{"id":14986,"date":"2024-07-15T04:39:00","date_gmt":"2024-07-15T02:39:00","guid":{"rendered":"https:\/\/janfigel.com\/?p=14986"},"modified":"2025-12-05T01:16:42","modified_gmt":"2025-12-05T00:16:42","slug":"pre-mier-potrebujeme-schumanov-a-marshallov-plan-2-0","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/2024\/07\/15\/pre-mier-potrebujeme-schumanov-a-marshallov-plan-2-0\/","title":{"rendered":"Pre mier potrebujeme Schumanov a Marshallov pl\u00e1n 2.0"},"content":{"rendered":"

Spolo\u010dn\u00e1 bezpe\u010dnos\u0165 by mala by\u0165 pon\u00faknut\u00e1 v\u0161etk\u00fdm \u0161t\u00e1tom NATO a b\u00fdval\u00e9ho Sovietskeho zv\u00e4zu<\/em><\/strong><\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Tri vojny v Eur\u00f3pe v 20. storo\u010d\u00ed prer\u00e1stli do tragick\u00fdch a dlh\u00fdch glob\u00e1lnych konfliktov: prv\u00e1 svetov\u00e1 vojna, druh\u00e1 svetov\u00e1 vojna a studen\u00e1 vojna. Nebezpe\u010denstvo podobnej eskal\u00e1cie konfliktu na v\u00fdchode Eur\u00f3py st\u00e1le existuje a rastie.<\/p>\n\n\n\n

Rusko je agresorom poru\u0161uj\u00facim platn\u00e9 medzin\u00e1rodn\u00e9 pr\u00e1vo. Za posledn\u00fdch 30 rokov sa v\u00fdchodn\u00e1 Eur\u00f3pa dostala do toku nevyrie\u0161en\u00fdch probl\u00e9mov. Rusko sa pribli\u017euje k \u010fal\u0161ej glob\u00e1lnej ve\u013emoci \u2014 \u010c\u00edne. Eur\u00f3pske krajiny a Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty zost\u00e1vaj\u00fa jednotn\u00e9, no platia aj vysok\u00fa vojnov\u00fa cenu.<\/p>\n\n\n\n

Po viac ako dvoch rokoch od ruskej inv\u00e1zie a vojny na Ukrajine krvav\u00e9 straty a miera devast\u00e1cie neust\u00e1le rast\u00fa. \u0160kody s\u00fa nesmerne \u2014 \u013eudsk\u00e9, mor\u00e1lne, kult\u00farne, ekonomick\u00e9. Vidite\u013en\u00e1 je \u00fanava a apatia obyvate\u013estva. Viac ako kedyko\u013evek predt\u00fdm mo\u017eno po\u010du\u0165 v\u00fdzvy na komplexn\u00fd, spravodliv\u00fd a udr\u017eate\u013en\u00fd mier. Na druhej strane sa s\u00favislos\u0165 ve\u013ekej vojny pribli\u017euje. Jej pravdepodobnos\u0165 rastie.<\/p>\n\n\n\n

Ni\u010dnerobenie alebo s\u00fa\u010dasn\u00fd v\u00fdvoj by n\u00e1s dostali do kontinuity so zlom 20. storo\u010dia. Vplyv \u0161kodliv\u00fdch ideol\u00f3gi\u00ed rastie. Kona\u0165 v \u201ebratskom duchu\u201c je osobnou povinnos\u0165ou ka\u017ed\u00e9ho z n\u00e1s, najm\u00e4 v \u010dase prebiehaj\u00facej bratovra\u017eednej vojny. K tejto povinnosti n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch vyz\u00fdva \u010dl\u00e1nok 1 V\u0161eobecnej deklar\u00e1cie \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v z roku 1948.<\/p>\n\n\n\n

V rovnakom duchu v roku 1950 pon\u00fakol znepriatelen\u00fdm n\u00e1rodom Nemecka, Talianska a \u010fal\u0161\u00edch eur\u00f3pskych kraj\u00edn vtedaj\u0161\u00ed franc\u00fazsky minister zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed Robert Schuman bezprecedentn\u00fd mierov\u00fd pl\u00e1n. L\u00eddri ako Schuman, z\u00e1padonemeck\u00fd kancel\u00e1r Konrad Adenauer, taliansky premi\u00e9r Alcide De Gasperi a franc\u00fazsky diplomat Jean Monnet boli \u0161t\u00e1tnici s rozumom a vierou, slu\u017eobn\u00edci spravodlivosti pre v\u0161etk\u00fdch, obrancovia \u013eudskej d\u00f4stojnosti a propag\u00e1tori spolo\u010dn\u00e9ho dobra.<\/p>\n\n\n\n

V\u00fdsledkom ich praktickej solidarity po druhej svetovej vojne bolo viac ako pr\u00edmerie, upokojenie a deeskal\u00e1cia \u2013 bola to spravodliv\u00e9, realistick\u00e9 a atrakt\u00edvne spolo\u010denstvo rovn\u00fdch buduj\u00facich obnovu a postupn\u00fa prosperitu pre v\u0161etk\u00fdch. Spolo\u010denstvo bolo zalo\u017een\u00e9 na zmieren\u00ed, zmluvnom pr\u00e1ve a spolo\u010dn\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n

P\u00f4vodn\u00fd Schumanov pl\u00e1n bol o znemo\u017enen\u00ed novej vojny v zjednotenej Eur\u00f3pe. Tento projekt sa pre z\u00fa\u010dastnen\u00e9 krajiny stal realitou a existuje u\u017e viac ako 70 rokov. Dnes potrebujeme analogick\u00fd a odli\u0161n\u00fd pl\u00e1n na zastavenie vojny v Eur\u00f3pe a zabr\u00e1nenie akejko\u013evek vojne v bud\u00facnosti prostredn\u00edctvom rozumnej politiky a vz\u00e1jomnej spolupr\u00e1ce. Premena konfront\u00e1cie na spolupr\u00e1cu je v z\u00e1ujme n\u00e1rodov a ich rozvoja. Vodcovia prich\u00e1dzaj\u00fa a odch\u00e1dzaj\u00fa, ale n\u00e1rody zost\u00e1vaj\u00fa. Pri konfront\u00e1cii tretie strany z\u00edskavaj\u00fa a rast\u00fa na d\u00f4le\u017eitosti.<\/p>\n\n\n\n

Spolupr\u00e1ca V\u00fdchodu a Z\u00e1padu, Moskvy a Washingtonu bola predpokladom a z\u00e1kladom v\u00ed\u0165azstva nad nacizmom a fa\u0161izmom v Eur\u00f3pe. Rovnako aj z\u00e1nik komunizmu a p\u00e1d \u017eeleznej opony bol dosiahnut\u00fd nen\u00e1siln\u00fdmi prostriedkami, vr\u00e1tane dial\u00f3gu medzi Z\u00e1padom a V\u00fdchodom, medzi Washingtonom a Moskvou. Zamatov\u00e9 v\u00ed\u0165azstvo nad krut\u00fdm a n\u00e1siln\u00fdm komunizmom bolo ovoc\u00edm tohto porozumenia a spolupr\u00e1ce.<\/p>\n\n\n\n

Dnes m\u00e1m t\u00fa \u010des\u0165 predseda\u0165 s\u00fakromnej iniciat\u00edve na vytvorenie nov\u00e9ho dial\u00f3gu medzi predstavite\u013emi Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov, Ruskej feder\u00e1cie a Eur\u00f3pskej \u00fanie, ktor\u00fd \u010derp\u00e1 z t\u00fdchto historick\u00fdch udalost\u00ed a sk\u00fasenost\u00ed. Zmena paradigmy m\u00f4\u017ee nielen prekona\u0165 desa\u0165ro\u010dia konfront\u00e1cie, ale aj vytvori\u0165 podmienky na nastolenie dlhodob\u00e9ho mieru v strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe a Strednej \u00c1zii.<\/p>\n\n\n\n

Obojstranne v\u00fdhodn\u00e1 spolupr\u00e1ca m\u00f4\u017ee vies\u0165 k vytvoreniu ve\u013ek\u00e9ho spolo\u010denstva od Anchorage na Alja\u0161ke po Vladivostok na Kam\u010datke v Rusku cez Eur\u00f3pu a Stredn\u00fa \u00c1ziu. Vojna v takomto spolo\u010denstve sa m\u00f4\u017ee sta\u0165 nemo\u017enou a nepredstavite\u013enou, ako to bolo v pr\u00edpade \u00faspe\u0161n\u00e9ho pr\u00edbehu E\u00da od roku 1950. Tak\u00e1to ve\u013ek\u00e1 z\u00f3na bezpe\u010dnosti, spolupr\u00e1ce a prosperity na severnej pologuli by predstavovala bezprecedentn\u00fa a bezkonkuren\u010dn\u00fa silu pre mier a stabilitu vo svete.<\/p>\n\n\n\n

Som hlboko presved\u010den\u00fd, \u017ee na Schumanovom a Marshallovom pl\u00e1ne 2.0 mus\u00edme spolupracova\u0165 s podobne zm\u00fd\u0161\u013eaj\u00facimi v Eur\u00f3pe, USA a \u00c1zii. Spolo\u010dn\u00fd \u201edom Z\u00e1pad-V\u00fdchod\u201c bude vybudovan\u00fd na pozvan\u00ed n\u00e1rodov zo z\u00e1padu a v\u00fdchodu do spolo\u010dnej bezpe\u010dnostnej architekt\u00fary so zdie\u013ean\u00fdm vlastn\u00edctvom.<\/p>\n\n\n\n

Tak\u00e9to spolo\u010dn\u00e9 pozvanie mus\u00ed zah\u0155\u0148a\u0165 obnovu zni\u010den\u00fdch \u00fazem\u00ed, najm\u00e4 na Ukrajine, a navrhn\u00fa\u0165 syst\u00e9m stability a n\u00e1slednej prosperity. Diskr\u00e9tne prieskumy v r\u00f4znych centr\u00e1ch moci ukazuj\u00fa povzbudiv\u00e9 reakcie. V\u00edzia skor\u00e9ho mieru a zmierenia vr\u00e1tane prechodnej spravodlivosti mus\u00ed by\u0165 spojen\u00e1 so zdravou medzin\u00e1rodnou architekt\u00farou zaru\u010duj\u00facou bezpe\u010dnos\u0165 pre v\u0161etk\u00fdch. Spolo\u010denstvo praktickej solidarity m\u00f4\u017ee prameni\u0165 zo spolo\u010dn\u00e9ho trhu s energiou, pr\u00edrodn\u00fdmi zdrojmi, informa\u010dn\u00fdmi technol\u00f3giami a du\u0161evn\u00fdm vlastn\u00edctvom (ako Eur\u00f3pske spolo\u010denstvo uhlia a ocele od roku 1950).<\/p>\n\n\n\n

Zdie\u013ean\u00e1 bezpe\u010dnos\u0165 by mala by\u0165 pon\u00faknut\u00e1 a garantovan\u00e1 v\u0161etk\u00fdm \u0161t\u00e1tom NATO a b\u00fdval\u00e9ho Sovietskeho zv\u00e4zu. Ako to urobili zakladatelia Eur\u00f3py, korene konfliktu musia by\u0165 odstr\u00e1nen\u00e9 a prevencia do bud\u00facnosti spo\u010d\u00edva v zdie\u013ean\u00ed zdrojov a bezpe\u010dnosti.<\/p>\n\n\n\n

Spolu s Adenauerom je spr\u00e1vne poveda\u0165, \u017ee \u201ezjednoten\u00e1 Eur\u00f3pa bola snom nieko\u013ek\u00fdch, t\u00fa\u017ebou mnoh\u00fdch a stala sa nevyhnutnos\u0165ou pre v\u0161etk\u00fdch\u201c. Inov\u00e1cia pod\u013ea neho neprich\u00e1dza z nov\u00fdch n\u00e1padov, ale zo schopnosti vidie\u0165 star\u00e9 n\u00e1pady v novom svetle. Schumanov pl\u00e1n z roku 1950 bol bezprecedentnou politickou inov\u00e1ciou. Pre mnoh\u00fdch Eur\u00f3panov to bola ut\u00f3pia, pre in\u00fdch provok\u00e1cia. Niektor\u00ed vo Franc\u00fazsku to pova\u017eovali za zradu. T\u00e1to ve\u013ek\u00e1 a aktu\u00e1lna inov\u00e1cia podporovan\u00e1 pevn\u00fdm odhodlan\u00edm zrel\u00fdch n\u00e1rodn\u00fdch l\u00eddrov sa uk\u00e1zala ako skuto\u010dn\u00e1 a d\u00f4veryhodn\u00e1 cesta k mierovej, stabilnej a prosperuj\u00facej Eur\u00f3pe.<\/p>\n\n\n\n

Dnes si mus\u00edme znovu a rovnako pripom\u00edna\u0165, \u017ee mier je potrebn\u00fd a prospe\u0161n\u00fd a \u017ee mier, bezpe\u010dnos\u0165 a prosperita pre v\u0161etk\u00fdch s\u00fa mo\u017en\u00e9. Mier si vy\u017eaduje odvahu, vytrvalos\u0165 a kon\u0161trukt\u00edvne \u00fasilie. Som presved\u010den\u00fd, \u017ee tak\u00e9to tvoriv\u00e9 a rast\u00face \u00fasilie rovnako zm\u00fd\u0161\u013eaj\u00facich \u013eud\u00ed v bl\u00edzkej bud\u00facnosti zv\u00ed\u0165az\u00ed nad silami konfliktu, n\u00e1silia a vojny. \u010c\u00edm sk\u00f4r, t\u00fdm lep\u0161ie.<\/p>\n\n\n\n

\u2022 J\u00e1n Fige\u013e je b\u00fdval\u00fd podpredseda vl\u00e1dy SR, viedol pr\u00edstupov\u00e9 rokovania Slovenska do Eur\u00f3pskej \u00fanie a pr\u00edpravu na \u010dlenstvo v NATO, zast\u00e1val mand\u00e1t komis\u00e1ra Eur\u00f3pskej \u00fanie, bol Osobitn\u00fdm vyslancom pre slobodu n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho vyznania alebo viery mimo E\u00da, zakladate\u013e EIT \u2013 European Institute of Innovation & Technology a \u010dlen poradn\u00e9ho zboru Clementy Foundation (<\/em>www.janfigel.sk<\/em><\/a>).<\/em><\/p>\n\n\n\n

\u010cl\u00e1nok uverejnil 11. j\u00fala 2024 denn\u00edk The Washington Times ako op-ed.<\/em><\/p>\n\n\n\n

\n
J\u00e1n Fige\u013e: Pre mier potrebujeme Schumanov a\u00a0Marshallov pl\u00e1n 2.0<\/a><\/blockquote>