{"id":15167,"date":"2024-03-29T05:43:00","date_gmt":"2024-03-29T04:43:00","guid":{"rendered":"https:\/\/janfigel.com\/?p=15167"},"modified":"2025-12-05T01:15:52","modified_gmt":"2025-12-05T00:15:52","slug":"slovensko-a-spojene-brehy-atlantiku","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/2024\/03\/29\/slovensko-a-spojene-brehy-atlantiku\/","title":{"rendered":"Slovensko a spojen\u00e9 brehy Atlantiku"},"content":{"rendered":"
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

29. marca 2004 sa Slovensk\u00e1 republika stala \u010dlenskou krajinou NATO. O mesiac nesk\u00f4r sme sa stali s\u00fa\u010das\u0165ou Eur\u00f3pskej \u00fanie. Odvtedy sa udialo ve\u013ea vo svete i v na\u0161ich dejin\u00e1ch. Vyr\u00e1stla nov\u00e1 gener\u00e1cia, ktor\u00e1 si nem\u00f4\u017ee pam\u00e4ta\u0165 in\u00e9 geopolitick\u00e9 pomery. Aj preto je d\u00f4le\u017eit\u00e9 pozna\u0165 rozhoduj\u00face udalosti, ch\u00e1pa\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00e9 s\u00favislosti n\u00e1\u0161ho v\u00fdvoja a rozli\u0161ova\u0165 zmluvn\u00e9 pr\u00e1vo od \u0161umov ka\u017edodennosti, medi\u00e1lnych ohlasov a hlavne od propagandy a klamstiev.<\/p>\n\n\n\n

Povojnov\u00e1 euroatlantick\u00e1 spolupr\u00e1ca a integr\u00e1cia mala podobn\u00fa \u010dasov\u00fa os, ako slovensk\u00e1 cesta. Marshallov pl\u00e1n (1948) pre obnovu vojnou zni\u010denej Eur\u00f3py mal dve ramen\u00e1 \u2013 hospod\u00e1rske a vojensk\u00e9. Prv\u00e9 reprezentovala Organiz\u00e1cia pre eur\u00f3psku ekonomick\u00fa spolupr\u00e1cu (OEEC), ktor\u00e1 vznikla v r. 1948, nesk\u00f4r sa mimoeur\u00f3pskym otvoren\u00edm zmenila na Organiz\u00e1ciu pre hospod\u00e1rsku spolupr\u00e1cu a rozvoj (OECD). Vojensk\u00e9 rameno vzniklo v r. 1949 vo forme Severoatlantickej zmluvy a jej organiz\u00e1cie NATO. Rodiacu sa anglo-americk\u00fa politiku o povojnovom usporiadan\u00ed kontinentu v\u0161ak predbehol Schumanov pl\u00e1n, ktor\u00fd franc\u00fazska vl\u00e1da pon\u00fakla 9. m\u00e1ja 1950 Nemecku a \u010fal\u0161\u00edm krajin\u00e1m. Bol to historicky bezprecedentn\u00fd projekt a prekvapiv\u00e1, no \u00faspe\u0161n\u00e1 iniciat\u00edva. Eur\u00f3pska \u00fania je ovoc\u00edm a potvrden\u00edm mieru, ale nedok\u00e1zala sa zatia\u013e sta\u0165 garantom a akt\u00edvnym tvorcom mieru na kontinente.<\/p>\n\n\n\n

NATO vzniklo ako reakcia na hr\u00f4zy Druhej svetovej vojny a expanziu sovietskej nadvl\u00e1dy a komunizmu v Eur\u00f3pe. Alianciu vytvorilo 12 \u0161t\u00e1tov, po ned\u00e1vnom vstupe F\u00ednska a \u0160v\u00e9dska je n\u00e1s spolu 32. Je evidentn\u00e9, \u017ee aj dnes s existenciou Aliancie maj\u00fa probl\u00e9m najm\u00e4 komunisticky a post-komunisticky zm\u00fd\u0161\u013eaj\u00face kruhy. Eur\u00f3pa samotn\u00e1 nebola schopn\u00e1 vytvori\u0165 \u00fa\u010dinn\u00fa kolekt\u00edvnu obranu. Zlyhal aj Bruselsk\u00fd pakt (1948), aj Eur\u00f3pske obrann\u00e9 spolo\u010denstvo (1954). A skuto\u010dn\u00fa vojensk\u00fa silu a v\u00fdznam nenadobudla ani n\u00e1sledn\u00e1 Z\u00e1padoeur\u00f3pska \u00fania (rozpusten\u00e1 v r. 2011).<\/p>\n\n\n\n

Slovensk\u00e1 republika na svojej ceste do spolo\u010denstva slobodn\u00fdch demokratick\u00fdch kraj\u00edn postupovala podobne. Po p\u00e1de komunistick\u00e9ho re\u017eimu, po demokratiza\u010dnom, transforma\u010dnom a emancipa\u010dnom procese vst\u00fapila v r. 2000 do OECD a n\u00e1sledne v r. 2004 do NATO a do E\u00da<\/a>. Bezpe\u010dnos\u0165 a stabilita umo\u017e\u0148uje intenz\u00edvnu, vz\u00e1jomne v\u00fdhodn\u00fa spolupr\u00e1cu, ba prosperitu. T\u00e1to logika a postupnos\u0165 platila nielen v minulosti, ale plat\u00ed aj dnes. Nie je rozumn\u00e9 spochyb\u0148ova\u0165 na\u0161e \u010dlenstvo v NATO, preto\u017ee lep\u0161iu bezpe\u010dnostn\u00fa a obrann\u00fa alternat\u00edvu Slovensko nem\u00e1. Slovensko v strede Eur\u00f3py nem\u00e1 by\u0165 ostrovom, ale svorn\u00edkom. Po\u013esko, \u010cesk\u00e1 republika a Ma\u010farsko u\u017e ako \u010dlenovia ve\u013emi akt\u00edvne podporovali prizvanie Slovenska do Aliancie. Je dobr\u00e9 by\u0165 v jadre kompaktn\u00e9ho regi\u00f3nu. O to by sa mala akt\u00edvne usilova\u0165 ka\u017ed\u00e1 slovensk\u00e1 reprezent\u00e1cia.<\/p>\n\n\n\n

Slovensk\u00e1 cesta k vlastnej \u0161t\u00e1tnosti a n\u00e1sledne k plnohodnotn\u00e9mu eur\u00f3pskemu a medzin\u00e1rodn\u00e9mu postaveniu viedla aj cez \u00fasilie slovensk\u00e9ho a \u010desk\u00e9ho exilu, odboja a legion\u00e1rov. Bez Clevelandskej a Pittsburskej dohody by nebolo Martinskej deklar\u00e1cie, preto\u017ee by nebolo podpory Wilsonovho pl\u00e1nu a porozumenia v\u00ed\u0165azn\u00fdch mocnost\u00ed pre vznik \u010cesko-Slovenska po Prvej svetovej vojne. Uplynulo odvtedy dramatick\u00e9 storo\u010die. Symbolicky i fakticky sa d\u00e1 poveda\u0165, \u017ee Aliancia n\u00e1m umo\u017enila spoji\u0165 rozdelen\u00e9 rodiny a n\u00e1rod na oboch brehoch Atlantiku do jedn\u00e9ho spolo\u010denstva. V USA a Kanade sa k slovensk\u00fdm kore\u0148om hl\u00e1si takmer mili\u00f3n obyvate\u013eov. Napriek emigr\u00e1cii \u201eza chlebom, za slobodou, \u010di za oboj\u00edm,\u201c ako hovorieval tie\u017e exulant kardin\u00e1l Jozef Tomko, v duchu preambuly Washingtonskej zmluvy s\u00fa Slov\u00e1ci a Slovenky na oboch brehoch Atlantiku odhodlan\u00ed \u201eh\u00e1ji\u0165 slobodu, spolo\u010dn\u00e9 dedi\u010dstvo a kult\u00faru svojich n\u00e1rodov, zalo\u017een\u00fa na z\u00e1sad\u00e1ch demokracie, slobody jednotlivca a pr\u00e1vneho poriadku.\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n

Zvl\u00e1\u0161\u0165 tento rozmer euroatlantickej integr\u00e1cie Slovenska a n\u00e1\u0161ho strategick\u00e9ho spojenectva by som r\u00e1d zdie\u013eal s t\u00fdmi, ktor\u00ed klad\u00fa d\u00f4raz na n\u00e1rodn\u00fd rozmer n\u00e1\u0161ho \u017eivota a identity. N\u00e1rod je prirodzen\u00e9 a d\u00f4le\u017eit\u00e9 spolo\u010denstvo pre \u017eivot a kult\u00faru \u013eud\u00ed a pre ich spolo\u010dn\u00fa cestu dejinami. Slovensk\u00fd n\u00e1rod si zasl\u00fa\u017ei pravdu, nie klamstv\u00e1 a manipul\u00e1cie, ktor\u00e9 \u0161kodia ako tox\u00edny a burina. Lebo pravda je z\u00e1kladom slobody a spravodlivosti. Moc m\u00e1 preto sl\u00fa\u017ei\u0165 \u013eu\u010fom vo svetle pravdy. Ona je v\u00ed\u0165aznou istotou, ako n\u00e1m to v minulosti potvrdzoval n\u00e1pis na prezidentskej \u0161tandarde (\u201ePravda v\u00ed\u0165az\u00ed!\u201c).<\/p>\n\n\n\n

By\u0165 neutr\u00e1lny m\u00f4\u017ee znamena\u0165 by\u0165 z\u00e1visl\u00fd, strati\u0165 slobodu i suverenitu. Na\u0161e dejiny a poloha s\u00fa \u00faplne odli\u0161n\u00e9 od \u0160vaj\u010diarska, ba aj od pr\u00edbehu Rak\u00faska. Preto s\u00fa neutralistick\u00e9 \u00favahy naivn\u00e9 a vo\u010di n\u00e1rodu nezodpovedn\u00e9. Efekt\u00edvna, funguj\u00faca bezpe\u010dnos\u0165 je v\u017edy n\u00e1kladn\u00e1. Slovensko tak\u00fa bezpe\u010dnos\u0165 v izol\u00e1cii nedosiahne. A na\u0161e dejiny s\u00fa toho d\u00f4kazom i lekciou.<\/p>\n\n\n\n

Suver\u00e9nne rozhodnutia maj\u00fa by\u0165 predov\u0161etk\u00fdm rozumn\u00e9 a zodpovedn\u00e9, nielen nez\u00e1visl\u00e9. Ne\u017eijeme v izol\u00e1cii. Miera vz\u00e1jomnej z\u00e1vislosti narast\u00e1, a hlavne pre men\u0161ie \u0161t\u00e1ty sa st\u00e1va ve\u013ekou v\u00fdzvou. Pri rozumnej a zodpovednej politike je n\u00e1\u0161 osud v dobr\u00fdch ruk\u00e1ch. Vyjadren\u00edm spolo\u010denskej zrelosti a zdie\u013eanej v\u00edzie b\u00fdva aj zahrani\u010dnopolitick\u00fd konsenzus, ktor\u00fd synergicky sp\u00e1ja \u0161t\u00e1tnu politiku, verejn\u00fa diplomaciu a ob\u010diansku spolo\u010dnos\u0165. Zhoda vyhl\u00e1sen\u00ed, z\u00e1v\u00e4zkov a skutkov, predv\u00eddate\u013enos\u0165 a spo\u013eahlivos\u0165 postojov patria do v\u00fdbavy spolo\u010denstva podobne zm\u00fd\u0161\u013eaj\u00facich priate\u013eov, partnerov a spojencov. V s\u00fa\u010dasnosti sa tento konsenzus v\u00fdrazne a r\u00fdchlo oslabuje. Je to na \u0161kodu Slovenska.<\/p>\n\n\n\n

Jasn\u00e9 dohody robia dobr\u00fdch priate\u013eov. Dohody treba dodr\u017eiava\u0165.<\/em> Toto s\u00fa dva staror\u00edmske princ\u00edpy medzin\u00e1rodn\u00e9ho pr\u00e1va. V apr\u00edli 1999 n\u00e1m Aliancia pon\u00fakla MAP \u2013 Ak\u010dn\u00fd pl\u00e1n pre \u010dlenstvo. A\u017e do Pra\u017esk\u00e9ho summitu NATO v novembri 2002 som ako na\u0161u odozvu na MAP viedol pr\u00edpravu Slovenska (Vl\u00e1dny v\u00fdbor PRENAME) na \u010dlenstvo ako \u0161t\u00e1tny tajomn\u00edk MZV. Bolo to n\u00e1ro\u010dn\u00e9 obdobie, no rozhoduj\u00face a \u00faspe\u0161n\u00e9. Proces v\u00fdrazne zv\u00fd\u0161il informovanos\u0165 a podporu ob\u010danov pre toto d\u00f4le\u017eit\u00e9 rozhodnutie. Chcem na z\u00e1ver pri tomto jubileu alian\u010dn\u00e9ho \u010dlenstva v\u0161etk\u00fdm pripomen\u00fa\u0165 ducha (preambulu) a centr\u00e1lnu literu \u2013 jadro Severoatlantickej zmluvy, ktor\u00e1 n\u00e1s chr\u00e1ni i zav\u00e4zuje:<\/p>\n\n\n\n

SEVEROATLANTICK\u00c1 ZMLUVA<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Washington DC, 4. apr\u00edla 1949<\/p>\n\n\n\n

Zmluvn\u00e9 strany tejto Zmluvy op\u00e4tovne potvrdzuj\u00fa svoju vieru v ciele a z\u00e1sady Charty Spojen\u00fdch n\u00e1rodov a svoju t\u00fa\u017ebu \u017ei\u0165 v mieri so v\u0161etk\u00fdmi n\u00e1rodmi a v\u0161etk\u00fdmi vl\u00e1dami. S\u00fa odhodlan\u00e9 h\u00e1ji\u0165 slobodu, spolo\u010dn\u00e9 dedi\u010dstvo a kult\u00faru svojich n\u00e1rodov, zalo\u017een\u00fa na z\u00e1sad\u00e1ch demokracie, slobody jednotlivca a pr\u00e1vneho poriadku. Sna\u017eia sa podporova\u0165 stabilitu a blahobyt n\u00e1rodov v severoatlantickej oblasti. S\u00fa rozhodnut\u00e9 spoji\u0165 svoje \u00fasilie o kolekt\u00edvnu obranu a o zachovanie mieru a bezpe\u010dnosti.<\/em><\/p>\n\n\n\n

\u010cL\u00c1NOK 5<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Zmluvn\u00e9 strany sa dohodli, \u017ee ozbrojen\u00fd \u00fatok proti jednej alebo viacer\u00fdm z nich v Eur\u00f3pe alebo Severnej Amerike, bude pova\u017eovan\u00fd za \u00fatok proti v\u0161etk\u00fdm, a preto ods\u00fahlasili, \u017ee ak nastane tak\u00fd ozbrojen\u00fd \u00fatok, ka\u017ed\u00e1 z nich uplatn\u00ed pr\u00e1vo na individu\u00e1lnu alebo kolekt\u00edvnu obranu, uznan\u00e9 \u010dl\u00e1nkom 51 Charty Spojen\u00fdch n\u00e1rodov, pom\u00f4\u017ee zmluvnej strane alebo stran\u00e1m takto napadnut\u00fdm t\u00fdm, \u017ee bezodkladne podnikne sama a v s\u00falade s ostatn\u00fdmi stranami tak\u00fa akciu, ak\u00fa bude <\/strong>pova\u017eova\u0165 za potrebn\u00fa, v\u010d\u00edtane pou\u017eitia ozbrojenej sily, s cie\u013eom obnovi\u0165 a udr\u017ea\u0165 bezpe\u010dnos\u0165 severoatlantickej oblasti. \u2026<\/p>\n\n\n\n

\n
J\u00e1n Fige\u013e: Slovensko a\u00a0spojen\u00e9 brehy Atlantiku<\/a><\/blockquote>