Ján Figeľ

Tag: jan figel

  • Slovensko a spojené brehy Atlantiku

    Slovensko a spojené brehy Atlantiku

    29. marca 2004 sa Slovenská republika stala členskou krajinou NATO. O mesiac neskôr sme sa stali súčasťou Európskej únie. Odvtedy sa udialo veľa vo svete i v našich dejinách. Vyrástla nová generácia, ktorá si nemôže pamätať iné geopolitické pomery. Aj preto je dôležité poznať rozhodujúce udalosti, chápať dôležité súvislosti nášho vývoja a rozlišovať zmluvné právo od šumov každodennosti, mediálnych ohlasov a hlavne od propagandy a klamstiev.

    Povojnová euroatlantická spolupráca a integrácia mala podobnú časovú os, ako slovenská cesta. Marshallov plán (1948) pre obnovu vojnou zničenej Európy mal dve ramená – hospodárske a vojenské. Prvé reprezentovala Organizácia pre európsku ekonomickú spoluprácu (OEEC), ktorá vznikla v r. 1948, neskôr sa mimoeurópskym otvorením zmenila na Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Vojenské rameno vzniklo v r. 1949 vo forme Severoatlantickej zmluvy a jej organizácie NATO. Rodiacu sa anglo-americkú politiku o povojnovom usporiadaní kontinentu však predbehol Schumanov plán, ktorý francúzska vláda ponúkla 9. mája 1950 Nemecku a ďalším krajinám. Bol to historicky bezprecedentný projekt a prekvapivá, no úspešná iniciatíva. Európska únia je ovocím a potvrdením mieru, ale nedokázala sa zatiaľ stať garantom a aktívnym tvorcom mieru na kontinente.

    NATO vzniklo ako reakcia na hrôzy Druhej svetovej vojny a expanziu sovietskej nadvlády a komunizmu v Európe. Alianciu vytvorilo 12 štátov, po nedávnom vstupe Fínska a Švédska je nás spolu 32. Je evidentné, že aj dnes s existenciou Aliancie majú problém najmä komunisticky a post-komunisticky zmýšľajúce kruhy. Európa samotná nebola schopná vytvoriť účinnú kolektívnu obranu. Zlyhal aj Bruselský pakt (1948), aj Európske obranné spoločenstvo (1954). A skutočnú vojenskú silu a význam nenadobudla ani následná Západoeurópska únia (rozpustená v r. 2011).

    Slovenská republika na svojej ceste do spoločenstva slobodných demokratických krajín postupovala podobne. Po páde komunistického režimu, po demokratizačnom, transformačnom a emancipačnom procese vstúpila v r. 2000 do OECD a následne v r. 2004 do NATO a do EÚ. Bezpečnosť a stabilita umožňuje intenzívnu, vzájomne výhodnú spoluprácu, ba prosperitu. Táto logika a postupnosť platila nielen v minulosti, ale platí aj dnes. Nie je rozumné spochybňovať naše členstvo v NATO, pretože lepšiu bezpečnostnú a obrannú alternatívu Slovensko nemá. Slovensko v strede Európy nemá byť ostrovom, ale svorníkom. Poľsko, Česká republika a Maďarsko už ako členovia veľmi aktívne podporovali prizvanie Slovenska do Aliancie. Je dobré byť v jadre kompaktného regiónu. O to by sa mala aktívne usilovať každá slovenská reprezentácia.

    Slovenská cesta k vlastnej štátnosti a následne k plnohodnotnému európskemu a medzinárodnému postaveniu viedla aj cez úsilie slovenského a českého exilu, odboja a legionárov. Bez Clevelandskej a Pittsburskej dohody by nebolo Martinskej deklarácie, pretože by nebolo podpory Wilsonovho plánu a porozumenia víťazných mocností pre vznik Česko-Slovenska po Prvej svetovej vojne. Uplynulo odvtedy dramatické storočie. Symbolicky i fakticky sa dá povedať, že Aliancia nám umožnila spojiť rozdelené rodiny a národ na oboch brehoch Atlantiku do jedného spoločenstva. V USA a Kanade sa k slovenským koreňom hlási takmer milión obyvateľov. Napriek emigrácii „za chlebom, za slobodou, či za obojím,“ ako hovorieval tiež exulant kardinál Jozef Tomko, v duchu preambuly Washingtonskej zmluvy sú Slováci a Slovenky na oboch brehoch Atlantiku odhodlaní „hájiť slobodu, spoločné dedičstvo a kultúru svojich národov, založenú na zásadách demokracie, slobody jednotlivca a právneho poriadku.“

    Zvlášť tento rozmer euroatlantickej integrácie Slovenska a nášho strategického spojenectva by som rád zdieľal s tými, ktorí kladú dôraz na národný rozmer nášho života a identity. Národ je prirodzené a dôležité spoločenstvo pre život a kultúru ľudí a pre ich spoločnú cestu dejinami. Slovenský národ si zaslúži pravdu, nie klamstvá a manipulácie, ktoré škodia ako toxíny a burina. Lebo pravda je základom slobody a spravodlivosti. Moc má preto slúžiť ľuďom vo svetle pravdy. Ona je víťaznou istotou, ako nám to v minulosti potvrdzoval nápis na prezidentskej štandarde („Pravda víťazí!“).

    Byť neutrálny môže znamenať byť závislý, stratiť slobodu i suverenitu. Naše dejiny a poloha sú úplne odlišné od Švajčiarska, ba aj od príbehu Rakúska. Preto sú neutralistické úvahy naivné a voči národu nezodpovedné. Efektívna, fungujúca bezpečnosť je vždy nákladná. Slovensko takú bezpečnosť v izolácii nedosiahne. A naše dejiny sú toho dôkazom i lekciou.

    Suverénne rozhodnutia majú byť predovšetkým rozumné a zodpovedné, nielen nezávislé. Nežijeme v izolácii. Miera vzájomnej závislosti narastá, a hlavne pre menšie štáty sa stáva veľkou výzvou. Pri rozumnej a zodpovednej politike je náš osud v dobrých rukách. Vyjadrením spoločenskej zrelosti a zdieľanej vízie býva aj zahraničnopolitický konsenzus, ktorý synergicky spája štátnu politiku, verejnú diplomaciu a občiansku spoločnosť. Zhoda vyhlásení, záväzkov a skutkov, predvídateľnosť a spoľahlivosť postojov patria do výbavy spoločenstva podobne zmýšľajúcich priateľov, partnerov a spojencov. V súčasnosti sa tento konsenzus výrazne a rýchlo oslabuje. Je to na škodu Slovenska.

    Jasné dohody robia dobrých priateľov. Dohody treba dodržiavať. Toto sú dva starorímske princípy medzinárodného práva. V apríli 1999 nám Aliancia ponúkla MAP – Akčný plán pre členstvo. Až do Pražského summitu NATO v novembri 2002 som ako našu odozvu na MAP viedol prípravu Slovenska (Vládny výbor PRENAME) na členstvo ako štátny tajomník MZV. Bolo to náročné obdobie, no rozhodujúce a úspešné. Proces výrazne zvýšil informovanosť a podporu občanov pre toto dôležité rozhodnutie. Chcem na záver pri tomto jubileu aliančného členstva všetkým pripomenúť ducha (preambulu) a centrálnu literu – jadro Severoatlantickej zmluvy, ktorá nás chráni i zaväzuje:

    SEVEROATLANTICKÁ ZMLUVA

    Washington DC, 4. apríla 1949

    Zmluvné strany tejto Zmluvy opätovne potvrdzujú svoju vieru v ciele a zásady Charty Spojených národov a svoju túžbu žiť v mieri so všetkými národmi a všetkými vládami. Sú odhodlané hájiť slobodu, spoločné dedičstvo a kultúru svojich národov, založenú na zásadách demokracie, slobody jednotlivca a právneho poriadku. Snažia sa podporovať stabilitu a blahobyt národov v severoatlantickej oblasti. Sú rozhodnuté spojiť svoje úsilie o kolektívnu obranu a o zachovanie mieru a bezpečnosti.

    ČLÁNOK 5

    Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike, bude považovaný za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak nastane taký ozbrojený útok, každá z nich uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu obranu, uznané článkom 51 Charty Spojených národov, pomôže zmluvnej strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, včítane použitia ozbrojenej sily, s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť severoatlantickej oblasti. …

    Ján Figeľ: Slovensko a spojené brehy Atlantiku

  • Bez KDH alternatíva schopná konať s odvahou a rozvahou nevznikne

    Bez KDH alternatíva schopná konať s odvahou a rozvahou nevznikne

    S predsedom EPP Manfredom Weberom.

    Ad.: František Mikloško: Opozícia nevie vytvoriť alternatívu, Fico tu môže byť osem rokov.

     

    Hnutie Novembra ‘89 sa 16. marca schádza v Žiline na svojom najvyššom fóre, ktoré je štatutárnym zhromaždením delegátov s právom voliť nové vedenie, a prijať rozsiahlu novelu Stanov. 34 rokov je osobitným vekom pre potvrdenie zrelosti. Zrelosť slovenských parlamentných strán je nevyhnutným predpokladom pre väčšiu zrelosť slovenskej politiky. Tá sa v uplynulom desaťročí dostala do stavu, ktorý vnútroštátne a medzinárodné problémy nie je spôsobilý aktívne a koncepčne riešiť. Slovenská politika dnes problémy skôr nabaľuje. Stav politickej scény spoločnosť viac zaťažuje, než povzbudzuje. 

     

    Koľko strán kladie dôraz na programovosť a koľko na účelovosť a rýchly marketing? Populizmu sa darí, kým je z čoho rozdávať. Ale národ musí nakoniec zaplatiť všetky účty. V horšom prípade to budú oveľa drahším spôsobom splácať naše deti. Máme veľa politikov, málo štátnikov. Tí prví myslia na najbližšie voľby, tí druhí na najbližšiu generáciu. 

     

    Koľko strán na Slovensku si dá námahu sformulovať svoj základný, dlhodobý program pre celú krajinu s presahom do európskej politiky a medzinárodných vzťahov? Koľko strán to sformulovať dokáže? Bez programu sme ako ľudia bez cieľa – tuláci. Bez osvedčených hodnôt a princípov v každodennej politike sme ako bez kompasu – blúdime. Spomeňme si na roky s COVID-om. V tomto blúdení je pokus a omyl častou a príliš drahou metódou. 

     

    Niet divu, že v tejto situácii pôsobí Smer-SSD ako skúsená sila, ktorá nemá rozpracovaný program, ale má rozpracované záujmy a odhodlane ide za ich realizáciou. Opozícia je spojená len pri téme obhajoby trestných kódexov a Úradu špeciálnej prokuratúry. Člen Klubu poslancov KDH v NR SR František Mikloško nedávno vyjadril obavu, že “iná alternatíva sa tu nerysuje. Čiže je na tom zlé, že Robert Fico tu bude vládnuť minimálne osem rokov, pretože tu nič nevyrastá.“

     

    Rozumiem tejto obave, ale zároveň chcem poukázať na možnosť jej prekonania. Napriek všetkým limitom, rokom oslabenia spájam nádej na budúcu pozitívnu zmenu s KDH. Prehra v marci 2016, keď KDH chýbalo len zhruba 1500 hlasov pre účasť v NR SR, nebola úderom len pre hnutie a pre jeho vtedajšie vedenie. Prehralo celé Slovensko. Roky 2016 až 2018 znamenali tektonický otras a zlom v slovenskej politike. Snáď to časom skúsení politológovia aj dôveryhodne popíšu. KDH je nielen späť v parlamente, ale má v sebe hodnotový a programový základ, vďaka ktorému už opakovane pomohlo Slovensku realizovať svoje oprávnené historické túžby a emancipačné zámery.

     

    Prvým bol samotný zápas s komunizmom, ktorý bol nevyhnutným východiskom pre dnešnú slobodu a demokraciu. Bol to zápas trvajúci desaťročia, v ktorom kresťanský a občiansky disent účinne pôsobil voči totalite ako nenásilný odpor a vytrvalá sila. Aj preto sme mohli mať a mali “nežnú” revolúciu. Po úvodnom vzopätí verejnosti a po skorom rozpade VPN ako hlavnej sily Novembra ´89, KDH svojimi ľuďmi a odhodlaním stabilizovalo a kultivovalo celé prvotné obdobie transformácie Slovenska a Československa smerom k slobode a demokracii. 

     

    Druhým, zásadným zámerom a obdobím bolo dosiahnuť európske a bezpečné Slovensko. KDH bolo prvou stranou, ktorá už vo februári 1990 pri svojom vzniku postulovala cieľ “európskej stoličky a hviezdičky” pre Slovensko. Napriek rozdielnym predstavám o následnej ceste k tomuto cieľu, jeho dosiahnutie sa stalo pre hnutie kresťanských demokratov rozhodujúcou úlohou vo vláde, v parlamente i v diplomacii. Osobne som bol v tomto procese prítomný dlhé roky ako hlavný vyjednávač pre vstup do Európskej únie a ako prvý slovenský eurokomisár. Paralelne som až do Pražského summitu NATO (november 2002) viedol prípravu na členstvo v Severoatlantickej aliancii ako spolupredseda v rámci Výboru PRENAME (PREparation for NAto MEmbership). Procesy, výsledky, podmienky a súvislosti sú aj pre budúce generácie autenticky zachytené v odborných dobových publikáciách. Dôstojný život ľudí na Slovensku súvisí s dôstojným a bezpečným postavením Slovenska v Európe. Toto postavenie bolo dosiahnuté vďaka odhodlaniu občanov a celej spoločnosti, ale aj vďaka rozsiahlemu úsiliu zodpovednej politickej reprezentácie. KDH samotné i ako hlavná sila Slovenskej demokratickej koalície (SDK) po dlhé roky zohrávalo v týchto procesoch kľúčovú, historickú úlohu. 

     

    Naša vízia mala od začiatku však aj tretiu dimenziu, tretiu úroveň. Je to cieľ spravodlivého a rozvinutého Slovenska. Spravodlivosť je základom a zdrojom pokoja. Heslá bez skutkov, moc odtrhnutá od pravdy, kriminalizácia oponentov, kovbojské praktiky ani marketing spravodlivosť neprinášajú. Evidentne, výzvy k slušnosti po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v r. 2018 nepriniesli potrebné dlhodobé kvalitatívne zmeny. Slušnosť je málo, je to nízky cieľ. Slušnosť sa dá aj zahrať, môže byť dokonca maskou. No spravodlivosť je vysoký a ušľachtilý cieľ. Lebo čo je spravodlivé, je aj slušné. Spravodlivosť má byť východiskom, cieľom a kritériom politiky, podobne ako dôstojnosť človeka. A to spravodlivosť pre všetkých a pre každého – pre poctivých a pracovitých ľudí, i pre vrahov a zločincov. 

     

    Tam, kde je účinná spravodlivosť, fungujúci právny štát a kvalifikovaná, slúžiaca verejná správa, tam je aj všestranný rozvoj, ktorý Slovensko tak potrebuje – na celoštátnej, regionálnej i miestnej úrovni. Aby sa u nás dobre žilo, oplatilo pracovať, podnikať, investovať. Aby verejné zdravie a kvalitné vzdelanie boli dostupné pre všetkých. Vzhľadom na stav rezortov a sektorových politík prejavuje veľká časť spoločnosti nespokojnosť, výhrady a sklamanie. A to považujem za aktuálnu výzvu aj pre skúsené hnutie Novembra ’89.

     

    Táto tretia časť vízie o Slovensku a pre Slovensko je pozvaním k novému, náročnému a tvorivému politickému úsiliu. Vzhľadom na stav Európskej únie a na nekončiacu vojnu na Ukrajine, Slovensko potrebuje alternatívu rozumnej a zodpovednej politiky. Bez KDH takáto alternatíva schopná konať s odvahou a rozvahou nevznikne. Či takáto alternatíva vôbec vznikne, závisí od odhodlania vedenia, ktoré vzíde z marcového snemu v Žiline.

    https://dennikn.sk/3876036/bez-kdh-alternativa-schopna-konat-s-odvahou-a-rozvahou-nevznikne

  • Čaká nás celoeurópsky precedens v rámci ochrany náboženskej slobody?

    Čaká nás celoeurópsky precedens v rámci ochrany náboženskej slobody?

    Dňa 13. marca 2024 sa v Bratislave uskutočnila tlačová konferencia pod názvom „Tri roky od podania sťažnosti na ESĽP proti plošnému zákazu verejných bohoslužieb počas pandémie. Čaká nás celoeurópsky precedens v rámci ochrany náboženskej slobody?“

    Na tlačovej konferencii vystúpili Ján Figeľ, predkladateľ sťažnosti a predseda Správnej rady Nadácie Tunegu, Púčika a Tesára, Cyril Vasiľ SJ, arcibiskup, košický eparcha a Martin Timcsák, právny zástupca.

    V Štrasburgu pred Európskym súdom pre ľudské práva prebieha súdne konanie pod označením Ján Figeľ proti Slovensku, registrované pod č. 12131/2021. Ako povedal v úvode konferencie Ján Figeľ, toto konanie je výrazom jeho pozitívneho a zodpovedného vzťahu k Slovensku ako vlasti a domoviny, je v záujme ochrany základných práv a slobôd občanov, a smeruje k obmedzeniu neprimeraného a nezákonného konania štátnych orgánov.

    Pred troma rokmi bolo Slovensko a svet v centre núdzového stavu kvôli šíriacej sa pandémii COVID-19. Počty chorých a zomrelých boli enormne vysoké, v jednom období v pomerných počtoch najvyššie na svete. Vláda pri prijímaní reštrikčných opatrení zakázala formou Vyhlášky ÚVZ aj verejné bohoslužby ako súčasť „hromadných podujatí športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej a inej povahy“. Ako náhrada mali slúžiť online prenosy z omší v prázdnych chrámoch a individuálna pastorácia.

    Podľa J. Figeľa je chybou dávať v čase krízy do protikladu náboženskú slobodu (NS) a ochranu zdravia. Na NS sa nesiaha ani v čase vojny a vo vojnovom stave, nielen v stave núdze. Paradoxne, Slovensko malo najdlhšie zavreté chrámy v Európe, a najväčšie reštrikcie v strednej Európe, a v istom období 2. vlny zaznamenalo najviac obetí COVIDu per capita na svete.

    Ako zdôraznil J. Figeľ, človek má nielen telo a rozum, čiže intelekt, ale aj nesmrteľnú dušu. Potrebuje nielen potraviny a základnú hygienu, ale aj duchovnú stravu pre duchovný život. Preto má sloboda myslenia, svedomia a náboženstva osobitné vyjadrenia v Listine ľudských práv, Ústave SR a v Európskom dohovore o ľudských právach.

    Ján Figeľ:  „Od začiatku som považoval tieto opatrenia za mylné, za neprimerané. NS možno obmedziť vo verejnom záujme. Ale opatrenia musia byť LEGÁLNE, LEGITÍMNE A PRIMERANÉ. Podľa mňa takými neboli. Preto som sa oficiálne obrátil na vládu SR, na Generálnu prokuratúru a na ESĽP. Informovaná bola prezidentka SR, predseda NR SR a viacerí poslanci parlamentu. Žiaden z členov vlády premiéra I. Matoviča, ani prezidentka, ani  generálny prokurátor, ani poslanci v tejto záležitosti nekonali.“

    Napriek deficitu spravodlivosti na Slovensku, platí starý rímsky princíp: Právo žičí bdelým.  ESĽP, ktorý je považovaný za jeden z najúčinnejších medzinárodných súdov, sťažnosť J. Figeľa v r. 2021 zaregistroval.. Koncom roka 2022 prípad zverejnil na svojej oficiálnej stránke. V r. 2023 Súd požiadal o vyjadrenie vládu, sťažovateľa a následne znovu vládu SR.

    Tri tzv. tretie strany boli Súdom pripustené ako účastníci konania: Právnická organizácia ECLJ (Európske centrum pre právo a spravodlivosť) z Francúzska, združenie Ordo iuris z Poľska a Slobodná univerzita z Tbilisi v Gruzínsku. Všetky tri právnické osoby argumentujú v prospech slovenskej sťažnosti. Vec je argumentačne ukončená, očakáva sa rozhodnutie Súdu.

    V súvislosti s pandémiou a zákazom bohoslužieb boli na súdnej úrovni prijaté rozhodnutia v prospech NS v Nemecku, francúzsku, Írsku, Švajčiarsku, Škótsku a v iných krajinách.

    Podľa J. Figeľa môže byť pozitívne rozhodnutie Súdu významným víťazstvom pre NS. Bude záväzné pre SR, ale zároveň to bude precedens pre 46 krajín kontinentu, 676 miliónov ľudí. Očakáva rozhodnutie v súlade s čl. 9 Dohovoru, podľa ktorého vlády nemôžu uplatňovať plošné a neprimerané obmedzenia voči NS z dôvodu ochrany verejného zdravia. Akékoľvek obmedzenia NS musia spĺňať minimálne štandardy na základe kritérií primeranosti, rozumnosti a nevyhnutnosti.

    Ako uviedol J. Figeľ, NS je opakovane oslabovaná a podrývaná vo svete. Napriek tomu je táto sloboda esenciálna pre každého – nielen pre veriacich. Umožňuje všetkým ľuďom žiť v súlade s ich svedomím a presvedčením. NS je nevyhnutná pre upevňovanie SLOBODNEJ SPOLOČNOSTI. Preto je osobitne chránená Ústavou, európskym a medzinárodným právom.  Aj preto sú podľa neho právna bdelosť a tento súdny proces pre budúcnosť veľmi dôležité. Obmedzenia základného práva musia byť vždy starostlivo zvážené. Musíme chrániť svoje základné práva pred ich obmedzovaním nekompetentnosťou či aroganciou moci. Inak hrozí, že budeme opakovať rovnaké chyby, keď príde nová kríza.

    Arcibiskup C. Vasiľ zdôraznil, že Katolícka Cirkev bola pripravená na dialóg a konštruktívnu spoluprácu so štátnymi orgánmi pri prijímaní nevyhnutných opatrení v zmysle medicínskych postupov a vedeckých poznatkov. Evidentne, v prvej vlne boli kvôli novosti fenoménu COVID-u a rozsahu ohrozenia verejného zdravia prijímané vládne opatrenia na báze „pokusu a omylu“. Na druhej strane, kvôli neprimeranosti týchto opatrení počnúc druhou vlnou pandémie KBS a ďalšie cirkvi na Slovensku verejne privítali a podporili iniciatívu J. Figeľa ako oprávnenú.

    JUDr. Martin Timcsák popísal dôvody, kvôli ktorým nebolo možné na individuálnej občianskej úrovni dosiahnuť nápravu na vnútroštátnej úrovni. Považuje za pozitívny signál z hľadiska očakávania rozhodnutia ESĽP samotné prijatie sťažnosti J. Figeľa, jeho zverejnenie a doterajšiu serióznu argumentačnú komunikáciu s orgánmi Súdu. Sťažovateľ nepožaduje žiadne odškodnenie, ale ide mu o potvrdenie a obhajobu základného práva pre budúcnosť. Ako uviedol M. Timcsák, v prípade rozhodnutia pôjde o prvý a dôležitý celoeurópsky rozsudok týkajúci sa rešpektovania náboženskej slobody v čase pandémie.

    Čaká nás celoeurópsky precedens v rámci ochrany náboženskej slobody – Ján Figeľ

  • Stručná genéza prípadu ESĽP Ján Figeľ proti Slovensku, č. 12131/2021

    Stručná genéza prípadu ESĽP Ján Figeľ proti SlovenskuDownload

  • The Strong and Deep Nexus Between Human Dignity and Religious Freedom

    Peace is a fruit of justice. The core of justice is based on respect of fundamental human rights. And the foundational principle of human rights is dignity.

    Today, the agenda of human rights is hijacked by various groups representing ideologies, violent extremism, or ethical relativism. We also tend to forget or neglect our human duties towards the other and towards society. These actions and inactions inevitably lead to contention and conflict. In order to make our era more peaceful and humane, we must return to the original meaning of key documents and definitions on the subject of human dignity. 

    Key Documents: The Nexus Between Human Dignity and Religious Freedom

    Following are three basic sources that articulate the priority of human dignity—two secular documents and a faith document. These documents reflect and attest to the strong and deep nexus between the human dignity of all and freedom of religion or belief (FoRB) for all.

    1. Universal Declaration of Human Rights (1948)

    Article 1 of the Universal Declaration of Human Rights (UDHR) states that

    [a]ll human beings are born free and equal in dignity and rights. They are endowed with reason and conscience and should act towards one another in a spirit of brotherhood.

    If Article 1 is a foremost article of the Declaration, Article 18 is a central one:

    Everyone has the right to freedom of thought, conscience and religion; this right includes freedom to change his religion or belief, and freedom, either alone or in community with others and in public or private, to manifest his religion or belief in teaching, practice, worship and observance.

    Both articles speak about the triune dimension of a human being: rationality, morality, and religiosity/spirituality.

    The word dignity appears five times in the UDHR, including in its Preamble. Today dignity is a term recognized and included in more than 160 of the world’s constitutions [1], most of which post-date the UDHR.

    1. Charter of Fundamental Rights of the European Union (2000)

    The preamble of the European Union Charter of Fundamental Rights recognizes dignity as the first founding value of the Union:

    Conscious of its spiritual and moral heritage, the Union is founded on the indivisible, universal values of human dignity, freedom, equality and solidarity . . . .

    Chapter 1, Article 1, further acknowledges the inviolability of dignity:

    Human dignity is inviolable. It must be respected and protected.

    And Chapter 2, Article 10, mirrors the UDHR in recognizing human dignity as the basis of human rights, including

    the right to freedom of thought, conscience and religion.

    1. Vatican II Council Declaration on Religious Freedom, Dignitatis Humanae (1965)

    The Vatican II Council Declaration on Religion Freedom, Dignitatis Humanae, declares

    that the right to religious freedom has its foundation in the very dignity of the human person.

    Respect for Human Dignity As a Common Ground for the Common Good

    Respect for human dignity is a meeting point for religious and secular humanists.

    The convergence of different traditions and concepts leads from a common ground to a common good. The Judeo-Christian tradition holds that mankind is created in the likeness and image of God [2]. Karamah (Arabic for human dignity or nobility) in Islam has Quranic roots, in an incident when angels are asked to bow in front of Adam in recognition of his dignity [3]. The international Declaration of Modern Humanism affirms “the worth and dignity of the individual” in affirming fundamental human rights. Indeed, multiple worldviews agree that dignity is the intrinsic, highest worthiness that each person possesses; and most agree that dignity therefore transcends the whole material world.

    The recognition of human dignity is the recognition of each human being as a person: a unique being with intellectual, spiritual, and material dimensions. A person is always a subject, possessing reason, conscience, and freedom to believe and act. Only a person can have rights and duties.

    Rights, Duties, and Human Dignity

    Rights cannot exist or work without duties; thus, we should promote awareness and respect of human duties in conjunction with human rights. A culture of human dignity brings together two ancient ethical rules, relative to rights and duties.

    • The Silver Rule: “Do not do unto others as you would not have them do unto you.ˮ This is a basis of justice, reciprocity, tolerance, and equal treatment.
    • The Golden Rule: “Do unto others as you would have them do unto you.” This is a source of compassion, acceptance, solidarity, charity, and love.

    The dignity of each person represents a balance and interdependence of rights and duties, freedom, and responsibility. Freedom without responsibility cannot survive. My dignity is a call for my duties—as father, husband, neighbor, and citizen.

    Equal Citizenship as a Fruit of Equal Dignity

    Equal dignity as a moral principle has a socio-political implication: equal, fair, inclusive, and dignified citizenship. In dignity we are all equal. In identity we are all different (for example, people of the past, presence, or future). Difference, however, is not a problem; rather, it is a principle, reflection, and source of creation and creativity (as opposed to copying or cloning).

    Human Dignity as a Framework for Learning How to Live Together

    Human dignity is the best framework for learning how to live together, not merely to exist together. We are invited to live in a spirit of brotherhood. Reason and faith, science and religion in the quest for truth—working for the common good of people—can drive our civilization forward and upward. Dignity is more than a right; it is a reality from which rights are derived. Dignity is a daily learning process through which we discover what it means to be human in every situation. It is the best, most constant and lasting lesson on rights, responsibilities, and reciprocity.

    References:

    [1] Press Release, U.N. Office of the High Comm’r for Human Rights, Universal Declaration of Human Rights at 70: 30 Articles on 30 Articles – Article 1 (10 Nov. 2018).

    [2] See Genesis 1:26 (Hebrew Bible & KJV).

    [3] See Qur’an 2:34, 7:11–27, 15:29; 17:61; 18:50; 20:116; 38:73–74.

  • Strong and deep nexus between human dignity and religious freedom

    Strong and deep nexus between human dignity and religious freedom

    JF as a keynote speaker at July 2023 Conference on Civilizational Aspects of Human Dignity at Oxford, UK

    By  Jan Figel, Former EU Commissioner and FoRB Special Envoy

    HRWF (10.12.2023) – Today, the agenda of human rights is hijacked by various groups representing ideologies, violent extremism or ethical relativism. We also tend to forget or neglect our human duties towards the other and towards society.

    Peace is a fruit of justice. The core of justice is based on the respect of fundamental human rights and the foundational principle of human rights is dignity. In order to make our era more humane, we must return to the original meaning of key documents and definitions on this subject.

    1. There is a strong and deep nexus between human dignity of all andfreedom of religion or belief (FoRB) for all.  

    Following are three basic sources that articulate the priority of human dignity – two secular documents, and a faith document:

    a) Universal Declaration of Human Rights (1948)Article 1:

    All human beings are born free and equal in dignity and rights. They are endowed with reason and conscience and should act towards one another in a spirit of brotherhood.

    Art. 1 is a leading article; Art. 18 (on freedom of thought, conscience and religion) is a central one. Both speak about triune dimension of human person: rationality, morality, religiosity (spirituality). 

    Dignity appears five times in the UDHR. Dignity as a term is today recognized and included in more than 160 of the world’s constitutions.

    b) The European Union Charter of Fundamental Rights (2000) 

    It recognizes dignity as the first founding value of the Union and respects and protects dignity in the Article 1 of Chapter 1.

    c) Vatican II Council Declarationon Religious FreedomDignitatis Humanae (1965):

    “The Council… declares that the right to religious freedom has its foundation in the very dignity of the human person.“ 

    2. Respect of human dignity is a meeting point for religious and secular humanists.

    The convergence of different traditions and concepts leads from a common ground to a common good. The Judeo-Christian tradition states that mankind is created in the likeness and image of God. Karamah (Arabic) in Islam has Quranic roots when angels are asked to bow in front of Adam. 

     

    Dignity is the highest worthiness that each person possesses and therefore transcends the whole material world. Each human being is a PERSON: a unique being with intellectual, spiritual and material dimensions. Only a person can have rights and duties. A person is always a SUBJECT with reason, conscience and freedom. 

    3. Rights cannot work without duties. 

    We should promote awareness and respect of human duties. A culture of human dignity brings together two ancient ethical rules: 

    The Silver Rule: „Do not do unto others as you would not have them do unto you.“ This is a basis of justice, reciprocity, tolerance, equal treatment.

    The Golden Rule: “Do unto others as you would have them do unto you.” This is a source of compassion, acceptance, solidarity, charity and love.

    The dignity of each person represents a balance and interdependence of rights and duties, freedom and responsibility. Freedom without responsibility cannot survive. My dignity is a call for my duties – as father, husband, neighbor, citizen.

    4. Equal citizenship as a fruit of equal dignity. 

    Equal dignity as a moral principle has a socio-political implication: equal, fair, inclusive, dignified citizenship.  

    In dignity we are ALL EQUAL. In identity we are ALL DIFFERENT (people of the past, presence, future). This is not a problem; this is the principle of creativity (in opposition to copying or cloning).

    5. Dignity is the best theme for learning how to live together, not merely to exist together.

    We are invited to live in a spirit of brotherhood. Reason and faith, science and religion in quest for truth, working for common good of people, can drive our civilization forward and upward. Dignity is more than a right; it is a reality from which rights are derived. Dignity is a daily learning process through which we discover what it means to be human in every situation. It is the best permanent lesson on rights, responsibilities and reciprocity.

    WORLD: Strong and deep nexus between human dignity and religious freedom

  • Ján Figeľ’s Address at the Transatlantic Summit at the UN headquarters in New York on 17 Nov 2023

    Commemorating the 75th Anniversary of the Universal Declaration of Human Rights and reaffirming our commitment to it preserving life from its conception to natural death and celebrating family as the core of societies around the globe.

    “The Political Network for Values is a global platform for legislators and political representatives rooted in a Transatlantic dialogue on shared values. It aims at joining forces to drive a political agenda that protects life, the family, human dignity, and fundamental freedoms.”

    https://webtv.un.org/en/asset/k13/k1340u12vd

  • Ján Figeľ’s Address at the Transatlantic Summit at the UN headquarters in New York on 17 Nov 2023

    Ján Figeľ’s Address at the Transatlantic Summit at the UN headquarters in New York on 17 Nov 2023

    Commemorating the 75th Anniversary of the Universal Declaration of Human Rights and reaffirming our commitment to it preserving life from its conception to natural death and celebrating family as the core of societies around the globe.

    “The Political Network for Values is a global platform for legislators and political representatives rooted in a Transatlantic dialogue on shared values. It aims at joining forces to drive a political agenda that protects life, the family, human dignity, and fundamental freedoms.”

    https://webtv.un.org/en/asset/k13/k1340u12vd

  • Memorandum budúcej vlády – Hostia: Ján Figeľ a Peter Weiss. Relácia “Z prvej ruky” na RTVS

    Memorandum budúcej vlády – Hostia: Ján Figeľ a Peter Weiss. Relácia “Z prvej ruky” na RTVS

    Téma: Memorandum budúcej vlády

    Hostia: Ján Figeľ, Peter Weiss

    Moderátor: Juraj Jedinák

    Odvysielané 12.10.2023.

    Rádio Slovensko v relácii Z prvej ruky prináša aktuálne debaty na politické, občianske a spoločenské témy, ktoré rezonujú v spoločnosti.

    https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1175

  • Prístupové rokovania EÚ s Ukrajinou – Relácia K veci s Jánom Figeľom na Rádio Slovensko

    Prístupové rokovania EÚ s Ukrajinou – Relácia K veci s Jánom Figeľom na Rádio Slovensko

    Prístupové rokovania EÚ s Ukrajinou. | Hosť: Ján Figeľ (bývalý slovenský eurokomisár a hlavný vyjednávač pri vstupe SR do EÚ). | Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu odporučila lídrom Únie otvorenie prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom. Vzhľadom na výsledky dosiahnuté Ukrajinou a Moldavskom v pokračujúcom reformnom úsilí EK odporučila, aby Rada EÚ začala prístupové rokovania s oboma krajinami. Komisia odporúča, aby Rada EÚ prijala rámce na rokovania, keď Ukrajina a Moldavsko prijmú niektoré kľúčové opatrenia. | Moderuje: Marián Žáry Kukelka. | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

    8.11.2023

    https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1092/2177614#