Po viac ako dvoch rokoch od ruskej invázie a vojny na Ukrajine neustále rastú straty a miera devastácie.
Washington/Bratislava 12. júla (TASR) – Tri vojny v Európe počas 20. storočia prerástli do tragických a dlhých globálnych konfliktov. Nebezpečenstvo podobnej eskalácie vo východnej Európe však stále existuje a rastie. Preto je dôležité pracovať na druhom Schumanovom pláne, napísal v komentári pre The Washington Times prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ.
Po viac ako dvoch rokoch od ruskej invázie a vojny na Ukrajine neustále rastú straty a miera devastácie. Škody sú nevyčísliteľné, píše Figeľ s tým, že viac ako kedykoľvek predtým je počuť výzvy na komplexný, spravodlivý a udržateľný mier. Dodal, že rastie aj pravdepodobnosť veľkej vojny.
“Ak nebudeme robiť nič alebo pokračovať v súčasnom vývoji, dostaneme sa do kontinuity so zlom 20. storočia,” napísal s odkazom na vojnu medzi Moskvou a Kyjevom, pričom Rusko označil za agresora, ktorý porušuje medzinárodné právo.
Východisko pre súčasnú krízu vidí Figeľ v inšpirovaní sa bývalým francúzskym ministrom zahraničných vecí Robertom Schumanom. Ten v roku 1950 predostrel bojujúcim krajinám vrátane Nemecka a Talianska mierový plán. Dôležitú úlohu vtedy zohrali podľa bývalého eurokomisára aj západonemecký kancelár Konrad Adenauer, taliansky premiér Alcide De Gasperi a francúzsky diplomat Jean Monnet.
Zdôraznil ich snahy o spravodlivé spoločenstvo rovných, ktoré vybuduje obnovu a prosperitu pre všetkých. Pôvodný Schumanov plán mal zamedziť vzniku novej vojny v zjednotenej Európe. Tento projekt sa stal pre zúčastnené krajiny realitou, ktorá existovala viac ako 70 rokov.
V kontexte s vojnou na Ukrajine je však podľa Figeľa v súčasnosti potrebný podobný, no na súčasné podmienky prispôsobený plán na zastavenie vojny v Európe, ktorý by zároveň fungoval preventívne aj do budúcnosti.
Poukázal na to, že spolupráca Moskvy a Washingtonu bola predpokladom a základom víťazstva nad nacizmom a fašizmom v Európe. Rovnako aj zánik komunizmu a pád železnej opony sa dosiahol nenásilnými prostriedkami vrátane dialógu medzi Západom a Východom, medzi Washingtonom a Moskvou.
Podľa Figeľa je dôležité nadviazať dialóg medzi zástupcami Spojených štátov, Ruskej federácie a Európskej únie, ktorý vychádza z týchto historických udalostí a skúseností. “Zmena paradigmy môže nielen prekonať desaťročia konfrontácie, ale aj vytvoriť podmienky na nastolenie dlhodobého mieru v strednej a východnej Európe a Strednej Ázii,” myslí si prvý slovenský eurokomisár.
Figeľ je presvedčený, že je potrebné spolupracovať na “Schumanovom a Marshallovom pláne 2.0 s podobne zmýšľajúcimi v Európe, USA a Ázii”. Treba však podľa neho prizvať všetkých aktérov na budovanie tejto iniciatívy a tiež je potrebné dbať aj na obnovu zničených území, najmä na Ukrajine, a navrhnúť systém stability a následnej prosperity. Takéto spoločenstvo môže podľa Figeľa vychádzať zo spoločného trhu s energiou, prírodnými zdrojmi, informačnými technológiami a duševným vlastníctvom.
Na záver Figeľ naznačil, že takáto “spoločná bezpečnosť” by sa mala ponúknuť a zaručiť všetkým krajinám Severoatlantickej aliancie a bývalého Sovietskeho zväzu.
Ján Figeľ v pokračovaní rozhovoru o hľadaní mieru na Ukrajine, Schumanovom pláne pre východnú Európu a o tom, prečo je dôležité zastaviť zabíjanie.
Ján Figeľ je dlhoročný slovenský politik. Počas výkonu funkcie štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí zodpovedal od roku 1998 ako hlavný vyjednávač za prístupové rokovania Slovenskej republiky do Európskej únie. Keď sa Slovensko 1. máj 2004 stalo členom EÚ, ako prvý Slovák vykonával funkciu komisára Európskej únie (2004-2009).
V rokoch 2009 až 2016 bol predsedom Kresťanskodemokratického hnutia. Medzitým bol v rokoch 2010 až 2012 zároveň ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a v rokoch 2012 až 2016 podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky. V rokoch 2016 až 2019 bol osobitným vyslancom pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ.
Európa ako mierotvorca medzi jadrovými mocnosťami
Nedávno prebehli eurovoľby, ako môže ich výsledok zmeniť postoj EÚ k vojne na Ukrajine? Mala by sa zmeniť podpora Ukrajiny zo strany Západu a USA?
Podpora Ukrajiny v jej sebaoobrane je oprávnená a potrebná. Možno samozrejme diskutovať o miere podpory a jej spôsoboch, ale jej podpora je v súlade s morálkou, medzinárodným právom a aj našimi záujmami.
Na druhej strane však vidím úlohu Európy ako tvorcu mieru, mala by sa usilovať o politické cesty k riešeniu, ktoré je možné a potrebné. Každá vojna raz skončí, ale ak skončí len vyčerpaním alebo zničením jednej strany, tzv. finálnym víťazstvom, pýtam sa ktorej strany a kedy to bude? A či tie obete medzitým nevnímame až príliš lacno.
Primárna zodpovednosť je samozrejme na strane agresora, ktorým je Ruská federácia. Podieľam sa na súkromnej iniciatíve, ktorá so situáciou na východe Európy súvisí. Je sľubná preto, lebo vťahuje do dialógu hlavných aktérov.
Na rokovaniach vo Švajčiarsku sa Rusko oficiálne nezúčastnilo…
Ani tieto rokovania nepomôžu zastaviť vojnu, ak nevznikne dialóg a základné kroky smerom k Rusku. Na jednej strane je Rusko agresor, ale na druhej strane kroky k mieru vedú len cez totálne víťazstvo alebo cez dvojstranné rokovania. Nič také sa zatiaľ nečrtá, doterajšie iniciatívy to nepriniesli a preto by sme mali intenzívne hľadať politické a diplomatické riešenie.
Jeden zo zakladateľov Európskej únie, francúzsky politik Robert Schuman už vo svojej dobe ukazoval, že úsilie o mier musí byť aspoň také intenzívne, ako úsilie o vojnu. Je to tak matematicky povedané, ale vystihuje to podstatu, že cesta k mieru nie je rýchla, ľahká ani jednoduchá. Ale existuje. A čakať, že mier bude až potom, keď bude Putin porazený, môže byť veľmi drahou utópiou a ilúziou.
Dlho trvajúcu vojnu si ani nechceme predstaviť, pretože to znamená každodenné straty na životoch a každodenné otrasné ničenie Ukrajiny. Porovnávanie, že s Hitlerom sa nerokovalo neobstojí, lebo každá vojna je iná. Zároveň lekcie z vojen v histórii hovoria, že mier je dôležitý nie pre lídrov, ale pre národy. Lídri sa menia, sú smrteľní tak ako my všetci, ale národy pretrvávajú a trpia. Osobitne na východe Európy bolo toho utrpenia neporovnateľne viac už od čias Lenina.
Iniciatíva pápeža Františka
Ste aktívny v iniciatíve, ktorú inicioval pápež František, kde prebehli rokovania medzi Ruskom a USA, čo v médiách takmer zaniklo. Ako to vyzeralo?
Ide o súkromnú iniciatívu, ktorú dva roky pripravovala a rozvíjala Nadácia Clementy, ktorá pochádza z Veľkej Británie. Od začiatku vojny sa usilovala o dialóg a korekciu vzťahov medzi najväčšími mocnosťami nášho civilizačného okruhu – USA a Ruskom. Nie sú to obyčajné mocnosti ale jadrové. Bez zmeny ich vzťahu z konfrontácie na želanú spoluprácu ťažko očakávať skoré ukončenie vojny a mier na Ukrajine.
Hovorím to s najväčšou možnou mierou realizmu, lebo aj mnohí politológovia a pozorovatelia označujú túto vojnu za zástupnú. Ak by USA Ukrajine nepomáhali, vojna by sa už dávno skončila. Ale to neznamená ani porazenectvo, ani zastavovanie pomoci, skôr realitu, pretože Rusko je mocnosť a dnes napreduje aj na fronte.
Ja som bol prizvaný k tejto iniciatíve aj preto, že ma vo Vatikáne poznajú a spolupracoval som so zakladateľmi Nadácie Clementy, aby sme definovali možnú schumanovskú cestu pre východnú Európu. Schumanov plán vychádzal z osvedčených princípov, ktoré platia aj v tomto období, ale potrebuje aktualizáciu na dnešné pomery, ktoré sú iné ako pred 70 rokmi.
Ani vtedy to nebolo ľahšie, pretože Francúzi a Nemci si vzájomne vyzabíjali milióny ľudí, dokonca opakovane. Takže hovoriť o dialógu a zmierení krátko po Druhej svetovej vojne bola pre mnohých ilúzia, pre iných zrada, pre ďalších slepá ulička.
Pre mnohých to platí rovnako v prípade vzťahov medzi Ukrajinou a Ruskom…
Napriek tomu a práve vďaka Schumanovým univerzálne platným princípom máme v zjednotenej Európe už 70 rokov mier. A tým aj stabilitu a prosperitu. To je bezprecedentný úspech. Originálne bol Schumanov plán zamýšľaný aj pre národy z východu. Robert Schuman a Konrad Adenauer o tom hovorili, že keď sa tie národy vymania z útlaku a zaklopú na dvere, mali by sme ako spoločenstvo byť pripravení prijať ich.
Namiesto intenzívnej spolupráce však vtedy nastalo obdobie studenej vojny a dvoch Európ. Jedna sa integrovala, druhá ostala za plotom, už či na Balkáne alebo v sovietskej zóne. Nech to nie je sebaobviňovanie, ale podcenili sme vývoj.
Napríklad Jeffrey Sachs, známy americký ekonóm, hovoril ako o chybe, že Poľsko po páde komunizmu dostalo pomoc, ale zároveň sa nepomáhalo Rusku a ďalším krajinám na východe, ktoré sa dostali do obrovských problémov, ekonomického úpadku, finančnej krízy, hyperinflácie, atď.
Dopady nespolupráce a ľahostajnosti sú dnes evidentné, boľavé a mali by byť pre nás lekciou. Preto rokovania vo Vatikáne, ktoré sa v apríli otvorili, boli predovšetkým nadviazaním dialógu o možných oblastiach spolupráce medzi Ruskom a USA, pretože od týchto mocností najviac závisí.
Ak sa nájde konvergencia záujmov v kontraste s dnešnou konfrontáciou, tak máme nádej na zmenu vývoja. Som o tom presvedčený, lebo poznám osvedčené princípy Schumanovho plánu a bol som na rokovaniach vo Vatikáne ako moderátor.
Okno príležitosti 2024
Aké sú výsledky rokovaní?
Úspechom stretnutia z 13. apríla je v prvom rade, že vôbec bolo, že tam prišli relevantní ľudia z Moskvy a z Washingtonu. Po druhé, že bolo práve vo Vatikáne, ktorý má 2000-ročnú históriu, ale v tomto čase aj dôveryhodnosť v medzinárodnom prostredí. Pretože stretnúť sa dá hocikde, ale práve vo Vatikáne a s informovaním Svätého Otca a za účasti dôležitých aktérov – to je výraz dôveryhodnosti.
Po tretie vidím úspech v tom, že je záujem o pokračovanie, že to nebolo jednorazové a dosť. Pripravujeme obsah a súvislosti na ďalšie rokovanie v júli. Po štvrté vidím, že je záujem zo strany mocných o väčšiu víziu a konkrétne projekty na tej ceste.
To je silné, tento rok je také okno príležitostí. Ak by sme ho nestihli využiť, mám obavy, že zmeškáme oveľa viac. Tento rok sa rozhoduje v dôležitých centrálach aktérov, ktorí sú pri stole. Jedna strana je Rusko, kde prezident Putin bol potvrdený na 5 rokov s väčšou podporou ako pred vojnou. Môže sa nám to páčiť a nemusí, ale je to fakt.
Druhá dôležitá vec, že teraz boli európske voľby, z ktorých vzíde reprezentácia na 5 rokov. Je dôležité, aby bola rozumná, zodpovedná,; uvidíme, ale sme pri tom. Po tretie, budú voľby v USA, z ktorých vzíde kongres a prezident, tretina senátu. To je veľmi dôležitá zlomová doba pre USA, pretože krajina je veľmi polarizovaná, prechádza ostrými vnútornými spormi.
Zároveň sa tam evidentne mení pohľad na vojnu na Ukrajine. Len oneskorene a s veľkými ťažkosťami bola odsúhlasená pomoc pre Ukrajinu vo výške 60 mld. dolárov. Vojna má dopady aj na USA. Prináša to aj zisky v zbrojnom priemysle. Ale to nie je celkový záujem USA.
Takže to okno príležitostí a udalostí nás vťahuje do úsilia, ktoré je už naštartované. Vatikán je jeho súčasťou, som veľmi rád. Záujem o dialóg je reálny a Slovensko tomu môže napomáhať aspoň na občianskej úrovni.
Čo môže Slovensko urobiť pre ukončenie tejto hroznej vojny?
O vývoj je stále záujem a situáciu vidím tak stredoeurópsky. Zo západnej Európy prichádzajú signály o účasti vojakov, najmä z Francúzska, ktoré nepovažujem za rozumné. Eskalácia vojny je však len opakovaním 20. storočia, veď svetové vojny vznikli v Európe.
Ten model je známy, ak v tom budeme pokračovať, logika nepustí a je to logika vojny. Znamenalo by to jej prehlbovanie, eskaláciu do svetových alebo aspoň celoeurópskych rozmerov. Stredná Európa je na jednej strane rozmanitá, keď porovnáme postoje Poľska a Maďarska a medzitým Slovenska alebo V4 – je to rozporuplné.
Je to však aktívny a angažovaný postoj v zmysle prežívania reality na hranici konfliktu. My sme krajiny, kde je najviac utečencov, kde je najviac pociťovaná vojna v susednej krajine. Sme krajiny, ktoré boli obeťou agresie a okupácie. Máme to v čerstvej pamäti, preto ten postsovietsky priestor poznáme lepšie ako krajiny západnej Európy.
Preto si myslím, že empatické a realistické riešenie by mohlo prísť zo strednej Európy. Je to o rokovaní, diplomacii, hľadaní riešenia, ktoré potrebuje vojnou sužovaná východná Európa viac než pokračovanie konfliktu.
Zároveň je to volanie po hľadaní dialógu. Nie že my jednostranne nadefinujeme a rozkážeme, čo majú robiť. Tak sa riešenie nenájde, treba ho hľadať v spolupráci, dialógu, konštruktívnom úsilí. Človek je tvor, ktorý dostal rozum, vôľu, ale aj schopnosti a jednou z nich je tvorivosť. Ďalšou je láska, ktorá ak sa prejaví, tieto ostatné dary využije na solidaritu a ľudskosť.
Dedičstvo jednoty a mieru
Na akej úrovni sa odohrávali rokovania?
Na prvé rokovanie prišli ľudia, ktorí mali dôveru najvyššieho politického vedenia USA a Ruska – teda prezidentskej úrovne na jednej aj na druhej strane. Ak by to neboli relevantní ľudia, dialóg by nemal váhu a neprinášal by ani nádej na riešenie.
Nemám oprávnenie hovoriť o menách, ani by som nepomohol vlastnému úsiliu. Skôr som chcel povedať, že relevancia rokovaní je potvrdená aj z Vatikánu, lebo Vatikán by nesúhlasil s nejakým prázdnym bezvýznamným stretávaním na svojej pôde. Rokovanie uviedol kardinál Peter Turkson z Afriky, veľmi vážený v Kúrii, lebo má na starosti pápežskú Akadémiu vied. Rokovanie bolo na pôde tejto akadémie.
Účastníkom rokovaní bol blízky spolupracovník Svätého otca Arcibiskup Msgr. Bernard Ardura, zodpovedný za historický archív. Je však aj jedným z kompetentných v procese blahorečenia Schumana. Schumanovo meno súvisí s mierom a zjednotením, ktoré sa podarili v západnej Európe.
Ak sa to podarilo v západnej časti Európy, ktorej sme už aktívnou súčasťou, tak sme zodpovední za to, aby sme zdieľali toto funkčné dedičstvo aj s tými, ktorí sú zatiaľ mimo. Zároveň je to osvedčená metóda, ktorej ovocie vnímajú aj v Amerike. Hoci tam mnohí ledva rozumejú, ako funguje EÚ.
Oni zrejme vnímajú Európsku úniu ako dosť neprehľadnú, najmä jej východnú časť…
Americký minister zahraničných vecí kedysi napísal, že to, čo Schuman po vojne urobil, bolo dych vyrážajúce. Táto iniciatíva vtedy prevážila angloamerické riešenie, ktoré už bolo tiež rozpracované. Schuman s Adenauerom predbehli Američanov a Britov o jeden deň. Bolo mu jasné, že ak nevyužije to okno príležitosti 9. mája 1950, tak 10. mája sa už konala v Londýne angloamerická konferencia o budúcnosti Európy 5 rokov po vojne.
To sú detaily histórie, ale sú dôležité pre nás, aby sme ich aplikovali v tejto dobe. Nie je dobre čakať na koniec vojny, či nahrádzať justíciu – že budeme hodnotiť a súdiť kohokoľvek vrátane Putina ako k tomu mnohí pristupujú. Naopak, pokúsme sa ukázať cestu dialógu, konvergencie a spolupráce medzi Ruskom a USA. Všetko ostatné príde potom, aj spravodlivosť.
Ak sa tento proces nebude formovať a rozvíjať, alternatíva je len dnešný stav – pokračovanie vojny, počítanie strát a obavy, kde a ako sa to všetko skončí. Bol by som nerád, aby sme dopadli tak, že budeme len konštatovať, komentovať a kritizovať a celé generácie budú ďalej zomierať.
Portál Aktuality.sk vo štvrtok priniesol článok o zmierovacej misii slovenského politika a kandidáta KDH do europarlamentu Jána Figeľa medzi ruskou a americkou stranou. Figeľ vo Vatikáne s podporou pápeža Františka manažuje rokovania medzi zástupcami znepriatelených strán.
Ako ste sa dostali k angažmánu pri týchto rokovaniach? Oslovili vás ľudia z vatikánskej kúrie?
Ide o iniciatívu súkromnej Nadácie Clementy, ktorá sídli v Londýne. Vatikán vďaka dôvere a dlhodobej podpore dialógu s cieľom mieru umožnil spoluprácu a uskutočnenie prvého stretnutia. Príprava sa postupne rozbiehala a trvala vyše dva roky. Ja som bol pozvaný zakladateľom rodinnej nadácie Pierrom Louvrierom. Poznal ma už roky z každoročných konferencií a stretnutí so Svätým Otcom v Ríme.
Pápež František sa dlhodobo snažil o nejakú formu mierových rokovaní. Angažoval sa aj na tejto misii?
Nie priamo, ale pápeža informujú o iniciatíve jeho blízki spolupracovníci. Jeho záujem je úprimný a jeho podpora pre hľadanie riešenia prebiehajúcich konfliktov je známa. Tradíciou zachovaný a rešpektovaný titul pápeža je Pontifex Maximus, teda najvyšší staviteľ mostov. Na rokovaní na pôde pápežskej akadémie vied sa zúčastnil arcibiskup monsignor Bernard Ardura.
Mala na to vplyv aj vaša nedávna práca osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženstva mimo EÚ, napríklad vaše kontakty na ruských patriarchov?
Určite, pretože tá úloha bola prelomová, veľmi citlivá a dobre prijatá v medzinárodnom prostredí. Bol som prvým a aktívnym vyslancom EÚ pre túto agendu. Menovanie v máji 2016 oznámil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz práve vo Vatikáne. Bola to reakcia na migračnú krízu v Európe a agenda časovo súvisela s vypuknutím vojny s ISIS na Blízkom východe. Na jednej strane toto militantné hnutie zneužívalo veľké náboženstvo – islam.
Na strane druhej to znamenalo kruté, až genocídne prenasledovanie náboženských a etnických menšín v Iraku a Sýrii. Za štyri roky som navštívil mnohé štáty vrátane USA a Ruska, vystupoval som za EÚ na veľkých a významných podujatiach. Prispel som k záchrane životov a slobody vyše 20 osôb v Pakistane, Sudáne, Iráne a na Kube. Dodnes ma vo svete pozývajú na podujatia týkajúce sa náboženskej slobody pre všetkých. Náboženská sloboda je záležitosť života a smrti pre takmer 300 miliónov ľudí vo svete. A je hlboko a silne spojená s dôstojnosťou človeka
Aká je presne vaša rola pri týchto rokovaniach? Ide o manažment a moderovanie diskusie, alebo do nej aj aktívne vstupujete?
Mojou úlohou bola príprava celej koncepcie rokovaní, ich zameranie, teda vízia kvalitatívne nových vzťahov a následne sondáž v hlavných inštitúciách a centrách moci o prijateľnosti tejto iniciatívy. Nie som v tomto úsilí izolovaný, ale spolupracujem s expertami z rôznych oblastí a štátov na formulovaní návrhov. Na rokovaní 13. apríla som bol predsedajúcim na seminári o témach záujmov a výziev pre obe strany. V podstate to znamená moderovanie diskusie a formulovanie záverov.
Vatikán má dlhodobú tradíciu zmierovateľa pri vojenských konfliktoch a široké diplomatické skúsenosti v tejto oblasti, ktoré sú však diskrétne. Aj z tohto dôvodu zrejme pápež volil od začiatku pri hodnotení vojny diplomatickejší slovník ako západní lídri, hoci bol za to kritizovaný, no mohlo by to oslabiť jeho prípadné vyjednávacie snahy. Čo nám však môžete prezradiť z procesu, ako tieto zmierovacie misie vo Vatikáne prebiehajú?
Náboženstvo zohráva v dejinách národov a rozvoji medzinárodných vzťahov stále veľmi dôležitú úlohu. Vatikán má dvetisícročné dejiny plné skúseností. Jeho úsilie pre mier je kontinuálne. A často sa ukázalo v niektorých konfliktoch ako rozhodujúce. Poviem to takto: jednostranné kroky či iniciatívy riešenia doteraz nepriniesli. Rovnako dopadne aj očakávaná konferencia vo Švajčiarsku. Vatikán sa na nej zúčastní, ale zároveň podporuje a hľadá cesty k dialógu a pozitívnej zmene vzťahov vo svete.
Na akej úrovni sú zástupcovia znepriatelených strán, ktoré sa na vatikánskych rokovaniach zúčastňujú?
Ide o relevantných zástupcov, ktorí majú politickú dôveru, ale zúčastňujú sa ako súkromné osoby na dialógu v náboženskom, etablovanom prostredí Vatikánu. Súčasťou programu bol aj veľký koncert v jednom z chrámov v Ríme. Vystúpili na ňom poprední umelci zo štátov, ktoré zažívajú konflikty. Umelci prišli z Arménska, Azerbajdžanu, Palestíny, Izraela, Ruska, Ukrajiny, Egypta a USA. Umenie a krása nás pozýva k ľudskosti a spoločenstvu.
Smerujú tieto rokovania k nejakým záverom, ktoré by umožnili nájsť východisko z vojny pre obe strany?
Cieľom je v dialógu hľadať a definovať cestu ku kvalitatívnej zmene vzťahov – od konfrontácie k spolupráci. Jej vyjadrením majú byť konkrétne projekty, ktoré vyjadrujú spoločný záujem, sú vzájomne výhodné a otvorené pre účasť ďalších krajín. Víziou je hľadanie stability a bezpečnosti od Anchorage na Aljaške cez Európu a strednú Áziu až po Vladivostok na Kamčatke. Logicky, takýto cieľ zahŕňa a predpokladá zastavenie vojny na Ukrajine.
Obe strany konfliktu sa navzájom podozrievajú, že nemajú skutočný záujem na mierových rokovaniach. Mali ste zo zástupcov pri rokovaniach pocit, že sa naozaj snažia nájsť východisko?
Obe strany si uvedomujú záťaž a dôsledky pokračujúcej konfrontácie. Za dobrý znak považujem fakt, že sa stretnutie vôbec uskutočnilo, že sa konalo s dôverou Vatikánu, že je záujem o pokračovanie v dialógu a že ten je zameraný na praktické riešenia. Aj Schumanov bezprecedentný plán pre mier v Európe ponúkal praktickú solidaritu pre predtým znepriatelené Francúzsko a Nemecko a pre ďalšie štáty.
Analytici upozorňujú, že posledné obdobie spôsobilo popretŕhanie väzieb medzi Ruskom a USA. Aký máte dojem z vašich rokovaní v tomto smere? Darí sa obnovovať tieto komunikačné linky?
Analytici potvrdzujú faktickú realitu. No vojna je ničivá pre Ukrajinu a škodí všetkým, okrem zbrojoviek. Rastie sila iných centier, EÚ má na prahu svojich dverí dva veľké vojnové konflikty. Rastú hlasy a vôľa hľadať pozitívnu zmenu. Mier je potrebný a je možný. Ale úsilie o mier musí prevýšiť vojnové sily deštrukcie.
O rokovaniach ste informovali aj vicepremiéra Roberta Kaliňáka.
Áno, pretože zastupuje a informuje premiéra v tomto období. Doručil som mu aj osobný videopozdrav zranenému premiérovi od štátneho sekretára Vatikánu kardinála Pietra Parolina so želaním skorého a plného uzdravenia.
Ján Figeľ s Pietrom Parolinom. Foto: archív autora
Jedno z veľkých rizík tohto eskalujúceho konfliktu je aj to, že lídri kľúčových veľmocí sa spolu nerozprávajú, pričom už samotné pokusy o komunikáciu sú označované ako zahrávanie sa s ruským „fašizmom“, čo sa vraj nesmie. V minulosti to bolo inak, pamätná je osobná komunikácia medzi J. F. Kennedym a Nikitom Chruščovom pred a počas Kubánskej krízy, ktorá mala nemalý podiel na tom, že sa riziko globálneho konfliktu podarilo zažehnať. Znamená to, že Vatikán sa dnes nebojí nadviazať na klasickú diplomaciu, ktorá je dnes často démonizovaná?
Pripomínam, že dve hlavné postavy Kubánskej krízy – Kennedyho a Chruščova – veľmi ovplyvnili aktivity a postoje vtedajšieho pápeža mieru – sv. Jána XXIII. Jeho úsilie má dodnes pokračovateľov a prinieslo mier nielen pri konfrontácii počas Kubánskej krízy. Komunistické režimy citovali i zneužívali jeho encykliku Pacem in terris (O pokoji na Zemi).
Podobné mierové výsledky mal pontifikát sv. Jána Pavla II., keď za ním chodieval nielen Ronald Reagan, prezident USA, ale aj Michail Gorbačov, prezident ZSSR a generálny tajomník ÚV KSSZ. Vatikán sa nebojí, ale posolstvá a postoje pápeža Františka sú často mediálne dezinterpretované, ba býva atakovaný za úprimné úsilie o mier a bratstvo medzi ľuďmi a národmi. Mnohí za ním chodia, fotia sa s ním, ale jeho posolstvá v politickom pôsobení nerešpektujú.
Keď sa aktuálne niekto pokúša o mierové aktivity, čelí riziku, že bude odsúdený ako Putinov užitočný služobník, a to bez ohľadu na to, akokoľvek nezávislé a úprimné sú jeho snahy. Príkladom je samotný pápež František, ktorému sa dostalo podobných prívlastkov. Neobávate sa, že ak rokovania nevyjdú, môžete byť obeťou podobných atakov?
Ako prvý osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu som roky žil v hľadáčiku militantných, fundamentalistických skupín a sietí. Prestal som informovať o svojich cestách a stretnutiach vopred, aby som nezvyšoval riziká sebe, rodine a ani druhým. Bez odvahy, vytrvalosti a profesionálneho nasadenia spolu s podobne zmýšľajúcimi by som však nezachránil nikoho. Vyše 20 zachránených osudov je nielen pre mňa odpoveďou a satisfakciou. V prípade vojny v susedstve ide o tisíce nevinných životov, ktoré treba uchrániť. Bez odvahy, vytrvalosti a služby spoločnému dobru to nepôjde v Európe k lepšiemu. Pokoj je ovocím spravodlivosti. Preto sa národná, európska i svetová politika musí usilovať o viac účinnej, reálnej spravodlivosti. Treba menej myslieť na lídrov a viac pamätať na strádajúcich a trpiacich ľudí. Silná Európa, to je predovšetkým spravodlivá Európa. Slovensko má v nej svoje dôležité poslanie a centrálne miesto. Aj preto sa naďalej angažujem.
BRATISLAVA. Niekdajší eurokomisár a bývalý hlavný vyjednávač o vstupe Slovenska do EÚ Ján Figeľ v apríli vo Vatikáne viedol rokovanie s predstaviteľmi Spojených štátov a Ruskej federácie. Ich ambíciou je nastaviť novú úroveň vzťahov v Európe a prispieť k zastaveniu vojny na Ukrajine.
O udalosti informovali vo štvrtok Aktuality, podľa ktorých stretnutie nemenovaných predstaviteľov Washingtonu a Moskvy organizovala britská nadácia a investičná spoločnosť Clementy. Ján Figeľ na jej stránke figuruje ako člen zboru poradcov.
Kto na stretnutie za Spojené štáty a Rusko prišiel, však Figeľ neprezradil. Rokovania by mali zmierniť globálne napätie a nastaviť nové podmienky medzinárodnej scény, uviedla agentúra SITA.
Stretnutie, ktoré sa konalo 13. apríla a ktoré odsúhlasil pápež František, sa priamo netýkalo Ukrajiny a nebude posledné. Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda však jeho význam spochybňuje.
Seminár vo Vatikáne
„Na iniciatíve pre mier, a teda na možných rokovaniach som pracoval od vypuknutia vojny na Ukrajine,“ hovorí pre SME Ján Figeľ. Tvrdí, že ho oslovil zakladateľ britskej nadácie Pierre Louvrier, pričom ambíciou je nájsť novú podobu vzťahov medzi Spojenými štátmi a Ruskom.
„Pri iných vzťahoch, dôvere a zodpovedných prístupoch by k tejto vojne nedošlo,“ domnieva sa Figeľ.
Kontext úsilia vníma ako širšie prebudovanie vzťahov, zastavenie vojny na Ukrajine by podľa neho malo byť iba jedným z výsledkov.
Figeľ moderoval prvé stretnutie vo Vatikáne, aktuálne už pripravuje druhé. V rámci neho sa konal aj medzinárodný koncert s účasťou z viacerých štátov, ktoré sú znepriatelené. Okrem Ukrajiny a Ruska vystúpili aj izraelskí, palestínski, azerbajdžanskí či arménski umelci.
Samotný fakt, že sa stretnutie konalo, Figeľ označil za úspech.
Rozhodujúce obdobie
Bývalý eurokomisár a niekdajší predseda KDH hovorí, že stretnutie je načasované do obdobia, ktoré môže byť rozhodujúce. V Rusku si po zmanipulovaných voľbách upevnil moc prezident Vladimir Putin, v Európskej únii bude po blížiacich sa voľbách nové zloženie europarlamentu aj Komisie a v novembri sa zase konajú prezidentské voľby v USA.
Vypnúť reklamu
„Za úspech by som považoval, keby sa na tomto dialógu zúčastnili politickí predstavitelia, ktorých cieľom sú kvalitatívne nové vzťahy medzi Východom a Západom, medzi Moskvou a Washingtonom,“ dodal Figeľ.
„Ich produktom logicky bude zdieľaná stabilita a bezpečnosť v našom priestore. Teda aj mier na Ukrajine,“ tvrdí.
Účastníci sú neznámi
Ján Figeľ pre SME ani pre Aktuality či tlačovú agentúru neidentifikoval, akí predstavitelia USA a Ruska sa na stretnutí zúčastnili. „Sú to osoby kompetentné a s potrebnou dôverou politického establišmentu,“ povedal.
„Samotné rokovanie nebolo o vojne, ale o tom, ako začať zbližovanie týchto hlavných mocností. Ak sa toto bude dariť, tak logickou súčasťou diskusií bude aj situácia na Ukrajine,“ citovali Figeľa Aktuality.
Expremiér Mikuláš Dzurinda má o Figeľovej iniciatíve pochybnosti.
„Ak cieľom takýchto stretnutí má byť zjednocovanie USA a Ruska v čase, keď Rusi stupňujú vojenský tlak na Ukrajinu a zabíjajú civilistov, ako napríklad v charkovskom supermarkete minulú sobotu, tak to som veľmi skeptický,“ reagoval.
Figeľ sa odvoláva na dielo štátnikov Roberta Schumana a Konrada Adenauera. „Našou víziou je diskutovať o vytvorení spoločenstva od Aljašky cez Európu až po Vladivostok na Kamčatke,“ povedal pre SME.
