HIGH-LEVEL PLENARY DISCUSSION ON PERSECUTION OF CHRISTIANS
hosted by H. E. Dr. Andor Nagy, Ambassador of Hungary in the Republic of Austria and MMag. Dr. Gudrun Kugler, Member of the Austrian Parliament, Speaker of Human Rights for ÖVP-Parliamentary Group
Monday, 27th May 2019, at 18.00 at the Embassy of Hungary (Bankgasse 6, 1010 Vienna).
The main keynote speakers: Tristan Azbej, Hungarian State Secretary for the Aid of Persecuted Christians and for the Hungary Helps Program
Jan Figel, EU Special Envoy for Promotion of Freedom of Religion outside the EU
Prof. Ingeborg Gabriel, Personal Representative of the OSCE, Chairperson-in-Office on Combating Racism, Xenophobia and Discrimination, also focusing on Intolerance and Discrimination against Christians and Members of Other Religions
Bratislava 24. mája (TK KBS) “Ochrana manželstva v Ústave Slovenskej republiky” – je názov novej knihy Osobitného vyslanca Európskej únie pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete Jána Figeľa. Opisuje v nej okolnosti a význam ukotvenia definície, ochrany a podpory manželstva a zmien v systéme slovenského súdnictva v Ústave SR v roku 2014.
“Ústavné ukotvenie definície, ochrany a podpory manželstva je základ pre prorodinnú politiku, ktorú Slovensko veľmi potrebuje rozvinúť. Zároveň je hrádzou proti šíriacej sa rodovej ideológii, ktorá sa usiluje manželstvo redefinovať alebo prinajmenšom relativizovať jeho význam. Čas a vývoj potvrdzuje, akou dôležitou bola novelizácia ústavy pred piatimi rokmi,” hovorí o novinke Ján Figeľ. Knižnú novinku vydala Nadácia Antona Tunegu. Zostávená je z autentických dokumentov, prejavov, článkov a rozhovorov, predložených a prijatých dokumentov a súvisiacich fotografií. Súčasťou novinky sú odborné stanoviská k téme manželstva od Patrika Danišku, Mareka Iskru a Martina Dilonga. Kniha obsahuje aj plné znenia ďakovných listov po schválení slovenskej legislatívy od emeritného pápeža Benedikta XVI. a vatikánskeho štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina.
Ján Figeľ je tvárou kontinuity v slovenskej a európskej politike. Hoci na rôznych postoch, je v nej prítomný už viac ako 25 rokov. Napriek povinnostiam v úrade špeciálneho vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu si našiel čas na e-mailový rozhovor.
Pán Figeľ, Slovenskom v posledných mesiacoch hýbala téma Istanbulského dohovoru, ako vidíte tento zápas z Vašej perspektívy?
V roku 2011 málokto vedel, čo niektoré nejednoznačné pojmy v Istanbulskom dohovore pre vnútroštátnu legislatívu znamenajú. Naviac, ministerka spravodlivosti a minister zahraničných vecí so súhlasom premiérky predložili návrh na skrátené schvaľovanie vo vláde kvôli termínu podpisovania dohovoru na pôde Rady Európy. To znamená, že si nevyžiadali ako obvykle stanovisko Legislatívnej rady vlády SR, kde som ako člena nominoval JUDr. Martina Dilonga, svojho spolupracovníka. Pamätám, že sme práve vzhľadom na krátkosť času ako ministri za KDH zaviazali vládu, aby v horizonte 18 mesiacov pripravila hĺbkovú analýzu Istanbulského dohovoru. Dohovor podpísalo 42 štátov Európy, aj Slovensko. Neskoršie sa postupne začali ukazovať niektoré súvislosti dohovoru. Požiadal som Martina Dilonga, aby spolu s tímom právnikov nezávisle od toho, čo urobí vláda v horizonte 18 mesiacov, spracoval nezávislú prvú analýzu vplyvu Istanbulského dohovoru na slovenskú legislatívu. Analýza, ktorú som od neho dostal potvrdila, že popri deklarovanom zámere odstraňovania násilia na ženách, je skrytým cieľom Istanbulského dohovoru presadzovať rodovú ideológiu cez účinný medzinárodný monitorovací mechanizmus. Po oboznámení sa s touto nezávislou analýzou som ako predseda KDH dal stanovisko vrcholovým predstaviteľom KDH – poslancom a členom predsedníctva KDH – odmietnuť prijatie Istanbulského dohovoru. V apríli 2012 nastúpila jednofarebná vláda Smeru-SD, ktorá sa navyše podujala vytvoriť prvú Celoštátnu stratégiu ľudských práv. Návrh sa významne opieral o rodovú ideológiu. KDH zaujalo zásadne odmietavý postoj už v auguste 2013 a následne sme prišli s iniciatívou doplnenia Ústavy SR o definíciu, ochranu a podporu manželstva. Boli to predvídavé kroky. Dnes slúžia ako hrádza proti rodovej ideológii. Stratégia vlády bola prijatá v redukovanej a korigovanej podobe a išla do úzadia. Mnohí poslanci NR SR teraz v marci 2019 pri Deklarácii NR SR o zastavení ratifikácie Istanbulského dohovoru argumentovali práve povinnosťou všetkých štátnych orgánov “manželstvo všestranne chrániť a napomáhať jeho dobru” a odmietnuť skrytý zámer dohovoru – presadzovania gender ideológie. Inak povedané, podrývanie ochrany alebo podpory “jedinečného zväzku medzi mužom a ženou” je od septembra 2014 konaním v rozpore s Ústavou SR. Pritom KDH vždy podporovalo rozumné porodinené opatrenia a zároveň dôsledné kroky proti násiliu na ženách.
Napriek tomu, zápas o skutočné hodnoty, o spravodlivé Slovensko a zodpovednú Európu pokračuje ďalej.
Istanbulský dohovor ale nebola prvá iniciatíva, ktorá mala podľa ľudí, niekedy nálepkovaných ako “progresivistická ľavica” priniesť ľudstvu svetlejšie zajtrajšky.
V živote sú dôležité ekonomické podmienky a materiálne dobrá – sila hospodárstva, zamestnanosť, moderná infraštruktúra a podobne. Aj v tom sme zodpovedne konali, keď som ako minister namiesto predražených PPP kontraktov Ficovej vlády rozbehol výhodnejšiu eurofondovú výstavbu diaľnic a tak zachránil národu miliardy eur. KDH sa však zasadzovalo aj za spravodlivosť, za dôležitosť vzdelávania, výchovy, kultúry, za obranu nespravodlivo stíhaných. Pripomeniem len zopár kľúčových medzníkov: vyrovnanie sa s krivdami minulosti cez rehabilitácie a reštitúcie po páde komunizmu a vytvorenie Ústavu pamäti národa; Káhirskú konferenciu o ženách v r. 1994, kde KDH ako reprezentant vlády zohralo významnú úlohu na pôde OSN pri ochrane práva na život; pri prijatí Deklarácie NR SR o zvrchovanosti členských štátov EÚ v kultúrno-etických otázkach v roku 2001; pri dlhodobom zápase o zrušenie Mečiarových amnestií; pri napadnutí protiústavnosti zákona o umelom prerušení tehotenstva na Ústavnom súde SR v r. 2001-2007; pri principiálnej obhajobe Zmluvy o práve na výhradu vo svedomí v r. 2006; pri stanoviskách NR SR obhajujúcich nevinne prenasledovaných vo svete a rešpektovanie princípu subsidiarity v školstve a kultúre v rámci Rady Európy; až po ústavnú ochranu manželstva v r. 2014. Ako kresťanský demokrat som v čase genocídy na Blízkom východe presviedčal európskych lídrov o potrebe obrany náboženskej slobody. V máji 2016 som bol Junckerom pozvaný obhajovať túto slobodu ako Osobitný vyslanec. Ide tu o základ ľudských práv a základ osobnej slobody a dôstojnosti. Po troch rokoch túto úlohu podporuje aj Európsky parlament a realizujú aj štáty ako Maďarsko, Nemecko, Dánsko, Veľká Británia a Litva. Moju misiu však niektorí domáci zlomyseľníci nazývali trafikou…
Slovensko spolu so susednými krajinami je v témach rodiny a jej definície v Európe akoby výnimkou. Na rozdiel od Západnej Európy diskusia tu ešte prebieha a dokonca sa niektoré veci hýbu aj správnym smerom – narážam tu na novelu Ústavy, ktorá proaktívne definuje manželstvo.
Pri ústavnom ukotvení definície, ochrany a podpory manželstva sme v zložitom období vlády jednej strany prišli s iniciatívou, ktorá vyzerala beznádejne. Reagovali sme tým na navrhovanú Celoštátnu stratégiu ľudských práv, ale aj na zmeny v práve hlavne v USA, Francúzsku, Nemecku a vo Veľkej Británii. Keďže sa po voľbách rozhodli ísť inou cestou traja poslanci (D. Lipšic, J. Žitňanská a R. Procházka), mohol som sa oprieť na úvod len o 12 kolegov v klube KDH. Keď Robert Fico v prezidentskej kampani sa rozhodol riešiť zlý stav súdnictva zmenou ústavy, prijali sme po odborných rokovaniach spojené riešenie týkajúce sa manželstva a súdnictva. Na konci parlamentného procesu v júni 2014 bolo tých hlasov 102. Uvedené opatrenia v súdnictve boli veľmi potrebné, mala ich v programe už Radičovej vláda. Pre ľudí to bolo dvojnásobné víťazstvo – nádej na posilnenie spravodlivosti v štáte a solidarity v spoločnosti. KDH však čelilo osočovaniu o “kšefte so Smerom” a o “budúcej vláde s Ficom”. Mnohí z tých kritikov do vlády so Smerom po voľbách 2016 veľmi rýchlo vstúpili. Ústavné ukotvenie manželstva je dôležitým základom pre prorodinnú politiku a hrádzou proti ideologickému spochybňovaniu definície a významu manželstva. Chcem po rokoch poďakovať všetkým, ktorí prejavili svoju odvahu a vernosť hodnotám a programu, s ktorým boli sme do parlamentu zvolení. Tento výsledok si vo svojom politickom pôsobení cením najviac. A je to aj náš prínos pre Európu hodnôt.
V čom spočíva odlišný prístup Strednej a Východnej Európy k týmto novým trendom? Je to naše “zápecníctvo”, alebo je to dôsledok dedičstva komunizmu, či nebodaj fašizmu, ako to niekedy nálepkujú komentátori dobre predávaných denníkov?
Pamäť a identita spolu súvisia. Stredná Európa nie je to isté, čo západná, a ani to, čo je východná. Dejiny to ukazujú výrazne, ale potvrdzuje to aj súčasný vývoj. Nemali by sme byť ostrovom či klinom na kontinente, ale stredom a spojovníkom. Aj preto už 18 rokov chodievam v máji na stretnutia ľudí zo Zakarpatia a z východného Slovenska na slovensko-ukrajinskej hranici. Aj Ukrajina potrebuje európsku perspektívu. Od EÚ očakávame eurofondy a investície, ale prinášame svoj ľudský a hospodársky potenciál, svoju identitu, kultúrne dedičstvo a prírodné bohatstvo. Bol som eurokomisár, keď sme do programu EÚ na úctu k obetiam totality popri nacizme zaviedli aj pojem stalinizmus. V našich krajinách náboženstvo, cirkev a kresťanský disent zohrávali v zápase o slobodu dôležitú úlohu. Pripomínam, ako sme v tejto súvislosti v r. 2013 úspešne obhajovali plnohodnotné zobrazenie sv. Cyrila a Metoda na eurominciach. To je identita nielen Slovenska, ale aj Európy, veď sú jej spolupatrónmi.
Viera a rodina boli základom nielen prežitia v čase totality, ale aj slobodnej obnovy a nášho rozvoja. Keď nedávno ľudia vyberali v ankete najväčších Slovákov, zvíťazili Štefánik, Štúr a Srholec. Jeden bol synom kňaza, druhý bratom kňaza, tretí bol kňazom. Aj to svedčí o dôležitosti a vplyve duchovného života na osobnosti, dejiny a kultúru slovenského národa. A platí to aj v širšom okolí.
Rod Dreher, autor knihy Benediktova voľba, ktorý nedávno navštívil Slovensko, ako človek ktorý žije uprostred kultúrnej vojny v Amerike okrem iného zdôrazňuje potrebu politicky bojovať a hájiť právo na náboženskú slobodu. Poznáte jeho názory? Súhlasíte, že je to v súčasnej situácii dôležitá priorita pre kresťanov v Európe?
Súhlasím , že náboženská sloboda je rozhodujúcim testom rešpektovania ľudských práv. Je totiž vyjadrením úcty k ľudskej dôstojnosti, ktorá je východiskom, a má byť kritériom a cieľom každej verejnej politiky a zodpovedného výkonu moci. Katolícka cirkev v roku 1965 nazvala svoj koncilový dokument o náboženskej slobode Dignitatis humanae. Treba ju chápať ako slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Je dôležitá pre veriacich i neveriacich. A je predpokladom pluralitnej spoločnosti. Ak je potieraná či spochybňovaná, narastá totalita väčšiny alebo nadvláda štátnej ideológie na báze sekularizmu alebo preferovaného náboženstva.
Ako by sme mohli ako Slováci prispieť k obrane náboženských slobôd mimo Európy? Ako najlepšie prejaviť vďačnosť tým, ktorí nám pomáhali v našom boji za slobodu verejne vyznávať našu vieru?
Kde je pamäť, tam je aj úcta voči obetiam zápasu o slobodu a dôstojný život. A kde je úcta, tam je aj vďačnosť a zodpovednosť za túto realitu. Ubezpečujem všetkých, že generácie pred nami by mali radi naše problémy. Mnohí boli v tejto túžbe zlikvidovaní, mučení či prenasledovaní. Môjho strýka Jána Figeľa zlikvidovala ŠtB. Rovnako, mnohé národy okolo nás, napríklad Ukrajinci či Bosniaci, by sa s k nám hneď pridali pri európskom stole, keby mohli.
Už tri roky formujem novú agendu, ktorá je dôležitá nielen vo svete, ale aj v Európe. Je ňou podpora slobody náboženstva alebo viery ako základ osobnej slobody a dôstojnosti každého človeka. Reagovali sme tým na genocídu kresťanov a iných menšín na Blízkom východe a na utečeneckú krízu. Zároveň je to predpoklad pre spravodlivejšie a pokojnejšie storočie. Ak sa to má stať stálou a účinnou politikou EÚ, musíme o tom viac hovoriť a viac pre to urobiť. Účasť na kandidátke mi umožnila zviditeľniť túto tému ešte viac aj na Slovensku. A tiež zintenzívniť debatu o jej potrebe. Dúfam, že sa k tejto téme čoskoro vyjadrí aj slovenský parlament. Teraz je na občanoch, či slovenský odkaz Sviečkovej manifestácie 1988 pomôžu preniesť aj do trvalej a účinnej politiky EÚ.
lovensko od Európskej Únie nielen finančne omnoho viac dostalo, ako do nej vložilo. Osobitnou úlohou Slovenska pri budovaní Európy, ktorú spomenul Ján Pavol II. iste nie je podpora marxizmu, nacizmu a extrémizmu, ani nominovanie v Moskve študovaných komunistov do vedúcich funkcií EÚ a OSN. Môže ňou byť aj pomoc tým, ktorí sú vo svete prenasledovaní pre svoju vieru. Najväčšiu časť z nich tvoria kresťania. Podľa toho treba konať aj v eurovoľbách.
Niektorí veriaci a národniari podnes pripomínajú slová Jána Pavla II. že „Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia.“ Zväčša to robia na posilnenie národnej hrdosti, ako dôkaz našej výnimočnosti, alebo aj toho že Slovensko je kresťanskejšie ako zvyšok Európy. Takmer nikto to nespomína ako dôvod k zamysleniu nad tým, v čom vlastne táto osobitná úloha spočíva, a ako ju Slovensko plní.
Keďže viacerí spomínajú len prvú časť uvedeného výroku, treba ho pripomenúť celý, aj preto že v druhej časti pápež jasne hovorí v čom tá úloha spočíva. „Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. … Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami, kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií. Slovensko je povolané ponúknuť Európe predovšetkým dar svojej viery v Krista a svojej oddanosti Panne Márii.“
Čo dáva Slovensko Európe?
Živými silami nových generácii pre Európu pápež iste nemyslel tých vyše 300 tisíc prevážne mladých a kvalifikovnaých ľudí, ktorí od vzniku SR odišli zo Slovenska za zárobkom a lepším životom. Pápež myslel príklad a presadzovanie kresťanských hodnôt v kultúrnej a spoločensko-politickej oblasti, pričom dobrá viera v Krista sa prejavuje predovšetkým skutkami, a nie predvolebnými sľubmi.
Vzhľadom na jasný odpor Karola Wojtylu proti nacizmu a jeho priateľský postoj k Židom to nemôže byť podpora politikom a stranám spochybňujúcim zločinnosť nacionálno-socialistického režimu a obdivujúcim jeho symboly a politiku. Vzhľadom na to ako významne Ján Pavol II. prispel k odporu proti komunistickej diktatúre a jej pádu v Európe, nemôže to byť ani podpora bývalých komunistov. Mučeníkmi a vyznavačmi pápež myslel obete a odporcov komunistickej diktatúry.
V oblasti spravodlivosti, ktorá je podľa učenia cirkvi základnou úlohou štátu a politiky, a korupcie, ktorá je podľa Jána Pavla II. hlavnou brzdou hospodárskeho rozvoja a škodcom štátu, patríme k najhorším v Európe. Takže zostáva asi “len” ochrana „tradičnej“ rodiny, života, a náboženskej slobody, čo na Slovensku niektorí pomýlene redukujú len na zákonný zákaz potratov a boj proti Istanbulskému dohovoru. Tí ignorujú slová pápeža Františka, že treba rovnako usilovať o ochranu života narodeného aj nenarodeného, aj to, že viac než ID škodí rodinám chudoba a konzumný materializmus propagovaný bulvárom, aj že v europarlamente doteraz „kresťanské“ rodinné hodnoty a ochranu života zo slovenských strán najviac presadzovalo KDH, a najviac proti nim konali poslanci za SMER.
Iná úloha Slovenska
Ďalší, a zväčša zabúdaný zmysel tejto „pochvaly“ Jána Pavla II. ukážu jeho slová z prvej návštevy Československa na pozvanie V. Havla, krátko po páde komunistickej diktatúry: „Stavajte teraz chrám slobodného života vašej cirkvi, nie však návratom k tomu, čo bolo predtým, než vám bola ulúpená sloboda, stavajte ho v sile toho, k čomu ste za prenasledovania dozreli…. musíte ďalej dozrievať v pravej slobode v Kristovi.“ .. „Dobre ste rozoznali, že hovoriť o svetovom mieri a nezastať sa tých, ktorí sú vo vlastnej krajine prenasledovaní pre pravdu a spravodlivosť je pokrytectvo, ktoré by viedlo len k oslabeniu jednoty a mravnej vážnosti cirkvi.“
To nebola len kritika prorežimného hnutia „Pacem in Terris“, ale aj výzva nezabúdať na iných, ktorí sú prenasledovaní za svoju vieru a presvedčenie. Desaťročia komunistických diktatúr opakovane a podnes dokazujú, že miera náboženskej slobody je vždy úmerná miere občianskej slobody a naopak. Zažili sme to, a vyjadrili aj pri „Sviečkovej manifestácii“ za občiansku a náboženskú slobodu. Aktuálne platí, že aj problém utečencov do značnej miery súvisí s náboženským prenasledovaním v ich domovine. Je logické, že práve krajiny ako Slovensko, ktoré s tým majú ťažké skúsenosti, by tento rozmer mali v rámci EÚ pripomínať ľuďom z krajín, ktoré takúto neslobodu nezažili.
Milióny prenasledovaných
„Náboženská sloboda je slobodou svedomia a myslenia, je slobodou veriť, či neveriť, alebo vieru zmeniť. Je to civilizačné kritérium budúcnosti našej spoločnosti a sveta. … Každá vláda – totalitná či demokratická –, ktorá tieto piliere podrýva a rozvracia, oslabuje vlastný národ, jeho kultúru, vitalitu a celkovú perspektívu.“ … „V súčasnosti len štvrtina svetovej populácie žije v podmienkach náboženskej slobody.… rozsah náboženskej intolerancie, diskriminácie a prenasledovania vo svete narastá. Málo ľudí u nás si to, žiaľ, uvedomuje a málo pre viac slobody vo svete robíme. Za ostatné roky sa ani vláda, ani parlament napríklad nezmohli na vážny postoj ku genocíde a k prenasledovaniu kresťanov a iných náboženských menšín na Blízkom východe zo strany teroristov ISIS. Akoby to nebol aj náš svet, akoby utrpenie nevinných v kolíske našej civilizácie sa nás netýkalo, akoby nám stačili domáce korupčné záujmy (Ján Figeľ, na konferencii Ako zaobchádzame s našou slobodou na 30. výročie Sviečkovej manifestácie 25. marca 2018)
Väčšinu z miliónov ľudí prenasledovaných a diskriminovaných pre vieru tvoria kresťania. Najväčšími prenasledovateľmi sú komunistické režimy a islamisti.
Poriadne ho naštvala. Ministerka vnútra Denisa Saková sa rozrozprávala o tom, že okrem Roberta Fica žiada ochranku aj ďalší politik Ján Figeľ. Ten sa v reakcii pre Nový Čas bráni, že o nič také nežiada.
Na minulotýždňovom výbore ministerka Denisa Saková hovorila o tom, že Figeľ žiada o ochranku. “Momentálne sa rokuje o udelení ochrany pre špeciálneho vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu Jána Figeľa, ktorý o to požiadal, lebo tiež má problémy,” skonštatoval poslanec Anton Hrnko. Saková nechcela konkretizovať čo Figeľovi hrozí.
Bývalý šéf KDH však odmieta, že by niečo také po Sakovej chcel. Rezort vraj len informoval o známom prípade kresťanky Asie Bibi, ktorá bola v Pakistane odsúdená za rúhanie, no neskôr prepustená do Kanady. “O ochranku som nepožiadal, ale po úspešnej evakuácii Asie Bibi do bezpečnej krajiny som 7. mája informoval ministerku vnútra o situácii okolo tohto prípadu. Oslobodenie Asie Bibi vyvolalo masové protesty a militantné reakcie extrémistov v Pakistane. Uvedomujem si riziká, keďže v týchto reakciách proti vláde a proti EÚ islamisti spomínajú aj moju angažovanosť v Pakistane pre jej prepustenie,” hovorí Figeľ.
Pripomína, že ministerka vnútra ho dala do priameho kontaktu s Úradom na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misii, ktorým odovzdal svoje poznatky. “Je na kompetentných orgánoch, aby bezpečnostnú situáciu a riziká v súvislosti s medzinárodným terorizmom monitorovali, vyhodnocovali a včas prijímali potrebné rozhodnutia,” dodal Figeľ.
Diskusiu o ochranke vyvolal expremiér Robert Fico, ktorému rezort vnútra pravidelne predlžuje bodyguardov zo štátneho rozpočtu aj po zákonnej lehote. Saková to odôvodňovala mimoriadne vážnymi hrozbami a sám Fico tvrdí, že sa mu vyhrážajú smrťou.
Predseda správnej rady Nadácie Antona Tunegu Ján Fige¾ poèas panychídy za Róberta Remiáa pri spomienkovom kríi na Karloveskej ceste. Róberta Remiáa zavradili pred 22 rokmi, veèer 29. apríla 1996. Bratislava, 30. apríl 2018. Foto: SITA/Branislav Bibel
BRATISLAVA 20. mája (WebNoviny.sk) – Osobitný vyslanec Európskej únie pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ o pridelenie žiadnej ochranky nežiadal. V pondelok to uviedol pre agentúru SITA.
OCHRANKA PRE FICA
Figeľ tak reagoval na minulotýždňové rokovanie parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť, na ktorom odznelo, že aj on požiadal o ochranku.
Členovia výboru sa tejto téme venovali v súvislosti s ochrankou bývalého premiéra Roberta Fica. Požiadavku ochranky pre Figeľa potvrdila aj ministerka vnútra Denisa Saková, ktorá však nechcela konkretizovať, čo mu hrozí.
Figeľ zdôraznil, že ministerku vnútra Denisu Sakovú 7. mája iniciatívne informoval o aktuálnej situácii okolo pakistanskej kresťanky Asie Bibi. Táto kresťanka strávila desať rokov v žalári očakávajúc popravu pre údajné rúhanie sa voči prorokovi Mohamedovi a v ten deň pricestovala do Kanady.
ANGAŽOVAL SA V PRÍPADE ASIE BIBI
„Vzhľadom na vážnosť doterajších udalostí okolo jej prípadu som takéto informovanie považoval za zodpovedné a preventívne konanie. O pridelenie ochranky som nepožiadal. Ministerka vnútra ma priamo skontaktovala s Úradom pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR. Svoje poznatky som 13. mája objasnil priamo vedeniu úradu. Je na kompetentných orgánoch, aby bezpečnostnú situáciu a riziká v súvislosti s medzinárodným terorizmom monitorovali, vyhodnocovali a včas prijímali potrebné opatrenia,“ objasnil Figeľ.
Ján Figeľ sa v prípade Asie Bibi angažoval od začiatku jeho mandátu osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete.
Zároveň zdôraznil, že keďže od roku 2016 pracuje na citlivých prípadoch prenasledovaných osôb, opakovane sa dostal do pozornosti militantných extrémistických skupín.
Víťazmi eurovolieb sa môžu stať aj ľudia, o ktorých sa v kampani vôbec nehovorí – napríklad Ján Figeľ a Jozef Mihál, ktorí sú na posledných miestach kandidátok svojich strán.
Pýtali sme sa, prečo kandidujú a či naozaj chcú byť europoslancami.
Bratislava 15. mája (TABLET.TV) – Otázka náboženskej slobody je otázkou života a smrti. V súvislosti s prepustením pakistanskej kresťanky známej pod menom Ásijá bíbí to pre TABLET.TV uviedol Ján Figeľ, osobitný vyslanec Európskej únie pre slobody náboženstva alebo viery vo svete.
Ásiju bíbí, matku piatich detí, pôvodne v roku 2010 odsúdili na smrť obesením za údajné rúhačské slová, ktoré mala rok predtým vysloviť počas hádky s moslimkami. Verdikt bol vynesený na základe kontroverzných pakistanských zákonov o rúhaní. “Ásijá bíbí je jednoduchá roľníčka. Žena, ktorá pracovala na roli s islamskými ženami. Napila sa tam vody, z ktorej sa podľa všetkého napiť nemala. Dostala sa do sporu a v tom spore sa mala vyjadriť, že za ňu Ježiš Kristus zomrel. Žien sa opýtala, čo pre ne urobil prorok Mohamed. Táto otázka bola považovaná za urážku. Následne bola táto žena obvinená, neskôr zatknutá a v roku 2010 odsúdená na trest smrti. Aj keď sa usilovala o odvolanie, tento stav trval deväť rokov,” priblížil a pripomenul sled udalostí v tomto prípade Figeľ.
V októbri 2018 Ásiju bíbí pakistanský najvyšší súd oslobodil, čo rozhorčilo miestnych zástancov radikálneho islamu. Odvolanie voči oslobodzujúcemu verdiktu bolo definitívne zamietnuté v januári 2019. Ako uviedol Figeľ, Ásijá bíbí pristála minulý týždeň v Kanade, kde sa po deviatich rokoch stretla so svojou rodinou. “Najviac pripravená bola práve Kanada, ktorej premiér sa aj pri výročí 1. svetovej vojny vyjadril, že Kanada je pripravená poskytnúť azyl a pohostinnosť tejto osobe,” odôvodnil Figeľ, prečo jej azyl poskytla práve Kanada. “V prvej fáze sa v decembri podarilo dostať z krajiny najskôr jej dcéry. Tie neboli chránené a žili v nebezpečnom prostredí. Keď sa dcéry podarilo dostať do Kanady, neskôr sa tam podarilo dostať aj Ásiju bíbí spolu s jej manželom,” pokračoval Figeľ. Podľa jeho slov táto komunikácia slúžila predovšetkým na to, aby Ásiju bíbí ubezpečili, že nie je zabudnutá a že skutočnosť, že sa ocitla oslobodená v novej situácii, nie je prázdny stav. “Bála sa hlavne o deti a hlavne o to, že ju bez jasnej perspektívy môžu kdekoľvek a ktokoľvek zlikvidovať,” doplnil Figeľ. Figeľ pre TABLET.TV ocenil prístup Kanady. “Som Kanaďanom vďačný, že urobili skutky a majú také postoje, ktoré môžu byť príkladom aj pre iné krajiny. Som presvedčený, že nateraz je to dobré tak, ako to je. Je veľmi dôležité, že Ásijá bíbí je zachránená a že je so svojou rodinou,”skonštatoval v tejto súvislosti. Podľa Figela môže byť tento prípad inšpirujúci v tom zmysle, že sa ukazuje, že Európska únia môže aj vo veľkom svete a aj v konfliktných teritóriách plniť konštruktívnu a život zachraňujúcu úlohu. “Táto téma potvrdzuje, že otázka náboženskej slobody je otázkou života a smrti,” uzavrel. Pozrite si reláciu SVET s Pavlom Demešom a jeho hosťom.
Ján Figeľ bol vymenovaný 6. mája 2016 na návrh predsedu EK Jeana-Clauda Junckera.
Brusel 10. mája (TASR) – Osobitný vyslanec pre slobodu náboženstva alebo presvedčenia mimo EÚ Ján Figeľ zostáva aj naďalej vo svojej funkcii. O predĺžení jeho mandátu až do nástupu novej exekutívy rozhodla Európska komisia (EK), informoval TASR v piatok samotný Figeľ. V nedávnom období podnikol Ján Figeľ pracovné cesty do Indie, Izraela, Palestíny, Bahrajnu a Spojených arabských emirátov. V minulosti mal významný podiel na prepustení väzňov svedomia v Iráne, Sudáne, na Kube. V týchto dňoch sa podieľa na záchrane pakistanskej kresťanky Ásije bíbí, ktorá bola odsúdená na trest smrti za údajné rúhanie a po deviatich rokoch oslobodená. Ján Figeľ bol vymenovaný 6. mája 2016 na návrh predsedu EK Jeana-Clauda Junckera. V rámci EK je špeciálnym poradcom chorvátskeho komisára Nevena Mimicu, ktorý je zodpovedný za medzinárodnú spoluprácu a rozvoj.
Májové výročia nie sú len príležitosťou pre úctu a spomienku. Sú aj pozvaním k účasti v blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu.
Deň víťazstva nad fašizmom (8. máj) a Deň Európy (9. máj) nasledujú v kalendári po sebe. A hlavne, súvisia navzájom. Vzťah medzi dvoma dôležitými udalosťami a sviatkami súčasnej Európy nie je náhodný.
Koniec II. svetovej vojny a víťazstvo nad nacizmom a fašizmom v Európe v roku 1945 vytvorilo podmienky pre zmierenie, obnovu a novú spoluprácu na kontinente. Vďaka prijatiu Schumanovho plánu v roku 1950 sa to na Západe aj podarilo.
Schuman pracoval na svojom pláne pre reintegráciu Nemecka do rodiny slobodných národov od jesene 1949, kedy ho o to s dôverou požiadal americký minister zahraničných vecí Dean Acheson a pridal sa potom formálne aj britský kolega Ernest Bovin. Mali sa stretnúť na prerokovanie situácie a návrhov 10. mája v Londýne.
Keby Schuman v úzkej spolupráci a dôvere s kancelárom Adenauerom nebol stihol termín, vývoj v Európe by sa zrejme odvíjal inak, v tradičnej anglo-americkej línii.
Na francúzskou vládou 9. mája 1950 schválený plán o vytvorení nadnárodného spoločenstva pre uhlie a oceľ zareagovala nemecká vláda ešte v ten deň súhlasne. Plán bol otvorený aj pre ďalšie krajiny. Vo svojich pamätiach Adenauer napísal: „9. máj 1950 bol najkrajším dňom v mojom živote.“ Vojna medzi Francúzskom a Nemeckom sa stala nemožnou. Zjednotenie šľachetných záujmov prinieslo dobré ovocie.
Slovenský národ sa však zakrátko po skončení vojny spolu s ďalšími národmi strednej a východnej Európy ocitol v područí stalinského komunizmu a ideológie triedneho boja. Až pád totalitných režimov priniesol týmto národom príležitosť na pripojenie sa k spoločenstvu slobodných a demokratických krajín.
Náš “návrat do Európy” znamenal vlastne zjednotenie kontinentu a trval 15 rokov, keď sa 1. mája 2004 zavŕšil vstupom do Európskej únie. A tak sme v plnom slova zmysle, nielen geograficky, „doma v Európe“. Nie sme turistami, návštevníkmi, či konzumentami, ale plnoprávnymi občanmi EÚ. Zrelý občan vie, že sloboda a domov sú výzvou k zodpovednosti, a že nárokovanie práv si vyžaduje aj plnenie povinností.
Schumanova deklarácia pre zjednotenú Európu mohla zapustiť korene a prinášať ovocie mieru, stability a rozvoja iba v prostredí, ktoré odmieta totalitné ideológie, nenávisť a vojnovú konfrontáciu, ktoré si ctí slobodu a ľudské práva každého, ktoré je schopné skutočného zmierenia a rozumnej solidarity.
Je dobré poznať vlastné dejiny a pripomínať si historické súvislosti, aby nám nezovšedneli obrovské obete, rozsiahle utrpenie a tvorivé úsilie predchádzajúcich generácií; aby sa formovalo vedomie dôležitosti princípov, na ktorých žije a funguje slobodné spoločenstvo. Aj vstup Slovenska do zjednotenej Európy prišiel až po skončení ďalšej vojny – studenej – a po osvojení si hodnôt a pravidiel, ktoré nás s takýmto spoločenstvom zbližujú a spájajú. Mier, sloboda, demokracia, právny štát, spoločná Európa – to nie sú samozrejmosti, nie sú raz a navždy dané konštanty. Vyžadujú si občiansku i spoločenskú zrelosť, angažovanosť a zodpovednosť.
Slovenská vláda očakáva od EÚ sociálno-ekonomickú kohéziu, pritom svojou politikou dlhodobo prehlbuje domáce regionálne rozdiely. Slovensko málo investuje do vzdelávania, vedy a výskumu a do kvality inštitúcií. Čo si pod kvalitou inštitúcií predstaviť? Napríklad rozdeľovanie dotácií a eurofondov bez korupcie, nepredražené tendre a verejné obstarávania, dôveryhodne vedenú prokuratúru, ktorá účinne bojuje s mafiánmi a organizovaným zločinom, políciu, ktorá „pomáha a chráni“, nie šikanuje občanov, justíciu bez prepojení na zločin, ktorá je garantom spravodlivosti pre každého.
Májové výročia nie sú len príležitosťou pre úctu a spomienku. Sú aj pozvaním k aktívnej účasti v blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu. Sú príležitosťou odmietnuť extrémizmus, nacionalizmus a populizmus, ktoré sa tak viditeľne šíria v Európe i na Slovensku. Vedú ľudí a národy do slepej ekonomickej uličky a do politických konfliktov.
Občania vo voľbách rozhodnú, či bude Európska únia smerovať k novým ideológiám, k oslabovaniu rodiny ako prirodzeného spoločenstva, k prehlbovaniu problémov a novému zadlžovaniu, alebo sa vydá na osvedčenú cestu, ktorú iniciovali kedysi Schuman a Adenauer a ich súputníci nielen pre Francúzsko a Nemecko, ale aj pre ďalšie demokratické národy. Je to cesta zvyšovania životnej úrovne cez zodpovednú sociálnu politiku a účinnú podporu rodín, cesta zdravého rastu ekonomiky, vyváženého rozvoja regiónov, vzdelanosti, účinnej spravodlivosti a tým aj celkovej perspektívy.
