Month: December 2020

  • Ocenenie prínosu sv. Jána Pavla II. pre Slovensko

    Ocenenie prínosu sv. Jána Pavla II. pre Slovensko

    Medzinárodné spoločenstvo krajín, médiá a mnohé inštitúcie si v tomto roku pripomínali 100 rokov od narodenia jednej z najvýznamnejších osobností 20. storočia a životov našich súčasných generácií – Karola Wojtylu, ktorý ako prvý Slovan sa 16. októbra1978 stal pápežom a prijal meno Ján Pavol II.

    Jeho pontifikát bol dlhý, tvorivý a plodný. Zanechal trvalé stopy a rozsiahle dedičstvo nielen v cirkevnom vývoji, ale aj v mnohých oblastiach svetového spoločenského, kultúrneho a duchovného života, s presahom na politiku a medzinárodné vzťahy. Karol Wojtyla aktívne čelil dvom totalitným režimom a zvlášť pri páde komunizmu bol považovaný za hlavného inšpirátora duchovnej a nenásilnej zmeny, ku ktorým patrí aj naša Nežná revolúcia r. 1989. Návrat slobody v strednej a východnej Európe sa preto významne spája aj s jeho menom a úsilím.

    V rámci celoživotného pôsobenia sa veľmi viditeľne prejavoval jeho osobný a osobitný vzťah k Slovensku a k Bratislave. Bol to vzťah priateľstva a úprimného slovanského bratstva. Keď prišiel po prvýkrát do Československa, pobozkal nielen pôdu v Prahe, ale zopakoval tento výraz hlbokej úcty aj na Vajnorskom letisku ako osobitné pozdravenie slovenskej krajine. Bolo to nielen gesto úcty, ale aj prorocké posolstvo o budúcej samostatnosti našej vlasti. Ján Pavol II. navštívil Slovensko celkovo trikrát. Pritom vždy navštívil aj Bratislavu a jej viaceré mestské časti – Staré Mesto, Vajnory, Raču, Petržalku. V roku 1995 vstúpil aj do Primaciálneho paláca – sídla primátora mesta, kde ho prijal vtedajší prezident Slovenskej republiky Michal Kováč.

    Hneď v prvom roku pontifikátu vyhlásil našich vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy, aby tak zvýraznil význam a zmysel nášho duchovného dedičstva, na ktoré sa odvoláva aj Preambula Ústavy Slovenskej republiky. V roku 1985 vydal k tomu samostatnú encykliku Apoštoli Slovanov. Vymenúvanie jeho historických zásluh a výrazov spolupatričnosti k Slovensku by tvorilo dlhý súpis. Túto blízkosť vyjadroval na stretnutiach s predstaviteľmi nášho štátu, cirkví, samosprávy, kultúrneho a politického života, ale aj s tisíckami slovenských pútnikov v Ríme respektíve v Bratislave, Trnave, Šaštíne, Nitre, Košiciach, Levoči, Banskej Bystrici, Rožňave a v Prešove.

    Z dôvodu reprezentatívneho postavenia Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky a vzhľadom na výnimočnosť osobnosti, života a diela Jána Pavla II. som ako predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu, ktorá je nositeľkou aktívnej pamäte na odkaz početných obetí zápasu o slobodu a spravodlivosť v našej vlasti, i ako občan Bratislavy oslovil primátora a jednotlivo aj každého poslanca MsZ s návrhom, aby Mestské zastupiteľstvo na základe čl. 97, ods. 1 a 2 Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy rozhodlo o udelení čestného občianstva mesta Bratislava in memoriam sv. Jánovi Pavlovi II. ako osobe, ktorá sa osobitne významným spôsobom zaslúžila o mier a priateľstvo medzi národmi, ktorá obohatila ľudské poznanie a ktorá sa zaslúžila o povznesenie a rozvoj Slovenska a Bratislavy v opätovne slobodnej a zjednotenej Európe, a ako osobitného výrazu ocenenia jeho výnimočného vzťahu k Slovensku a k Bratislave.

    Ocenenie in memoriam je násobným vyjadrením výnimočnosti tohto pokračujúceho vzťahu z našej strany. Som presvedčený, že takéto neobvyklé a zároveň najvyššie ocenenie z úrovne hlavného mesta nášho štátu bude verejnosťou chápané ako vyjadrenie živého vzťahu, vďaky a úcty k výnimočnej osobnosti Jána Pavla II. od občanov celého Slovenska. Dá sa chápať ako výraz pokračujúcej blízkosti a spolupatričnosti s ocenenou osobou a jej odkazom.

    17. decembra bol uvedený návrh všetkými poslankyniami a poslancami jednomyseľne prijatý. V jubilejnom roku storočnice od narodenia sv. Jána Pavla II. tak Slovensko prostredníctvom Bratislavy ako svojho hlavného mesta prejavuje svoj pokračujúci a výnimočný vzťah k osobnosti, ktorá mala zásadný podiel na našom návrate k slobode a na duchovnej a spoločenskej obnove po páde totalitných režimov v Európe. Týmto sa Bratislava a Slovensko hlásia k hodnotám a vzťahom, ktoré sú nadčasové a inšpirujúce pre náš rozvoj v duchu integrálneho humanizmu a pre našu ďalšiu cestu dejinami.

    V kombinácii so zrušením rovnakého ocenenia pre komunistických diktátorov J. V. Stalina a K. Gottwalda po 30 rokoch slobody ide pri tomto akte predstaviteľov hlavného mesta Slovenskej republiky o čírenie pamäti národa a formovanie nášho historického vedomia a svedomia. Spolu s mnohými spoluobčanmi chcem vyjadriť poďakovanie za tieto zodpovedné postoje.

    Ján Figeľ

    Predseda Správnej rady NAT.

    https://europskenoviny.sk/2020/12/20/jan-figel-ocenenie-prinosu-sv-jana-pavla-ii-pre-slovensko

  • Św. Jan Paweł II honorowym obywatelem Bratysławy

    Bratysława nadała honorowe obywatelstwo św. Janowi Pawłowi II. Decyzja została podjęta w czwartek przez Radę Miasta Bratysławy. Uznano, że Jan Paweł II znacząco przyczynił się do pokoju i przyjaźni między narodami, wzbogacił ludzką wiedzę i przyczynił się do podkreślenia roli Słowacji w Europie.

    Stolica Słowacji odebrała honorowe obywatelstwo sowieckiemu dyktatorowi Józefowi Stalinowi i pierwszemu komunistycznemu prezydentowi Czechosłowacji Klementowi Gottwaldowi. Z kolei obywatelstwo honorowe zostało nadane Papieżowi, św. Janowi Pawłowi II. Decyzja została podjęta w czwartek przez Radę Miasta Bratysławy.

    Wniosek o nadanie Janowi Pawłowi II honorowego obywatelstwa Bratysławy, wysunął Ján Figeľ, prezes zarządu Fundacji Antona Tunega. W liście do burmistrza Bratysławy stwierdził, że Jan Paweł II znacząco przyczynił się do pokoju i przyjaźni między narodami, wzbogacił ludzką wiedzę i przyczynił się do podkreślenia roli Słowacji i Bratysławy w odbudowanej i zjednoczonej Europie.

    Nadanie honorowego obywatelstwa powinno zatem być wyrazem uznania dla jego wyjątkowego odniesienia do Słowacji i Bratysławy, wyrazem wdzięczności i szacunku dla jego osobowości, a także przynależności do jego spuścizny. Papież Jan Paweł II odwiedził Słowację trzy razy – w 1990, 1995 oraz 2003, zawsze odwiedzając stolicę kraju– Bratysławę.

    https://opoka.news/sw-jan-pawel-ii-honorowym-obywatelem-bratyslawy

  • San Giovanni Paolo II è cittadino onorario della capitale slovacca Bratislava

    La proposta è stata di Ján Figel, presidente della Fondazione Anton Tunega

    La emissione filatelica della Slovacchia per i cento anni della nascita di Giovanni Paolo II

    Foto: www.buongiornoslovacchia.sk

    CITTÀ DEL VATICANO , 19 dicembre, 2020 / 1:00 PM (ACI Stampa).

    Giovedì scorso, 17 dicembre, il Consiglio comunale della capitale della Slovacchia ha preso la decisione di dichiarare cittadino onorario di Bratislava san Giovanni Paolo II, ha annunciato l’agenzia TASR.

    La proposta di concedere la cittadinanza onoraria al Papa slavo è stata fatta da Ján Figel, presidente della Fondazione Anton Tunega, negli anni 2016-2019 inviato speciale dell’UE per la libertà religiosa. In una lettera al sindaco della capitale Matus Vallo, Figel ha ricordato come Giovanni Paolo II abbia contribuito in modo significativo alla pace e all’amicizia tra le nazioni, ha arricchito la conoscenza umana e ha aiutato nello sviluppo della Slovacchia e di Bratislava in un’Europa diventata di nuovo libera e unita.

    La concessione della cittadinanza onoraria dovrebbe essere quindi un apprezzamento e gratitudine per il suo rapporto eccezionale con la Slovacchia e Bratislava, un’espressione di rispetto per la sua persona, nonché un segno di appartenenza alla sua eredità. Giovanni Paolo II ha visitato la Slovacchia tre volte: nel 1990, quattro mesi dopo la caduta della cortina di ferro in quella che allora era la Cecoslovacchia, nel 1995 quando visitò Bratislava, Nitra, Šaštín, Košice, Prešov, Spišská Kapitula, Levoča, Poprad e i monti Alti Tatra; la sua ultima visita la fece nel 2003 quando si recò a Banská Bystrica, Rožňava e Bratislava.

    Come ha sottolineato l’ambasciatore della Repubblica Slovacca presso la Santa Sede, Marek Lisánsky in occasione del centenario della nascita di Karol Wojtyla “Papa San Giovanni Paolo II è una delle personalità più importanti nella storia del mondo non solo del XX secolo e ha un posto permanente e insostituibile nella nostra storia slovacca”.

    La cittadinanza onoraria può essere concessa ai cittadini slovacchi ma anche agli stranieri. Per la concessione della cittadinanza onoraria viene rilasciato uno speciale documento firmato dal sindaco e il nome del cittadino onorario viene registrato in un Libro d’Oro di Bratislava.

    E’ un fatto molto significativo che la cittadinanza onoraria a Giovanni Paolo II è stata concessa mentre la città di Bratislava revocava tale cittadinanza al dittatore sovietico Joseph Stalin e al primo presidente comunista della Cecoslovacchia, Klement Gottwald.

    https://www.acistampa.com/story/san-giovanni-paolo-ii-e-cittadino-onorario-della-capitale-slovacca-bratislava-15838
  • Bratislava udelila čestné občianstvo Jánovi Pavlovi II.

    Bratislava udelila čestné občianstvo Jánovi Pavlovi II.

    Pápež Ján Pavol II. Foto: TASR/Vladimír Benko

    Bratislava 17. decembra (TASR) – Mesto Bratislava odňalo čestné občianstvo sovietskemu diktátorovi Josifovi Stalinovi a prvému komunistickému prezidentovi Československa Klementovi Gottwaldovi. Čestné občianstvo, naopak, udelilo in memoriam pápežovi Jánovi Pavlovi II. Vo štvrtok o tom rozhodlo bratislavské mestské zastupiteľstvo.

    Návrhom na udelenie čestného občianstva Bratislavy Jánovi Pavlovi II. sa mesto zaoberalo na základe návrhu Jána Figeľa, predsedu Správnej rady Nadácie Antona Tunegu. V liste bratislavskému primátorovi Matúšovi Vallovi Figeľ uviedol, že Ján Pavol II. sa významným spôsobom zaslúžil o mier a priateľstvo medzi národmi, obohatil ľudské poznanie a zaslúžil sa o povznesenie a rozvoj Slovenska a Bratislavy v opätovne slobodnej a zjednotenej Európe. Udelenie čestného občianstva má byť teda ocenením jeho výnimočného vzťahu k Slovensku a k Bratislave, vyjadrením vďaky a úcty k jeho osobnosti, ako aj spolupatričnosti s jeho odkazom. Pápež Ján Pavol II. navštívil Slovensko trikrát, pričom vždy navštívil i Bratislavu.

    Pre zrušenie čestného občianstva Bratislavy Klementovi Gottwaldovi a Jozefovi Vissarionovičovi Stalinovi sa rozhodlo hlavné mesto pre ich konanie, ktoré, ako tvrdí, nebolo zlučiteľné s takýmto ocenením. Stalinovi bolo čestné občianstvo Bratislavy udelené v roku 1946 a Gottwaldovi v roku 1948. Bratislava rozhodovala o týchto odňatiach na základe návrhu podpredsedu Petržalského okrášľovacieho spolku Ernesta Husku.

    Čestné občianstvo udeľuje hlavné mesto osobám, ktoré sa osobitne významným spôsobom zaslúžili o Bratislavu a jej obyvateľov či o mier a priateľstvo medzi národmi, alebo osobám, ktoré obohatili ľudské poznanie vynikajúcimi tvorivými výkonmi. Čestné občianstvo možno udeliť aj cudzím štátnym príslušníkom. O udelení čestného občianstva sa vydáva listina, ktorú podpisuje primátor. Listina sa pečatí pečaťou Bratislavy. Čestný občan Bratislavy sa pri tejto príležitosti alebo pri svojej prvej návšteve hlavného mesta zapisuje do Zlatej knihy Bratislavy.

    Mestské zastupiteľstvo môže udelené čestné občianstvo odňať, ak zo závažných dôvodov čestný občan tejto pocty nie je hodný. Návrhy na udelenie čestného občianstva a jeho odňatie posudzuje osobitná komisia, ktorú zriaďuje mestské zastupiteľstvo.

    List Jána Figeľa primátorovi mesta Bratislavy Matúšovi Vallovi

    https://www.teraz.sk/regiony/bratislava-odnala-cestne-obcianstvo/515018-clanok.html