4. febru\u00e1r 2005, Martin<\/p>\n\n\n\n
\u010eakujem za pozvanie na oslavu 10. v\u00fdro\u010dia prijatia Z\u00e1kona NR SR o Martine
ako centre n\u00e1rodnej kult\u00fary. Chcem t\u00fdmto tie\u017e oceni\u0165 10-ro\u010dn\u00e9 p\u00f4sobenie Rady
n\u00e1rodnej kult\u00fary. Za desa\u0165 rokov sa d\u00e1 ve\u013ea urobi\u0165. Ve\u013ea sa za ten \u010das u n\u00e1s zmenilo.
Slovensko nielen jestvuje so svojou samostatnou identitou a \u0161t\u00e1tnos\u0165ou. Je aj
uzn\u00e1van\u00e9 a st\u00e1le viac spozn\u00e1van\u00e9, je s\u00fa\u010das\u0165ou Eur\u00f3pskej \u00fanie a Severoatlantickej
aliancie.
Mesto Martin v\u00fdrazn\u00fdm sp\u00f4sobom prispelo k formovaniu slovensk\u00e9ho
n\u00e1rodn\u00e9ho povedomia, slovenskej kult\u00fary a dej\u00edn. Osobnosti a in\u0161tit\u00facie, ktor\u00e9
vyrastali a p\u00f4sobili v Tur\u010dianskom Sv\u00e4tom Martine, patria k vz\u00e1cnemu historick\u00e9mu
dedi\u010dstvu Slov\u00e1kov, ale s\u00fa aj d\u00f4le\u017eit\u00fdm z\u00e1kladom a odkazom pre roky s\u00fa\u010dasn\u00e9
a bud\u00face. Prajem mestu a jeho kult\u00farnym in\u0161tit\u00faci\u00e1m, aby sa im s podporou
samospr\u00e1vy, regi\u00f3nu a \u0161t\u00e1tu darilo tieto v\u00fdznamn\u00e9 a in\u0161piruj\u00face odkazy na\u0161ej
novodobej hist\u00f3rie rozv\u00edja\u0165 aj v spolo\u010dnej Eur\u00f3pe.
Na\u0161u a svetov\u00fa pozornos\u0165 najviac pri\u0165ahuje politick\u00fd a ekonomick\u00fd rozmer
Eur\u00f3py. Ale Eur\u00f3pu mo\u017eno definova\u0165 viac ako kult\u00farny a historick\u00fd pojem ne\u017e ako
geografick\u00fd alebo ekonomick\u00fd. Jeden zo zakladate\u013eov Eur\u00f3pskych spolo\u010denstiev Jean
Monnet na konci \u017eivota \u00fadajne povedal, \u017ee ak by mohol proces eur\u00f3pskeho
zjednotenia za\u010da\u0165 e\u0161te raz, za\u010dal by s oblas\u0165ou kult\u00fary. To neznamen\u00e1 harmoniz\u00e1ciu,
ale potvrdzuje d\u00f4le\u017eitos\u0165 spolo\u010dn\u00e9ho hodnotov\u00e9ho z\u00e1kladu pre samotn\u00fd politick\u00fd
v\u00fdvoj.
Roz\u0161\u00edrenie, ktor\u00e9ho d\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou sa stalo aj Slovensko, znamen\u00e1
europeiz\u00e1ciu \u00danie. Inak povedan\u00e9, dnes je \u00dania viac eur\u00f3pskou ne\u017e bola pred rokom.
Roz\u0161\u00edrenie obohatilo kult\u00farnu rozmanitos\u0165 \u00fanie. T\u00e1to rozmanitos\u0165 je zdrojom n\u00e1\u0161ho
spolo\u010dn\u00e9ho bohatstva. Spravova\u0165 rast\u00facu r\u00f4znorodos\u0165 je potrebn\u00e9 i mo\u017en\u00e9. V\u00e4\u010d\u0161ia
rozmanitos\u0165 spolo\u010denstva je v\u0161ak v\u00fdzvou aj pre posil\u0148ovanie vedomia jednoty
a spolupatri\u010dnosti.<\/p>\n\n\n\n
Kult\u00fara a vzdelanos\u0165 ovplyvnili dejiny Eur\u00f3py viac ako \u010doko\u013evek in\u00e9. Ke\u010f \u00facta
k vzdelaniu a kult\u00fare dominovala, Eur\u00f3pa pre\u017e\u00edvala obdobia rozvoja a pozit\u00edvne
ovplyv\u0148ovala aj svet okolo. Zatv\u00e1ranie \u0161k\u00f4l, p\u00e1lenie kn\u00edh, to boli za\u010diatky temn\u00fdch
obdob\u00ed pre cel\u00fd kontinent.
Kult\u00fara je neoddelite\u013en\u00fdm n\u00e1strojom tvorby a obsahu eur\u00f3pskeho ob\u010dianstva
a eur\u00f3pskej identity prostredn\u00edctvom lep\u0161ieho porozumenia in\u00fdch kult\u00far a n\u00e1\u0161ho
spolo\u010dn\u00e9ho dedi\u010dstva, av\u0161ak pri plnom re\u0161pektovan\u00ed kult\u00farnej diverzity. V tomto
zmysle kult\u00fara mus\u00ed by\u0165 vn\u00edman\u00e1 ako spolo\u010dn\u00e9 dobro v\u0161etk\u00fdch \u013eud\u00ed a n\u00e1rodov, ako
prejav ich \u00facty, slobody a kreativity, ako v\u00fdpove\u010f o ich ceste hist\u00f3riou.
Pred nami v\u0161etk\u00fdmi je st\u00e1le aktu\u00e1lna ot\u00e1zka: \u201e\u010co m\u00f4\u017ee Eur\u00f3pa urobi\u0165 pre kult\u00faru?\u201c
Rovnako v\u00fdznamn\u00fdm je v\u0161ak aj opa\u010dn\u00fd poh\u013ead: \u201e\u010co m\u00f4\u017ee kult\u00fara urobi\u0165 pre Eur\u00f3pu?\u201c
Podobn\u00e1 v\u00fdzva o d\u00f4le\u017eitosti vz\u00e1jomnej z\u00e1vislosti a prepojenosti jestvuje aj vo vz\u0165ahu
Slovenska a jeho kult\u00fary.
T\u00e1to dialektika n\u00e1s presahuje, ke\u010f\u017ee stavia na dedi\u010dstve st\u00e1ro\u010d\u00ed a je ovplyv\u0148ovan\u00e1
mnoh\u00fdmi faktormi. Osobitne urgentn\u00fdmi sa v\u0161ak tieto ot\u00e1zky a v\u00fdzvy st\u00e1vaj\u00fa v dobe
zr\u00fdch\u013euj\u00faceho sa politicko-spolo\u010densk\u00e9ho v\u00fdvoja, narastaj\u00facej globaliz\u00e1cie ale aj
relativiz\u00e1cie tradi\u010dn\u00fdch hodn\u00f4t. Eur\u00f3pa, podobne ako jej kon\u0161titut\u00edvne s\u00fa\u010dasti, nem\u00f4\u017ee
uspie\u0165 bez spr\u00e1vnej reflexie svojho kult\u00farneho rozmeru.
Z\u00e1kladn\u00e9 motto Eur\u00f3pskej \u00fanie je \u201ejednota v rozmanitosti\u201c. Je to motto uis\u0165uj\u00face
i ambici\u00f3zne z\u00e1rove\u0148. Je uis\u0165uj\u00face, lebo \u00dania uzn\u00e1va mimoriadnu bohatos\u0165
n\u00e1rodn\u00fdch a region\u00e1lnych kult\u00far. Skuto\u010dn\u00e1 eur\u00f3pska identita je vlastne tvoren\u00e1
r\u00f4znymi n\u00e1rodmi a komunitami, zvykmi, hist\u00f3riami, literat\u00farami, umeniami, \u013eudov\u00fdmi
trad\u00edciami. Motto je v\u0161ak aj ambici\u00f3zne. Zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee r\u00f4znos\u0165 neznamen\u00e1
rozdelenie, ale sk\u00f4r uznanie a prij\u00edmanie r\u00f4znosti, ktor\u00e9 n\u00e1m t\u00fdm z\u00e1rove\u0148 umo\u017e\u0148uj\u00fa
zjednotenie. Alebo inak povedan\u00e9: Bohatstvo na\u0161ej r\u00f4znosti je \u0161truktur\u00e1lnym prvkom
na\u0161ej jednoty.<\/p>\n\n\n\n
Som presved\u010den\u00fd, \u017ee Eur\u00f3pska \u00fania m\u00e1 by\u0165 dobre zorganizovan\u00fdm
spolo\u010denstvom kult\u00far. Ich zjednocuj\u00facou b\u00e1zou je s\u00falad hodn\u00f4t, z ktor\u00fdch kult\u00fara
vyrast\u00e1 a ktor\u00e9 svoj\u00edm p\u00f4soben\u00edm \u010falej rozv\u00edja. Prvou spomedzi hodn\u00f4t tohto
spolo\u010denstva je a m\u00e1 by\u0165 \u013eudsk\u00e1 d\u00f4stojnos\u0165.
D\u00f4stojnos\u0165 \u010dloveka, \u013eudskej osoby, sp\u00e1ja v rel\u00e1cii vo\u010di in\u00fdm osob\u00e1m a in\u00fdm
kult\u00faram identitu s otvorenos\u0165ou a \u00factu s dial\u00f3gom. Mierou kult\u00farnosti je miera \u00facty
vo\u010di d\u00f4stojnosti \u010dloveka. Inak povedan\u00e9, kult\u00faru charakterizuje vz\u0165ah k hodnote a postaveniu \u010dloveka v spolo\u010dnosti. Preto kult\u00fara je o tom, ako \u010dlovek, komunita,
n\u00e1rod vn\u00edma a rozv\u00edja svoje vz\u0165ahy vo vlastnom vn\u00fatri a z\u00e1rove\u0148 vo\u010di okoliu.
Tento pr\u00edstup je v hist\u00f3rii \u013eudstva jedine\u010dn\u00fdm. Nebol \u013eahk\u00fdm a nebude \u013eahk\u00fdm.
Udr\u017eiava\u0165 preto rovnov\u00e1hu vo v\u00fdvoji, kde sa st\u00e1le sk\u00fa\u0161a hodnotov\u00fd s\u00falad, je ve\u013emi
n\u00e1ro\u010dn\u00e9. Spolo\u010dn\u00fd osud Eur\u00f3panov v tomto \u010dase nie je v\u00fdsledkom historickej n\u00e1hody,
ale slobodn\u00e9ho a vedom\u00e9ho rozhodnutia.<\/p>\n\n\n\n
Na\u0161a eur\u00f3pska identita \u2013 to je plur\u00e1l i singul\u00e1r z\u00e1rove\u0148. Je plur\u00e1lom, lebo ju
tvoria identity v\u0161etk\u00fdch n\u00e1rodov v ich r\u00f4znosti. Je singul\u00e1rom, ktor\u00fd reprezentuje na\u0161e
rozhodnutie zjednoti\u0165 sa re\u0161pektuj\u00fac na\u0161e rozdiely, v spolo\u010denstve hodn\u00f4t a z\u00e1ujmov,
s odhodlan\u00edm \u017ei\u0165 a kona\u0165 spolo\u010dne.
Ch\u00e1panie identity m\u00f4\u017ee by\u0165 nebezpe\u010dn\u00e9, ak sa namieri proti in\u00fdm identit\u00e1m.
Vedie to napr\u00edklad k extr\u00e9mnemu nacionalizmu. Eur\u00f3pska identita znamen\u00e1
prekonanie zr\u00e1\u017eky r\u00f4znych ident\u00edt. Je to otvoren\u00e1 a pluralitn\u00e1 sk\u00fasenos\u0165.
Ak chceme v rozv\u00edjan\u00ed spolo\u010dnej Eur\u00f3py uspie\u0165, mus\u00edme zapoji\u0165 do vz\u0165ahov
tvoriv\u00fa energiu, pln\u00fd \u013eudsk\u00fd potenci\u00e1l. A to aj kult\u00farny, nielen ekonomick\u00fd, ktor\u00fd bol
doteraz viac pou\u017e\u00edvan\u00fd.
Tento potenci\u00e1l sa opiera o dedi\u010dstvo Eur\u00f3py, ktor\u00e9 pod\u013ea Paula Val\u00e9ryho m\u00e1
tri pramenn\u00e9 miesta: Jeruzalem, At\u00e9ny a R\u00edm. \u017didovsko-kres\u0165ansk\u00e1 trad\u00edcia, filozofia
starovek\u00e9ho Gr\u00e9cka a staror\u00edmske pr\u00e1vo postupne formulovali z\u00e1kladn\u00fa hodnotov\u00fa
s\u00fastavu dne\u0161nej Eur\u00f3py. Sloboda, demokracia, spravodlivos\u0165, solidarita ako
charakteristiky verejn\u00e9ho \u017eivota nie s\u00fa automatick\u00e9, neboli z\u00edskan\u00e9 \u013eahko. \u010casto boli
ur\u00e1\u017ean\u00e9, \u010dasto potl\u00e1\u010dan\u00e9.
D\u00e1 sa na nich stava\u0165. \u017diada si to anga\u017eovanos\u0165 a zodpovednos\u0165 ob\u010danov
v spolo\u010dnom \u00fasil\u00ed. D\u00e1 sa \u017ei\u0165 spolu a pritom chr\u00e1ni\u0165 osobn\u00fa, miestnu, region\u00e1lnu,
n\u00e1rodn\u00fa identitu. Je potrebn\u00e9 v\u0161ak rozv\u00edja\u0165 otvorenos\u0165, poznanie a v\u00fdmenu. Tak\u00fdto
pr\u00edstup sa vracia ako kult\u00fara tolerancie. Eur\u00f3pska identita neuber\u00e1, ale prid\u00e1va,
prispieva k existuj\u00facim rozmerom identity.
Bolo by chybou myslie\u0165 si, \u017ee kult\u00fara a ekonomika s\u00fa celkom oddelen\u00e9 svety.
Bez rozvoja poznania, vedy a kult\u00fary ekonomika nem\u00f4\u017ee dlhodobo prosperova\u0165.
Podobne nem\u00f4\u017ee r\u00e1s\u0165 ani \u00farove\u0148 politiky resp. kult\u00fara politiky. Ekonomika
s jednotn\u00fdm trhom je u\u017e pova\u017eovan\u00e1 za eur\u00f3psku danos\u0165 \u010di nevyhnutnos\u0165. Ale a\u017e
\u201ekult\u00fara d\u00e1va \u013eudsk\u00e9mu \u017eivotu zmyslupln\u00fa n\u00e1pl\u0148\u201c, ako sa ned\u00e1vno vyjadril aj predseda
Eur\u00f3pskej komisie J. M. Barroso.<\/p>\n\n\n\n
Vedeck\u00e9 a technick\u00e9 objavy sp\u00f4sobuj\u00fa v\u00fdrazn\u00fd a r\u00fdchly ekonomick\u00fd rast a
soci\u00e1lny pokrok. Av\u0161ak st\u00e1le by sme mali ma\u0165 na pam\u00e4ti, \u017ee \u017eivotu \u010dloveka je
d\u00f4stojnos\u0165 dan\u00e1 kult\u00farou. Preto dozrievanie n\u00e1roda k vlastnej a spolo\u010dnej
zodpovednosti sa d\u00e1 ve\u013emi citlivo vn\u00edma\u0165 pod\u013ea jeho vz\u0165ahu ku kult\u00fare.
Slovensko je kult\u00farne bohat\u00e1 krajina, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee a m\u00e1 v otvorenosti a dial\u00f3gu
s in\u00fdmi kult\u00farami obohacova\u0165, z\u00edskava\u0165 a akt\u00edvne prispieva\u0165 k formovaniu spolo\u010dnej
eur\u00f3pskej identity. Bez slovenskej by eur\u00f3pska rodina kult\u00far bola ne\u00fapln\u00e1.
Chcel by som Slovensku za\u017eela\u0165 i vlastn\u00fdm dielom pom\u00e1ha\u0165, aby sa st\u00e1valo
centrom spolo\u010denstva eur\u00f3pskych kult\u00far. Aby bolo centrom, ktor\u00e9 komunikuje,
organizuje, pri\u0165ahuje, sp\u00e1ja, formuje. Aby bolo krajinou, ktor\u00e1 je dobr\u00fdm domovom pre
svojich ob\u010danov a atrakt\u00edvnym priestorom pre spolupr\u00e1cu politick\u00fa, ekonomick\u00fa
a kult\u00farnu.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
4. febru\u00e1r 2005, Martin \u010eakujem za pozvanie na oslavu 10. v\u00fdro\u010dia prijatia Z\u00e1kona NR SR o Martineako centre n\u00e1rodnej kult\u00fary. Chcem t\u00fdmto tie\u017e oceni\u0165 10-ro\u010dn\u00e9 p\u00f4sobenie Radyn\u00e1rodnej kult\u00fary. Za desa\u0165 rokov sa d\u00e1 ve\u013ea urobi\u0165. Ve\u013ea sa za ten \u010das u n\u00e1s zmenilo.Slovensko nielen jestvuje so svojou samostatnou identitou a \u0161t\u00e1tnos\u0165ou. Je ajuzn\u00e1van\u00e9 a st\u00e1le […]<\/p>","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[340],"tags":[550,1103],"class_list":["post-18548","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-sk","tag-kultura","tag-spolocenstvo"],"yoast_head":"\n