Keď ho na jar 2016 Európska únia menovala na post osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu, zaznievali hlasy, že ide o „trafiku“ pre politika, ktorý doma neuspel. Mal tento nový post doposiaľ zmysel?

V Denníku N nedávno prebehla polemika medzi publicistom Ľubomírom Martinom Ondráškom (ktorý prispieva aj pre Postoj) a českým humanitárnym pracovníkom Petrom Jašekom.

Prvý menovaný vo svojom článku píše, že po viac ako dvoch rokoch pochybuje, či bol Ján Figeľ tou najlepšou voľbou na pozíciu vyslanca EÚ pre otázky náboženských slobôd vo svete. „Je nepochybne chvályhodné, že počas svojho funkčného obdobia navštívil rôzne krajiny, stretol sa s významnými ľuďmi, predniesol konferenčné príspevky či poskytol rozhovory pre médiá, dôležitejšie sú však konkrétne, merateľné výsledky vychádzajúce z jasne definovanej vízie, koncepcie a pracovnej náplne,“ píše v texte Ondrášek s tým, že bývalý predseda KDH by mal pochybnosti o jeho spôsobilosti na tento post rozptýliť alebo ich vziať do úvahy pri ďalšom rozhodovaní. Dôvod svojich pochybností však bližšie nepomenoval.

Na jeho článok reagoval neskôr Petr Jašek z organizácie Hlas mučeníkov, ktorá pomáha prenasledovaným kresťanom vo svete. Dlhoročný humanitárny pracovník pôsobil vo viacerých afrických krajinách. V roku 2015 ho v Sudáne spolu s niekoľkými ďalšími spolupracovníkmi zadržali a uväznili. Za protištátnu činnosť ho neprávom odsúdili na dvadsať rokov väzenia a hrozil mu trest smrti. Napokon sa im po medzinárodnom tlaku dostalo pomoci a sudánsky prezident im udelil milosť.

Podľa jeho slov tu zohral dôležitú úlohu práve Ján Figeľ. „Už v čase môjho väznenia v Sudáne som sa prostredníctvom listov od svojej rodiny dozvedel o významných aktivitách Jána Figeľa, ktoré podnikal ihneď po tom, čo sa o mojom väznení dozvedel od novinára Daniela Rausa. Ihneď kontaktoval významných právnych zástupcov v Európe i v Spojených štátoch, bol v pravidelnom úzkom spojení s mojou rodinou a začal významné diplomatické kroky so sudánskymi predstaviteľmi, ktoré zásadným spôsobom prispeli k môjmu prepusteniu,“ tvrdí v reakcii na Ondráškov článok s tým, že tieto správy ho vo väzení nesmierne povzbudzovali. „Vďaka diplomatickým aktivitám Jána Figeľa došlo o niekoľko týždňov neskôr k prepusteniu ďalších sudánskych aktivistov.“

Práve v istom zmysle „zázračné“ oslobodenie českého misionára z krutého väzenia je najvýraznejším „merateľným výsledkom“ Jána Figeľa na dovtedy neexistujúcom poste osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu.

Pred dvomi rokmi pri menovaní do tejto funkcie vyvstávali legitímne obavy, či nepôjde len o formálny úrad bez reálneho dosahu na konkrétnu pomoc ľuďom prenasledovaným pre svoju vieru. Nikto vlastne nevedel, čo presne má byť náplňou jeho práce a ako vyzerá jej praktická podoba. Nová pozícia navyše nebola plne začlenená do štruktúr EÚ, Figeľ na jej fungovanie nedostal finančné prostriedky, jeho aktivity financuje Európska komisia. Pôvodne trval jeho mandát jeden „skúšobný“ rok, vlani sa predĺžil o ďalší.

„Funkciu som si ani nevytvoril, ani neinicioval, ako šírili od začiatku niektorí zlomyseľníci,“ vraví pre Postoj Figeľ. „O jej vytvorení rozhodol J.-C. Juncker v reakcii na výzvu Európskeho parlamentu vyjadrenú v rezolúcii proti genocíde kresťanov, jezídov a iných menšín v Sýrii a v Iraku, ktoré sa stali obeťami masového vyvražďovania zo strany organizácie ISIS.“

Dôležitou otázkou bolo, či Figeľ bude človekom terénu, čo si táto úloha jednoznačne vyžaduje, alebo bude obhajcom náboženskej slobody len „od stola“.

Za dva roky sa Figeľ zúčastnil na viac ako stovke podujatí v tridsiatich krajinách, kde sa snažil apelovať na pomoc perzekvovaným veriacim, ktorých dnes v rôznych častiach sveta zďaleka nie je málo. Jordánsko, Vietnam, Libanon, Pakistan či Južná Kórea sú niektoré z krajín, kam zavítal.

„Aj tam, kde vládnu tvrdé režimy alebo je nepokoj, sa podarili dobré veci. Okrem prepustenia väzňov v Sudáne pracujeme v Iraku na zmierení, návrate utečencov a nastolení spravodlivosti a spolupráce medzi náboženskými skupinami. V Pakistane napriek dvojnásobnému odmietnutiu vládou som dnes už opakovane pozývaný na spoluprácu. Dostal som sa do Vietnamu, dôležité boli rokovania v Jordánsku, Nigérii, Senegale, Libanone, ale aj v Rusku, Južnej Kórei, UAE, Maroku, pripravujú sa cesty do Egypta, Burkiny Faso, Indonézie či Malajzie. Požiadal som tiež o ústretové diplomatické kontakty v Indii, Číne, Iráne,“ vymenúva Figeľ s tým, že podobné posty vylslancov náboženskej slobody vznikli v niekoľkých ďalších európskych krajinách.

Samozrejme, počet zahraničných ciest a konferenčných príspevkov ešte nevypovedá o kvalite vykonávania funkcie. No aj vďaka aktívnemu ozývaniu sa narastá povedomie o nej. Potvrdzuje to i Petr Jašek: „Zo svojich skúseností a z reakcií mnohých účastníkov týchto sympózií viem, že je (Figeľ, pozn.) v zahraničí uznávaným odborníkom na otázky náboženskej slobody. Rovnako sú cenené jeho diplomatické schopnosti a citlivý prístup k medzináboženskému dialógu,“ napísal pre Denník N.

Európsky parlament momentálne rokuje o finančnom aj personálnom posilnení funkcie osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu. „Je to dôležité nie pre úrady, ale hlavne pre ľudí vo svete, ktorí trpia a sú prenasledovaní pre svoje presvedčenie,“ povedal Figeľ.

Je jasné, že apely a výzvy na pomoc perzekvovaným sú dôležité. Viditeľné sú ale predovšetkým konkrétne skutky, akým bolo oslobodenie väzňov v Sudáne. Ani jednotlivé prípady pomoci neriešia problém prenasledovania systémovo. No ich úspešná koncovka sa spochybňuje ťažko a dávajú tak význam funkcii nielen v očiach bežných ľudí, ale najmä tých, ktorí dnes konkrétnu pomoc vo svojom utrpení akútne potrebujú.