{"id":14899,"date":"2024-12-09T03:49:00","date_gmt":"2024-12-09T02:49:00","guid":{"rendered":"https:\/\/janfigel.com\/?p=14899"},"modified":"2025-11-30T16:53:54","modified_gmt":"2025-11-30T15:53:54","slug":"nabozenska-sloboda-chrani-racionalitu-moralitu-a-spiritualitu-cloveka","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/2024\/12\/09\/nabozenska-sloboda-chrani-racionalitu-moralitu-a-spiritualitu-cloveka\/","title":{"rendered":"N\u00e1bo\u017eensk\u00e1 sloboda chr\u00e1ni racionalitu, moralitu a spiritualitu \u010dloveka"},"content":{"rendered":"
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Od antick\u00e9ho staroveku pozn\u00e1me defin\u00edciu a cie\u013e spravodlivosti: Da\u0165 ka\u017ed\u00e9mu, \u010do mu patr\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

\u017dia\u013e, dnes sme na Slovensku \u010faleko od tohoto cie\u013ea, ba vz\u010fa\u013eujeme sa mu. A pritom na \u010dele \u0161t\u00e1tnej exekut\u00edvy pov\u00e4\u010d\u0161ine boli a s\u00fa pr\u00e1vnici! Prijmime tento fakt ako v\u00fdzvu k upev\u0148ovaniu pr\u00e1vneho \u0161t\u00e1tu a \u00fa\u010dinnej\u0161ej spravodlivosti pri uplat\u0148ovan\u00ed verejnej moci v na\u0161ej domovine a ako volanie po skuto\u010dnom zmysle \u0161t\u00fadia a aplik\u00e1cie pr\u00e1va. Ke\u010f som bol mlad\u00fd, nemali sme slobodn\u00fd pr\u00edstup k povolaniu a \u0161t\u00fadiu, preto\u017ee poch\u00e1dzam z rodiny, ktor\u00e1 bola nekonformn\u00e1 s re\u017eimom. Pr\u00e1vo a niektor\u00e9 in\u00e9 profesie boli vyhraden\u00e9 pre spo\u013eahliv\u00e9 osoby. V\u00e1\u017eme si slobodn\u00fa vo\u013ebu povolania a \u0161t\u00fadia ako v\u00fddobytok v z\u00e1pase o slobodu, demokraciu, pr\u00e1vny \u0161t\u00e1t a eur\u00f3pske Slovensko.<\/p>\n\n\n\n

\u010cloveka najlep\u0161ie charakterizuj\u00fa skutky, nie slov\u00e1 \u010di n\u00e1lepky<\/h2>\n\n\n\n

Gr\u00e9cky filozof Celsus (2. stor. AD) charakterizoval pr\u00e1vo takto: Ius est ars boni et aequi.<\/em> Pr\u00e1vo je umenie dobra a spravodlivosti.<\/em> Jeho defin\u00edcia bola zachovan\u00e1 cez Justini\u00e1novo dielo Digesta.<\/em> Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd sa o toto ch\u00e1panie pr\u00e1va opieral. Celsus kritizoval ranokres\u0165ansk\u00e9 spolo\u010denstv\u00e1 z podr\u00fdvania konzervat\u00edvnych hodn\u00f4t a trad\u00edci\u00ed, ktor\u00e9 uzn\u00e1vala a udr\u017eiavala antick\u00e1 gr\u00e9cka kult\u00fara. Cirkevn\u00fd otec Origenes z Alexandrie (248 AD) nap\u00edsal dielo Kat\u00e1 Kelsu \u2013 Contra Celsum <\/em>na obhajobu kres\u0165anov a ich \u0161t\u00fdlu \u017eivota. Chcem t\u00fdmto antick\u00fdm pr\u00edkladom obhajoby konzervativizmu upozorni\u0165 na \u0161kodlivos\u0165 nedefinovan\u00fdch a dezinterpretovan\u00fdch pojmov. D\u00e1vajme pozor na n\u00e1lepky, aby n\u00e1s nerozde\u013eovali v \u00fasil\u00ed o dobro a spravodlivos\u0165 pre v\u0161etk\u00fdch. R\u00e1d by som sa sp\u00fdtal: Je\u017ei\u0161 Kristus \u2013 ur\u010duj\u00faca osobnos\u0165 dej\u00edn, od ktor\u00e9ho historick\u00e9ho zrodu po\u010d\u00edtame svoj osobn\u00fd i spolo\u010dn\u00fd letopo\u010det, bol vo svojej dobe konzervat\u00edvec \u010di liber\u00e1l? Je najstar\u0161ia eur\u00f3pska konzervat\u00edvna strana Conservative Party v Brit\u00e1nii e\u0161te v\u00f4bec konzervat\u00edvna? Je konzervat\u00edvne protip\u00f3lom liber\u00e1lneho? Je cennej\u0161ia sloboda \u010di pravda?<\/p>\n\n\n\n

Pravda n\u00e1s oslobodzuje. Pravda je v jadre spravodlivosti. Sloboda je ovoc\u00edm pravdy, a je na pravde z\u00e1visl\u00e1. \u017divot v klamstve a propagande je \u017eivotom v neslobode. Strana SaS s\u00eddliaca v Liber\u00e1lnom dome v Bratislave neobhajuje slobodu n\u00e1bo\u017eenstva, ani slobodu svedomia, teda typicky liber\u00e1lne ciele. Jej s\u00fa\u010das\u0165ou v parlamente je u\u017e opakovane OKS, pod\u013ea mena konzervat\u00edvna strana. Matovi\u010dova a Hegerova vl\u00e1da boli pova\u017eovan\u00e9 za najkonzervat\u00edvnej\u0161ie v dejin\u00e1ch demokratick\u00e9ho Slovenska. Vl\u00e1da pritom vytvorila aj \u0161t\u00e1tny \u00darad pre ochranu n\u00e1bo\u017eenskej slobody! Pritom v\u0161ak za minulej vl\u00e1dy SR sme kv\u00f4li pand\u00e9mii zatv\u00e1rali kostoly najviac a najdlh\u0161ie v celom slobodnom svete\u2026<\/p>\n\n\n\n

Ve\u013ek\u00fd franc\u00fazsky fyzik a filozof Blaise Pascal zanechal po sebe pozn\u00e1mky, ktor\u00e9 vy\u0161li pod n\u00e1zvom Les Pens\u00e9es<\/em>. P\u00ed\u0161e v nich napr\u00edklad, \u017ee sme si urobili modlu z pravdy. Ale pravda bez l\u00e1sky nie je Boh! Pascalovsky vyjadren\u00e9, pravda bez l\u00e1sky neprin\u00e1\u0161a dobro a spravodlivos\u0165. Poz\u00fdvam preto v\u0161etk\u00fdch k  spolo\u010dn\u00e9mu a tvoriv\u00e9mu \u00fasiliu o pravdu a dobro medzi nami, namiesto up\u00e4t\u00e9ho rozde\u013eovania \u013eud\u00ed a fragment\u00e1cie potrebn\u00e9ho \u00fasilia.<\/p>\n\n\n\n

D\u00f4le\u017eitos\u0165 slobody n\u00e1bo\u017eenstva alebo viery \u2013 svedomie, osobn\u00e9 a kolekt\u00edvne pr\u00e1va<\/h2>\n\n\n\n

Uveden\u00e9 je za norm\u00e1lnych pomerov liber\u00e1lna agenda. Zdravo liber\u00e1lne strany by mali presadzova\u0165 pr\u00e1vo na v\u00fdhradu vo svedom\u00ed \u010di n\u00e1bo\u017eensk\u00fa slobodu. Nem\u00e1me tak\u00e9 liber\u00e1lne a ob\u010dianske strany, \u017eijeme v prevr\u00e1ten\u00fdch \u010dasoch, kedy pojmy a slov\u00e1 menia svoj zmysel. Je to spo\u013eahliv\u00e1 cesta k nedorozumeniam, sporom a konfliktom. KDH vo svojej dobe s t\u00fdmito pojmami neobchodovalo, ale ich akt\u00edvne presadzovalo a obhajovalo, a to tak v r. 2006 pri spore v druhej Dzurindovej vl\u00e1de, ako aj v r. 2010 pri zostavovan\u00ed Radi\u010dovej vl\u00e1dy. Podobne, \u00faspe\u0161n\u00e9 za\u010dlenenie defin\u00edcie, ochrany a podpory man\u017eelstva do \u00dastavy v r. 2014 po dohode medzi KDH a Smerom-SD nebolo \u017eiadnym k\u0161eftom, ale bolo odv\u00e1\u017enym a spolu s \u201edeharabiniz\u00e1ciou\u201c s\u00fadnictva dvojn\u00e1sobn\u00fdm pr\u00ednosom pre dobro n\u00e1roda a spolo\u010dnosti.<\/p>\n\n\n\n

R\u00e1d by som pripomenul \u0161tyri d\u00f4le\u017eit\u00e9 \u010dl\u00e1nky zo V\u0161eobecnej deklar\u00e1cie \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v OSN (1948):<\/p>\n\n\n\n

\u010cl\u00e1nok 1<\/strong> V\u0161etci \u013eudia sa rodia slobodn\u00ed a rovn\u00ed v d\u00f4stojnosti a pr\u00e1vach. S\u00fa obdaren\u00ed rozumom a svedom\u00edm a maj\u00fa sa k sebe spr\u00e1va\u0165 v duchu bratstva.<\/p>\n\n\n\n

\u010cl\u00e1nok 18<\/strong> Ka\u017ed\u00fd m\u00e1 pr\u00e1vo na slobodu myslenia, svedomia a n\u00e1bo\u017eenstva; toto pr\u00e1vo zahr\u0148uje v sebe aj vo\u013enos\u0165 zmeni\u0165 svoje n\u00e1bo\u017eenstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavova\u0165 svoje n\u00e1bo\u017eenstvo alebo vieru s\u00e1m alebo spolo\u010dne s in\u00fdmi, \u010di u\u017e verejne alebo s\u00fakromne, vyu\u010dovan\u00edm, vykon\u00e1van\u00edm n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch \u00fakonov, bohoslu\u017ebou a zachov\u00e1van\u00edm obradov.<\/p>\n\n\n\n

\u010cl\u00e1nok 19<\/strong> Ka\u017ed\u00fd m\u00e1 pr\u00e1vo na slobodu n\u00e1zoru a prejavu; toto pr\u00e1vo neprip\u00fa\u0161\u0165a, aby niekto trpel ujmu za svoje n\u00e1zory a zahr\u0148uje pr\u00e1vo vyh\u013ead\u00e1va\u0165, prij\u00edma\u0165 a roz\u0161irova\u0165 inform\u00e1cie a my\u0161lienky ak\u00fdmiko\u013evek prostriedkami a bez oh\u013eadu na hranice.<\/p>\n\n\n\n

\u010cl\u00e1nok 29  (1) <\/strong>Ka\u017ed\u00fd m\u00e1 povinnos\u0165 vo\u010di spolo\u010denstvu; jedine v \u0148om m\u00f4\u017ee slobodne a naplno rozvin\u00fa\u0165 svoju osobnos\u0165.<\/p>\n\n\n\n

N\u00e1bo\u017eensk\u00e1 sloboda je lakmusov\u00fd test z\u00e1kladn\u00fdch \u013eudsk\u00fdch. Vyjadruje forum internum<\/em> a forum externum<\/em>, teda vn\u00fatorn\u00fd a vonkaj\u0161\u00ed priestor \u010dloveka. Ak t\u00e1to sloboda nie je re\u0161pektovan\u00e1, nadv\u00e4zuj\u00face slobody a pr\u00e1va bud\u00fa popieran\u00e9 ur\u010dite (sloboda n\u00e1zoru, prejavu, m\u00e9di\u00ed, zdru\u017eovania, zhroma\u017e\u010fovania, vlastn\u00edctva\u2026). Aj pod\u013ea usporiadania ide o centr\u00e1lne pr\u00e1vo (\u010dl. 18, 19), ktor\u00e9 rezonuje s \u00favodn\u00fdm \u010dl\u00e1nkom cel\u00e9ho katal\u00f3gu. V USA je definovan\u00e9 Prv\u00fdm dodatkom \u00dastavy, a Ameri\u010dania ho zvykn\u00fa ozna\u010dova\u0165 za \u201eBohom dan\u00e9 pr\u00e1vo\u201c (God given right<\/em>). Ke\u010f\u017ee n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 sloboda pokr\u00fdva dimenzie myslenia, svedomia a n\u00e1bo\u017eenstva, je d\u00f4le\u017eit\u00e1 pre v\u0161etk\u00fdch , pre \u013eud\u00ed od A po Z, od ateistov a\u017e po zoroastrijcov! Pod\u013ea spr\u00e1vy Pew Research Center<\/em> vo Washingtone 84% svetovej popul\u00e1cie sa hl\u00e1si k n\u00e1bo\u017eenstvu. Pritom a\u017e 79% \u017eije v krajin\u00e1ch s ve\u013ek\u00fdmi alebo ve\u013emi ve\u013ek\u00fdmi prek\u00e1\u017ekami pre vieru. Holandsk\u00e1 charitat\u00edvna organiz\u00e1cia Open Doors<\/em> uv\u00e1dza, \u017ee a\u017e 350 mil. kres\u0165anov za\u017e\u00edva prenasledovanie v s\u00fa\u010dasnom svete, \u010do je najviac zo v\u0161etk\u00fdch vierovyznan\u00ed. Trpia v\u0161ak aj in\u00e9 n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 a etnick\u00e9 men\u0161iny.  Formy \u00fatlaku za\u010d\u00ednaj\u00fa pri netolerancii, pokra\u010duj\u00fa cez diskrimin\u00e1ciu a\u017e po prenasledovanie. Najhor\u0161ou formou, ktor\u00e1 aj v 21. storo\u010d\u00ed existuje, je v\u0161ak genoc\u00edda \u2013 zlo\u010din zlo\u010dinov.<\/p>\n\n\n\n

N\u00e1bo\u017eensk\u00e1 sloboda je atakovan\u00e1 hlavne v totalitn\u00fdch a autokratick\u00fdch re\u017eimoch. Ale ani demokracie nie s\u00fa v tomto centr\u00e1lnom pr\u00e1ve im\u00fanne vo\u010di poru\u0161ovaniu, \u010dasto hrub\u00e9mu.Ned\u00e1vnym pr\u00edkladom z n\u00e1\u0161ho prostredia bolo zatv\u00e1ranie chr\u00e1mov pre bohoslu\u017eby od konca r. 2020 kv\u00f4li ohrozeniu verejn\u00e9ho zdravia v\u00edrusom COVID-19. Vl\u00e1da k tomu siahla opakovane napriek \u00dastave, napriek \u00dastavn\u00e9mu z\u00e1konu v \u010dase n\u00fadze a napriek Eur\u00f3pskemu dohovoru o \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1vach.  Paradoxne, v r. 2021 t\u00e1 ist\u00e1 vl\u00e1dna koal\u00edcia zalo\u017eila dokonca \u00darad na ochranu n\u00e1bo\u017eenskej slobody!  <\/strong>Slovensk\u00e9 kostoly boli pre veriacich najdlh\u0161ie zatvoren\u00e9, v troch obdobiach. Pritom po\u010das druhej vlny pand\u00e9mie zomrelo na Slovensku najviac chor\u00fdch per capita<\/em> na svete.V tom \u010dase som mal \u010derstv\u00e9 medzin\u00e1rodn\u00e9 sk\u00fasenosti ako historicky prv\u00fd Osobitn\u00fd vyslanec pre slobodu n\u00e1bo\u017eenstva alebo viery mimo E\u00da (2016-19). Da\u0165 do protikladu n\u00e1bo\u017eensk\u00fa slobodu a verejn\u00e9 zdravie som pova\u017eoval od za\u010diatku za chybn\u00e9 v\u00fdchodisko. Obmedzenia tejto citlivej slobody s\u00fa mo\u017en\u00e9, ale podliehaj\u00fa pr\u00edsnym krit\u00e9ri\u00e1m z\u00e1konnosti a nevyhnutnosti. Pova\u017eoval som konanie \u00daradu verejn\u00e9ho zdravotn\u00edctva splnomocnen\u00e9ho Nariaden\u00edm vl\u00e1dy za poru\u0161enie \u00dastavy SR (\u010dl. 24) a ED\u013dP (\u010dl. 9) z h\u013eadiska legality, legitimity a proporcionality prijat\u00fdch opatren\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f\u017ee v tejto veci pr\u00e1vne kroky nekonali ani cirkevn\u00ed \u0161tatut\u00e1ri, ani \u00fastavn\u00ed pr\u00e1vnici, ani poslanci vl\u00e1dnej koal\u00edcie \u010di opoz\u00edcie, tak som sa rozhodol ozva\u0165 ako ob\u010dan a obhajova\u0165 re\u0161pektovanie n\u00e1bo\u017eenskej slobody v \u010dase kr\u00edzy aj u n\u00e1s doma, na Slovensku. Vo viacer\u00fdch demokratick\u00fdch krajin\u00e1ch prebiehali s\u00fadne spory, ktor\u00e9 iniciovali biskupi, k\u0148azi alebo laici ako ob\u010dania (Belgicko, \u0160vaj\u010diarsko, Nemecko, Franc\u00fazsko, \u00cdrsko, \u0160k\u00f3tsko, USA na \u00farovni viacer\u00fdch jednotliv\u00fdch \u0161t\u00e1tov, \u2026)<\/p>\n\n\n\n

Najprv som sa pok\u00fasil rie\u0161i\u0165 situ\u00e1ciu vn\u00fatro\u0161t\u00e1tne. Ako predseda Spr\u00e1vnej rady Nad\u00e1cie Antona Tunegu som nap\u00edsal listy s n\u00e1vrhom vhodn\u00fdch alternat\u00edvnych opatren\u00ed premi\u00e9rovi a v\u0161etk\u00fdm ministrom, dan\u00e9 na vedomie prezidentke a predsedovi NR SR. S prekvapen\u00edm a sklaman\u00edm kon\u0161tatujem, \u017ee mi na listy nikto neodpovedal. Politick\u00e1 a \u0161t\u00e1tno-spr\u00e1vna etika u n\u00e1s klesla na minimum. Hovor\u00edm to kriticky, so sk\u00fasenos\u0165ou b\u00fdval\u00e9ho ministra a komis\u00e1ra E\u00da. Prim\u00e1rna kult\u00fara \u00faradov m\u00e1 by\u0165 f\u00e9rov\u00e1 komunik\u00e1cia s ob\u010danmi, firmami a in\u0161tit\u00faciami, pri\u010dom jej cie\u013eom je spo\u013eahliv\u00e1 slu\u017eba \u013eu\u010fom, ktor\u00ed za fungovanie \u0161t\u00e1tu platia.<\/p>\n\n\n\n

Tak som n\u00e1sledne podal dva podnety Gener\u00e1lnej prokurat\u00fare SR, prv\u00fd individu\u00e1lny a druh\u00fd kolekt\u00edvny. Napriek pozit\u00edvnym uisteniam ich obsah t\u00fdkaj\u00faci sa neprimeran\u00e9ho a nez\u00e1konn\u00e9ho obmedzovania \u00fa\u010dasti veriacich na bohoslu\u017eb\u00e1ch nebol zakomponovan\u00fd do podnetu, ktor\u00fd GP v r. 2021 podal \u00dastavn\u00e9mu s\u00fadu SR. Ke\u010f\u017ee vn\u00fatro\u0161t\u00e1tne som t\u00fdm vy\u010derpal mo\u017enosti \u00fa\u010dinnej ochrany z\u00e1kladn\u00fdch ob\u010dianskych pr\u00e1v, rozhodol som sa vyu\u017ei\u0165 medzin\u00e1rodn\u00e9 n\u00e1stroje. Vzh\u013eadom na medzin\u00e1rodn\u00e9 sk\u00fasenosti a kontakty som sa obr\u00e1til na Eur\u00f3psky s\u00fad pre \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va v \u0160trasburgu. Odborn\u00fa podporu mi poskytol JUDr. Martin Timcs\u00e1k, a v neskor\u0161om obdob\u00ed aj zn\u00e1ma organiz\u00e1cia na obranu slobody ADF International.<\/p>\n\n\n\n

Podnet, teda s\u0165a\u017enos\u0165 pre poru\u0161enie garantovan\u00fdch pr\u00e1v pod\u013ea platn\u00e9ho Dohovoru, som podal vo febru\u00e1ri 2021 a doplnil v apr\u00edli 2021. Prv\u00fdm dobr\u00fdm sign\u00e1lom bolo zaregistrovanie podnetu v \u0160trasburgu. M\u00e1 \u010d\u00edslo 12131\/21. V r. 2022 s\u00fad ofici\u00e1lne zverejnil toto podanie na svojej webovej str\u00e1nke. \u010eal\u0161\u00edm povzbuden\u00edm bol s\u00fahlas ES\u013dP dan\u00fd tzv. tret\u00edm stran\u00e1m ako \u00fa\u010dastn\u00edkom konania. Ide o ECLJ z Franc\u00fazska, Ordo Iuris z Po\u013eska a Free University Tbilisi z Gruz\u00ednska. V\u0161etky tri entity argumentuj\u00fa v prospech uvedenej s\u0165a\u017enosti. Zo Slovenska sa nepridal nikto. Ide o prv\u00fd prijat\u00fd podnet vo veci obmedzovania n\u00e1bo\u017eenskej slobody v z\u00e1ujme ochrany verejn\u00e9ho zdravia. Rozsudok bude z\u00e1v\u00e4zn\u00fd pre SR a bude precedensom pre cel\u00fd eur\u00f3psky kontinent. Po opakovan\u00fdch dvoch kol\u00e1ch argument\u00e1cie z mojej strany a zo strany vl\u00e1dy SR zast\u00fapenej ministerstvom spravodlivosti sa \u010dak\u00e1 na fin\u00e1lny verdikt. Ako s\u0165a\u017eovate\u013e nepo\u017eadujem \u017eiadne od\u0161kodnenie, ide mi o obhajobu a potvrdenie z\u00e1kladn\u00e9ho pr\u00e1va pre bud\u00facnos\u0165. Viac inform\u00e1ci\u00ed je na www.janfigel.sk<\/a>.<\/p>\n\n\n\n

Cie\u013e \u00fasilia o z\u00e1kladn\u00e9 slobody: D\u00f4stojn\u00fd \u017eivot \u010dloveka<\/h2>\n\n\n\n

Jestvuje siln\u00e1 a hlbok\u00e1 s\u00favislos\u0165 medzi \u013eudskou d\u00f4stojnos\u0165ou a n\u00e1bo\u017eenskou slobodou. Nie n\u00e1hodou II. Vatik\u00e1nsky koncil Katol\u00edckej cirkvi pomenoval svoj v\u00fdznamn\u00fd dokument o n\u00e1bo\u017eenskej slobode Dignitatis humanae <\/em>(1965). N\u00e1bo\u017eensk\u00e1 sloboda vyjadruje a chr\u00e1ni tri dimenzie \u010dloveka \u2013 racionalitu, moralitu, spiritualitu. \u010clovek je viac, ove\u013ea viac ne\u017e len inteligentn\u00fd \u017eivo\u010d\u00edch. V d\u00f4stojnosti sme si v\u0161etci rovn\u00ed, k\u00fdm v identite sme v\u0161etci odli\u0161n\u00ed. Tak\u00fd je z\u00e1kladn\u00fd princ\u00edp tvorivosti, na rozdiel od kop\u00edrovania. \u013dudsk\u00e1 d\u00f4stojnos\u0165 je spolo\u010dn\u00fd bod pre n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch a sekul\u00e1rnych humanistov.<\/p>\n\n\n\n

V na\u0161ej dobe sa ve\u013ea hovor\u00ed o \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1vach. V\u0161etci chceme svoje pr\u00e1va, mnoh\u00ed volaj\u00fa po nov\u00fdch pr\u00e1vach\u2026 Kult\u00fara \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v v\u0161ak m\u00e1 pam\u00e4ta\u0165 a v\u0161etk\u00fdm pripom\u00edna\u0165, \u017ee ony vypl\u00fdvaj\u00fa z d\u00f4stojnosti osoby. Ale z tej istej skuto\u010dnosti vypl\u00fdvaj\u00fa aj povinnosti osoby. Dve strany tvoria jednu mincu. S\u00fa pozvan\u00edm k rovnov\u00e1he pr\u00e1v a povinnost\u00ed, slobody a zodpovednosti.  Sloboda bez zodpovednosti je de\u0161trukt\u00edvna, ba sebazni\u010duj\u00faca. Toto poznanie je k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 pri v\u00fdchove nov\u00fdch gener\u00e1ci\u00ed, preto\u017ee strata slobody m\u00f4\u017ee by\u0165 r\u00fdchlym, jednogenera\u010dn\u00fdm procesom.<\/p>\n\n\n\n

Kult\u00fara \u013eudskej d\u00f4stojnosti m\u00e1 antick\u00e9 korene. Stoj\u00ed a napreduje na dvoch noh\u00e1ch, na dvoch princ\u00edpoch: striebornom a zlatom etickom pravidle. Obidva s\u00fa rovnako d\u00f4le\u017eit\u00e9, ako dve komory jedn\u00e9ho srdca alebo dva laloky jedn\u00fdch p\u013e\u00fac. Strieborn\u00e9 pravidlo je z\u00e1kladom reciprocity, vz\u00e1jomnosti a spravodlivosti: Nerobte in\u00fdm, \u010do nechcete, aby in\u00ed robili v\u00e1m! A zlat\u00e9 etick\u00e9 pravidlo je z\u00e1kladom empatie, sympatie, solidarity a l\u00e1sky: Robte in\u00fdm, \u010do chcete, aby in\u00ed robili v\u00e1m!<\/p>\n\n\n\n

Zlu sa v na\u0161ej dobe ve\u013emi dar\u00ed, lebo m\u00e1 vplyvn\u00fdch a v\u0161ade pr\u00edtomn\u00fdch spojencov. Traja z nich s\u00fa ako s\u00farodenci a s\u00fa v popred\u00ed: \u013eahostajnos\u0165, nevedomos\u0165 a strach. S\u00fa tu, ak n\u00e1m je jedno \u010do sa deje relat\u00edvne \u010faleko od n\u00e1s, ke\u010f ani nech\u00e1peme, \u010do sa deje, a ke\u010f sa boj\u00edme nie\u010do poveda\u0165 \u010di nap\u00edsa\u0165 vo\u010di krivde a nespravodlivej moci. Ich ve\u013emi potrebnou protiv\u00e1hou s\u00fa spojenci dobra: anga\u017eovanos\u0165, eduk\u00e1cia (v\u00fdchova a vzdel\u00e1vanie) a odvaha.<\/p>\n\n\n\n

V\u010faka vzdel\u00e1vaniu a odborn\u00fdm podujatiam sa formuje spolo\u010denstvo odborn\u00edkov pre dobro a spravodlivos\u0165, ktor\u00e9 motivuje intelekt a v\u00f4\u013eu a in\u0161piruje rozum a svedomie. Odhodlanie stato\u010dn\u00fdch a hodnotovo ukotven\u00fdch \u013eud\u00ed je viac ne\u017e pocity pesimizmu \u010di optimizmu komentuj\u00facich a lamentuj\u00facich pozorovate\u013eov. Je n\u00e1dejou na tvoriv\u00fa premenu \u010dloveka a spolo\u010dnosti. V \u010dase kr\u00edzy hodn\u00f4t, rast\u00faceho n\u00e1silia a vojny s\u00fa intenz\u00edvnej\u0161ie potrebn\u00ed nov\u00ed \u0161t\u00e1tnici a stato\u010dn\u00ed pr\u00e1vnici s v\u00edziou pokoja medzi \u013eu\u010fmi a mieru medzi n\u00e1rodmi, zdie\u013eanej bezpe\u010dnosti a prosperity. N\u00e1jdu sa?<\/p>\n\n\n\n

Text odznelpri otvoren\u00ed druhej Konzervat\u00edvnej pr\u00e1vnickej konferencie SLH, 12. novembra 2024 na Univerzite Komensk\u00e9ho v Bratislave.<\/em><\/p>\n\n\n\n

https:\/\/standard.sk\/840836\/nabozenska-sloboda-chrani-racionalitu-moralitu-a-spiritualitu-cloveka<\/a><\/p>\n\n\n\n

\n
N\u00e1bo\u017eensk\u00e1 sloboda chr\u00e1ni racionalitu, moralitu a spiritualitu \u010dloveka: J\u00e1n Fige\u013e:<\/a><\/blockquote>