Ján Figeľ

Tag: sloboda

  • Náboženská sloboda chráni racionalitu, moralitu a spiritualitu človeka

    Náboženská sloboda chráni racionalitu, moralitu a spiritualitu človeka

    Od antického staroveku poznáme definíciu a cieľ spravodlivosti: Dať každému, čo mu patrí.

    Žiaľ, dnes sme na Slovensku ďaleko od tohoto cieľa, ba vzďaľujeme sa mu. A pritom na čele štátnej exekutívy poväčšine boli a sú právnici! Prijmime tento fakt ako výzvu k upevňovaniu právneho štátu a účinnejšej spravodlivosti pri uplatňovaní verejnej moci v našej domovine a ako volanie po skutočnom zmysle štúdia a aplikácie práva. Keď som bol mladý, nemali sme slobodný prístup k povolaniu a štúdiu, pretože pochádzam z rodiny, ktorá bola nekonformná s režimom. Právo a niektoré iné profesie boli vyhradené pre spoľahlivé osoby. Vážme si slobodnú voľbu povolania a štúdia ako výdobytok v zápase o slobodu, demokraciu, právny štát a európske Slovensko.

    Človeka najlepšie charakterizujú skutky, nie slová či nálepky

    Grécky filozof Celsus (2. stor. AD) charakterizoval právo takto: Ius est ars boni et aequi. Právo je umenie dobra a spravodlivosti. Jeho definícia bola zachovaná cez Justiniánovo dielo Digesta. Tomáš Akvinský sa o toto chápanie práva opieral. Celsus kritizoval ranokresťanské spoločenstvá z podrývania konzervatívnych hodnôt a tradícií, ktoré uznávala a udržiavala antická grécka kultúra. Cirkevný otec Origenes z Alexandrie (248 AD) napísal dielo Katá Kelsu – Contra Celsum na obhajobu kresťanov a ich štýlu života. Chcem týmto antickým príkladom obhajoby konzervativizmu upozorniť na škodlivosť nedefinovaných a dezinterpretovaných pojmov. Dávajme pozor na nálepky, aby nás nerozdeľovali v úsilí o dobro a spravodlivosť pre všetkých. Rád by som sa spýtal: Ježiš Kristus – určujúca osobnosť dejín, od ktorého historického zrodu počítame svoj osobný i spoločný letopočet, bol vo svojej dobe konzervatívec či liberál? Je najstaršia európska konzervatívna strana Conservative Party v Británii ešte vôbec konzervatívna? Je konzervatívne protipólom liberálneho? Je cennejšia sloboda či pravda?

    Pravda nás oslobodzuje. Pravda je v jadre spravodlivosti. Sloboda je ovocím pravdy, a je na pravde závislá. Život v klamstve a propagande je životom v neslobode. Strana SaS sídliaca v Liberálnom dome v Bratislave neobhajuje slobodu náboženstva, ani slobodu svedomia, teda typicky liberálne ciele. Jej súčasťou v parlamente je už opakovane OKS, podľa mena konzervatívna strana. Matovičova a Hegerova vláda boli považované za najkonzervatívnejšie v dejinách demokratického Slovenska. Vláda pritom vytvorila aj štátny Úrad pre ochranu náboženskej slobody! Pritom však za minulej vlády SR sme kvôli pandémii zatvárali kostoly najviac a najdlhšie v celom slobodnom svete…

    Veľký francúzsky fyzik a filozof Blaise Pascal zanechal po sebe poznámky, ktoré vyšli pod názvom Les Pensées. Píše v nich napríklad, že sme si urobili modlu z pravdy. Ale pravda bez lásky nie je Boh! Pascalovsky vyjadrené, pravda bez lásky neprináša dobro a spravodlivosť. Pozývam preto všetkých k  spoločnému a tvorivému úsiliu o pravdu a dobro medzi nami, namiesto upätého rozdeľovania ľudí a fragmentácie potrebného úsilia.

    Dôležitosť slobody náboženstva alebo viery – svedomie, osobné a kolektívne práva

    Uvedené je za normálnych pomerov liberálna agenda. Zdravo liberálne strany by mali presadzovať právo na výhradu vo svedomí či náboženskú slobodu. Nemáme také liberálne a občianske strany, žijeme v prevrátených časoch, kedy pojmy a slová menia svoj zmysel. Je to spoľahlivá cesta k nedorozumeniam, sporom a konfliktom. KDH vo svojej dobe s týmito pojmami neobchodovalo, ale ich aktívne presadzovalo a obhajovalo, a to tak v r. 2006 pri spore v druhej Dzurindovej vláde, ako aj v r. 2010 pri zostavovaní Radičovej vlády. Podobne, úspešné začlenenie definície, ochrany a podpory manželstva do Ústavy v r. 2014 po dohode medzi KDH a Smerom-SD nebolo žiadnym kšeftom, ale bolo odvážnym a spolu s „deharabinizáciou“ súdnictva dvojnásobným prínosom pre dobro národa a spoločnosti.

    Rád by som pripomenul štyri dôležité články zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN (1948):

    Článok 1 Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. Sú obdarení rozumom a svedomím a majú sa k sebe správať v duchu bratstva.

    Článok 18 Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahrňuje v sebe aj voľnosť zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov.

    Článok 19 Každý má právo na slobodu názoru a prejavu; toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel ujmu za svoje názory a zahrňuje právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na hranice.

    Článok 29  (1) Každý má povinnosť voči spoločenstvu; jedine v ňom môže slobodne a naplno rozvinúť svoju osobnosť.

    Náboženská sloboda je lakmusový test základných ľudských. Vyjadruje forum internum a forum externum, teda vnútorný a vonkajší priestor človeka. Ak táto sloboda nie je rešpektovaná, nadväzujúce slobody a práva budú popierané určite (sloboda názoru, prejavu, médií, združovania, zhromažďovania, vlastníctva…). Aj podľa usporiadania ide o centrálne právo (čl. 18, 19), ktoré rezonuje s úvodným článkom celého katalógu. V USA je definované Prvým dodatkom Ústavy, a Američania ho zvyknú označovať za „Bohom dané právo“ (God given right). Keďže náboženská sloboda pokrýva dimenzie myslenia, svedomia a náboženstva, je dôležitá pre všetkých , pre ľudí od A po Z, od ateistov až po zoroastrijcov! Podľa správy Pew Research Center vo Washingtone 84% svetovej populácie sa hlási k náboženstvu. Pritom až 79% žije v krajinách s veľkými alebo veľmi veľkými prekážkami pre vieru. Holandská charitatívna organizácia Open Doors uvádza, že až 350 mil. kresťanov zažíva prenasledovanie v súčasnom svete, čo je najviac zo všetkých vierovyznaní. Trpia však aj iné náboženské a etnické menšiny.  Formy útlaku začínajú pri netolerancii, pokračujú cez diskrimináciu až po prenasledovanie. Najhoršou formou, ktorá aj v 21. storočí existuje, je však genocída – zločin zločinov.

    Náboženská sloboda je atakovaná hlavne v totalitných a autokratických režimoch. Ale ani demokracie nie sú v tomto centrálnom práve imúnne voči porušovaniu, často hrubému.Nedávnym príkladom z nášho prostredia bolo zatváranie chrámov pre bohoslužby od konca r. 2020 kvôli ohrozeniu verejného zdravia vírusom COVID-19. Vláda k tomu siahla opakovane napriek Ústave, napriek Ústavnému zákonu v čase núdze a napriek Európskemu dohovoru o ľudských právach.  Paradoxne, v r. 2021 tá istá vládna koalícia založila dokonca Úrad na ochranu náboženskej slobody!  Slovenské kostoly boli pre veriacich najdlhšie zatvorené, v troch obdobiach. Pritom počas druhej vlny pandémie zomrelo na Slovensku najviac chorých per capita na svete.V tom čase som mal čerstvé medzinárodné skúsenosti ako historicky prvý Osobitný vyslanec pre slobodu náboženstva alebo viery mimo EÚ (2016-19). Dať do protikladu náboženskú slobodu a verejné zdravie som považoval od začiatku za chybné východisko. Obmedzenia tejto citlivej slobody sú možné, ale podliehajú prísnym kritériám zákonnosti a nevyhnutnosti. Považoval som konanie Úradu verejného zdravotníctva splnomocneného Nariadením vlády za porušenie Ústavy SR (čl. 24) a EDĽP (čl. 9) z hľadiska legality, legitimity a proporcionality prijatých opatrení.

    Keďže v tejto veci právne kroky nekonali ani cirkevní štatutári, ani ústavní právnici, ani poslanci vládnej koalície či opozície, tak som sa rozhodol ozvať ako občan a obhajovať rešpektovanie náboženskej slobody v čase krízy aj u nás doma, na Slovensku. Vo viacerých demokratických krajinách prebiehali súdne spory, ktoré iniciovali biskupi, kňazi alebo laici ako občania (Belgicko, Švajčiarsko, Nemecko, Francúzsko, Írsko, Škótsko, USA na úrovni viacerých jednotlivých štátov, …)

    Najprv som sa pokúsil riešiť situáciu vnútroštátne. Ako predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu som napísal listy s návrhom vhodných alternatívnych opatrení premiérovi a všetkým ministrom, dané na vedomie prezidentke a predsedovi NR SR. S prekvapením a sklamaním konštatujem, že mi na listy nikto neodpovedal. Politická a štátno-správna etika u nás klesla na minimum. Hovorím to kriticky, so skúsenosťou bývalého ministra a komisára EÚ. Primárna kultúra úradov má byť férová komunikácia s občanmi, firmami a inštitúciami, pričom jej cieľom je spoľahlivá služba ľuďom, ktorí za fungovanie štátu platia.

    Tak som následne podal dva podnety Generálnej prokuratúre SR, prvý individuálny a druhý kolektívny. Napriek pozitívnym uisteniam ich obsah týkajúci sa neprimeraného a nezákonného obmedzovania účasti veriacich na bohoslužbách nebol zakomponovaný do podnetu, ktorý GP v r. 2021 podal Ústavnému súdu SR. Keďže vnútroštátne som tým vyčerpal možnosti účinnej ochrany základných občianskych práv, rozhodol som sa využiť medzinárodné nástroje. Vzhľadom na medzinárodné skúsenosti a kontakty som sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Odbornú podporu mi poskytol JUDr. Martin Timcsák, a v neskoršom období aj známa organizácia na obranu slobody ADF International.

    Podnet, teda sťažnosť pre porušenie garantovaných práv podľa platného Dohovoru, som podal vo februári 2021 a doplnil v apríli 2021. Prvým dobrým signálom bolo zaregistrovanie podnetu v Štrasburgu. Má číslo 12131/21. V r. 2022 súd oficiálne zverejnil toto podanie na svojej webovej stránke. Ďalším povzbudením bol súhlas ESĽP daný tzv. tretím stranám ako účastníkom konania. Ide o ECLJ z Francúzska, Ordo Iuris z Poľska a Free University Tbilisi z Gruzínska. Všetky tri entity argumentujú v prospech uvedenej sťažnosti. Zo Slovenska sa nepridal nikto. Ide o prvý prijatý podnet vo veci obmedzovania náboženskej slobody v záujme ochrany verejného zdravia. Rozsudok bude záväzný pre SR a bude precedensom pre celý európsky kontinent. Po opakovaných dvoch kolách argumentácie z mojej strany a zo strany vlády SR zastúpenej ministerstvom spravodlivosti sa čaká na finálny verdikt. Ako sťažovateľ nepožadujem žiadne odškodnenie, ide mi o obhajobu a potvrdenie základného práva pre budúcnosť. Viac informácií je na www.janfigel.sk.

    Cieľ úsilia o základné slobody: Dôstojný život človeka

    Jestvuje silná a hlboká súvislosť medzi ľudskou dôstojnosťou a náboženskou slobodou. Nie náhodou II. Vatikánsky koncil Katolíckej cirkvi pomenoval svoj významný dokument o náboženskej slobode Dignitatis humanae (1965). Náboženská sloboda vyjadruje a chráni tri dimenzie človeka – racionalitu, moralitu, spiritualitu. Človek je viac, oveľa viac než len inteligentný živočích. V dôstojnosti sme si všetci rovní, kým v identite sme všetci odlišní. Taký je základný princíp tvorivosti, na rozdiel od kopírovania. Ľudská dôstojnosť je spoločný bod pre náboženských a sekulárnych humanistov.

    V našej dobe sa veľa hovorí o ľudských právach. Všetci chceme svoje práva, mnohí volajú po nových právach… Kultúra ľudských práv však má pamätať a všetkým pripomínať, že ony vyplývajú z dôstojnosti osoby. Ale z tej istej skutočnosti vyplývajú aj povinnosti osoby. Dve strany tvoria jednu mincu. Sú pozvaním k rovnováhe práv a povinností, slobody a zodpovednosti.  Sloboda bez zodpovednosti je deštruktívna, ba sebazničujúca. Toto poznanie je kľúčové pri výchove nových generácií, pretože strata slobody môže byť rýchlym, jednogeneračným procesom.

    Kultúra ľudskej dôstojnosti má antické korene. Stojí a napreduje na dvoch nohách, na dvoch princípoch: striebornom a zlatom etickom pravidle. Obidva sú rovnako dôležité, ako dve komory jedného srdca alebo dva laloky jedných pľúc. Strieborné pravidlo je základom reciprocity, vzájomnosti a spravodlivosti: Nerobte iným, čo nechcete, aby iní robili vám! A zlaté etické pravidlo je základom empatie, sympatie, solidarity a lásky: Robte iným, čo chcete, aby iní robili vám!

    Zlu sa v našej dobe veľmi darí, lebo má vplyvných a všade prítomných spojencov. Traja z nich sú ako súrodenci a sú v popredí: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Sú tu, ak nám je jedno čo sa deje relatívne ďaleko od nás, keď ani nechápeme, čo sa deje, a keď sa bojíme niečo povedať či napísať voči krivde a nespravodlivej moci. Ich veľmi potrebnou protiváhou sú spojenci dobra: angažovanosť, edukácia (výchova a vzdelávanie) a odvaha.

    Vďaka vzdelávaniu a odborným podujatiam sa formuje spoločenstvo odborníkov pre dobro a spravodlivosť, ktoré motivuje intelekt a vôľu a inšpiruje rozum a svedomie. Odhodlanie statočných a hodnotovo ukotvených ľudí je viac než pocity pesimizmu či optimizmu komentujúcich a lamentujúcich pozorovateľov. Je nádejou na tvorivú premenu človeka a spoločnosti. V čase krízy hodnôt, rastúceho násilia a vojny sú intenzívnejšie potrební noví štátnici a statoční právnici s víziou pokoja medzi ľuďmi a mieru medzi národmi, zdieľanej bezpečnosti a prosperity. Nájdu sa?

    Text odznelpri otvorení druhej Konzervatívnej právnickej konferencie SLH, 12. novembra 2024 na Univerzite Komenského v Bratislave.

    https://standard.sk/840836/nabozenska-sloboda-chrani-racionalitu-moralitu-a-spiritualitu-cloveka

    Náboženská sloboda chráni racionalitu, moralitu a spiritualitu človeka: Ján Figeľ:
  • Figeľ vystúpil na Summite pre vieru a slobodu v Paname

    Figeľ vystúpil na Summite pre vieru a slobodu v Paname

    Foto: TASR – Michal Svítok

    Zdôraznil potrebu rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ako to podľa neho zakotvujú kľúčové medzinárodné dokumenty vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv.

    Panama 15. októbra (TASR) – Bývalý eurokomisár za SR a neskorší osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu vo svete Ján Figeľ vystúpil na nedávnom Summite pre vieru a slobodu v hlavnom meste Panamy, kde zdôraznil potrebu rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ako to podľa neho zakotvujú kľúčové medzinárodné dokumenty vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Charty základných práv EÚ a konštitúcie Druhého vatikánskeho koncilu Dignitatis humanae. Figeľ o tom informoval TASR v pondelok.

    Summit sa konal v priestoroch Latinskoamerického parlamentu v Paname, vystúpilo na ňom viac než 40 rečníkov z rôznych krajín a rozličných vierovyznaní vrátane kresťanov, moslimov, budhistov, scientológov, vyznávačov mayských kultov, sikhov, hinduistov aj neveriacich. Jeho úlohou bolo podľa organizátorov zdôrazniť dôležitosť slobody náboženstva a osobného vyznania a poukázať na možnosti zlepšenia jej ochrany vo svete.

    “Agendu ľudských práv dnes unášajú rôzne skupiny reprezentujúce ideológie, násilný extrémizmus a etický relativizmus. Taktiež zabúdame alebo zanedbávame naše povinnosti voči ostatným ľuďom a spoločnosti,” upozornil vo svojom príhovore prostredníctvom videokonferencie Figeľ.

    Podľa neho práva nemôžu fungovať bez povinností. “Sloboda bez zodpovednosti nemôže prežiť,” zdôraznil bývalý slovenský eurokomisár.

    Zároveň je presvedčený, že “rešpekt k ľudskej dôstojnosti je miestom, kde sa stretávajú náboženskí aj sekulárni humanisti”.

    https://www.teraz.sk/slovensko/figel-vystupil-na-summite-pre-vieru-a/829381-clanok.html

  • Chýba úsilie o náboženskú slobodu

    Chýba úsilie o náboženskú slobodu

  • Predstaviteľ EÚ hovorí, že EÚ nerobí dosť pre podporu náboženskej slobody | EWTN News Nightly

    Predstaviteľ EÚ hovorí, že EÚ nerobí dosť pre podporu náboženskej slobody | EWTN News Nightly

    Dlhoročný predstaviteľ EÚ tvrdí, že Európska únia nerobí dosť pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery. Vyzýva tiež členské štáty, aby hľadali inšpiráciu v Spojených štátoch. Šéf Vatikánskej redakcie EWTN Andreas Thonhauser mal možnosť urobiť rozhovor s Jánom Figeľom. Figeľ bol prvým osobitným vyslancom pre náboženskú slobodu presvedčenia pre Európsku úniu. Diskutuje o tom, či sa dnes v Európe a vo svete robí dosť pre ochranu náboženskej slobody. Figeľ vysvetľuje, prečo je dôležité viac hovoriť o ľudskej dôstojnosti. Figeľ tiež hovorí o tom, ako Dignitas Infinita súvisí s ľudskou dôstojnosťou.

  • Náboženská sloboda je testom ostatných slobôd, uviedol Ján Figeľ pred americkými absolventmi

    Náboženská sloboda je testom ostatných slobôd, uviedol Ján Figeľ pred americkými absolventmi

    Ján Figeľ predniesol pred absolventmi HJ International Graduate School for Peace and Public Leadership v New York City prejav, v ktorom upozornil na nenahraditeľnosť a dôležitosť náboženskej slobody ako jedného zo základných kameňov demokratickej spoločnosti. Slovenský preklad prejavu priniesol denník Postoj.

    Figeľ na začiatku svojho prejavu spomínal na roky, ktoré strávil ako vôbec prvý osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo Európskej únie.

    „Počas štyroch náročných rokov som navštívil veľa krajín s cieľom podporiť slobodu nespravodlivo prenasledovaných, medzináboženský dialóg a zodpovednosť. Najväčším zadosťučinením mi bolo vidieť oslobodenie viacerých väzňov svedomia v Sudáne a Pakistane,“ uviedol bývalý vyslanec.

    Napriek tomu, že pri tejto práci videl množstvo utrpenia, zároveň bol aj svedkom „neochvejnej odvahy a nádeje“. Figeľ víta aj to, že po jeho vymenovaní za vyslanca viaceré európske krajiny vymenovali svojich osobitných vyslancov, veľvyslancov a splnomocnencov pre ochranu náboženskej slobody.

    Figeľ následne upozornil na nelichotivý stav náboženskej slobody vo svete. „Výskumné centrum Pew Research Center vo Washingtone DC zverejnilo údaj, že 84 % svetovej populácie sa hlási k nejakej forme náboženskej príslušnosti. Zároveň však 79 % svetovej populácie žije v krajinách, kde sa kladú veľké alebo veľmi veľké prekážky náboženskej slobode,“ uviedol.

    Obeťami vládneho útlaku, sociálneho nepriateľstva, násilného extrémizmu a terorizmu sú podľa jeho slov napríklad kresťania v Nigérii, Ujguri v Číne, Rohingovia v Mjanmarsku. Ohrozenie je však prítomné aj v niektorých demokratických krajinách, „napríklad v Japonsku, kde Združenie rodín pre svetový mier a zjednotenie čelí bolestivým tlakom“.

    Podľa Figeľa môže byť náboženská sloboda obmedzená z dôvodu nevyhnutného verejného záujmu, ale musia byť splnené tri podmienky – zákonnosť, legitimita a primeranosť.

    „Napríklad bolo správne alebo chybné uplatniť zo strany vlády rozsiahle obmedzenia na komunitné bohoslužby počas pandémie COVID-19? V slobodných a demokratických krajinách je potrebná kritická ostražitosť, aby sa v naradeniach vlády starostlivo rešpektovala aj náboženská sloboda,“ opísal tento princíp.

    Následne sa s poslucháčmi podelil o „tri dôležité posolstvá“: po prvé, právo na náboženskú slobodu je predpokladom pre iné práva, po druhé, náboženská sloboda vyžaduje zrelosť a zodpovednosť, a po tretie, náboženská sloboda je neoddeliteľná od ľudskej dôstojnosti.

    O prvej téze Figeľ uviedol, že medzinárodné právo definuje náboženskú slobodu spolu so slobodou myslenia a svedomia. Ide o jedno zo základných práv, ktoré určuje „osobné presvedčenie, životný štýl, základ kultúrneho a duchovného života, identitu a princíp príslušnosti k spoločenstvu podobne zmýšľajúcich“.

    Rozsah aktivít, ktoré náboženská sloboda zahŕňa, preto zaručuje, že sa na miere jej dodržiavania dá odhadnúť aj miera dodržiavania ostatných práv.

    O potrebe zrelosti a zodpovednosti Figeľ uviedol, že každá minca má dve strany – „slobodu a zodpovednosť, práva a povinnosti“. Aj integrácia stredoeurópskych národov do Európskej únie a NATO bola výsledkom zodpovednej slobody.

    Vo veci vzťahu náboženskej slobody a ľudskej dôstojnosti Figeľ uviedol, že ľudská dôstojnosť je bod stretnutia medzi náboženským a sekulárnym svetom. „Všetci sme odlišní v identite, ale všetci sme si rovní v dôstojnosti,“ uviedol.

    „Kultúra ľudskej dôstojnosti podľa mňa funguje na dvoch starobylých etických princípoch. Strieborný princíp etiky zdôrazňuje rovnosť, úctu a toleranciu. Hovorí: „Nerobte iným, čo nechcete, aby iní robili vám!“ Zlatý princíp etiky zdôrazňuje solidaritu a reciprocitu spravodlivosti a spoločného dobra. Hovorí: „Robte iným, čo chcete, aby iní robili vám!“ uviedol Figeľ.

    „Zlo je rozšírené, pretože má silných spojencov: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Ak sme nedbalí, ak nevieme alebo sa obávame niečo povedať alebo urobiť pre tých, čo sú bez hlasu a obhajoby, zlu sa darí,“ uzavrel Figeľ svoj prejav spolu s výzvou na podporu globálnych organizácií zastávajúcich sa náboženskej slobody.

    Výber nm: Náboženská sloboda je testom ostatných slobôd, uviedol Ján Figeľ pred americkými absolventmi
  • Náboženská sloboda je lakmusovým testom všetkých ľudských práv

    Náboženská sloboda je lakmusovým testom všetkých ľudských práv

    V roku 2016 som sa stal vôbec prvým osobitným vyslancom pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo Európskej únie. Bol to čas masového vraždenia príslušníkov náboženských a etnických menšín v Iraku a Sýrii zo strany teroristov a militantov ISIS.

    Počas štyroch náročných rokov som navštívil veľa krajín s cieľom podporiť slobodu nespravodlivo prenasledovaných, medzináboženský dialóg a zodpovednosť. Najväčším zadosťučinením mi bolo vidieť oslobodenie viacerých väzňov svedomia v Sudáne a Pakistane.

    Videl som veľa ľudského utrpenia, ale aj nedobytnú odvahu a nádej. Od roku 2016 veľa európskych krajín nasledovalo moju iniciačnú rolu nominovaním národných osobitných vyslancov, veľvyslancov a splnomocnencov. Tak sa sloboda náboženstva alebo viery stala viditeľnou a vitálnou časťou európskej a medzinárodnej spolupráce.

    Ak väčšine ľudí bude záležať na mieri, skutočne môžeme zažiť ľudskejšie a pokojnejšie 21. storočie.

    Ale aká je realita náboženskej slobody v 21. storočí? Výskumné centrum Pew Research Center vo Washingtone DC hlási, že 84 % svetovej populácie vyznáva nejakú formu náboženskej príslušnosti. Zároveň však 79 % svetovej populácie žije v krajinách s veľkými alebo veľmi veľkými prekážkami pre náboženskú slobodu.

    Skrátka, stovky miliónov ľudí sa nemôžu tešiť náboženskej slobode. Môžeme to vidieť v rámci vládneho útlaku, sociálneho nepriateľstva, násilného extrémizmu a terorizmu. Príklady? Kresťania v Nigérii, Ujguri v Číne, Rohingovia v Myanmarsku.

    Náboženská sloboda je pod rastúcim tlakom aj v niektorých demokratických krajinách. Napríklad v Japonsku, kde Rodinná federácia pre svetový mier a zjednotenie čelí bolestivým tlakom.

    Náboženská sloboda môže byť obmedzená z dôvodu nevyhnutného verejného záujmu, ale iba v súlade s tromi podmienkami: zákonnosti, legitimity a primeranosti.

    Napríklad, bolo správne alebo chybné uplatniť zo strany vlády rozsiahle obmedzenia na komunitné bohoslužby počas pandémie COVID-19? Ostražitosť v slobodných a demokratických krajinách je kritická, aby vláda zákona a náboženská sloboda boli starostlivo rešpektované.

    Rád by som sa podelil o tri dôležité posolstvá:

    Právo na náboženskú slobodu je predpokladom pre iné práva

    Medzinárodné právo definuje náboženskú slobodu spolu so slobodou myslenia a svedomia. Je to veľmi ústredné ľudské právo určujúce osobné presvedčenie, životný štýl, základ kultúrneho a duchovného života, identitu a princíp príslušnosti k spoločenstvu podobne zmýšľajúcich.

    Právo na slobodu náboženstva alebo viery je tiež veľmi komplexným právom, keďže sa týka ich vyučovania, praktizovania, bohoslužby a dodržiavania v súkromí alebo vo verejnom živote, individuálne alebo v komunite, pre veriacich i neveriacich.

    Preto sa dá povedať, že toto právo je lakmusovým testom všetkých ľudských práv. Právo na slobodu náboženstva alebo viery reprezentuje trojjediný rozmer osoby človeka: homo rationalis, homo moralis, homo religiosus. Naša racionalita, morálnosť a náboženskosť sú neoddeliteľné.

    Náboženská sloboda vyžaduje zrelosť a zodpovednosť

    Sloboda je krásna, ale krehká a zraniteľná dcéra, ktorá potrebuje byť blízko svojej múdrej a statočnej matky nazývanej Pravda. Sloboda bez pravdy neprežije a prestane existovať.

    Krízu možno interpretovať ako nedostatok zrelosti a absenciu rovnováhy. Každá platná minca má dve strany: slobodu a zodpovednosť, práva a povinnosti. Preto kedykoľvek som stretol náboženských predstaviteľov – veľkých imámov, veľkých ajatolláhov, rímskeho pápeža, koptského pápeža, tibetského dalajlámu, hlavných rabínov, patriarchov a biskupov –, vždy som hovoril o náboženskej sociálnej zodpovednosti.

    Integrácia stredoeurópskych národov do Európskej únie a NATO, do euroatlantického spoločenstva demokracií bolo výsledkom zodpovednej slobody.

    Náboženská sloboda je neoddeliteľná od ľudskej dôstojnosti

    Ak existuje bod stretnutia medzi náboženským a sekulárnym svetom, je ním ľudská dôstojnosť. Kvôli pravému pokoju medzi ľuďmi a národmi musíme ísť hlbšie: Všetci sme odlišní v identite, ale všetci sme si rovní v dôstojnosti.

    Kultúra ľudskej dôstojnosti podľa mňa funguje na dvoch starobylých etických princípoch. Strieborný princíp etiky zdôrazňuje rovnosť, úctu a toleranciu. Hovorí: „Nerobte iným, čo nechcete, aby iní robili vám!“

    Sloboda je krásna, ale krehká a zraniteľná dcéra, ktorá potrebuje byť blízko svojej múdrej a statočnej matky nazývanej Pravda.

    Zlatý princíp etiky zdôrazňuje solidaritu a reciprocitu spravodlivosti a spoločného dobra. Hovorí: „Robte iným, čo chcete, aby iní robili vám!“

    Vyzdvihnutie ľudskej dôstojnosti je také potrebné, že medzinárodní akademici, politickí a náboženskí lídri a experti prijali v roku 2018 Deklaráciu z Punta del Este (mesto na východnom pobreží v Uruguaji) o ľudskej dôstojnosti pre každého a všade (Punta del Este Declaration on Human Dignity for Everyone Everywhere). Tento živý dokument je otvorený pre signatárov z celého sveta.

    Zlo je rozšírené, pretože má silných spojencov: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Ak nedbáme, ak nevieme a ak sa obávame niečo povedať alebo urobiť pre tých, čo sú bez hlasu a obhajoby, zlu sa darí.

    Preto živme spojencov dobra: výchovu a vzdelávanie, činorodú angažovanosť a odvahu. Môžeme posilniť rastúce globálne hnutie za náboženskú slobodu, ako sú IRF Roundtables, IRF summit, G20 Interfaith Forum a Alianciu IRFBA.

    Prednáška Jána Figeľa odznela 27. mája 2023 pre absolventov HJ International Graduate School for Peace and Public Leadership v New York City. Skrátený text bol uverejnený v denníku The Washington Times.

    https://svetkrestanstva.postoj.sk/134493/nabozenska-sloboda-je-lakmusovym-testom-vsetkych-ludskych-prav

  • Slobodní muži v neslobodnom svete: Reportáž o filme Slobodní v Správach RTVS 16.9.2022

    Slobodní muži v neslobodnom svete: Reportáž o filme Slobodní v Správach RTVS 16.9.2022

    Reportáž o filme Slobodní o príbehu Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla v Správach RTVS

    16.9.2022

    https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/354147#2466

  • Ján Figeľ o kardinálovi Tomkovi: Spájal vieru s rozumom, kultúru s etikou, slobodu so zodpovednosťou

    Ján Figeľ o kardinálovi Tomkovi: Spájal vieru s rozumom, kultúru s etikou, slobodu so zodpovednosťou

    U otcov obvykle hľadáme múdrosť, lásku i pomoc. Život a osobnosť kardinála Tomka tieto synovské očakávania napĺňajú.

    Stretnutie v Košiciach 20. marca 2019 pri príležitosti 95. narodenín J. Tomka. Zdroj: osobný archív autora

    Pôvodne bol tento text napísaný 1. novembra 2006 na základe prosby Jozefa Tomka ako úvod k jeho knihe úvah So srdcom na Slovensku, spoločnej publikácii vydavateľstiev Lúč a SSV z roku 2006.

    Je dobré, keď má národ otcov, ktorí sú mu prirodzenou autoritou, inšpiráciou i oporou. Takým duchovným otcom pre Slovensko je Jozef kardinál Tomko. Napriek nútenému exilu a zodpovednosti za misie v celom svete srdce Jozefa Tomka zostalo späté s rodnou krajinou.

    Vzťah k jeho identite a poslaniu, k jeho (východo)slovenským koreňom a k univerzálnej cirkvi a celosvetovej ľudskej rodine názorne reprezentuje jeho biskupský erb. Spája v sebe symbol zemegule, dvojramenný cyrilo-metodský kríž a ľalie Košickej arcidiecézy.

    Jeho láska k domovine a početné pozvania ho od roku 1989 privádzajú často na Slovensko a poskytujú príležitosti prihovoriť sa k národu a spoločenstvám. Kniha So srdcom na Slovensku je zbierkou posolstiev kardinála Tomka parlamentu a politikom, univerzitám a vedcom, mládeži, veriacim, ba celej spoločnosti. Citlivo, otvorene a opakovane sa ich autor venuje niektorým témam dôležitým pre orientáciu a vývoj spoločnosti. Sú to úvahy nielen prednesené, ale aj prežité so srdcom na Slovensku.

    Slovensko, ako aj okolitá časť Európy potrebujú číriť vedomie a prehlbovať poznanie o tom, čo pre národ, jeho dejiny a identitu znamenala inkulturácia evanjelia, vytvorenie hlaholského písma, základov literatúry, ale aj preklad vyspelejších zákonníkov. „Kresťanská viera – to sú naše náboženské i kultúrne korene.“

    Budúcnosť tohto dedičstva závisí od jeho poznania novými generáciami a od ich vzťahu k nemu. Aby bola dedičstvom živým a žitým v aktuálnej dobe a podmienkach. Ich dnešným vyjadrením je aj formovanie spoločnej Európy, ktorej súčasťou je aj Slovensko.

    Kultúrny a duchovný príspevok pre europeizáciu Únie spočíva práve na schopnosti Slovenska a nových členských krajín čerpať z bohatých koreňov a tradícií, ktoré sú zdrojom pravých hodnôt. Byť v strede Európy kultúrne, duchovne a mentálne je pre Slovensko veľkou výzvou. Zrelosť na takúto úlohu sa opiera o inšpiráciu z vlastných dejinných skúseností, ale aj o otvorenosť a kooperatívnosť s okolitým priestorom.

    Cyrilo-metodská tradícia znamená pre túto zrelosť jedinečné východisko a základný príspevok. Tomkova túžba po povznesení dedičstva otcov sa prejavila nielen pri budovaní Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ale aj pri oživovaní a uplatňovaní pamiatky a odkazu týchto velikánov úsvitu našich dejín v jeho vlastnom misijnom poslaní. Kardinál spája vieru s rozumom, kultúru s etikou, slobodu so zodpovednosťou. Lebo ako hovorí, „čo je kresťanské, je zároveň hlboko ľudské“.

    Jozef Tomko ako vzdelaná osobnosť výrazne evokuje dôležitosť racionálneho prístupu k základným a nadčasovým otázkam života, človeka a vesmíru. Nadväzuje veľmi úzko na blízkych spolupútnikov a spolupracovníkov a zároveň významných pápežov našej doby – Jána Pavla II. a Benedikta XVI. Viera otcov ako kultúra ducha a spolu s kultúrou ako spojivo s Európou nás má viesť k tej istej pravde ako rozum.

    Keďže pravda víťazí a oslobodzuje každého, jej odmietanie či relativizácia je odmietaním skutočnej slobody či relativizáciou samotnej dôstojnosti človeka. „Ľudský rozum je schopný poznať pravdu a rozlíšiť dobro od zla.“ A pravda viery a pravda vedy si nikdy nemôžu protirečiť, ako racionalistov i fideistov opravuje už Galileo Galilei. Viera dopĺňajúca poznanie a rozum rozvíjajúci vieru sa nemôžu stať ani zdrojom, ani nástrojom náboženského fanatizmu či násilia.

    Je dobré, keď má národ otcov, ktorí sú mu prirodzenou autoritou, inšpiráciou i oporou. Takým duchovným otcom pre Slovensko je Jozef kardinál Tomko.

    Naša modernizujúca sa spoločnosť chce stavať svoju budúcnosť a ekonomiku stále viac na vedomostiach. Kiež bude pre nás inšpiráciou a povzbudením postoj slovenského kardinála oceneného mnohými univerzitami sveta, ktorý vyzýva rozvíjať vzdelanosť, vedu a výskum a účinne ich používať na spoločné dobro pri rešpektovaní ľudskej dôstojnosti a ktorý odporúča v dialógu medzi vierou a rozumom formovať integrálne poznanie vedúce k etickej zodpovednosti za osobný a spoločenský vývoj!

    Veľmi aktuálnymi pre slobodnú občiansku spoločnosť sú úvahy Jozefa Tomka o vzťahu medzi cirkvou a štátom, o úlohe kresťanov v spoločnosti a v politike. Jeho myšlienky sú paralelou k odkazu Roberta Schumana – otca Európy, ktorý tvrdí, že „za svoju existenciu vďačí demokracia kresťanstvu“. Evanjelium jasne odlišuje náboženskú (Božiu) a štátno-politickú (cisárovu) oblasť a vyzýva k ich vzájomnému rešpektovaniu. Ale zároveň prináša doktrínu lásky! Tá je základom pre ľudskú spolupatričnosť a rovnosť v právach, pre úctu k dôstojnosti každej osoby bez ohľadu na pôvod, pre budovanie spoločnosti na báze spravodlivosti, nie sily.

    Jozef Tomko aj na Slovensku opakovane pripomína, že štát je tu pre človeka, nie naopak. Demokracia sama osebe nie je zárukou dobra a spravodlivosti. História pozná mnohé lekcie na túto tému. Štát sa potrebuje oprieť o etiku a o zodpovedné postoje. Inak sa oslabí, ba rozloží. Bolo by nešťastím pre transformujúcu sa spoločnosť prejsť z komunizmu do konzumizmu, od násilného kolektivizmu k bezbrehému individualizmu, od zápasu o pravé hodnoty k ich relativizácii.

    Aj preto je dôležitá sloboda svedomia a sloboda cirkvi v slobodnom štáte, ale aj plodná spolupráca medzi cirkvou a štátom v službe spoločnému dobru. Toto posolstvo Jozefa Tomka vlastnej krajine je v priamej línii uplatňovania cyrilo-metodského dedičstva, ktoré zakotvuje Ústava Slovenskej republiky.

    Mravná obroda, o ktorej sa tak živo komunikovalo po páde totalitného systému, akoby ustúpila do úzadia mnohým hlučnejším témam. Akoby bol pre ňu priestor len sporadicky, pri sviatočných príležitostiach, pri vzácnych návštevách. A predsa, ona je skutočným základom pre lepší život jednotlivcov i spoločenstva. Bez tejto obnovy v každej generácii prichádza nielen starnutie spoločnosti a demografická kríza, ale aj prehlbovanie sociálnych problémov, rozpad manželstiev a rodín, nárast kriminality a násilia…

    Kardinál veľmi aktuálne dáva do pozornosti najmä dve hodnoty, s ktorými súvisia mnohé ďalšie a od chápania ktorých závisia osudy jednotlivcov i spoločenstiev. Sú nimi život a láska. „Sú to najzákladnejšie a najcitlivejšie hodnoty a prejavy všeľudskej prirodzenosti.“ Zmysel životu dáva láska, lebo človek je povolaný k láske. Prirodzeným a najmenším spoločenstvom života a lásky je rodina. Čo je dobré pre rodinu, je dobré aj pre spoločnosť. Preto každá spoločnosť usilujúca sa o rozvoj v zhode s prirodzeným zákonom, počnúc ochranou života cez podporu rodiny až po medzigeneračnú solidaritu, koná múdro a zodpovedne.

    Jozef Tomko ako kňaz misionár, teológ, univerzitný kancelár a literát prešiel dlhú cestu svetom rôznych ľudí, kultúr a civilizácií. Šestnásť rokov bol prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Ovocie požehnanej služby jeho i mnohých je viditeľné na všetkých kontinentoch. Vzrastu každého spoločenstva môžeme pomôcť predovšetkým svojím pričinením, ako hovorí: „Obnovou srdca a novým, jednoduchým, skromným, statočným spôsobom života sa začína obroda celej spoločnosti.“ A tento vlastný prínos je potrebné upevniť v spoločnosti cez výchovu k vyšším hodnotám, k osobnej zodpovednosti a sebakritickej obnove ducha v smere zmierlivosti, solidárnosti a vzájomnej úcty ku všetkým.

    U otcov obvykle hľadáme múdrosť, lásku i pomoc. Život a osobnosť kardinála Tomka tieto synovské očakávania napĺňajú. Vo vzťahu k národu a rôznym spoločenstvám na Slovensku sú jeho posolstvá synovské i otcovské zároveň. Nech slúžia dlho a mnohým!

    Vďaka, otec Jozef, za svetlo poznania, za inšpiráciu a povzbudenia na ceste! Vďaka Bohu za dobrých otcov! https://svetkrestanstva.postoj.sk/112113/spajal-vieru-s-rozumom-kulturu-s-etikou-slobodu-so-zodpovednostou

  • Ján Figeľ o stretnutí s Päivi Räsänenovou: Vie, že bojuje nie len za seba

    Ján Figeľ o stretnutí s Päivi Räsänenovou: Vie, že bojuje nie len za seba

    Bývalý eurokomisár Ján Figeľ sa pred pár dňami vrátil z Washingtonu, kde sa uskutočnil občiansky Summit na podporu medzinárodnej náboženskej slobody. Ako hosť samitu mal dve vystúpenia. Prvé sa týkalo postupného formovania medzinárodného hnutia, ktoré by malo v tejto agende spájať vládne, parlamentné, občianske a náboženské úsilie a účinne komunikovať s cieľom pomôcť ľuďom, ktorí sú nespravodlivo prenasledovaní. Druhé vystúpenie bolo zamerané na tému kultúry ľudskej dôstojnosti, ktorá je základom etickej a občianskej rovnosti, a tiež zdrojom slobody i osobnej zodpovednosti každého z nás.

    Ján Figeľ sa tam stretol aj s fínskou političkou Päivi Räsänenovou a pre portál Christianitas.sk prezradil, ako zvláda táto bojovníčka za náboženskú slobodu nekonečné súdne procesy, ktorým je vo svojej krajine vystavená.

    Zdroj: fb Ján Figeľ

    Aké bolo svedectvo Päivi Räsänenovej a ako Vás oslovili jej slová o boji za náboženskú slobodu?

    – S Päivi Räsänenovou som komunikoval už pred jej súdnym konaním v Helsinkách. Dopadlo to nateraz dobre, súd ju 30. marca po troch rokoch obvinenia a prípravného konania uznal nevinnou. No štátna prokurátorka sa odvolala a tak bude ešte rozhodovať odvolací súd. Bola obvinená z troch skutkov, v rámci ktorých sa mala dopustiť nenávistného prejavu. Ide o brožúru z roku 2004, o rozhovor v rozhlase roku 2019 a o status na Twitteri, v ktorých obhajovala kresťanské chápanie manželstva a ľudskej sexuality. Citovala pritom z Listu Apoštola Pavla a zároveň kritizovala vedenie Fínskej luteránskej cirkvi za podporu homosexuálneho pochodu.

    Päivi sa stretnutiam potešila, sú pre ňu povzbudením. Je lekárkou, matkou piatich detí, a teší sa desiatim vnúčatám. V parlamente je od roku 1995, dokonca dlhé roky predsedala aj strane kresťanských demokratov, bola ministerkou vnútra. Ide o skúsenú a odvážnu ženu, ktorá si stojí za svojím presvedčením a obhajuje slobodu prejavu. Správne hovorí, že ak kresťania budú mlčať, ak sa budú obávať citovať Bibliu či ohlasovať ju, priestor slobody v sekularistickej spoločnosti sa bude ďalej zužovať.

    Vie, že bojuje nielen za seba, ale za mnohých, ktorí chcú žiť svoju vieru a žiť podľa viery osobne a spoločne, v súkromí i vo verejnom priestore. V tom je podstata náboženskej slobody.

    Zdroj: fb Ján Figeľ

    Aký bol výsledok celého stretnutia vo Washingtone na podporu medzinárodnej náboženskej slobody?

    – Summit náboženskej slobody 29. – 30. júna tohto roku vo Washingtone bol už druhý v poradí. Organizovala ho občianska spoločnosť – mimovládne organizácie z rôznych krajín, predovšetkým z USA. Zúčastnili sa ho stovky expertov, akademikov, politikov, aktivistov a náboženských predstaviteľov. Jeho cieľom je spájať podobne zmýšľajúcich v silné medzinárodné hnutie za náboženskú slobodu vo svete, ktoré účinnejšie dokáže pomáhať prenasledovaným jednotlivcom a komunitám.

    Formy sú rôzne, podľa situácie – od modlitby cez humanitárnu a materiálnu pomoc, politickú podporu, právnu obhajobu. Základom je včasná a pravdivá informovanosť. Napríklad o tom, že útoky na kresťanov v Nigérii nespôsobuje klimatická zmena, ale terorizmus islamistov.

    Celkovo sa dá povedať, že náboženská sloboda je často opomínaným základným ľudským právom a médiá sa jej stavu a dramatickým príbehom málo venujú. Dokonca aj genocídy sa aj preto opakujú. Takéto medzinárodné podujatia a spolupráca vlád, parlamentov a organizácií, ktoré považujú náboženskú slobodu za prioritu svojej politiky, môžu zmeniť situáciu k lepšiemu.

    ***

    Kto je Päivi Räsänenová?

    Fínska politička, ktorej hrozilo väzenie za to, že verejne obhajovala základné kresťanské pravdy. Kauza odštartovala pred tromi rokmi, keď Fínska evanjelická luteránska cirkev oznámila, že bude spolupracovať s LGBT podujatím „Pride 2019“.

    Poslankyňa Räsänenová na sociálnej sieti toto rozhodnutie kritizovala a pridala aj obrázok s biblickým citátom. Následne sa voči exlíderke kresťanskej demokracie strhla obrovská vlna nenávisti a prenasledovania – paradoxne za jej údajné „nenávistné“ prejavy voči homosexuálom. „Nenávistným“ prejavom mala byť brožúrka s názvom: Ako muža a ženu ich stvoril – Homosexuálne zväzky spochybňujú kresťanský koncept človeka.

    Vo Fínsku došlo k veľkému súdnemu procesu, ktorý s napätím sledovala celá kresťanská Európa. Ak by totiž súd rozhodol, že Päivi Räsänenová nemala právo zverejniť biblický citát, došlo by k precedensu, na základe ktorého by z kedysi kresťanskej Európy ostali už len ruiny.

    Ján Figeľ pre Christianitas o stretnutí s Päivi Räsänenovou: Vie, že bojuje nielen za seba
  • Sme dlžníkmi martýrov slobody

    Sme dlžníkmi martýrov slobody

    Foto: Pavel Neubauer/TASR

    Udelenie Rádu Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam prezidentkou Slovenskej republiky trom popraveným martýrom za Bielu légiu je dlho očakávaným zadosťučinením ich pamiatke a prínosu v slovenskom zápase o slobodu, demokarciu, ba aj spoločnú Európu.

    Slovenské dejiny 20. storočia sú plné dramatických príbehov, ktoré sú dodnes ukryté a nepoznané. Prekryl ich čas, bolesť, nezáujem, ale aj zámerné mlčanie a obchádzanie. Mnohí pri odpore voči komunistickej totalite obetovali to najdrahšie – svoje vlastné životy. K takýmto silným príbehom patrí aj zápas trojice študentov Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára s totalitnou štátnou mocou. Aj dnes, vyše tridsať rokov po páde komunistického režimu zisťujeme, ako žalostne málo vieme o týchto a mnohých ďalších odvážnych ľuďoch z hnutia Biela légia. Napríklad, v mojej rodnej obci Čaklov pri Vranove nad Topľou bol za účsť v Bielej légii popravený v Prahe Michal Mihok a na dlhé roky žalárovaná skupina mužov. Otcov 26-ročný brat Ján Figeľ bol zlikvidovaný príslušníkmi ŠtB vo februári 1953 z dôvodu účasti na aktivitách hnutia. Takýchto zločinných a krvavých príbehov bolo na Slovensku mnoho. Často sa stretávam s doteraz nepoznanými. Je našou povinnosťou ich poznať a hovoriť o nich.

    Rozsahom a charakterom činnosti bola Biela légia predvojom a inšpiráciou Nežnej revolúcie 1989. Predovšetkým tým, že išlo o nenásilné kresťanské hnutie odporu voči komunistickému režimu. Aj jej názov vychádzal z historickej sily Štefánikových československých légií a z občianskeho vzdoru voči červenej ideológii boľševizmu.

    Po II. svetovej vojne a po obnovení Československa v roku 1945 vznikol politický systém Národného frontu. V tejto vynútenej koalícii politických strán mali rozhodujúce slovo komunisti. Opozícia v tomto systéme nemohla pôsobiť. Na Slovensku vyvolali v roku 1945 veľkú nespokojnosť zásahy proti katolíckej cirkvi, predovšetkým poštátnenie celého cirkevného školstva a internátov, ale aj rozpustenie katolíckych spolkov a zastavenie katolíckej tlače. V lete 1945 sa na Slovensko z evakuácie v Rakúsku vrátil dr. Štefan Chalmovský. Púčik a Tunega ho poznali. Zapojili sa do Chalmovského protestnej činnosti vydávania letákov a budovania ilegálnej organizácie. Ciele tejto organizácie vyjadrujú tajné Smernice: „Nášmu národu, hoci žil v samostatnom Slovenskom štáte, hrozilo v prípade nemeckého víťazstva strašné nebezpečie – smrť v mori novopohanského nacizmu. Teraz, po víťazstve nad Nemeckom hrozí mu však tak isto strašné nebezpečie ak nie strašnejšie: Zotročenie boľševickým komunizmom, jeho ideológiou, svetonázorom a metódami. Účinky komunistickej diktatúry na Slovensku dirigovanej z Moskvy, sú už dnes jasne badateľné a veľmi zreteľne nám rysujú osud, ktorý nás Slovákov očakáva pod nadvládou komunizmu. Teror, útisk, žalárovanie, obmedzovanie osobnej slobody, majetkovej, náboženskej, tlačovej, zhromažďovacej, slobody prejavu a vôle, ľudové súdy, hospodársky a kultúrny úpadok Slovenska, to sú doteraz výsledky oslobodenia Slovenska komunistami. A čo nás očakáva v budúcnosti? Nič, len zvýšený teror, prenasledovanie všetkých statočne a poctivo zmýšľajúcich Slovákov… Musíme sa vzoprieť a postaviť sa proti diktatúre komunizmu, tak ako sme sa postavili proti diktatúre nacizmu… Naším cieľom je: 1. Predovšetkým odstránenie komunizmu a jeho historicko-materiálnej ideológie a svetonázoru, 2. Udržanie kresťanského svetonázoru na Slovensku a jeho uplatnenie sa v živote verejnom i súkromnom, 3. Zavedenie ľudského sociálneho poriadku na Slovensku, 4. Nastolenie skutočného a pravého demokratického režimu na Slovensku podľa zásad o demokracii, 5. Podľa vývinu medzinárodnej politickej situácie obnovenie samostatného, demokratického slovenského štátu či už v rámci federatívnej ČSR, alebo v rámci nejakého federatívneho zväzu stredoeurópskych – európskych národov.”

    Ako píše historik Róbert Letz, “zo Smerníc vyplýva jednoznačne odmietavý postoj ku komunizmu, upozornenie na jeho nebezpečenstvo, a to v čase, keď sa mnohí nechali klamať iba vonkajším zdaním a domnievali sa, že Moskva a komunistické hnutie sa budú demokratizovať. Odmietnutý tu nie je len komunizmus, ale aj nacizmus, takže odpor proti komunizmu nepramení z príchylnosti k nacizmu, ale z presvedčenia o nesprávnosti oboch systémov. Tvorcov a podporovateľov smerníc teda nemôžeme automaticky považovať za prívržencov politického systému Slovenského štátu, požadujúcich návrat starých čias. Sami sa prihlásili k demokracii ako najvhodnejšej politickej forme. Dôvod, prečo sa postavili proti prenikaniu komunizmu na Slovensko, tkvel práve v tom, že sa zasadzovali za práva a slobody, ktoré sa nerešpektovali. Je pozoruhodné, že myšlienka samostatného slovenského štátu v smerniciach sa nechápe dogmaticky ako jediné schodné riešenie, ale spája sa česko-slovenskou federáciou, prípadne stredoeurópskou federáciou.”

    Podobne, ako počas desaťročí disentu, Biela légia šírila informácie aj prostredníctvom zahraničnej vysielačky – Rádia Biela légia z územia Rakúska. To sa stalo predchodcom neskoršej stanice Slobodná Európa. A na území Rakúska sa uskutočňovala aj spravodajská spolupráca s americkou službou CIC (Counter Intelligence Corps), z ktorej sa neskôr stala známa CIA.

    Hnutie pôsobilo hlavne v rokoch 1947-55 celoplošne v mnohých bunkách na Slovensku. Režim ho považoval za veľmi nebezpečnú silu. V jednom z najväčších monsterprocesov proti Púčikovi a spol. bolo v r. 1949 v Bratislave súdených 60 obvinených. 48 bolo aj odsúdených, traja mladíci na doživotie. Po odvolaní prokurátora Antona Rašlu Najvyšší súd v Prahe tieto rozsudky sprísnil. Tunega, Púčik a Tesár dostali trest smrti. Prezident Gottwald ich žiadosti o milosť nevyhovel. Popravení boli skoro ráno 20. februára 1950 v Justičnom paláci v Bratislave. Pochovali ich na druhý deň do spoločného hrobu na Martinskom cintoríne v Ružinove. Dodnes nemá Biela légia a jej martýri výtvarné stvárnenie v Bratislave. Udelenie Rádu Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam hlavou štátu je napríklad vhodným pozvaním a aktuálnou príležitosťou na pomenovanie ulíc či námestí tam, kde súčasní komunálni predstavitelia na Bielu légiu nezabudli a vážia si jej prínos pre našu slobodu a demokraciu.

    Základom slobodnej občianskej spoločnosti je statočnosť a odvaha občanov. Tunega, Púčik a Tesár spolu s mnohými podobne zmýšľajúcimi sú pre nás pozvaním k aktívnej pamäti a úcte. Potrebujeme vyhľadať existujúce stopy po rozsiahlom hnutí odporu voči totalite, lebo aj jeho ovocím je naša súčasná sloboda. Príklad Bielej légie je povzbudením pre statočnosť a odvahu aj v tejto dobe. Pretože sloboda bez pravdy neprežije a sloboda bez zodpovednosti sa rozvráti.

    Ján Figeľ

    Predseda Správnej rady Nadácie Tunegu, Púčika a Tesára

    https://dennikstandard.sk/203609/pucik-tunega-tesar-splatili-sme-im-prvu-cast-dlhu