Práve na túto tému zorganizoval Maďarský inštitút medzinárodných záležitostí, v Budapešti konferenciu v rámci prípravy na nadchádzajúce predsedníctvo Maďarska v EÚ a oslavuje vstup Maďarska do EÚ pred dvadsiatimi rokmi.
Na tejto konferencii vystúpil aj Ján Figeľ, bývalý európsky komisár, bývalý osobitný vyslanec pre propagáciu slobody náboženského vyznania mimo EÚ.
Diskutujúci, Anton Rop, bývalý predseda vlády Slovinska Enikő Győri, poslankyňa Európskeho parlamentu, bývalá štátna tajomníčka pre Záležitosti Európskej únie, člen dozornej rady HIIA
Péter Gottfried, člen menovej rady, bývalý šéf úradu pre Európske záležitosti, bývalý štátny tajomník pre integráciu sa ďalej zaoberali nanajvýš aktuálnymi témami, ktoré sú momentálne kľúčové pre celú Európu.
„Ja vám hovorím, že napríklad to, že mnohí poslanci, aj z PS, pretláčajú potrat do európskeho práva, rozvracia Úniu,“ povedal v pondelok v relácii Na rovinu Ján Figeľ. „Akým právom to robia? Veď to nie je základné ľudské právo,“ vysvetlil ďalej Figeľ.
Bývalý predseda KDH týmito slovami reagoval na slová redaktora Petra Hanáka, ktorý spochybnil jeho predošlé slová o ideológii v EÚ. Prirovnal ich k vyhláseniam podobným Milanovi Uhríkovi, poslancovi európskeho parlamentu za stranu Republika.
„Základné ľudské právo podľa európskej charty hovorí, že každý má právo na život, slobodu, bezpečnosť, súhlasíte?“ spýtal sa Figeľ moderátora. „Táto relácia nemá byť o debate o potratoch. Európsky parlament nám tu nenadiktuje, že musíme zmeniť legislatívu. Nie je to nejaká fiktívna téma, ktorou sa má strašiť a mobilizovať konzervatívny volič?“ reagoval Hanák.
„Ale veď pred nedávnom Európsky parlament odhlasoval významnou väčšinou to, že chce presadiť do Európskej charty právo na potrat, Strana PS to objala,“ vysvetlil Hanákovi Figeľ. „Garantujem vám, že (takýto vývoj) rozvráti Úniu,“ uzavrel Figeľ.
Ján Figeľ. (Zdroj: FOTO ARCHÍV SME – GABRIEL KUCHTA)
BRATISLAVA. Slovenský integračný príbeh bol úspešný, zaujímavý a zostáva inšpirujúcim pre mnohých doma i v zahraničí. Pre TASR to uviedol Ján Figeľ, ktorý bol hlavným vyjednávačom vstupu Slovenska do Európskej únie aj prvým slovenským eurokomisárom.
Slovensko si 1. mája pripomína 20 rokov od vstupu do Únie. Figeľ pri tejto príležitosti spomínal na reformy či obavy, ktoré predvstupové obdobie prinieslo.
“Rozhodujúcim základom pre našu integráciu do Európskej únie pred 20 rokmi bol silný a kontinuálny zahraničnopolitický konsenzus o tom, že miesto Slovenska v politicky zjednotenej, bezpečnostne stabilnej a ekonomicky vyspelej Európe je naším národno-štátnym záujmom. Na tomto základe vznikali mnohé dôležité rozhodnutia a zbližovanie Slovenska s Európskou úniou a NATO,” uviedol.
Figeľ mal aj obavy o vstup do EÚ
Figeľ poukázal, že počas tzv. mečiarizmu stratilo Slovensko dôveru, dostávalo diplomatické demarše a vypadlo z hlavného integračného prúdu.
“Nástup vlády širokej koalície po parlamentných voľbách v roku 1998 potvrdil schopnosť Slovenska konať zodpovedne a cez potrebné reformy dynamicky prekonávať svoje demokratické deficity a inštitucionálne či legislatívne zaostávanie,” doplnil Figeľ.
Priznáva, že mal aj isté obavy o náš vstup do EÚ. “Obával som sa vnútorných sporov v koalícii, ktoré mohli oslabiť jej stabilitu a výsledky. Náročný bol spor o budúcnosť SDK, teda hlavnej koaličnej strany. Ešte citlivejším bol návrh koaličnej strany SDĽ pod vedením Jozefa Migaša, v tom čase predsedu Národnej rady, na vyslovenie nedôvery premiérovi Mikulášovi Dzurindovi. Našťastie, ustáli sme to,” poznamenal.
Z vonkajších udalostí sa obával tendencie uprednostniť menšiu skupinu krajín pre vstup do Únie. “Bola to aj obava z príliš veľkého jednorazového rozšírenia a následnej zmeny a oslabenia akcieschopnosti Únie. Obmedzené, teda malé rozšírenie EÚ ako preferovaný scenár prevažovalo až do obdobia rokov 2001 – 2002. Tento scenár so Slovenskom nepočítal,” vysvetlil Figeľ.
Bezprecedentný výkon vlády a parlamentu
Slovensko muselo splniť množstvo podmienok a urobiť reformy, aby mohlo do Únie vstúpiť.
“Vláda a parlament podávali za vyše päť rokov bezprecedentný výkon. Z výsledkov a zmien v tomto období Slovensko čerpá a žije dodnes. Od priamej voľby prezidenta, cez verejné obstarávanie, kompatibilitu výrobkov, sektorové reformy, vytvorenie regionálnej samosprávy a decentralizáciu až po prijatie pravidiel pre azyl a migráciu, pre voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a pracovnej sily,” opísal.
Pre Figeľa to boli najťažšie roky v jeho politickom živote. “Z hľadiska intenzity práce, totálneho diplomatického nasadenia a komunikácie doma i v zahraničí,” doplnil.
Vstupu Slovenska do Únie predchádzalo dosiaľ jediné úspešné referendum. Koaliční aj opoziční politici sa na jeho podporu spoločne prešli po Bratislave, na účasť v referende vyzýval aj Vladimír Mečiar.
“Vedeli sme, že na našej ceste do EÚ bude aj dôležité celoštátne referendum. Nechcel som byť hlavným vyjednávačom v procese, ktorého výsledky odmietnu ľudia v referende, ako sa to stalo v Nórsku,” uviedol pre TASR Figeľ.
Najkonsenzuálnejší cieľ politiky
Integrácia bola podľa jeho slov kombináciou zodpovedného politického a odborného konania.
“Aj preto sa slovenská podpora pre členstvo dlhodobo pohybovala na úrovni 60 – 70 percent. Úspešná cesta do EÚ bola najkonsenzuálnejším cieľom našej politiky za celé desaťročie od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Podporovali ho parlamentné politické strany, profesijné združenia a komory, odbory, samosprávy, univerzity, cirkvi, mimovládne organizácie a médiá,” pripomenul.
Slovenskú stratégiu vyjednávaní označil za ambicióznu, konštruktívnu a realistickú. “Aj preto bola úspešná,” podotkol a pripomenul, že prístupová zmluva bola podpisovaná pod Akropolou v Aténach 16. apríla 2003 za gréckeho predsedníctva Rady EÚ.
“Za Slovensko sú pod zmluvou podpisy prezidenta Rudolfa Schustera, premiéra Mikuláša Dzurindu, ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana a môj ako hlavného vyjednávača. Bola to udalosť historického významu. Pero, ktorým som zmluvu podpísal, mi grécky protokol daroval. Mám ho odložené ako vzácnu spomienku,” zaspomínal si Figeľ.
Od vstupu Slovenska do Európskej únie uplynie v stredu 20 rokov. Kam sa naša republika posunula, a kam sa posunula Únia? V Pozrime sa na to boli hosťami poslanec NR SR a diplomat Tomáš Valášek (PS), poslankyňa Európskeho parlamentu Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD), hlavný vyjednávač pre vstup do EÚ a prvý člen Európskej komisie za Slovensko Ján Figeľ a analytička Euractiv Barbara Zmušková.
Konsenzus o EÚ
Vstup do Únie bol podľa Jána Figeľa jeden z najkonsenzuálnejších bodov pre občanov, a to sa potvrdilo aj v referende o vstupe do Európskej únie. Podpora bola na úrovni 60-70 percent. Všetky politické strany boli pred referendom za vstup Slovenska do Únie. Je presvedčený, že aj súčasné strany by mali nájsť zhodu v základných a strategických témach.
Tomáš Valášek súhlasil, že politický konsenzus bol vtedy väčší, ako dnes. Pre Slovensko bolo podľa neho lepšie, keď sme sa vedeli zhodnúť v základných veciach, ako napríklad, že do Únie a Aliancie patríme a spojencov potrebujeme. Mrzí ho “koketovanie” niektorých strán s vystúpením z EÚ a NATO, či útočenie na európskych komisárov.
Iná Únia
Katarína Roth Neveďalová si myslí, že Európska únia je úspešný projekt, ale je to iná Únia, ako do ktorej sme vstupovali. Kým na začiatku to bolo hlavne o ekonomickej spolupráci, Schengene, cestovaní či študovaní v zahraničí, dnes je to podľa Neveďalovej o témách, ktoré môžu ľuďom prekážať, ako príklad uviedla Green Deal. Únia podľa nej “málo informuje a rýchlo koná“. Myslí si, že by sme mali spomaliť.
Na začiatku boli viac vnímané výhody, tvrdí analytička Euractiv Barbara Zmušková. Súhlasí s Neveďalovou, že je to iná Európa ako pred dvadsiatimi rokmi. “Keď sme vstupovali, tak sme si nevedeli predstaviť, že Európska únia bude musieť dozerať, aby bola sloboda médií v členskom štáte,” povedala Zmušková. Rátalo sa s tým, že keď budeme spolu obchodovať, demokraciu to posilní a budeme dodržiavať základné hodnoty. Pri krajinách ako Maďarsko, Poľsko, a teraz už aj Slovensko, sa podľa nej ukázalo, že to také jednoduché nie je.
Odpoveďou sú nové technológie
Figeľ sa vyjadril, že by sme sa nemali vracať “k abecede demokracie”, či je právny štát potrebný, či je cieľom politiky aj spravodlivosť, nielen slušnosť, lebo ako uviedol, “len slušnosť je málo“.
“Pre ekonomické, finančné, ekologické problémy nie sú odpoveďou nové ideológie, ale nové technológie,” povedal Figeľ. Vidí nárast v EÚ nárast ideológií namiesto praktickej solidarity, ktorá bola na začiatkoch európskej integrácie. Spomenul, že v súčasnom europarlamente sú najväčšie korupčné škandály v histórii projektu.
