Nitra 28. mája (TK KBS) Historicky prvý osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva a viery vo svete Ján Figeľ sa v piatok 27. mája 2016 stretol v Nitre so skupinou irackých utečencov, ktorí sú od decembra na území Slovenska. Na pôde Slovenskej katolíckej charity v Nitre sa stretol s dvoma desiatkami utečencov z Iraku. Na stretnutí boli aj viceprimátor Nitry Ján Vančo a katolícky kňaz Peter Brenkus zo združenia Pokoj a dobro, ktoré sa okrem iného venuje integrácii irackých rodín na Slovensku. Pre Jána Figeľa to bola prvá pracovná cesta na Slovensku v novej funkcii.
Koncom marca, po opustení azylového zariadenia v Humennom našli kresťanskí utečenci z Iraku svoj nový domov v zariadeniach Nitrianskeho biskupstva a tiež v mestách a obciach Nitrianskeho kraja, kde sa im rozhodli pomôcť dobrovoľníci. Na stretnutí Iračania po oboznámení J. Figeľa so svojimi pohnutými osudmi ho informovali o ich súčasnom živote a prebiehajúcej integrácii. Opakovane vyzdvihli slovenskú pohostinnosť a dobré srdcia mnohých Slovákov, aj keď sa stretávajú aj s problémami. V súčasnosti sa všetci učia slovenský jazyk, o ktorom sa svorne vyjadrili, že „je veľmi ťažký, najmä gramatika“. Deti už chodia do viacerých škôl, kde podľa Petra Brenkusa „veľmi rýchlo zapadli“.
Ján Figeľ oboznámil prítomných s náplňou poslania vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu. V novej funkcii chce presadzovať, „aby sa slobode myslenia a svedomia v súčasnom svete viac darilo a aby vlády neprenasledovali a nediskriminovali ľudí za to, že majú alebo nemajú vieru alebo že ju zmenia”. Pre viac slobody je nevyhnutná spolupráca s politickými predstaviteľmi štátov a náboženskými lídrami, s medzinárodnými inštitúciami a mimovládnymi organizáciami. Za najväčší súčasný problém označil J. Figeľ situáciu na Blízkom východe, odkiaľ práve pochádzajú irackí a sýrski utečenci. „To, čo sa tam teraz deje, je masové vyvražďovanie. Som presvedčený, že ide o genocídu,“ povedal. Napríklad na území Iraku z pôvodného počtu 1,4 milióna kresťanov v roku 2003 dnes žije len takmer sedmina – štvrť milióna. V Sýrii klesol ich počet za päť rokov z 1,25 milióna na pol milóna ľudí.
Utečencov Ján Figeľ ubezpečil, že EÚ využije dostupné prostriedky na poskytnutie humanitárnej pomoci obetiam konfliktu a prenasledovania na Blízkom východe. Je potrebné podľa neho však tiež mobilizovať úsilie medzinárodného spoločenstva proti vyčíňaniu extrémistov z tzv. Islamského štátu ISIS, aby sa nastolil v tomto regióne mier, stabilita a obnova. Povzbudil kresťanských utečencov v ich úsilí začleniť sa do slovenskej spoločnosti. Nakoniec sa utečenci spolu so slovenskými účastníkmi stretnutia pomodlili Otčenáš v aramejčine, teda v jazyku Ježiša Krista.
Pozrite si reláciu “Téma dňa” v televízii TA3. Hosťom moderátora Petra Bielika bude aj Osobitný vyslanec Európskej únie pre otázky náboženských slobôd a vyznania vo svete Ján Figeľ. Reláciu odvysielala televízia TA3 naživo vo štvrtok, 19. mája 2016 o 19:50 hod. a v repríze v piatok, 20. mája 2016 o 11:00 hod.
O tom, že v Európe narastá etický relativizmus, o neúspechu kresťanskej demokracie v parlamentných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, o manželstvách homosexuálov, migračnej kríze, o kultúre smrti a ešte oveľa viac sa dočítate v rozhovore Oliviera Figuerasa s Jánom Figeľom v “Minute”. Tento rozhovor vo francúzštine nájdete v MINUTE 2768 Jan Figel
The president of the Juncker Commission entrusts the Slovakian politician with the promotion and safeguarding of believers beyond the frontiers of the European Community. Respect for religions, he states, is the “primary condition for a more humane world in the XXIst century
“The freedom of religion and belief is a fundamental right at the base of the building of the European Union. In light of the continuing persecutions of ethnic and religious minorities, it becomes even more important to protect and promote this right within and outside the EU”. For this reason, the president of the European Commission, Jean-Claude Juncker, has named Jàn Figel as “special representative for the promotion of freedom of religion and belief outside the European Union.” Jàn Figel, a 56 year old Slovakian, parliamentarian and Minister of his country where he was also leader of the Christian Democratic Movement, has also been EU Commissioner for Education, Formation, Culture and Youth in the period 2004-2009. His new appointment will initially be for one year. His first interview is for SIR.
How do you see religious liberty in the context of being one of the fundamental rights?
Religious freedom is a measuring rod of human rights and fundamental liberties. Viac na agensir.it
The president of the Juncker Commission entrusts the Slovakian politician with the promotion and safeguarding of believers beyond the frontiers of the European Community. Respect for religions, he states, is the “primary condition for a more humane world in the XXIst century
“The freedom of religion and belief is a fundamental right at the base of the building of the European Union. In light of the continuing persecutions of ethnic and religious minorities, it becomes even more important to protect and promote this right within and outside the EU”. For this reason, the president of the European Commission, Jean-Claude Juncker, has named Jàn Figel as “special representative for the promotion of freedom of religion and belief outside the European Union.” Jàn Figel, a 56 year old Slovakian, parliamentarian and Minister of his country where he was also leader of the Christian Democratic Movement, has also been EU Commissioner for Education, Formation, Culture and Youth in the period 2004-2009. His new appointment will initially be for one year. His first interview is for SIR.
How do you see religious liberty in the context of being one of the fundamental rights?
Religious freedom is a measuring rod of human rights and fundamental liberties. Viac na agensir.it
Bývalý predseda KDH sa stal stal historicky prvým osobitným vyslancom EÚ pre otázky náboženských slobôd a vyznania vo svete. V rozhovore pre agentúru SIR hovorí o náboženskej slobode, o migračnej vlne v Európe a o svojej novej funkcii.
Ako vnímate hodnotu náboženskej slobody ako jedného zo základných ľudských práv?
Náboženská sloboda je lakmusovým testom základných ľudských práv a slobôd. Kde niet náboženskej slobody, tam nebýva ani občianska a politická sloboda. Preto je vnímanie, rešpektovanie a podpora slobody náboženstva alebo viery predpokladom pre ľudskejší svet v 21. storočí.
Dialóg medzi národmi a téma pokoja – čím môžu byt náboženstva a vôbec viera v Boha prínosom v tejto oblasti?
Viera a náboženstvo patria k človeku. Aj sloboda pochybovať či neveriť. Prvou základnou hodnotou, ktorá nás v civilizovanom svete spája, je ľudská dôstojnosť. Má byť trvalým, všeľudským princípom pre všetkých. Práve dialóg je cestou k jej potvrdeniu a pozdvihnutiu. V dialógu hľadáme a nachádzame odpovede. Pretože dialóg je viac než dva monológy. Kým monológ len potvrdzuje a žiada, dialóg rozvíja a buduje vzťahy – medzi osobami, komunitami, náboženstvami, národmi. Veľmi potrebujeme kultúru dialógu v dnešnom svete, lebo nás obohacuje. V dialógu 1 + 1 je viac ako 2, lebo tu nejde o matematiku ale o etiku.
Aký je Váš pohľad na súčasnú situáciu v oblasti náboženskej slobody vo svete? Dajú sa v tejto sfére sformulovať určíte principiálne výzvy, ktoré si zasluhujú zvýšenú pozornosť?
Prenasledovanie pre náboženstvo alebo vieru a neznášanlivosť sú dnes rozsiahle a v mnohých regiónoch sveta, žiaľ, na vzostupe. Náboženská sloboda je výrazne obmedzovaná alebo potieraná vo viac než polovici štátov sveta. A trend vývoja je negatívny. Všetky náboženstvá sú – aj keď v rôznej miere – pod náporom autoritárskych režimov, zákonov proti konvertovaniu, militantných ateistických režimov či extrémistických hnutí. Na Blízkom východe prebieha dokonca genocída ISIS voči náboženským menšinám, hlavne kresťanom, jezídom a ďalším. Toto nestačí konštatovať, či komentovať. Treba je viac konať, pričom sme povinní podľa medzinárodného práva napomáhať obetiam genocídneho prenasledovania, stíhať jeho páchateľov a konať účinne pre zastavenie genocídy. Ak má byť toto storočie lepším pre ľudstvo, musí nad fanatizmom prevládať ľudskosť a účinná solidarita.
Čo otázka náboženskej slobody vo vnútri EU? Dokážeme si ju strážiť, alebo sú aj tu oblasti, v ktorých by sme mali byt ostražití?
EÚ na celkovej úrovni garantuje túto slobodu na báze Charty základných práv, ktorá sa stala súčasťou zmluvného systému spoločenstva. Definovanie a implementácia kolektívnych práv cirkví a náboženských spoločností je kompetenciou členských krajín. Únia to má rešpektovať. Okrem toho, na úrovni EÚ bol na základe Lisabonskej zmluvy vytvorený priestor a systém pre stály, otvorený a konštruktívny dialóg. Tam vidím významný potenciál pre vážne postoje a dohody v záujme spoločného dobra ľudí vnútri EÚ a sveta okolo nás. Tento potenciál je nateraz skôr málo využitý.
Do akej miery sa podľa Vas s otázkou náboženskej slobody spája migračná vlna v Európe? Aké výzvy z tejto situácie vyplývajú?
Dve tváre tejto krízy treba rozlišovať. Ekonomická migrácia je o hľadaní lepšej osobnej perspektívy uplatnenia. Je vecou štátov, aby cez ňu reagovali voči žiadateľom a riešili aj svoje zámery a záujmy. Druhou skupinou sú ľudia prenasledovaní alebo utekajúci z oblastí konfliktu a ohrozenia existencie seba a svojich rodín. Hlavne tu vidím výzvu na účinnú solidaritu a poskytnutie medzinárodnoprávnej ochrany. Výzvou je potreba dosiahnutia stability a obnovy v regiónoch konfliktov, aby sa utečenci mohli vrátiť do svojich domovov. Respektíve v druhom slede potreba skutočnej integrácie, ak sa prejaví ako úprimný a obojstranný záujem.
Čomu sa plánujete vo svojej novej funkcii venovať prioritne? Zväzujete už aj nejaké konkrétne kroky?
Ide o bezprecedentné poverenie, prvé tohto druhu v histórii EÚ. Nemám úrad, len postavenie osobitného vyslanca, čo znamená hlavne odbornú a politickú spoluprácu s Európskou komisiou, hlavne prostredníctvom medzinárodnej spolupráce a rozvoja, s cieľom napomáhať slobode náboženstva alebo viery vo svete, mimo EÚ. Rád by som s tímom ľudí okolo predsedu JC Junckera, komisára N. Mimicu a DG DEVCO spolupracoval nielen s predstaviteľmi štátov, ale aj s mimovládnymi medzinárodnými organizáciami. Sloboda nie je samozrejmosťou nikdy, treba sa o ňu zodpovedne starať – doma i vo svete. A zachrániť čo len jedného človeka znamená zachrániť ľudstvo.
Tebto rozhovor s Jánom Figeľom nájdete na cestaplus.sk
Il presidente della Commissione Juncker si affida al politico slovacco per la promozione e la tutela dei credenti oltre i confini comunitari. Il rispetto delle fedi, afferma, è la “condizione preliminare per un mondo più umano nel XXI secolo”
Jàn Figel con Papa Francesco
“La libertà di religione e di credo è un diritto fondamentale alla base della costruzione dell’Unione europea. Alla luce delle persecuzioni che continuano a colpire le minoranze etniche e religiose, è ancor più importante proteggere e promuovere questo diritto dentro e fuori l’Unione”. Con questa motivazione il presidente della Commissione europea, Jean-Claude Juncker, ha nominato Jàn Figel “rappresentante speciale per la promozione della libertà di religione o di credo al di fuori dell’Unione europea”. Slovacco, 56 anni, deputato e ministro nel suo Paese dove è stato anche leader del Movimento democratico cristiano, Jàn Figel è stato Commissario Ue per istruzione, formazione, cultura e gioventù nel quinquennio 2004-2009; ora entra in carica per un periodo iniziale di un anno. La prima intervista è per il Sir.
Come vede la libertà religiosa, intesa come uno dei diritti fondamentali?
La libertà religiosa è una cartina di tornasole dei diritti umani e delle libertà fondamentali. Dove non c’è libertà religiosa, di solito manca anche la libertà civile e politica. Ecco perché la comprensione, il rispetto e il sostegno nei confronti della libertà di religione o di credo rappresentano una condizione preliminare per un mondo più umano nel XXI secolo.
Quale contributo possono portare le religioni al dialogo tra le nazioni e alla questione della pace?
La fede e la religione abitano all’interno dell’uomo. E lo stesso si può dire della libertà di dubitare o di non credere. La dignità umana è il valore primario ed essenziale che unisce tutti noi nel mondo civilizzato. Dovrebbe essere un principio universale permanente per tutti. E il dialogo rappresenta la strada per il riconoscimento o per un cambiamento radicale di tale valore. Nel dialogo, cerchiamo risposte e le troviamo. Perché il dialogo è più di due monologhi. Mentre il monologo si limita a confermare e avanzare richieste, soltanto il dialogo sviluppa e costruisce rapporti reciproci – tra le persone, le comunità, le religioni, le nazioni. Abbiamo grande bisogno di una cultura del dialogo nel mondo contemporaneo, in quanto ci porta un arricchimento. Nel dialogo, 1 + 1 fa più di 2, perché si tratta di etica, non di matematica.
Qual è la sua opinione sulla situazione attuale nel campo della libertà religiosa nel mondo? Può definire alcune sfide principali che meriterebbero un’attenzione prioritaria?
La persecuzione e l’intolleranza per motivi religiosi o di credo sono molto diffuse e, purtroppo, questi problemi sono andati peggiorando in molte regioni del mondo. La libertà religiosa è strettamente limitata o negata in più della metà dei Paesi del mondo, e questa tendenza si sta sviluppando in senso negativo. Tutte le religioni, anche se in misura diversa, si trovano sotto l’oppressione di regimi dittatoriali, di leggi anti-proselitismo, di regimi atei militanti o dell’estremismo. Assistiamo anche a un genocidio delle minoranze religiose, soprattutto cristiane, yazidi e di altre religioni, da parte dello Stato Islamico. E non basta puntare l’indice contro questa situazione. È necessario intraprendere un’azione più decisa. Secondo il diritto internazionale, abbiamo l’obbligo di aiutare le vittime delle persecuzioni, dare la caccia ai colpevoli e agire in modo efficace per fermare i genocidi.
Che cosa ci può dire della libertà religiosa entro i confini dell’Unione europea? Si può ritenere un diritto acquisito? L’Ue garantisce questo tipo di libertà sulla base della sua Carta dei diritti fondamentali, che è parte integrante del suo sistema. La definizione e l’attuazione dei diritti collettivi delle Chiese e associazioni religiose è di stretta competenza di ogni Paese membro e l’Ue è obbligata a rispettarle. Oltre a questo, è stato creato uno spazio-sistema in base al Trattato di Lisbona in vista di un dialogo costante, aperto e costruttivo tra Ue e comunità religiose. Su questo vedo un significativo potenziale di atteggiamenti e accordi seri finalizzati al bene comune all’interno dell’Ue e oltre i suoi confini. Finora, però, questo potenziale non è stato utilizzato appieno.
In che modo la crisi migratoria è collegata alla questione della libertà religiosa? Quali sfide dobbiamo affrontare in questo ambito?
Ci sono due volti di questa crisi che devono essere oggetto di discernimento. La migrazione economica consiste nella ricerca di migliori prospettive personali e di auto-realizzazione. Poi ci sono gruppi di persone che sono perseguitate per vari motivi fra cui la fede religiosa, ci sono i rifugiati provenienti dalle regioni in conflitto… La questione migratoria è la sfida più urgente che abbiamo di fronte, che chiama in causa la solidarietà nell’Ue e la pace e la stabilità nelle regioni di conflitto. E – in una seconda fase – la necessità di un’integrazione reale dei migranti, nel caso in cui un interesse sincero e reciproco venga mostrato da entrambe le parti.
Quali saranno le priorità del suo nuovo incarico? Qualche primo passo concreto?
È un mandato senza precedenti, il primo del suo genere nella storia dell’Ue. Non ho alcun ufficio, soltanto lo status di inviato speciale, il che equivale a una collaborazione prevalentemente professionale e politica con la Commissione europea, in particolare nel settore della cooperazione e dello sviluppo internazionale, con un obiettivo chiaro: sostenere la libertà religiosa o di credo nel mondo all’esterno dell’Unione. Insieme al presidente Juncker e al commissario Neven Mimica vorrei collaborare non solo con i rappresentanti dei Paesi membri, ma anche con le Ong internazionali nell’Ue e in tutto il mondo. La libertà non è mai una bene acquisito, è necessario prendersene cura in modo responsabile nei nostri Paesi e all’estero. E salvare almeno un uomo significa salvare l’umanità.
The president of the Juncker Commission entrusts the Slovakian politician with the promotion and safeguarding of believers beyond the frontiers of the European Community. Respect for religions, he states, is the “primary condition for a more humane world in the XXIst century
Jan Figel with pope Francis
“The freedom of religion and belief is a fundamental right at the base of the building of the European Union. In light of the continuing persecutions of ethnic and religious minorities, it becomes even more important to protect and promote this right within and outside the EU”. For this reason, the president of the European Commission, Jean-Claude Juncker, has named Jan Figel as “special representative for the promotion of freedom of religion and belief outside the European Union.” Jan Figel, a 56 year old Slovakian, parliamentarian and Minister of his country where he was also leader of the Christian Democratic Movement, has also been EU Commissioner for Education, Formation, Culture and Youth in the period 2004-2009. His new appointment will initially be for one year. His first interview is for SIR.
How do you see religious liberty in the context of being one of the fundamental rights?
Religious freedom is a measuring rod of human rights and fundamental liberties. Usually where there is no religious freedom, civil and political freedoms are also lacking. This is why the understanding, respect and support for freedom of religion and belief represents a preliminary condition for a humane world in the XXIst century.
What contribution can religions bring to the dialogue between nations and to the question of peace?
Faith and religion live within people. And we can say the same for the freedom to doubt or not believe. Human dignity is the primary and essential value uniting all in a civilized world. It should be a universal, permanent principle for all. And dialogue represents the path for the recognition or radical change of this value. Through dialogue, we seek and find answers, because dialogue is more than two monologues. While monologues are limited to confirming and furthering requests, only through dialogue can reciprocal relations be developed – between persons, communities, religions, nations. We have great need for a culture of dialogue in the contemporary world, as it brings with it enrichment. Through dialogue 1 + 1 equals more than 2, because we are dealing with ethics, not mathematics.
What is your opinion of the present situation in the area of religious liberty in the world? Can you define some of the principle challenges that merit priority attention?
Persecution and intolerance for reasons of religion or belief are very widespread and unfortunately these problems have worsened in many regions of the world. Religious freedom is strictly limited or denied in more than half the countries of the world, and this tendency is developing in a negative direction. All religions, even if in different degrees, are being oppressed by totalitarian regimes, by anti-proselytism laws, by militant atheist regimes or extremism. We are also witnessing the genocide of religious minorities – in particular Christian, Yazidis and other religions – by the Islamic State. And it is not sufficient to point a finger against this situation; a more decisive action is necessary. According to international law we are obligated to help victims of persecutions, hunt down the guilty and act to effectively stop the genocides.
What can you tell us about religious liberty within the confines of the European Union? Can this be considered an acquired right?
The EU guarantees this form of freedom on the basis of its Charter of Fundamental Rights, which is an integral part of its system. The definition and realization of the collective rights of Churches and religious associations is the strict competence of each Member State and the EU is obligated to respect this. Beyond this, a space-system has been created based on the Treaty of Lisbon, in view of a constant, open and constructive dialogue between the EU and religious communities. On this basis, I see a significant potential of attitudes and serious agreements aimed at the common good within the EU and beyond its borders. However, up to now this potential has not been fully utilized.
In what way is the migratory crisis connected to the question of religious liberty? What challenges must we meet in this context?
There are two sides to this crisis, which must be understood. Economic migration consists in the search for better prospects for personal, self-realization. Then there are groups of people who are persecuted for various motives, including that of their religious beliefs; there are refugees coming from regions in conflict…. The question of migration is the most urgent challenge we are facing. It challenges solidarity within the EU and involves peace and stability in the regions of conflict. And – in a subsequent stage – it concerns the real integration of migrants, provided a sincere and mutual interest is shown by both parties.
What will be the priorities of your new appointment? What will be your concrete first step?
This is a job that has no precedents, the first of its kind in the history of the EU. I have no offices, only the status of special envoy which is equivalent to a collaboration that is primarily professional and political with the European Commission, particularly in the sector of cooperation and international development, with a clear goal: supporting the freedom of religion or belief in the world outside the EU. Together with President Juncker and Commissioner Neven Mimica I would like to collaborate not only with member States but also with the international NGO’s of the EU and in the entire world. Freedom is never an acquired good and it is necessary to safeguard it in a responsible manner in our own countries as well as abroad. And to save just one person is equivalent to saving humanity.
Kardinál Christoph Schönborn vidí pápeža Františka ako „vizionára pre Európu a pre celý svet“.
Podľa kardinála sa pôsobivým spôsobom pápežovi 6. mája podarilo „ako mužovi viery navrhnúť víziu spolunažívania, s ktorou môže každý súhlasiť, či je veriaci alebo nie,“ ocenil viedenský arcibiskup v sobotu pre „Kathpress“ príhovor pápeža pri preberaní Ceny Karola Veľkého vo Vatikáne.
Kardinál ocenil aj vedenie EÚ za menovanie Jána Figeľa za prvého mimoriadneho poverenca pre náboženskú slobodu.
Viedenský arcibiskup ďalej povedal, že pápež František je svojím zasadzovaním sa za ľudské práva a pravý humanizmus ich „autentickým interpretom“. A to o to viac, že svoje vízie pre Európu nenavrhol iba z kresťanského – ba ani len iba z veriaceho – stanoviska, ako poznamenal Schönborn. František tak „urobil hlasom všetkých v Európe a súčasne tak urobil službu celému svetu“, ako povedal kardinál a citoval Donalda Tuska: „Aj predseda Rady Európy označil Františka ako pápeža nádeje pre nás všetkých“.
Vzhľadom na mnohé euroskeptické postoje aj v Cirkvi pápež jasne vyjadril, „že je úlohou Cirkvi spolupracovať na budovaní Európy“, ako zdôraznil kardinál. Pre Františka je neodlučiteľné s hlásaním Evanjelia poskytovať pomoc a útechu slabým a zraneným a zasadzovať sa za ľudské práva.
Zvlášť náboženská sloboda ako kľúčová súčasť ľudských práv je teraz na celom svete novým spôsobom ohrozená, ako povedal Schönborn. EÚ to spoznala a menovala mimoriadneho poverenca pre náboženskú slobodu, čo je podľa kardinála „nie zdvorilé gesto voči pápežovi alebo Cirkvi“, ale „pripomienka politikom, akú výbušnú silu majú ľudské práva a s nimi náboženská sloboda“.
Slovák Ján Figeľ je v tejto situácii presne „tou správnou voľbou“, keďže je „Európanom prvej hodiny po prevrate“ a nerobí tajnosti z kresťanského základu svojej politiky, ako povedal Schönborn a pripomenul: „Bývalý predseda Kresťanskodemokratickej strany KDH a bývalý eurokomisár pre vzdelanie a kultúru sám zažil komunistické prenasledovanie z náboženských dôvodov, ako aj „nežnú revolúciu“ v r. 1989. „Tí ľudia, ktorí sa vtedy zasadzovali za náboženskú slobodu, dokázali neľudský systém pokojne priviesť k pádu.“ Viac na hlavnespravy.sk
Juncker, annunciato nuovo inviato speciale UE per la difesa e promozione della libertà religiosa nel mondo, venerdì 6 maggio in occasione della cerimonia di consegna del premio Carlo Magno al Santo Padre Francesco nella Sala Regia del Vaticano. L’incarico è stato affidato a Ján Figeľ, precedentemente Commissario Europeo e politico slovacco (Primo Ministro tra il 2010 e il 2012), il cui compito sarà la “promozione della libertà di religione e di credo al di fuori dell’Unione Europea”.
Mandato annuale rinnovabile, questo nuovo ruolo è stato richiesto dalla risoluzione del Parlamento Europeo dello scorso 4 febbraio 2016. “Data l’importanza di promuovere e proteggere la libertà di religione e credo al di fuori dell’Unione Europea, nel contesto del dialogo e dei programmi di assistenza con paesi terzi, l’Inviato Speciale opererà come consigliere speciale del Commissario per la Cooperazione Internazionale e lo Sviluppo, Neven Mimica” – si legge nel comunicato stampa.
“La miseria del mondo non può lasciarci indifferenti, la miseria del mondo è una questione che riguarda anche noi” ha affermato il Presidente Junker, nel corso della premiazione del Pontefice, il quale dopo i ringraziamenti ha condiviso la propria speranza per un’Europa della famiglia “dove sposarsi e avere figli sono una responsabilità e una gioia grande e non un problema dato dalla mancanza di lavoro”, in un orizzonte che abbracci tutta la dignità della persona umana dal bambino all’anziano, dal malato al migrante.
“La libertà religiosa è un principio coessenziale alla fondazione dell’Unione Europea”, ha dichiarato Junker, “l’incessante persecuzione di minoranze religioe ed etniche rende sempre più essenziale proteggere e promuovere questa libertà all’interno e all’esterno dell’UE”.
Finalmente, dunque l’Europa intraprende un importante passo concreto che non rimane mero intento, andando così “oltre le dichiarazioni politiche e le risoluzioni”, commenta Sophia Kuby, director of EU advocacy per ADF International.
“ADF International dà il benvenuto alla istituzione dell’Inviato Speciale” prosegue Kuby, “siamo convinti che questo nuovo inviato sarà voce a chi ora ne è privo, dando inizio ad un nuovo capitolo in cui l’UE prende più seriamente in considerazione i propri doveri nei confronti dei diritti umani”.