Short Bio
Som Ján Figeľ (nar. 1960), pôvodom z Čaklova v okrese Vranov nad Topľou, manžel a otec štyroch detí. Vyštudoval som Elektrotechnickú fakultu na Technickej univerzite v Košiciach. Neskôr som sa zameral na štúdium medzinárodných vzťahov vo Washingtone (USA) a európskej ekonomickej integrácie v Antverpách (Belgicko). Štyri roky som vyučoval medzinárodné vzťahy na Trnavskej univerzite v Trnave. PhD štúdium som zavŕšil na Vysokej škole sv. Alžbety v Bratislave.
V profesionálnom živote som od r. 1983 pracoval ako konštruktér a vývojár v ZPA Prešov. Od Novembra 1989 som bol aktívny pri zakladaní Kresťanskodemokratického hnutia. Od r. 1992 som sa venoval zahraničnej a európskej politike ako poslanec NR SR, a od r. 1998 ako štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR a hlavný vyjednávač pre vstup do EÚ. Rokovania o vstupe trvali do decembra 2002.
Prístupová zmluva, ktorej som signatárom, bola schválená vo vláde, v celoštátnom referende a v parlamente a ratifikovaná prezidentom. V úlohe štátneho tajomníka MZV som v r. 1999–2002 viedol aj prípravu na členstvo SR v NATO. Po vstupe do Európskej únie som od 1. mája 2004 pracoval ako prvý slovenský eurokomisár, zodpovedný za podnikanie a informačnú spoločnosť, a neskôr za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež.
Inicioval som excelentný program medzinárodnej univerzitnej spolupráce Erasmus Mundus (2004) a založil Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT, 2008), ktorý je dnes najväčším inovačným ekosystémom v Európe s vyše 2400 partnermi, ktorými sú univerzity, výskumné centrá a podniky.
Ako vicepremiér a minister dopravy v rokoch 2010-12 som zahájil výstavbu 56 kilometrov nových diaľnic a 72 km som odovzdal do užívania. Ako podpredseda NR SR a predseda KDH som v r. 2013-4 inicioval prijatie definície, ochrany a podpory manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou do Ústavy Slovenskej republiky.
Počas utečeneckej krízy na Blízkom východe a prenasledovania náboženských a etnických menšín v Iraku a Sýrii teroristami tzv. Islamského štátu (ISIS) som bol vymenovaný za prvého Osobitného vyslanca pre slobodu náboženstva alebo viery mimo EÚ (2016-19). Podieľal som sa na záchrane životov a slobody celkovo 21 odsúdených alebo prenasledovaných osôb v Pakistane, Sudáne, Iráne a na Kube.
Bývam v Bratislave a pracujem v oblasti inovácií, priemyselných projektov a regionálneho rozvoja. Som predsedom Správnej rady Nadácie Tunegu, Púčika a Tesára. V medzinárodných vzťahoch sa venujem podpore ľudskej dôstojnosti, náboženskej slobody a mieru a spolupráce medzi národmi.