{"id":18406,"date":"2008-01-18T14:40:00","date_gmt":"2008-01-18T13:40:00","guid":{"rendered":"https:\/\/janfigel.com\/?p=18406"},"modified":"2026-05-26T14:48:15","modified_gmt":"2026-05-26T12:48:15","slug":"konferencia-k-vstupu-slovenskej-republiky-do-eurozony","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/2008\/01\/18\/konferencia-k-vstupu-slovenskej-republiky-do-eurozony\/","title":{"rendered":"Konferencia k vstupu Slovenskej republiky do euroz\u00f3ny"},"content":{"rendered":"

Podujatie organizovan\u00e9 NR SR
Bratislava, 18. janu\u00e1r 2008<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Euro Tower Skyscraper Downtown – Free photo on Pixabay<\/a><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

\u00davod
\u010eakujem za pozvanie na t\u00fato parlamentn\u00fa konferenciu o vstupe
Slovenska do euroz\u00f3ny. Pova\u017eujem za ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9, ke\u010f sa na
spolo\u010dnom f\u00f3re stretn\u00fa a spolu diskutuj\u00fa hlavn\u00ed predstavitelia legislat\u00edvy,
exekut\u00edvy, regi\u00f3nov a z\u00e1stupcovia b\u00e1nk, spotrebite\u013esk\u00fdch
a podnikate\u013esk\u00fdch asoci\u00e1ci\u00ed a zdru\u017een\u00ed. Z\u00e1rove\u0148 je ve\u013emi pr\u00ednosn\u00e9 vypo\u010du\u0165
si sk\u00fasenosti t\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa v ned\u00e1vnej minulosti podie\u013eali na za\u010dlenen\u00ed
svojich kraj\u00edn do euroz\u00f3ny.
Eur\u00f3pska komisia je partnerom Slovenska v tomto procese. V
novembri sme s Ministerstvom financi\u00ed SR podp\u00edsali dohodu o podpore
slovenskej komunika\u010dnej strat\u00e9gie pre pr\u00edpravu na prevzatie eur\u00f3pskej
spolo\u010dnej meny.<\/p>\n\n\n\n

Euro v kontexte eur\u00f3pskej integr\u00e1cie
My\u0161lienka spolo\u010dnej Eur\u00f3py pre\u0161la v\u00fdvojom \u2013 od prv\u00fdch cie\u013eov ako bolo
vytvorenie colnej \u00fanie, spolo\u010dnej po\u013enohospod\u00e1rskej politiky a\u017e po
zlo\u017eitej\u0161ie projekty ako spolo\u010dn\u00fd trh \u010di jednotn\u00e1 mena. Tak, ako
zjednocovanie Eur\u00f3py nebol a nie je priamo\u010diary proces, nebolo a nie je
tomu tak ani v pr\u00edpade vytvorenia a zavedenia spolo\u010dnej meny. Pokusy o
u\u017e\u0161iu spolupr\u00e1cu v menovej oblasti s\u00fa takmer rovnako star\u00e9 ako samotn\u00fd
eur\u00f3psky integra\u010dn\u00fd proces. Po\u010dn\u00fac Eur\u00f3pskou platobnou \u00faniou v 50.
rokoch, cez vytvorenie Eur\u00f3pskeho menov\u00e9ho syst\u00e9mu a\u017e po Ekonomick\u00fa
a menov\u00fa \u00faniu. Tento rok je tomu u\u017e desa\u0165 rokov od vytvorenia EMU, \u010do je
pr\u00edle\u017eitos\u0165ou pre zhodnotenie dosiahnut\u00fdch \u00faspechov a pre pr\u00edpravu na
nadch\u00e1dzaj\u00face v\u00fdzvy v r\u00e1mci euroz\u00f3ny (d\u00fafam, \u017ee u\u017e za akt\u00edvnej \u00fa\u010dasti
Slovenska).
EMU je najrozvinutej\u0161\u00ed stupe\u0148 ekonomickej integr\u00e1cie v s\u00fa\u010dasnosti.
EMU sa postupne st\u00e1va d\u00f4le\u017eit\u00fdm motorom pre e\u0161te u\u017e\u0161iu spolupr\u00e1cu v
r\u00e1mci \u00fanie. Pre 319 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed, ktor\u00ed pou\u017e\u00edvaj\u00fa euro v ka\u017edodennom
\u017eivote, je spolo\u010dn\u00e1 mena hmatate\u013en\u00fdm symbolom zdie\u013ean\u00e9ho \u00faspechu a
v\u00fdziev pre Eur\u00f3pu do bud\u00facnosti.
Za vy\u0161e p\u00e4\u0165 rokov v obehu potvrdilo euro svoju \u017eivotaschopnos\u0165, ale aj
v\u00fdrazn\u00fd pr\u00ednos pre eur\u00f3psky a medzin\u00e1rodn\u00fd obchodn\u00fd a finan\u010dn\u00fd v\u00fdvoj.<\/p>\n\n\n\n

Roz\u0161\u00edrenie euroz\u00f3ny
Roz\u0161\u00edrenie euroz\u00f3ny o Slovinsko, Maltu a Cyprus s\u00fa d\u00f4kazom jej
otvoren\u00e9ho charakteru. Slovensko m\u00e1 amb\u00edciu prija\u0165 euro k 1. 1. 2009.
Proces pr\u00edpravy sa net\u00fdka iba N\u00e1rodnej banky a vl\u00e1dy, ale celej krajiny,
ka\u017ed\u00e9ho ob\u010dana (viac ako Schengen). Preto si pr\u00edprava vy\u017eaduje
rozumn\u00fa politiku a rozsiahlu informa\u010dn\u00fa a vzdel\u00e1vaciu kampa\u0148. Prieskumy
(napr. Eurobarometer zo septembra 2007) hovoria, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina Slov\u00e1kov
(55%) s\u00fahlas\u00ed s prijat\u00edm eura za n\u00e1rodn\u00fa menu, av\u0161ak a\u017e 43% chce \u010do
najsk\u00f4r viac inform\u00e1ci\u00ed o jej zaveden\u00ed.
Pr\u00ednos eura pre ob\u010danov, podnikate\u013eov a firmy
Euro pon\u00faka mno\u017estvo praktick\u00fdch v\u00fdhod najm\u00e4 pre ob\u010danov, napr.
jednoduch\u0161ie cestovanie v r\u00e1mci euroz\u00f3ny, bez zbyto\u010dn\u00fdch starost\u00ed so
zamie\u0148an\u00edm pe\u0148az\u00ed pri ka\u017edom prekro\u010den\u00ed hranice; ako aj \u013eah\u0161ie
porovn\u00e1vanie cien v r\u00e1mci kraj\u00edn euroz\u00f3ny;
Jednotn\u00e1 mena napom\u00e1ha vy\u0161\u0161iemu rastu cez zni\u017eovanie menov\u00fdch
v\u00fdkyvov, \u010d\u00edm sa vytv\u00e1ra stabilnej\u0161ie prostredie pre obchod a zni\u017euj\u00fa sa
rizik\u00e1 a neistoty pre obchodn\u00fdch partnerov pri dovoze a v\u00fdvoze svojich
v\u00fdrobkov;
Podnikatelia \u013eah\u0161ie pl\u00e1nuj\u00fa a prij\u00edmaj\u00fa investi\u010dn\u00e9 rozhodnutia, ke\u010f\u017ee
neistoty spojen\u00e9 s kurzov\u00fdmi v\u00fdkyvmi s\u00fa zredukovan\u00e9 na minimum;
Otv\u00e1ra sa aj viacej mo\u017enost\u00ed pre spotrebite\u013eov: jednotn\u00e1 mena umo\u017en\u00ed
spotrebite\u013eom jednoduch\u0161ie nakupovanie a vyu\u017e\u00edvanie slu\u017eieb v zahrani\u010d\u00ed,
spojen\u00e9 najm\u00e4 s rozvojom elektronick\u00e9ho obchodu;
Ve\u013ek\u00fd spolo\u010dn\u00fd trh s jednotnou menou znamen\u00e1 pre investorov, \u017ee ich
invest\u00edcie a obchod sa realizuj\u00fa v stabilnom ekonomickom prostred\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

Rizik\u00e1 a ot\u00e1zniky spojen\u00e9 so vstupom do euroz\u00f3ny
Mus\u00edm v\u0161ak aj spomen\u00fa\u0165, \u017ee vstup do euroz\u00f3ny prin\u00e1\u0161a rizik\u00e1, pokia\u013e
krajina nie je na tento vstup dostato\u010dne pripraven\u00e1.
Ekonomick\u00e1 politika krajiny by sa mala zamera\u0165 na
makroekonomick\u00fa stabilitu a vytvorenie r\u00e1mcov\u00fdch podmienok pre re\u00e1lne
ekonomick\u00e9 dobiehanie (catching-up). K\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 v tomto kontexte s\u00fa
obozretn\u00e1 rozpo\u010dtov\u00e1 politika, uv\u00e1\u017eliv\u00fd v\u00fdvoj v mzdovej politike, siln\u00fd
finan\u010dn\u00fd doh\u013ead a zdrav\u00e9 \u0161truktur\u00e1lne politiky smeruj\u00face k udr\u017eate\u013en\u00e9mu
rastu. D\u00f4le\u017eit\u00fdmi v\u00fdzvami pre Slovensko je dynamicky pokra\u010dova\u0165 v
rozpo\u010dtovej konsolid\u00e1cii a udr\u017ea\u0165 n\u00edzku infl\u00e1ciu.
Pred vstupom Slovenska do E\u00da oponenti vstupu argumentovali najm\u00e4
dramatick\u00fdm zvy\u0161ovan\u00edm cien po vstupe. My sme tvrdili, \u017ee ceny
porast\u00fa, rast cien sa ned\u00e1 zastavi\u0165, ale na ich rast bud\u00fa vpl\u00fdva\u0165 aj in\u00e9
okolnosti ako bol samotn\u00fd vstup do E\u00da. Re\u00e1lna situ\u00e1cia len potvrdila na\u0161e
tvrdenia. K \u017eiadnemu dramatick\u00e9mu n\u00e1rastu cien nedo\u0161lo. Navy\u0161e sme
cenov\u00fa hladinu dostali na \u00farove\u0148, ktor\u00e1 sp\u013a\u0148a maastrichtsk\u00e9 krit\u00e9ri\u00e1. Ani
dnes nemo\u017eno tvrdi\u0165, \u017ee ceny nebud\u00fa r\u00e1s\u0165. Ceny bud\u00fa r\u00e1s\u0165, ale m\u00f4\u017eu
v priebehu \u010dasu pri rozumnej, zodpovednej politike r\u00e1s\u0165 pomal\u0161ie.
Ako vidie\u0165 z v\u00fdvoja cenovej \u00farovne v roku 2007 na Slovensku v
porovnan\u00ed s v\u00fdvojom cien euroz\u00f3ne (Graf \u010d. 1), tento v podstate
kop\u00edroval v\u00fdvoj cien v E\u00da. Tak\u00fdto v\u00fdvoj je logick\u00fd a len potvrdzuje
skuto\u010dnos\u0165, \u017ee jednak na cenov\u00fa \u00farove\u0148 vypl\u00fdvaj\u00fa aj vonkaj\u0161ie podmienky
(ve\u013emi otvoren\u00e1 ekonomika) a po druh\u00e9, tak ako z 2. grafu jasne vidie\u0165,
rast cien na Slovensku je ni\u017e\u0161\u00ed v porovnan\u00ed s priemernou infl\u00e1ciou v E\u00da.<\/p>\n\n\n\n

Obavy z v\u00fdvoja cien po vstupe do euroz\u00f3ny boli spolo\u010dn\u00e9 pre v\u0161etk\u00fdch
jej nov\u00fdch \u010dlenov. Slovinsko, Malta \u010di Cyprus rozbehli iniciat\u00edvy, ktor\u00e9
zabr\u00e1nili maloobchodn\u00edkom zneu\u017e\u00edva\u0165 situ\u00e1ciu. Napr\u00edklad, v r\u00e1mci
iniciat\u00edvy FAIR (Fair-pricing Agreements in Retailing) sa zaviazalo 5000
maltsk\u00fdch obchodn\u00edkov, \u017ee nebud\u00fa neopodstatnene zvy\u0161ova\u0165 svoje
ceny a bud\u00fa spr\u00e1vne zobrazova\u0165 ceny v obidvoch men\u00e1ch. Na strane
spotrebite\u013eov zase existuje ostra\u017eitos\u0165 pri odha\u013eovan\u00ed pr\u00edpadov zneu\u017e\u00edvania
situ\u00e1cie. T\u00e1to ostra\u017eitos\u0165 je v\u0161ak potrebn\u00e1 nielen za za\u010diatku dvojit\u00e9ho
oce\u0148ovania, ale treba sa pripravi\u0165 na dlhodobej\u0161iu aktivitu a pou\u010di\u0165 sa zo
slovinsk\u00e9ho pr\u00edpadu, kde ostra\u017eitos\u0165 bola vysok\u00e1 iba v prv\u00fdch t\u00fd\u017ed\u0148och po
zaveden\u00ed eura.

Posil\u0148ovanie slovenskej koruny za posledn\u00e9 obdobie je pote\u0161uj\u00facou
skuto\u010dnos\u0165ou. Odr\u00e1\u017ea sa tu zdrav\u00fd ekonomick\u00fd v\u00fdvoj a d\u00f4vera v
slovensk\u00fa ekonomiku. Je pr\u00ednosom aj pre ob\u010danov cez zlac\u0148ovanie dovozov tovarov a slu\u017eieb. Posil\u0148ovanie meny nie je nekone\u010dn\u00fd
proces; existuj\u00fa ur\u010dit\u00e9 satura\u010dn\u00e9 hranice, dokedy sa m\u00f4\u017ee mena
spev\u0148ova\u0165. Na druhej strane je potrebn\u00e9 si v\u0161ak uvedomi\u0165, \u017ee pre podniky,
ktor\u00e9 s\u00fa zameran\u00e9 na export, posil\u0148ovanie znamen\u00e1 ni\u017e\u0161ie pr\u00edjmy, \u010do sa
prejavuje na ich ekonomickom v\u00fdsledku. Preto vstup do euroz\u00f3ny vytvor\u00ed
stabilnej\u0161ie ekonomick\u00e9 prostredie aj pre firmy, podnikate\u013eov a umo\u017en\u00ed im
udr\u017eate\u013ene sa rozv\u00edja\u0165 a pritiahne to aj viac invest\u00edci\u00ed.
\u010castokr\u00e1t po\u010d\u00favame hlasy, \u017ee susedn\u00e9 krajiny \u010dakaj\u00fa so vstupom do
Euroz\u00f3ny a \u017ee my sa pon\u00e1h\u013eame. V \u017eiadnom pr\u00edpade by nemalo \u00eds\u0165 o
preteky, ako tomu ne\u0161lo ani v pr\u00edpade roz\u0161irovania EU v roku 2004. Ka\u017ed\u00e1
krajina bola posudzovan\u00e1 individu\u00e1lne na z\u00e1klade dosiahnut\u00fdch v\u00fdsledkov
v procese roz\u0161irovania. Ak v\u0161ak krajina dodr\u017e\u00ed stanoven\u00fd term\u00edn, lep\u0161ie
dok\u00e1\u017ee odhadn\u00fa\u0165 svoje sily, a schopnosti a dok\u00e1\u017ee sa prisp\u00f4sobi\u0165
n\u00e1ro\u010dn\u00fdm krit\u00e9ri\u00e1m, st\u00e1va sa d\u00f4veryhodnej\u0161ou
. Prijatie eura je
d\u00f4kazom zdrav\u00e9ho ekonomick\u00e9ho v\u00fdvoja krajiny, stability cien, a vytv\u00e1ra
sa aj stabilnej\u0161ie prostredie vo verejn\u00fdch financi\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

Taktie\u017e bolo opakovane po\u010du\u0165 argument, \u017ee Komisia preferuje blokov\u00e9
vstupovanie do euroz\u00f3ny (spolo\u010dne V4 alebo pobaltsk\u00e9 krajiny). Tu by
som chcel op\u00e4tovne zd\u00f4razni\u0165, \u017ee to nie je pravda, \u010do dokazuje aj
doteraj\u0161ie roz\u0161irovanie. Komisia posudzovala 4 \u017eiadosti o roz\u0161irovanie, z
toho tri odporu\u010dila a jednu zamietla. Realita potvrdila, \u017ee rozhodnutie
Komisie bolo spr\u00e1vne. Litva nesp\u013a\u0148ala infla\u010dn\u00e9 krit\u00e9rium ani (tesne)
nomin\u00e1lne, ani z dlhodob\u00e9ho h\u013eadiska udr\u017eate\u013ene. V pr\u00edpade Slovinska
nastal v roku 2007 v\u00fdraznej\u0161\u00ed n\u00e1rast cien, ale tento v\u0161ak nes\u00favis\u00ed v\u00fdlu\u010dne
so zaveden\u00edm eura, ktor\u00e9mu mo\u017eno prip\u00edsa\u0165 0,6 p.b. na zv\u00fd\u0161en\u00ed infl\u00e1cie.
Na rast infl\u00e1cie vpl\u00fdval najm\u00e4 rast\u00faci dopyt, n\u00e1rast cien potrav\u00edn a energi\u00ed
ako i skuto\u010dnos\u0165, \u017ee Slovinsko zaznamenalo historicky najni\u017e\u0161iu mieru
nezamestnanosti a z\u00e1rove\u0148 presiahlo svoje kapacitn\u00e9 mo\u017enosti a za\u010dalo
sa bori\u0165 s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily.<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

Z\u00e1ver
Najhor\u0161ie by bolo, keby sme za\u010dali \u0161pekulova\u0165 alebo polemizova\u0165 \u010di
teraz \u00c1NO alebo NIE do euroz\u00f3ny, preto\u017ee toto nie je o nejak\u00fdch
pocitov\u00fdch rozhodnutiach. Mus\u00ed to by\u0165 ve\u013emi racion\u00e1lne a z\u00e1rove\u0148
konsenzu\u00e1lne, stabiln\u00e9 rozhodnutie. To znamen\u00e1, \u017ee vstup do euroz\u00f3ny
si vy\u017eaduje s\u00fahlas a st\u00e1los\u0165 strat\u00e9gi\u00ed na politickej i spolo\u010denskej \u00farovni.
Krajina len vtedy m\u00f4\u017ee by\u0165 \u00faspe\u0161n\u00e1 v tak\u00fdchto n\u00e1ro\u010dn\u00fd s\u00favislostiach ako
je integr\u00e1cia, ak nemen\u00ed svoju orient\u00e1ciu, nespochyb\u0148uje svoje vlastn\u00e9
amb\u00edcie, nemen\u00ed ciele a priority, ale zodpovedne a vytrvalo na nich
pracuje.
Bez existencie eura by sme v s\u00fa\u010dasnosti ove\u013ea viac poci\u0165ovali
historicky najvy\u0161\u0161ie ceny ropy, ove\u013ea viac by na n\u00e1s vpl\u00fdvala kr\u00edza na
americkom finan\u010dnom trhu. T\u00fdm, \u017ee t\u00e1to z\u00f3na stability m\u00e1 aj svoje
konkr\u00e9tne n\u00e1stroje a Slovensko je u\u017e na \u0148u naviazan\u00e9, v\u00fdrazne to pom\u00e1ha
aj n\u00e1\u0161mu rozvoju. Ak sa staneme jeho plnohodnotnou s\u00fa\u010das\u0165ou, tak tento
vn\u00fatorn\u00fd rozvoj sa m\u00f4\u017ee e\u0161te viac posilni\u0165. Nie v\u0161ak automaticky, ale
pokra\u010duj\u00facou s\u00fastredenos\u0165ou na \u010fal\u0161ie d\u00f4le\u017eit\u00e9 strat\u00e9gie a reformy.
Napr\u00edklad, na region\u00e1lny rozvoj, na skuto\u010dn\u00e9 vytv\u00e1ranie podmienok pre
vedomostn\u00fa ekonomiku, pre inov\u00e1cie a pre lep\u0161ie podnikate\u013esk\u00e9
prostredie. Samotn\u00fd vstup do euroz\u00f3ny probl\u00e9my a v\u00fdzvy nevyrie\u0161i. M\u00f4\u017ee
tomu v\u0161ak v\u00fdrazne napom\u00e1ha\u0165, ak je krajina na tieto v\u00fdzvy s\u00fastreden\u00e1 a
dlhodobo na nich pracuje.
Ost\u00e1va 349 dn\u00ed do pl\u00e1novan\u00e9ho zavedenia eura na Slovensku. M\u00e1me
pred sebou nieko\u013eko ve\u013emi n\u00e1ro\u010dn\u00fdch mesiacov a zop\u00e1r k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch
d\u00e1tumov. Koncom janu\u00e1ra (30. 1. 2008) prijme Eur\u00f3pska komisia svoje
odpor\u00fa\u010dania pre stanovisko Rady k aktualizovan\u00e9mu konvergen\u010dn\u00e9mu
programu Slovenska. V m\u00e1ji Komisia a ECB predlo\u017eia svoje posudky,
\u010di Slovensko sp\u013a\u0148a krit\u00e9ri\u00e1 na prijatie spolo\u010dnej meny. Rada ministrov
definit\u00edvne rozhodne v j\u00fani\/j\u00fali a stanov\u00ed neodvolate\u013en\u00fd konverzn\u00fd kurz
medzi korunou a eurom.
Proces vstupu Slovenska do euroz\u00f3ny je n\u00e1ro\u010dn\u00fd proces, ktor\u00fd treba
zvl\u00e1dnu\u0165 nielen technicky, ale hlavne ekonomicky a soci\u00e1lne. Dotkne sa
v\u0161etk\u00fdch obyvate\u013eov krajiny. Preto je d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby sme na to boli dobre
pripraven\u00ed. Na integr\u00e1cii z\u00edskavaj\u00fa, ako doteraz, t\u00ed, ktor\u00ed s\u00fa pripraven\u00ed a
akt\u00edvni. T\u00ed, ktor\u00ed dok\u00e1\u017eu ch\u00e1pa\u0165 s\u00favislosti a vyu\u017e\u00edva\u0165 ich pre svoj prospech
a pre prospech spolo\u010denstva, v ktorom \u017eij\u00fa.
Som presved\u010den\u00fd, \u017ee Slovensko m\u00f4\u017ee by\u0165 \u00faspe\u0161n\u00e9 aj po roku 2009 so
spolo\u010dnou eur\u00f3pskou menou. Napokon, d\u00f4veryhodn\u00e1 eur\u00f3pska mena je
u\u017e dnes jednou z d\u00f4le\u017eit\u00fdch podmienok pre stabilitu a pre \u010fal\u0161\u00ed
hospod\u00e1rsky rast a celkov\u00fd rozvoj Eur\u00f3pskej \u00fanie a jej \u010dlensk\u00fdch kraj\u00edn.<\/p>\n\n\n\n