Predn\u00e1\u0161ka na semin\u00e1ri pri pr\u00edle\u017eitosti 10. v\u00fdro\u010dia zalo\u017eenia Centra pre
Eur\u00f3psku politiku
Bratislava 16. marec 2007<\/p>\n\n\n\n
V\u00e1\u017een\u00fd p\u00e1n prezident, p\u00e1n vicepremi\u00e9r, p\u00e1n guvern\u00e9r, mil\u00ed hostia, mil\u00ed priatelia,
v\u00e1\u017een\u00fd p\u00e1n riadite\u013e Centra pre eur\u00f3psku politiku,<\/p>\n\n\n\n
som r\u00e1d, \u017ee tu m\u00f4\u017eem by\u0165 a vyjadri\u0165 osobn\u00fa rados\u0165 a v\u010faku za to, \u017ee CEP aj po 10
rokoch akt\u00edvne \u017eije, ke\u010f\u017ee nie v\u017edy v\u0161etko \u013eudsk\u00e9 pre\u017e\u00edva. CEP sa rozv\u00edja a prin\u00e1\u0161a
ob\u010danom Slovenska poznanie a eur\u00f3pske vz\u0165ahy, a t\u00fdm aj ist\u00fa v\u00e4\u010d\u0161iu mieru zodpovednosti
\u010di schopnosti pre zodpovednos\u0165. Som presved\u010den\u00fd, \u017ee Slovensko m\u00f4\u017ee by\u0165 analogicky
centrom pre eur\u00f3psku politiku tak, ako toto mal\u00e9 Centrum.<\/p>\n\n\n\n
<\/p>\n\n\n\n Bez idealizovania mo\u017eno poveda\u0165, \u017ee ob\u010diansky rozmer E\u00da je <\/p>\n\n\n\n Predn\u00e1\u0161ka na semin\u00e1ri pri pr\u00edle\u017eitosti 10. v\u00fdro\u010dia zalo\u017eenia Centra preEur\u00f3psku politikuBratislava 16. marec 2007 V\u00e1\u017een\u00fd p\u00e1n prezident, p\u00e1n vicepremi\u00e9r, p\u00e1n guvern\u00e9r, mil\u00ed hostia, mil\u00ed priatelia,v\u00e1\u017een\u00fd p\u00e1n riadite\u013e Centra pre eur\u00f3psku politiku, som r\u00e1d, \u017ee tu m\u00f4\u017eem by\u0165 a vyjadri\u0165 osobn\u00fa rados\u0165 a v\u010faku za to, \u017ee CEP aj po 10rokoch akt\u00edvne \u017eije, ke\u010f\u017ee nie v\u017edy […]<\/p>","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[340],"tags":[9],"class_list":["post-18452","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-sk","tag-eu"],"yoast_head":"\n
10 rokov v\u00fdvoja<\/strong><\/p>\n\n\n\n
Ke\u010f si uvedom\u00edme, kde sme boli pred desiatimi rokmi a kde sme teraz, tak je to
kvalitat\u00edvne a historicky ve\u013ek\u00e1 zmena. Mnoh\u00ed by sa s nami radi “vymenili”. M\u00e1m teraz na mysli krajiny, ktor\u00e9 sa usiluj\u00fa o vstup do E\u00da, ako aj krajiny, ktor\u00e9 sa \u0165a\u017eko dostan\u00fa do poz\u00edcie v\u00e1\u017enych kandid\u00e1tov, ale aj okolie Eur\u00f3py, pre ktor\u00e9 sa E\u00da st\u00e1va pr\u00ed\u0165a\u017elivej\u0161ou.
V dev\u00e4\u0165desiatych rokoch sme boli mimo integra\u010dn\u00e9ho pr\u00fadu a bolo potrebn\u00e9 urobi\u0165
mimoriadne ve\u013ea pr\u00e1ce, a to nielen na vl\u00e1dnej, parlamentnej \u010di in\u0161titucion\u00e1lnej b\u00e1ze, ale aj na tej ob\u010dianskej. Patr\u00ed za to v\u010faka mnoh\u00fdm, ktor\u00ed boli spom\u00ednan\u00ed ako multiplik\u00e1tori \u00fasilia o eur\u00f3psku integr\u00e1ciu, vr\u00e1tane CEPu.<\/p>\n\n\n\n
Mali sme doteraz jedin\u00e9 platn\u00e9 referendum, tesne platn\u00e9 (52%). Tento po\u010din bol
nesmierne v\u00fdznamn\u00fd z h\u013eadiska vyjadrenia politickej s\u00fanale\u017eitosti a zaradenia krajiny tam, kde dnes je. Vtedy bolo naozaj potrebn\u00e9 mobilizova\u0165 vedomie a svedomie pre nov\u00fa poz\u00edciu Slovenska ako odpove\u010f krajiny na svoju minulos\u0165 ale hlavne na s\u00fa\u010dasnos\u0165 a bud\u00facnos\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Toto \u00fasilie v\u0161ak neskon\u010dilo. Je to proces, v ktorom je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 sp\u00e1ja\u0165 n\u00e1rodn\u00e9
a eur\u00f3pske t\u00e9my a z\u00e1ujmy. Sk\u00fasenos\u0165 n\u00e1s u\u010d\u00ed aj o tom, \u017ee ke\u010f sme to dok\u00e1zali sp\u00e1ja\u0165, vtedy krajina napredovala, bola \u00faspe\u0161n\u00e1. A to je siln\u00fd odkaz aj pre dne\u0161n\u00e9 obdobie.<\/p>\n\n\n\n
Sp\u00e1janie n\u00e1rodn\u00e9ho a eur\u00f3pskeho z\u00e1ujmu<\/strong><\/p>\n\n\n\n
\u010casovo najbli\u017e\u0161ia n\u00e1rodn\u00e1 a eur\u00f3pska t\u00e9ma je roz\u0161\u00edrenie Schengenskej z\u00f3ny. Spolu,
kvalitne a s d\u00f4verou, \u017ee to Rak\u00fa\u0161ania m\u00f4\u017eu necha\u0165 na n\u00e1s. S\u00fa to mnoh\u00e9 s\u00favislosti, ktor\u00e9 nechcem popisova\u0165, no s\u00fa ve\u013emi citliv\u00e9 a d\u00f4le\u017eit\u00e9 pre slobodu \u013eud\u00ed a bezpe\u010dnos\u0165 v Eur\u00f3pe.
\u010eal\u0161ou t\u00e9mou pre nasleduj\u00face dva roky je euro, taktie\u017e n\u00e1rodn\u00e1 a eur\u00f3pska t\u00e9ma,
a s \u0148ou aj zmluvn\u00fd z\u00e1v\u00e4zok Slovenska zvl\u00e1dnu\u0165 to. Op\u00e4\u0165 to nie je len o in\u0161titucion\u00e1lnej
\u00farovni, o tom, \u017ee guvern\u00e9r, minister ako \u0161\u00e9f n\u00e1rodn\u00e9ho koordina\u010dn\u00e9ho t\u00edmu, ako aj
splnomocnenec vl\u00e1dy pre euro to zvl\u00e1dnu. Ale \u017ee to zvl\u00e1dne predov\u0161etk\u00fdm spolo\u010dnos\u0165 a hospod\u00e1rstvo vo svojich mal\u00fdch \u010di v\u00e4\u010d\u0161\u00edch dimenzi\u00e1ch. To znamen\u00e1 ve\u013emi ve\u013ea pr\u00e1ce,
komunik\u00e1cie, poznania, nie \u010dierno-bieleho, ale hlb\u0161ieho, odborn\u00e9ho.<\/p>\n\n\n\n
Tre\u0165ou n\u00e1rodnou a eur\u00f3pskou t\u00e9mou je amb\u00edcia formova\u0165 a rozv\u00edja\u0165 spolo\u010dnos\u0165 a
ekonomiku na vedomostiach. Vedomostn\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 je dnes u\u017e koncentrovanou t\u00e9mou nielen v tejto krajine ale aj v \u0161ir\u0161om priestore. M\u00e1 to v\u0161ak e\u0161te st\u00e1le \u010faleko k tomu, aby sme mohli poveda\u0165, \u017ee sa ve\u013ea podarilo. Zatia\u013e sa dar\u00ed konsenzu, \u017ee je to d\u00f4le\u017eit\u00e9, ale zost\u00e1va e\u0161te ve\u013ea pr\u00e1ce.<\/p>\n\n\n\n
Tu chcem pod\u010diarknu\u0165 jednu ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fa sk\u00fasenos\u0165: Ke\u010f sa n\u00e1rodn\u00e1 priorita,
re\u00e1lna a v\u00e1\u017ena, sp\u00e1ja s eur\u00f3pskou, vtedy m\u00f4\u017ee by\u0165 krajina v\u00fdrazne \u00faspe\u0161n\u00e1. Za p\u00e4\u0165, za
desa\u0165 rokov sa podstatne men\u00ed jej charakter z h\u013eadiska hospod\u00e1rskej v\u00fdkonnosti, soci\u00e1lnych parametrov, medzin\u00e1rodn\u00e9ho postavenia a obrazu. Potom sa tomu hovor\u00ed \u00edrsky alebo f\u00ednsky “z\u00e1zrak”. Je to v\u0161ak len logick\u00e9 vy\u00fastenie procesov, ktor\u00e9 s\u00fa rozumn\u00e9, v\u010dasn\u00e9, konsenzu\u00e1lne, nemenia sa s ka\u017edou vl\u00e1dou, s ka\u017ed\u00fdmi vo\u013ebami, a preto prines\u00fa svoje ovocie.<\/p>\n\n\n\n
50 rokov eur\u00f3pskej integr\u00e1cie<\/strong><\/p>\n\n\n\n
V tomto mesiaci budeme sl\u00e1vi\u0165 narodeniny – 50 rokov od podp\u00edsania R\u00edmskych zml\u00fav.
Na Slovensku sa v r. 1957 diali celkom in\u00e9 veci. Do \u010dela re\u017eimu v \u010cSR nastupoval Anton\u00edn Novotn\u00fd, za\u010d\u00ednala sa stavba prvej at\u00f3movej elektr\u00e1rne, nesk\u00f4r zhavarovanej A1, za\u010dali sa stava\u0165 niektor\u00e9 ve\u013ek\u00e9 diela, ale mnoh\u00ed \u013eudia boli v \u017eal\u00e1roch. Vl\u00e1dla nesloboda. V okt\u00f3bri 1956 bola sovietskymi tankami potla\u010den\u00e1 ma\u010farsk\u00e1 revol\u00facia.<\/p>\n\n\n\n
Na z\u00e1padnej strane Eur\u00f3py slobodn\u00e9 n\u00e1rody formovali z\u00e1klady integr\u00e1cie, ktor\u00e1 je
dnes u\u017e pova\u017eovan\u00e1 za ak\u00fasi ka\u017edodennos\u0165, za ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fa s\u00fa\u010das\u0165 v\u00fdvoja Eur\u00f3py. Je
d\u00f4le\u017eit\u00e9 si uvedomi\u0165, \u017ee to nebol automatizmus, \u017ee to nepri\u0161lo len tak, a \u017ee by\u0165 toho dnes s\u00fa\u010das\u0165ou je nielen ve\u013ek\u00e1 mo\u017enos\u0165 ale aj zodpovednos\u0165. Integr\u00e1cia za\u010d\u00ednala pri uhl\u00ed a oceli, n\u00e1sledne pokra\u010dovala cez ekonomick\u00fa spolupr\u00e1cu, spolo\u010dn\u00fa po\u013enohospod\u00e1rsku politiku a coln\u00fa \u00faniu, ktor\u00e9 postupne viedli k vytvoreniu jednotn\u00e9ho trhu, neskor\u0161ie aj menovej \u00fanie – euroz\u00f3ny. A dnes sme toho plnohodnotnou s\u00fa\u010das\u0165ou, aj ke\u010f e\u0161te s niektor\u00fdmi prechodn\u00fdmi
opatreniami a potrebn\u00fdmi krokmi.<\/p>\n\n\n\n
Ob\u010diansky rozmer Eur\u00f3py<\/strong><\/p>\n\n\n\n
St\u00e1le viac je dnes vidite\u013en\u00fd ob\u010diansky rozmer spolo\u010dnej Eur\u00f3py. Ten je z h\u013eadiska
bud\u00facnosti najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed, preto\u017ee ob\u010dania maj\u00fa v ruk\u00e1ch osudy svojich demokraci\u00ed a aj osudy spr\u00e1vy spolo\u010dn\u00fdch z\u00e1le\u017eitost\u00ed, na ktorej sa podie\u013eame so svojimi reprezent\u00e1ciami, ale aj pr\u00e1vami a povinnos\u0165ami.<\/p>\n\n\n\n
Jean Monnet, jeden zo zakladate\u013eov Eur\u00f3pskych spolo\u010denstiev, svoje memo\u00e1re
uv\u00e1dza peknou my\u0161lienkou: \u201eNebudujeme alianciu \u0161t\u00e1tov, ale sp\u00e1jame \u013eud\u00ed.\u201c To sa s\u00edce
\u013eahko povie, ale nie \u013eahko rob\u00ed, lebo Eur\u00f3pske spolo\u010denstv\u00e1 a \u00dania vznikali a s\u00fa hlavne
zmluvn\u00fdm priestorom \u0161t\u00e1tov. Demokratick\u00fd \u0161t\u00e1t je v ruk\u00e1ch ob\u010danov, a nie ob\u010dania v ruk\u00e1ch \u0161t\u00e1tu. To znamen\u00e1, \u017ee demokracie sa ist\u00fdm sp\u00f4sobom rozhodli spolupracova\u0165, aj ke\u010f na \u00favod, v prv\u00fdch dek\u00e1dach, to rozhodli len politick\u00e9 elity, reprezent\u00e1cie. Nekonali sa nejak\u00e9 referend\u00e1 \u010di ve\u013ek\u00e9 diskusie. Dnes je evidentn\u00e9, \u017ee E\u00da je \u00faniou \u0161t\u00e1tov a ob\u010danov, resp. ob\u010danov a ich \u0161t\u00e1tov. Politick\u00e9 spolo\u010denstvo sa ani ned\u00e1 dlhodobo vytv\u00e1ra\u0165 bez podpory \u013eud\u00ed. Skolabovalo by hne\u010f pri prvej kr\u00edze. T\u00fdch kr\u00edz u\u017e bolo viacero, mnoh\u00ed hovoria, \u017ee aj teraz je \u00dania v kr\u00edze. Bodaj by sme mali len tak\u00e9 “kr\u00edzy”, ktor\u00e9 s\u00fa charakteristick\u00e9 r\u00f4znorodos\u0165ou n\u00e1zorov, a kde sa sem-tam nie\u010do nevydar\u00ed. Na\u0161a spolupr\u00e1ca znamen\u00e1 proces, ist\u00fa evol\u00faciu. A ak to porovn\u00e1me s minulos\u0165ou Eur\u00f3py, s obdobiami, kedy totalitn\u00e9 re\u017eimy nere\u0161pektovali hodnotu \u010dloveka a jeho prim\u00e1rne postavenie vo\u010di \u0161t\u00e1tu, tak dnes je Eur\u00f3pa v ruk\u00e1ch ob\u010danov. <\/p>\n\n\n\n
st\u00e1le vidite\u013enej\u0161\u00ed.
Prv\u00fdkr\u00e1t v sedemdesiatych rokoch pri\u0161la do Eur\u00f3pskeho spolo\u010denstva na diskusiu
t\u00e9ma, ako ho pribl\u00ed\u017ei\u0165 ob\u010danom. Bola vytvoren\u00e1 skupina pod veden\u00edm belgick\u00e9ho premi\u00e9ra Lea Tindemansa, ktor\u00e1 vypracovala odpor\u00fa\u010dania, ako pribl\u00ed\u017ei\u0165 vtedaj\u0161ie Spolo\u010denstvo \u013eu\u010fom, lebo u\u017e v tom \u010dase nastali niektor\u00e9 nov\u00e9 svetov\u00e9 probl\u00e9my. Padol americk\u00fdm dol\u00e1rom ru\u010den\u00fd v\u00fdmenn\u00fd syst\u00e9m mien, na z\u00e1klade rozhodnutia vtedaj\u0161ieho prezidenta Richarda Nixona cena zlata prestala by\u0165 fixovan\u00e1. Nastala obrovsk\u00e1 kr\u00edza okolo ropy. Boli ve\u013ek\u00e9 probl\u00e9my okolo obchodu, preto\u017ee dve tretiny eur\u00f3pskeho obchodu sa diali cez americk\u00e9 dol\u00e1re, teda cez in\u00fa ako eur\u00f3psku menu. Hovorilo sa im euro-dol\u00e1re.<\/p>\n\n\n\n
Tindemansova skupina s\u00edce odpor\u00fa\u010dala nieko\u013eko bodov, no ni\u010d z toho sa a\u017e do
osemdesiatych rokov neudialo.
Vtedy nastal nov\u00fd v\u00fdrazn\u00fd politick\u00fd pohyb. Dvan\u00e1stka \u0161t\u00e1tov a Delorsova komisia
pripravili kroky ved\u00face k Jednotn\u00e9mu aktu a k Maastrichtu. V roku 1991 v Maastrichte sa v zmluv\u00e1ch po prv\u00fd kr\u00e1t vyskytol pojem ob\u010dianstva. Ob\u010dianstvo, ktor\u00e9 nenahr\u00e1dza n\u00e1rodn\u00e9, ale ho dop\u013a\u0148a a posil\u0148uje, vytv\u00e1ra pridan\u00fa hodnotu. Nie je to fenom\u00e9n, ktor\u00fd nem\u00e1 n\u00e1pl\u0148.<\/p>\n\n\n\n
Dnes ho napr\u00edklad konkr\u00e9tne c\u00edtime v polohe \u00fa\u010dasti na Schengene. Takisto ak p\u00f4jdete do vzdialen\u00fdch kraj\u00edn, ako ob\u010dania E\u00da sa v pr\u00edpade n\u00fadze m\u00f4\u017eete oprie\u0165 o diplomatick\u00fa a konzul\u00e1rnu slu\u017ebu in\u00fdch \u0161t\u00e1tov, \u010dlenov E\u00da.
V osemdesiatych rokoch sa za\u010dali opatrenia, ktor\u00e9 s\u00edce boli ve\u013emi jednoduch\u00e9, no
z\u00e1rove\u0148 aj ve\u013emi konkr\u00e9tne pre vedomie a vn\u00edmanie \u013eud\u00ed. Vtedaj\u0161ie Spolo\u010denstvo sa napr. rozhodlo vyd\u00e1va\u0165 spolo\u010dn\u00e9 pasy. Maj\u00fa spolo\u010dn\u00e9 ozna\u010denie v jazyku konkr\u00e9tnej krajiny a pou\u017e\u00edvaj\u00fa sa dodnes. V roku 1986 sa za\u010dala pou\u017e\u00edva\u0165 zn\u00e1ma modr\u00e1 vlajka so \u017elt\u00fdmi hviezdami a Beethovenova symf\u00f3nia ako spolo\u010dn\u00e1 hymna. Maastricht znamenal ist\u00fd prielom, preto\u017ee ob\u010dianstvo znamen\u00e1 aj ist\u00e9 pr\u00e1va a rovnos\u0165 vo vz\u0165ahu k in\u0161tit\u00faci\u00e1m E\u00da. Maastricht vytvoril in\u0161tit\u00fat ombudsmana, to znamen\u00e1, \u017ee ka\u017ed\u00fd ob\u010dan sa m\u00f4\u017ee dovol\u00e1va\u0165 svojich opr\u00e1vnen\u00ed vo\u010di v\u0161etk\u00fdm in\u0161tit\u00faci\u00e1m okrem Eur\u00f3pskeho s\u00fadu. Nesk\u00f4r, v dev\u00e4\u0165desiatych rokoch priniesla Amsterdamsk\u00e1 zmluva posilnenie v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpe\u010dnosti. Znamenala vytvorenie piliera, ktor\u00fd sa dnes jav\u00ed ako ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fd pre vn\u00fatro ale aj pre okolie E\u00da. Amsterdamsk\u00e1 zmluva hovor\u00ed o transparentnosti, o ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fdch krit\u00e9ri\u00e1ch pre fungovanie pr\u00e1vneho priestoru.<\/p>\n\n\n\n
Rok 2000 prin\u00e1\u0161a Chartu z\u00e1kladn\u00fdch pr\u00e1v, d\u00f4le\u017eit\u00fdch z h\u013eadiska politick\u00e9ho,
ekonomick\u00e9ho a soci\u00e1lneho. To je naozaj ve\u013ek\u00fd posun od kontroly uhlia a ocele,
po\u013enohospod\u00e1rskej a trhovej agendy smerom k nov\u00fdm dimenzi\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n
Nechcem sa teraz detailne zaobera\u0165 \u00dastavnou zmluvou, ktor\u00e1 v\u0161ak nazna\u010duje
prich\u00e1dzaj\u00faci v\u00fdvoj. Spolo\u010dn\u00e1 Eur\u00f3pa potrebuje potvrdi\u0165 svoje hodnoty a princ\u00edpy, zefekt\u00edvni\u0165, spreh\u013eadni\u0165 a zlep\u0161i\u0165 svoje fungovanie v r\u00e1mci zastupite\u013eskej a participat\u00edvnej demokracie. V politickom priestore sa to \u017eiada, ak in\u0161tit\u00facie nemaj\u00fa by\u0165 cudzie, vzdialen\u00e9, bruselsk\u00e9, ale ob\u010dianske. D\u00f4le\u017eit\u00e9 je to, aby sa i vo vz\u0165ahu k nim mohli ob\u010dania nielen dobre vyzna\u0165, ale aj anga\u017eova\u0165. Vzr\u00e1stla otvorenos\u0165 rokovan\u00ed nielen Eur\u00f3pskeho parlamentu, ale aj Rady.<\/p>\n\n\n\n
Prij\u00edmanie legislat\u00edvy v\u0161etk\u00fdmi 27 \u0161t\u00e1tmi sa kon\u00e1 za \u00fa\u010dasti kamier, ktor\u00e9 proces rokovan\u00ed vysielaj\u00fa do verejnosti, \u010do doteraz nebolo. Deje sa to dobrovo\u013ene, na z\u00e1klade dohody ministrov. Je mo\u017en\u00e9, \u017ee sa to ukotv\u00ed aj zmluvne.<\/p>\n\n\n\n
Pre posilnenie eur\u00f3pskeho ob\u010dianskeho rozmeru je teraz vytvoren\u00fd program, ktor\u00fd
pom\u00e1ha spolupr\u00e1ci miest, mimovl\u00e1dnych organiz\u00e1ci\u00ed a diskusi\u00e1m o Eur\u00f3pe. Tento ob\u010diansky program existuje od roku 2004, teraz m\u00e1 nov\u00fa podobu s n\u00e1zvom Eur\u00f3pa pre ob\u010danov. Program je potvrden\u00edm i posilnen\u00edm uveden\u00e9ho v\u00fdvoja za posledn\u00e9 desa\u0165ro\u010dia. Tento rozmer je rozhoduj\u00faci pre vz\u0165ahy v roz\u0161\u00edrenej \u00danii a vo svete, v ktorom m\u00f4\u017ee Eur\u00f3pa zohr\u00e1va\u0165 svoju nov\u00fa \u00falohu. Ak toti\u017e predt\u00fdm boli najcitlivej\u0161\u00edmi t\u00e9mami ot\u00e1zky mieru v Eur\u00f3pe, tak – schumanovsky povedan\u00e9 – dnes je u\u017e vojna medzi niekdaj\u0161\u00edmi siln\u00fdmi a \u010dast\u00fdmi nepriate\u013emi “nielen nepredstavite\u013en\u00e1, ale aj materi\u00e1lne nemo\u017en\u00e1”. Ich z\u00e1ujmy s\u00fa tak prepojen\u00e9, \u017ee pr\u00e1ve ich rozvojom a spolu\u00fa\u010das\u0165ou na nich je zabezpe\u010den\u00fd aj mier.<\/p>\n\n\n\n
Av\u0161ak to, \u010do je medzi \u0161t\u00e1tmi a \u013eu\u010fmi dnes ove\u013ea viac diskutovan\u00e9, u\u017e nie s\u00fa t\u00e9my
hmatate\u013en\u00e9. Ned\u00e1 sa to odv\u00e1\u017ei\u0165 a nalo\u017ei\u0165 do vag\u00f3nu ako uhlie a oce\u013e, aj ke\u010f energetika
alebo ekonomika bud\u00fa v\u017edy centr\u00e1lnou t\u00e9mou. S\u00fa to t\u00e9my ako identita, kult\u00fara, ob\u010dianstvo, hranice Eur\u00f3py, ktor\u00e9 s\u00fa v\u00fdzvou pre ment\u00e1lnu, duchovn\u00fa rovinu. S\u00fa v\u00fdzvou ch\u00e1pa\u0165 a rozv\u00edja\u0165 vz\u0165ahy, ktor\u00e9 zbli\u017euj\u00fa, ktor\u00e9 znamenaj\u00fa dominanciu pr\u00e1va a nie dominanciu sily, a ktor\u00e9 otv\u00e1raj\u00fa nov\u00e9 mo\u017enosti spolupr\u00e1ce. A toto je naozaj aj ve\u013ek\u00fdm poslan\u00edm pre spolo\u010dn\u00fa Eur\u00f3pu vo svete. Ona je pod\u013ea m\u0148a dnes pre n\u00e1s jedine\u010dn\u00fdm n\u00e1strojom na odpove\u010f vo\u010di globaliza\u010dn\u00fdm tlakom. Potrebuj\u00fa ju tak v\u00e4\u010d\u0161ie ako aj men\u0161ie krajiny na to, aby obst\u00e1li v celosvetovom v\u00fdvoji, a z\u00e1rove\u0148 aby vn\u00e1\u0161ali d\u00f4le\u017eit\u00e9, univerz\u00e1lne hodnoty do medzin\u00e1rodn\u00fdch vz\u0165ahov.<\/p>\n\n\n\n
Z\u00e1ver<\/strong><\/p>\n\n\n\n
Som r\u00e1d, \u017ee s\u00fa u n\u00e1s \u013eudia a in\u0161tit\u00facie, ktor\u00fdm na tom z\u00e1le\u017e\u00ed. Lebo na\u0161a integr\u00e1cia do
\u00danie bola nielen o tom, ako \u010derpa\u0165 z fondov E\u00da, ako sa sta\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou d\u00f4le\u017eit\u00fdch procesov, ale ako ich pre dobro vlastn\u00e9 ako aj medzin\u00e1rodn\u00e9 rozv\u00edja\u0165 na spolo\u010dn\u00fdch hodnot\u00e1ch. <\/p>\n\n\n\n
Budem sa te\u0161i\u0165, ak aj v bud\u00facnosti budeme ma\u0165 mo\u017enos\u0165 robi\u0165 pre tak\u00fato cestu Slovenska nie\u010do rozumn\u00e9. Desa\u0165 rokov Centra pre eur\u00f3psku politiku bolo doteraz v znamen\u00ed \u00fasilia o n\u00e1vrat na cestu, o za\u010dlenenie krajiny, ale aj o pln\u00fa \u00fa\u010das\u0165 v integra\u010dnom procese. \u010eal\u0161\u00ed v\u00fdvoj je svoj\u00edm sp\u00f4sobom e\u0161te n\u00e1ro\u010dnej\u0161\u00ed, lebo sa t\u00fdka zlo\u017eitej\u0161\u00edch t\u00e9m, na\u0161ich slovensk\u00fdch ako aj spolo\u010dn\u00fdch. T\u00fdka sa zodpovednosti napr\u00edklad za v\u00fdvoj na Balk\u00e1ne a v okol\u00ed E\u00da. Na tom Slovensko m\u00f4\u017ee a m\u00e1 plne participova\u0165, nie ako pozorovate\u013e alebo koment\u00e1tor, ale ako akt\u00e9r. A k tomu je treba aj zrel\u00e9 ob\u010dianske vedomie a schopnosti vpl\u00fdva\u0165 na medzin\u00e1rodn\u00e9 procesy.<\/p>\n\n\n\n
T\u00fdmto som chcel prispie\u0165 k n\u00e1\u0161mu ment\u00e1lnemu a koncep\u010dn\u00e9mu posunu od t\u00e9my
“o n\u00e1s na Slovensku ” viac k t\u00e9me “o n\u00e1s v Eur\u00f3pe a vo svete”. Chcem v\u00e1m za\u017eela\u0165, aby sa v\u00e1m v procese transform\u00e1cie a otv\u00e1rania myslenia darilo, lebo toto otv\u00e1ranie bolo a je s\u00fa\u010das\u0165ou eur\u00f3pskych procesov. Synonymom spolo\u010dnej Eur\u00f3py je otvorenos\u0165. Nem\u00e1 to predstavova\u0165 ak\u00fasi il\u00faziu. Skuto\u010dn\u00e1 otvorenos\u0165 je v\u00fdzvou mysle i srdca. Ak je myse\u013e
otvoren\u00e1, tak nach\u00e1dza racion\u00e1lne odpovede, konkurencieschopnos\u0165, kompetentnos\u0165 pre rie\u0161enie probl\u00e9mov. Ak je to sprev\u00e1dzan\u00e9 otvorenos\u0165ou srdca, tak je to aj o solidarite, ktor\u00e1 je tmelom medzi \u013eu\u010fmi a n\u00e1rodmi. Solidarita ide cez empatiu, sympatiu a schopnos\u0165 zdie\u013ea\u0165 osudy. Eur\u00f3pa m\u00e1 v tejto otvorenosti \u010do pon\u00faknu\u0165. Je dobr\u00e9, \u017ee sme v jej strede. R\u00e1d by som Slovensku a V\u00e1m v\u0161etk\u00fdm za\u017eelal by\u0165 v jej strede ment\u00e1lne, politicky a kult\u00farne.<\/p>\n\n\n\n
Centru pre eur\u00f3psku politiku prajem aj v \u010fal\u0161om desa\u0165ro\u010d\u00ed ve\u013ea in\u0161pir\u00e1cie, otvorenosti a \u00faspechov v slu\u017ebe svojmu poslaniu, ktor\u00e9 v\u00fdsti\u017ene charakterizuj\u00fa tri slov\u00e1 jeho n\u00e1zvu i doteraj\u0161ie v\u00fdsledky a zameranie jeho pr\u00e1ce.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"