Nedávny krvavý útok na dve mešity v meste Christchurch na Novom Zélande s 50 mŕtvymi a vyše 50 zranenými pripomenulo celému svetu, ako sú dnes náboženské menšiny vystavené útokom a prenasledovaniu po celom svete. Sú to útoky nečakané, fanatické a demonštratívne alebo dlhodobé a systematické.
S pracovníkmi londýnskej centrály CSW – Christian Solidarity Worldwide
Zdrojom je buď rasová či náboženská nenávisť rôznych extrémistických skupín, alebo sociálna neznášanlivosť či štátna diskriminácia, ba prenasledovanie. Formy siahajú od lynčovania (kresťanov a moslimov v Indii), cez brutálne vraždenie (kresťanov, ahmadijcov a sikhov v Pakistane, Rohingov v Mjanmarsku), terorizmus voči kresťanom a moslimom (Egypt, Nigéria, Somálsko, Afganistan), po štátnu perzekúciu veriacich (Severná Kórea, Vietnam, Čína). Stav podľa hodnoverných údajov je kritický: takmer tri štvrtiny svetovej populácie žijú v kajinách s veľkými alebo veľmi veľkými prekážkami pre náboženskú slobodu. A podruhé, tento podiel rastie. Situácia volá po zásadnej zmene. Podobne, ako pri zhoršovaní klimatických pomerov na zemeguli.
V koptskej katedrále sv. Marka v Chartúme, v Sudáne.
Náboženská sloboda je totiž lakmusovým testom občianskych a politických práv. Ak nie je rešpektovaná, nie sú v podstate garantované ani ostatné ľudské práva. Keďže ide o slobodu myslenia, svedomia a viery, ide o najhlbšie vyjadrenie osobnej slobody a dôstojnosti človeka. Aj preto v decembri 2018, pri príležitosti 70. výročia prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv, skupina profesorov a odborníkov z oblasti slobody náboženstva a ľudských práv sformulovala a ponúkla medzinárodnému spoločenstvu Deklaráciu o ľudskej dôstojnosti pre každého a všade (www.dignityforeveryone.org). Signatári dokumentu z Punta del Este vyjadrujú nielen spomienku na kľúčový dokument medzinárodných vzťahov, ale aj obnovený záväzok pre podporu základných a univerzálnych ľudských práv, ktoré sú dnes často odopierané a spochybňované. Deklarácia je v celom jubilejnom roku otvorená pre každého, kto považuje ľudskú dôstojnosť za základ a východisko ľudských práv, ale aj za cieľ a kritérium nástrojov a opatrení vo všetkých oblastiach verejného života.
Všetci sme rôzni z hľadiska identity, nikto nie je kópiou nikoho. Každý z nás je autentický a neopakovateľný originál. A zároveň sme všetci rovní v dôstojnosti. Nikto medzi nami nie je viac, ani menej, či pochádza z osady, z útulku pre bezdomovcov alebo zo šľachtického rodu, či pochádza z chudobných alebo bohatých pomerov. Dôstojnosť osoby je neodňateľná a nenarušiteľná. Od každého z nás vyžaduje aj zodpovednosť a povinnosti, ktoré sú druhou stranou mince práv a slobôd. Politika – slovenská i európska – má pre každého vytvárať podmienky pre dôstojný život.
S najvyššími predstaviteľmi animistov, katolíkov a moslimov Burkiny Faso, október 2018
Na Slovensku je 25. marec Dňom zápasu za ľudské práva. Sviečková manifestácia z roku 1988 bola prológom Nežnej revolúcie. Potvrzuje spätosť náboženskej slobody s občianskymi právami, ktoré odvážni občania od komunistického režimu požadovali. Slovensko má túto dôležitú skúsenosť pamätať nielen pre seba, ale prenášať ju ako aktuálne svedectvo aj do zjednotenej Európy. Je to náš osobitný prínos a osobitná úloha.
Základom slobodnej spoločnosti a teda aj liberálnej demokracie je sloboda myslenia, svedomia, viery a presvedčenia. V týchto dimenziách života človeka sa totiž prejavuje najhlbší rozmer osobnej slobody a dôstojnosti každej osoby. V totalitných režimoch sú tieto práva obmedzované, ba potláčané. A logicky sú obmedzované aj súvisiace základné práva – sloboda prejavu, zhromažďovania, združovania, atď. Aj liberálna demokracia sa však dostáva do vnútorného konfliktu, ba až do krízy, ak o tieto slobody nedbá alebo ich v mene tzv. politickej korektnosti alebo z vôle väčšinového postoja odmieta.
Keď som bol v máji 2016 vymenovaný za prvého osobitného vyslanca Európskej únie pre podporu slobody náboźenstva alebo viery (presvedčenia) vo svete, pre mnohých to bolo prekvapenie a pre iných povzbudenie. Totiž Únia ako sekulárne zoskupenie 28 štátov sa odhodlala na vyjadrovanie v záležitostiach, pri ktorých dovtedy za 60 rokov existencie často absentovala. V agende, ktorá je veľmi zložitá a citlivá. Nedostatok náboženskej slobody sa prejavuje v neznášanlivosti, diskriminácii, prenasledovaní, ba až v genocídnej likvidácii príslušníkov odmietaných komunít. Práve genocída kresťanov, jezídov a iných skupín zo strany militantnej organizácie ISIS na území Iraku a Sýrie bola tým iniciačným momemtom pre uvedené rozhodnutie Junckerovej komisie.
Európske dejiny sú plné krvavých lekcií o totalitných ideológiách, masovom až genocídnom vraždení, rozdelení kontinentu na zónu slobody a na zónu poroby. Zároveň cez odmietnutie totalitných ideológií, zmierenie a prijatie základných ľudských práv a pravidiel spravodlivej, vzájomne výhodnej spolupráce súčasná EÚ ponúka inšpiráciu aj pre okolitý svet. Únia potvrdzuje, že mierové spolužitie v rozmanitosti je možné, ak sa opiera o spoločné hodnoty a rozvíja spoločné záujmy zúčastnených členov. Stabilita a rozumná spolupráca prináša prosperitu. Preto je dnes priestor EÚ tak atraktívny pre vstup ďalších krajín, preto rastie záujem britských občanov o zotrvanie v Únii, preto sa do Európy snažia dostať mnohí utečenci a ekonomickí migranti.
Európska únia je dnes viac, než len jednotný ekonomický a obchodný trh. Aj preto sa musí usilovať o uchovanie a o podporu hodnôt, na ktorých vznikala a ktoré sú predpokladom pre lepšie, ľudskejšie 21. storočie vo svete. Je to náš záujem i naša spoluzodpovednosť.
Náboženská sloboda je civilizačnou témou. Bola veľmi potieraná v 20. storočí, a je pod rastúcim tlakom aj v 21. storočí. V medzinárodnom práve je definovaná ako sloboda myslenia, svedomia, náboženstva. Reprezentuje základné ľudské právo, je súčasťou a základom dôstojnosti človeka.
Medzinárodné právo ju uznáva osobitne od roku 1948, kedy bola prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv. Článok 18 znie: “Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo obsahuje aj voľnosť zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako i slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru, sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním predpisov.”
Rovnako ju garantuje Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach (1966). Dohovor má 172 ratifikácií a šesť signatárskych štátov bez ratifikácie.
Tieto dva dokumenty spolu s Medzinárodným dohovorom o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach tvoria Listinu základných práv a slobôd. Táto bola ako celok začlenená do Ústavy ČSFR a následne aj do Ústavy SR.
Okrem toho náboženskú slobodu chráni aj Európsky dohovor o ľudských právach (1950) v čl. 9, pričom najvyššou justičnou inštitúciou pre tieto práva je Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. V rámci Európskej únie bola prijatá Charta základných práv, ktorá o náboženskej slobode hovorí v čl. 22. Garantom zmluvného práva EÚ je Európsky súdny dvor v Luxemburgu.
Náboženská sloboda je lakmusový test všetkých ľudských práv. Je základom slobody a duchovného života človeka (na rozdiel od iných tvorov), ktorý nás inšpiruje veriť a vyznávať presvedčenie. Každá totalita sa usiluje ovládnuť myslenie, presvedčenie a správanie človeka, a tým aj jeho hodnotovú orientáciu a kultúru.
Právo versus realita
Náboženskú slobodu vo svete nerešpektuje alebo obmedzuje, popiera podľa Pew Research Center (USA) vyše polovica štátov. 79% populácie žije v krajinách, kde sú veľké alebo veľmi veľké prekážky pre náboženskú slobodu. Patria sem totiž aj najľudnatejšie krajiny ako Čína, India, Pakistan a Nigéria.
A čo je rovnako zlé, trend je negatívny – náboženskej slobody ubúda. Formy perzekúcie alebo diskriminácie sú mnohoraké:
Konflikty s náboženským pozadím v rámci štátu alebo medzi štátmi – Vých. Timor, Nigéria;
Mocenské obmedzovanie náboženskej slobody zo strany vlády – Čína, Vietnam;
Sociálne nepriateľstvo a násilie – Pakistan, India;
Neštátni, teroristickí aktéri – Al Kajda, Taliban, ISIS, Boko Haram, Al Shabab.
Zákony proti blasfémii čiže rúhaniu sú uplatňované vo vyše 70 štátoch sveta. Zákony proti konverzii platia v 22 štátoch. A ateizmus sa postihuje hrdelným trestom v 13 krajinách.
EÚ a podpora náboženskej slobody
Európska únia je mierový projekt, ktorý má svoj začiatok v roku 1950, keď bolo vytvorené prvé Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ. Neskoršie, v roku 1957 Rímske zmluvy vytvorili Európske hospodárske spoločenstvo a Euratom. Až po vyše 60 rokoch – v roku 2016 – však prichádza explicitné poverenie pre podporu náboženskej slobody. Prečo?
Príčinou je genocída kresťanov, jezídov a iných menšín zo strany organizácie tzv. Islamského štátu ISIS v Iraku a v Sýrii, ktorá začala v lete 2014. Následne vypukla utečenecká a migračná kríza, ktorá zasiahla náš kontinent. Európsky parlament prijal ostrú a jednoznačnú rezolúciu proti tejto genocíde vo februári 2016. Okrem iného v nej požaduje vytvoriť stály post Osobitného predstaviteľa EÚ pre náboženskú slobodu vo svete.
Keď sa na mňa obrátil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, prijal som túto výzvu. Prijal som úlohu prvého Osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Mojou úlohou je napomáhať tejto dôležitej slobode cez medzinárodnú spoluprácu a rozvoj. S malým podporným tímom diplomatov navrhujem programy, projekty a dohody pre túto oblasť. Keďže ide o externú agendu EÚ, spolupracujem s Komisiou, EEAS, EP, členskými štátmi, mimovládnymi organizáciami, cirkvami a náboženskými spoločenstvami. Projekty z tejto oblasti môžu čerpať prostriedky z finančného nástroja EIDHR (European Instrument for Democracy and Human Rights), ktorý má rozpočet 1,4 mld. eur na sedem rokov. V r. 2017 sme vytvorili novú sekciu pre médiá v rámci Lorenzo Natali Media Prize za podporu udržateľného rozvoja. Po prvýkrát boli ocenení novinári píšuci o náboženskej slobode a medzináboženskom dialógu.
V rámci internej činnosti som prizývaný na rokovania v rámci dialógu s cirkvami, náboženskými spoločenstvami, filozofickými a nekonfesionálnymi organizáciami podľa čl. 17 Zmluvy o fungovaní EÚ. Za prioritné regióny svojej angažovanosti považujem Blízky východ, subsaharskú Afriku, južnú a juhovýchodnú Áziu.
Na Blízkom východe som vykonal pracovné cesty do Iraku, Jordánska, Libanonu, Sudánu, Maroka, SAE, Bahrajnu a Egypta. Blízky východ – to je geopolitické centrum sveta. Tu sa spájajú tri kontinenty a tu je kolíska troch veľkých monoteistických náboženstiev.
Spolupracujem s charitatívnymi, humanitárnymi a ľudskoprávnymi organizáciami ako sú CSW, Brot für die Welt, katolícka Caritas, evanjelická Diakonia, Open Doors, Sant´ Egidio, CitizenGo, EPRID a ďalšími. Za jednu z najprofesionálnejších považujem celosvetovú sieť pápežskej nadácie ACN. Som veľmi rád, že od marca 2017 má pod názvom ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi svoju kanceláriu aj na Slovensku. Rád by som vyslovil svoje uznanie za dobrý rozbeh a konštruktívnu prácu nielen tejto kancelárie, ale celej organizácie, zvlášť v krajinách konfliktov.
Dôležitosť náboženskej slobody pre všetkých
Prečo si fenomén náboženskej slobody zaslúži osobitnú pozornosť? Lebo tu ide o nielen individuálne ľudské právo, ale aj o kolektívne. Ide tu o spoločenstvá, o prirodzené komunity (rodina, cirkev, národ). Ja nie som vyslancom len pre ochranu kresťanov, ale pre všetkých – veriacich i neveriacich.
Najviac prenasledovaní v pomerných aj absolútnych počtoch sú kresťania. John Allen v knihe Globálna vojna proti kresťanom uvádza počet 100 000 kresťanov zabitých ročne pre svoju vieru (11 každú hodinu). ACN správa uvádza 200 miliónov prenasledovaných a 350 miliónov diskriminovaných. Organizácia Open Doors hovorí o 215 miliónoch prenasledovaných kresťanov vo svete. Dôsledky sú varovné. Napríklad v Iraku po ťažkých rokoch vojny, chaosu a genocídy zostala len sedmina z pôvodného počtu kresťanov. Formy prenasledovania sú rozmanité: zastrašovanie, diskriminácia, znásilňovanie, lynčovanie, väznenie, mučenie, popravy…
Nielen kresťania sú však prenasledovaní. V dnešnom svete na mnohých územiach trpia Židia, šíti, rohingovia, ahmádijci, bahájci, budhisti, hinduisti, svedkovia Jehovovi, Ujguri, príslušníci Falun Gong a ďalší. Na druhej strane sú v mnohých štátoch atakovaní neveriaci, blogeri, humanisti, väzni svedomia. Vo všeobecnosti platí, že kde je prenasledovaná jedna náboženská menšina, podobný osud čaká aj iné menšiny.
Ku kresťanom, ktorí sú najviac prenasledovaným náboženstvom, by som rád uviedol dve poznámky:
Kresťanov je vo svete najviac (2.3 mld);
Krajiny s kresťanskou väčšinou obyvateľstva majú najviac svetovej moci. Aj preto a pre mnohé jednostranné nerozumné kroky západných vlád sú kresťania v Oriente považovaní za agentov a spojencov “kresťanského” Západu.
Západné štáty nesú zodpovednosť za mnohé neoprávnené invázie, za dominanciu a zároveň chudobu v mnohých regiónoch, za kolonializmus či neokolonializmus vo svete. Miera zodpovednosti je daná mierou vplyvu. Ak my zabudneme a opustíme núdznych vo svete, zopakujeme historické zlyhania a chyby.
Storočie genocíd
Genocída – to je zločin zločinov. Bola definovaná po II. svetovej vojne. V roku 1948 bola prijatý aj Medzinárodný dohovor proti genocíde. Medzinárodné spoločenstvo sa zaviazalo “Nikdy viac!” genocída ako bol holokaust a jeho predchodcovia. Nikdy? Realita je však “znovu, a znovu, a znovu”…
Masové vyvražďovanie Arménov a Asýrčanov Osmanskou ríšou z rokov 1915-16 uznal za genocídu nemecký Bundestag až v roku 2016, teda po sto rokoch! Neľudskými a likvidačnými boli nielen nacistické koncentračné tábory, ale aj sovietske gulagy. Nesmieme zabudnúť na genocídy v Kambodži, Rwande, Bosne, na Blízkom východe. Vystrieda toto “storočie genocíd” storočie nádeje? Alebo to bude storočie kontinuity, ako sa hovorí “bussines as usual”?
To závisí od toho, čo vo svete aj u nás prevládne. Zlu sa vo svete darí hlavne preto, lebo má silných a všade prítomných spojencov. Sú to traja súrodenci zla: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Sú v nás a medzi nami, keď nám je jedno, čo sa deje vo svete, keď nepoznáme a nehľadáme pravdu, keď sa bojíme ozvať alebo niečo urobiť pre spravodlivosť.
Preto potrebujeme dvíhať povedomie a informovanosť o dôležitosti náboženskej slobody pre všetkých, úcty k ľudskej dôstojnosti každej osoby. Potrebujeme prebúdzať svedomia k ľudskosti a zodpovednej solidarite. Cesta z každej krízy vedie cez zdravý rozum a živé svedomie.
Moje poverenie ako prvého osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu v histórii EÚ je ovocím martýrov. Stretnutie pápeža Františka a moskovského patriarchu v roku 2016 po prvýkrát v histórii je tiež ovocie martýrov. Sme pozývaní násilím a utrpením vo svete k angažovanosti, edukácii a odvahe. Rozumná solidarita sa vyplatí. Ak nie sme ochotní ju preventívne poskytnúť, budeme prežívať dôsledky aj tak! Aj preto nadobudla utečenecká a migračná kríza veľké rozmery.
Sloboda je vzácny dar. Pozýva nás k zodpovednosti za ňu, za jej obsah, zmysel, naplnenie. Zodpovedná sloboda – to je zrelá odpoveď. Naša zodpovednosť sa nekončí plotom dvora, ani na hraniciach Slovenska. Či bude svet v 21. storočí lepším ako v predchádzajúcom, závisí aj od nás. Je aj v našom záujme, aby lepším bol. Svet bude lepším, ak bude medzi nami viac ľudskosti a solidarity.
Figeľ poukazuje na rastúci záujem o agendu náboženskej slobody v západných krajinách. Slovensko sa podľa neho tejto agende na štátnej úrovni nevenuje s primeranou vážnosťou. Bratislava 5. januára (TASR) – Situácia v oblasti náboženskej slobody sa vlani výrazne nezlepšila, negatívne trendy v mnohých regiónoch sveta, hlavne v Afrike a Ázii, sa ďalej prehlbovali. Takto zhodnotil rok 2018 osobitný vyslanec Európskej únie pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ.
“K zhoršeniu postavenia náboženských menšín došlo v Číne a v Indii. Blízky východ a juhovýchodnú Áziu považujem za aktuálne prioritné regióny pre obranu náboženskej slobody,” uviedol pre TASR Figeľ.
Podmienky pre príslušníkov náboženských a etnických menšín sa zlepšili v Iraku a Sýrii a to vďaka porážke teroristickej organizácie ISIS. Podľa Figeľových slov sa zlepšili natoľko, že sa ľudia začali vracať domov po rokoch strávených v utečeneckých táboroch.
Figeľ poukazuje na rastúci záujem o agendu náboženskej slobody v západných krajinách, spomína napríklad Nemecko, Veľkú Britániu, Dánsko či Spojené štáty. Slovensko sa podľa neho tejto agende na štátnej úrovni nevenuje s primeranou vážnosťou.
“Nevyužilo na to ani svoje historicky prvé Predsedníctvo Rady EÚ, prebiehajúce v čase genocídneho vraždenia na Blízkom východe, aj keď predseda NR SR po našom rokovaní v júli 2016 sľúbil otvoriť tému náboženského prenasledovania na parlamentnej úrovni,” uviedol Figeľ, podľa ktorého dnešná politická moc na Slovensku “má evidentne iné záujmy a priority”.
Ocenil konanie mimovládneho sektora a občianskej spoločnosti. “Pri podpore náboženskej slobody vo svete sú oveľa aktívnejšie než štátne orgány a organizácie. Pomáhajú trpiacim a prenasledovaným a robia tým aj dobré meno celému Slovensku,” poznamenal.
Figeľ vlani navštívil viaceré krajiny a hovorí o potrebe väčšej pozornosti Európskej únie napríklad voči Bosne či Egyptu. “V Bosne majú najvyšší náboženskí predstavitelia moslimov, katolíckych a pravoslávnych kresťanov oveľa vyššiu dôveryhodnosť než politici. Preto majú aj veľkú mieru zodpovednosti za orientáciu spoločnosti, jej zmierenie a súdržnosť. EÚ však s nimi spolupracovala doteraz minimálne. Je čas a dôvody to zmeniť,” podotkol.
V prípade Egypta poukázal na koptských kresťanov, ktorí sa usilujú o jednotu v zápase s fanatizmom. Figeľ upozornil, že keby sa situácia vrátila do nepokojov z obdobia vlády Moslimského bratstva prezidenta Morsího, “mali by sme v susedstve Európy ďalšiu občiansku vojnu, ešte nebezpečnejšiu než v Sýrii”. “Preto si Egypt zaslúži väčšiu pozornosť a cielenú spoluprácu Európskej únie,” zdôraznil Figeľ.
V rozhovore hovorí osobitný vyslanec EÚ pre náboženské slobody vo svete – Ján Figeľ – o svojich cestách, zdravotnom stave i dôležitosti svojho mandátu.
Veľa cestujete, nedávno ste sa vrátili z Burkina Faso, pred tým ste boli v Libanone. Na základe čoho si tieto krajiny vyberáte a čo je Vašou úlohou, keď ich navštívite?
Na návštevu ma pozval prezident Burkina Faso Roch Kaboré v júni. Pred rokom som v tomto regióne Sahelu navštívil Senegal. Tieto krajiny sú ekonomicky chudobné, ale ich bohatstvom je tradícia spolužitia v rozmanitosti a v porozumení. Mojou úlohou je zmapovať situáciu z pohľadu náboženskej slobody ako predpokladu udržateľného rozvoja. Následne predkladám Európskej komisii a diplomacii odporúčania na konkrétne opatrenia, nové projekty a zacielenie programov EÚ v týchto krajinách.
Osobne sa zapájam do podpory medzináboženského dialógu a spolupráce komunít, aby sa prekonávali konflikty a vytvárala súdržná spoločnosť. Vo februári bude v hlavnom meste Ouagadogou celoafrický filmový a televízny festival FESPACO, ktorý je zameraný na dialóg rôznych kultúr. Už teraz ma naň organizátori pozvali.
Ako riešiť prudký nárast extrémizmu v takejto chudobnej krajine, kde vôbec majú začať?
Násilie sem prichádza spoza hraníc, hlavne z Mali a Nigeru. Je podporované aj exportom radikálneho islamu z krajín Arabského polostrova, pričom chudoba, nedostatok ekonomickej perspektívy a generačné problémy vytvárajú živnú pôdu pre radikalizáciu a násilný extrémizmus. Štát musí konať – chrániť obyvateľov a trestať zločincov. Spravodlivosť musí prevládnuť nad terorizmom. Riešením je intenzívnejší rozvoj hospodárstva a spoločnosti.
To znamená budovanie ciest, dostupnosť vzdelávania a rast zamestnanosti. Európska únia pri tom pomáha Burkine aj finančne, v tomto roku v objeme 220 mil. eur. Kým inde riešime prepustenie väzňov, tu sme sa dohodli na novej, účinnejšej forme dialógu s predstaviteľmi náboženských a občianskych spoločenstiev, aby sme tým zmenšovali priestor pre násilný extrémizmus a intoleranciu.
Aké problémy tam pociťujú domáci, deti, učitelia? Dá sa s tým niečo z Vašej pozície robiť?
Naša mládež si snáď ani nevie predstaviť tak biedne pomery, kde sa v oplechovanom priestore a v horúčave tiesni aj 90 detí. A to je v hlavnom meste Ouagadogou. Kompetencie a učitelia pre praktické uplatnenie chýbajú. Tu vidím najväčšie výzvy, lebo výchova a vzdelávanie je najsilnejším nástrojom na zmenu spoločnosti.
Aj preto teroristi útočia na školy, na výstrahu zabijú riaditeľa alebo pár učiteľov. Dal som po návrate odporúčanie Európskej komisii, aby sme viac pomáhali školstvu v tejto krajine na všetkých úrovniach, lebo bez dostupnosti relevantného vzdelávania sa krajina nepozdvihne.
Nie je, čo sa týka Vášho zdravia, mimoriadne náročné cestovať po svete do rôznych krajín? Podstupujete ešte liečbu?
Moje zdravotné výsledky sa od minulého leta zlepšili, nastal pozitívny posun. Som aj naďalej pacientom NOÚ v Bratislave. Zmenil som životosprávu, a pokračujem aj v podpornej liečbe.
Umožňuje Vám Váš zdravotný stav takéto ďaleké cesty?
Keby som nevládal, alebo mi to lekári nedovolili, necestoval by som. Ale nevzdávam sa, keď vidím oveľa ťažšie kríže druhých okolo seba alebo osudy prenasledovaných vo svete. Ako hovorieval Churchill, rozhodujúce v živote nie sú víťazstvá a prehry, ale odvaha a vytrvalosť.
Aké iné krajiny ste v poslednej dobe navštívili, kam sa ešte tento rok chystáte?
Nedávno som sa vrátil z Malajzie, kde v lete skončil dlhoročný režim. Medzitým som bol v Macedónsku, ktoré sa pripravuje na integráciu do EÚ. Teraz sa chystám do Egypta, kde je stále veľa napätia kvôli útokom teroristov ISIS na koptské komunity a do Veľkej Británie na medzinárodnú konferenciu.
Ako to momentálne vyzerá s Vaším mandátom? Ako to bolo s jeho vznikom a čo konkrétne chce na tejto funkcii posilniť Európsky parlament?
Táto agenda v EÚ dlho chýbala. EP vyzval k vytvoreniu tohto postu, keď tvrdo genocídu kresťanov, jezídov a iných menšín v Iraku a v Sýrii. Nevznikol kvôli mne, ako to niektorí u nás úmyselne prekrúcali, ale kvôli nárastu náboženského prenasledovania vo svete. Návrh EP je potvrdením dôvery, ktorú sa podarilo vybudovať na základe výsledkov. Vyjadruje vôľu inštitucionalizovať a posilniť pozíciu budúceho Osobitného vyslanca personálne a rozpočtovo. Môj mandát je len jednoročný, bol dvakrát obnovený a končí v máji.
Keď ho na jar 2016 Európska únia menovala na post osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu, zaznievali hlasy, že ide o „trafiku“ pre politika, ktorý doma neuspel. Mal tento nový post doposiaľ zmysel?
V Denníku N nedávno prebehla polemika medzi publicistom Ľubomírom Martinom Ondráškom (ktorý prispieva aj pre Postoj) a českým humanitárnym pracovníkom Petrom Jašekom.
Prvý menovaný vo svojom článku píše, že po viac ako dvoch rokoch pochybuje, či bol Ján Figeľ tou najlepšou voľbou na pozíciu vyslanca EÚ pre otázky náboženských slobôd vo svete. „Je nepochybne chvályhodné, že počas svojho funkčného obdobia navštívil rôzne krajiny, stretol sa s významnými ľuďmi, predniesol konferenčné príspevky či poskytol rozhovory pre médiá, dôležitejšie sú však konkrétne, merateľné výsledky vychádzajúce z jasne definovanej vízie, koncepcie a pracovnej náplne,“ píše v texte Ondrášek s tým, že bývalý predseda KDH by mal pochybnosti o jeho spôsobilosti na tento post rozptýliť alebo ich vziať do úvahy pri ďalšom rozhodovaní. Dôvod svojich pochybností však bližšie nepomenoval.
Na jeho článok reagoval neskôr Petr Jašek z organizácie Hlas mučeníkov, ktorá pomáha prenasledovaným kresťanom vo svete. Dlhoročný humanitárny pracovník pôsobil vo viacerých afrických krajinách. V roku 2015 ho v Sudáne spolu s niekoľkými ďalšími spolupracovníkmi zadržali a uväznili. Za protištátnu činnosť ho neprávom odsúdili na dvadsať rokov väzenia a hrozil mu trest smrti. Napokon sa im po medzinárodnom tlaku dostalo pomoci a sudánsky prezident im udelil milosť.
Podľa jeho slov tu zohral dôležitú úlohu práve Ján Figeľ. „Už v čase môjho väznenia v Sudáne som sa prostredníctvom listov od svojej rodiny dozvedel o významných aktivitách Jána Figeľa, ktoré podnikal ihneď po tom, čo sa o mojom väznení dozvedel od novinára Daniela Rausa. Ihneď kontaktoval významných právnych zástupcov v Európe i v Spojených štátoch, bol v pravidelnom úzkom spojení s mojou rodinou a začal významné diplomatické kroky so sudánskymi predstaviteľmi, ktoré zásadným spôsobom prispeli k môjmu prepusteniu,“ tvrdí v reakcii na Ondráškov článok s tým, že tieto správy ho vo väzení nesmierne povzbudzovali. „Vďaka diplomatickým aktivitám Jána Figeľa došlo o niekoľko týždňov neskôr k prepusteniu ďalších sudánskych aktivistov.“
Práve v istom zmysle „zázračné“ oslobodenie českého misionára z krutého väzenia je najvýraznejším „merateľným výsledkom“ Jána Figeľa na dovtedy neexistujúcom poste osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu.
Pred dvomi rokmi pri menovaní do tejto funkcie vyvstávali legitímne obavy, či nepôjde len o formálny úrad bez reálneho dosahu na konkrétnu pomoc ľuďom prenasledovaným pre svoju vieru. Nikto vlastne nevedel, čo presne má byť náplňou jeho práce a ako vyzerá jej praktická podoba. Nová pozícia navyše nebola plne začlenená do štruktúr EÚ, Figeľ na jej fungovanie nedostal finančné prostriedky, jeho aktivity financuje Európska komisia. Pôvodne trval jeho mandát jeden „skúšobný“ rok, vlani sa predĺžil o ďalší.
„Funkciu som si ani nevytvoril, ani neinicioval, ako šírili od začiatku niektorí zlomyseľníci,“ vraví pre Postoj Figeľ. „O jej vytvorení rozhodol J.-C. Juncker v reakcii na výzvu Európskeho parlamentu vyjadrenú v rezolúcii proti genocíde kresťanov, jezídov a iných menšín v Sýrii a v Iraku, ktoré sa stali obeťami masového vyvražďovania zo strany organizácie ISIS.“
Dôležitou otázkou bolo, či Figeľ bude človekom terénu, čo si táto úloha jednoznačne vyžaduje, alebo bude obhajcom náboženskej slobody len „od stola“.
Za dva roky sa Figeľ zúčastnil na viac ako stovke podujatí v tridsiatich krajinách, kde sa snažil apelovať na pomoc perzekvovaným veriacim, ktorých dnes v rôznych častiach sveta zďaleka nie je málo. Jordánsko, Vietnam, Libanon, Pakistan či Južná Kórea sú niektoré z krajín, kam zavítal.
„Aj tam, kde vládnu tvrdé režimy alebo je nepokoj, sa podarili dobré veci. Okrem prepustenia väzňov v Sudáne pracujeme v Iraku na zmierení, návrate utečencov a nastolení spravodlivosti a spolupráce medzi náboženskými skupinami. V Pakistane napriek dvojnásobnému odmietnutiu vládou som dnes už opakovane pozývaný na spoluprácu. Dostal som sa do Vietnamu, dôležité boli rokovania v Jordánsku, Nigérii, Senegale, Libanone, ale aj v Rusku, Južnej Kórei, UAE, Maroku, pripravujú sa cesty do Egypta, Burkiny Faso, Indonézie či Malajzie. Požiadal som tiež o ústretové diplomatické kontakty v Indii, Číne, Iráne,“ vymenúva Figeľ s tým, že podobné posty vylslancov náboženskej slobody vznikli v niekoľkých ďalších európskych krajinách.
Samozrejme, počet zahraničných ciest a konferenčných príspevkov ešte nevypovedá o kvalite vykonávania funkcie. No aj vďaka aktívnemu ozývaniu sa narastá povedomie o nej. Potvrdzuje to i Petr Jašek: „Zo svojich skúseností a z reakcií mnohých účastníkov týchto sympózií viem, že je (Figeľ, pozn.) v zahraničí uznávaným odborníkom na otázky náboženskej slobody. Rovnako sú cenené jeho diplomatické schopnosti a citlivý prístup k medzináboženskému dialógu,“ napísal pre Denník N.
Európsky parlament momentálne rokuje o finančnom aj personálnom posilnení funkcie osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu. „Je to dôležité nie pre úrady, ale hlavne pre ľudí vo svete, ktorí trpia a sú prenasledovaní pre svoje presvedčenie,“ povedal Figeľ.
Je jasné, že apely a výzvy na pomoc perzekvovaným sú dôležité. Viditeľné sú ale predovšetkým konkrétne skutky, akým bolo oslobodenie väzňov v Sudáne. Ani jednotlivé prípady pomoci neriešia problém prenasledovania systémovo. No ich úspešná koncovka sa spochybňuje ťažko a dávajú tak význam funkcii nielen v očiach bežných ľudí, ale najmä tých, ktorí dnes konkrétnu pomoc vo svojom utrpení akútne potrebujú.
Dňa 6. septembra 2018 sa konala schôdza Podvýboru Európskeho Parlamentu pre ľudské práva (DROI), na ktorej sa malo diskutovať o návrhu správy o Usmerneniach EÚ a mandáte osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ.
Tento významný medzník predstavuje vyvrcholenie celoročnej reflexie európskych inštitúcií o možnosti efektívnejšieho presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania a viery v zahraničnej politike a vonkajšej činnosti EÚ. Tento dokument tiež stojí za zmienku, pretože odporúčania, pre ktoré sa Európsky parlament rozhodne v tomto uznesení, zrejme zohrajú kľúčovú úlohu pri určovaní budúceho smerovania politiky EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania a viery.
Uznesenie sa sústreďuje na slobodu vyznania
Návrh uznesenia bol evidentne starostlivo vypracovaný a je potešujúce vidieť takú uvážlivú politickú analýzu možností zlepšenia politiky EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania. Obsahuje a rozširuje mnohé dlhodobé požiadavky občianskej spoločnosti.
Zvlášť vítaná je silná podpora mandátu osobitného vyslanca. Návrh uznesenia „považuje vymenovanie osobitného vyslanca za dôležitý krok vpred“ a „oceňuje osobitného vyslanca za jeho nepretržitú angažovanosť, spoluprácu a vzájomné dopĺňanie sa činnosti s osobitným predstaviteľom EÚ pre ľudské práva“.
Ján Figeľ na konferencii o náboženskej slobode v Rusku, Moskva, máj 2018.
Osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ.
Zavedenie mandátu Osobitného vyslanca v roku 2016 bolo dosť neočakávané. Európsky parlament (EP) pôvodne vo februári 2016 žiadal EÚ, aby vytvorila post trvalého osobitného zástupcu pre slobodu náboženského vyznania a viery (žiadosť sa opakuje aj v súčasnom návrhu uznesenia). Za istú formu vyhovenia tejto žiadosti, i keď v miernejšej podobe, sa dá považovať vyhlásenie predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera o tri mesiace neskôr, ktorým oznámil, že slovenský politik a bývalý člen Európskej komisie (vtedy zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež), Ján Figeľ, bude vymenovaný na nový post, ako osobitný vyslanec Európskej komisie, zatiaľ čo bude naďalej osobitným poradcom komisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Nevena Mimicu.
Toto rozhodnutie vyvolalo zmiešané reakcie, pretože nikto presne nevedel, čo je úlohou osobitného vyslanca, a niektorí tvrdili, že vytvorenie pozície so zameraním na slobodu náboženského vyznania a viery podkopáva nedeliteľnosť ľudských práv. Ani voľba miesta a načasovanie neboli najšťastnejšie. Juncker sa totiž rozhodol zverejniť pozíciu vyslanca slobody náboženského vyznania a viery vo Vatikáne, pri príležitosti udelenia prestížneho ocenenia za integráciu (Ceny Karola Veľkého) pápežovi Františkovi.
Pozitívny vplyv Jána Figeľa ako osobitného vyslanca
Napriek počiatočným kontroverziám sa Ján Figeľ od roku 2016 osvedčil ako neochvejný bojovník na poli slobody náboženského vyznania a viery. Zvlášť tvrdo pracoval na tom, aby do veľkej miery nedefinovanú a nepochybne experimentálnu pozíciu rozvinul do formálne fungujúcej podoby. Napriek tomu, že nemá oficiálne pokyny k svojmu mandátu, sústreďuje sa na rozmanité zahraničné cesty, stretáva sa okrem iného s lídrami štátov, náboženskými hodnostármi, obrancami ľudských práv a akademikmi, ale tiež prednáša na medzinárodných konferenciách a na verejných fórach. Jeho aktívna prítomnosť na medzinárodnej politickej scéne a vytrvalosť, s akou poukazuje na slobodu náboženského vyznania a viery v zložitých diplomatických okolnostiach, výrazne zvýšila povedomie o zaangažovaní EÚ v oblasti tohto základného ľudského práva. Jeho zásluhou sú významne podporovaní a povzbudzovaní tí, ktorí chránia a obraňujú slobodu náboženského vyznania a viery v náročných kontextoch jednotlivých krajín.
Figeľov vplyv za posledných dva a pol roka je obzvlášť pozoruhodný z toho dôvodu, že post osobitného vyslanca je chronicky finančne poddimenzovaný, chýba mu stabilita (pôvodne bol vymenovaný na jeden rok s možnosťou predĺženia, formálne sa mu mandát obnovil v roku 2017 a neformálne opäť predĺžil v máji 2018) a predstavitelia EÚ ho neustále spochybňujú. Veľký podiel na jeho úspechu má zaiste jeho osobná charizma a iniciatíva.
Petr Jašek, žalárovaný a odsúdený na doživotie v Sudáne, prepustený na slobodu vo februári 2017 aj na základe úsilia Jána Figeľa.
Udržateľnosť mandátu osobitného vyslanca
Christian Solidarity Worldwide, jedna z organizácií bojujúcich za ľudské práva, je už dlhšie presvedčená, že na to, aby bola rola osobitného vyslanca efektívna, musí byť plnšie začlenená do štruktúr EÚ, ktoré sa sústreďujú na ľudské práva. EÚ nevyhnutne potrebuje stratégiu zastrešujúcu celú oblasť slobody náboženského vyznania a viery, ktorá by bola dlhodobá a prepojená so stratégiami a aktivitami na poli iných ľudských práv.
Je povzbudzujúce vidieť, že tieto výzvy nachádzajú svoje miesto v návrhu uznesenia, ktorý vyjadruje „poľutovanie nad skutočnosťou, že mandát osobitného vyslanca nebol založený a konsolidovaný s dostatočnými ľudskými a finančnými zdrojmi“ a vyzýva Radu a Komisiu, aby posilnili inštitucionálny mandát a kapacitné možnosti osobitného vyslanca tým, že vyčlenia primerané finančné prostriedky a ľudské zdroje na výkon funkcie vyslanca a budú rozvíjať systémovú inštitucionalizáciu pracovných sietí vytvorených osobitným vyslancom v rámci všetkých príslušných inštitúcií EÚ, alebo stanovia funkciu osobitného zástupcu EÚ pre slobodu náboženského vyznania a viery“.
Ďalej návrh uznesenia „požaduje, aby sa funkčné obdobie osobitného vyslanca rozšírilo na viacročné obdobie“ a „odporúča zriadiť pravidelnú poradnú pracovnú skupinu zloženú z inštitúcií v oblasti slobody náboženského vyznania a viery členských štátov a zástupcov Európskeho parlamentu spolu s odborníkmi, vedcami a zástupcami občianskej spoločnosti, vrátane cirkví a iných organizácií založených na vierovyznaní“. Napokon odporúča užšiu spoluprácu s OSN. Všetky tieto odporúčania sú viac než vítané a predstavujú pragmatický vývoj jedinečnej úlohy osobitného vyslanca v presadzovaní slobody náboženského vyznania a viery, ktorý pomôže toku informácií pri tvorbe postupov v oblasti náboženskej slobody nielen v EÚ, ale i globálnejšie.
Patriarcha maronitskej Cirkvi kardinál Bechara Rai v Libanone
Osobitný vyslanec udáva normu
Mandát osobitného vyslanca už nie je len skúšobným testom, pretože aktivita a vplyv Jána Figeľa dokázali, že má dôležitú hodnotu pre EÚ aj celý svet. Tým, že takáto rola existuje na vysokej úrovni, EÚ zároveň dáva príklad pre členské štáty. Dňa 1. januára 2018 založila dánska vláda Úrad osobitného predstaviteľa pre slobodu náboženstva alebo viery a za osobitného predstaviteľa Dánska pre vymenovala veľvyslanca Franz-Michaela Skjold Mellbina. Začiatkom júla 2018 vláda Spojeného kráľovstva vymenovala za osobitného vyslanca Spojeného kráľovstva v otázke náboženskej slobody Lorda Ahmada z Wimbledonu. Koncom júla švédske ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie, zdôrazňujúce úroveň pozornosti venovanej náboženskej slobode v práci veľvyslanca pre ľudské práva, demokraciu a právny štát.
Je povzbudivé vidieť dynamický vývoj v oblasti náboženskej slobody v členských štátoch EÚ, a tiež je mimoriadne dôležité, aby európske inštitúcie aj naďalej udávali smer podporou a posilňovaním mandátu osobitného vyslanca, pričom, ako to žiada návrh uznesenia, by tiež mali zvážiť zriadenie stáleho úradu osobitného zástupcu EÚ,
Ľudské práva, vrátane slobody náboženstva a viery, sú čoraz viac ohrozované na miestnej, národnej, regionálnej či medzinárodnej úrovni. Vzhľadom na meniace sa pozície svetových politických mocností či eurovoľby, ktoré sa budú konať v roku 2019, je nutné, aby EÚ dodržiavala svoje zásady a opätovne potvrdila svoje záväzky v oblasti ľudských práv slovami aj činmi.
Tento návrh uznesenia prináša prelomovú príležitosť pre EÚ reflektovať, zlepšiť a posilniť svoju prácu v rámci slobody náboženstva a viery, Treba dúfať, že jeho aktuálne silné slová a výzvy zostanú počas parlamentného procesu nedotknuté. Ako často hovorieva sám Ján Figeľ, spôsob, akým inštitúcie EÚ príjmu a implementujú tento návrh uznesenia, bude „lakmusovým testom” pre budúcnosť slobody náboženstva alebo viery, a tým aj pre politiku EÚ v oblasti ľudských práv ako celku.
Podľa slov osobitný vyslanec EÚ pre slobodu náboženstva vo svete je jeho úlohou a zároveň úlohou Európskej únie je túto slobodu v súčasnosti chrániť a podporovať.
Brusel/Bratislava 13. septembra (TASR) – Tam, kde nie je rešpektovaná náboženská sloboda, dochádza nielen k prejavom intolerancie a diskriminácie, ale veľmi často k prenasledovaniu až likvidácii, ktorú medzinárodné právo označuje za genocídu. V rozhovore pre TASR to povedal v utorok osobitný vyslanec EÚ pre slobodu náboženstva vo svete Ján Figeľ. Ako uviedol, jeho úlohou a zároveň úlohou Európskej únie je túto slobodu v súčasnosti chrániť a podporovať. “Náboženská sloboda je dnes vo svete skôr menšinový jav. To znamená, že veľká väčšina ľudí žije v krajinách, kde sú veľké prekážky pre náboženskú slobodu. Takejto populácie je podľa odborných prehľadov až 79 percent. Vývoj je negatívny a trendom je nárast počtu konfliktov či krajín, kde dochádza k náboženskému prenasledovaniu. Tento stav a vývoj treba zmeniť k lepšiemu,” skonštatoval. V súčasnosti poslanci Európskeho parlamentu (EP) rokujú o posilnení mandátu Jána Figeľa. V rámci týchto zmien navrhujú aj jeho posilnenie z úrovne osobitného vyslanca na osobitného predstaviteľa, čo znamená už aj väzbu na členské štáty zastúpené v Rade EÚ. Podľa Figeľa je jeho funkcia v tomto období skôr v úvodnej fáze – niektorí ju nazvali “prieskumníckou”. “Po dvoch rokoch je evidentný nielen záujem, ale aj dôvera a podpora pre jej ukotvenie, inštitucionalizáciu. Aby to nebolo viazané len na mňa ako osobu alebo na jednoročné mandáty. Mala by to byť stála úloha, ktorá bude posilnená náležitou podporou z hľadiska personálneho i rozpočtového vybavenia, ale aj z hľadiska oprávnení a mandátu. Zmenu môžu priniesť budúcoročné voľby do Európskeho parlamentu,” spresnil. Ako Figeľ ďalej uviedol, na začiatku svojho mandátu zažíval nedorozumenia a odstup, čo sa však podľa neho už mení. V Pakistane bola jeho návšteva vlani dvakrát odmietnutá, neskôr za ním prišli s pozvánkou samotní predstavitelia vlády. Záujem o dialóg tento rok už prejavila aj egyptská vláda. “EÚ nemá takú mieru antagonizmu, ako často možno vnímať vo vzťahu k USA. Na jednej strane je to dobré na začiatok dialógu a spolupráce, na druhej strane veľká zodpovednosť, aby sme s pozitívnym potenciálom aj konali a prinášali riešenia a pomoc,” myslí si osobitný vyslanec. Jednou z výziev bola návšteva Sudánu, kde podstúpil viacero diplomatických rozhovorov ohľadom prepustenia českého misionára Petra Jaška. O jeho uväznení sa dozvedel od novinára Daniela Rausa a rozhodol sa v tejto veci angažovať. “Som vďačný, že máme predstaviteľov v EÚ, ktorí sú ochotní za prenasledovaných kresťanov bojovať, vyvinúť úsilie a cestovať za nimi,” povedal pre TASR na margo svojho prepustenia Petr Jašek. Vďaka spomínaným diplomatickým aktivitám spolu s ním prepustili aj osem sudánskych aktivistov. Figeľ ako prvý zahraničný politik v sudánskom väzení v tom čase navštívil známeho obhajcu ľudských práv Ibrahima Mudawiho. Po návrate do Európy dostal informáciu, že ho prepustia spolu s ďalšími piatimi aktivistami. “Často nemôžeme urobiť veľa, ale naša zodpovednosť je ozvať sa, apelovať a komunikovať. Európa môže využiť aj ďalšie nástroje, aby pomáhala tým, ktorí sú bezbranní a nemôžu sa ozvať sami, lebo sú umlčaní,” dodal. Po Blízkom východe je pre Figeľa ďalšou dôležitou regionálnou prioritou juhovýchodná Ázia, ktorá je dnes podľa neho “v rastúcom trende radikalizmu, radikalizácie, násilného extrémizmu a porušovania slobody svedomia”. V auguste mal v Bangkoku v rámci aktivít tiež osobitné rokovania so zástupcami Indonézie, Malajzie, Vietnamu a Mjanmarska. “Najväčšie problémy sú dnes v Mjanmarsku, kde došlo k brutálnym zločinom proti ľudskosti, až k prejavom genocídneho prenasledovania moslimských Rohingov. To treba ukončiť nielen z hľadiska prenasledovania, ale aj nastavenia spravodlivosti, ktorá je predpokladom návratu utečencov z Bangladéša,” uviedol. Figeľ do budúcnosti odporúča, aby agenda EÚ o ochrane a podpore slobody náboženstva bola dobre ukotvená vo vnútri Európy a rozvíjaná aj ďalej vo svete. “Ona bude najlepšou odpoveďou na nedostatok ľudskosti v 21. storočí, aby sme ukončili storočie genocíd. Najúčinnejšími spojencami zla sú ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Proti nim treba konať vzdelávaním, angažovanosťou proti ľahostajnosti a odvahou.” Vymenovanie Jána Figeľa v roku 2016 do funkcie osobitného vyslanca EÚ pre náboženské slobody bolo odozvou Európskej komisie a jej predsedu Jeana-Clauda Junckera na jednoznačnú výzvu Európskeho parlamentu, vyjadrenú v rezolúcii z februára 2016 proti genocíde v Iraku a v Sýrii páchanej organizáciou Islamského štátu (IS). Krajiny ako Dánsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo tento rok ustanovili podobných vyslancov vo svojich vládnych štruktúrach. Počas dvoch rokov vo funkcii sa Figeľ zúčastnil na viac ako 100 podujatiach na štyroch kontinentoch vo vyše 40 mestách a takmer 30 krajinách.
Osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu vo svete Ján Figeľ bude spolu so spravodajcom OSN hlavným rečníkom na nadchádzajúcej konferencii o slobode náboženstva alebo viery v juhovýchodnej Ázii. V thajskom Bangkoku sa 17. až 19. augusta stretnú politickí a náboženskí predstavitelia a ľudskoprávni aktivisti z krajín tohto regiónu, ako aj predstavitelia relevantných medzinárodných organizácií.
“Sloboda náboženstva a svedomia v krajinách juhovýchodnej Ázie vzbudzuje čoraz väčšie obavy. Zdá sa, že rastúci počet členov Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) zneužíva dominantné náboženstvo na definíciu národnej identity. Niektoré členské štáty sa považujú za akýchsi strážcov tvrdení o náboženskej pravde. Takýto trend náboženstvo politizuje. Napríklad v Bruneji, kde je štátnym náboženstvom islam, je zakázané vyučovať iné náboženstvo. V Malajzii čelia moslimovia, ktorí chcú konvertovať na iné vierovyznanie, vážnym prekážkam. Vo Vietname pretrváva prenasledovanie náboženských menšín. Častým problémom v celej juhovýchodnej Ázii je štátna kontrola náboženských menšín, extrémna interpretácia náboženstva, kriminalizácia náboženských menšín pomocou nespravodlivej legislatívy a podobne. Aj toto budú témy konferencie. Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania patria k základným v medzinárodnom práve. Hlavným garantom slobody náboženstva sú štáty. No treba povedať, že úlohou štátov nie je len toto právo rešpektovať, ale aj zabrániť jeho porušeniu zo strany iných aktérov,” uviedol problematiku v tomto svetovom regióne Figeľ.
V rámci svojej návštevy Thajska, krajiny s 94% zastúpením budhistov a 5% moslimov, sa Figeľ stretne aj s historikom, spisovateľom a budhistickým učiteľom Sulakom Sivaraksom a s predsedom poradnej rady výboru pre vykonávanie odporúčaní pre Rakhinský štát Surakiatom Sathirathaiom.
Konferencia o slobode náboženstva alebo viery v juhovýchodnej Ázii sa koná už štvrtýkrát. Po jej prvom ročníku podpísali účastníci Deklaráciu slobody náboženstva alebo viery v juhovýchodnej Ázii. Jej druhé pokračovanie bolo vo Východnom Timore v Dili, kde sa účastníci zaviazali k tvorbe dlhodobých strategických plánov v tejto oblasti. Tretí ročník konferencie bol na Filipínach, kde sa začala formovať aktívna platforma predstaviteľov za slobodu náboženstva alebo viery.
Evanjelické gymnázium v Martine privítalo na svojej pôde v utorok 17. apríla Jána Figeľa – osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu vo svete, ktorý diskutoval so študentami o aktuálnych výzvach a príležitostiach týkajúcich sa náboženskej slobody.
