Ján Figeľ

Month: October 2018

  • Najlepšou odpoveďou je oslobodený Petr Jašek

    Najlepšou odpoveďou je oslobodený Petr Jašek

    Od roku 2016 vo funkcii osobitného vyslanca pre podporu náboženskej slobody a presvedčenia mimo Európskej únie pôsobí Ján Figeľ. V rozhovore sme sa pýtali na výsledky tohto obdobia i na perspektívu tejto novej agendy do budúcnosti.

    Čo osobne považujete za najvýraznejšie konkrétne úspechy za obdobie viac ako dvoch rokov v tomto úrade?

    Celkovo je to fakt, že poslanie osobitného vyslanca nielen existuje aj po dvoch rokoch, ale má dôveru a rastúcu podporu pre pokračovanie a pre posilnenie. Podarilo sa zvýšiť povedomie v inštitúciách EÚ o dôležitosti náboženskej slobody ako rozhodujúcej súčasti a kritéria dodržiavania ľudských práv vo svete. Napríklad: Po dvadsiatich piatich rokoch sa prvýkrát udeľovali novinárske ceny Lorenza Nataliho za žurnalistiku o náboženskom prenasledovaní, respektíve o medzináboženskom dialógu a spolupráci. V rámci tradičných Európskych dní rozvoja v Bruseli bola v júni 2018 prvá veľká konferencia na tému náboženstva a postavenia žien.

    Aj tam, kde vládnu tvrdé režimy alebo je nepokoj, sa podarili dobré diela alebo sa začali pozitívne procesy. Napríklad po mojich rokovaniach a návšteve v Sudáne bolo prepustených deväť väzňov svedomia, z toho v dvoch prípadoch išlo o celoživotné tresty. V Iraku pracujeme na procese stabilizácie, zmierenia, návratu utečencov a nastolenia spravodlivosti a novej spolupráce medzi náboženskými skupinami a komunitami. V Pakistane ma dnes napriek dvojnásobnému odmietnutiu vládou už opakovane pozývajú na spoluprácu. Jej zámerom je podpora pluralizmu a rovnakého občianstva pre všetkých, čo je dôležité zvlášť pre prenasledované menšiny.

    Dostal som sa do Vietnamu, dôležité boli rokovania v Jordánsku, Nigérii, Senegale, Libanone, ale aj v Rusku, Južnej Kórei, UAE, Maroku, pripravujú sa cesty do Egypta, Burkiny Faso, Indonézie, Malajzie… Požiadal som o ústretové diplomatické kontakty v Indii, Číne, Iráne. Rozvinul som vzťahy a dialóg vnútri EÚ s členskými štátmi a tiež s OSN v New Yorku a v Ženeve, s USA a s vatikánskou diplomaciou. Veľmi dobre sa spolupracuje s medzinárodnými mimovládnymi organizáciami, ako sú ACN, CSW, Open Doors, Brot für die Welt, Sant Egidio a ďalšie.

    Za špecifické ovocie svojej práce vnútri EÚ považujem vznik podobných funkcií vo viacerých členských štátoch. Od môjho vymenovania vznikli obdobné funkcie v Maďarsku, Dánsku, Nemecku a vo Veľkej Británii.

    Prednedávnom prebehla v Denníku N polemika ohľadom vašej funkcie medzi teológom Ľ. M. Ondráškom a Petrom Jaškom. Čo hovoríte na výčitky, že vašej činnosti chýbajú merateľné výsledky?

    Som presvedčený, že svedectvo predtým väzneného a na doživotie odsúdeného a dnes slobodného Petra Jaška je najlepšou odpoveďou na zaujaté komentáre. Rád by som pripomenul a rozšíril výrok Charlesa Péguyho: „Obávam sa teológov, ktorí hovoria o Bohu, ale nehovoria s Bohom. A podobne, obávam sa teológov, ktorí hovoria o človeku, ale nehovoria s človekom.“

    Funkciu som si ani nevytvoril, ani neinicioval, ako šírili od začiatku niektorí zlomyseľníci. O jej vytvorení rozhodla Európska komisia a jej predseda Jean-Claude Juncker v máji 2016 v reakcii na jednoznačnú výzvu Európskeho parlamentu vyjadrenú v ráznej rezolúcii proti genocíde kresťanov, jezídov a iných menšín v Sýrii a v Iraku, ktoré sa stali obeťami masového vyvražďovania zo strany organizácie ISIS, prijatej 4. februára 2016. Prijal som Junckerovo pozvanie začať v EÚ tvoriť agendu, ktorá neexistovala a ktorá je veľmi dôležitá pre medzinárodnú i našu vlastnú budúcnosť.

    Európsky parlament zahájil rokovania o posilnení tejto pozície. Aké väčšie oprávnenia a význam to môže priniesť?

    Ja som dnes formálne len poradcom komisára pre medzinárodný rozvoj, ktorým je Chorvát Neven Mimica. Môj mandát je jednoročný, už druhýkrát obnovený. Riešením pre budúcnosť, ktoré navrhuje správa v EP, je inštitucionalizácia tejto funkcie. To znamená stálosť mandátu a jeho posilnenie tým, že by mal byť priradený k vysokému predstaviteľovi EÚ pre zahraničnú politiku (dnes F. Mogherini), ktorý spája pôsobenie Komisie a Európskej vonkajšej služby (diplomacie EÚ). Tiež požadujú rozpočet a personálne vybavenie, teda tím ľudí. Ja dnes nemám pridelený ani rozpočet, ani podriadených pracovníkov.

    Dokonca návrh správy žiada zvážiť alternatívu osobitného predstaviteľa EÚ pre náboženskú slobodu, čo už znamená silný mandát reprezentujúci aj členské štáty. Taká bola, koniec koncov, aj požiadavka v rezolúcii EP proti genocíde páchanej Islamským štátom. Okrem toho EP navrhuje rozšíriť pôsobnosť osobitného vyslanca na medzináboženský dialóg a spoluprácu s náboženskými spoločenstvami a lídrami vo svete, čo už aj dnes v podstate realizujem.

    Výročná správa medziskupiny EP v septembri odporučila, aby mal vyslanec pre náboženskú slobodu adekvátne finančné zdroje. Ako boli vaše aktivity doposiaľ financované? Aká je vaša predstava o konkrétnom využití pridelených zdrojov?

    Moje aktivity sú financované z rozpočtu Komisie, konkrétne z kabinetu komisára Mimicu, na základe jeho súhlasu. Pri samostatnom rozpočte by sa dali organizovať intenzívnejšie a efektívnejšie formy politickej a diplomatickej práce a lepšia komunikácia v medzinárodnom prostredí so štátmi, s náboženskými predstaviteľmi a s mimovládnymi aktérmi, s univerzitami a médiami v záujme diskriminovaných i prenasledovaných komunít a jednotlivcov. Sloboda náboženstva a svedomia je nevyhnutným predpokladom pre občianske a politické práva vo svete. Pripomínam, že ide o slobodu myslenia, svedomia, viery a presvedčenia, ktoré sú dôležité pre veriacich i neveriacich. To je zároveň základ spravodlivosti, na ktorej spočíva nielen mier v krajinách a vo svete, ale aj udržateľný rozvoj. V tejto oblasti sú v EÚ vytvorené len základné východiská, preto ich rozvinutie je vecou politickej vôle a zdrojov.

    Ktorá krajina či región sa dá aktuálne považovať za najkrízovejší z hľadiska porušovania náboženskej slobody?

    Jednoznačne je to Blízky východ, kde prebieha viacero konfliktov a ktorý je nám blízky nielen zemepisne, ale aj kultúrne a civilizačne. Ale problémové sú mnohé krajiny juhovýchodnej Ázie a subsaharskej Afriky, kde tiež narastá vplyv militantných hnutí alebo násilný extrémizmus.

    Z hľadiska štátov negatívne rebríčky vedie Severná Kórea a nasledujú krajiny ako Afganistan, Pakistan, Somálsko, Eritrea a ďalšie. Zlou správou je, že sloboda náboženstva a svedomia vo svete je na ústupe. Je pod rastúcim tlakom režimov a vlád, ale aj sociálnych konfliktov. Potrebujeme zvrátiť tento negatívny stav a trend. Oveľa viac by malo a mohlo pre to urobiť aj Slovensko. Opakovane som k tomu vyzýval mnohých našich súčasných predstaviteľov. Dúfam, že sa v tejto oblasti stojaté vody u nás pohnú.

    Článok dostupný tu: https://www.slovoplus.sk/jan-figel-najlepsou-odpovedou-je-oslobodeny-petr-jasek/

  • Protection of International Religious Freedom and Human Dignity – BYU Law – 2018 Annual Symposium

    Protection of International Religious Freedom and Human Dignity – BYU Law – 2018 Annual Symposium

    2018 Annual Symposium – The 25th Annual International Law and Religion Symposium of the International Center for Law and Religion Studies (ICLRS) at the J. Reuben Clark Law School of Brigham Young University

    First Plenary Session: Protection of International Religious Freedom and Human Dignity

    Brett G. Scharffs Director, International Center for Law and Religion Studies, and Rex E. Lee Chair and Professor of Law, J. Reuben Clark Law School, Brigham Young University

    Simona Cruciani Political Affairs Officer, United Nations Office on Genocide Prevention and the Responsibility to Protect

    Ján Figeľ Special Envoy for the Promotion of Freedom of Religion or Belief Outside the European Union, European Commission

    Giuliana Natale Director, Office of Human Rights, Freedoms and Inclusion

    Michael Suhr Ambassador/Special Representative for Religious Freedom or Belief, Ministry of Foreign Affairs

    Michael K. Young President, Texas A&M University; Former Chair, U.S. Commission on International Religious Freedom (USCIRF)

    https://www.iclrs.org/event.php/2018+Annual+Symposium/Presentations/English

  • Má Figeľova funkcia zmysel? Čo ukázali dva roky

    Má Figeľova funkcia zmysel? Čo ukázali dva roky

    Keď ho na jar 2016 Európska únia menovala na post osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu, zaznievali hlasy, že ide o „trafiku“ pre politika, ktorý doma neuspel. Mal tento nový post doposiaľ zmysel?

    V Denníku N nedávno prebehla polemika medzi publicistom Ľubomírom Martinom Ondráškom (ktorý prispieva aj pre Postoj) a českým humanitárnym pracovníkom Petrom Jašekom.

    Prvý menovaný vo svojom článku píše, že po viac ako dvoch rokoch pochybuje, či bol Ján Figeľ tou najlepšou voľbou na pozíciu vyslanca EÚ pre otázky náboženských slobôd vo svete. „Je nepochybne chvályhodné, že počas svojho funkčného obdobia navštívil rôzne krajiny, stretol sa s významnými ľuďmi, predniesol konferenčné príspevky či poskytol rozhovory pre médiá, dôležitejšie sú však konkrétne, merateľné výsledky vychádzajúce z jasne definovanej vízie, koncepcie a pracovnej náplne,“ píše v texte Ondrášek s tým, že bývalý predseda KDH by mal pochybnosti o jeho spôsobilosti na tento post rozptýliť alebo ich vziať do úvahy pri ďalšom rozhodovaní. Dôvod svojich pochybností však bližšie nepomenoval.

    Na jeho článok reagoval neskôr Petr Jašek z organizácie Hlas mučeníkov, ktorá pomáha prenasledovaným kresťanom vo svete. Dlhoročný humanitárny pracovník pôsobil vo viacerých afrických krajinách. V roku 2015 ho v Sudáne spolu s niekoľkými ďalšími spolupracovníkmi zadržali a uväznili. Za protištátnu činnosť ho neprávom odsúdili na dvadsať rokov väzenia a hrozil mu trest smrti. Napokon sa im po medzinárodnom tlaku dostalo pomoci a sudánsky prezident im udelil milosť.

    Podľa jeho slov tu zohral dôležitú úlohu práve Ján Figeľ. „Už v čase môjho väznenia v Sudáne som sa prostredníctvom listov od svojej rodiny dozvedel o významných aktivitách Jána Figeľa, ktoré podnikal ihneď po tom, čo sa o mojom väznení dozvedel od novinára Daniela Rausa. Ihneď kontaktoval významných právnych zástupcov v Európe i v Spojených štátoch, bol v pravidelnom úzkom spojení s mojou rodinou a začal významné diplomatické kroky so sudánskymi predstaviteľmi, ktoré zásadným spôsobom prispeli k môjmu prepusteniu,“ tvrdí v reakcii na Ondráškov článok s tým, že tieto správy ho vo väzení nesmierne povzbudzovali. „Vďaka diplomatickým aktivitám Jána Figeľa došlo o niekoľko týždňov neskôr k prepusteniu ďalších sudánskych aktivistov.“

    Práve v istom zmysle „zázračné“ oslobodenie českého misionára z krutého väzenia je najvýraznejším „merateľným výsledkom“ Jána Figeľa na dovtedy neexistujúcom poste osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu.

    Pred dvomi rokmi pri menovaní do tejto funkcie vyvstávali legitímne obavy, či nepôjde len o formálny úrad bez reálneho dosahu na konkrétnu pomoc ľuďom prenasledovaným pre svoju vieru. Nikto vlastne nevedel, čo presne má byť náplňou jeho práce a ako vyzerá jej praktická podoba. Nová pozícia navyše nebola plne začlenená do štruktúr EÚ, Figeľ na jej fungovanie nedostal finančné prostriedky, jeho aktivity financuje Európska komisia. Pôvodne trval jeho mandát jeden „skúšobný“ rok, vlani sa predĺžil o ďalší.

    „Funkciu som si ani nevytvoril, ani neinicioval, ako šírili od začiatku niektorí zlomyseľníci,“ vraví pre Postoj Figeľ. „O jej vytvorení rozhodol J.-C. Juncker v reakcii na výzvu Európskeho parlamentu vyjadrenú v rezolúcii proti genocíde kresťanov, jezídov a iných menšín v Sýrii a v Iraku, ktoré sa stali obeťami masového vyvražďovania zo strany organizácie ISIS.“

    Dôležitou otázkou bolo, či Figeľ bude človekom terénu, čo si táto úloha jednoznačne vyžaduje, alebo bude obhajcom náboženskej slobody len „od stola“.

    Za dva roky sa Figeľ zúčastnil na viac ako stovke podujatí v tridsiatich krajinách, kde sa snažil apelovať na pomoc perzekvovaným veriacim, ktorých dnes v rôznych častiach sveta zďaleka nie je málo. Jordánsko, Vietnam, Libanon, Pakistan či Južná Kórea sú niektoré z krajín, kam zavítal.

    „Aj tam, kde vládnu tvrdé režimy alebo je nepokoj, sa podarili dobré veci. Okrem prepustenia väzňov v Sudáne pracujeme v Iraku na zmierení, návrate utečencov a nastolení spravodlivosti a spolupráce medzi náboženskými skupinami. V Pakistane napriek dvojnásobnému odmietnutiu vládou som dnes už opakovane pozývaný na spoluprácu. Dostal som sa do Vietnamu, dôležité boli rokovania v Jordánsku, Nigérii, Senegale, Libanone, ale aj v Rusku, Južnej Kórei, UAE, Maroku, pripravujú sa cesty do Egypta, Burkiny Faso, Indonézie či Malajzie. Požiadal som tiež o ústretové diplomatické kontakty v Indii, Číne, Iráne,“ vymenúva Figeľ s tým, že podobné posty vylslancov náboženskej slobody vznikli v niekoľkých ďalších európskych krajinách.

    Samozrejme, počet zahraničných ciest a konferenčných príspevkov ešte nevypovedá o kvalite vykonávania funkcie. No aj vďaka aktívnemu ozývaniu sa narastá povedomie o nej. Potvrdzuje to i Petr Jašek: „Zo svojich skúseností a z reakcií mnohých účastníkov týchto sympózií viem, že je (Figeľ, pozn.) v zahraničí uznávaným odborníkom na otázky náboženskej slobody. Rovnako sú cenené jeho diplomatické schopnosti a citlivý prístup k medzináboženskému dialógu,“ napísal pre Denník N.

    Európsky parlament momentálne rokuje o finančnom aj personálnom posilnení funkcie osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu. „Je to dôležité nie pre úrady, ale hlavne pre ľudí vo svete, ktorí trpia a sú prenasledovaní pre svoje presvedčenie,“ povedal Figeľ.

    Je jasné, že apely a výzvy na pomoc perzekvovaným sú dôležité. Viditeľné sú ale predovšetkým konkrétne skutky, akým bolo oslobodenie väzňov v Sudáne. Ani jednotlivé prípady pomoci neriešia problém prenasledovania systémovo. No ich úspešná koncovka sa spochybňuje ťažko a dávajú tak význam funkcii nielen v očiach bežných ľudí, ale najmä tých, ktorí dnes konkrétnu pomoc vo svojom utrpení akútne potrebujú.

    https://www.postoj.sk/36899/ma-figelova-funkcia-zmysel-co-ukazali-dva-roky