Cieľom navrhovaného uznesenia je vyjadrenie solidarity všetkým prenasledovaným pre vieru kdekoľvek vo svete, priblížili predkladatelia.
Bratislava 30. júna (TASR) – Osobitný vyslanec Európskej únie pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ víta záujem parlamentu diskutovať o stave náboženskej slobody a angažovanosti v pomoci prenasledovaným pre vieru. Pre TASR to uviedol v súvislosti s navrhovaným uznesením parlamentného ľudskoprávneho výboru, o ktorom má Národná rada SR hlasovať v septembri.
„Mierové spolužitie vo svete a prekonávanie konfliktov je v našom vlastnom záujme,” pripomenul Figeľ. Základom je podľa neho spravodlivosť, ktorej jadrom je predovšetkým dodržiavanie základných ľudských práv. To sa prejavuje rešpektovaním slobody myslenia, svedomia a náboženstva. „Každá totalita či autokratický režim siaha predovšetkým na túto slobodu. Príkladom toho bol aj komunistický režim v našich krajinách. Práve pamäť na obete zápasu o slobodu, naša identita a záujem by nás mali spájať v úsilí pomáhať prenasledovaným vo svete,“ skonštatoval. Cieľom navrhovaného uznesenia je vyjadrenie solidarity všetkým prenasledovaným pre vieru kdekoľvek vo svete, priblížili predkladatelia. Nepíše sa v ňom len o kresťanoch, ale upozorňuje aj na všetky ostatné náboženské komunity, ktoré sú prenasledované pre svoju vieru. Uznesenie podľa predsedníčky výboru Anny Verešovej (nezaradená) obsahuje tiež odporúčanie a výzvu vláde SR, aby po vzore OSN, Európskej únie (EÚ) a jednotlivých členských štátov EÚ zvýšila medzirezortné úsilie SR v tejto oblasti.
V Štúdiu TA3 sme sa rozprávali o náboženskej slobode vo svete. Čo vlastne znamená? Aj na to nám odpovedal osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu Ján Figeľ.
Náboženská sloboda je civilizačnou témou. Bola veľmi potieraná v 20. storočí, a je pod rastúcim tlakom aj v 21. storočí. V medzinárodnom práve je definovaná ako sloboda myslenia, svedomia, náboženstva. Reprezentuje základné ľudské právo, je súčasťou a základom dôstojnosti človeka.
Medzinárodné právo ju uznáva osobitne od roku 1948, kedy bola prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv. Článok 18 znie: “Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo obsahuje aj voľnosť zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako i slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru, sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním predpisov.”
Rovnako ju garantuje Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach (1966). Dohovor má 172 ratifikácií a šesť signatárskych štátov bez ratifikácie.
Tieto dva dokumenty spolu s Medzinárodným dohovorom o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach tvoria Listinu základných práv a slobôd. Táto bola ako celok začlenená do Ústavy ČSFR a následne aj do Ústavy SR.
Okrem toho náboženskú slobodu chráni aj Európsky dohovor o ľudských právach (1950) v čl. 9, pričom najvyššou justičnou inštitúciou pre tieto práva je Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. V rámci Európskej únie bola prijatá Charta základných práv, ktorá o náboženskej slobode hovorí v čl. 22. Garantom zmluvného práva EÚ je Európsky súdny dvor v Luxemburgu.
Náboženská sloboda je lakmusový test všetkých ľudských práv. Je základom slobody a duchovného života človeka (na rozdiel od iných tvorov), ktorý nás inšpiruje veriť a vyznávať presvedčenie. Každá totalita sa usiluje ovládnuť myslenie, presvedčenie a správanie človeka, a tým aj jeho hodnotovú orientáciu a kultúru.
Právo versus realita
Náboženskú slobodu vo svete nerešpektuje alebo obmedzuje, popiera podľa Pew Research Center (USA) vyše polovica štátov. 79% populácie žije v krajinách, kde sú veľké alebo veľmi veľké prekážky pre náboženskú slobodu. Patria sem totiž aj najľudnatejšie krajiny ako Čína, India, Pakistan a Nigéria.
A čo je rovnako zlé, trend je negatívny – náboženskej slobody ubúda. Formy perzekúcie alebo diskriminácie sú mnohoraké:
Konflikty s náboženským pozadím v rámci štátu alebo medzi štátmi – Vých. Timor, Nigéria;
Mocenské obmedzovanie náboženskej slobody zo strany vlády – Čína, Vietnam;
Sociálne nepriateľstvo a násilie – Pakistan, India;
Neštátni, teroristickí aktéri – Al Kajda, Taliban, ISIS, Boko Haram, Al Shabab.
Zákony proti blasfémii čiže rúhaniu sú uplatňované vo vyše 70 štátoch sveta. Zákony proti konverzii platia v 22 štátoch. A ateizmus sa postihuje hrdelným trestom v 13 krajinách.
EÚ a podpora náboženskej slobody
Európska únia je mierový projekt, ktorý má svoj začiatok v roku 1950, keď bolo vytvorené prvé Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ. Neskoršie, v roku 1957 Rímske zmluvy vytvorili Európske hospodárske spoločenstvo a Euratom. Až po vyše 60 rokoch – v roku 2016 – však prichádza explicitné poverenie pre podporu náboženskej slobody. Prečo?
Príčinou je genocída kresťanov, jezídov a iných menšín zo strany organizácie tzv. Islamského štátu ISIS v Iraku a v Sýrii, ktorá začala v lete 2014. Následne vypukla utečenecká a migračná kríza, ktorá zasiahla náš kontinent. Európsky parlament prijal ostrú a jednoznačnú rezolúciu proti tejto genocíde vo februári 2016. Okrem iného v nej požaduje vytvoriť stály post Osobitného predstaviteľa EÚ pre náboženskú slobodu vo svete.
Keď sa na mňa obrátil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, prijal som túto výzvu. Prijal som úlohu prvého Osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Mojou úlohou je napomáhať tejto dôležitej slobode cez medzinárodnú spoluprácu a rozvoj. S malým podporným tímom diplomatov navrhujem programy, projekty a dohody pre túto oblasť. Keďže ide o externú agendu EÚ, spolupracujem s Komisiou, EEAS, EP, členskými štátmi, mimovládnymi organizáciami, cirkvami a náboženskými spoločenstvami. Projekty z tejto oblasti môžu čerpať prostriedky z finančného nástroja EIDHR (European Instrument for Democracy and Human Rights), ktorý má rozpočet 1,4 mld. eur na sedem rokov. V r. 2017 sme vytvorili novú sekciu pre médiá v rámci Lorenzo Natali Media Prize za podporu udržateľného rozvoja. Po prvýkrát boli ocenení novinári píšuci o náboženskej slobode a medzináboženskom dialógu.
V rámci internej činnosti som prizývaný na rokovania v rámci dialógu s cirkvami, náboženskými spoločenstvami, filozofickými a nekonfesionálnymi organizáciami podľa čl. 17 Zmluvy o fungovaní EÚ. Za prioritné regióny svojej angažovanosti považujem Blízky východ, subsaharskú Afriku, južnú a juhovýchodnú Áziu.
Na Blízkom východe som vykonal pracovné cesty do Iraku, Jordánska, Libanonu, Sudánu, Maroka, SAE, Bahrajnu a Egypta. Blízky východ – to je geopolitické centrum sveta. Tu sa spájajú tri kontinenty a tu je kolíska troch veľkých monoteistických náboženstiev.
Spolupracujem s charitatívnymi, humanitárnymi a ľudskoprávnymi organizáciami ako sú CSW, Brot für die Welt, katolícka Caritas, evanjelická Diakonia, Open Doors, Sant´ Egidio, CitizenGo, EPRID a ďalšími. Za jednu z najprofesionálnejších považujem celosvetovú sieť pápežskej nadácie ACN. Som veľmi rád, že od marca 2017 má pod názvom ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi svoju kanceláriu aj na Slovensku. Rád by som vyslovil svoje uznanie za dobrý rozbeh a konštruktívnu prácu nielen tejto kancelárie, ale celej organizácie, zvlášť v krajinách konfliktov.
Dôležitosť náboženskej slobody pre všetkých
Prečo si fenomén náboženskej slobody zaslúži osobitnú pozornosť? Lebo tu ide o nielen individuálne ľudské právo, ale aj o kolektívne. Ide tu o spoločenstvá, o prirodzené komunity (rodina, cirkev, národ). Ja nie som vyslancom len pre ochranu kresťanov, ale pre všetkých – veriacich i neveriacich.
Najviac prenasledovaní v pomerných aj absolútnych počtoch sú kresťania. John Allen v knihe Globálna vojna proti kresťanom uvádza počet 100 000 kresťanov zabitých ročne pre svoju vieru (11 každú hodinu). ACN správa uvádza 200 miliónov prenasledovaných a 350 miliónov diskriminovaných. Organizácia Open Doors hovorí o 215 miliónoch prenasledovaných kresťanov vo svete. Dôsledky sú varovné. Napríklad v Iraku po ťažkých rokoch vojny, chaosu a genocídy zostala len sedmina z pôvodného počtu kresťanov. Formy prenasledovania sú rozmanité: zastrašovanie, diskriminácia, znásilňovanie, lynčovanie, väznenie, mučenie, popravy…
Nielen kresťania sú však prenasledovaní. V dnešnom svete na mnohých územiach trpia Židia, šíti, rohingovia, ahmádijci, bahájci, budhisti, hinduisti, svedkovia Jehovovi, Ujguri, príslušníci Falun Gong a ďalší. Na druhej strane sú v mnohých štátoch atakovaní neveriaci, blogeri, humanisti, väzni svedomia. Vo všeobecnosti platí, že kde je prenasledovaná jedna náboženská menšina, podobný osud čaká aj iné menšiny.
Ku kresťanom, ktorí sú najviac prenasledovaným náboženstvom, by som rád uviedol dve poznámky:
Kresťanov je vo svete najviac (2.3 mld);
Krajiny s kresťanskou väčšinou obyvateľstva majú najviac svetovej moci. Aj preto a pre mnohé jednostranné nerozumné kroky západných vlád sú kresťania v Oriente považovaní za agentov a spojencov “kresťanského” Západu.
Západné štáty nesú zodpovednosť za mnohé neoprávnené invázie, za dominanciu a zároveň chudobu v mnohých regiónoch, za kolonializmus či neokolonializmus vo svete. Miera zodpovednosti je daná mierou vplyvu. Ak my zabudneme a opustíme núdznych vo svete, zopakujeme historické zlyhania a chyby.
Storočie genocíd
Genocída – to je zločin zločinov. Bola definovaná po II. svetovej vojne. V roku 1948 bola prijatý aj Medzinárodný dohovor proti genocíde. Medzinárodné spoločenstvo sa zaviazalo “Nikdy viac!” genocída ako bol holokaust a jeho predchodcovia. Nikdy? Realita je však “znovu, a znovu, a znovu”…
Masové vyvražďovanie Arménov a Asýrčanov Osmanskou ríšou z rokov 1915-16 uznal za genocídu nemecký Bundestag až v roku 2016, teda po sto rokoch! Neľudskými a likvidačnými boli nielen nacistické koncentračné tábory, ale aj sovietske gulagy. Nesmieme zabudnúť na genocídy v Kambodži, Rwande, Bosne, na Blízkom východe. Vystrieda toto “storočie genocíd” storočie nádeje? Alebo to bude storočie kontinuity, ako sa hovorí “bussines as usual”?
To závisí od toho, čo vo svete aj u nás prevládne. Zlu sa vo svete darí hlavne preto, lebo má silných a všade prítomných spojencov. Sú to traja súrodenci zla: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Sú v nás a medzi nami, keď nám je jedno, čo sa deje vo svete, keď nepoznáme a nehľadáme pravdu, keď sa bojíme ozvať alebo niečo urobiť pre spravodlivosť.
Preto potrebujeme dvíhať povedomie a informovanosť o dôležitosti náboženskej slobody pre všetkých, úcty k ľudskej dôstojnosti každej osoby. Potrebujeme prebúdzať svedomia k ľudskosti a zodpovednej solidarite. Cesta z každej krízy vedie cez zdravý rozum a živé svedomie.
Moje poverenie ako prvého osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu v histórii EÚ je ovocím martýrov. Stretnutie pápeža Františka a moskovského patriarchu v roku 2016 po prvýkrát v histórii je tiež ovocie martýrov. Sme pozývaní násilím a utrpením vo svete k angažovanosti, edukácii a odvahe. Rozumná solidarita sa vyplatí. Ak nie sme ochotní ju preventívne poskytnúť, budeme prežívať dôsledky aj tak! Aj preto nadobudla utečenecká a migračná kríza veľké rozmery.
Sloboda je vzácny dar. Pozýva nás k zodpovednosti za ňu, za jej obsah, zmysel, naplnenie. Zodpovedná sloboda – to je zrelá odpoveď. Naša zodpovednosť sa nekončí plotom dvora, ani na hraniciach Slovenska. Či bude svet v 21. storočí lepším ako v predchádzajúcom, závisí aj od nás. Je aj v našom záujme, aby lepším bol. Svet bude lepším, ak bude medzi nami viac ľudskosti a solidarity.
Súčasťou úloh vyslanca EÚ pre slobodu viery je predchádzať prípadom, ako bolo odsúdenie pakistanskej kresťanky Asie Bibiovej alebo saudskoarabského liberálneho aktivistu Ráifa Badawího.
Uznesenie, ktoré nemá legislatívnu váhu, prešlo v europarlamente veľkou väčšinou. Až 576 europoslancov hlasovalo za, 46 proti a 73 poslancov sa zdržalo.
Europoslanci chcú, aby bola EÚ čo najaktívnejšia pri ochrane náboženskej slobody vo svojich vonkajších politikách. Odvolávajú sa na náboženskú slobodu ako základné ľudské právo definované v kľúčových medzinárodných dokumentoch, pri rešpektovaní „ústavnej zásady odluky cirkvi od štátu“.
Spravodajcom uznesenia v europarlamente je Poliak Andrzej Grzyb (EĽS, Poľská ľudová strana). Prijatie mandátu EÚ pre „stabilnejšiu a efektívnejšiu propagáciu a ochranu slobodu viery a vyznania na celom svete“, v Európskom parlamente žiadala aj občianska petícia na portáli CitizenGo.sk
Podľa slovenskej europoslankyne Anny Záborskej (EĽS, KDH) majú krajiny ako Poľsko a Slovensko „na rozdiel od našich priateľov zo starých členských štátov, ešte v živej pamäti, čo znamená prenasledovanie pre vieru zo strany štátnej moci“.
„Aj vďaka tomuto uzneseniu sa táto naša skúsenosť stáva súčasťou spoločnej európskej,“ uviedla po hlasovaní na tlačovej konferencii Záborská.
Uznesenie sa zaoberá mandátom osobitného vyslanca EÚ na podporu slobody náboženského vyznania alebo viery, ktorým je od roku 2016 bývalý predseda KDH a bývalý eurokomisár Ján Figeľ.
Mandát vyslanca by sa mal podľa europoslancov posilniť. Jeho povinnosti by sa mali zameriavať na presadzovanie slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, ale aj na právo neveriť, právo odpadlíctva od viery „a právo zastávať ateistické názory, pričom by sa mala venovať pozornosť aj situácii neveriacich, ktorí sú ohrození“.
Europoslanci odporúčajú, aby úloha osobitného vyslanca zahŕňala právomoci, ako sú: zvyšovanie viditeľnosti, účinnosti, súdržnosti a zodpovednosti politiky EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania a viery mimo EÚ. Mal by tiež podávať výročnú správu európskym inštitúciám.
Správa upozorňuje, že v práci vyslanca sa treba vyhýbať duplicitám s osobitným zástupcom EÚ pre ľudské práva. Keďže niekoľko členských štátov nedávno vytvorilo podobné posty zodpovedné za slobodu náboženského vyznania a viery, volajú europoslanci po jednotnom prístupe a odporúčajú vytvorenie neformálnej poradnej pracovnej skupiny.
Navrhujú tiež aby osobitný vyslanec spolupracoval so spravodajcami OSN a prípadne predkladal spoločné iniciatívy EÚ a OSN „v oblasti diskriminácie náboženských skupín a menšín, ako aj neveriacich a osôb, ktoré zmenia náboženské vyznanie alebo kritizujú určité náboženstvo, či sa svojho náboženského vyznania vzdajú, a aby tiež formuloval spoločné návrhy o tom, ako s takouto diskrimináciou skoncovať.“
Europoslanci mysleli aj na finančné krytie takýchto aktivít. Žiadajú členské štáty, aby v rámci sedemročného rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 zachovali dostatočné finančné prostriedky na projekty týkajúce sa slobody náboženského vyznania a viery v rámci vonkajších finančných nástrojov EÚ. Priestor vidia nie len vo fondoch zameraných na ľudské práva, ale aj také, ktoré sú určené na určené na predchádzanie konfliktom alebo vzdelávanie a kultúru.
Europoslanci chcú, aby boli európskemu nástroju pre demokraciu a ľudské právaná (EIDHR) poskytnuté prostriedky na financovanie ochrany alebo exfiltrácie slobodne zmýšľajúcich osôb a aktivistov za ľudské práva, ktorí sú ohrození alebo prenasledovaní v krajine ich pôvodu.
Medzi medializované prípady takéhoto prenasledovania patrí laureát Sacharovovej ceny saudskoarabský aktivista Ráif Badawí, ktorý bojuje za sekularizmus alebo pakistanská kresťanka Asia Bibiová a jej rodina.
Figeľ poukazuje na rastúci záujem o agendu náboženskej slobody v západných krajinách. Slovensko sa podľa neho tejto agende na štátnej úrovni nevenuje s primeranou vážnosťou. Bratislava 5. januára (TASR) – Situácia v oblasti náboženskej slobody sa vlani výrazne nezlepšila, negatívne trendy v mnohých regiónoch sveta, hlavne v Afrike a Ázii, sa ďalej prehlbovali. Takto zhodnotil rok 2018 osobitný vyslanec Európskej únie pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ.
“K zhoršeniu postavenia náboženských menšín došlo v Číne a v Indii. Blízky východ a juhovýchodnú Áziu považujem za aktuálne prioritné regióny pre obranu náboženskej slobody,” uviedol pre TASR Figeľ.
Podmienky pre príslušníkov náboženských a etnických menšín sa zlepšili v Iraku a Sýrii a to vďaka porážke teroristickej organizácie ISIS. Podľa Figeľových slov sa zlepšili natoľko, že sa ľudia začali vracať domov po rokoch strávených v utečeneckých táboroch.
Figeľ poukazuje na rastúci záujem o agendu náboženskej slobody v západných krajinách, spomína napríklad Nemecko, Veľkú Britániu, Dánsko či Spojené štáty. Slovensko sa podľa neho tejto agende na štátnej úrovni nevenuje s primeranou vážnosťou.
“Nevyužilo na to ani svoje historicky prvé Predsedníctvo Rady EÚ, prebiehajúce v čase genocídneho vraždenia na Blízkom východe, aj keď predseda NR SR po našom rokovaní v júli 2016 sľúbil otvoriť tému náboženského prenasledovania na parlamentnej úrovni,” uviedol Figeľ, podľa ktorého dnešná politická moc na Slovensku “má evidentne iné záujmy a priority”.
Ocenil konanie mimovládneho sektora a občianskej spoločnosti. “Pri podpore náboženskej slobody vo svete sú oveľa aktívnejšie než štátne orgány a organizácie. Pomáhajú trpiacim a prenasledovaným a robia tým aj dobré meno celému Slovensku,” poznamenal.
Figeľ vlani navštívil viaceré krajiny a hovorí o potrebe väčšej pozornosti Európskej únie napríklad voči Bosne či Egyptu. “V Bosne majú najvyšší náboženskí predstavitelia moslimov, katolíckych a pravoslávnych kresťanov oveľa vyššiu dôveryhodnosť než politici. Preto majú aj veľkú mieru zodpovednosti za orientáciu spoločnosti, jej zmierenie a súdržnosť. EÚ však s nimi spolupracovala doteraz minimálne. Je čas a dôvody to zmeniť,” podotkol.
V prípade Egypta poukázal na koptských kresťanov, ktorí sa usilujú o jednotu v zápase s fanatizmom. Figeľ upozornil, že keby sa situácia vrátila do nepokojov z obdobia vlády Moslimského bratstva prezidenta Morsího, “mali by sme v susedstve Európy ďalšiu občiansku vojnu, ešte nebezpečnejšiu než v Sýrii”. “Preto si Egypt zaslúži väčšiu pozornosť a cielenú spoluprácu Európskej únie,” zdôraznil Figeľ.
