Bývalý predseda KDH Ján Figeľ, ktorý za hnutie kandiduje v sobotných eurovoľbách, zverejnil netradičnú výzvu, aby politici a televízie upustili od nedeľných politických debát. „Nech sú politické diskusie čo najskôr médiami presunuté na iné dni. A nech politici idú príkladom pri ochrane nedele ako sviatočného dňa. Aj ženy a muži v politike potrebujú deň odpočinku,“ píše sa vo výzve.
Figeľ bol kedysi známy presadzovaním toho, aby sa v nedeľu nepracovalo.
Atentát na premiéra Roberta Fica je podľa Figeľa „výstrahou pred ďalším úpadkom slovenskej politiky a kultúry“.
„Ani mediálne zisky, ani politické body nie sú cenné viac ako pokoj v našich rodinách, v našom národe a spoločnosti,“ podotýka Figeľ vo výzve, ktorú zakončil slovami: „Darujme Slovensku nedele bez politiky“.
Ako došiel k tomu, že riešením pre napätú situáciu na Slovensku by mali byť nedele bez politiky, tlačová správa nespomína.
S výzvou prišiel bývalý eurokomisár Figeľ v čase, keď sa v televízii Markíza vyostruje situácia v súvislosti so zrušením najsledovanejšej politickej debaty Na telo, ktorá sa vysielala v nedeľu. Televízia ju stopla po tom, ako moderátor diskusie Michal Kovačič prehovoril o cenzúre v Markíze.
Koalícia sa snaží o zmeny v prípade verejnoprávnej televízie RTVS. Poslanec Roman Michelko z SNS už avizoval, že by mali odtiaľ odísť moderátori nedeľnej diskusie O päť minút 12 Marta Jančkárová a Marek Makara.
Celé znenie výzvy „Za nedeľu bez politiky“
Atentát na premiéra je výstrahou pred ďalším úpadkom slovenskej politiky a kultúry. Potrebujeme návrat k vzájomnej úcte, k dialógu, k vedomiu a svedomiu zodpovednosti za seba i za druhých. Naším osvedčeným civilizačným zdrojom je Desatoro. Prameňom a ústavným pilierom slovenskej štátnosti je cyrilo-metodské duchovné dedičstvo.
Preto cestou k základným hodnotám vo verejnom živote je rešpektovanie NEDELE ako dňa pracovného pokoja. Nedeľa patrí duchovnému a telesnému odpočinku, rodine, kultúre, športu a vzťahom. Spolu s mnohými podobne zmýšľajúcimi vyzývam politikov, parlamentné strany a médiá, aby rešpektovali nedeľu ako deň pokoja.
Nech sú politické diskusie čo najskôr médiami presunuté na iné dni. A nech politici idú príkladom pri ochrane nedele ako sviatočného dňa. Aj ženy a muži v politike potrebujú deň odpočinku.Ani mediálne zisky, ani politické body nie sú cenné viac ako pokoj v našich rodinách, v našom národe a spoločnosti. Darujme našej domovine – Slovensku potrebné dni pokoja, darujme Slovensku nedele bez politiky!
Výzvu podporujú:
Božidara Turzonovová, členka činohry SND
Cyril Vasiľ, arcibiskup, Košická GK eparchia
Ján Hroboň, biskup, Západný dištrikt ECAV
Richard Rybníček, primátor, Trenčín
Ján Riapoš, paralympionik, predseda SPOV
Oto Klein, primátor, Nové Zámky
Ján Oparty, vysokoškolský pedagóg a filmový režisér
Jozef Božík, primátor, Partizánske
Martin Homza, profesor slovenských dejín
Štefan Bučko, vysokoškolský pedagóg a člen činohry SND
lovensko od Európskej Únie nielen finančne omnoho viac dostalo, ako do nej vložilo. Osobitnou úlohou Slovenska pri budovaní Európy, ktorú spomenul Ján Pavol II. iste nie je podpora marxizmu, nacizmu a extrémizmu, ani nominovanie v Moskve študovaných komunistov do vedúcich funkcií EÚ a OSN. Môže ňou byť aj pomoc tým, ktorí sú vo svete prenasledovaní pre svoju vieru. Najväčšiu časť z nich tvoria kresťania. Podľa toho treba konať aj v eurovoľbách.
Niektorí veriaci a národniari podnes pripomínajú slová Jána Pavla II. že „Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia.“ Zväčša to robia na posilnenie národnej hrdosti, ako dôkaz našej výnimočnosti, alebo aj toho že Slovensko je kresťanskejšie ako zvyšok Európy. Takmer nikto to nespomína ako dôvod k zamysleniu nad tým, v čom vlastne táto osobitná úloha spočíva, a ako ju Slovensko plní.
Keďže viacerí spomínajú len prvú časť uvedeného výroku, treba ho pripomenúť celý, aj preto že v druhej časti pápež jasne hovorí v čom tá úloha spočíva. „Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. … Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami, kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií. Slovensko je povolané ponúknuť Európe predovšetkým dar svojej viery v Krista a svojej oddanosti Panne Márii.“
Čo dáva Slovensko Európe?
Živými silami nových generácii pre Európu pápež iste nemyslel tých vyše 300 tisíc prevážne mladých a kvalifikovnaých ľudí, ktorí od vzniku SR odišli zo Slovenska za zárobkom a lepším životom. Pápež myslel príklad a presadzovanie kresťanských hodnôt v kultúrnej a spoločensko-politickej oblasti, pričom dobrá viera v Krista sa prejavuje predovšetkým skutkami, a nie predvolebnými sľubmi.
Vzhľadom na jasný odpor Karola Wojtylu proti nacizmu a jeho priateľský postoj k Židom to nemôže byť podpora politikom a stranám spochybňujúcim zločinnosť nacionálno-socialistického režimu a obdivujúcim jeho symboly a politiku. Vzhľadom na to ako významne Ján Pavol II. prispel k odporu proti komunistickej diktatúre a jej pádu v Európe, nemôže to byť ani podpora bývalých komunistov. Mučeníkmi a vyznavačmi pápež myslel obete a odporcov komunistickej diktatúry.
V oblasti spravodlivosti, ktorá je podľa učenia cirkvi základnou úlohou štátu a politiky, a korupcie, ktorá je podľa Jána Pavla II. hlavnou brzdou hospodárskeho rozvoja a škodcom štátu, patríme k najhorším v Európe. Takže zostáva asi “len” ochrana „tradičnej“ rodiny, života, a náboženskej slobody, čo na Slovensku niektorí pomýlene redukujú len na zákonný zákaz potratov a boj proti Istanbulskému dohovoru. Tí ignorujú slová pápeža Františka, že treba rovnako usilovať o ochranu života narodeného aj nenarodeného, aj to, že viac než ID škodí rodinám chudoba a konzumný materializmus propagovaný bulvárom, aj že v europarlamente doteraz „kresťanské“ rodinné hodnoty a ochranu života zo slovenských strán najviac presadzovalo KDH, a najviac proti nim konali poslanci za SMER.
Iná úloha Slovenska
Ďalší, a zväčša zabúdaný zmysel tejto „pochvaly“ Jána Pavla II. ukážu jeho slová z prvej návštevy Československa na pozvanie V. Havla, krátko po páde komunistickej diktatúry: „Stavajte teraz chrám slobodného života vašej cirkvi, nie však návratom k tomu, čo bolo predtým, než vám bola ulúpená sloboda, stavajte ho v sile toho, k čomu ste za prenasledovania dozreli…. musíte ďalej dozrievať v pravej slobode v Kristovi.“ .. „Dobre ste rozoznali, že hovoriť o svetovom mieri a nezastať sa tých, ktorí sú vo vlastnej krajine prenasledovaní pre pravdu a spravodlivosť je pokrytectvo, ktoré by viedlo len k oslabeniu jednoty a mravnej vážnosti cirkvi.“
To nebola len kritika prorežimného hnutia „Pacem in Terris“, ale aj výzva nezabúdať na iných, ktorí sú prenasledovaní za svoju vieru a presvedčenie. Desaťročia komunistických diktatúr opakovane a podnes dokazujú, že miera náboženskej slobody je vždy úmerná miere občianskej slobody a naopak. Zažili sme to, a vyjadrili aj pri „Sviečkovej manifestácii“ za občiansku a náboženskú slobodu. Aktuálne platí, že aj problém utečencov do značnej miery súvisí s náboženským prenasledovaním v ich domovine. Je logické, že práve krajiny ako Slovensko, ktoré s tým majú ťažké skúsenosti, by tento rozmer mali v rámci EÚ pripomínať ľuďom z krajín, ktoré takúto neslobodu nezažili.
Milióny prenasledovaných
„Náboženská sloboda je slobodou svedomia a myslenia, je slobodou veriť, či neveriť, alebo vieru zmeniť. Je to civilizačné kritérium budúcnosti našej spoločnosti a sveta. … Každá vláda – totalitná či demokratická –, ktorá tieto piliere podrýva a rozvracia, oslabuje vlastný národ, jeho kultúru, vitalitu a celkovú perspektívu.“ … „V súčasnosti len štvrtina svetovej populácie žije v podmienkach náboženskej slobody.… rozsah náboženskej intolerancie, diskriminácie a prenasledovania vo svete narastá. Málo ľudí u nás si to, žiaľ, uvedomuje a málo pre viac slobody vo svete robíme. Za ostatné roky sa ani vláda, ani parlament napríklad nezmohli na vážny postoj ku genocíde a k prenasledovaniu kresťanov a iných náboženských menšín na Blízkom východe zo strany teroristov ISIS. Akoby to nebol aj náš svet, akoby utrpenie nevinných v kolíske našej civilizácie sa nás netýkalo, akoby nám stačili domáce korupčné záujmy (Ján Figeľ, na konferencii Ako zaobchádzame s našou slobodou na 30. výročie Sviečkovej manifestácie 25. marca 2018)
Väčšinu z miliónov ľudí prenasledovaných a diskriminovaných pre vieru tvoria kresťania. Najväčšími prenasledovateľmi sú komunistické režimy a islamisti.
Víťazmi eurovolieb sa môžu stať aj ľudia, o ktorých sa v kampani vôbec nehovorí – napríklad Ján Figeľ a Jozef Mihál, ktorí sú na posledných miestach kandidátok svojich strán.
Pýtali sme sa, prečo kandidujú a či naozaj chcú byť europoslancami.
