mája, na Slovensku budú 25. mája. Slováci si môžu vyberať z 31 kandidujúcich politických strán a hnutí.
Voliť budeme 14 poslancov, pričom štrnásty poslanec nastúpi až v prípade zrealizovania brexitu.
V minulých eurovoľbách bola na Slovensku volebná účasť 13 percent, účasť mladých ľudí len šesť percent.
Za posledných 15 rokov sa výrazne zmenilo Slovensko i Európska únia. Naša integrácia bola v plnom slova zmysle zavŕšením “návratu do Európy”, ktorý sa začal v Novembri ´89 i naplnením vízie “slovenskej hviezdičky” na európskej vlajke. Bol som pri tom osobne veľmi blízko ako hlavný vyjednávač pre vstup Slovenska do EÚ a následne ako prvý eurokomisár za Slovensko. Bol to veľmi náročný, transformačný proces europeizácie Slovenska. Bola výrazne zmenená Ústava, vznikli nové inštitúcie, napríklad pre verejné obstarávanie, pre priame platby poľnohospodárom. Aj vďaka čerpaniu eurofondov výrazne opekneli naše mestá a obce, pribudli diaľničné úseky, nové vlakové súpravy, početné čističky, plynofikačné a kanalizačné siete. Priame zahraničné investície narástli z 1,2 mld eur na objem 48 mld. Eur. Výkonnosť ekonomiky vzrástla na 250% sily spred vstupu, priemerné mzdy na 260%, produktivita práce je trojnásobná a nezamestnanosť je pod 5%, kým pred vstupom presahovala 18%.
Na druhej strane narastajú regionálne rozdiely medzi východom a západom Slovenska. Pretrvávajú, ba prehĺbili sa naše problémy s fungovaním právneho štátu a vymožiteľnosťou práva. V miere korupcie a kvalite vzdelávania patrí Slovensko k najhorším v EÚ. Toto si vyžaduje seriózne zmeny. Spravodlivosť – to je základ slobodnej a demokratickej krajiny. A náš najväčší potenciál – to sú vzdelaní a zodpovední ľudia v rozvíjajúcich sa regiónoch. Rast populizmu a extrémizmu je náhradou a reakciou na pomalú alebo neúčinnú politiku v boji proti problémom doby – zvlášť korupcii a byrokracii. Sociálne balíčky sú len náplasťami, my potrebujeme ozdravujúce zmeny. Ale extrémizmus, ani populistické kroky zlepšenie neprinesú. Pozrime sa na brexit, aký nepredvítateľný vývoj zachvátil Britániu. No len samotný odchod z EÚ nevyrieši britské problémy. Rozkývaná je však aj situácia v Taliansku, a Macronovo Francúzsko horí. To sú veľké štáty a ekonomiky G7! Európske krajiny potrebujú rozumné reformy a zodpovednú politiku. Platí to aj o Únii a Bruseli. Potrebujeme EÚ, ktorá bude dobre zorganizovaným spoločenstvom efektívne slúžiacim pre zabezpečovanie oprávnenych záujmov členských štátov a ich občanov. Nie európsky superštát, ani administratívny moloch. Pokušenie exitu z EÚ je v čase krízy pre mnohých lákavé, ale nebezpečné. Rozumná integrácia je vzájomne výhodná práve v ťažších časoch. Májové eurovoľby buď prinesú nové odhodlanie a nádej alebo prehĺbenie negatívnych trendov.
Potrebujeme zodpovednú európsku reprezentáciu, ktorá pomôže riešiť medzinárodné výzvy i slovenské problémy. Také zastúpenie vzniká len pri správnom rozlišovaní kandidátov a strán a len pri aktívnej účasti vo voľbách. 87% nezúčastnených pri ostatných eurovoľbách bolo zlou vizitkou pre Slovensko. Svedčilo to o nezáujme, neinformovanosti či ľahostajnosti. Demokracia sa opiera o väčšinu. Podobne, aj európska integrácia sa dá dlhodobo a konštruktívne rozvíjať len pri aktívnej účasti väčšiny občanov. Mnohí okolo nás by túžili mať postavenie občanov Slovenska, napríklad Ukrajinci či obyvatelia západného Balkánu. Pevne dúfam, že sa Slovensko čoskoro vzdiali z posledného miesta v miere účasti v eurovoľbách.
Slovenská republika si pripomína 15. výročie vstupu do EÚ. Svoju náročnú úlohu pri tomto procese zohral aj vtedajší hlavný vyjednávač Slovenska pre vstupné rokovania do Únie Ján Figeľ, ktorý bol našim hosťom.
Prečo ste sa rozhodli kandidovať do Európskeho parlamentu?
Chcem v európskych voľbách ešte viac zviditeľniť a zdôrazniť dôležitosť náboženskej slobody pre budúcnosť Európy a sveta. Ide o slobodu myslenia, svedomia, viery alebo presvedčenia, teda o základný civilizačný princíp. Ak oň nedbáme, dôsledkom je neznášanlivosť, diskriminácia, ba prenasledovanie menšín. Práve genocída kresťanov, jezídov a iných komunít na Blízkom východe zo strany ISIS prebudila EÚ k ochrane náboženskej slobody, k čomu som bol v máji 2016 pozvaný ako prvý Osobitný vyslanec EÚ. Môj mandát sa končí. Eurovoľby rozhodnú o tom, čo a ako ďalej v tejto oblasti. Teda či sa z toho stane permanentná agenda s primeranou inštitucionálnou podporou alebo to skončí.
S deťmi z chudobných rodín v koranickej škole v Ouagadogou, Burkina Faso (október 2018)
Čomu ste sa venovali posledné roky?
Pracoval som na agende náboženskej slobody vo svete s cieľom, aby sme pomáhali konkrétnym prenasledovaným osobám a komunitám. Ako občan Slovenska tak formujem novú politiku EÚ a reprezentujem jej tvár vo svete. Za tri roky sa mi podarilo pomôcť mnohým utláčaným veriacim po celom svete a získať medzinárodnú podporu. Pomohol som pri oslobodení dvoch skupín väzňov svedomia v Sudáne (jednu viedol český aktivista Petr Jašek, druhú sudánsky obhajca ľudských práv Ibrahim Mudawi). Pričinil som sa o prepustenie na smrť odsúdenej kresťanskej ženy-matky Aasie Bibi v Pakistane a ďalších väzňov. Napomáhame zmiereniu a medzináboženskému dialógu vo viacerých krajinách konfliktov. Aj tým sa znižuje počet utečencov a migrantov do Európy. EÚ má byť bezpečným priestorom so spoľahlivou ochranou vonkajších hraníc, ale aj šíriteľom ľudskosti vo svete. Rozumná solidarita sa oplatí. Som rád, že moju prácu a mandát ocenilo v januári 576 poslancov EP. Táto činnosť získala aj medzinárodnú odozvu: Maďarsko, Poľsko, Dánsko, Veľká Británia, Nemecko a Litva tiež vytvorili podobné úrady. Spolu obhajujeme náboženskú slobodu. Veľkonočný masaker kresťanov a turistov na Srí Lanke znovu potvrdzuje, aká urgentná je ochrana náboženskej slobody, pokoja a spravodlivosti.
Takže máte aj konkrétny cieľ spojený s Vašou kandidatúrou?
Mojím cieľom je, aby EÚ trvalo a účinne podporovala náboženskú slobodu, aby pomáhala pri ochrane a návrate kresťanov do ich domovov na Blízkom východe, aby presadzovala rešpektovanie základných ľudských práv v rámci rozvojovej pomoci a obchodno-ekonomických vzťahov.
Vždy som usiloval o modernizáciu a dynamický rozvoj Slovenska a o efektívne nakladanie s verejnými financiami. Preto aj teraz sa s pomocou občanov chcem usilovať o zodpovednú Európu a spravodlivé Slovensko.
Čakali ste, že Alojz Hlina, ktorý vás vystriedal na predsedníckej stoličke, príde s touto ponukou?
Bolo to pre mňa prekvapenie. Vyžiadal som si týždeň na rozmýšľanie. Rozhodol som sa po konzultácii s rodinou a niektorými priateľmi. Medzi nich patrí aj Manfred Weber, líder EĽS vo voľbách, ktorý náboženskú slobodu považuje za jednu z programových priorít. Chcem k úspechu takéhoto programu prispieť aj osobne. Kandidatúrou som sa tiež rozhodol podporiť KDH v období, keď ho iní opúšťajú. Je to hnutie Novembra ‘89, ktoré som pomáhal spolu s mnohými priateľmi pri páde komunizmu zakladať.
Na kandidátke sa nachádzate na 14-tom, teda poslednom mieste. Počítate s tým, že by ste mohli všetkých ostatných na kandidátke prekrúžkovať?
Podmienil som svoj súhlas posledným miestom na listine. A podobná bola aj predstava vedenia KDH. Posledné miesto je výrazom pokory, odvahy i námahy. Ako voľakedy, chcem začať zdola. Moderné autá majú spravidla motor a náhon vpredu. Ja chcem pomáhať ako motor vzadu. Európa sa nachádza v ťažkom období, v zložitých podmienkach. Zadný náhon v ťažkom teréne je nevyhnutný.
Bol som pri zápase o európsku orientáciu a integráciu Slovenska, zostavoval som Prístupovú zmluvu SR do EÚ, viedol som prvú skupinu slovenských poslancov – pozorovateľov v EP, reprezentoval som Slovensko v Komisii i v Konvente o budúcnosti EÚ. Ak moje skúsenosti, poznanie a výsledky ľudia ocenia svojou podporou a budem zvolený, určite to využijem pre vplyvnejšie postoje Slovenska pri formovaní spoločnej agendy a politiky EÚ.
Čo bude vašou agendou, pokiaľ by ste dostali mandát byť poslancom Európskeho parlamentu?
V EP chcem využiť skúsenosti z rôznych funkcií – štátneho tajomníka našej diplomacie a hlavného vyjednávača pre vstup SR do EÚ, prvého slovenského eurokomisára pre oblasť vzdelávania, odbornej prípravy, kultúry, mládeže, športu, občianskej spoločnosti a viacjazyčnosti, ministra vlády zodpovedného za dopravu, telekomunikácie, poštu, výstavbu, regionálny rozvoj, cestovný ruch a centrálnu koordináciu eurofondov a podpredsedu NR SR. Odštartoval som univerzitný program Erasmus Mundus, ktorý sa stal najvýznamnejším vo svete vzdelávania. Zakladal som Európsky inovačný a technologický inštitút EIT, aby bola EÚ vedecky, výskumne, technologicky a hospodársky konkurencieschopnejšia. Zachránili sme Slovensku miliardy eur pri výstavbe diaľnic. Čas potvrdzuje dôležitosť novelizácie ústavy, v ktorej sme ukotvili ochranu manželstva ako zväzku medzi mužom a ženou. Je to základ prorodinnej politiky a hrádza proti rodovej ideológii.
Preto podporím prorodinné opatrenia, ktoré pomáhajú rodinám s deťmi a pamätajú na chorých a na seniorov. Zasadím sa za viac príležitostí pre mladých, aby nemuseli odchádzať do sveta. Slovensko musí zodpovedne využívať eurofondy pre dynamický rozvoj regiónov, vzdelania, vedy, kultúry, zdravotníctva, ekonomiky, pôdohospodárstva a infraštruktúry.
Budete schopný zhostiť sa tejto úlohy aj vzhľadom na zdravotné problémy?
V ostatných rokoch som prešiel naozaj náročnými skúškami. Nezlomilo ma to, ba naopak – dodalo mi to viac ľudského, duchovného i politického poznania. Navštívil som vyše 30 krajín na rôznych kontinentoch, včítane konfliktných území. Najnáročnejšie boli cesty a rokovania v Pakistane, Iraku, Nigérii, Sudáne, Egypte, Indii. Zvládol som ich a výsledky boli povzbudivé. To je zároveň praktická odpoveď na Vašu otázku. Kombinoval som zmysluplnú prácu a účinnú liečbu. Moje zdravotné výsledky sa výrazne zlepšili. S Božou pomocou sa dá v živote všetko zvládnuť.
Niekoľko rokov máte možnosť pozerať sa na slovenskú politiku s odstupom. Ako ju vnímate teraz, keď mnoho času trávite v zahraničí?
Úroveň slovenskej politiky upadla. Aj keď sme zachránili pre národ miliardy eur z PPP diaľničných kšeftov, mnohí voliči vo voľbach 2016 znovu uprednostnili korupčné praktiky a záujmy oligarchov. A zradcovia hodnotovej politiky tomuto smerovaniu krajiny pomohli. Ako dôsledok je u nás málo spravodlivosti a veľa korupcie, ktorú viac odhaľoval úkladne zavraždený novinár Ján Kuciak než štátne orgány. Treba to zmeniť. Slovensko potrebuje silnejšiu politickú alternatívu, ktorá si osvojí agendu spravodlivosti pre každého. Iba slušnosť očividne nestačí. Silné Slovensko – to je spravodlivý štát a solidárna spoločnosť. A kde je spravodlivosť, tam je aj prosperita. Chcem takémuto cieľu aktívne pomáhať – spájať podobne zmýšľajúcich politikov, odborníkov a ľudí dobrej vôle.
S predsedom Rady pre náboženské záležitosti (Awqaf) Dr. Al Kaabi, Abu Dhabi, apríl 2019.
Odovzdávanie Ceny Lorenza Nataliho počas Európskych dní rozvoja, jún 2017.
Stretnutie s tibetským Dalajlámom, september 2016.
S kardinálom Schönbornom a ministrom Kurzom vo Viedni – zhromaždenie na podporu prenasledovaných kresťanov v Egypte, máj 2017.
Manfred Weber, predseda a volebný líder EĽS, november 2018.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal Ján Figeľ.
Základom slobodnej spoločnosti a teda aj liberálnej demokracie je sloboda myslenia, svedomia, viery a presvedčenia. V týchto dimenziách života človeka sa totiž prejavuje najhlbší rozmer osobnej slobody a dôstojnosti každej osoby. V totalitných režimoch sú tieto práva obmedzované, ba potláčané. A logicky sú obmedzované aj súvisiace základné práva – sloboda prejavu, zhromažďovania, združovania, atď. Aj liberálna demokracia sa však dostáva do vnútorného konfliktu, ba až do krízy, ak o tieto slobody nedbá alebo ich v mene tzv. politickej korektnosti alebo z vôle väčšinového postoja odmieta.
Keď som bol v máji 2016 vymenovaný za prvého osobitného vyslanca Európskej únie pre podporu slobody náboźenstva alebo viery (presvedčenia) vo svete, pre mnohých to bolo prekvapenie a pre iných povzbudenie. Totiž Únia ako sekulárne zoskupenie 28 štátov sa odhodlala na vyjadrovanie v záležitostiach, pri ktorých dovtedy za 60 rokov existencie často absentovala. V agende, ktorá je veľmi zložitá a citlivá. Nedostatok náboženskej slobody sa prejavuje v neznášanlivosti, diskriminácii, prenasledovaní, ba až v genocídnej likvidácii príslušníkov odmietaných komunít. Práve genocída kresťanov, jezídov a iných skupín zo strany militantnej organizácie ISIS na území Iraku a Sýrie bola tým iniciačným momemtom pre uvedené rozhodnutie Junckerovej komisie.
Európske dejiny sú plné krvavých lekcií o totalitných ideológiách, masovom až genocídnom vraždení, rozdelení kontinentu na zónu slobody a na zónu poroby. Zároveň cez odmietnutie totalitných ideológií, zmierenie a prijatie základných ľudských práv a pravidiel spravodlivej, vzájomne výhodnej spolupráce súčasná EÚ ponúka inšpiráciu aj pre okolitý svet. Únia potvrdzuje, že mierové spolužitie v rozmanitosti je možné, ak sa opiera o spoločné hodnoty a rozvíja spoločné záujmy zúčastnených členov. Stabilita a rozumná spolupráca prináša prosperitu. Preto je dnes priestor EÚ tak atraktívny pre vstup ďalších krajín, preto rastie záujem britských občanov o zotrvanie v Únii, preto sa do Európy snažia dostať mnohí utečenci a ekonomickí migranti.
Európska únia je dnes viac, než len jednotný ekonomický a obchodný trh. Aj preto sa musí usilovať o uchovanie a o podporu hodnôt, na ktorých vznikala a ktoré sú predpokladom pre lepšie, ľudskejšie 21. storočie vo svete. Je to náš záujem i naša spoluzodpovednosť.
Súčasťou úloh vyslanca EÚ pre slobodu viery je predchádzať prípadom, ako bolo odsúdenie pakistanskej kresťanky Asie Bibiovej alebo saudskoarabského liberálneho aktivistu Ráifa Badawího.
Uznesenie, ktoré nemá legislatívnu váhu, prešlo v europarlamente veľkou väčšinou. Až 576 europoslancov hlasovalo za, 46 proti a 73 poslancov sa zdržalo.
Europoslanci chcú, aby bola EÚ čo najaktívnejšia pri ochrane náboženskej slobody vo svojich vonkajších politikách. Odvolávajú sa na náboženskú slobodu ako základné ľudské právo definované v kľúčových medzinárodných dokumentoch, pri rešpektovaní „ústavnej zásady odluky cirkvi od štátu“.
Spravodajcom uznesenia v europarlamente je Poliak Andrzej Grzyb (EĽS, Poľská ľudová strana). Prijatie mandátu EÚ pre „stabilnejšiu a efektívnejšiu propagáciu a ochranu slobodu viery a vyznania na celom svete“, v Európskom parlamente žiadala aj občianska petícia na portáli CitizenGo.sk
Podľa slovenskej europoslankyne Anny Záborskej (EĽS, KDH) majú krajiny ako Poľsko a Slovensko „na rozdiel od našich priateľov zo starých členských štátov, ešte v živej pamäti, čo znamená prenasledovanie pre vieru zo strany štátnej moci“.
„Aj vďaka tomuto uzneseniu sa táto naša skúsenosť stáva súčasťou spoločnej európskej,“ uviedla po hlasovaní na tlačovej konferencii Záborská.
Uznesenie sa zaoberá mandátom osobitného vyslanca EÚ na podporu slobody náboženského vyznania alebo viery, ktorým je od roku 2016 bývalý predseda KDH a bývalý eurokomisár Ján Figeľ.
Mandát vyslanca by sa mal podľa europoslancov posilniť. Jeho povinnosti by sa mali zameriavať na presadzovanie slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, ale aj na právo neveriť, právo odpadlíctva od viery „a právo zastávať ateistické názory, pričom by sa mala venovať pozornosť aj situácii neveriacich, ktorí sú ohrození“.
Europoslanci odporúčajú, aby úloha osobitného vyslanca zahŕňala právomoci, ako sú: zvyšovanie viditeľnosti, účinnosti, súdržnosti a zodpovednosti politiky EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania a viery mimo EÚ. Mal by tiež podávať výročnú správu európskym inštitúciám.
Správa upozorňuje, že v práci vyslanca sa treba vyhýbať duplicitám s osobitným zástupcom EÚ pre ľudské práva. Keďže niekoľko členských štátov nedávno vytvorilo podobné posty zodpovedné za slobodu náboženského vyznania a viery, volajú europoslanci po jednotnom prístupe a odporúčajú vytvorenie neformálnej poradnej pracovnej skupiny.
Navrhujú tiež aby osobitný vyslanec spolupracoval so spravodajcami OSN a prípadne predkladal spoločné iniciatívy EÚ a OSN „v oblasti diskriminácie náboženských skupín a menšín, ako aj neveriacich a osôb, ktoré zmenia náboženské vyznanie alebo kritizujú určité náboženstvo, či sa svojho náboženského vyznania vzdajú, a aby tiež formuloval spoločné návrhy o tom, ako s takouto diskrimináciou skoncovať.“
Europoslanci mysleli aj na finančné krytie takýchto aktivít. Žiadajú členské štáty, aby v rámci sedemročného rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 zachovali dostatočné finančné prostriedky na projekty týkajúce sa slobody náboženského vyznania a viery v rámci vonkajších finančných nástrojov EÚ. Priestor vidia nie len vo fondoch zameraných na ľudské práva, ale aj také, ktoré sú určené na určené na predchádzanie konfliktom alebo vzdelávanie a kultúru.
Europoslanci chcú, aby boli európskemu nástroju pre demokraciu a ľudské právaná (EIDHR) poskytnuté prostriedky na financovanie ochrany alebo exfiltrácie slobodne zmýšľajúcich osôb a aktivistov za ľudské práva, ktorí sú ohrození alebo prenasledovaní v krajine ich pôvodu.
Medzi medializované prípady takéhoto prenasledovania patrí laureát Sacharovovej ceny saudskoarabský aktivista Ráif Badawí, ktorý bojuje za sekularizmus alebo pakistanská kresťanka Asia Bibiová a jej rodina.
Hosťom Pavla Demeša v relácii SVET Tu a teraz je osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ Ján Figeľ.
Počas troch rokov pôsobenia vo funkcii vyslanca navštívil Ján Figeľ viac než 30 krajín, pretože Európska únia je podľa neho dôležitým partnerom pre mnohé štáty sveta. Jednou z najcitlivejších bola návšteva Iraku počas otvorených vojnových stretov. “Musel som nosiť helmu i nepriestrelnú vestu a návštevu som považoval za výraz záujmu o krajinu, ktorá je v totálnych ťažkostiach,” dodáva J. Figeľ.
Ako osobitný vyslanec sa snažil pretlmočiť postoj EÚ aj na stretnutiach s pakistanskými predstaviteľmi, ktoré sa týkali na smrť odsúdenej kresťanky Asie Bibi. Tá bola pred ôsmimi rokmi odsúdená za bohorúhačstvo a tento týždeň ju najvyšší súd zbavil viny.
“Stav vo svete je rozmanitý a veľmi zložitý, trend je skôr negatívny. A predsa nás to nemôže nechávať skeptickými, pretože ide o civilizačný zápas, pričom sloboda svedomia, myslenia a človeka je výrazom ľudskej dôstojnosti a my sme zodpovední za to, čo prevláda vo svete. Ak nie, tak potom na to doplácame,” myslí si J. Figeľ.
“Žijeme v reálnom svete a tento reálny svet musíme formovať,” odpovedá J. Figeľ na otázku, ako sa vysporiadať so šírením extrémistického hnutia v Európe. “Mali by sme pamätať na to predchádzajúce a usilovať sa o to, aby sa to zlé, čo bolo, neopakovalo. Európa je plná lekcií a zároveň trpí stratou pamäti. Mnohí smútia za minulosťou, keď tu bola prítomná totalita a prenasledovanie pre presvedčenie,” tvrdí J. Figeľ.
Nielen o úlohe cirkvi pri boji s extrémizmom, ale aj o používaní náboženských tém v predvolebnom zápase debatuje Pavol Demeš so svojím hosťom v relácii SVET Tu a teraz.
Od roku 2016 vo funkcii osobitného vyslanca pre podporu náboženskej slobody a presvedčenia mimo Európskej únie pôsobí Ján Figeľ. V rozhovore sme sa pýtali na výsledky tohto obdobia i na perspektívu tejto novej agendy do budúcnosti.
Čo osobne považujete za najvýraznejšie konkrétne úspechy za obdobie viac ako dvoch rokov v tomto úrade?
Celkovo je to fakt, že poslanie osobitného vyslanca nielen existuje aj po dvoch rokoch, ale má dôveru a rastúcu podporu pre pokračovanie a pre posilnenie. Podarilo sa zvýšiť povedomie v inštitúciách EÚ o dôležitosti náboženskej slobody ako rozhodujúcej súčasti a kritéria dodržiavania ľudských práv vo svete. Napríklad: Po dvadsiatich piatich rokoch sa prvýkrát udeľovali novinárske ceny Lorenza Nataliho za žurnalistiku o náboženskom prenasledovaní, respektíve o medzináboženskom dialógu a spolupráci. V rámci tradičných Európskych dní rozvoja v Bruseli bola v júni 2018 prvá veľká konferencia na tému náboženstva a postavenia žien.
Aj tam, kde vládnu tvrdé režimy alebo je nepokoj, sa podarili dobré diela alebo sa začali pozitívne procesy. Napríklad po mojich rokovaniach a návšteve v Sudáne bolo prepustených deväť väzňov svedomia, z toho v dvoch prípadoch išlo o celoživotné tresty. V Iraku pracujeme na procese stabilizácie, zmierenia, návratu utečencov a nastolenia spravodlivosti a novej spolupráce medzi náboženskými skupinami a komunitami. V Pakistane ma dnes napriek dvojnásobnému odmietnutiu vládou už opakovane pozývajú na spoluprácu. Jej zámerom je podpora pluralizmu a rovnakého občianstva pre všetkých, čo je dôležité zvlášť pre prenasledované menšiny.
Dostal som sa do Vietnamu, dôležité boli rokovania v Jordánsku, Nigérii, Senegale, Libanone, ale aj v Rusku, Južnej Kórei, UAE, Maroku, pripravujú sa cesty do Egypta, Burkiny Faso, Indonézie, Malajzie… Požiadal som o ústretové diplomatické kontakty v Indii, Číne, Iráne. Rozvinul som vzťahy a dialóg vnútri EÚ s členskými štátmi a tiež s OSN v New Yorku a v Ženeve, s USA a s vatikánskou diplomaciou. Veľmi dobre sa spolupracuje s medzinárodnými mimovládnymi organizáciami, ako sú ACN, CSW, Open Doors, Brot für die Welt, Sant Egidio a ďalšie.
Za špecifické ovocie svojej práce vnútri EÚ považujem vznik podobných funkcií vo viacerých členských štátoch. Od môjho vymenovania vznikli obdobné funkcie v Maďarsku, Dánsku, Nemecku a vo Veľkej Británii.
Prednedávnom prebehla v Denníku N polemika ohľadom vašej funkcie medzi teológom Ľ. M. Ondráškom a Petrom Jaškom. Čo hovoríte na výčitky, že vašej činnosti chýbajú merateľné výsledky?
Som presvedčený, že svedectvo predtým väzneného a na doživotie odsúdeného a dnes slobodného Petra Jaška je najlepšou odpoveďou na zaujaté komentáre. Rád by som pripomenul a rozšíril výrok Charlesa Péguyho: „Obávam sa teológov, ktorí hovoria o Bohu, ale nehovoria s Bohom. A podobne, obávam sa teológov, ktorí hovoria o človeku, ale nehovoria s človekom.“
Funkciu som si ani nevytvoril, ani neinicioval, ako šírili od začiatku niektorí zlomyseľníci. O jej vytvorení rozhodla Európska komisia a jej predseda Jean-Claude Juncker v máji 2016 v reakcii na jednoznačnú výzvu Európskeho parlamentu vyjadrenú v ráznej rezolúcii proti genocíde kresťanov, jezídov a iných menšín v Sýrii a v Iraku, ktoré sa stali obeťami masového vyvražďovania zo strany organizácie ISIS, prijatej 4. februára 2016. Prijal som Junckerovo pozvanie začať v EÚ tvoriť agendu, ktorá neexistovala a ktorá je veľmi dôležitá pre medzinárodnú i našu vlastnú budúcnosť.
Európsky parlament zahájil rokovania o posilnení tejto pozície. Aké väčšie oprávnenia a význam to môže priniesť?
Ja som dnes formálne len poradcom komisára pre medzinárodný rozvoj, ktorým je Chorvát Neven Mimica. Môj mandát je jednoročný, už druhýkrát obnovený. Riešením pre budúcnosť, ktoré navrhuje správa v EP, je inštitucionalizácia tejto funkcie. To znamená stálosť mandátu a jeho posilnenie tým, že by mal byť priradený k vysokému predstaviteľovi EÚ pre zahraničnú politiku (dnes F. Mogherini), ktorý spája pôsobenie Komisie a Európskej vonkajšej služby (diplomacie EÚ). Tiež požadujú rozpočet a personálne vybavenie, teda tím ľudí. Ja dnes nemám pridelený ani rozpočet, ani podriadených pracovníkov.
Dokonca návrh správy žiada zvážiť alternatívu osobitného predstaviteľa EÚ pre náboženskú slobodu, čo už znamená silný mandát reprezentujúci aj členské štáty. Taká bola, koniec koncov, aj požiadavka v rezolúcii EP proti genocíde páchanej Islamským štátom. Okrem toho EP navrhuje rozšíriť pôsobnosť osobitného vyslanca na medzináboženský dialóg a spoluprácu s náboženskými spoločenstvami a lídrami vo svete, čo už aj dnes v podstate realizujem.
Výročná správa medziskupiny EP v septembri odporučila, aby mal vyslanec pre náboženskú slobodu adekvátne finančné zdroje. Ako boli vaše aktivity doposiaľ financované? Aká je vaša predstava o konkrétnom využití pridelených zdrojov?
Moje aktivity sú financované z rozpočtu Komisie, konkrétne z kabinetu komisára Mimicu, na základe jeho súhlasu. Pri samostatnom rozpočte by sa dali organizovať intenzívnejšie a efektívnejšie formy politickej a diplomatickej práce a lepšia komunikácia v medzinárodnom prostredí so štátmi, s náboženskými predstaviteľmi a s mimovládnymi aktérmi, s univerzitami a médiami v záujme diskriminovaných i prenasledovaných komunít a jednotlivcov. Sloboda náboženstva a svedomia je nevyhnutným predpokladom pre občianske a politické práva vo svete. Pripomínam, že ide o slobodu myslenia, svedomia, viery a presvedčenia, ktoré sú dôležité pre veriacich i neveriacich. To je zároveň základ spravodlivosti, na ktorej spočíva nielen mier v krajinách a vo svete, ale aj udržateľný rozvoj. V tejto oblasti sú v EÚ vytvorené len základné východiská, preto ich rozvinutie je vecou politickej vôle a zdrojov.
Ktorá krajina či región sa dá aktuálne považovať za najkrízovejší z hľadiska porušovania náboženskej slobody?
Jednoznačne je to Blízky východ, kde prebieha viacero konfliktov a ktorý je nám blízky nielen zemepisne, ale aj kultúrne a civilizačne. Ale problémové sú mnohé krajiny juhovýchodnej Ázie a subsaharskej Afriky, kde tiež narastá vplyv militantných hnutí alebo násilný extrémizmus.
Z hľadiska štátov negatívne rebríčky vedie Severná Kórea a nasledujú krajiny ako Afganistan, Pakistan, Somálsko, Eritrea a ďalšie. Zlou správou je, že sloboda náboženstva a svedomia vo svete je na ústupe. Je pod rastúcim tlakom režimov a vlád, ale aj sociálnych konfliktov. Potrebujeme zvrátiť tento negatívny stav a trend. Oveľa viac by malo a mohlo pre to urobiť aj Slovensko. Opakovane som k tomu vyzýval mnohých našich súčasných predstaviteľov. Dúfam, že sa v tejto oblasti stojaté vody u nás pohnú.
