Novela ústavy o kultúrno-etických otázkach sa zasekla na dvoch poslancoch, „odbojároch“ v KDH. Bývalí špičkoví politici hnutia Pavol Hrušovský, Ján Figeľ, Ján Čarnogurský a Vladimír Palko hodnotia v ankete Štandardu hlasovanie KDH v parlamente.
O vládnom návrhu sa má definitívne hlasovať v treťom čítaní v septembri. Parlament odložil konečné rozhodnutie, pretože sa našlo len 89 hlasov namiesto potrebných 90. Za novelu ústavy odmietli hlasovať dvaja poslanci z klubu KDH František Mikloško a František Majerský. Okrem nich tak urobil aj poslanec Ján Ferenčák z Hlasu.
Parlament však 90 hlasmi prijal viacero pozmeňujúcich návrhov z dielne KDH okrem posilnenia výhrady vo svedomí. Navyše, vládna novela už obsahovala niektoré zmeny, s ktorými prišlo KDH vo vlastnom návrhu. Ten však parlament odmietol ešte v apríli.
Rada KDH pred týždňom prijala uznesenie, v ktorom schválila návrh novely. Zároveň „žiada“ všetkých poslancov zvolených za KDH podporiť zmenu ústavy, pretože presadzuje hodnotový program hnutia.
Niekdajších vrcholových politikov KDH sme sa spýtali tri otázky:
1. Je z pohľadu KDH dôležité, aby ústavné zmeny o zvrchovanosti Slovenskej republiky v kultúrno-etických otázkach parlament definitívne schválil a prečo?
2. KDH odmieta spoluprácu so Smerom. Kritizuje jeho vládnu politiku – či už v ekonomike alebo v zahraničnej politike. Má to byť dôvod na to, aby poslanci klubu KDH nehlasovali za zmenu ústavy?
3. Novelu odmietajú podporiť poslanci za KDH František Mikloško a František Majerský. Ak za ňu v jeseni nezahlasujú, malo by KDH alebo jeho poslanecký klub voči nim zasiahnuť a ak áno, ako?
Pavol Hrušovský, bývalý predseda KDH
1. Schválenie novely je dôležité preto, lebo je to tá oblasť etickej politiky, ktorá je trvalou agendou KDH. Je to jednoducho napĺňanie a pokračovanie v politike, ktorú má na Slovensku len KDH už od svojho vzniku. Myslím si, že je dobré, že KDH vstúpilo do tejto ústavnej zmeny a predložilo vlastné návrhy. Možno ich mohlo byť ešte viac, ale v tejto chvíli to nechcem komentovať. Bol by som veľmi rád, keby parlament na jesennom rokovaní novelu schválil.
2. Donekonečna používať argument „lebo Fico“ nie je pre mňa argument, aby poslanci nehlasovali za. Áno, Fico novelu uchopil ako svoju osobnú agendu, chcem však poukázať aj na iné. Nie je to len Fico, sú to tri vládne strany, ktoré na úrovni vlády prijali uznesenie o predložení tohto návrhu ústavného zákona. Kto si prečíta obsah už prijatých zmien v novele, musí sa chytiť za hlavu, ak spochybňuje zámer KDH. Odporúčal by som, keby celý poslanecký klub urobil všetko pre prijatie novely a nedal sa rozdeliť podobnými útokmi, aké mal bývalý europoslanec Ivan Štefanec.
3. Vrátil by som sa k predchádzajúcej odpovedi, lebo argument dvoch poslancov je len „lebo Fico“. Pre mňa to nie je dosť silný a presvedčivý dôvod, aby som spochybňoval hlasovanie o ústavných zmenách. V tejto chvíli by som však nerobil arbitra medzi KDH, poslaneckým klubom v parlamente a týmito dvomi poslancami. Každý z nich si to musí vyriešiť vo svojom svedomí a potom poslanecký klub na rokovaní.
Ján Figeľ, expredseda KDH
1. Je to predovšetkým dôležité pre Slovensko ako krajinu a spoločnosť vo vývoji v meniacom sa svete. Novelu ústavy podporuje vyše 70 percent obyvateľov. KDH ako hnutie Novembra ´89 bolo a je súčasťou zápasu o našu slobodu a demokraciu, bolo autorom a realizátorom vízie európskej hviezdičky a stoličky pre Slovensko, iniciátorom ukotvenia definície ochrany a podpory manželstva v Ústave SR. Vždy sme sa usilovali o zodpovednú programovú orientáciu našej politiky. To umožnilo KDH fungovať 35 rokov napriek opakovaným zradám a odchodom.
Navrhované zmeny vychádzajú zo základného programu KDH. Väčšinu z predbežne schválených zmien predložili poslanci KDH. Nehlasovať za takýto vlastný text je spochybnením integrity a identity KDH a podrazom voči vlastným voličom i kolegom.
2. Nie, to by bola výhovorka a alibizmus. Vždy je potrebné rozlišovať – v záujme pravdy a dôstojnosti človeka, spravodlivosti a spoločného dobra. Toto sú obsahové ciele a kritériá kresťanskej demokracie v domácej i medzinárodnej politike. Vedenie KDH sa po voľbách prezentuje ako konštruktívna opozícia. Ak sa dva roky usilujú odlíšiť či dostať z tieňa dvojice PS a SaS, niet lepšej príležitosti ukázať vlastnú cestu a odvahu pre dobrú vec ako teraz. Pritom podľa faktov najčastejšie hlasujú so Smerom a koalíciou práve strany PS a SaS, ktoré pri novele ústavy strašia celý národ. Ak bude klub KDH ustupovať tlakom mediálnej mašinérie, klamstvám i osočovaniu, nič podstatné v politickom zápase nepresadí.
3. Opozičníci v rámci poslaneckého klubu preniesli prirodzený zápas medzi liberalizmom a progresivizmom na jednej strane a kresťanským a národným konzervativizmom na druhej strane názorového spektra priamo do vnútra KDH. Tento stav nejednoty v zásadných, hodnotových témach bude KDH oslabovať a v strategických rozhodnutiach paralyzovať. Som presvedčený, že nadstavený čas treba v Národnej rade využiť na tvorivú prácu a konštruktívne rokovania, aby novela ústavy bola prijatá nie tesne, ale spoľahlivou kvalifikovanou väčšinou hlasov. Dá sa to. Zažil som to s klubom 13 poslancov KDH pri novele o manželstve a justícii v roku 2014 v ešte ťažšej situácii. Hovorí sa tomu „politika ako umenie možného“.
Celoslovenská Rada KDH prijala nedávno vo veci novelizácie ústavy jednoznačné stanovisko. Odpoveď na otázku „ako ďalej“ odporúčam nechať na čas po finálnom hlasovaní.
Ján Čarnogurský, prvý predseda KDH
1. Je to dôležité, pretože novela ústavy ide ďalekosiahlo v smere etických úprav, ktoré boli odjakživa programom KDH. Hnutie s niečím podobným začalo pred vyše dvadsiatimi rokmi, keď sme predložili Deklaráciu o zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach. Vtedy celé to prostredie, aj medzinárodné, nebolo tak vykryštalizované ako teraz. Deklaráciu parlament nakoniec prijal.
Diskusia v Národnej rade bola veľmi kvalifikovaná, prejavili sa v nej rôzne prístupy strán k tejto problematike. Tým, že to bola len deklarácia, nemala až takú váhu. Teraz je zahraničný tlak proti takýmto etickým zásadám, o ktoré ide aj v novele ústavy, oveľa väčší. Preto je potrebné ju prijať, aj keď kresťanským fundamentalistom novela úplne nevyhovuje.
2. Nie nemá to byť dôvod. Keď sme prijímali spomenutú deklaráciu, tiež nebola jednota na politickej scéne, ale išli sme do toho. KDH dokázalo, že sme boli lídrami v týchto otázkach. Žiaľ, teraz KDH nedokazuje svojím celkovým politickým postavením, že by bolo lídrom v kultúrno-etických otázkach a, samozrejme, aj v iných. Odmietaním hlasovať za novelu ešte ďalej spochybňuje svoju politickú identitu. Argument „lebo Fico“ v tejto veci neplatí. Hlasovanie za novelu ústavy v žiadnom prípade nezaväzuje KDH, aby hlasovalo za iné smerácke návrhy. Ide o to, aby KDH dokázalo robiť politiku tak presvedčivo v etických otázkach, ale aj v iných, aby jeho politická autorita bola väčšia. To už je však širší problém.
3. Minimálne obidvoch poslancov v budúcich voľbách nedať na kandidátku KDH. Nebudem sa však miešať do toho, ako zasiahnuť, natoľko dovnútra KDH a parlamentu nevidím. Ale v každom prípade ich postihnúť.
Vladimír Palko, bývalý podpredseda KDH
1. Áno je to pre KDH dôležité. Veď to je pokračovanie našej aktivity schváliť v Národnej rade Deklaráciu o zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach, ktorú sa nám podarilo presadiť v roku 2002.
Bol som jej autorom a predkladateľom v mene poslaneckého klubu KDH. Súčasná vládna novela je vlastne povýšením tohto princípu z úrovne politickej deklarácie parlamentu na úroveň ústavného textu.
Preto má KDH za novelu aj zahlasovať. Veď to je samozrejmosť.
2. KDH pokojne môže Smer vo všeličom kritizovať, ale touto novelou Smer plní program KDH. Bolo by absurdné, ak by KDH za to nehlasovalo. KDH správne kritizuje Fica za to, že konzervatívne návrhy podporuje len vtedy, ak ich sám predkladá.
Ak by KDH teraz za Ficovu novelu nehlasovalo, tak by sa správalo ako Fico.
3. K vnútorným pomerom a opatreniam v KDH nemám dôvod sa vyjadrovať.
Autor: Igor Stupňan