Šťastná Regina Ovesny – Straka, dojatý Ján Figeľ, spokojný Michal Kováč a desiatky nadšených miestnych obyvateľov – jedinečná udalosť v Miroli

Za účasti viacerých významných hostí, bývalých ktitorov, sponzorov i domácich obyvateľov bola obec Miroľa vo Svidníckom okrese v uplynulú sobotu dejiskom v poradí už V. slávnostného aktu ustanovenia ktitorov nad dreveným chrámom v kraji pod Duklou. Tentoraz sa Nezisková organizácia Záchrana a obnova národných kultúrnych pamiatok Drevené chrámy pod Duklou v spolupráci s Obcou Miroľa, Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku a Podduklianskym osvetovým strediskom vo Svidníku rozhodla ustanoviť ktitorov nad národnou kultúrnou pamiatkou (NKP), gréckokatolíckym chrámom Pokrov (Ochrana) Presvjatoj Bohorodici z roku 1770 v obci Miroľa.

Ktitormi tohto chrámu sa tak v uplynulú sobotu stali predsedníčka predstavenstva a generálna riaditeľka Slovenskej sporiteľne Regina Ovesny – Straka a významný európsky kresťansko-demokratický politik, eurokomisár Ján Figeľ. „Pred desiatimi rokmi som bola spolu s manželom na Slovensku v rámci dovolenky a vtedy sme si po prvýkrát prezreli tieto drevené kostolíky. Boli sme obidvaja nadšení. Mám preto mimoriadny vzťah s tou kultúrou a architektúrou, preto je to pre mňa neuveriteľná česť stať sa ktitorkou tohto chrámu,“ povedala očividne dojatá Regina Ovesny – Straka, ktorá si v sobotu v Miroli pripomenula aj sedemnáste výročie od chvíle, keď spolu so svojim manželom zložila manželský sľub v kostole. „Je to pre mňa zvláštna chvíľa,“ priznala Regina Ovesny – Straka. Jej partner, ktitor Ján Figeľ sa v prvom rade poďakoval za oslovenie, aby sa stal ktitorom chrámu v Miroli. „Mám také heslo: kde môžem, pomôžem, kde nie, neprekážam. Moja odpoveď bol zhruba tohto typu. Je to o tom, že sme tu a teraz s istou zodpovednosťou a možnosťami a je dôležité čo tu a teraz urobíme. Pre mňa je to výzva a mala by to byť aj výzva pre všetky úrovne verejnej správy, že v takomto duchu tu všetci spoločne spolupracujete.“ Regina Ovesny – Straka a Ján Figeľ priznali, že ponuku stať sa ktitormi dreveného chrámu v Miroli prijali s úctou, rešpektom pred veľkými očakávaniami. „Keď sa niečo robí, tak sa toho zvyčajne aj dosť urobí. Už to, čo sa podarilo, je veľkým povzbudením, že sa dá,“ zhodli sa novodobí ktitori miroľského chrámu.

Medzi prítomnými hosťami, ktorých najprv v priestoroch motorestu v Hunkovciach privítal prednosta Obvodného úradu vo Svidníku Jozef Harviš, boli aj bývalý prezident Michal Kováč, bývalý poľský veľvyslanec na Slovensku Jan Komornicki, poslanec Národnej rady Jozef Šimko, poslanci Prešovského samosprávneho kraja Milan Cocuľa a Michal Gondek, ale aj predchádzajúci ktitori Daniela Obšasníková, Anna Galovičová či Alexander Kšiňan. Nechýbali starostovia okolitých obcí, predstavitelia rôznych spoločenských organizácií a ďalší hostia. Priamo pred chrámom v Miroli ich všetkých privítali miestny gréckokatolícky duchovný o. Martin Kostilník, starosta Mirole Jozef Kostelník a pracovník Obecného úradu Michal Varcholík. Samotného cirkevného obradu ustanovenia ktitorov sa potom zúčastnili viacerí duchovní, medzi nimi aj gréckokatolícky duchovný z poľskej Krynice a predseda Správnej rady Neziskovej organizácie Drevené chrámy pod Duklou, bývalý správca Gréckokatolíckej farnosti v Krajnej Bystrej, dnes v obci Čirč v okrese Stará Ľubovňa o. Jaroslav Popovec. „Regina i Jan, postavľajem Vas ktitorami svjataho chrama seho, vo imja Otca i Syna i Svjatoho Ducha, amiň,“ takto boli Regina Ovesny – Straka a Ján Figeľ ustanovení za ktitorov dreveného chrámu v Miroli, aby krátko na to o. Jaroslav Popovec zasvätil aj Karpatskú drevenú cestu i všetky drevené cerkvi pod Ochranu Prečistej Panny Márie a archanjela Michala. Nezisková organizácia Drevené chrámy pod Duklou následne udelila tretí titul blahoditeľ. Získal ho Alexander Duleba, významný politický analytik, rodák z Beňadikoviec, dnes riaditeľ Výskumného centra Slovemskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v Bratislave. „Pre mňa je to významná pocta. Chcem zdôrazniť, že som nikdy nad tým, čo pre tieto chrámy robím, nerozmýšľal. Nikdy mi ani len nenapadlo pouvažovať, či to mám alebo nemám urobiť. Cítim to ako svoju morálnu povinnosť pomôcť kraju, z ktorého pochádzam,“ vyznal sa Alexander Duleba.

Po prvýkrát v histórii udelila spomínaná nezisková organizácia aj titul dobroditeľ. Získal ho podnikateľ Ladislav Gogor, rodák z Mirole, dnes žijúci vo Svidníku, ktorý už niekoľko rokov finančne i materiálne podporuje gréckokatolícku cirkevnú obec v Miroli. V mene všetkých doterajších ktitorov s krátkym príhovorom priamo v miroľskom chráme vystúpil exprezident Michal Kováč, ktorý je ktitorom dreveného chrámu v Dobroslave. „Nie je to jednoduché zorganizovať takéto podujatie. Chcel by som zdôrazniť hlavne tú symboliku. Zatiaľ čo v rôznych krajinách sveta mnoho kostolíkov či chrámov zaniká, tu v tomto kraji sa hlavne vďaka vám všetkým a vďaka Pánu Bohu, že na vás nezabúda, sa darí zachraňovať, obnovovať a udržiavať tieto jedinečné skvosty. Vždy, keď kresťan príde do chrámu, je to preňho také duševné uspokojenie. Nielen z chleba je človek živý, ale k tomu, aby človek prežíval vyrovnanejší život, potrebuje ho napĺňať aj duchovnými potrebami. Táto stránka obnovy drevených chrámov je omnoho dôležitejšia a významnejšia než všetko ostatné.“ Po samotnom cirkevnom obrade ustanovenia ktitorov o. Jaroslav Popovec priblížil prítomným cyrilometodské byzantské tradície obce a kraja pod Duklou. Priamo pred chrámom bola pripravená ochutnávka miestnych špecialít. Regina Ovesny – Straka, Ján Figeľ, ale aj exprezident Michal Kováč a ďalší si pochutnali na pečených pirohoch či makovníkoch. Diskutovali s miestnymi obyvateľmi, a potom sa presunuli do priestorov Kultúrneho domu, kde prebiehal kultúrny program v podaní Detského folklórneho súboru Makovička. Podávala sa mačanka, pirohy, holúbky a ďalšie miestne špeciality. Prípitok v takmer čistej slovenčine predniesol bývalý veľvyslanec Poľska na Slovensku Jan Komornicki. „Priznám sa, že mám výčitky svedomia. Som ktitorom v Ladomirovej a cítim potrebu pomôcť. Chcem napraviť to, čo som možno trošku zanedbal. Je našou spoločnou povinnosťou sa o tieto chrámy starať,“ zdôraznil Jan Komornicki a jeho slová nech budú výzvou či apelom na všetkým, ktorí môžu akýmkoľvek spôsobom priložiť ruku k dielu a prispieť tak aj k realizácii jedinečného projektu z dielne neziskovej organizácie Drevené chrámy pod Duklou s názvom Karpatská drevená cesta.