Rok po atentáte si premiér prisvojil Figeľovu iniciatívu na vlastný politický marketing.
Predseda Smeru Robert Fico oslovil šéfov ostatných parlamentných strán s iniciatívou presunúť televízne politické diskusie z nedele na pracovné dni. Tvrdí, že by išlo o významný príspevok politických strán a médií k zníženiu agresivity a politickej nenávisti v krajine.
S týmto návrhom premiér prišiel ako so svojou najsilnejšou iniciatívou pri ročnom výročí atentátu v Handlovej. Takmer celá opozícia s výnimkou KDH túto jeho iniciatívu odmietla. V zásade s jediným argumentom: lebo Fico.
Žiada sa k tomu povedať niekoľko poznámok.
Robert Fico si vlastne len osvojil (bez toho, aby to priznal) staršiu iniciatívu bývalého predsedu KDH Jána Figeľa. Ten s takouto výzvou prišiel už pred rokom a politikov a médiá vyzval, aby rešpektovali nedeľu ako deň pokoja. Vyzýval na to isté ako Fico, teda aby sa politické diskusie presunuli na iné dni.
Pod Figeľovu výzvu sa podpísali napríklad herci Božidara Turzonovová, Štefan Bučko, arcibiskup Cyril Vasiľ, evanjelický biskup Ján Hroboň či primátor Trenčína Richard Rybníček.
Nejde teda o žiaden smerácky nápad na oklieštenie slobody médií, akoby sa to mohlo zdať podľa reakcie z niektorých opozičných kruhov. Konkrétne šéf SaS Branislav Gröhling začal hneď hovoriť o obmedzovaní politických diskusií, hoci ako Figeľ, tak Fico navrhovali len ich presun na iné dni.
Nahustenie väčšiny politických debát do nedele je československé špecifikum, ktoré má svoje korene ešte v časoch hneď po Nežnej revolúcii. Televízni tvorcovia vtedy kalkulovali s tým, že cez pracovný týždeň sú ľudia unavení z práce a v televízii preto vyhľadávajú skôr oddychovejšie formáty.
Za tie roky sa potom politické diskusie stali v mnohých domácnostiach súčasťou nedeľného obeda.
Lenže rokmi sa menil aj charakter politických debát. Pamätníci si určite spomenú, že spočiatku prebiehali v priateľskejšej atmosfére a politici k nim pristupovali skôr ako k intelektuálnej výzve, keď sa snažili prichádzať s nejakými tézami a obhájiť ich, než ako k nástroju politického marketingu.
Postupne sa však vyvinuli do niečoho medzi gladiátorským zápasom a zábavnou šou, čo je plné silných slov a prázdnych floskúl, ale divák z toho získa len minimum relevantných informácií o spravovaní štátu.
Iniciatíva vytvoriť tlak na médiá, aby takýto zo psychologického hľadiska často až toxický obsah nevysielali všetok akurát v nedeľu, je úplne v poriadku a hodná debaty.
Iste, dá sa odbiť argumentom, že kto nechce, nech to nepozerá. Takto by sa však dali vybaviť mnohé témy, napríklad aj zatvorené obchody v nedeľu, pri ktorých sa tu zviedla celkom pestrá a zmysluplná debata.
Pokrytecké je, samozrejme, celé aranžmán toho, ako Fico s týmto nápadom prichádza. Prisvojil si Figeľovu iniciatívu na vlastný politický marketing a ešte sa pritom tvári, ako zásadne by tým prispel k zníženiu nenávisti vo verejnom priestore.
Lenže problémom nie sú televízne politické diskusie ako také. Tie majú svoj význam, pretože umožňujú konfrontovať politikov s ich krokmi a zároveň je to pre občanov jedna z mála príležitostí vidieť svojich reprezentantov diskutovať.
To, čo je problém, je zhrubnutie politiky spôsobené aj nárastom verbálnej agresivity jej aktérov. V tom však práve Robert Fico, Ľuboš Blaha či niektorí ich ďalší kolegovia patria medzi najväčších šampiónov na scéne.
Na druhej strane platí aj to, že ak by sa nedele bez politiky nechytil Fico, nikdy by sa z toho nestala téma. Figeľovu iniciatívu všetci dlhé mesiace ignorovali.
Ak politici SaS a PS, ale aj ďalší opoziční predstavitelia s nápadom na nedeľu bez politiky nesúhlasia, je to úplne v poriadku, nech ho pokojne odmietnu. Len by sa pritom mohli zmôcť aj na intelektuálne náročnejšiu argumentáciu ako len na neustále odvolávanie sa na Fica.
Pretože keď už sa v týchto dňoch tak často skloňuje polarizácia: vytváranie atmosféry, že súhlas v akejkoľvek čiastkovej veci, s ktorou Fico príde, znamená hneď kolaboráciu so všetkým, čo táto vláda robí a stelesňuje, je tiež jedným z prejavov choroby slovenskej politiky.
Bolo to práve KDH, ktoré sa v tom čase o zakotvenie ochrany manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy do Ústavy SR usilovalo niekoľkokrát. A úspešne.
NR SR v roku 2014. Vtedajší premiér Robert Fico a poslanci Ján Figeľ (KDH) a Erika Jurinová (OĽaNO). Foto: Michal Svítok/TASR
Ako už vieme, premiér Robert Fico (Smer) predstavil v pondelok (27.1.) koncept zmeny Ústavy SR, ktorý obsahuje úpravy kultúrno-etických otázok. Predseda vlády hovoril o piatich okruhoch, ktoré má v pláne predložiť partnerom koalície aj opozície, ale aj celej Slovenskej republike na diskusiu. Ako sám tvrdí, ak o tento typ zmeny novely ústavy bude záujem, bude na nej tvrdohlavo pracovať až do finálnej fázy zmeny zákona.
Počas tlačovej konferencie Fico zopakoval, že slovenská ústava už obsahuje definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy, ako aj odkaz na cyrilo-metodské tradície, ktoré považuje za základné hodnoty Slovenska.
Premiér: do ústavy definíciu manželstva presadil Smer
Zásadným však bolo to, aký dôvetok za tým povedal slovenský premiér, a to: „Pamätáte, teraz tu nehrám žiadnu falošnú hru, že to bol Smer, ktorý presadil do ústavy definíciu manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy, preto všetko vychádza z tejto definície, ktorú už máme v Ústave SR,“ zdôraznil počas svojho prejavu Fico.
Opak je však pravdou.
Ústavnoprávna iniciatíva definície manželstva zakotvená v Ústave Slovenskej republiky sa pred viac ako desiatimi rokmi síce podarila politickou dohodou medzi stranami KDH a Smer, nebol to však Smer, ktorý ju presadil.
KDH sa o ňu v minulosti snažilo niekoľkokrát a podarilo sa to v roku 2014, keď sa pod predložený návrh ústavného zákona na ochranu manželstva podpísal rekordný počet signatárov (40). V parlamente ho nakoniec podporilo 102 poslancov z 90 potrebných, a tak 1. septembra 2014 vstúpila novela ústavy do platnosti.
„Pôvodná ústava ako základný zákon štátu z roku 1992 neobsahovala ani definíciu, ani povinnosť štátnej moci chrániť manželstvo muža a ženy,“ pripomenul prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ a hlavný signatár tejto zmeny.
Článok 41 sa tak rozšíril o dve vety: „Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“
„Každé slovo tu má svoju silnú váhu. Ich význam sa rozumne nedá spochybniť,“ dodal bývalý podpredseda Národnej rady SR Figeľ.
Fico ústavnú ochranu manželstva najprv odmietol
Prvý návrh na prijatie ústavného zákona o ochrane manželstva predložili poslanci KDH už v roku 2006 ako reakciu na pokusy o harmonizáciu práva EÚ vo veci uznávania manželstiev v rámci slobodného pohybu osôb.
„Pre úplnosť genézy treba dodať, že tento text doplnený o ďalšie ustanovenie predložili v NR SR v januári 2009 štyria poslanci pod vedením Vladimíra Palka, ktorí v r. 2008 odišli z KDH a založili stranu KDS (Konzervatívni demokrati Slovenska). Návrh ústavného zákona v parlamentnom hlasovaní však opätovne neprešiel,“ objasnil Figeľ, niekdajší líder KDH.
V roku 2011 padla Radičovej vláda, v roku 2012 KDH opäť zaradilo cieľ ústavného ukotvenia manželstva do predvolebného programu, vznikla jednofarebná, druhá Ficova vláda. Jedinou vládnou stranou bol Smer.
Vláda prišla v tom čase s prvou celoštátnou stratégiou ľudských práv. KDH vyjadrilo nesúhlas a začiatkom septembra 2013 prišlo opäť s návrhom ústavnej ochrany manželstva. Manželstvo vtedy redefinovali najväčšie štáty západu (Fancúzsko, Veľká Británia, USA či Nemecko).
„10. septembra 2013 som listami oslovil predsedov parlamentných strán s pozvaním na bilaterálne rokovania o ústavnom zákone. Na rokovanie som predložil pôvodný trojbodový návrh ústavného zákona z r. 2006. Po absolvovaní rokovaní bolo jasné, že takto koncipovaný návrh nemá šancu na prijatie,“ vyjadril sa bývalý podpredseda Národnej rady SR, keďže okrem kresťanských demokratov by ho vraj podporilo len zopár jednotlivcov.
„Návrh ústavného zákona nepodporila žiadna ďalšia parlamentná strana. SaS požadovala za svoju podporu odobrenie legislatívy o registrovaných partnerstvách. Smer rokovanie odmietol,“ zdôraznil Figeľ. V tom čase mala predsedovi KDH namiesto predsedu strany Smeru Roberta Fica listom odpovedať predsedníčka klubu poslancov Jana Laššáková s tým, že platný právny stav je pre ochranu manželstva postačujúci a nie je dôvod ho meniť.
Návrh KDH dosiahol rekordný počet spolupredkladateľov
V roku 2014 poslal prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ listy 149 poslancom.
„Viac než mesiac sme spolu s kolegami z Klubu KDH zbierali podpisy pod tento návrh. Každý, kto chcel, sa pripojil; niektorí váhali, niektorí odmietli. Napríklad predseda SDKÚ vyše dva týždne zvažoval svoj podpis, ale nakoniec ho nepripojil. Iný poslanec opozície tak urobil, ale na druhý deň prišiel za mnou s tým, že ho manželka a priatelia presvedčili o nesprávnosti jeho kroku,“ dodal hlavný predkladateľ ústavnej ochrany manželstva.
Napriek tomu dosiahlo KDH rekordný počet – 40 spolupredkladateľov, čo možno považovať za najvyšší od roku 1989.
Smer súhlasil s podporou KDH s tým, že oni ich, naopak, podporia v ich plánovaných zmenách v justícii. Poslanci hlasovali na Deň počatého dieťaťa v marci 2014, odhlasovať sa ústavnú ochranu manželstva medzi mužom a ženou podarilo 4. júna 2014, do platnosti vstúpila v septembri 2014.
Okrem poslanca Ľuboša Blahu zahlasoval každý poslanec Smeru a KDH.
„Bez hlasov Smeru, ale ani bez 13 hlasov KDH by predložený návrh nebol prijatý. Robert Fico našu dohodu v tejto záležitosti naplnil. Za dodržanie slova mu patrí moje uznanie a poďakovanie,“ uzavrel Figeľ.
Na Ficovom úrade chcú rozprávať o hraniciach tolerancie voči iným názorom, vyrušujú ich však novinárske výstupy.
Vedúci úradu vlády Juraj Gedra sa stretol s exšéfom KDH a bývalým eurokomisárom Jánom Figeľom. Informoval o tom na sociálnej sieti, neprezradil však cieľ stretnutia.
„Hodnotová vojna, ktorú dnes vedú progresívci voči všetkému tradičnému, rokmi overenému, a ja poviem aj normálnemu, vytvára spojenectvá aj tam, kde by sme ich možno nečakali,“ napísal Gedra, ktorý naďalej čelí obvineniam v kauze počas tretej Ficovej vlády.
Gedrova kauza spôsobila štátu v rokoch 2016 až 2020 škodu vo výške 29 miliónov eur. Proti obvineniu podal sťažnosť, ale generálna prokuratúra ju minulý týždeň zamietla.
Figeľ nevidel prekážku v stretnutí s Gedrom ani napriek jeho obvineniam. „Rešpektujem ústavný princíp prezumpcie neviny a zákonom definované kompetencie. Inak sa nedá v demokratickom štáte fungovať,“ uviedol exšéf KDH pre Postoj.
O prijatie na úrade vlády požiadal sám Ján Figeľ „ako občan, ktorý je verejne a medzinárodne činný“. Odmietol, že by na stretnutí zastupoval súčasné KDH. „Nie som členom žiadneho orgánu KDH už osem rokov, preto ho ani v ničom nezastupujem,“ uviedol.
Aj hnutie poprelo, že by bol Figeľ rokoval na úrade vlády v mene KDH. „Ide výsostne o osobnú iniciatívu pána Figeľa,“ uviedla hovorkyňa Lenka Kovár. Figeľ je členom KDH a v tomto roku kandidoval za hnutie do europarlamentu z posledného miesta kandidátky.
Figeľ prišiel informovať o mierovej iniciatíve
Figeľ pre Postoj uviedol, že na úrad vlády prišiel v prvom rade informovať predsedu vlády o obsahu a vývoji mierovej iniciatívy, ktorej súčasťou je aj bývalý šéf KDH. Išlo o stretnutie vyšších predstaviteľov Ruska a Spojených štátov, čo zorganizovala súkromná britská nadácia Clementy.
„Už desať rokov prebieha druhá studená vojna medzi Západom a Východom a v jej rámci aj tragická horúca vojna – agresia na Ukrajine. S podobne zmýšľajúcimi hľadám východiská k mieru,“ uviedol Figeľ.
Bývalý eurokomisár tvrdí, že nás medzinárodné udalosti posúvajú do nebezpečných súvislostí. „Nepovažujem náš vývoj už roky za dobrý,“ komentoval.
S vedúcim úradu vlády sa rozprávali aj o „celkovom vývoji na Slovensku“, pričom spomenuli aj vyjadrenia Richarda Sulíka o tom, že „dnešná slovenská politika je hnusná“. Dodal, že lamentovať nám nepomôže. „Treba rozumnejšie a zodpovednejšie konať. A s odvahou a s odhodlaním hľadať pre takúto cestu aj spoločenskú zhodu. S týmto presvedčením sa teda aj roky angažujem.“
Bývalý šéf KDH, ktorý strane predsedal od septembra 2009 do marca 2016, prišiel na úrad vlády niekoľko mesiacov po tom, čo šéf Smeru Robert Fico vyhlásil, že chce politicky vykostiť KDH.
„Frajerom na záver je nepochybne celé Kresťanskodemokratické hnutie. To sa nedá ani vymyslieť, čo táto strana stvára,“ hovoril vtedy Fico. Podľa Figeľa „vykosťovanie kohokoľvek nepatrí do politiky a do medziľudskej komunikácie“. Pripomenul tiež, že po tejto nevhodnej slovnej hrozbe prišiel atentát na premiéra z mája tohto roku.
Figeľ počas návštevy úradu vlády premiéra nestretol. Pripomenul však, že po atentáte mu sprostredkoval osobný videopozdrav od kardinála Pietra Parolina, ktorý sa o Ficov stav zaujímal.
Gedra mal pochybnosti, nakoniec si s Figeľom rozumel
Vedúci úradu vlády očakával, že sa stretne „s človekom s iným názorom“, no podľa Gedru sa jeho pohľad s Figeľovým vnímaním „úplne zhodoval“.
„Nie je mojou úlohou hodnotiť postoje iných, ale som rád, že moje argumenty boli prijaté,“ komentoval Figeľ, ktorý Gedrovi predniesol aj námety na posilnenie prílevu zahraničných investícií.
Konkrétne spomenul, že by rád videl bližšiu spoluprácu Slovenska s Európskym inovačným a technologickým inštitútom. „Vedúci úradu vlády to prijal ako dôležitý podnet. Ja som o tom rokoval aj s premiérmi Hegerom a Ódorom, ale nikam a k ničomu to, žiaľ, neviedlo,“ zhodnotil Figeľ.
Úrad vlády sa v poslednom období snaží rozprávať o hraniciach tolerancie voči iným názorom. V júni spustili kampaň „Rešpektujem iný názor“, ktorá mala vyslať jasný odkaz spoločnosti, politickej scéne, novinárom a ďalším verejne činným osobám. „Ak chceme hovoriť o spoločenskom zmieri, bez vzájomného rešpektu voči rôznym postojom a politickým názorom to nepôjde,“ povedal vtedy Gedra.
Podľa Gedru sa rešpekt medzi ľuďmi za posledného tri a pol roka vytratil. Úrad vlády komunikoval napríklad aj s raperom Patrikom „Rytmusom“ Vrbovským, o ktorom uvažovali ako o ambasádorovi slobody slova. Nakoniec od tohto plánu upustili. Hudobník pred prezidentskými voľbami podporil Petra Pellegriniho, o ktorom sám Fico tvrdí, že bol kandidátom koalície a nie všetkých ľudí.
Úrad vlády komentuje výstupy novinárov
Gedra často hodnotí novinárske výstupy, k niektorým dokonca zvolal tlačové konferencie. Kritizoval napríklad humoristický podcast Denníka N Toto vystrihneme, kde politický marketér a stratég Adam Znášik, ktorý je spoluautorom podcastov, hovoril o Erikovi Kaliňákovi, Richardovi Glückovi a Jurajovi Gedrovi, že sú to „traja debili“.
„Viete, že my sme teraz momentálne medzi dvoma mlynskými kameňmi? Medzi našimi voličmi a voličmi Denníka N, denníka nenávisti, lebo toto nie je žiadna kritika, toto nie je žiadny názor, toto je prasprostá arogantná povýšenecká nenávisť,“ vravel vtedy Gedra.
Úrad vlády ostro zaútočil aj na projekt fiktívnych novín, ktoré pripravoval reportér Tomáš Forró. Písal v nich o simulovaných útokoch Ruska na Slovensko. Podľa Gedru to bolo neakceptovateľné, Forró pritom od začiatku uvádzal, že ide o priznanú fikciu.
Tri týždne po atentáte na premiéra sa objavila občianska iniciatíva o „pokojnej nedeli bez politických diskusií“, ktorú zastrešuje Ján Figeľ. Tvrdí, že sa k nej pridali mnohé osobnosti verejného života vrátane umelcov, historikov, primátorov a biskupov.
„Žiadne politicko-stranícke zmierenie nenastalo ani sa nedá očakávať. Upokojenie v rodinách, v národe a v spoločnosti skrz nedeľu bez politiky môže priniesť viac pokoja a sústredenia sa na podstatu našich vzťahov a zodpovednosti, na kultúru,“ uviedol Figeľ.
„Slovenské nedele bez politiky – to je rozhodnutie, ktoré nevyžaduje zmenu ústavy ani zákonov, ani nové financie. Stačí dobrá vôľa troch koaličných lídrov alebo štyroch opozičných strán a zlozvyk prepierania špinavého politického prádla z celého týždňa v nedeľu sa skončí,“ doplnil s tým, že by bolo ideálne, ak by si to osvojila aj verejnoprávna STVR.
Gedra je blízky Ficovi
Fico o Gedrovom obvinení tvrdil, že je to „absolútny nezmysel“. Špeciálna prokuratúra ho podľa premiéra začala stíhať účelovo. Generálna prokuratúra teraz uznala, že špeciálna prokuratúra konala oprávnene.
Gedru obvinili v kauze týkajúcej sa právnych služieb pre MH Manažment počas tretej Ficovej vlády. Obvineniu v kauze čelí aj známy advokát Radomír Bžán.
Obvinenie prišlo počas posledných dní fungovania špeciálnej prokuratúry. Gedru podozrievajú z machinácií pri verejnom obstarávaní a z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku v súvislosti so štátnou akciovkou MH Manažment.
Gedra je blízky spolupracovník Roberta Fica. Prípad sa týka škandálu s právnymi službami, za ktoré advokát Bžán za éry Smeru údajne dostal od štátu vyše 70 miliónov eur za vyhratý spor o elektráreň v Gabčíkove.
Gedra bol v čase škandálu vo vedení MH Manažmentu, ktoré uzatváralo zmluvy.
Ján Figeľ: Zo strany politikov je nekultúrne tlačiť sa v nedeľu ľuďom do obývačiek
Kto inicioval stretnutie s vedúcim úradu vlády Jurajom Gedrom? Zastupovali ste na úrade vlády hlas súčasného KDH?
O prijatie som požiadal ako občan, ktorý je verejne a medzinárodne činný. Nie som členom žiadneho orgánu KDH už osem rokov, preto ho ani v ničom nezastupujem. Len v mesiaci september mám rokovania v Maďarsku, Poľsku a plánované verejné vystúpenia v New Yorku a Paname. Preto spájať svoje medzinárodné úsilie s vlastnou domovinou je pre mňa logické.
O čom všetkom ste sa rozprávali?
Hlavným bodom boli informácie pre predsedu vlády o obsahu a vývoji mierovej iniciatívy, ktorá od jari prebieha v Ríme pod záštitou Vatikánu a bude pokračovať. V jej rámci komunikujeme aj s európskymi predstaviteľmi. Už 10 rokov prebieha druhá studená vojna medzi Západom a Východom a v jej rámci aj tragická horúca vojna – agresia na Ukrajine. S podobne zmýšľajúcimi hľadám východiská k mieru.
Boli súčasťou rozhovoru aj návrhy o „pokojnej nedeli bez politických diskusií“?
Táto občianska iniciatíva, ktorú podporujú mnohé osobnosti verejného života – umelci, historici, primátori, biskupi –, vznikla tri týždne po atentáte na premiéra Roberta Fica. Žiadne politicko-stranícke zmierenie nenastalo ani sa nedá očakávať. Upokojenie v rodinách, v národe a v spoločnosti skrz nedeľu bez politiky môže priniesť viac pokoja a sústredenia sa na podstatu našich vzťahov a zodpovednosti, na kultúru.
Zisky médií nemôžu byť viac než pokoj, ktorý je dnes taký vzácny. Je priam negustiózne a nekultúrne zo strany politikov a mediálnych aktérov tlačiť sa v nedeľu ľuďom do obývačiek v čase sviatočného obeda. Okrem toho, aj ženy a muži v politike majú rodiny a právo na deň pokoja. Slovenské nedele bez politiky – to je rozhodnutie, ktoré nevyžaduje zmenu ústavy ani zákonov, ani nové financie.
Stačí dobrá vôľa troch koaličných lídrov alebo štyroch opozičných strán a zlozvyk prepierania špinavého politického prádla z celého týždňa v nedeľu sa skončí. Ideálne by bolo aj kultúrne gesto od verejnoprávnej televízie ako protagonistu verejného záujmu. Na politiku stačí šesť dní do týždňa. To sú naše argumenty pre zastavenie viditeľného úpadku, tak uvidíme.
Debatovali ste aj o KDH? Práve šéf strany Smer totiž pred časom vyhlásil, že KDH bude treba politicky vykostiť…
Diskutovali sme o celkovom vývoji na Slovensku. Zarezonovalo čerstvé vyjadrenie R. Sulíka o tom, že dnešná slovenská politika je hnusná. Zhoda pri hodnotení stavu môže byť však parciálna, pretože korene tohto stavu vidíme rôzne. Nepovažujem náš vývoj už roky za dobrý, pričom medzinárodné udalosti nás posúvajú do nebezpečných súvislostí.
Lamentovanie nám však nepomôže ani komentovanie nič nevyrieši. Treba rozumnejšie a zodpovednejšie konať. A s odvahou a s odhodlaním hľadať pre takúto cestu aj spoločenskú zhodu. S týmto presvedčením sa teda aj roky angažujem.
Nie som komentátor výrokov premiéra. Hľadám to, čo ma inšpiruje a povzbudzuje v osobnom i spoločenskom živote. Vykosťovanie kohokoľvek nepatrí do politiky a do medziľudskej komunikácie. Pripomínam, že paradoxne po tejto nevhodnej slovnej hrozbe prišiel život ohrozujúci útok na premiéra. KDH, ktoré sme zakladali v zápase o slobodu, demokraciu a európske Slovensko, je tu od Novembra ’89 a je potrebné pre rozumnú a zodpovednú správu vecí verejných.
Naozaj to bolo tak, ako napísal pán Gedra v statuse na sociálnej sieti, že ste sa „úplne zhodli“ na všetkých témach?
Nie je mojou úlohou hodnotiť postoje iných, ale som rád, že moje argumenty boli prijaté. Predniesol som aj námety na posilnenie prílevu zahraničných investícií pre nové technológie, ale aj vo forme podpory pre malých a stredných investorov a podnikateľov, ktorí nemajú dnes dobré podmienky.
Slovensko by mohlo rýchlejšie napredovať a rozvíjať svoj potenciál. Odpoveďou by mala byť silná podpora inovácií. Ako eurokomisár som zakladal EIT – Európsky inovačný a technologický inštitút, ktorý sa za 15 rokov stal najväčším inovačným ekosystémom na svete. Dnes som členom jeho riadiacej rady a rád by som pritiahol viac záujmu a spolupráce EIT aj na Slovensko. Vedúci úradu vlády to prijal ako dôležitý podnet. Ja som o tom rokoval aj s premiérmi Hegerom a Ódorom, ale nikam a k ničomu to, žiaľ, neviedlo. Podobne som trom ministrom zahraničných vecí – R. Káčerovi, M. Wlachovskému a J. Blanárovi – postupne ponúkal medzinárodnú diplomatickú iniciatívu na vyhlásenie Dňa ľudskej dôstojnosti na pôde OSN. Nikam to neviedlo, aspoň nateraz. Ale nájdu sa iní, ktorí pre to majú zmysel a odhodlanie. Uruguaj, Keňa a Gambia sa už verejne ohlásili s aktívnou podporou návrhu.
Záleží mi na vlastnej domovine. Kiežby bola znovu úspešným príbehom! Pritom rozumné iniciatívy a potrebné inovácie môžu byť východiskom zo súčasných ekonomických, finančných a energetických problémov.
Brali ste do úvahy aj to, že Juraj Gedra naďalej čelí obvineniam v kauze, ktorá spôsobila štátu v rokoch 2016 až 2020 škodu vo výške 29 miliónov eur? Nevnímali ste to ako prekážku v stretnutí?
Rešpektujem ústavný princíp prezumpcie neviny a zákonom definované kompetencie. Inak sa nedá v demokratickom štáte fungovať.
Stretli ste počas návštevy na úrade vlády aj premiéra Roberta Fica? Prehodili ste pár slov? Ak áno, o čom ste sa rozprávali?
Premiéra som nestretol. Krátko po atentáte som mu sprostredkoval osobný videopozdrav od kardinála Pietra Parolina, s ktorým sa stretávam a ktorý sa úprimne zaujímal o dianie na Slovensku a o premiérov zdravotný stav.
Keby som ho bol stretol, bol by som mu daroval knihu O ochrane manželstva v Ústave SR, ktorú som v jari vydal. Tak som ju daroval vedúcemu úradu vlády. Teraz v septembri je to presne 10 rokov, čo sa definícia a povinnosť štátu všestranne chrániť a podporovať dobro manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou dostali do našej ústavy. Pribudli k tomu vtedy aj potrebné zmeny v justícii.
KDH ten návrh ako líder opozície iniciovalo a Smer-SD sa po úvodnom odmietnutí pridal k podpore spolu s dohodnutými zmenami v justícii. Napriek prehre v prezidentských voľbách a napriek našim často tvrdým politickým zápasom Robert Fico dohodu v jari 2014 dodržal. Svedectvo toho obdobia a príbehu ústavného ukotvenia manželstva je cenné aj dnes. Treba na tom stavať účinnú prorodinnú politiku. To je najefektívnejšia, najvýhodnejšia sociálna politika.
