![\"\"](\"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/michellemaria_pitzel-family-7022831-1024x742.jpg\")
V\u00e1\u017een\u00fd p\u00e1n prorektor,
Va\u0161a Eminencia, Excelencie,
cten\u00ed hostia, mil\u00e9 d\u00e1my, v\u00e1\u017een\u00ed p\u00e1ni!<\/p>\n\n\n\n
Je pre m\u0148a c\u0165ou z\u00fa\u010dastni\u0165 sa na tomto v\u00fdznamnom medzin\u00e1rodnom
kongrese s bohatou mnohoro\u010dnou trad\u00edciou. \u010eakujem medzin\u00e1rodn\u00e9mu
organiza\u010dn\u00e9mu v\u00fdboru a rektorovi za pozvanie. Som ve\u013emi r\u00e1d, \u017ee po Kyjeve
v m\u00e1ji 2006 je mlad\u00e1 Katol\u00edcka univerzita v Ru\u017eomberku miestom medzin\u00e1rodnej
reflexie na t\u00e9mu Rodiny a m\u00e9di\u00ed v globalizuj\u00facom sa svete. Nech kongres nie je
len o my\u0161lienkach a n\u00e1zoroch, ale aj o sp\u00e1jan\u00ed s\u00edl pre spolo\u010dn\u00e9 dobro, na podporu
rodiny \u2013 prirodzenej a z\u00e1kladnej bunky \u013eudskej spolo\u010dnosti, ako ju ozna\u010duje aj
V\u0161eobecn\u00e1 deklar\u00e1cia \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v, ktorej 60. v\u00fdro\u010die si v tomto roku
pripom\u00edname.<\/p>\n\n\n\n
Dovo\u013ete mi na \u00favod jedno osobn\u00e9 vyznanie. Moju rodinu, v ktorej som
man\u017eelom a otcom, i t\u00fa, z ktorej poch\u00e1dzam a kde som synom, bratom a vnukom,
vn\u00edmam ako najcennej\u0161ie prostredie m\u00f4jho \u017eivota. Cez rodinu som dostal
a dost\u00e1vam tie najkraj\u0161ie dary l\u00e1sky a \u013eudskosti, v rodine pre\u017e\u00edvam najhlb\u0161ie
a najsilnej\u0161ie okamihy. Bez podpory mojej man\u017eelky a det\u00ed si neviem predstavi\u0165
ani moju slu\u017ebu v politike. Toto vn\u00edmanie z domu sa sna\u017e\u00edm pren\u00e1\u0161a\u0165 aj do
medzin\u00e1rodn\u00e9ho prostredia, do ktor\u00e9ho som dnes poslan\u00fd. Iba to m\u00f4\u017eeme da\u0165, \u010do
m\u00e1me. A iba to m\u00e1me, \u010do sme dostali a na\u0161li a rozvinuli. A ako hovoria m\u00fadri, na
konci n\u00e1m zostane iba to, \u010do sme rozdali.<\/p>\n\n\n\n
\u00davod
\u017dijeme v dobe paradoxov. Technick\u00e9 prostriedky s\u00fa objekt\u00edvne na vysokej
\u00farovni. To, \u010do v\u0161ak \u013eu\u010fom \u010dasto ch\u00fdba, je oby\u010dajn\u00e9 \u013eudsk\u00e9 \u0161\u0165astie. Ako povedal
Martin Heidegger: \u201eTechnika prekonala v\u0161etky vzdialenosti, ale nevytvorila nijak\u00fa
bl\u00edzkos\u0165.\u201d
tak
Na jednej strane naz\u00fdvame t\u00fato dobu aj dobou informa\u010dnou, ke\u010f ni\u010d nie je
\u013eahko dostupn\u00e9 ako inform\u00e1cie, a s\u00fa\u010dasne viacer\u00ed psychol\u00f3govia
a sociol\u00f3govia ozna\u010duj\u00fa t\u00fato dobu aj dobou nedostatku orient\u00e1cie, ba a\u017e chaosu.
St\u00fapaj\u00face po\u010dty psychick\u00fdch por\u00fach a samovr\u00e1\u017ed o tom, \u017eia\u013e, sved\u010dia.
M\u00e1me \u010doraz r\u00fdchlej\u0161ie aut\u00e1, po\u010d\u00edta\u010de a komunika\u010dn\u00fa techniku, ale akoby
st\u00e1le menej \u010dasu pre seba a pre druh\u00fdch. M\u00e1me v\u00e4\u010d\u0161ie domy a byty, ale menej
det\u00ed, men\u0161ie rodiny. M\u00e1me viac inform\u00e1ci\u00ed, ale akoby menej s\u00fadnosti. V jadre
mnoh\u00fdch s\u00fa\u010dasn\u00fdch spolo\u010densk\u00fdch probl\u00e9mov je nedostatok rozli\u0161ovania medzi
dobrom a zlom a nedostatok v\u00f4le kona\u0165 d\u00f4sledne pod\u013ea toho. Vedie to
k relativiz\u00e1cii pojmov, aj postojov.<\/p>\n\n\n\n
Rodina
Bud\u00facnos\u0165 \u013eudstva je vo v\u00fdraznej miere sp\u00e4t\u00e1 s vitalitou rodiny. Popri
bezpe\u010dnostn\u00fdch, ekonomick\u00fdch a kult\u00farnych ot\u00e1zkach bud\u00fa patri\u0165 k rozhoduj\u00facim
z\u00e1le\u017eitostiam t\u00e9my rodiny, ale aj slobody, svedomia a etiky, zvl\u00e1\u0161\u0165 bioetiky.
Tak spolo\u010densk\u00e1 mienka, ako i myslitelia po\u010das cel\u00fdch historick\u00fdch obdob\u00ed
v\u017edy ve\u013emi vysoko hodnotili rodinu. Plat\u00f3n ozna\u010dil rodinu za z\u00e1kladn\u00fa bunku
spolo\u010densk\u00e9ho \u017eivota a hlavn\u00fa v\u00fdchovn\u00fa in\u0161tit\u00faciu. August Comte nazval rodinu
mostom medzi jednotlivcom a spolo\u010dnos\u0165ou. V\u0161eobecn\u00e1 deklar\u00e1cia \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v
a Eur\u00f3psky dohovor o \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1vach sp\u00e1jaj\u00fa man\u017eelstvo a rodinu
s prirodzen\u00fdm z\u00e1konom. J\u00e1n Pavol II., ktor\u00e9ho meno pripom\u00edna aj t\u00e1to univerzitn\u00e1
aula, ju s \u00factou ozna\u010dil za \u201esv\u00e4ty\u0148u \u017eivota\u201c a ustanovize\u0148, ktor\u00e1 sa ned\u00e1 ni\u010d\u00edm
nahradi\u0165. Na druhej strane bola rodina atakovan\u00e1 zvonku i zvn\u00fatra cez cel\u00e9 \u013eudsk\u00e9
dejiny. Len si spome\u0148me, \u017ee u\u017e v prvej biblickej rodine sa udiala bratovra\u017eda.
Rodina je nielen bunkou \u013eudstva, ale aj jeho in\u0161piruj\u00facim obrazom. V
rodine siln\u00ed sl\u00fa\u017eia a chr\u00e1nia slab\u00fdch a vz\u0165ahy s\u00fa zalo\u017een\u00e9 nie na moci, ale na
vz\u00e1jomnej d\u00f4vere, \u00facte a podpore. Tak\u00fd je aj ide\u00e1lny obraz medzin\u00e1rodn\u00e9ho
spolo\u010denstva, tvoren\u00e9ho n\u00e1rodmi sveta, ktor\u00e9 \u017eije v pokoji a na z\u00e1klade pr\u00e1va.
M\u00f4\u017ee by\u0165 21. storo\u010die bli\u017e\u0161ie k tomuto obrazu? Nez\u00e1vis\u00ed to aj od n\u00e1s? Ke\u010f som
tento rok po\u010d\u00faval p\u00e1pe\u017ea v s\u00eddle OSN v New Yorku, uvedomil som si znovu, \u017ee
Cirkev je glob\u00e1lnym akt\u00e9rom a c\u00edti glob\u00e1lnu zodpovednos\u0165. A tento glob\u00e1lny
rozmer buduje u\u017e cez dvetis\u00edc rokov. Som r\u00e1d, \u017ee Eur\u00f3pska komisia, ktorej som
\u010dlenom, ustanovila v roku 2006 svoje ofici\u00e1lne diplomatick\u00e9 Zast\u00fapenie pri Sv\u00e4tej
stolici.<\/p>\n\n\n\n
Je pote\u0161ite\u013en\u00e9, \u017ee v mnoh\u00fdch anket\u00e1ch rodina st\u00e1le figuruje ako jedna
z najvy\u0161\u0161\u00edch hodn\u00f4t, s ktorou sa sp\u00e1ja predstava \u0161\u0165astia, istoty, pocit bezpe\u010dia,
prijatia. Rodina je st\u00e1le miestom efekt\u00edvneho, \u010dasto najefekt\u00edvnej\u0161ieho rie\u0161enia
t\u00fdch naj\u0165a\u017e\u0161\u00edch soci\u00e1lnych probl\u00e9mov. Funguj\u00faca rodina \u201eneprodukuje\u201c
bezdomovcov, siroty \u017eij\u00facich rodi\u010dov, prostit\u00fatky, ne\u0161\u00edri sa v nej aids. Dobr\u00e1
rodina vychov\u00e1va \u010dloveka k tomu, aby vyu\u017e\u00edval svoje talenty, aby sa vzdel\u00e1val.
T\u00fdmto d\u00e1va lep\u0161ie predpoklady aj pre zamestnanos\u0165. Demografick\u00fa kr\u00edzu mo\u017eno
o. i. ovplyvni\u0165 pr\u00e1ve zameran\u00edm sa na podporu rod\u00edn a p\u00f4rodnosti. V tomto
v\u00fdpo\u010dte by sa dalo e\u0161te pokra\u010dova\u0165. Z dlhodob\u00e9ho h\u013eadiska je naj\u00fa\u010dinnej\u0161ou
soci\u00e1lnou politikou pr\u00e1ve dobr\u00e1 rodinn\u00e1 politika! \u010co je dobr\u00e9 pre rodinu, je dobr\u00e9
aj pre spolo\u010dnos\u0165 a \u0161t\u00e1t.<\/p>\n\n\n\n
Podobne plat\u00ed, \u017ee pre svoju vitalitu a rozvoj potrebuje \u0161t\u00e1t, spolo\u010dn\u00e1 Eur\u00f3pa
i svet prostredie prajn\u00e9 nielen pre obchod \u010di invest\u00edcie, ale \u2013 a osobitne \u2013
prostredie prajn\u00e9 a priazniv\u00e9 pre rodiny a pre ml\u00e1de\u017e (family-friendly, youth
friendly). V r\u00e1mci E\u00da rodinn\u00e1 politika je a zost\u00e1va kompetenciou \u010dlensk\u00fdch
\u0161t\u00e1tov. Pr\u00e1vne defin\u00edcie a politick\u00e9 pr\u00edstupy k in\u0161tit\u00facii man\u017eelstva a rodiny v
jednotliv\u00fdch krajin\u00e1ch sa l\u00ed\u0161ia. Existuje v\u0161ak spolo\u010dn\u00e9 presved\u010denie, \u017ee podpora
rodiny je jednou z centr\u00e1lnych s\u00fa\u010dast\u00ed soci\u00e1lnej politiky kraj\u00edn, ako to potvrdzuje
zalo\u017eenie Eur\u00f3pskej aliancie pre rodiny v roku 2007 po\u010das nemeck\u00e9ho
predsedn\u00edctva Rady E\u00da.<\/p>\n\n\n\n
Jej cie\u013eom je vytvori\u0165 impulzy pre rodinne orientovan\u00fa politiku
prostredn\u00edctvom v\u00fdmeny dobr\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed a my\u0161lienok a cez posilnenie
spolupr\u00e1ce medzi \u010dlensk\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi v tejto oblasti. Ministri pre ot\u00e1zky rodiny a
soci\u00e1lnych vec\u00ed sa dohodli na zriaden\u00ed webovskej str\u00e1nky iniciat\u00edvy
(http:\/\/ec.europa.eu\/employment_social\/families\/index_en.html), ktor\u00e1
bude
spr\u00edstup\u0148ova\u0165 rodinn\u00e9 politiky v jednotliv\u00fdch \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1toch, dobr\u00e9 sk\u00fasenosti,
\u0161t\u00fadie, pr\u00edspevky a inform\u00e1cie o eur\u00f3pskych podujatiach.<\/p>\n\n\n\n
Na tomto mieste mo\u017eno urobi\u0165 jeden z\u00e1ver: Globaliz\u00e1cia m\u00f4\u017ee pom\u00f4c\u0165
rodine, ak sa rodina stane glob\u00e1lnou prioritou, a teda ak medzin\u00e1rodn\u00e9 politick\u00e9,
ekonomick\u00e9, soci\u00e1lne, vedeck\u00e9 a kult\u00farne aktivity bud\u00fa zameran\u00e9 na dobro rodiny
a spolo\u010dnosti.<\/p>\n\n\n\n
Globaliz\u00e1cia<\/p>\n\n\n\n
Globaliz\u00e1cia je jedn\u00fdm z charakteristick\u00fdch javov dne\u0161n\u00e9ho sveta, hlavne
v ekonomike, aj ke\u010f b\u00fdva len nejasne definovan\u00e1, s n\u00e1chylnos\u0165ou na
zveli\u010dovanie. Jedni ju v\u00edtaj\u00fa ako pr\u00edle\u017eitos\u0165 a ako proces \u0161\u00edrenia v\u00fddobytkov vedy
a techniky, otv\u00e1rania trhov a eliminovania hran\u00edc. Na druhej strane je \u010dasto
zatracovan\u00e1 ako n\u00e1stoj o\u017eobra\u010dovania chudobn\u00fdch a bohatnutia bohat\u00fdch.
Argumenty za i proti vych\u00e1dzaj\u00fa z istej sk\u00fasenosti, a preto chcem na \u00favod
vyjadri\u0165 z\u00e1kladn\u00fa t\u00e9zu, \u017ee globaliz\u00e1cia sama osebe je hodnotovo neutr\u00e1lna.
Globaliz\u00e1cia so svojimi d\u00f4sledkami m\u00f4\u017ee by\u0165 dobrou pr\u00edle\u017eitos\u0165ou, ale nesie aj
rizik\u00e1. Z\u00e1vis\u00ed to od toho, \u010di trendy, ktor\u00e9 cez \u0148u vn\u00e1\u0161ame do vz\u0165ahov a do
podmienok \u017eivota, sl\u00fa\u017eia \u010dloveku ako subjektu tohto procesu a s\u00fa v s\u00falade s
univerz\u00e1lnymi \u013eudsk\u00fdmi hodnotami, alebo robia z \u010dloveka objekt politiky,
obchodu \u010di z\u00e1ujmov. Z\u00e1vis\u00ed to tie\u017e od toho, \u010di sme na prebiehaj\u00face procesy
pripraven\u00ed, alebo len ich komentujeme, alebo nad nimi iba lamentujeme.
Globaliz\u00e1ciu mo\u017eno vn\u00edma\u0165 predov\u0161etk\u00fdm ako narastaj\u00facu vz\u00e1jomn\u00fa
z\u00e1vislos\u0165 \u2013 interdependenciu. \u010coraz viac s\u00fa na\u0161e osudy \u0161iroko prepojen\u00e9, \u010di to
chceme, alebo nie. Existuj\u00fa mnoh\u00e9 v\u00fdzvy, ktor\u00e9 s\u00fa naozaj celosvetov\u00e9 a na ktor\u00e9
sa ned\u00e1 \u00fa\u010dinne odpoveda\u0165 len \u00fazkou aktivitou. \u010ci u\u017e ide o zmenu kl\u00edmy a \u017eivotn\u00e9
prostredie, ale aj o migr\u00e1ciu, verejn\u00e9 zdravie, dostupnos\u0165 energi\u00ed a podobne.
Pritom poh\u013eady na pr\u00ed\u010diny probl\u00e9mov a na ich rie\u0161enia s\u00fa v pluralitnej spolo\u010dnosti
\u010dasto kontroverzn\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Dynamika a rozsah zmien je v\u010faka globaliz\u00e1cii bezprecedentn\u00e1. Tovary,
obchody, kult\u00fara zo vzdialen\u00fdch kraj\u00edn, r\u00fdchle prekon\u00e1vanie vzdialenost\u00ed, celkov\u00e1
dostupnos\u0165 inform\u00e1ci\u00ed, obrovsk\u00fd rozsah kontaktov medzi \u013eu\u010fmi a kult\u00farami,
rodinn\u00ed pr\u00edbuzn\u00ed na druhom konci kontinentu \u010di na druhej strane zemegule\u2026 Aj to
je dne\u0161n\u00fd svet. Napr\u00edklad: V poslednom polstoro\u010d\u00ed sa zv\u00fd\u0161il objem svetov\u00e9ho
obchodu s priemyseln\u00fdmi v\u00fdrobkami 50-n\u00e1sobne, s palivami a nerastn\u00fdmi
surovinami 10-n\u00e1sobne a s po\u013enohospod\u00e1rskymi produktmi 7-n\u00e1sobne. V tom
\u010dase turizmus nar\u00e1stol z 25 mili\u00f3nov os\u00f4b za rok na 700 mili\u00f3nov, pri\u010dom sa v
roku 2010 o\u010dak\u00e1va prekro\u010denie 1 miliarda os\u00f4b. Za posledn\u00fdch 40 rokov st\u00fapli
ceny ropy z \u00farovne pod 10 USD na vy\u0161e 100 USD za barel. V tom istom \u010dase
podstatne klesli ceny telekomunika\u010dn\u00fdch slu\u017eieb: cena trojmin\u00fatov\u00e9ho telefon\u00e1tu
medzi New Yorkom a Lond\u00fdnom klesla zo 60 USD na 0,4 USD. V zahrani\u010d\u00ed
\u0161tuduje 2,7 mili\u00f3na vysoko\u0161kol\u00e1kov (2005), \u010do predstavuje od roku 2000 n\u00e1rast
o 50 percent. Od prelomu tis\u00edcro\u010d\u00ed do s\u00fa\u010dasnosti sa zv\u00fd\u0161il po\u010det pou\u017e\u00edvate\u013eov
internetu z 361 mili\u00f3nov na 1,5 mili\u00e1rd \u013eud\u00ed. \u010clovek cez techniku siaha v
makrosvete na in\u00e9 teles\u00e1 vo vesm\u00edre, v mikrosvete odde\u013euje \u010dastice jadra at\u00f3mu a
rozv\u00edja nanotechnol\u00f3gie.<\/p>\n\n\n\n
Vzh\u013eadom na preva\u017euj\u00face formy v\u00fdroby a na hodnotov\u00e9 zmeny v
spolo\u010dnosti mo\u017eno kon\u0161tatova\u0165, \u017ee po postindustri\u00e1lnej a postmodernej
spolo\u010dnosti nastupuje spolo\u010dnos\u0165 informa\u010dn\u00e1 a komunika\u010dn\u00e1. Inform\u00e1cia sa st\u00e1va
kapit\u00e1lom. Internet a informa\u010dn\u00e9 technol\u00f3gie premie\u0148aj\u00fa na\u0161u zemegu\u013eu na jeden
komunika\u010dn\u00fd priestor, na glob\u00e1lnu dedinu. Cez m\u00e9di\u00e1, hlavne komer\u010dn\u00e9, narast\u00e1
tlak na originalitu kult\u00far a identitu n\u00e1rodov. Tieto trendy sp\u00f4sobuj\u00fa presadzovanie
individualizmu. Ten sa prejavuje \u013eahostajnos\u0165ou k probl\u00e9mom druh\u00fdch a vedie k
vytr\u00e1caniu medzi\u013eudskej solidarity, navzdory pozit\u00edvnym v\u00edzi\u00e1m zjednocuj\u00facej sa
Eur\u00f3py \u010di spolupracuj\u00faceho sveta. V globaliz\u00e1cii sa zv\u00e4\u010d\u0161a preferuje \u010disto
ekonomick\u00fd a finan\u010dn\u00fd pr\u00edstup, teda pragmatizmus. Prirodzen\u00e1 priorita kult\u00fary
a duchovn\u00e9 princ\u00edpy s\u00fa mnoh\u00fdmi vytl\u00e1\u010dan\u00e9 na ved\u013eaj\u0161iu ko\u013eaj. Veda a technika
\u010dasto predbiehaj\u00fa etiku.<\/p>\n\n\n\n
Glob\u00e1lna konkurencia zvy\u0161uje n\u00e1roky na \u013eudsk\u00e9 v\u00fdkony a na schopnosti
jednotlivca i spolo\u010dnosti. Pre \u010das\u0165 obyvate\u013estva to znamen\u00e1 nadmern\u00fa z\u00e1\u0165a\u017e
a n\u00e1rast tendenci\u00ed k r\u00f4znym form\u00e1m \u00faniku. Napriek tomu, antiglobalizmus nie je
cestou. A chcie\u0165 odstr\u00e1ni\u0165 globaliz\u00e1ciu je ut\u00f3piou. Prirovnal by som to
k rozb\u00edjaniu parn\u00fdch strojov v po\u010diato\u010dn\u00fdch f\u00e1zach priemyselnej revol\u00facie \u2013
v nich videli robotn\u00edci bezprostredn\u00fa pr\u00ed\u010dinu straty svojej pr\u00e1ce a nezam\u00fd\u0161\u013eali sa
hlb\u0161ie. Ale pr\u00e1ce m\u00f4\u017ee by\u0165 dos\u0165 pre v\u0161etk\u00fdch.<\/p>\n\n\n\n
Globaliz\u00e1ciu sprev\u00e1dzaj\u00fa aj rizik\u00e1. Podstata reakcie na tieto rizik\u00e1 spo\u010d\u00edva
predov\u0161etk\u00fdm v potrebe adapt\u00e1cie na nov\u00e9, st\u00e1le sa meniace podmienky. Ni\u010d nie
je tak\u00e9 st\u00e1le, ako zmena, povedal jeden filozof. Aj Cirkev to pozn\u00e1 vo svojich
dejin\u00e1ch: Ecclesia semper reformanda. Br\u00e1ni\u0165 sa tejto adapt\u00e1cii znamen\u00e1
zvy\u0161ova\u0165 nutn\u00e9 n\u00e1klady. Celkov\u00e1 cena za to je potom mimoriadne vysok\u00e1. Treba
k nej toti\u017e pripo\u010d\u00edta\u0165 predov\u0161etk\u00fdm stratu konkurencieschopnosti a spolu s \u0148ou
tie\u017e ohrozenie stability trhu pr\u00e1ce. S\u00fa\u010das\u0165ou tejto adapt\u00e1cie na meniace sa
podmienky v\u0161ak m\u00e1 by\u0165 zmysel pre solidaritu s t\u00fdmi, ktor\u00ed t\u00fato adapt\u00e1ciu
nezvl\u00e1daj\u00fa.<\/p>\n\n\n\n
Globaliz\u00e1cia je tu, nemo\u017eno ju ani ignorova\u0165, ani zastavi\u0165, treba ju spr\u00e1vne
usmer\u0148ova\u0165 a vyu\u017e\u00edva\u0165, da\u0165 jej \u013eudsk\u00fa tv\u00e1r, vn\u00e1\u0161a\u0165 do nej etiku solidarity s
\u010dlovekom. V anal\u00f3gii s kardin\u00e1lom Antonellim chcem poveda\u0165, \u017ee aj dnes m\u00f4\u017ee
D\u00e1vid v\u00ed\u0165azi\u0165 nad Goli\u00e1\u0161om. Tak, ako bolo v hist\u00f3rii trag\u00e9diou nadradi\u0165 moc,
triedu, rasu, n\u00e1rod nad princ\u00edp \u013eudskej rovnosti v d\u00f4stojnosti, tak nesmie
globaliza\u010dn\u00fd proces podriadi\u0165 \u010dloveka ekonomick\u00e9mu a politick\u00e9mu syst\u00e9mu, ale
naopak, syst\u00e9m m\u00e1 sl\u00fa\u017ei\u0165 \u010dloveku.<\/p>\n\n\n\n
V globalizuj\u00facom sa svete prebiehaj\u00fa protichodn\u00e9 javy: integr\u00e1cia a
dezintegr\u00e1cia \u0161t\u00e1tnych \u0161trukt\u00far. Som presved\u010den\u00fd, \u017ee nie hegem\u00f3nia niektor\u00fdch
alebo nieko\u013ek\u00fdch, ale subsidiarita je odpove\u010fou na spravodliv\u00e9 usporiadanie
vz\u0165ahov, na de\u013ebu kompetenci\u00ed a zodpovednosti. Subsidiarita je druh\u00e9 meno pre
slobodu. Pr\u00e1vo, nie sila, mus\u00ed dominova\u0165 vo vz\u0165ahoch medzi \u0161t\u00e1tmi. Skuto\u010dn\u00e1
solidarita je v z\u00e1ujme nielen slab\u00fdch, ale aj siln\u00fdch. Zdrav\u00e1 solidarita sa vypl\u00e1ca,
je \u201erentabiln\u00e1\u201c.<\/p>\n\n\n\n
Eur\u00f3psku integr\u00e1ciu by sme preto mali vidie\u0165 nielen ako odpove\u010f na
minulos\u0165 Eur\u00f3py, pozna\u010denej totalitn\u00fdmi ideol\u00f3giami, konfliktami a vojnami.
Globaliz\u00e1cia je v s\u00fa\u010dasnosti jednou z nov\u00fdch v\u00fdziev, ktor\u00e9 robia \u00fa\u010dinn\u00fa eur\u00f3psku
spolupr\u00e1cu a integr\u00e1ciu e\u0161te d\u00f4le\u017eitej\u0161ou. Iba spolu dok\u00e1\u017eeme ovplyv\u0148ova\u0165
charakter globaliz\u00e1cie a \u010fal\u0161\u00edch procesov, ktor\u00e9 podstatne ovplyv\u0148uj\u00fa na\u0161u
s\u00fa\u010dasnos\u0165 i bud\u00facnos\u0165.<\/p>\n\n\n\n
M\u00e9di\u00e1<\/p>\n\n\n\n
V posledn\u00fdch desa\u0165ro\u010diach vo v\u00fdraznej miere rastie vplyv nov\u00fdch
informa\u010dn\u00fdch a komunika\u010dn\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed, ktor\u00e9 sa stali m\u00e9diom r\u00fdchleho
prenosu nielen inform\u00e1ci\u00ed, ale aj \u017eivotn\u00e9ho \u0161t\u00fdlu a postojov, hodn\u00f4t a kult\u00fary.
O v\u00fdzname m\u00e9di\u00ed pre vz\u0165ahy v spolo\u010dnosti a vo svete nikto nepochybuje.
Totalitn\u00e9 re\u017eimy potl\u00e1\u010daj\u00fa ich slobodu a zneu\u017e\u00edvaj\u00fa ich na propagandu. Sloboda
m\u00e9di\u00ed a celkov\u00e1 sloboda spolo\u010dnosti spolu \u00fazko s\u00favisia. V demokratick\u00fdch \u0161t\u00e1toch
sa o m\u00e9di\u00e1ch hovor\u00ed ako o neform\u00e1lnom, \u0161tvrtom pilieri moci. Ich neprimeran\u00fd
vplyv \u010di dominancia v spolo\u010dnosti sa ozna\u010duj\u00fa ako mediokracia.<\/p>\n\n\n\n
Ale zrelos\u0165 pre slobodu sa v\u017edy sp\u00e1ja so zodpovednos\u0165ou. Plat\u00ed to aj o
slobode m\u00e9di\u00ed. Podobne ako \u0161t\u00e1t a politick\u00fd syst\u00e9m slobodnej spolo\u010dnosti maj\u00fa
m\u00e9di\u00e1 sl\u00fa\u017ei\u0165 \u010dloveku a nie ho ovl\u00e1da\u0165. Preto je na\u0161a sloboda, rast\u00faca globaliz\u00e1cia
a takmer v\u0161adepr\u00edtomnos\u0165 a sila m\u00e9di\u00ed pozvan\u00edm neby\u0165 z\u00e1visl\u00fdmi na m\u00e9di\u00e1ch, ale
rozumne vyu\u017e\u00edva\u0165 ich slu\u017eby a akt\u00edvne formova\u0165 podmienky pre ich p\u00f4sobenie na
miestnej, region\u00e1lnej, \u0161t\u00e1tnej, eur\u00f3pskej i medzin\u00e1rodnej \u00farovni.<\/p>\n\n\n\n
Z h\u013eadiska ob\u010dianskej i duchovnej zrelosti je v\u0161ak evidentnou v\u00fdzva by\u0165
medi\u00e1tormi v spolo\u010dnosti a vo svete, komunikova\u0165 s otvorenos\u0165ou pre \u010dloveka a
spolo\u010dn\u00e9 dobro, z\u00edskava\u0165 druh\u00fdch pre dobr\u00fa vec, budova\u0165 vz\u0165ahy na b\u00e1ze
\u013eudskosti a solidarity. Sv. Pavol, ktor\u00e9ho jubilejn\u00fd rok pr\u00e1ve prebieha, by bol
mo\u017eno akt\u00edvnym novin\u00e1rom, ur\u010dite by v\u0161ak bol anga\u017eovan\u00fdm medi\u00e1torom.
Zodpovednos\u0165 je najlep\u0161ou odozvou na slobodu, mier, demokraciu, spolo\u010dn\u00fa
Eur\u00f3pu, ktor\u00e9 s\u00fa v\u00fdsledkom mnoh\u00fdch obiet, utrpenia a \u00fasilia. To je odpove\u010f pre
nap\u013a\u0148anie v\u00fdzvy \u201eMysli glob\u00e1lne, konaj lok\u00e1lne\u201c.<\/p>\n\n\n\n
\u010co rob\u00ed E\u00da pre rozvoj a ochranu spolupr\u00e1ce v oblasti m\u00e9di\u00ed? Najzn\u00e1mej\u0161\u00edm
je zrejme program M\u00e9di\u00e1 2007, ktor\u00fd sl\u00fa\u017ei na podporu a distrib\u00faciu
audiovizu\u00e1lnej tvorby v krajin\u00e1ch E\u00da. S\u00fa\u010das\u0165ou spolo\u010dn\u00e9ho pr\u00edstupu je stanovenie
kv\u00f3ty, \u017ee m\u00e9di\u00e1 s\u00fa povinn\u00e9 vysiela\u0165 minim\u00e1lne 50 percent diel eur\u00f3pskej
proveniencie. T\u00fdm sa chr\u00e1ni a podporuje vlastn\u00e1 tvorba, ktor\u00e1 je s\u00fa\u010das\u0165ou
kult\u00farnej identity Eur\u00f3py. Z h\u013eadiska aktu\u00e1lnej legislat\u00edvy v oblasti m\u00e9di\u00ed v
skratke aspo\u0148 nieko\u013eko inform\u00e1ci\u00ed:<\/p>\n\n\n\n
Nov\u00e1
Smernica o audiovizu\u00e1lnych medi\u00e1lnych slu\u017eb\u00e1ch zah\u0155\u0148a
aj najmodernej\u0161ie audiovizu\u00e1lne slu\u017eby na po\u017eiadanie (on-demand audiovisual
media services) a nahradzuje p\u00f4vodn\u00fa smernicu o telev\u00edzii bez hran\u00edc. Potvrdzuje
z\u00e1kladn\u00e9 \u010drty eur\u00f3pskeho audiovizu\u00e1lneho modelu, ktor\u00fd zah\u0155\u0148a kult\u00farnu
r\u00f4znorodos\u0165, ochranu mladistv\u00fdch, ochranu spotrebite\u013ea, pluralizmus m\u00e9di\u00ed a boj
proti rasovej a n\u00e1bo\u017eenskej nezn\u00e1\u0161anlivosti. \u010clensk\u00e9 \u0161t\u00e1ty (\u010c\u0160) musia
implementova\u0165 smernicu do konca roku 2009.<\/p>\n\n\n\n
V decembri 2006 bolo prijat\u00e9 Odpor\u00fa\u010danie o ochrane mladistv\u00fdch a \u013eudskej
d\u00f4stojnosti a o pr\u00e1ve na odpove\u010f. E\u00da odpor\u00fa\u010da \u010c\u0160 prija\u0165 relevantn\u00e9 pravidl\u00e1 pre
v\u0161etky audiovizu\u00e1lne a on-line informa\u010dn\u00e9 slu\u017eby. Zah\u0155\u0148a tie\u017e medi\u00e1lnu
gramotnos\u0165, spolupr\u00e1cu a zdie\u013eanie sk\u00fasenost\u00ed medzi r\u00f4znymi regula\u010dn\u00fdmi
org\u00e1nmi, akcie proti diskrimin\u00e1cii a pr\u00e1vo na odpove\u010f vo vz\u0165ahu vo\u010di on-line
m\u00e9di\u00e1m. Osobitne sa zameriava na internet, zd\u00f4raz\u0148uj\u00fac potrebu jeho pozit\u00edvneho
vyu\u017e\u00edvania a boj proti ak\u00fdmko\u013evek neleg\u00e1lnym aktivit\u00e1m \u0161kodiacim mladistv\u00fdm.
V apr\u00edli t.r. Eur\u00f3pska komisia zverejnila Ozn\u00e1menie o videohr\u00e1ch, v ktorom
d\u00f4razne podporuje syst\u00e9my pr\u00edstupu k videohr\u00e1m pre mladistv\u00fdch a dospel\u00fdch
pod\u013ea vekovej klasifik\u00e1cie. Konkr\u00e9tne sa odpor\u00fa\u010da syst\u00e9m PEGI (PanEuropean
Games Information \u2013 Paneur\u00f3pska inform\u00e1cia o hr\u00e1ch), ktor\u00fd pou\u017e\u00edva v\u00e4\u010d\u0161ina
v\u00fdrobcov a \u010c\u0160. Je to dobrovo\u013en\u00fd samoregula\u010dn\u00fd syst\u00e9m organizovan\u00fd
softwarov\u00fdm priemyslom, ktor\u00fd bol po konzult\u00e1ci\u00e1ch s rodi\u010dovsk\u00fdmi
a spotrebite\u013esk\u00fdmi zdru\u017eeniami a n\u00e1bo\u017eensk\u00fdmi spolo\u010denstvami prijat\u00fd v apr\u00edli<\/p>\n\n\n\n
- \n
Od j\u00fana 2007 funguje PEGI on-line, spolufinancovan\u00fd EK, kde mo\u017eno
overi\u0165, \u010di v\u00fdrobca podp\u00edsal PEGI on-line bezpe\u010dnostn\u00fd k\u00f3d. Predajcovia videohier
s\u00fa vyzvan\u00ed, aby do dvoch rokov s\u00fahlasili s Paneur\u00f3pskym k\u00f3dexom o hr\u00e1ch pre
mladistv\u00fdch, v zmysle ktor\u00e9ho prij\u00edmaj\u00fa z\u00e1v\u00e4zok, \u017ee bud\u00fa informova\u0165 o PEGI
syst\u00e9me.
Bezpe\u010dnej\u0161\u00ed internet plus je n\u00e1zov programu, ktor\u00fd podporuje a koordinuje
n\u00e1rodn\u00e9 aktivity na zv\u00fd\u0161enie bezpe\u010dnosti pou\u017e\u00edvania internetu. Program m\u00e1 na
roky 2005 a\u017e 2008 rozpo\u010det 45 mili\u00f3nov eur. Podporuje napr\u00edklad zvy\u0161ovanie
vedomia o rizik\u00e1ch pou\u017e\u00edvania on-line technol\u00f3gi\u00ed, osobitne pre deti, a sp\u00f4soby,
ako im \u010deli\u0165 (napr. filtra\u010dn\u00e9 technol\u00f3gie); boj proti neleg\u00e1lnemu obsahu a rozvoj
siet\u00ed hor\u00facich liniek, kde mo\u017eno tak\u00e9to obsahy nahl\u00e1si\u0165; v\u00fdmenu inform\u00e1ci\u00ed
a dobr\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed medzi v\u00fdrobcami, pol\u00edciou, detsk\u00fdmi organiz\u00e1ciami
a verejnou spr\u00e1vou; samoregul\u00e1ciu v\u00fdrobcov. Program vytvoril dve siete: 1.
INSAFE \u2013 n\u00e1rodn\u00e9 kontaktn\u00e9 body, ktor\u00e9 vykon\u00e1vaj\u00fa aktivity na zvy\u0161ovanie
povedomia a prev\u00e1dzkuj\u00fa pomocn\u00e9, informa\u010dn\u00e9 linky; a 2. INHOPE \u2013 sie\u0165
hor\u00facich liniek, kde je mo\u017en\u00e9 nahl\u00e1si\u0165 ileg\u00e1lny obsah webovsk\u00fdch str\u00e1nok (napr.
detsk\u00fa pornografiu, fa\u0161istick\u00fd obsah a pod.). Od roku 2004 sa organizuje De\u0148
bezpe\u010dnej\u0161ieho internetu, ktor\u00e9ho cie\u013eom je zvy\u0161ova\u0165 informovanos\u0165 o rizik\u00e1ch
internetu pre mladistv\u00fdch. V roku 2009 sa uskuto\u010dn\u00ed 10. febru\u00e1ra. V roku 2008 sa
na tejto akcii z\u00fa\u010dastnilo 120 organiz\u00e1ci\u00ed v 56 krajin\u00e1ch.
Prieskumy ukazuj\u00fa, \u017ee pou\u017e\u00edvanie mobilov mladistv\u00fdmi je ove\u013ea menej
kontrolovan\u00e9 ne\u017e pou\u017e\u00edvanie internetu. Popredn\u00ed eur\u00f3pski mobiln\u00ed oper\u00e1tori
a poskytovatelia obsahu podp\u00edsali 6. febru\u00e1ra 2007, za akt\u00edvnej podpory EK,
Eur\u00f3psky r\u00e1mec pre bezpe\u010dnej\u0161ie pou\u017e\u00edvanie mobilov mlad\u0161\u00edmi adolescentmi
a de\u0165mi. Tento r\u00e1mec je z\u00e1kladom pre jednotliv\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 k\u00f3dexy. R\u00e1mec zah\u0155\u0148a
klasifik\u00e1ciu n\u00e1strojov na kontrolu pr\u00edstupu k tzv. obsahu pre dospel\u00fdch, akcie na
podporu povedomia a zn\u00ed\u017eenie pr\u00edstupu k ileg\u00e1lnym obsahom mobiln\u00fdmi
telef\u00f3nmi. Jedn\u00fdm z cie\u013eov je informova\u0165 rodi\u010dov o existuj\u00facich n\u00e1strojoch na
kontrolu pou\u017e\u00edvania internetu (vr\u00e1tane mobiln\u00e9ho) ich de\u0165mi.
\u010eal\u0161ou citlivou oblas\u0165ou je vytv\u00e1ranie vz\u0165ahov a siet\u00ed na internete (napr.
MySpace, Facebook). Je to pozit\u00edvna aktivita, ktor\u00e1 v\u0161ak prin\u00e1\u0161a aj anonymitu pre
r\u00f4zne indiv\u00eddu\u00e1, ktor\u00e9 otvorenos\u0165 a zvedavos\u0165 mlad\u00fdch chc\u00fa zneu\u017ei\u0165. Eur\u00f3pska
komisia preto vytvorila pracovn\u00fa skupinu pre networkov\u00e9 str\u00e1nky (Social
Networking Sites Task Force), ktor\u00e1 sa t\u00fdmto probl\u00e9mom zaober\u00e1. Komisia
organizuje pravideln\u00e9 F\u00f3rum bezpe\u010dnej\u0161ieho internetu.
Medi\u00e1lna gramotnos\u0165, ktor\u00fa treba rozv\u00edja\u0165, je \u201eschopnos\u0165 pr\u00edstupu
k m\u00e9di\u00e1m, ch\u00e1pania a kritick\u00e9ho zhodnotenia r\u00f4znych aspektov m\u00e9di\u00ed a ich
obsahu a schopnos\u0165 vytv\u00e1ra\u0165 komunik\u00e1ciu v r\u00f4znych kontextoch\u201c (EK, 2007).
\u013dudia s medi\u00e1lnou gramotnos\u0165ou s\u00fa schopn\u00ed lep\u0161ie vyu\u017e\u00edva\u0165 v\u0161etky pozit\u00edva m\u00e9di\u00ed
a s\u00fa\u010dasne lep\u0161ie br\u00e1ni\u0165 seba a svoje prostredie od \u0161kodliv\u00fdch, ur\u00e1\u017eliv\u00fdch
a ne\u017eelan\u00fdch obsahov. T\u00e1to gramotnos\u0165 je nevyhnutnou s\u00fa\u010das\u0165ou medi\u00e1lnej
v\u00fdchovy, ktor\u00e1 je ve\u013ekou v\u00fdzvou pre s\u00fa\u010dasn\u00fa spolo\u010dnos\u0165.
V\u00fdchova a vzdel\u00e1vanie
V\u00fdchova a vzdel\u00e1vanie s\u00fa pri t\u00e9me globaliz\u00e1cie i rodiny rozhoduj\u00face.
Preto\u017ee pre vzdelan\u00fdch a do \u017eivota pripraven\u00fdch \u013eud\u00ed je globaliz\u00e1cia pr\u00edle\u017eitos\u0165ou,
k\u00fdm pre t\u00fdch druh\u00fdch je sk\u00f4r hrozbou alebo probl\u00e9mom. \u010clovekom a osobou sa
rod\u00edme, ob\u010danom a osobnos\u0165ou sa st\u00e1vame. Vo v\u0161eobecnosti, vzdelan\u00fd \u010dlovek m\u00e1
vy\u0161\u0161iu zamestnate\u013enos\u0165, \u013eah\u0161ie sa integruje, \u00fa\u010dinnej\u0161ie sa m\u00f4\u017ee zapoji\u0165 do spr\u00e1vy
vec\u00ed verejn\u00fdch. Preto sa na\u0161e \u0161kolsk\u00e9 syst\u00e9my musia zamera\u0165 tak na podporu
dostupnosti ako aj kvality vzdelania. Spravodlivos\u0165 a efekt\u00edvnos\u0165 syst\u00e9mu
vzdel\u00e1vania treba vidie\u0165 v sp\u00e4tosti, ako dvojit\u00fd cie\u013e, nie ako \u201ebu\u010f \u2013 alebo\u201c
dilemu. Jednostrannos\u0165 toti\u017e vedie bu\u010f k rovnost\u00e1rstvu, alebo k elit\u00e1rstvu.
Vzdelanie je faktorom soci\u00e1lnej integr\u00e1cie, je jedn\u00fdm z naj\u00fa\u010dinnej\u0161\u00edch ekvaliz\u00e9rov
v spolo\u010dnosti. Vo svete rast\u00facej migr\u00e1cie (zvl\u00e1\u0161\u0165 imigr\u00e1cie) je vzdel\u00e1vanie det\u00ed
migrantov ve\u013ekou, n\u00e1ro\u010dnou v\u00fdzvou.
Vzh\u013eadom na r\u00fdchlo sa meniace podmienky na pracovnom trhu a n\u00e1stup
nov\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed sa nevyhnutnos\u0165ou st\u00e1va celo\u017eivotn\u00e9 vzdel\u00e1vanie. Lenin mal
pravdu v zd\u00f4raz\u0148ovan\u00ed tejto potreby (u\u010di\u0165 sa), ale m\u00fdlil sa \u010do do obsahu, resp.
zdroja u\u010denia (\u010do a od koho sa u\u010di\u0165). Chcem zd\u00f4razni\u0165, \u017ee v r\u00e1mci strat\u00e9gie
celo\u017eivotn\u00e9ho vzdel\u00e1vania maj\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu nielen neakademick\u00e9 in\u0161tit\u00facie a
neform\u00e1lne vzdel\u00e1vanie, ale osobitne aj univerzity, zvl\u00e1\u0161\u0165 tie, ktor\u00e9 pripravuj\u00fa
pedag\u00f3gov.
Tret\u00edm k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm aspektom vplyvu vzdel\u00e1vania a vzdelanosti na
spolo\u010dnos\u0165, hospod\u00e1rstvo a svet je prepojenos\u0165 medzi vzdelan\u00edm, vedou a
v\u00fdskumom a inov\u00e1ciami. Tento vedomostn\u00fd trojuholn\u00edk znamen\u00e1 \u00fa\u010dinnej\u0161\u00ed prenos
nov\u00fdch poznatkov do praxe. Zvl\u00e1\u0161\u0165 Eur\u00f3pa, ktor\u00e1 si ct\u00ed najstar\u0161ie i zaklad\u00e1 nov\u00e9
univerzity, mus\u00ed dba\u0165 aj o kvalitu vzdelania. Pre\u010do sme prv\u00ed, najsilnej\u0161\u00ed na svete
vo futbale? Lebo ho m\u00e1me radi, z\u00e1le\u017e\u00ed n\u00e1m na \u0148om, investujeme do\u0148. Nemohlo by
to by\u0165 podobne aj vo svete vzdel\u00e1vania? (Pritom je ve\u013ek\u00fd rozdiel vo vplyve
kvality futbalu a kvality vzdelania na vyspelos\u0165 spolo\u010dnosti. Aj ke\u010f na Slovensku
m\u00e1me probl\u00e9m aj s kvalitou futbalu.)
Inovat\u00edvna spolo\u010dnos\u0165, ako o tom hovor\u00ed americk\u00fd sociol\u00f3g R. Florida,
\u00faspe\u0161ne sp\u00e1ja tri T: talent, technol\u00f3giu a toleranciu. Talent dostal ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s, v
r\u00f4znej miere a v r\u00f4znom charaktere. Jednotlivec ho potrebuje rozv\u00edja\u0165 aj s
podporou rodi\u010dov, u\u010dite\u013eov, vychov\u00e1vate\u013eov. Technol\u00f3gia znamen\u00e1 dostupnos\u0165
prostriedkov pre rozvoj talentu \u2013 po\u010d\u00edta\u010d, husle, \u0161portovisko, \u0161peci\u00e1lny invalidn\u00fd
voz\u00edk, pr\u00edstroj \u010di diel\u0148a s n\u00e1strojmi. A tolerancia je pozvan\u00edm do \u00fa\u010dasti na rozvoji
aj pre marginalizovan\u00fdch a znev\u00fdhodnen\u00fdch.
Rodina je prvou \u0161kolou \u2013 \u0161kolou spolupatri\u010dnosti, zodpovednosti,
solidarity, je laborat\u00f3riom l\u00e1sky. Preto mus\u00ed by\u0165 v \u0161kol\u00e1ch zabezpe\u010den\u00e1 v\u00fdchova v
s\u00falade s presved\u010den\u00edm a vierou rodi\u010dov, ako to potvrdzuj\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9
medzin\u00e1rodnopr\u00e1vne dokumenty a \u00fastavn\u00e9 trad\u00edcie demokratick\u00fdch \u0161t\u00e1tov. A na
druhej strane, \u0161kola m\u00e1 by\u0165 diel\u0148ou \u013eudskosti, ako zd\u00f4raz\u0148oval u\u010dite\u013e n\u00e1rodov J.
A. Komensk\u00fd.
Forma\u010dn\u00fd vplyv m\u00e9di\u00ed vo v\u00fdchovnom procese nem\u00e1 s\u00faperi\u0165 s vplyvom
rodiny a \u0161koly, ale m\u00e1 tento proces podporova\u0165. V tejto s\u00favislosti prvou t\u00e9mou je
v\u00fdchova det\u00ed a druhou \u2013 mo\u017eno menej zrejmou, no d\u00f4le\u017eitou \u2013 je \u201ev\u00fdchova\u201c,
charakter m\u00e9di\u00ed. Treba i jedno, i druh\u00e9. Obrazne povedan\u00e9, rodi\u010dia nem\u00f4\u017eu z lesa
vyzbiera\u0165 v\u0161etky jedovat\u00e9 huby pred t\u00fdm, ne\u017e tam pustia deti. Treba, aby deti
dobre rozpozn\u00e1vali jedl\u00e9 a nejedl\u00e9 huby. O ko\u013eko \u013eah\u0161\u00edm a \u00faspe\u0161nej\u0161\u00edm by tento
proces bol, keby im v tom pom\u00e1hala nielen \u0161kola, ale aj m\u00e9di\u00e1. \u017dia\u013e, s\u00fa aj tak\u00e9,
ktor\u00e9 odpad, ba jed priam rozsievaj\u00fa \u2013 sofistikovanou, popul\u00e1rnou a atrakt\u00edvnou
formou.
Odborn\u00edci bud\u00fa ove\u013ea konkr\u00e9tnej\u0161ie hovori\u0165 o tom, ako vyu\u017ei\u0165 m\u00e9di\u00e1 na
\u0161\u00edrenie pozit\u00edvnych hodn\u00f4t, podporuj\u00facich rodinu. Aby m\u00e9di\u00e1 vzdel\u00e1vali a
in\u0161pirovali k zodpovedn\u00fdm postojom a spr\u00e1vaniu a nepon\u00fakali iba kr\u00e1tkodob\u00e9
p\u00f4\u017eitky a konzumn\u00e9 pr\u00edstupy. Aby namiesto spolo\u010dnosti z\u00e1bavy (entertainment
society, Spa\u00dfgesellschaft) a \u0161\u00edrenia il\u00fazie, ktor\u00e1 vedie k n\u00e1slednej dezil\u00fazii, m\u00e9di\u00e1
pom\u00e1hali formova\u0165 zrel\u00fa ob\u010diansku spolo\u010dnos\u0165. Je tie\u017e d\u00f4le\u017eit\u00e9 vzdel\u00e1va\u0165
rodi\u010dov, aby sa nau\u010dili pracova\u0165 s modern\u00fdmi komunika\u010dn\u00fdmi prostriedkami, aby
nenarastala genera\u010dn\u00e1 priepas\u0165 pr\u00e1ve v\u010faka existencii t\u00fdchto prostriedkov.
Ke\u010f hovor\u00edme o v\u00fdchove mlad\u00fdch, profesion\u00e1lnych novin\u00e1rov, som r\u00e1d, \u017ee
tu na Katol\u00edckej univerzite v Ru\u017eomberku vid\u00edme skuto\u010dne pozit\u00edvny pr\u00edklad.
Svetov\u00fd medi\u00e1lny odborn\u00edk profesor Tadeusz Zas\u0119pa je nov\u00fdm rektorom a katedra
\u017eurnalistiky sa \u00faspe\u0161ne rozv\u00edja. Nech sa v\u00e1m dar\u00ed aj na\u010falej, a e\u0161te viac!
Kult\u00fara
Kult\u00fara ka\u017ed\u00e9ho n\u00e1roda a spolo\u010dnosti sa opiera o kult\u00faru rod\u00edn a
jednotlivcov. Hanusovsky povedan\u00e9, \u010dlovek a kult\u00fara s\u00fa dve tv\u00e1re tej istej reality.
Kult\u00fara vyjadruje hodnoty, pod\u013ea ktor\u00fdch formujeme svoje vz\u0165ahy, n\u00e1zory a
postoje. Hodnoty a ich s\u00falad s\u00fa predpokladom integr\u00e1cie v duchu \u201ejednoty
v rozmanitosti\u201c. Pr\u00e1ve \u00facta k vlastnej kult\u00fare a vedomie vlastnej identity s\u00fa
predpokladom pre dial\u00f3g medzi kult\u00farami a n\u00e1bo\u017eenstvami. Ignorancia je cestou k
intolerancii. Dial\u00f3g je stavebnou tehlou pre budovanie jednoty v ka\u017edom
spolo\u010denstve, po\u010dn\u00fac rodinou. Iba v dial\u00f3gu a otvorenosti sa d\u00e1 formova\u0165
s\u00fadr\u017enos\u0165 \u013eudstva v jeho kult\u00farnej a n\u00e1bo\u017eenskej rozmanitosti.
Globaliz\u00e1cia nesmie reprezentova\u0165 drobiaci mlyn pre kult\u00fary, v ktorom sa
v\u0161etko zmie\u0161a a zunifikuje. Kr\u00e1sa ve\u013ekej starovekej mozaiky je v jej celku i v
\u010diastkach (pars pro toto). Celok sa opiera o po\u010detn\u00e9 a odli\u0161n\u00e9 mal\u00e9 \u010diastky, je nimi
tvoren\u00fd. Najmen\u0161\u00edm vyjadren\u00edm takejto \u013eudskej mozaiky je rodina. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm
\u013eudstvo ako celok, dokonca vo svojej kontinuite. Teda ako spolo\u010denstvo na\u0161ich
predkov a n\u00e1s, \u010do sme tu a teraz, a t\u00fdch, ktor\u00ed prich\u00e1dzaj\u00fa po n\u00e1s.
Kult\u00farna rozmanitos\u0165 nie je probl\u00e9mom, ale bohatstvom a pozvan\u00edm k
dial\u00f3gu, k vz\u00e1jomn\u00e9mu obohateniu a k spolupr\u00e1ci. Som r\u00e1d, \u017ee E\u00da bola \u00faspe\u0161n\u00fdm
protagonistom tohto pr\u00edstupu v r\u00e1mci UNESCO: od roku 2007 je platn\u00fdm
Dohovor UNESCO o ochrane a podpore kult\u00farnej rozmanitosti, ktor\u00fd sa stal
v\u00e1\u017enou, novou s\u00fa\u010das\u0165ou medzin\u00e1rodn\u00e9ho pr\u00e1va. Pr\u00e1ve toto je cenn\u00fdm pr\u00edspevkom
k formovaniu glob\u00e1lnych podmienok vo svete, v r\u00e1mci ktor\u00fdch sa nepodria\u010fuj\u00fa
kult\u00farne z\u00e1ujmy a prostriedky v\u00fdlu\u010dn\u00e9mu z\u00e1ujmu obchodu a ekonomick\u00e9ho zisku.
Je to zvl\u00e1\u0161\u0165 citliv\u00e9 pre rozvojov\u00e9 krajiny a zranite\u013en\u00e9 kult\u00fary mal\u00fdch \u0161t\u00e1tov a
n\u00e1rodov. Ale d\u00f4le\u017eit\u00e9 je to aj pre vyspel\u00e9 \u0161t\u00e1ty z h\u013eadiska rozvoja du\u00e1lnych
medi\u00e1lnych syst\u00e9mov a pre postavenie verejnopr\u00e1vnych m\u00e9di\u00ed.
Z\u00e1kladn\u00fdm dorozumievac\u00edm n\u00e1strojom a prejavom kult\u00fary ka\u017edej rodiny a
n\u00e1roda je re\u010d. V\u0161imnime si teda etymologick\u00fd vz\u0165ah medzi jazykom a rodi\u010dmi: V
po\u010detn\u00fdch kult\u00farach na celom svete sa tradi\u010dne hovor\u00ed o materinskom jazyku
(lingua madre, mother tongue, Muttersprache, la langue maternelle, lengua
materna, anyanyelv). Potvrdzuje to d\u00f4le\u017eit\u00fa a prvotn\u00fa \u00falohu matky pri
komunik\u00e1cii s die\u0165a\u0165om. Ke\u010f sa hovor\u00ed o vlasti, o domovine, zd\u00f4raz\u0148uje sa vz\u0165ah
k otcovi: ot\u010dina (patria, fatherland, Vaterland, la terre de nos p\u00e8res, ojcyzna).
T\u00e1to zakorenen\u00e1 a v jazykov\u00fdch prostriedkoch zak\u00f3dovan\u00e1 jednoduch\u00e1 m\u00fadros\u0165
n\u00e1rodov a vekov n\u00e1m poukazuje na fakt, \u017ee pre zdrav\u00fd v\u00fdvoj potrebuje \u010dlovek tak
matku, ako i otca. Die\u0165a\u0165u prirodzene patr\u00ed pr\u00e1vo na oboch rodi\u010dov. Ve\u013emi pekne \u2013 ako to on vie \u2013 to vyjadril b\u00e1snik, majster Milan R\u00fafus v Modlitbe za rodi\u010dov:
\u201eDve r\u00fa\u010dky de\u0165om stvoril Boh: pre ocka jednu, druh\u00fa mame.\u201c
Z\u00e1ver<\/strong>
Po sformovan\u00ed informa\u010dnej spolo\u010dnosti, kde medi\u00e1lna dostupnos\u0165
zabezpe\u010duje informa\u010dn\u00fa dostupnos\u0165, si ve\u013ea (nielen) eur\u00f3pskych kraj\u00edn postavilo
m\u00e9tu budova\u0165 vedomostn\u00fa spolo\u010dnos\u0165. Vzh\u013eadom na st\u00e1le v\u00e4\u010d\u0161\u00ed v\u00fdznam
vedomost\u00ed a poznania je to pre dlhodob\u00fd rozvoj spolo\u010dnosti a pre jej hospod\u00e1rsky
rast a zamestnanos\u0165 potrebn\u00e1 amb\u00edcia. Ale e\u0161te d\u00f4le\u017eitej\u0161ou amb\u00edciou je potreba
formova\u0165 m\u00fadru spolo\u010dnos\u0165, kde sa vedomosti sp\u00e1jaj\u00fa so z\u00e1kladn\u00fdmi \u013eudsk\u00fdmi
hodnotami v m\u00fadrych, zodpovedn\u00fdch rozhodnutiach.
H\u013eadanie odpoved\u00ed na ot\u00e1zky, ktor\u00fdm \u010del\u00ed dne\u0161n\u00e1 rodina v globalizovanom
svete, je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fdm h\u013eadan\u00edm. Ka\u017ed\u00e1 doba prin\u00e1\u0161a nov\u00e9 probl\u00e9my a v\u00fdzvy,
ako o tom p\u00ed\u0161e aj p\u00e1pe\u017e Benedikt XVI. vo svojej encyklike Spe salvi \u2013
o kres\u0165anskej n\u00e1deji: \u201eSt\u00e1le nov\u00e9 nam\u00e1hav\u00e9 h\u013eadanie spr\u00e1vneho usporiadania
poriadku \u013eudsk\u00fdch vec\u00ed je \u00falohou ka\u017edej gener\u00e1cie. Nikdy to nie je jednoducho
splnen\u00e1 \u00faloha. Ka\u017ed\u00e1 gener\u00e1cia mus\u00ed preto prinies\u0165 svoj vklad, aby stanovila
presved\u010div\u00e9 usporiadanie slobody a dobra, ktor\u00e9 by pom\u00e1halo nasleduj\u00facej
gener\u00e1cii ako orient\u00e1cia na spr\u00e1vne pou\u017e\u00edvanie \u013eudskej slobody a dalo tak \u2013 st\u00e1le v
\u013eudsk\u00fdch medziach \u2013 ist\u00fa garanciu aj pre bud\u00facnos\u0165.\u201c
Prajem v\u00e1m, aby sme v\u0161etci akt\u00edvne dozrievali k \u017eivotnej m\u00fadrosti
slobodn\u00fdch a zodpovedn\u00fdch \u010dlenov ve\u013ekej \u013eudskej rodiny.<\/li>\n<\/ol>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"Predn\u00e1\u0161ka prednesen\u00e1 v r\u00e1mci XXIII Medzin\u00e1rodn\u00e9ho kongresu rodinyRodina a m\u00e9di\u00e1Ru\u017eomberok, 5. september 2008 V\u00e1\u017een\u00fd p\u00e1n prorektor,Va\u0161a Eminencia, Excelencie,cten\u00ed hostia, mil\u00e9 d\u00e1my, v\u00e1\u017een\u00ed p\u00e1ni! Je pre m\u0148a c\u0165ou z\u00fa\u010dastni\u0165 sa na tomto v\u00fdznamnom medzin\u00e1rodnomkongrese s bohatou mnohoro\u010dnou trad\u00edciou. \u010eakujem medzin\u00e1rodn\u00e9muorganiza\u010dn\u00e9mu v\u00fdboru a rektorovi za pozvanie. Som ve\u013emi r\u00e1d, \u017ee po Kyjevev m\u00e1ji 2006 je mlad\u00e1 Katol\u00edcka […]<\/p>","protected":false},"author":2,"featured_media":18384,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[340],"tags":[1061,514,607],"class_list":["post-18383","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-sk","tag-globalizacia","tag-rodina","tag-svet"],"yoast_head":"\n
Rodina v globalizovanom svete - J\u00e1n Fige\u013e<\/title>\n<meta name=\"robots\" content=\"index, follow, max-snippet:-1, max-image-preview:large, max-video-preview:-1\" \/>\n<link rel=\"canonical\" href=\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/\" \/>\n<meta property=\"og:locale\" content=\"sk_SK\" \/>\n<meta property=\"og:type\" content=\"article\" \/>\n<meta property=\"og:title\" content=\"Rodina v globalizovanom svete - J\u00e1n Fige\u013e\" \/>\n<meta property=\"og:description\" content=\"Predn\u00e1\u0161ka prednesen\u00e1 v r\u00e1mci XXIII Medzin\u00e1rodn\u00e9ho kongresu rodinyRodina a m\u00e9di\u00e1Ru\u017eomberok, 5. september 2008 V\u00e1\u017een\u00fd p\u00e1n prorektor,Va\u0161a Eminencia, Excelencie,cten\u00ed hostia, mil\u00e9 d\u00e1my, v\u00e1\u017een\u00ed p\u00e1ni! Je pre m\u0148a c\u0165ou z\u00fa\u010dastni\u0165 sa na tomto v\u00fdznamnom medzin\u00e1rodnomkongrese s bohatou mnohoro\u010dnou trad\u00edciou. \u010eakujem medzin\u00e1rodn\u00e9muorganiza\u010dn\u00e9mu v\u00fdboru a rektorovi za pozvanie. Som ve\u013emi r\u00e1d, \u017ee po Kyjevev m\u00e1ji 2006 je mlad\u00e1 Katol\u00edcka […]\" \/>\n<meta property=\"og:url\" content=\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/\" \/>\n<meta property=\"og:site_name\" content=\"J\u00e1n Fige\u013e\" \/>\n<meta property=\"article:publisher\" content=\"https:\/\/www.facebook.com\/p\/Jn-Fige-prv-slovensk-eurokomisr-100064782245760\/\" \/>\n<meta property=\"article:published_time\" content=\"2008-09-05T18:13:00+00:00\" \/>\n<meta property=\"article:modified_time\" content=\"2026-05-25T18:23:51+00:00\" \/>\n<meta property=\"og:image\" content=\"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/michellemaria_pitzel-family-7022831-scaled.jpg\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:width\" content=\"2560\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:height\" content=\"1856\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:type\" content=\"image\/jpeg\" \/>\n<meta name=\"author\" content=\"Marek Ol\u0161ansk\u00fd\" \/>\n<meta name=\"twitter:card\" content=\"summary_large_image\" \/>\n<meta name=\"twitter:creator\" content=\"@janfigel\" \/>\n<meta name=\"twitter:site\" content=\"@janfigel\" \/>\n<meta name=\"twitter:label1\" content=\"Written by\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data1\" content=\"Marek Ol\u0161ansk\u00fd\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:label2\" content=\"Est. reading time\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data2\" content=\"18 minutes\" \/>\n<script type=\"application\/ld+json\" class=\"yoast-schema-graph\">{\"@context\":\"https:\/\/schema.org\",\"@graph\":[{\"@type\":\"Article\",\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/#article\",\"isPartOf\":{\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/\"},\"author\":{\"name\":\"Marek Ol\u0161ansk\u00fd\",\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#\/schema\/person\/075ccc066a23cc773101490caf54b374\"},\"headline\":\"Rodina v globalizovanom svete\",\"datePublished\":\"2008-09-05T18:13:00+00:00\",\"dateModified\":\"2026-05-25T18:23:51+00:00\",\"mainEntityOfPage\":{\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/\"},\"wordCount\":5135,\"publisher\":{\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#organization\"},\"image\":{\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/#primaryimage\"},\"thumbnailUrl\":\"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/michellemaria_pitzel-family-7022831-scaled.jpg\",\"keywords\":[\"globaliz\u00e1cia\",\"rodina\",\"svet\"],\"articleSection\":[\"Slovensky\"],\"inLanguage\":\"sk\"},{\"@type\":\"WebPage\",\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/\",\"url\":\"https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/\",\"name\":\"Rodina v globalizovanom svete - J\u00e1n Fige\u013e\",\"isPartOf\":{\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#website\"},\"primaryImageOfPage\":{\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/#primaryimage\"},\"image\":{\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/#primaryimage\"},\"thumbnailUrl\":\"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/michellemaria_pitzel-family-7022831-scaled.jpg\",\"datePublished\":\"2008-09-05T18:13:00+00:00\",\"dateModified\":\"2026-05-25T18:23:51+00:00\",\"breadcrumb\":{\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/#breadcrumb\"},\"inLanguage\":\"sk\",\"potentialAction\":[{\"@type\":\"ReadAction\",\"target\":[\"https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/\"]}]},{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"sk\",\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/#primaryimage\",\"url\":\"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/michellemaria_pitzel-family-7022831-scaled.jpg\",\"contentUrl\":\"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/michellemaria_pitzel-family-7022831-scaled.jpg\",\"width\":2560,\"height\":1856},{\"@type\":\"BreadcrumbList\",\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/#breadcrumb\",\"itemListElement\":[{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":1,\"name\":\"Home\",\"item\":\"https:\/\/janfigel.com\/\"},{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":2,\"name\":\"Rodina v globalizovanom svete\"}]},{\"@type\":\"WebSite\",\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#website\",\"url\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/\",\"name\":\"J\u00e1n Fige\u013e\",\"description\":\"\",\"publisher\":{\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#organization\"},\"potentialAction\":[{\"@type\":\"SearchAction\",\"target\":{\"@type\":\"EntryPoint\",\"urlTemplate\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/?s={search_term_string}\"},\"query-input\":{\"@type\":\"PropertyValueSpecification\",\"valueRequired\":true,\"valueName\":\"search_term_string\"}}],\"inLanguage\":\"sk\"},{\"@type\":\"Organization\",\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#organization\",\"name\":\"J\u00e1n Fige\u013e\",\"url\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/\",\"logo\":{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"sk\",\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#\/schema\/logo\/image\/\",\"url\":\"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2025\/06\/JF_Navy-Blue-1.png\",\"contentUrl\":\"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2025\/06\/JF_Navy-Blue-1.png\",\"width\":2451,\"height\":2451,\"caption\":\"J\u00e1n Fige\u013e\"},\"image\":{\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#\/schema\/logo\/image\/\"},\"sameAs\":[\"https:\/\/www.facebook.com\/p\/Jn-Fige-prv-slovensk-eurokomisr-100064782245760\/\",\"https:\/\/x.com\/janfigel\",\"https:\/\/sk.linkedin.com\/in\/jn-fige-110354126\",\"https:\/\/www.instagram.com\/figeljan\/\",\"https:\/\/www.youtube.com\/@janfigel_eu\"]},{\"@type\":\"Person\",\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#\/schema\/person\/075ccc066a23cc773101490caf54b374\",\"name\":\"Marek Ol\u0161ansk\u00fd\",\"url\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/author\/marek-olsansky\/\"}]}<\/script>\n<!-- \/ Yoast SEO plugin. -->","yoast_head_json":{"title":"Rodina v globalizovanom svete - J\u00e1n Fige\u013e","robots":{"index":"index","follow":"follow","max-snippet":"max-snippet:-1","max-image-preview":"max-image-preview:large","max-video-preview":"max-video-preview:-1"},"canonical":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/","og_locale":"sk_SK","og_type":"article","og_title":"Rodina v globalizovanom svete - J\u00e1n Fige\u013e","og_description":"Predn\u00e1\u0161ka prednesen\u00e1 v r\u00e1mci XXIII Medzin\u00e1rodn\u00e9ho kongresu rodinyRodina a m\u00e9di\u00e1Ru\u017eomberok, 5. september 2008 V\u00e1\u017een\u00fd p\u00e1n prorektor,Va\u0161a Eminencia, Excelencie,cten\u00ed hostia, mil\u00e9 d\u00e1my, v\u00e1\u017een\u00ed p\u00e1ni! Je pre m\u0148a c\u0165ou z\u00fa\u010dastni\u0165 sa na tomto v\u00fdznamnom medzin\u00e1rodnomkongrese s bohatou mnohoro\u010dnou trad\u00edciou. \u010eakujem medzin\u00e1rodn\u00e9muorganiza\u010dn\u00e9mu v\u00fdboru a rektorovi za pozvanie. Som ve\u013emi r\u00e1d, \u017ee po Kyjevev m\u00e1ji 2006 je mlad\u00e1 Katol\u00edcka […]","og_url":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/","og_site_name":"J\u00e1n Fige\u013e","article_publisher":"https:\/\/www.facebook.com\/p\/Jn-Fige-prv-slovensk-eurokomisr-100064782245760\/","article_published_time":"2008-09-05T18:13:00+00:00","article_modified_time":"2026-05-25T18:23:51+00:00","og_image":[{"width":2560,"height":1856,"url":"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/michellemaria_pitzel-family-7022831-scaled.jpg","type":"image\/jpeg"}],"author":"Marek Ol\u0161ansk\u00fd","twitter_card":"summary_large_image","twitter_creator":"@janfigel","twitter_site":"@janfigel","twitter_misc":{"Written by":"Marek Ol\u0161ansk\u00fd","Est. reading time":"18 minutes"},"schema":{"@context":"https:\/\/schema.org","@graph":[{"@type":"Article","@id":"https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/#article","isPartOf":{"@id":"https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/"},"author":{"name":"Marek Ol\u0161ansk\u00fd","@id":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#\/schema\/person\/075ccc066a23cc773101490caf54b374"},"headline":"Rodina v globalizovanom svete","datePublished":"2008-09-05T18:13:00+00:00","dateModified":"2026-05-25T18:23:51+00:00","mainEntityOfPage":{"@id":"https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/"},"wordCount":5135,"publisher":{"@id":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#organization"},"image":{"@id":"https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/#primaryimage"},"thumbnailUrl":"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/michellemaria_pitzel-family-7022831-scaled.jpg","keywords":["globaliz\u00e1cia","rodina","svet"],"articleSection":["Slovensky"],"inLanguage":"sk"},{"@type":"WebPage","@id":"https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/","url":"https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/","name":"Rodina v globalizovanom svete - J\u00e1n Fige\u013e","isPartOf":{"@id":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#website"},"primaryImageOfPage":{"@id":"https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/#primaryimage"},"image":{"@id":"https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/#primaryimage"},"thumbnailUrl":"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/michellemaria_pitzel-family-7022831-scaled.jpg","datePublished":"2008-09-05T18:13:00+00:00","dateModified":"2026-05-25T18:23:51+00:00","breadcrumb":{"@id":"https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/#breadcrumb"},"inLanguage":"sk","potentialAction":[{"@type":"ReadAction","target":["https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/"]}]},{"@type":"ImageObject","inLanguage":"sk","@id":"https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/#primaryimage","url":"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/michellemaria_pitzel-family-7022831-scaled.jpg","contentUrl":"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2026\/05\/michellemaria_pitzel-family-7022831-scaled.jpg","width":2560,"height":1856},{"@type":"BreadcrumbList","@id":"https:\/\/janfigel.com\/2008\/09\/05\/rodina-v-globalizovanom-svete\/#breadcrumb","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Home","item":"https:\/\/janfigel.com\/"},{"@type":"ListItem","position":2,"name":"Rodina v globalizovanom svete"}]},{"@type":"WebSite","@id":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#website","url":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/","name":"J\u00e1n Fige\u013e","description":"","publisher":{"@id":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#organization"},"potentialAction":[{"@type":"SearchAction","target":{"@type":"EntryPoint","urlTemplate":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/?s={search_term_string}"},"query-input":{"@type":"PropertyValueSpecification","valueRequired":true,"valueName":"search_term_string"}}],"inLanguage":"sk"},{"@type":"Organization","@id":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#organization","name":"J\u00e1n Fige\u013e","url":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/","logo":{"@type":"ImageObject","inLanguage":"sk","@id":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#\/schema\/logo\/image\/","url":"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2025\/06\/JF_Navy-Blue-1.png","contentUrl":"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2025\/06\/JF_Navy-Blue-1.png","width":2451,"height":2451,"caption":"J\u00e1n Fige\u013e"},"image":{"@id":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#\/schema\/logo\/image\/"},"sameAs":["https:\/\/www.facebook.com\/p\/Jn-Fige-prv-slovensk-eurokomisr-100064782245760\/","https:\/\/x.com\/janfigel","https:\/\/sk.linkedin.com\/in\/jn-fige-110354126","https:\/\/www.instagram.com\/figeljan\/","https:\/\/www.youtube.com\/@janfigel_eu"]},{"@type":"Person","@id":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#\/schema\/person\/075ccc066a23cc773101490caf54b374","name":"Marek Ol\u0161ansk\u00fd","url":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/author\/marek-olsansky\/"}]}},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/18383","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=18383"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/18383\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":18385,"href":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/18383\/revisions\/18385"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/18384"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=18383"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=18383"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=18383"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}