{"id":18545,"date":"2005-05-05T23:03:00","date_gmt":"2005-05-05T21:03:00","guid":{"rendered":"https:\/\/janfigel.com\/?p=18545"},"modified":"2026-06-11T23:30:26","modified_gmt":"2026-06-11T21:30:26","slug":"europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/","title":{"rendered":"Eur\u00f3pa ako priestor vy\u0161\u0161ieho vzdel\u00e1vania a Slovensko"},"content":{"rendered":"

Vyst\u00fapenie J. Fige\u013ea, \u010dlena Eur\u00f3pskej komisie, d\u0148a 5. m\u00e1ja 2005 v Aule
Univerzity Komensk\u00e9ho v Bratislave<\/p>\n\n\n\n

\"\"
Books Bookshelf Library – Free photo on Pixabay<\/a><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

M\u00e1j je mesiac mlad\u00fdch, ale aj mesiac Eur\u00f3py. V t\u00fdchto t\u00fd\u017ed\u0148och je
viacero d\u00f4vodov na reflexie jej minulosti i bud\u00facnosti. Pred 60 rokmi sa
skon\u010dila najtragickej\u0161ia z vojen, ktor\u00e9 prebiehali aj na na\u0161om \u00fazem\u00ed. Pred 55
rokmi sa Schumanovou deklar\u00e1ciou za\u010dal proces, ktor\u00fd viedol vtedaj\u0161iu
slobodn\u00fa Eur\u00f3pu nielen k zmiereniu, ale aj k mierov\u00e9mu zjednoteniu.
Vznikol z\u00e1klad dne\u0161nej Eur\u00f3pskej \u00fanie. Pre rokom – 1. m\u00e1ja 2004 sa
Slovensko stalo s\u00fa\u010das\u0165ou tohto spolo\u010denstva.
Integra\u010dn\u00fd proces za\u010d\u00ednal pri uhl\u00ed a oceli. Bola to ve\u013emi jednoduch\u00e1
agenda: Kontrola produkcie uhlia a ocele, teda regul\u00e1cia jednoduch\u00fdch
komod\u00edt, ktor\u00e9 boli z\u00e1kladom pre vedenie vojny, pre zbroj\u00e1rstvo. Cez \u010fal\u0161ie
desa\u0165ro\u010dia v\u00fdvoj pokra\u010doval od zabezpe\u010dovania potrav\u00edn cez jednotn\u00fd trh
s v\u00e4\u010d\u0161ou mobilitou jeho prvkov, cez eur\u00f3psku spolo\u010dn\u00fa menu. Sme v \u0161t\u00e1diu,
kedy sa diskutuje o Eur\u00f3pe vedomost\u00ed, o vedomostnej spolo\u010dnosti a
ekonomike, o eur\u00f3pskej identite, o kult\u00farach, o dial\u00f3gu kult\u00far, o eur\u00f3pskom
ob\u010dianstve.<\/p>\n\n\n\n

Integra\u010dn\u00fd proces za\u010d\u00ednal pri uhl\u00ed a oceli. Bola to ve\u013emi jednoduch\u00e1
agenda: Kontrola produkcie uhlia a ocele, teda regul\u00e1cia jednoduch\u00fdch
komod\u00edt, ktor\u00e9 boli z\u00e1kladom pre vedenie vojny, pre zbroj\u00e1rstvo. Cez \u010fal\u0161ie
desa\u0165ro\u010dia v\u00fdvoj pokra\u010doval od zabezpe\u010dovania potrav\u00edn cez jednotn\u00fd trh
s v\u00e4\u010d\u0161ou mobilitou jeho prvkov, cez eur\u00f3psku spolo\u010dn\u00fa menu. Sme v \u0161t\u00e1diu,
kedy sa diskutuje o Eur\u00f3pe vedomost\u00ed, o vedomostnej spolo\u010dnosti a
ekonomike, o eur\u00f3pskej identite, o kult\u00farach, o dial\u00f3gu kult\u00far, o eur\u00f3pskom
ob\u010dianstve.<\/p>\n\n\n\n

Dozrievanie pre spolo\u010denstvo hodn\u00f4t<\/em><\/strong><\/p>\n\n\n\n

Bolo treba prejs\u0165 dlhou cestou, dlh\u00fdm v\u00fdvojom, aby sme sa posunuli
v diskusi\u00e1ch od t\u00e9m, ktor\u00e9 boli na za\u010diatku: Ako nevies\u0165 vojnu, ako sa
nezab\u00edja\u0165, preto\u017ee t\u00ed druh\u00ed s\u00fa in\u00ed. Ke\u010f si Eur\u00f3pa cenila vzdelanie, rozum,
intelekt, poznanie, kult\u00faru, v\u00e4\u010d\u0161inou sa vyhla vojn\u00e1m, nach\u00e1dzala in\u00e9
rie\u0161enia, povznesenie. Akon\u00e1hle vzdelanie bolo na \u00fastupe, a\u017e likvidovan\u00e9, boli zatv\u00e1ran\u00e9 \u0161koly alebo univerzity, p\u00e1len\u00e9 knihy, prich\u00e1dzala tvrd\u00e1 doba –
doba temna. A preto toto vn\u00edmanie je aj dnes k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9. Ak sa n\u00e1m bude dari\u0165
pos\u00fava\u0165 poznanie dopredu, p\u00f4jde dopredu aj Eur\u00f3pa, a s \u0148ou aj stredn\u00e1
Eur\u00f3pa, aj Slovensko. Soci\u00e1lne, \u013eudsky a \u2013 samozrejme – aj ekonomicky. Za
vy\u0161e 50 rokov eur\u00f3pska integr\u00e1cia priniesla mnoh\u00e9 \u00faspechy: o.i. aj to, \u017ee
dnes u\u017e m\u00f4\u017eeme hovori\u0165 o zjednoten\u00ed alebo o znovuzjednoten\u00ed kontinentu.
Eur\u00f3pa je schopn\u00e1 solidarity dovn\u00fatra, ale aj navonok; \u017ee je najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm
donorom rozvojovej pomoci; st\u00e1va sa atrakt\u00edvnym priestorom aj pre krajiny,
ktor\u00e9 sa chc\u00fa prida\u0165, aj pre \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sem migruj\u00fa. Toto v\u0161etko sa nezrodilo
automaticky, ale na z\u00e1klade ve\u013emi konkr\u00e9tneho \u013eudsk\u00e9ho \u00fasilia. A na druhej
strane m\u00e1me mnoh\u00e9 probl\u00e9my, ktor\u00e9 s\u00fa v\u00fdrazn\u00e9: Eur\u00f3pa starne, niektor\u00e9 jej
\u0161t\u00e1ty l\u00e1mu historick\u00e9 povojnov\u00e9 rekordy miery nezamestnanosti. A to hovor\u00ed
o jej zranite\u013enosti, o jej slabin\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n

Som presved\u010den\u00fd, \u017ee vzdel\u00e1vanie, starostlivos\u0165 o ml\u00e1de\u017e, poznanie je
odpove\u010fou aj na tieto probl\u00e9my \u2013 tak v niektor\u00fdch krajin\u00e1ch, ako aj vcelku,
aj vo vz\u0165ahu k okoliu. Je potrebn\u00e9, aby Eur\u00f3pa nebola svedkom v\u00fdvoja, ale
akt\u00e9rom. Aby dok\u00e1zala pozit\u00edvne ovplyv\u0148ova\u0165 v\u00fdvoj vo svojom okol\u00ed, \u010di u\u017e
vo v\u00fdchodnej, juhov\u00fdchodnej Eur\u00f3pe, na Balk\u00e1ne, v Stredomor\u00ed, ale aj vo
svete. To v\u0161etko sa d\u00e1 <\/em>ove\u013ea viac, ne\u017e si niekedy uvedomujeme, dosiahnu\u0165
prostredn\u00edctvom<\/em> vzdel\u00e1vania. Schopn\u00fd, vzdelan\u00fd ob\u010dan je akt\u00edvny doma aj
vonku, uvedomuje si medzin\u00e1rodn\u00e9 s\u00favislosti.
Pripom\u00ednam to preto, lebo nie je d\u00f4vod na zah\u00e1\u013eanie<\/em> po vstupe do
\u00danie. Sk\u00f4r naopak \u2013 je potrebn\u00e9 e\u0161te prida\u0165. Podobne ako ke\u010f sa z druhej
ligy post\u00fapi do prvej. Tam to nie je \u013eah\u0161ie. Tam to je e\u0161te n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie. Ale je
to lep\u0161ia liga, je to eur\u00f3pska prv\u00e1 liga. Znamen\u00e1 aj mo\u017enosti, ale aj
zodpovednos\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Eur\u00f3psky priestor vy\u0161\u0161ieho vzdel\u00e1vania<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Do r. 1999 bola spolupr\u00e1ca v oblasti eur\u00f3pskeho vzdel\u00e1vania
realizovan\u00e1 hlavne cez programy mobility, v\u00fdmen a partnerstiev (Erasmus
alebo Leonardo da Vinci). Umo\u017enilo to mnoh\u00fdm<\/em>
univerzit\u00e1m vytvori\u0165 si partnerstv\u00e1, viac ne\u017e mili\u00f3nu vysoko\u0161kol\u00e1kov \u0161tudova\u0165 za hranicami s podporou zvonku a s uznan\u00edm tohto \u0161t\u00fadia. Umo\u017enilo to tis\u00edckam u\u010dite\u013eov
u\u010di\u0165, \u0161tudova\u0165, pom\u00f4c\u0165 vytv\u00e1ra\u0165 si predpoklady pre e\u0161te lep\u0161ie uplatnenie
doma alebo v zahrani\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

V r. 1999 bola prijat\u00e1 Bolonsk\u00e1 deklar\u00e1cia. To je m\u00ed\u013enik, ktor\u00fd sa d\u00e1
nazva\u0165 v\u00e1\u017enou evol\u00faciou, alebo postupnou revol\u00faciou v eur\u00f3pskom zmysle.
Aj ke\u010f inak by som povedal, \u017ee Eur\u00f3pa sa vracia tam, kde u\u017e kedysi bola.
Vytvori\u0165 eur\u00f3psky priestor vy\u0161\u0161ieho vzdel\u00e1vania znamen\u00e1 vr\u00e1ti\u0165 sa k sl\u00e1ve
eur\u00f3pskych univerz\u00edt. K ich popredn\u00e9mu postaveniu vo svete, ale aj
k otvorenosti Eur\u00f3py vo\u010di sebe samej dovn\u00fatra, \u010do u\u017e tu kedysi bolo. To nie
je nostalgia. To je v\u00fdzva, aby sme toto obdobie vn\u00edmali ako ve\u013ek\u00fa postupn\u00fa
zmenu. Niektor\u00ed ju naz\u00fdvaj\u00fa najv\u00e4\u010d\u0161ou zmenou v eur\u00f3pskom univerzitnom
\u0161kolstve za sto rokov. Prebieha, nie je zav\u0155\u0161en\u00e1, sme niekde na polceste, na
pol rieky. V 1999 bola prijat\u00e1 deklar\u00e1cia, ktor\u00fa dnes nap\u013a\u0148a 40 kraj\u00edn.
\u010eal\u0161\u00edch 5 kraj\u00edn sa chce pripoji\u0165, \u010do len hovor\u00ed o tom, \u017ee to nie je vec p\u00e1r
\u0161t\u00e1tov alebo Eur\u00f3pskej \u00fanie samej osebe. Je to proces, ktor\u00fd je v podstate
celoeur\u00f3psky. N\u00f3rsko a \u0160vaj\u010diarsko, ktor\u00e9 sa na \u0148om tie\u017e z\u00fa\u010dast\u0148uj\u00fa, nie s\u00fa
\u010dlensk\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi \u00danie. To s\u00fa nepriame d\u00f4kazy toho, \u017ee to je d\u00f4le\u017eit\u00e9 aj
mimo E\u00da. Nie je to luxus, nejak\u00e9 hobby profesorov alebo ministrov, ale
ve\u013emi potrebn\u00fd proces pre ka\u017ed\u00e9ho jednotlivo, pre in\u0161tit\u00facie, pre krajiny – aj
pre tie najsilnej\u0161ie, najhrd\u0161ie a najtradi\u010dnej\u0161ie, a nakoniec pre Eur\u00f3pu, ktor\u00e1
st\u00e1le hovor\u00ed o \u00faniku mozgov. A to nielen zo Slovenska alebo z nov\u00fdch
ekonom\u00edk a demokraci\u00ed, ale z klasick\u00fdch, star\u00fdch. Viackr\u00e1t som bol na
dial\u00f3goch aj v Par\u00ed\u017ei a Berl\u00edne. Aj tam maj\u00fa ve\u013ek\u00e9 probl\u00e9my s t\u00fdmto
fenom\u00e9nom. Aj siln\u00e9 ekonomiky, siln\u00e9 krajiny c\u00edtia probl\u00e9m \u00faniku mozgov
ve\u013emi bo\u013eavo.<\/p>\n\n\n\n

A preto Bolonsk\u00fd proces od roku 1999 je odpove\u010fou na mnoh\u00e9
eur\u00f3pske, spolo\u010dn\u00e9 probl\u00e9my. A v tom je aj jedna z v\u00fdhod a potrieb \u00danie –
\u017ee dok\u00e1\u017eeme na probl\u00e9my h\u013eada\u0165 odpovede, nielen o nich diskutova\u0165 alebo
si odkazova\u0165, kto je za \u010do zodpovedn\u00fd. Je jasn\u00e9, \u017ee kompetencia \u0161t\u00e1tov je
v tomto z\u00e1sadn\u00e1. Na druhej strane, \u010d\u00edm viac kraj\u00edn participuje na nejakom
procese, t\u00fdm d\u00f4le\u017eitej\u0161ie je, aby koordinovali svoj postup. A preto \u00faloha
Eur\u00f3pskej komisie v tomto procese je ve\u013emi v\u00fdrazn\u00e1. Aj preto boli tak so
zvedavos\u0165ou a v\u00e1\u017enos\u0165ou vypo\u010dut\u00e9 pr\u00edhovory predsedu komisie a komis\u00e1ra
v Glasgowe na rokovan\u00ed Eur\u00f3pskej asoci\u00e1cie univerz\u00edt, ktor\u00e9 spom\u00ednal p\u00e1n
rektor. Aj preto sa od Eur\u00f3pskej komisie o\u010dak\u00e1va \u010dasto viac, ne\u017e len \u00faloha
moder\u00e1tora alebo organiz\u00e1tora. V apr\u00edli som predlo\u017eil Komisii komunik\u00e1ciu,
respekt\u00edve dokument o eur\u00f3pskych univerzit\u00e1ch. Je ve\u013emi citlivo vn\u00edman\u00fd
v jednotliv\u00fdch krajin\u00e1ch, lebo je to popis situ\u00e1cie a n\u00e1\u010drt \u010fal\u0161\u00edch krokov.
Samozrejme, je na \u0161t\u00e1toch kedy, ako a \u010di ich prijm\u00fa, ale v\u00fdvoj ide
nazna\u010den\u00fdm smerom. O tomto dokumente bude prebieha\u0165 diskusia po cel\u00fd
rok, hlavne v pr\u00edprave na novembrov\u00fa Radu ministrov. Bol konzultovan\u00fd od
roku 2003 s univerzitami, s jednotliv\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi, s in\u0161tit\u00faciami, ktor\u00e9 sa
zaoberaj\u00fa \u0161kolstvom tak, aby sme nach\u00e1dzali naozaj spolo\u010dn\u00e9 rie\u0161enia.
Okrem toho, ministri \u0161kolstva sa dohodli, \u017ee do r. 2010 sa prijm\u00fa opatrenia,
ktor\u00e9 z Eur\u00f3py urobia \u201esvetov\u00fa referenciu\u201c v oblasti vzdel\u00e1vania a ktor\u00e9 jej
znovu vr\u00e1tia kvalitu a relevanciu v celom svete cez dostato\u010dne konvergentn\u00e9
reformy. Tieto prebiehaj\u00fa a som r\u00e1d, \u017ee Slovensko postupuje tie\u017e v tomto
zmysle.<\/p>\n\n\n\n

Na popis, n\u00e1\u010drt toho, kde sa v\u00fdvoj nach\u00e1dza od r. 1999, dovo\u013ete mi
vyu\u017ei\u0165 aj niektor\u00e9 \u010d\u00edsla. Okrem toho, \u010do sa dohodlo o obsahu reforiem,
dohodli sme sa napr\u00edklad, \u017ee podstatne zv\u00fd\u0161ime invest\u00edcie do oblasti
v\u00fdskumu a v\u00fdvoja na 3 % hrub\u00e9ho dom\u00e1ceho produktu. Ako viete, nedar\u00ed sa
to eur\u00f3pskej dvadsa\u0165p\u00e4\u0165ke ako celku. Dar\u00ed sa to niektor\u00fdm krajin\u00e1m, napr. \u0161kandin\u00e1vskym. A pr\u00e1ve tieto krajiny dosiahli v minulom roku ve\u013emi dobr\u00e9
v\u00fdsledky z h\u013eadiska, vzdelanosti v \u0161t\u00fadii PISA (OECD), \u010do len potvrdzuje,
\u017ee tieto politiky spolu s\u00favisia. Ak sa skoro za\u010dne investova\u0165 do vzdel\u00e1vania,
potom s\u00fa dobr\u00e9 v\u00fdsledky aj vo v\u00fdskume, aj v hospod\u00e1rskom raste, aj
v zamestnanosti, produktivite pr\u00e1ce, v kompjuteriz\u00e1cii, internetiz\u00e1cii, at\u010f.
Ono to spolu ve\u013emi s\u00favis\u00ed, to nie je z\u00e1zrak, to je logick\u00fd, z\u00e1konit\u00fd v\u00fdvoj.
F\u00ednsko, ktor\u00e9 je 10 rokov v \u00danii, sa stalo \u010fal\u0161\u00edm dobr\u00fdm pr\u00edkladom. Je to 5
mili\u00f3nov\u00e1 krajina. Nie je v tieni ani b\u00fdval\u00e9ho v\u00fdchodn\u00e9ho ve\u013ek\u00e9ho suseda,
ani v tieni z\u00e1padnej Eur\u00f3py, ale sl\u00fa\u017ei ako ve\u013emi dobr\u00fd pr\u00edklad pre seba a pre
ostatn\u00fdch. Jednu tretinu zahrani\u010dn\u00fdch \u0161tudentov vo svete a z toho ve\u013ek\u00fd
po\u010det Eur\u00f3panov dnes hostia Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty americk\u00e9. Odhaduje sa, \u017ee a\u017e 400
tis\u00edc Eur\u00f3panov s vysoko\u0161kolsk\u00fdm vzdelan\u00edm zostalo a pracuje dnes v USA.
Nehovor\u00edm to kv\u00f4li \u0161tatistik\u00e1m, ale preto, \u017ee je to obrovsk\u00e1 \u013eudsk\u00e1 sila, ktor\u00e1
nenach\u00e1dza uplatnenie tu, ale inde. Vo\u013eakedy sme mo\u017eno polemizovali, \u010di sa
oplat\u00ed hosti\u0165 \u0161tudentov, alebo \u010di s\u00fa to len n\u00e1klady. \u0160t\u00e1ty, ktor\u00e9 s\u00fa \u00fastretov\u00e9
vo\u010di \u0161tudentom, s\u00fa \u00faspe\u0161nej\u0161ie. A to je pou\u010denie aj pre slovensk\u00e9 \u0161kolstvo
a pre cel\u00fa Eur\u00f3pu. Najviac nosite\u013eov Nobelov\u00fdch cien v tejto dek\u00e1de je,
samozrejme, na druhej strane Atlantiku. Najviac patentov, v\u0161etk\u00e9ho, \u010do
s\u00favis\u00ed s ochranou du\u0161evn\u00e9ho vlastn\u00edctva, je zachyten\u00fdch v USA.<\/p>\n\n\n\n

Tieto d\u00f4le\u017eit\u00e9 ciele a trendy Eur\u00f3pa m\u00f4\u017ee a mala by korigova\u0165 vo svoj
prospech. Ale pre to treba urobi\u0165 ove\u013ea viac. Jednou z odpoved\u00ed je
financovanie \u0161kolstva. Ve\u013ek\u00fd investi\u010dn\u00fd rozdiel je napr\u00edklad v tom, \u017ee
v posledn\u00fdch rokoch eur\u00f3psky priemer v\u00fddavkov z h\u013eadiska podielu HDP na
vysok\u00e9 \u0161kolstvo je iba 1,1%. V Kanade je to 2,5 %, v USA a Ju\u017enej K\u00f3rei
2,7 %. Ka\u017ed\u00fd rok tak\u00fdto obrovsk\u00fd rozdiel o viac ne\u017e jeden percentu\u00e1lny bod
je to\u013eko, z \u010doho funguje cel\u00e1 Eur\u00f3pska \u00fania. Tento rozdiel znamen\u00e1 l50
mili\u00e1rd euro ka\u017edoro\u010dne. T\u00fdm nechcem poveda\u0165, \u017ee jedna koruna minut\u00e1
tam a tu sa rovn\u00e1. Prvou odpove\u010fou je lep\u0161ie, druhou odpove\u010fou je viac
investova\u0165. T\u00e1 prv\u00e1 odpove\u010f znamen\u00e1 efekt\u00edvnos\u0165, reformy, kompatibilitu, kvalitu. T\u00e1 druh\u00e1 je, samozrejme, aj objem, preto\u017ee ke\u010f niet na z\u00e1kladn\u00e9
potreby, na infra\u0161trukt\u00faru, \u0165a\u017eko potom hovori\u0165 o kvalite, a u\u017e v\u00f4bec nie o
excelentnosti. Ak si k tomu prid\u00e1me deficit v oblasti v\u00fdskumu, kde Eur\u00f3pa
investuje zhruba tretinu toho \u010do USA, tak osobitne na univerzit\u00e1ch, ktor\u00e9 sa
zaoberaj\u00fa aj v\u00fdskumom, m\u00e1me dvojit\u00fd deficit. A tu u\u017e sa potom \u0165a\u017eko
polemizuje, \u017ee zaost\u00e1vanie sa prehlbuje.<\/p>\n\n\n\n

Tri krajiny v E\u00da investuj\u00fa zhruba 1,7-1,8 % HDP do vy\u0161\u0161ieho
vzdel\u00e1vania \u2013 D\u00e1nsko, \u0160v\u00e9dsko, F\u00ednsko. To je pr\u00edklad toho, \u017ee sa d\u00e1 \u00eds\u0165 aj
nad priemer. Je to vec konkr\u00e9tnej krajiny. Tieto krajiny to d\u00e1vaj\u00fa z verejn\u00fdch
zdrojov. V dokumente, ktor\u00fd prijala Eur\u00f3pska komisia, tvrd\u00edme, \u017ee
ekonomika a spolo\u010dnos\u0165, ktor\u00e1 chce by\u0165 vedomostne intenz\u00edvna, by mala
by\u0165 schopn\u00e1 d\u00e1va\u0165 2 % zo svojho hrub\u00e9ho dom\u00e1ceho produktu na vy\u0161\u0161ie
vzdel\u00e1vanie. Nie je to magick\u00e9 \u010d\u00edslo, ale je to odpove\u010f na mnoh\u00e9 s\u00favislosti,
ktor\u00e9 tu spom\u00ednam. Ve\u013ek\u00fd rozdiel medzi nami a druhou stranou Atlantiku je
hlavne v oblasti s\u00fakromn\u00fdch invest\u00edci\u00ed. Zatia\u013e, \u010do vo verejn\u00fdch invest\u00edci\u00e1ch
\u010d\u00edsla medzi Eur\u00f3pou a USA s\u00fa sk\u00f4r porovnate\u013en\u00e9 (1% ku 0,9%),
v s\u00fakromn\u00fdch je to skoro desa\u0165n\u00e1sobn\u00fd rozdiel. V porovnan\u00ed s Japonskom
skoro \u0161tvorn\u00e1sobn\u00fd. Tak\u017ee lep\u0161ie reformy a viac investova\u0165 je jednou zo
z\u00e1kladn\u00fdch odpoved\u00ed dne\u0161nej Eur\u00f3py na svoje vlastn\u00e9, vn\u00fatorn\u00e9 potreby.<\/p>\n\n\n\n

Bolonsk\u00fd proces, ktor\u00fd bol na\u0161tartovan\u00fd v podstate mimo \u0161trukt\u00fary
\u00danie, sa dnes sp\u00e1ja s lisabonsk\u00fdm. Napriek, respekt\u00edve pr\u00e1ve kv\u00f4li
doteraj\u0161\u00edm slabin\u00e1m je d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby sme lisabonsk\u00fa agendu vn\u00edmali ako
agendu v\u00e4\u010d\u0161ieho hospod\u00e1rskeho rastu a zamestnanosti. To je to, \u010do potrebuje
v podstate ka\u017ed\u00e1 krajina, aj Slovensko. A preto sa tieto dve t\u00e9my sp\u00e1jaj\u00fa do
jednej v\u00e4\u010d\u0161ej, aj preto boli takto reflektovan\u00e9 na poslednom summite. Ony
vlastne maj\u00fa znamena\u0165 v\u00e4\u010d\u0161iu a \u013eah\u0161iu mobilitu \u013eud\u00ed s kvalifik\u00e1ciou, krok
k vytvoreniu skuto\u010dne eur\u00f3pskeho trhu pr\u00e1ce, ktor\u00fd doteraz nie je.
Znamenaj\u00fa posilnenie efekt\u00edvnosti syst\u00e9mov vy\u0161\u0161ieho vzdel\u00e1vania, redukciu
pred\u010dasn\u00fdch odchodov zo \u0161k\u00f4l, rozvoj \u010fal\u0161ieho \u0161t\u00fadia, vytvorenie \u010ditate\u013enej\u0161ieho a atrakt\u00edvnej\u0161ieho prostredia pre Eur\u00f3panov, ale aj pre
Neeur\u00f3panov. D\u00e1 sa to nazva\u0165 \u201cEur\u00f3psky priestor vy\u0161\u0161ieho vzdel\u00e1vania\u201c
alebo \u201eEur\u00f3pa vedomost\u00ed\u201c. Ona by mala na troch pilieroch posilni\u0165 to, \u010do je
z\u00e1kladom pre vedomostn\u00fa spolo\u010dnos\u0165: nielen v\u00fdskum a v\u00fdvoj, \u010do je,
samozrejme, priestor pre tvorivos\u0165, kreativitu \u010dloveka, ale aj \u0161\u00edrenie
vedomost\u00ed, \u010do je pr\u00e1ve vzdel\u00e1vanie. A po tretie, inov\u00e1cie – sp\u00e4tos\u0165 tohto
priestoru s ekonomikou, priemyslom a slu\u017ebami, prenos nov\u00e9ho poznania do
re\u00e1lnej ekonomiky.<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

Toto v\u0161etko konkr\u00e9tnym sp\u00f4sobom reflektuje EK aj vo svojej
komunik\u00e1cii z 20. apr\u00edla. Toto sa sna\u017e\u00edme zd\u00f4razni\u0165 aj pri n\u00e1vrhu zatia\u013e
bud\u00facej finan\u010dnej perspekt\u00edvy. Slovensko doteraz participuje, na z\u00e1klade
pr\u00edstupovej zmluvy, na vynegociovan\u00fdch mo\u017enostiach do roku 2006. Teraz
sa za\u010dali rokovania o obdob\u00ed 2007 a\u017e 2013. Je d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby aj t\u00e1to krajina
dok\u00e1zala podpori\u0165 to, \u010do je pre \u0148u a pre Eur\u00f3pu d\u00f4le\u017eit\u00e9. Komisia, predt\u00fdm
Prodiho teraz Barrosova, obhajuje najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed rozpo\u010dtov\u00fd n\u00e1rast do bud\u00facich
siedmich rokov v oblasti vzdel\u00e1vania, v\u00fdskumu, energetiky a dopravy. Tieto
\u0161tyri polo\u017eky s\u00fa v\u00fdrazne najviac zv\u00fd\u0161en\u00e9 oproti doteraj\u0161iemu sedemro\u010dn\u00e9mu
obdobiu, v ktorom sa nach\u00e1dzame. Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 to poveda\u0165 preto, lebo
rozhodnutie je v ruk\u00e1ch \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov, nie Komisie. Po druh\u00e9, je d\u00f4le\u017eit\u00e9,
aby v r\u00e1mci schv\u00e1len\u00fdch pravidiel, si ka\u017ed\u00fd \u0161t\u00e1t vytvoril svoj prioritn\u00fd
program a strat\u00e9giu. A tam Slovensko by malo pam\u00e4ta\u0165 na to, \u017ee vzdel\u00e1vanie
a v\u00fdskum by mali ma\u0165 samostatn\u00fa kapitolu v n\u00e1rodnom rozvojovom pl\u00e1ne.
\u017de to je hodn\u00e9 nielen diskusi\u00ed, ale aj konkr\u00e9tnej finan\u010dnej podpory.
\u0160truktur\u00e1lne fondy by mali ove\u013ea viac \u00eds\u0165 do rozvoja \u013eudsk\u00e9ho potenci\u00e1lu,
ne\u017e len z\u00e1kladnej dopravnej a ekologickej infra\u0161trukt\u00fary. To chcem
zd\u00f4razni\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Prijali sme princ\u00edp, a \u010dlensk\u00e9 \u0161t\u00e1ty sa zaviazali, \u017ee do roku 2006
vytvoria syst\u00e9m a strat\u00e9giu celo\u017eivotn\u00e9ho vzdel\u00e1vania. Nie ako luxus, nie
ako hobby, ale ako d\u00f4le\u017eit\u00fa odpove\u010f na ve\u013emi r\u00fdchlo sa meniacu situ\u00e1ciu na trhu pr\u00e1ce. Ako to, \u010do m\u00e1 znamena\u0165 vy\u0161\u0161iu dynamiku v schopnosti reagova\u0165
na v\u00fdzvy doby. Program E\u00da pre mobilitu, za predpokladu, \u017ee bude
schv\u00e1len\u00fd, bude integrovan\u00fd program celo\u017eivotn\u00e9ho vzdel\u00e1vania – tzv.
\u201cLife-long learning programme\u201c. Kolegom na z\u00e1pade zvyknem hovori\u0165
\u201cWithout life-long learning there is less and less life-long earning\u201c. St\u00e1le
menej sa bude dari\u0165 t\u00fdm, ktor\u00fdm sa nebude chcie\u0165 kontinu\u00e1lne \u0161tudova\u0165.
Lebo krit\u00e9ri\u00e1 bud\u00fa st\u00fapa\u0165. Aj \u0161tatistiky potvrdzuj\u00fa, ak\u00e9 ve\u013ek\u00e9 rozdiely s\u00fa u\u017e
teraz z h\u013eadiska pr\u00edjmov medzi t\u00fdmi, ktor\u00ed maj\u00fa vy\u0161\u0161ie, stredn\u00e9 alebo ni\u017e\u0161ie
vzdelanie, a ak\u00e9 ve\u013ek\u00e9 rozdiely s\u00fa v nezamestnanosti v t\u00fdchto kateg\u00f3ri\u00e1ch. A
do bud\u00facnosti to bude e\u0161te v\u00fdraznej\u0161ie. St\u00e1le bude menej nov\u00fdch
pracovn\u00fdch pr\u00edle\u017eitost\u00ed, ur\u010den\u00fdch pre n\u00edzku kvalifik\u00e1ciu. A st\u00e1le viac bude
t\u00fdch, ktor\u00e9 si vy\u017eaduj\u00fa vy\u0161\u0161iu kvalifik\u00e1ciu. Preto v\u00fdznam \u0161kolstva, osobitne
univerzitn\u00e9ho, bude v Eur\u00f3pe v\u00fdrazne narasta\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Slovensko sa z\u00fa\u010dast\u0148uje na t\u00fdchto procesoch. Som r\u00e1d, \u017ee samotn\u00fd
Bolonsk\u00fd proces tu nevyvolal spory, sk\u00f4r naopak, \u00fasilie. Po\u010d\u00favam, \u017ee
v mnohom sme aj pred \u201estar\u0161\u00edmi s\u00farodencami\u201c, pred partnermi v eur\u00f3pskej
rodine. Ale samozrejme, teraz p\u00f4jde aj o skuto\u010dn\u00fa implement\u00e1ciu a st\u00e1le
viac a viac o kvalitu, nielen o nejak\u00e9 \u0161truktur\u00e1lne zmeny alebo o zmeny
pravidiel, ale o kvalitu.<\/p>\n\n\n\n

K tej kvalite alebo k \u00fa\u010dasti by som r\u00e1d povedal, \u017ee Slovensko je
zapojen\u00e9 v programoch u\u017e sk\u00f4r, za\u010dalo u\u017e pred vstupom, ale je ve\u013ek\u00fd
priestor na zlep\u0161enie. Napr. v programe Erasmus v minulom \u0161kolskom roku
na Slovensko pri\u0161lo 181 zahrani\u010dn\u00fdch \u0161tudentov, zo Slovenska s podporou
Eur\u00f3pskej \u00fanie \u0161tudovalo v zahrani\u010d\u00ed 628 \u0161tudentov. Ten nepomer je vysok\u00fd
a nejak\u00fd \u010das bude trva\u0165, ale bolo by ho dobr\u00e9 vyva\u017eova\u0165, aby sa Slovensko
st\u00e1valo tie\u017e atrakt\u00edvnym cie\u013eom pre \u0161tudentov. Ak to poviem v in\u00fdch \u010d\u00edslach,
tak v popul\u00e1cii asi 152 tis. \u0161tudentov bolo v tom roku 0,4 % zahrani\u010dn\u00fdch na
Slovensku (to je podiel cez Erasmus), k\u00fdm v \u010ceskej republike napr. 1,3 %
zahrani\u010dn\u00fdch \u0161tudentov. U profesorov je to vyrovnanej\u0161ie \u2013 138 pri\u0161lo, 134 (zo Slovenska) p\u00f4sobilo v zahrani\u010d\u00ed. Zahrani\u010dn\u00fdch \u0161tudentov celkovo na
Slovensku pred dvoma rokmi bolo 1,1 %, eur\u00f3psky priemer je 5,5 %.
Hovor\u00edm tu o intenzite spolupr\u00e1ce, o otvorenosti, atrakt\u00edvnosti re\u00e1lneho
vzdel\u00e1vacieho priestoru pre t\u00fdch, s ktor\u00fdmi sme u\u017e dnes v jednej \u00fanii.<\/p>\n\n\n\n

Eur\u00f3psky kvalifika\u010dn\u00fd r\u00e1mec<\/em><\/strong><\/p>\n\n\n\n

Eur\u00f3psky trh pr\u00e1ce je dnes ve\u013emi fragmentovan\u00fd. S v\u00fdnimkou v\u00e4\u010d\u0161\u00edch
mo\u017enost\u00ed v Brit\u00e1nii, \u00cdrsku, \u0160v\u00e9dsku sa ostatn\u00e9 krajiny rozhodli pre
prechodn\u00e9 obdobia. To by malo by\u0165 prehodnocovan\u00e9 na bud\u00faci rok. Ver\u00edm,
\u017ee viacer\u00e9 krajiny sa rozhodn\u00fa pre otvorenos\u0165. Nenastal exodus, ani
zaplavenie trhov star\u00fdch \u010dlensk\u00fdch kraj\u00edn po m\u00e1ji 2004. Sk\u00f4r nastal in\u00fd
fenom\u00e9n, a hovoril som o \u0148om ako hlavn\u00fd vyjedn\u00e1va\u010d SR s E\u00da ve\u013eakr\u00e1t aj
verejne: \u017ee kapit\u00e1l pr\u00edde sem, ke\u010f pr\u00e1ca nem\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 tam. A u\u017e si to tieto
krajiny uvedomuj\u00fa. To je tie\u017e citliv\u00e9, je to tie\u017e ekonomick\u00fd fenom\u00e9n, ktor\u00fd
sp\u00f4sobuje aj politick\u00e9 konzekvencie na druhej strane doteraj\u0161ej schengenskej
hranice.<\/p>\n\n\n\n

Je asi osem profesi\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa regulovan\u00e9, teda pop\u00edsan\u00e9 legislat\u00edvne a
t\u00fdm p\u00e1dom umo\u017e\u0148uj\u00face \u00fa\u010das\u0165 na nap\u013a\u0148an\u00ed, vyu\u017e\u00edvan\u00ed, vykon\u00e1van\u00ed odbornej
kvalifik\u00e1cie v in\u00fdch krajin\u00e1ch. Ve\u013ek\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina ostatn\u00fdch kvalifik\u00e1ci\u00ed nem\u00e1
svoje pravidl\u00e1. Ob\u010dan, ktor\u00fd kvalifik\u00e1ciu m\u00e1, nem\u00e1 teda nijak\u00fa z\u00e1ruku, \u017ee
jeho potenci\u00e1l m\u00f4\u017ee by\u0165 v\u00e1\u017ene vyu\u017eit\u00fd inde za hranicami. A preto chceme
vytvori\u0165 eur\u00f3psky kvalifika\u010dn\u00fd r\u00e1mec. Teraz v Bergene bude na\u010drtnut\u00e1 jeho
\u010das\u0165 pre vysok\u00e9 \u0161kolstvo, resp. pre kvalifik\u00e1cie vypl\u00fdvaj\u00face z univerzitn\u00e9ho
vzdelania. Jeho prv\u00fdm krokom bol \u201cEuropas\u201c, ktor\u00fd je platn\u00fd od 1. janu\u00e1ra
tohto roku. Je to s\u00fabor dokumentov, ktor\u00e9 sa \u00dania dohodla vyu\u017e\u00edva\u0165 ako
z\u00e1kladn\u00fa s\u00fastavu pre uzn\u00e1vanie kvalifik\u00e1ci\u00ed, ku ktor\u00e9mu chce dospie\u0165.
Europas je pr\u00edspevok k vy\u0161\u0161ej transparentnosti dokumentov. Aby boli
jednotn\u00e9, dali sa posudzova\u0165 \u013eah\u0161ie a takto vyu\u017e\u00edva\u0165 v \u010fal\u0161om procese.<\/p>\n\n\n\n

Ten \u010fal\u0161\u00ed stupe\u0148 je \u201cEur\u00f3psky kvalifika\u010dn\u00fd r\u00e1mec\u201c, ktor\u00e9ho n\u00e1vrh
za\u010dne v m\u00e1ji Bergenom, a jeho zav\u0155\u0161enie v jednotliv\u00fdch krajin\u00e1ch sa
o\u010dak\u00e1va po dvoch rokoch. A toto by vytvorilo ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161\u00ed, \u010ditate\u013enej\u0161\u00ed
priestor pre prenos kvalifik\u00e1ci\u00ed. Za\u010dneme vysok\u00fdm \u0161kolstvom a potom to
p\u00f4jde na \u00farove\u0148 odborn\u00e9ho \u0161kolstva. Prenos kreditov, alebo doplnok
k diplomu s\u00fa u\u017e postupnou realitou aj na Slovensku.
Eur\u00f3psky kvalifika\u010dn\u00fd r\u00e1mec bude ve\u013emi \u00fazko sp\u00e4t\u00fd s kvalitou.
Preto\u017ee teoreticky m\u00f4\u017eeme toho ve\u013ea napl\u00e1nova\u0165, ale praktick\u00fdm krit\u00e9riom
pre prenos tak citliv\u00fdch z\u00e1le\u017eitost\u00ed ako je kvalifik\u00e1cia, je d\u00f4vera, \u017ee to, \u010do je
na osved\u010den\u00ed nap\u00edsan\u00e9, je zaru\u010den\u00e9 aj z h\u013eadiska kvality obsahu. EK v jeseni
minul\u00e9ho roku prijala odpor\u00fa\u010danie \u010dlensk\u00fdm \u0161t\u00e1tom pre zabezpe\u010denie
kvality vo vy\u0161\u0161om vzdel\u00e1van\u00ed. Tento rok sa to sn\u00e1\u010f zmen\u00ed na dokument
prijat\u00fd \u0161t\u00e1tmi smerom dovn\u00fatra. To bude najv\u00e4\u010d\u0161ou v\u00fdzvou do \u010fal\u0161\u00edch
rokov. Preto\u017ee kvalita bude rozhodova\u0165 o v\u00fdvoji po Bergene, smerom
k v\u00e1\u017enej\u0161ej kompatibilite a prenosu kvalifik\u00e1ci\u00ed. Chcem v\u00e1s k tomu vyzva\u0165
aj pozva\u0165, preto\u017ee o kvalite musia by\u0165 aj \u010fal\u0161ie diskusie a kroky na
Slovensku. Kvantita nesta\u010d\u00ed, eur\u00f3psky priestor je aj o kompatibilite, ale aj o
rast\u00facej konkurencii. Atrakt\u00edvny, kvalitn\u00fd z\u00edskava, nekvalitn\u00fd str\u00e1ca.<\/p>\n\n\n\n

Vytv\u00e1rame nov\u00e9 mo\u017enosti. Erasmus Mundus je program, ktor\u00fd za\u010dal
v jeseni minul\u00e9ho roku. Zatia\u013e je v \u0148om jedna slovensk\u00e1 univerzita.
Vytv\u00e1raj\u00fa sa eur\u00f3pske magistersk\u00e9 programy a univerzitn\u00e9 partnerstv\u00e1. Je to
ve\u013emi atrakt\u00edvny program. U\u017e 36 kurzov alebo \u0161tudijn\u00fdch programov je
schv\u00e1len\u00fdch. O\u010dak\u00e1vame, \u017ee do dvoch rokov ich bude asi 250. Ve\u013ek\u00fd po\u010det
univerz\u00edt sa u\u017e programu z\u00fa\u010dast\u0148uje. Ka\u017ed\u00fd rok bud\u00fa mo\u017enosti na zapojenie
sa. Ve\u013emi to univerzit\u00e1m odpor\u00fa\u010dam.<\/p>\n\n\n\n

Na z\u00e1ver by som chcel poveda\u0165, \u017ee bolo treba prejs\u0165 od t\u00e9m
vojnov\u00fdch alebo od toho, \u010doho Eur\u00f3pa bola pln\u00e1 v 20. storo\u010d\u00ed \u2013 rozdelenia,
totality, neslobody \u2013 k t\u00e9mam, ktor\u00e9 naozaj s\u00fa o v\u00e4\u010d\u0161ej zrelosti, o zrelosti pre zodpovednos\u0165, nielen pre o\u010dak\u00e1vania. Preto\u017ee poznanie, kult\u00fara, identita, to
je o \u010domsi, \u010do n\u00e1s charakterizuje, ale aj sp\u00e1ja, v\u0165ahuje do spolo\u010denstva.
Ve\u013emi si \u017eel\u00e1m, aby Slovensko pr\u00e1ve cez tieto oblasti pozn\u00e1valo a
prispievalo k tomu, \u010d\u00edm Eur\u00f3pa m\u00f4\u017ee a m\u00e1 by\u0165 v 21. storo\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

Mlad\u00ed dnes maj\u00fa tak\u00e9 mo\u017enosti, o ak\u00fdch mnoh\u00ed predt\u00fdm ani nesn\u00edvali.
\u010casto citovan\u00e9 dobr\u00e9 pr\u00edklady, povzbudenia \u2013 \u00cdrsko, D\u00e1nsko, F\u00ednsko \u2013 by
nemali by\u0165 vzdialen\u00e9 pr\u00edklady, ale hlavne in\u0161pir\u00e1cie pre t\u00fato dobu.
Slovensko vst\u00fapilo do \u00danie. Nesta\u010d\u00ed do \u00danie vst\u00fapi\u0165, treba v nej aj obst\u00e1\u0165.
Mysl\u00edm, \u017ee sa d\u00e1 poveda\u0165, \u017ee krajina obst\u00e1la a obstoj\u00ed, ale je treba urobi\u0165
ove\u013ea viac. Ani sa nevzd\u00e1va\u0165, ani nepo\u013eavova\u0165, sk\u00f4r naopak. Prida\u0165 hlavne
v oblasti dlhodob\u00fdch strategick\u00fdch t\u00e9m. Vzdel\u00e1vanie, veda, v\u00fdskum, kult\u00fara
v tomto nem\u00f4\u017eu absentova\u0165, resp. nem\u00f4\u017eu by\u0165 na poslednom mieste.
V janu\u00e1ri som sa z\u00fa\u010dastnil na diskusii o slovenskej strat\u00e9gii pre
konkurencieschopnos\u0165. Som r\u00e1d, \u017ee vl\u00e1da tam ve\u013emi jasne za\u010dlenila aj pilier
vzdel\u00e1vania a vedy. Teraz v\u0161ak p\u00f4jde o to, aby to neostalo ako vtedy
v Lisabone \u2013 ako nede\u013en\u00e9 pr\u00edhovory, nede\u013en\u00e9 re\u010di. Ale aby to naozaj re\u00e1lne
prech\u00e1dzalo do rozhodnut\u00ed, do z\u00e1konov, do rozpo\u010dtov. Netreba sa b\u00e1\u0165
auton\u00f3mie univerz\u00edt, ale treba ich pritom z\u00e1rove\u0148 kontrolova\u0165. Spr\u00e1vne je
zveri\u0165 moc, ale jej v\u00fdkon aj kontrolova\u0165. Auton\u00f3mnos\u0165 \u0161kol\u00e1m prospeje, ak
je kompenzovan\u00e1 alebo vyva\u017eovan\u00e1 hodnoten\u00edm kvality \u2013 intern\u00fdm aj
extern\u00fdm. A, samozrejme, kvalitn\u00fdm hodnoten\u00edm kvality. Je mno\u017estvo t\u00e9m,
ktor\u00e9 s t\u00fdm s\u00favisia. Opakujem: cez lep\u0161ie a rozsiahlej\u0161ie invest\u00edcie do
vzdel\u00e1vania – a to s\u00fa invest\u00edcie, nie n\u00e1klady – Slovensko m\u00f4\u017ee by\u0165 \u010fal\u0161\u00edm
dobr\u00fdm pr\u00edkladom pre seba i pre t\u00fdch ostatn\u00fdch.<\/p>\n\n\n\n

<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Vyst\u00fapenie J. Fige\u013ea, \u010dlena Eur\u00f3pskej komisie, d\u0148a 5. m\u00e1ja 2005 v AuleUniverzity Komensk\u00e9ho v Bratislave M\u00e1j je mesiac mlad\u00fdch, ale aj mesiac Eur\u00f3py. V t\u00fdchto t\u00fd\u017ed\u0148och jeviacero d\u00f4vodov na reflexie jej minulosti i bud\u00facnosti. Pred 60 rokmi saskon\u010dila najtragickej\u0161ia z vojen, ktor\u00e9 prebiehali aj na na\u0161om \u00fazem\u00ed. Pred 55rokmi sa Schumanovou deklar\u00e1ciou za\u010dal proces, ktor\u00fd […]<\/p>","protected":false},"author":2,"featured_media":18546,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[340],"tags":[1102],"class_list":["post-18545","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-sk","tag-vzdelavanie"],"yoast_head":"\nEur\u00f3pa ako priestor vy\u0161\u0161ieho vzdel\u00e1vania a Slovensko - J\u00e1n Fige\u013e<\/title>\n<meta name=\"robots\" content=\"index, follow, max-snippet:-1, max-image-preview:large, max-video-preview:-1\" \/>\n<link rel=\"canonical\" href=\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/\" \/>\n<meta property=\"og:locale\" content=\"sk_SK\" \/>\n<meta property=\"og:type\" content=\"article\" \/>\n<meta property=\"og:title\" content=\"Eur\u00f3pa ako priestor vy\u0161\u0161ieho vzdel\u00e1vania a Slovensko - J\u00e1n Fige\u013e\" \/>\n<meta property=\"og:description\" content=\"Vyst\u00fapenie J. Fige\u013ea, \u010dlena Eur\u00f3pskej komisie, d\u0148a 5. m\u00e1ja 2005 v AuleUniverzity Komensk\u00e9ho v Bratislave M\u00e1j je mesiac mlad\u00fdch, ale aj mesiac Eur\u00f3py. V t\u00fdchto t\u00fd\u017ed\u0148och jeviacero d\u00f4vodov na reflexie jej minulosti i bud\u00facnosti. Pred 60 rokmi saskon\u010dila najtragickej\u0161ia z vojen, ktor\u00e9 prebiehali aj na na\u0161om \u00fazem\u00ed. Pred 55rokmi sa Schumanovou deklar\u00e1ciou za\u010dal proces, ktor\u00fd […]\" \/>\n<meta property=\"og:url\" content=\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/\" \/>\n<meta property=\"og:site_name\" content=\"J\u00e1n Fige\u013e\" \/>\n<meta property=\"article:publisher\" content=\"https:\/\/www.facebook.com\/p\/Jn-Fige-prv-slovensk-eurokomisr-100064782245760\/\" \/>\n<meta property=\"article:published_time\" content=\"2005-05-05T21:03:00+00:00\" \/>\n<meta property=\"article:modified_time\" content=\"2026-06-11T21:30:26+00:00\" \/>\n<meta property=\"og:image\" content=\"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2026\/06\/ahmadardity-books-2463779-scaled.jpg\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:width\" content=\"2560\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:height\" content=\"1803\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:type\" content=\"image\/jpeg\" \/>\n<meta name=\"author\" content=\"Marek Ol\u0161ansk\u00fd\" \/>\n<meta name=\"twitter:card\" content=\"summary_large_image\" \/>\n<meta name=\"twitter:creator\" content=\"@janfigel\" \/>\n<meta name=\"twitter:site\" content=\"@janfigel\" \/>\n<meta name=\"twitter:label1\" content=\"Written by\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data1\" content=\"Marek Ol\u0161ansk\u00fd\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:label2\" content=\"Est. reading time\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data2\" content=\"15 minutes\" \/>\n<script type=\"application\/ld+json\" class=\"yoast-schema-graph\">{\"@context\":\"https:\/\/schema.org\",\"@graph\":[{\"@type\":\"Article\",\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/#article\",\"isPartOf\":{\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/\"},\"author\":{\"name\":\"Marek Ol\u0161ansk\u00fd\",\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#\/schema\/person\/075ccc066a23cc773101490caf54b374\"},\"headline\":\"Eur\u00f3pa ako priestor vy\u0161\u0161ieho vzdel\u00e1vania a Slovensko\",\"datePublished\":\"2005-05-05T21:03:00+00:00\",\"dateModified\":\"2026-06-11T21:30:26+00:00\",\"mainEntityOfPage\":{\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/\"},\"wordCount\":4058,\"publisher\":{\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#organization\"},\"image\":{\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/#primaryimage\"},\"thumbnailUrl\":\"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2026\/06\/ahmadardity-books-2463779-scaled.jpg\",\"keywords\":[\"vzdel\u00e1vanie\"],\"articleSection\":[\"Slovensky\"],\"inLanguage\":\"sk\"},{\"@type\":\"WebPage\",\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/\",\"url\":\"https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/\",\"name\":\"Eur\u00f3pa ako priestor vy\u0161\u0161ieho vzdel\u00e1vania a Slovensko - J\u00e1n Fige\u013e\",\"isPartOf\":{\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#website\"},\"primaryImageOfPage\":{\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/#primaryimage\"},\"image\":{\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/#primaryimage\"},\"thumbnailUrl\":\"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2026\/06\/ahmadardity-books-2463779-scaled.jpg\",\"datePublished\":\"2005-05-05T21:03:00+00:00\",\"dateModified\":\"2026-06-11T21:30:26+00:00\",\"breadcrumb\":{\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/#breadcrumb\"},\"inLanguage\":\"sk\",\"potentialAction\":[{\"@type\":\"ReadAction\",\"target\":[\"https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/\"]}]},{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"sk\",\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/#primaryimage\",\"url\":\"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2026\/06\/ahmadardity-books-2463779-scaled.jpg\",\"contentUrl\":\"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2026\/06\/ahmadardity-books-2463779-scaled.jpg\",\"width\":2560,\"height\":1803},{\"@type\":\"BreadcrumbList\",\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/#breadcrumb\",\"itemListElement\":[{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":1,\"name\":\"Home\",\"item\":\"https:\/\/janfigel.com\/\"},{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":2,\"name\":\"Eur\u00f3pa ako priestor vy\u0161\u0161ieho vzdel\u00e1vania a Slovensko\"}]},{\"@type\":\"WebSite\",\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#website\",\"url\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/\",\"name\":\"J\u00e1n Fige\u013e\",\"description\":\"\",\"publisher\":{\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#organization\"},\"potentialAction\":[{\"@type\":\"SearchAction\",\"target\":{\"@type\":\"EntryPoint\",\"urlTemplate\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/?s={search_term_string}\"},\"query-input\":{\"@type\":\"PropertyValueSpecification\",\"valueRequired\":true,\"valueName\":\"search_term_string\"}}],\"inLanguage\":\"sk\"},{\"@type\":\"Organization\",\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#organization\",\"name\":\"J\u00e1n Fige\u013e\",\"url\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/\",\"logo\":{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"sk\",\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#\/schema\/logo\/image\/\",\"url\":\"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2025\/06\/JF_Navy-Blue-1.png\",\"contentUrl\":\"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2025\/06\/JF_Navy-Blue-1.png\",\"width\":2451,\"height\":2451,\"caption\":\"J\u00e1n Fige\u013e\"},\"image\":{\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#\/schema\/logo\/image\/\"},\"sameAs\":[\"https:\/\/www.facebook.com\/p\/Jn-Fige-prv-slovensk-eurokomisr-100064782245760\/\",\"https:\/\/x.com\/janfigel\",\"https:\/\/sk.linkedin.com\/in\/jn-fige-110354126\",\"https:\/\/www.instagram.com\/figeljan\/\",\"https:\/\/www.youtube.com\/@janfigel_eu\"]},{\"@type\":\"Person\",\"@id\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#\/schema\/person\/075ccc066a23cc773101490caf54b374\",\"name\":\"Marek Ol\u0161ansk\u00fd\",\"url\":\"https:\/\/janfigel.com\/sk\/author\/marek-olsansky\/\"}]}<\/script>\n<!-- \/ Yoast SEO plugin. -->","yoast_head_json":{"title":"Eur\u00f3pa ako priestor vy\u0161\u0161ieho vzdel\u00e1vania a Slovensko - J\u00e1n Fige\u013e","robots":{"index":"index","follow":"follow","max-snippet":"max-snippet:-1","max-image-preview":"max-image-preview:large","max-video-preview":"max-video-preview:-1"},"canonical":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/","og_locale":"sk_SK","og_type":"article","og_title":"Eur\u00f3pa ako priestor vy\u0161\u0161ieho vzdel\u00e1vania a Slovensko - J\u00e1n Fige\u013e","og_description":"Vyst\u00fapenie J. Fige\u013ea, \u010dlena Eur\u00f3pskej komisie, d\u0148a 5. m\u00e1ja 2005 v AuleUniverzity Komensk\u00e9ho v Bratislave M\u00e1j je mesiac mlad\u00fdch, ale aj mesiac Eur\u00f3py. V t\u00fdchto t\u00fd\u017ed\u0148och jeviacero d\u00f4vodov na reflexie jej minulosti i bud\u00facnosti. Pred 60 rokmi saskon\u010dila najtragickej\u0161ia z vojen, ktor\u00e9 prebiehali aj na na\u0161om \u00fazem\u00ed. Pred 55rokmi sa Schumanovou deklar\u00e1ciou za\u010dal proces, ktor\u00fd […]","og_url":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/","og_site_name":"J\u00e1n Fige\u013e","article_publisher":"https:\/\/www.facebook.com\/p\/Jn-Fige-prv-slovensk-eurokomisr-100064782245760\/","article_published_time":"2005-05-05T21:03:00+00:00","article_modified_time":"2026-06-11T21:30:26+00:00","og_image":[{"width":2560,"height":1803,"url":"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2026\/06\/ahmadardity-books-2463779-scaled.jpg","type":"image\/jpeg"}],"author":"Marek Ol\u0161ansk\u00fd","twitter_card":"summary_large_image","twitter_creator":"@janfigel","twitter_site":"@janfigel","twitter_misc":{"Written by":"Marek Ol\u0161ansk\u00fd","Est. reading time":"15 minutes"},"schema":{"@context":"https:\/\/schema.org","@graph":[{"@type":"Article","@id":"https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/#article","isPartOf":{"@id":"https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/"},"author":{"name":"Marek Ol\u0161ansk\u00fd","@id":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#\/schema\/person\/075ccc066a23cc773101490caf54b374"},"headline":"Eur\u00f3pa ako priestor vy\u0161\u0161ieho vzdel\u00e1vania a Slovensko","datePublished":"2005-05-05T21:03:00+00:00","dateModified":"2026-06-11T21:30:26+00:00","mainEntityOfPage":{"@id":"https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/"},"wordCount":4058,"publisher":{"@id":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#organization"},"image":{"@id":"https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/#primaryimage"},"thumbnailUrl":"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2026\/06\/ahmadardity-books-2463779-scaled.jpg","keywords":["vzdel\u00e1vanie"],"articleSection":["Slovensky"],"inLanguage":"sk"},{"@type":"WebPage","@id":"https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/","url":"https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/","name":"Eur\u00f3pa ako priestor vy\u0161\u0161ieho vzdel\u00e1vania a Slovensko - J\u00e1n Fige\u013e","isPartOf":{"@id":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#website"},"primaryImageOfPage":{"@id":"https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/#primaryimage"},"image":{"@id":"https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/#primaryimage"},"thumbnailUrl":"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2026\/06\/ahmadardity-books-2463779-scaled.jpg","datePublished":"2005-05-05T21:03:00+00:00","dateModified":"2026-06-11T21:30:26+00:00","breadcrumb":{"@id":"https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/#breadcrumb"},"inLanguage":"sk","potentialAction":[{"@type":"ReadAction","target":["https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/"]}]},{"@type":"ImageObject","inLanguage":"sk","@id":"https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/#primaryimage","url":"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2026\/06\/ahmadardity-books-2463779-scaled.jpg","contentUrl":"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2026\/06\/ahmadardity-books-2463779-scaled.jpg","width":2560,"height":1803},{"@type":"BreadcrumbList","@id":"https:\/\/janfigel.com\/2005\/05\/05\/europa-ako-priestor-vyssieho-vzdelavania-a-slovensko\/#breadcrumb","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Home","item":"https:\/\/janfigel.com\/"},{"@type":"ListItem","position":2,"name":"Eur\u00f3pa ako priestor vy\u0161\u0161ieho vzdel\u00e1vania a Slovensko"}]},{"@type":"WebSite","@id":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#website","url":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/","name":"J\u00e1n Fige\u013e","description":"","publisher":{"@id":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#organization"},"potentialAction":[{"@type":"SearchAction","target":{"@type":"EntryPoint","urlTemplate":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/?s={search_term_string}"},"query-input":{"@type":"PropertyValueSpecification","valueRequired":true,"valueName":"search_term_string"}}],"inLanguage":"sk"},{"@type":"Organization","@id":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#organization","name":"J\u00e1n Fige\u013e","url":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/","logo":{"@type":"ImageObject","inLanguage":"sk","@id":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#\/schema\/logo\/image\/","url":"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2025\/06\/JF_Navy-Blue-1.png","contentUrl":"https:\/\/janfigel.com\/wp-content\/uploads\/2025\/06\/JF_Navy-Blue-1.png","width":2451,"height":2451,"caption":"J\u00e1n Fige\u013e"},"image":{"@id":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#\/schema\/logo\/image\/"},"sameAs":["https:\/\/www.facebook.com\/p\/Jn-Fige-prv-slovensk-eurokomisr-100064782245760\/","https:\/\/x.com\/janfigel","https:\/\/sk.linkedin.com\/in\/jn-fige-110354126","https:\/\/www.instagram.com\/figeljan\/","https:\/\/www.youtube.com\/@janfigel_eu"]},{"@type":"Person","@id":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/#\/schema\/person\/075ccc066a23cc773101490caf54b374","name":"Marek Ol\u0161ansk\u00fd","url":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/author\/marek-olsansky\/"}]}},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/18545","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=18545"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/18545\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":18547,"href":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/18545\/revisions\/18547"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/18546"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=18545"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=18545"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/janfigel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=18545"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}