Zdôraznil potrebu rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ako to podľa neho zakotvujú kľúčové medzinárodné dokumenty vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv.
Panama 15. októbra (TASR) – Bývalý eurokomisár za SR a neskorší osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu vo svete Ján Figeľ vystúpil na nedávnom Summite pre vieru a slobodu v hlavnom meste Panamy, kde zdôraznil potrebu rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ako to podľa neho zakotvujú kľúčové medzinárodné dokumenty vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Charty základných práv EÚ a konštitúcie Druhého vatikánskeho koncilu Dignitatis humanae. Figeľ o tom informoval TASR v pondelok.
Summit sa konal v priestoroch Latinskoamerického parlamentu v Paname, vystúpilo na ňom viac než 40 rečníkov z rôznych krajín a rozličných vierovyznaní vrátane kresťanov, moslimov, budhistov, scientológov, vyznávačov mayských kultov, sikhov, hinduistov aj neveriacich. Jeho úlohou bolo podľa organizátorov zdôrazniť dôležitosť slobody náboženstva a osobného vyznania a poukázať na možnosti zlepšenia jej ochrany vo svete.
“Agendu ľudských práv dnes unášajú rôzne skupiny reprezentujúce ideológie, násilný extrémizmus a etický relativizmus. Taktiež zabúdame alebo zanedbávame naše povinnosti voči ostatným ľuďom a spoločnosti,” upozornil vo svojom príhovore prostredníctvom videokonferencie Figeľ.
Podľa neho práva nemôžu fungovať bez povinností. “Sloboda bez zodpovednosti nemôže prežiť,” zdôraznil bývalý slovenský eurokomisár.
Zároveň je presvedčený, že “rešpekt k ľudskej dôstojnosti je miestom, kde sa stretávajú náboženskí aj sekulárni humanisti”.
Sme pozvaní žiť v duchu bratstva. Rozum a viera, veda a náboženstvo pri hľadaní pravdy, pri práci pre spoločné dobro ľudí môžu poháňať našu civilizáciu vpred a nahor.
Pokoj, shalom, salam, pax prajem všetkým účastníkom a rečníkom na dôležitom medzinárodnom samite Faith & Freedom v Panama City.
Prečo je sloboda náboženstva alebo viery (SNV) dôležitá, prečo je ústredným ľudským právom, a prečo pre mier musíme viac rešpektovať ľudskú dôstojnosť a náboženskú slobodu?
Mier je ovocím spravodlivosti. Jadro spravodlivosti je založené na dodržiavaní základných ľudských práv. Centrálne postavenie v sústave základných práv človeka má SNV. A východiskovým princípom ľudských práv je dôstojnosť každej osoby. Aby sa naša doba stala humánnejšou, musíme sa vrátiť k pôvodnému významu kľúčových dokumentov a definícií na túto tému. V súčasnosti sa agendy ľudských práv zmocňujú rôzne skupiny reprezentujúce ideológie, násilný extrémizmus alebo etický relativizmus. Máme tiež tendenciu zabúdať alebo zanedbávať svoje ľudské povinnosti voči druhým a voči spoločnosti.
V piatich bodoch chcem hovoriť o právach, povinnostiach a vzájomnosti:
1., Medzi ľudskou dôstojnosťou všetkých a slobodou náboženského vyznania alebo viery (SNV) pre všetkých existuje silné a hlboké prepojenie.
Nasledujú tri základné zdroje, ktoré vyjadrujú prioritu ľudskej dôstojnosti – dva sekulárne dokumenty a dokument viery:
a) Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948)
Preambula: „Keďže uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovnakých a neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete, …“
Článok 1
„Všetky ľudské bytosti sa rodia slobodné a rovné v dôstojnosti a právach. Sú obdarené rozumom a svedomím a mali by sa k sebe správať v duchu bratstva.“
b) Charta základných práv Európskej únie (2000)
Uznáva dôstojnosť ako prvú základnú hodnotu Únie a rešpektuje a chráni dôstojnosť v článku 1 hlavy 1.
c) Deklarácia Druhého vatikánskeho koncilu o náboženskej slobode Dignitatis Humanae (1965)
„Koncil… vyhlasuje, že právo na náboženskú slobodu má svoj základ v samotnej dôstojnosti ľudskej osoby.“
2., Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti je miestom stretnutia náboženských a sekulárnych humanistov.
Zbližovanie rôznych tradícií a koncepcií vedie od spoločného základu k spoločnému dobru. Židovsko-kresťanská tradícia uvádza, že človek je stvorený na podobu a obraz Boha. Karamah (v arabčine) má v islame koranické korene, keď anjeli sú žiadaní, aby sa poklonili pred Adamom.
Dôstojnosť je najvyššia hodnosť, ktorú má každý človek, a preto presahuje celý materiálny svet. Každý človek je osobnosť: jedinečná bytosť s intelektuálnym, duchovným a materiálnym rozmerom. Len osoba môže mať práva a povinnosti. Osoba je vždy subjekt s rozumom, svedomím a slobodou.
3., Práva nemôžu fungovať bez povinností.
Mali by sme podporovať uvedomovanie si a rešpektovanie ľudských povinností. Kultúra ľudskej dôstojnosti spája dve staroveké etické pravidlá:
Strieborné pravidlo: „Nerob iným to, čo nechceš, aby robili tebe.“ To je základom spravodlivosti, vzájomnosti, tolerancie a rovnakého zaobchádzania.
Zlaté pravidlo: „Rob druhým to, čo chceš, aby robili tebe.“ To je zdrojom súcitu, prijatia, solidarity, dobročinnosti a lásky.
Dôstojnosť každého človeka predstavuje rovnováhu a vzájomnú závislosť práv a povinností, slobody a zodpovednosti. Sloboda bez zodpovednosti nemôže prežiť. Moja dôstojnosť je výzvou pre moje povinnosti – ako otca, manžela, suseda, občana.
4., Rovnaké občianstvo je plodom rovnakej dôstojnosti.
Rovnaká dôstojnosť ako morálny princíp má sociálno-politický dôsledok: rovné, spravodlivé, inkluzívne, dôstojné občianstvo.
V dôstojnosti sme si všetci rovní. V identite sme všetci rôzni (ľudia minulosti, prítomnosti, budúcnosti). To nie je problém, to je princíp tvorivosti (v protiklade ku kopírovaniu alebo klonovaniu).
5., Dôstojnosť je najlepším námetom na učenie sa, ako spolu žiť, nielen spolu existovať.
Sme pozvaní žiť v duchu bratstva. Rozum a viera, veda a náboženstvo pri hľadaní pravdy, pri práci pre spoločné dobro ľudí môžu poháňať našu civilizáciu vpred a nahor. Dôstojnosť je viac ako právo; je to skutočnosť, z ktorej sa práva odvodzujú. Dôstojnosť je každodenný proces učenia, prostredníctvom ktorého objavujeme, čo znamená byť človekom v každej situácii. Je to najlepšia trvalá lekcia o právach, povinnostiach a vzájomnosti.
Prajem vám všetko najlepšie, plodné rokovania a úspešný samit v Paname.
Odznelo na IV. Faith & Freedom Summit, v Panama City 24.-25. septembra 2024.
U otcov obvykle hľadáme múdrosť, lásku i pomoc. Život a osobnosť kardinála Tomka tieto synovské očakávania napĺňajú.
Stretnutie v Košiciach 20. marca 2019 pri príležitosti 95. narodenín J. Tomka. Zdroj: osobný archív autora
Pôvodne bol tento text napísaný 1. novembra 2006 na základe prosby Jozefa Tomka ako úvod k jeho knihe úvah So srdcom na Slovensku, spoločnej publikácii vydavateľstiev Lúč a SSV z roku 2006.
Je dobré, keď má národ otcov, ktorí sú mu prirodzenou autoritou, inšpiráciou i oporou. Takým duchovným otcom pre Slovensko je Jozef kardinál Tomko. Napriek nútenému exilu a zodpovednosti za misie v celom svete srdce Jozefa Tomka zostalo späté s rodnou krajinou.
Vzťah k jeho identite a poslaniu, k jeho (východo)slovenským koreňom a k univerzálnej cirkvi a celosvetovej ľudskej rodine názorne reprezentuje jeho biskupský erb. Spája v sebe symbol zemegule, dvojramenný cyrilo-metodský kríž a ľalie Košickej arcidiecézy.
Jeho láska k domovine a početné pozvania ho od roku 1989 privádzajú často na Slovensko a poskytujú príležitosti prihovoriť sa k národu a spoločenstvám. Kniha So srdcom na Slovensku je zbierkou posolstiev kardinála Tomka parlamentu a politikom, univerzitám a vedcom, mládeži, veriacim, ba celej spoločnosti. Citlivo, otvorene a opakovane sa ich autor venuje niektorým témam dôležitým pre orientáciu a vývoj spoločnosti. Sú to úvahy nielen prednesené, ale aj prežité so srdcom na Slovensku.
Slovensko, ako aj okolitá časť Európy potrebujú číriť vedomie a prehlbovať poznanie o tom, čo pre národ, jeho dejiny a identitu znamenala inkulturácia evanjelia, vytvorenie hlaholského písma, základov literatúry, ale aj preklad vyspelejších zákonníkov. „Kresťanská viera – to sú naše náboženské i kultúrne korene.“
Budúcnosť tohto dedičstva závisí od jeho poznania novými generáciami a od ich vzťahu k nemu. Aby bola dedičstvom živým a žitým v aktuálnej dobe a podmienkach. Ich dnešným vyjadrením je aj formovanie spoločnej Európy, ktorej súčasťou je aj Slovensko.
Kultúrny a duchovný príspevok pre europeizáciu Únie spočíva práve na schopnosti Slovenska a nových členských krajín čerpať z bohatých koreňov a tradícií, ktoré sú zdrojom pravých hodnôt. Byť v strede Európy kultúrne, duchovne a mentálne je pre Slovensko veľkou výzvou. Zrelosť na takúto úlohu sa opiera o inšpiráciu z vlastných dejinných skúseností, ale aj o otvorenosť a kooperatívnosť s okolitým priestorom.
Cyrilo-metodská tradícia znamená pre túto zrelosť jedinečné východisko a základný príspevok. Tomkova túžba po povznesení dedičstva otcov sa prejavila nielen pri budovaní Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ale aj pri oživovaní a uplatňovaní pamiatky a odkazu týchto velikánov úsvitu našich dejín v jeho vlastnom misijnom poslaní. Kardinál spája vieru s rozumom, kultúru s etikou, slobodu so zodpovednosťou. Lebo ako hovorí, „čo je kresťanské, je zároveň hlboko ľudské“.
Jozef Tomko ako vzdelaná osobnosť výrazne evokuje dôležitosť racionálneho prístupu k základným a nadčasovým otázkam života, človeka a vesmíru. Nadväzuje veľmi úzko na blízkych spolupútnikov a spolupracovníkov a zároveň významných pápežov našej doby – Jána Pavla II. a Benedikta XVI. Viera otcov ako kultúra ducha a spolu s kultúrou ako spojivo s Európou nás má viesť k tej istej pravde ako rozum.
Keďže pravda víťazí a oslobodzuje každého, jej odmietanie či relativizácia je odmietaním skutočnej slobody či relativizáciou samotnej dôstojnosti človeka. „Ľudský rozum je schopný poznať pravdu a rozlíšiť dobro od zla.“ A pravda viery a pravda vedy si nikdy nemôžu protirečiť, ako racionalistov i fideistov opravuje už Galileo Galilei. Viera dopĺňajúca poznanie a rozum rozvíjajúci vieru sa nemôžu stať ani zdrojom, ani nástrojom náboženského fanatizmu či násilia.
Je dobré, keď má národ otcov, ktorí sú mu prirodzenou autoritou, inšpiráciou i oporou. Takým duchovným otcom pre Slovensko je Jozef kardinál Tomko.
Naša modernizujúca sa spoločnosť chce stavať svoju budúcnosť a ekonomiku stále viac na vedomostiach. Kiež bude pre nás inšpiráciou a povzbudením postoj slovenského kardinála oceneného mnohými univerzitami sveta, ktorý vyzýva rozvíjať vzdelanosť, vedu a výskum a účinne ich používať na spoločné dobro pri rešpektovaní ľudskej dôstojnosti a ktorý odporúča v dialógu medzi vierou a rozumom formovať integrálne poznanie vedúce k etickej zodpovednosti za osobný a spoločenský vývoj!
Veľmi aktuálnymi pre slobodnú občiansku spoločnosť sú úvahy Jozefa Tomka o vzťahu medzi cirkvou a štátom, o úlohe kresťanov v spoločnosti a v politike. Jeho myšlienky sú paralelou k odkazu Roberta Schumana – otca Európy, ktorý tvrdí, že „za svoju existenciu vďačí demokracia kresťanstvu“. Evanjelium jasne odlišuje náboženskú (Božiu) a štátno-politickú (cisárovu) oblasť a vyzýva k ich vzájomnému rešpektovaniu. Ale zároveň prináša doktrínu lásky! Tá je základom pre ľudskú spolupatričnosť a rovnosť v právach, pre úctu k dôstojnosti každej osoby bez ohľadu na pôvod, pre budovanie spoločnosti na báze spravodlivosti, nie sily.
Jozef Tomko aj na Slovensku opakovane pripomína, že štát je tu pre človeka, nie naopak. Demokracia sama osebe nie je zárukou dobra a spravodlivosti. História pozná mnohé lekcie na túto tému. Štát sa potrebuje oprieť o etiku a o zodpovedné postoje. Inak sa oslabí, ba rozloží. Bolo by nešťastím pre transformujúcu sa spoločnosť prejsť z komunizmu do konzumizmu, od násilného kolektivizmu k bezbrehému individualizmu, od zápasu o pravé hodnoty k ich relativizácii.
Aj preto je dôležitá sloboda svedomia a sloboda cirkvi v slobodnom štáte, ale aj plodná spolupráca medzi cirkvou a štátom v službe spoločnému dobru. Toto posolstvo Jozefa Tomka vlastnej krajine je v priamej línii uplatňovania cyrilo-metodského dedičstva, ktoré zakotvuje Ústava Slovenskej republiky.
Mravná obroda, o ktorej sa tak živo komunikovalo po páde totalitného systému, akoby ustúpila do úzadia mnohým hlučnejším témam. Akoby bol pre ňu priestor len sporadicky, pri sviatočných príležitostiach, pri vzácnych návštevách. A predsa, ona je skutočným základom pre lepší život jednotlivcov i spoločenstva. Bez tejto obnovy v každej generácii prichádza nielen starnutie spoločnosti a demografická kríza, ale aj prehlbovanie sociálnych problémov, rozpad manželstiev a rodín, nárast kriminality a násilia…
Kardinál veľmi aktuálne dáva do pozornosti najmä dve hodnoty, s ktorými súvisia mnohé ďalšie a od chápania ktorých závisia osudy jednotlivcov i spoločenstiev. Sú nimi život a láska. „Sú to najzákladnejšie a najcitlivejšie hodnoty a prejavy všeľudskej prirodzenosti.“ Zmysel životu dáva láska, lebo človek je povolaný k láske. Prirodzeným a najmenším spoločenstvom života a lásky je rodina. Čo je dobré pre rodinu, je dobré aj pre spoločnosť. Preto každá spoločnosť usilujúca sa o rozvoj v zhode s prirodzeným zákonom, počnúc ochranou života cez podporu rodiny až po medzigeneračnú solidaritu, koná múdro a zodpovedne.
Jozef Tomko ako kňaz misionár, teológ, univerzitný kancelár a literát prešiel dlhú cestu svetom rôznych ľudí, kultúr a civilizácií. Šestnásť rokov bol prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Ovocie požehnanej služby jeho i mnohých je viditeľné na všetkých kontinentoch. Vzrastu každého spoločenstva môžeme pomôcť predovšetkým svojím pričinením, ako hovorí: „Obnovou srdca a novým, jednoduchým, skromným, statočným spôsobom života sa začína obroda celej spoločnosti.“ A tento vlastný prínos je potrebné upevniť v spoločnosti cez výchovu k vyšším hodnotám, k osobnej zodpovednosti a sebakritickej obnove ducha v smere zmierlivosti, solidárnosti a vzájomnej úcty ku všetkým.
U otcov obvykle hľadáme múdrosť, lásku i pomoc. Život a osobnosť kardinála Tomka tieto synovské očakávania napĺňajú. Vo vzťahu k národu a rôznym spoločenstvám na Slovensku sú jeho posolstvá synovské i otcovské zároveň. Nech slúžia dlho a mnohým!
Parlament schválil uznesenie o podpore prenasledovaným pre vieru: čo dokument obsahuje a čo sa bude diať ďalej? – Heriban, Ján https://www.lumen.sk/archiv-play/114457
Parlament schválil uznesenie o podpore prenasledovaným pre vieru: čo dokument obsahuje a čo sa bude diať ďalej? – Heriban, Ján https://www.lumen.sk/archiv-play/114457
Prenasledovanie a diskriminácia pre náboženské alebo sekulárne presvedčenie je vo svete rozsiahla a má rastúci trend. Osobitne na Blízkom východe, v subsaharskej Afrike a v juhovýchodnej Ázii. Pripomína to osobitný vyslanec Európskej únie pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ.
„Pre milióny ľudí je to otázka života a smrti. Vyše 70 štátov trestá rúhanie, 22 krajín má hrdelné tresty za náboženskú konverziu a v 13 štátoch je hrozba trestu smrti za ateizmus. Prenasledovanie organizujú niektoré režimy alebo ide o pôsobenie teroristických skupín alebo o davové útoky,“ uviedol Figeľ.
Priblížil, že Medzinárodný deň pamäte na obete náboženského násilia, 22. august, bol tento rok po prvýkrát vyhlásený na základe májového rozhodnutia Valného zhromaždenia OSN.
GENOCÍDA JEZÍDOV AJ KRESŤANOV
Podľa Figeľa to súvisí s genocídou jezídov, kresťanov a iných menšín v Iraku zo strany teroristickej organizácie tzv. Islamského štátu (ISIS), ktorá sa začala na Ninivskej planine v severnom Iraku v auguste pred piatimi rokmi. Priblížil, že doteraz bolo objavených vyše dvesto hromadných hrobov s obeťami brutálneho násilia.
Figeľov mandát osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete sa začal v máji 2016 a bol reakciou Európskeho parlamentu a Komisie na genocídu menšín na Blízkom východe.
„Je to po prvýkrát, čo sa EÚ zaoberá náboženskou slobodou takouto formou. Moja súčasná práca sa zavŕši s ukončením činnosti predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, teda na konci októbra,” dodal s tým, že pripravuje celkovú hodnotiacu správu o svojom trojročnom pôsobení v tejto novej, medzinárodne citlivej úlohe. Za politický úspech považuje dôveru vyjadrenú podporou 576 europoslancov pri hlasovaní v januári, ktorí požadovali posilnenie a kontinuitu tohto mandátu.
POMOC UTEČENCOM Z BLÍZKEHO VÝCHODU
Figeľ dodal, že po jeho vymenovaní v roku 2016 sa k tomuto úsiliu pridali podobnými rozhodnutiami diplomacie v Maďarsku, Veľkej Británii, Nemecku, Dánsku, Litve. Od 1. septembra bude mať Osobitného predstaviteľa pre náboženskú slobodu aj vláda Holandska. Aj preto sa Figeľ v júli stretol s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, aby s ním rokoval o tejto agende na Slovensku.
„Slovensko by malo urobiť viac pre prenasledovaných vo svete, a zároveň túto pomoc spojiť a rozvinúť aj v rámci Visegrádskej skupiny. Je to jeden zo spôsobov, ako pomôcť utečencom z Blízkeho východu pri návrate do ich zničených domov a sídiel a zároveň predchádzať podobným krízam v budúcnosti. Rozumná solidarita sa vyplatí,” uzavrel Figeľ s tým, že na septembrovej schôdzi má o podpore náboženskej slobody hlasovať aj slovenský parlament.
Do ukončenia mandátu čakajú Figeľa ešte viaceré medzinárodné povinnosti. Za tie náročnejšie považuje pracovné cesty do povojnového Iraku a do Indonézie, ktorá je najľudnatejšou moslimskou krajinou a kde je na vzostupe náboženský radikalizmus.
Osobitný vyslanec Európskej únie pre podporu slobody náboženstva alebo viery uviedol, že o podpore náboženskej slobody má na septembrovej schôdzi hlasovať aj Národná rada SR. Bratislava 22. augusta (TASR) – Slovensko by malo urobiť viac pre prenasledovaných vo svete a zároveň túto pomoc spojiť a rozvinúť aj v rámci Vyšehradskej skupiny. Myslí si to osobitný vyslanec Európskej únie pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ.
Uviedol, že o podpore náboženskej slobody má na septembrovej schôdzi hlasovať aj Národná rada SR. „Táto agenda nie je o podpore náboženstiev, ale o podpore slobody myslenia, svedomia a náboženstva,“ pripomenul Figeľ. Uviedol to pre TASR v reakcii na Medzinárodný deň pamäte na obete násilia založeného na náboženstve alebo presvedčení, ktorý pripadá na 22. augusta.
Osobitný vyslanec v tejto súvislosti poukázal na genocídu jezídov, kresťanov a iných menšín v Iraku, ktorá sa začala na Ninivskej planine v severnom Iraku v auguste pred piatimi rokmi. Doteraz podľa jeho slov objavili viac ako 200 hromadných hrobov s obeťami brutálneho násilia. Za osobitnú drámu možno podľa Figeľa považovať aj situáciu Rohingov v Mjanmarsku a náboženských menšín v Pakistane, Indii a vo viacerých afrických krajinách.
Figeľ považuje prenasledovanie a diskrimináciu pre náboženské alebo pre sekulárne presvedčenie vo svete za rozsiahle s rastúcim trendom. „Pre milióny ľudí je to otázka života a smrti,“ doplnil.
Informoval, že viac ako 70 štátov sveta kriminalizuje rúhanie, 22 krajín má hrdelné tresty za náboženskú konverziu a v 13 štátoch je trest smrti za ateizmus. Prenasledovanie organizujú niektoré režimy, alebo ide o pôsobenie teroristických skupín či o davové útoky.
Osobitný veľvyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ Ján Figeľ vysvetlil, že náboženská sloboda je expanzívne ľudské právo.
Bratislava 23. novembra (TASR) – Počet prenasledovaných ľudí pre svoju vieru rastie. Vyplýva to zo Správy o stave náboženskej slobody vo svete, ktorú v piatok predstavili v Bratislave. Správu pripravila pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. Podľa zástupkyne nadácie ACN pri EÚ a OSN Marcely Szymanski sú dôvodom zhoršenej situácie aj represie zo strany vlád. Upozorňuje, že náboženská sloboda je úzko prepojená so slobodou prejavu, zhromažďovania či pohybu. Správu o náboženskej slobode vytvárajú každé dva roky. Podľa Szymanski sa situácia v tejto oblasti zhoršuje. “Vo všeobecnosti vidíme represie zo strany vlád, v minulosti to boli teroristické skupiny. Máme tu napríklad vlády, ktoré prijali rozhodnutie o tom, že národné náboženstvo je len jedno, a to treba rešpektovať. Tým sa zatláčajú iné náboženstvá. Napríklad v Číne a Indii sa práve takýmito rozhodnutiami vrátili o storočie späť,” priblížila Szymanski. Poukázala tiež na to, že jednotlivé slobody sú prepojené. “Ide o prípady, keď sa niektorí ľudia nemôžu vyjadrovať k určitým veciam, lebo budú vyhlásené za nenávistné prejavy. Máme prípady, že ľudia nemôžu nosiť kríž, navštevovať určité miesta, ísť na púť, je to potom napojené napríklad na slobodu pohybu,” uviedla. Osobitný veľvyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ Ján Figeľ vysvetlil, že náboženská sloboda je expanzívne ľudské právo. “Tam, kde táto sloboda je rešpektovaná, sú rešpektované aj občianske slobody,” uviedol. Trend je podľa neho negatívny.”Pribúda režimov, ktoré vytvárajú diskrimináciu, dnes najčastejšie na báze ultranacionalizmu, alebo pribúda sociálneho násilia na občianskej úrovni, ktorú štát nedokáže regulovať,” vysvetlil. Je preto podľa neho potrebné dvíhať vo svete povedomie o tom, čo sa deje. Ocenil zámer Výboru Národnej rady SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý má vytvoriť komisiu pre ochranu prenasledovaných pre náboženské presvedčenie. Je to podľa neho krok k tomu, aby bolo Slovensko v tejto oblasti aktívnejšie. Správa o stave náboženskej slobody bola na Slovensku predstavená po prvýkrát. Je v nej zmapovaný stav náboženskej slobody v 196 krajinách v období rokov 2016 až 2018. V 38 krajinách zistili vážne porušovanie náboženskej slobody, z ktorých sa v 18 krajinách situácia zhoršila. Okrem Číny a Indie sa situácia zhoršila napríklad aj v Rusku a Kirgizsku. Tieto krajiny boli po prvýkrát označené ako diskriminované v oblasti náboženskej slobody. Predstavenie správy bolo organizované v rámci Týždňa pomoci prenasledovaným kresťanom.
Dňa 6. septembra 2018 sa konala schôdza Podvýboru Európskeho Parlamentu pre ľudské práva (DROI), na ktorej sa malo diskutovať o návrhu správy o Usmerneniach EÚ a mandáte osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ.
Tento významný medzník predstavuje vyvrcholenie celoročnej reflexie európskych inštitúcií o možnosti efektívnejšieho presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania a viery v zahraničnej politike a vonkajšej činnosti EÚ. Tento dokument tiež stojí za zmienku, pretože odporúčania, pre ktoré sa Európsky parlament rozhodne v tomto uznesení, zrejme zohrajú kľúčovú úlohu pri určovaní budúceho smerovania politiky EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania a viery.
Uznesenie sa sústreďuje na slobodu vyznania
Návrh uznesenia bol evidentne starostlivo vypracovaný a je potešujúce vidieť takú uvážlivú politickú analýzu možností zlepšenia politiky EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania. Obsahuje a rozširuje mnohé dlhodobé požiadavky občianskej spoločnosti.
Zvlášť vítaná je silná podpora mandátu osobitného vyslanca. Návrh uznesenia „považuje vymenovanie osobitného vyslanca za dôležitý krok vpred“ a „oceňuje osobitného vyslanca za jeho nepretržitú angažovanosť, spoluprácu a vzájomné dopĺňanie sa činnosti s osobitným predstaviteľom EÚ pre ľudské práva“.
Ján Figeľ na konferencii o náboženskej slobode v Rusku, Moskva, máj 2018.
Osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ.
Zavedenie mandátu Osobitného vyslanca v roku 2016 bolo dosť neočakávané. Európsky parlament (EP) pôvodne vo februári 2016 žiadal EÚ, aby vytvorila post trvalého osobitného zástupcu pre slobodu náboženského vyznania a viery (žiadosť sa opakuje aj v súčasnom návrhu uznesenia). Za istú formu vyhovenia tejto žiadosti, i keď v miernejšej podobe, sa dá považovať vyhlásenie predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera o tri mesiace neskôr, ktorým oznámil, že slovenský politik a bývalý člen Európskej komisie (vtedy zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež), Ján Figeľ, bude vymenovaný na nový post, ako osobitný vyslanec Európskej komisie, zatiaľ čo bude naďalej osobitným poradcom komisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Nevena Mimicu.
Toto rozhodnutie vyvolalo zmiešané reakcie, pretože nikto presne nevedel, čo je úlohou osobitného vyslanca, a niektorí tvrdili, že vytvorenie pozície so zameraním na slobodu náboženského vyznania a viery podkopáva nedeliteľnosť ľudských práv. Ani voľba miesta a načasovanie neboli najšťastnejšie. Juncker sa totiž rozhodol zverejniť pozíciu vyslanca slobody náboženského vyznania a viery vo Vatikáne, pri príležitosti udelenia prestížneho ocenenia za integráciu (Ceny Karola Veľkého) pápežovi Františkovi.
Pozitívny vplyv Jána Figeľa ako osobitného vyslanca
Napriek počiatočným kontroverziám sa Ján Figeľ od roku 2016 osvedčil ako neochvejný bojovník na poli slobody náboženského vyznania a viery. Zvlášť tvrdo pracoval na tom, aby do veľkej miery nedefinovanú a nepochybne experimentálnu pozíciu rozvinul do formálne fungujúcej podoby. Napriek tomu, že nemá oficiálne pokyny k svojmu mandátu, sústreďuje sa na rozmanité zahraničné cesty, stretáva sa okrem iného s lídrami štátov, náboženskými hodnostármi, obrancami ľudských práv a akademikmi, ale tiež prednáša na medzinárodných konferenciách a na verejných fórach. Jeho aktívna prítomnosť na medzinárodnej politickej scéne a vytrvalosť, s akou poukazuje na slobodu náboženského vyznania a viery v zložitých diplomatických okolnostiach, výrazne zvýšila povedomie o zaangažovaní EÚ v oblasti tohto základného ľudského práva. Jeho zásluhou sú významne podporovaní a povzbudzovaní tí, ktorí chránia a obraňujú slobodu náboženského vyznania a viery v náročných kontextoch jednotlivých krajín.
Figeľov vplyv za posledných dva a pol roka je obzvlášť pozoruhodný z toho dôvodu, že post osobitného vyslanca je chronicky finančne poddimenzovaný, chýba mu stabilita (pôvodne bol vymenovaný na jeden rok s možnosťou predĺženia, formálne sa mu mandát obnovil v roku 2017 a neformálne opäť predĺžil v máji 2018) a predstavitelia EÚ ho neustále spochybňujú. Veľký podiel na jeho úspechu má zaiste jeho osobná charizma a iniciatíva.
Petr Jašek, žalárovaný a odsúdený na doživotie v Sudáne, prepustený na slobodu vo februári 2017 aj na základe úsilia Jána Figeľa.
Udržateľnosť mandátu osobitného vyslanca
Christian Solidarity Worldwide, jedna z organizácií bojujúcich za ľudské práva, je už dlhšie presvedčená, že na to, aby bola rola osobitného vyslanca efektívna, musí byť plnšie začlenená do štruktúr EÚ, ktoré sa sústreďujú na ľudské práva. EÚ nevyhnutne potrebuje stratégiu zastrešujúcu celú oblasť slobody náboženského vyznania a viery, ktorá by bola dlhodobá a prepojená so stratégiami a aktivitami na poli iných ľudských práv.
Je povzbudzujúce vidieť, že tieto výzvy nachádzajú svoje miesto v návrhu uznesenia, ktorý vyjadruje „poľutovanie nad skutočnosťou, že mandát osobitného vyslanca nebol založený a konsolidovaný s dostatočnými ľudskými a finančnými zdrojmi“ a vyzýva Radu a Komisiu, aby posilnili inštitucionálny mandát a kapacitné možnosti osobitného vyslanca tým, že vyčlenia primerané finančné prostriedky a ľudské zdroje na výkon funkcie vyslanca a budú rozvíjať systémovú inštitucionalizáciu pracovných sietí vytvorených osobitným vyslancom v rámci všetkých príslušných inštitúcií EÚ, alebo stanovia funkciu osobitného zástupcu EÚ pre slobodu náboženského vyznania a viery“.
Ďalej návrh uznesenia „požaduje, aby sa funkčné obdobie osobitného vyslanca rozšírilo na viacročné obdobie“ a „odporúča zriadiť pravidelnú poradnú pracovnú skupinu zloženú z inštitúcií v oblasti slobody náboženského vyznania a viery členských štátov a zástupcov Európskeho parlamentu spolu s odborníkmi, vedcami a zástupcami občianskej spoločnosti, vrátane cirkví a iných organizácií založených na vierovyznaní“. Napokon odporúča užšiu spoluprácu s OSN. Všetky tieto odporúčania sú viac než vítané a predstavujú pragmatický vývoj jedinečnej úlohy osobitného vyslanca v presadzovaní slobody náboženského vyznania a viery, ktorý pomôže toku informácií pri tvorbe postupov v oblasti náboženskej slobody nielen v EÚ, ale i globálnejšie.
Patriarcha maronitskej Cirkvi kardinál Bechara Rai v Libanone
Osobitný vyslanec udáva normu
Mandát osobitného vyslanca už nie je len skúšobným testom, pretože aktivita a vplyv Jána Figeľa dokázali, že má dôležitú hodnotu pre EÚ aj celý svet. Tým, že takáto rola existuje na vysokej úrovni, EÚ zároveň dáva príklad pre členské štáty. Dňa 1. januára 2018 založila dánska vláda Úrad osobitného predstaviteľa pre slobodu náboženstva alebo viery a za osobitného predstaviteľa Dánska pre vymenovala veľvyslanca Franz-Michaela Skjold Mellbina. Začiatkom júla 2018 vláda Spojeného kráľovstva vymenovala za osobitného vyslanca Spojeného kráľovstva v otázke náboženskej slobody Lorda Ahmada z Wimbledonu. Koncom júla švédske ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie, zdôrazňujúce úroveň pozornosti venovanej náboženskej slobode v práci veľvyslanca pre ľudské práva, demokraciu a právny štát.
Je povzbudivé vidieť dynamický vývoj v oblasti náboženskej slobody v členských štátoch EÚ, a tiež je mimoriadne dôležité, aby európske inštitúcie aj naďalej udávali smer podporou a posilňovaním mandátu osobitného vyslanca, pričom, ako to žiada návrh uznesenia, by tiež mali zvážiť zriadenie stáleho úradu osobitného zástupcu EÚ,
Ľudské práva, vrátane slobody náboženstva a viery, sú čoraz viac ohrozované na miestnej, národnej, regionálnej či medzinárodnej úrovni. Vzhľadom na meniace sa pozície svetových politických mocností či eurovoľby, ktoré sa budú konať v roku 2019, je nutné, aby EÚ dodržiavala svoje zásady a opätovne potvrdila svoje záväzky v oblasti ľudských práv slovami aj činmi.
Tento návrh uznesenia prináša prelomovú príležitosť pre EÚ reflektovať, zlepšiť a posilniť svoju prácu v rámci slobody náboženstva a viery, Treba dúfať, že jeho aktuálne silné slová a výzvy zostanú počas parlamentného procesu nedotknuté. Ako často hovorieva sám Ján Figeľ, spôsob, akým inštitúcie EÚ príjmu a implementujú tento návrh uznesenia, bude „lakmusovým testom” pre budúcnosť slobody náboženstva alebo viery, a tým aj pre politiku EÚ v oblasti ľudských práv ako celku.
