Ján Figeľ

Author: Marek Olšanský

  • Four new members join the EIT Governing Board

    Four new members join the EIT Governing Board

    The European Institute of Innovation and Technology (EIT) welcomes four new members to the EIT Governing Board today: Jan Figel, Janis Grevins, Nora Khaldi, and Razvan Nicolescu.

    The members were appointed by the European Commission and Mariya Gabriel, Commissioner for Innovation, Research, Culture, Education and Youth said:

    ‘The Governing Board is central to the EIT’s governance and the strategic orientation, and I am delighted that these outstanding innovation practitioners are willing to share their valuable experience and knowledge to guide the EIT in its contribution to the green and digital transitions. They are joining the Governing Board at a crucial time, as the EIT starts to implement its new Strategic Innovation Agenda 2021-2027, which offers more opportunities for innovators and entrepreneurs across the EU to work on concrete solutions to the societal challenges we are facing. – Mariya Gabriel, Commissioner for Innovation, Research, Culture, Education and Youth

    The EIT Governing Board oversees the strategic direction of the EIT as well as the selection and monitoring of its Knowledge and Innovation Communities (KICs). It is composed of experienced professionals in the fields of education, research and business.

    The four new EIT Governing Board members are:

    • Jan Figel served as the first Slovak European Commissioner. He was also a Chief Negotiator in the accession process of Slovakia to the EU. In national politics he has served as Vice-President and Member of the Parliament, Deputy Prime Minister and State Secretary at the Ministry of Foreign Affairs.
    • Janis Grevins is an academic executive with a strong focus on institutional development, technology implementation and business linkages. He has been the Director of Riga Business School at Riga Technical University since April 2003. He also serves as the independent member on the Supervisory Board of Tet Ltd., Latvia.
    • Nora Khaldi is the Founder and Chief Executive Officer of Nuritas, a biotech company committed to finding disease-beating molecules in food. Since launching in 2014, Nuritas has grown rapidly and boasts well-known funders and support from the EU Horizon 2020 and the European Investment Bank, among others, raising over EUR 60 million to date.
    • Razvan Nicolescu served previously as the Romanian Minister of Energy. He is currently a partner of Deloitte Romania responsible for energy and climate change practice and an associate professor of the Romanian Academy for Economic Studies.

    Appointed for four years, they will guide and steer the EIT together with the other members of the EIT Governing Board.

  • Ján Figeľ doplnil podanie na ESĽP, ktoré sa týka verejných bohoslužieb

    Bratislava 27. apríla (TK KBS) Predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu Ján Figeľ doplnil podanie na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), ktoré sa týka zákazu verejných bohoslužieb na Slovensku. Ide o doplnenie pôvodného podania z februára. Argumentoval v ňom, že zákaz verejného slávenia bohoslužieb je protiprávny a neprimeraný.

    „Keďže Ústavný súd nedávno rozhodoval o podnete generálnej prokuratúry a poslancov NR SR vo veci predĺženia núdzového stavu, a nepriamo sa dotkol aj základných ľudských práv, považoval som za potrebné v spolupráci so zastupujúcim advokátom Martinom Timcsákom doplniť svoje podanie v Štrasburgu,” vysvetlil TK KBS Figeľ. Na vnútroštátnej úrovni podal generálnemu prokurátorovi dva podnety individuálne (15. 2. a 8. 3.) a ďalší – kolektívne so skupinou podnecovateľov (22.3.) so žiadosťou o ich legitímne predloženie Ústavnému súdu SR.

    “Žiaľ, generálny prokurátor nezapracoval moje individuálne a skupinové podnety vo veci neoprávneného a neprimeraného obmedzovania náboženskej slobody vo vzťahu k Ústave a k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv. Preto sa Ústavný súd vo svojom náleze z 31. marca k týmto záležitostiam priamo nevyjadril. ESĽP v tejto situácii zostáva jedinou a nadradenou súdnou inštitúciou, na ktorú sa občania SR vo veci ochrany svojho základného práva na zákonné, legitímne a primerané rešpektovanie náboženskej slobody môžu priamo obrátiť. Podľa mňa je uznesenie vlády a Vyhláška ÚVZ, ktorou sa zaviedol tzv. COVID-Automat, v evidentnom rozpore s Ústavou SR a s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv,” dodal Figeľ.

    Iniciatívu Jána Figeľa vo veci zákazu verejných bohoslužieb podporili katolícki i pravoslávni biskupi, ako aj Predsedníctvo Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu neumožňuje vláde podľa Figeľa prijať zákaz verejných bohoslužieb, čiže faktické zatvorenie kostolov. Odvoláva sa tiež na to, že ústava explicitne potvrdzuje náboženskú slobodu ako základné ľudské právo. Rovnako aj Európsky dohovor o ľudských právach garantuje aj kolektívnu formu uplatňovania náboženskej slobody. Rozumným a východiskom v súlade s ústavou môže byť podľa neho prijatie nevyhnutných protiepidemických opatrení štatutárnymi orgánmi cirkví a náboženských spoločnosti po dialógu s kompetentnými štátnymi orgánmi a v zhode s verejným záujmom.

    https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210427019

  • Ján Figeľ doplnil podanie na ESĽP, ktoré sa týka verejných bohoslužieb

    Bratislava 27. apríla (TK KBS) Predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu Ján Figeľ doplnil podanie na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), ktoré sa týka zákazu verejných bohoslužieb na Slovensku. Ide o doplnenie pôvodného podania z februára. Argumentoval v ňom, že zákaz verejného slávenia bohoslužieb je protiprávny a neprimeraný.

    „Keďže Ústavný súd nedávno rozhodoval o podnete generálnej prokuratúry a poslancov NR SR vo veci predĺženia núdzového stavu, a nepriamo sa dotkol aj základných ľudských práv, považoval som za potrebné v spolupráci so zastupujúcim advokátom Martinom Timcsákom doplniť svoje podanie v Štrasburgu,” vysvetlil TK KBS Figeľ. Na vnútroštátnej úrovni podal generálnemu prokurátorovi dva podnety individuálne (15. 2. a 8. 3.) a ďalší – kolektívne so skupinou podnecovateľov (22.3.) so žiadosťou o ich legitímne predloženie Ústavnému súdu SR.

    “Žiaľ, generálny prokurátor nezapracoval moje individuálne a skupinové podnety vo veci neoprávneného a neprimeraného obmedzovania náboženskej slobody vo vzťahu k Ústave a k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv. Preto sa Ústavný súd vo svojom náleze z 31. marca k týmto záležitostiam priamo nevyjadril. ESĽP v tejto situácii zostáva jedinou a nadradenou súdnou inštitúciou, na ktorú sa občania SR vo veci ochrany svojho základného práva na zákonné, legitímne a primerané rešpektovanie náboženskej slobody môžu priamo obrátiť. Podľa mňa je uznesenie vlády a Vyhláška ÚVZ, ktorou sa zaviedol tzv. COVID-Automat, v evidentnom rozpore s Ústavou SR a s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv,” dodal Figeľ.

    Iniciatívu Jána Figeľa vo veci zákazu verejných bohoslužieb podporili katolícki i pravoslávni biskupi, ako aj Predsedníctvo Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu neumožňuje vláde podľa Figeľa prijať zákaz verejných bohoslužieb, čiže faktické zatvorenie kostolov. Odvoláva sa tiež na to, že ústava explicitne potvrdzuje náboženskú slobodu ako základné ľudské právo. Rovnako aj Európsky dohovor o ľudských právach garantuje aj kolektívnu formu uplatňovania náboženskej slobody. Rozumným a východiskom v súlade s ústavou môže byť podľa neho prijatie nevyhnutných protiepidemických opatrení štatutárnymi orgánmi cirkví a náboženských spoločnosti po dialógu s kompetentnými štátnymi orgánmi a v zhode s verejným záujmom.

    https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210427019

  • Doplnenie podnetu pre ESĽP

    doplnenie podnetu na esľp 22.4.2021Download

    .

  • Zákaz verejných bohoslužieb a stanovisko Ústavného súdu

    Vo viacerých médiách sa v uplynulých dňoch objavilo tvrdenie, že Ústavný súd rozhodnutím z 31. marca potvrdil oprávnenosť zákazu verejných bohoslužieb a obradov. Nie je to pravda.

    Ústavný súd rozhodoval na základe návrhov skupiny poslancov NR SR a generálneho prokurátora. Ani jeden zo spomenutých návrhov však nenapadol rozpor uznesenia vlády č. 160 (ako ani iných opatrení) s článkom ústavy upravujúcim slobodu náboženského vyznania a viery (čl. 24 ods. 2 a 4 Ústavy SR) ako ani s čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu z titulu obmedzenia náboženskej slobody. Návrh skupiny poslancov spochybňoval existenciu dôvodov na predĺženie núdzového stavu a návrh Generálneho prokurátora nastavenie podmienok celoplošného testovania v spojení so zákazom vychádzania.

    Ústavný súd SR preto 31. marca 2021 nerozhodoval meritórne o tom či vládne opatrenia (uznesenie vlády č. 160, resp. vyhláška ÚVZ č. 131/2021) odporujú ústavnej garancii náboženskej slobody alebo nie. Teda nerozhodol o tom či zákaz verejných bohoslužieb a obradov bol oprávnený alebo nie. Potvrdzuje to napokon aj tlačové vyhlásenie Ústavného súdu. Hovorí o tom, že „Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 160 zo 17. marca 2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu… je v súlade s čl.1ods.1, čl. 2 ods. 2, čl. 13, čl. 16 ods. 1a čl. 23 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 2 a 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu.“

    OKLIEŠTENIE NÁBOŽENSKEJ SLOBODY

    Náboženská sloboda predstavuje jedno zo základných ľudských práv. Ochrana ľudských práv pritom tvorí jeden z fundamentálnych pilierov spoločenskej zmluvy medzi občanmi a štátom, ktorá má podobu ústavy. Aj tu platí staré rímske pravidlo, podľa ktorého sa dohody majú dodržiavať. A preto sú v základnej legislatíve štátu zadefinované prísne podmienky, za ktorých možno základné práva obmedziť. To sa vzťahuje aj na prípad núdzového stavu vyhláseného v dôsledku pandémie.

    Niet pochýb, že základná legislatíva štátu (ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. – viď čl. 5 ods. 4) neumožňuje v čase pandémie obmedziť náboženskú slobodu, pod ktorú priamo z ústavy patrí (okrem iného) aj právo na verejné bohoslužby a verejné obrady. Je pritom jasné, že v dôsledku vládnych opatrení (v súčasnosti uznesenia vlády č. 160 ako aj vyhlášky ÚVZ č. 131/2021) nie je možné realizovať náboženskú slobodu účasťou na verejných bohoslužbách a obradoch, čo znamená, že náboženská sloboda bola v tomto smere celkom jednoznačne oklieštená.

    Keďže k tomuto obmedzeniu došlo v rozpore s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z., znamená to, že vláda svojimi opatreniami (pokiaľ ide o zásah do náboženskej slobody) porušila spoločenskú zmluvu medzi štátom a občanmi (ústavu), čo považujeme za vážny zásah do práv občanov ako aj za nebezpečný precedens do budúcnosti. Nápravy z porušenia každej zmluvy sa možno domáhať na súde. V prípade porušenia spoločenskej zmluvy (ústavy) zásahom do náboženskej slobody (vládnymi opatreniami) je takýmto súdom na úrovni vnútroštátnej Ústavný súd Slovenskej republiky a na úrovni európskej Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP).

    V súlade s vyššie uvedeným ako aj s judikatúrou súdu v Štrasburgu zastávame názor, že prijaté a opakované opatrenia proti verejným bohoslužbám pre ochranu verejného zdravia sú na Slovensku sú nielen nezákonné, ale aj nelegitímne a neprimerané. Preto sme najprv dvakrát samostatne (15. februára a 8. marca) a následne so skupinou podnecovateľov (22. marca) žiadali Generálneho prokurátora SR, aby sa obrátil na Ústavný súd SR s návrhom na preskúmanie súladu vládnych opatrení s Ústavou SR (čl. 24) a s Európskym dohovorom o ľudských právach (čl. 9). Zároveň sme 24. februára poslali ESĽP sťažnosť. Nami iniciované podania Generálnemu prokurátorovi na obranu náboženskej slobody sa pred Ústavný súd zatiaľ nedostali, keďže Generálna prokuratúra v tomto smere zatiaľ neiniciovala konanie pred Ústavným súdom. Sťažnosť na ESĽP bola už v Štrasburgu zaregistrovaná. Súd sa ňou teda bude zaoberať. Európske inštitúcie na dôvodné podnety odpovedajú, na rozdiel od členov Matovičovej vlády. List s návrhmi z 28. februára bol zaslaný všetkým jej členom. Týkal sa riešenia situácie so zablokovanými bohoslužbami, s opatreniami v nemateriálnych oblastiach (školstvo, kultúra, šport) a strategickej investície do výroby pandemickej vakcíny na Slovensku. Doteraz premiér ani ministri neodpovedali, aj keď si medzitým všetci okrem jedného vyžiadali nové mandáty.

    SPRAVODLIVÝ A DEMOKRATICKÝ ŠTÁT?

    Podanie na ÚS vo veci ochrany náboženskej slobody je stále možné a potrebné. Procesnú legitimáciu má prezidentka, skupina aspoň tridsiatich poslancov parlamentu, verejná ochrankyňa práv alebo generálny prokurátor, ktorý už tieto spracované podnety dostal. V záujme spravodlivosti, ústavného poriadku a pre právnu istotu do budúcnosti je potrebné preskúmať spomínané vládne opatrenia vo veci ich súladu s ústavnou úpravou slobody náboženského vyznania a viery. Inak namiesto plurality, zodpovednej slobody, kultúry dialógu a spolupráce štátu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ktoré v súlade s čl. 24 ods. 3 Ústavy „rozhodujú o svojich záležitostiach samy“, bude narastať a dominovať etatizmus, nadradenosť orgánov štátnej moci, ako aj konanie vládnych inštitúcií nad rámec platných limitov.

    Ak si pritom zvykneme na obmedzovanie základných práv vládnou mocou nad medze priznané ústavou a teda na porušovanie spoločenskej zmluvy, hrozí, že sa takýto postup stane normou aj v činnosti budúcich vlád. To môže viesť (okrem iného) aj k nebezpečnej erózii koncepcie ochrany základných práv a slobôd, pri ktorej tieto nebudú v činnosti štátu rešpektované. Ostanú deklarované iba formálne ako to poznáme z obdobia komunistického režimu. Pokiaľ ide o ÚVZ, pripomíname, že ide len o rozpočtovú organizáciou ministerstva zdravotníctva. Nie je ani len ústredným orgánom štátnej správy, no už rok siaha na základné ľudské práva.

    Nikde v okolitej Európe nie sú voči veriacim v chrámoch prijaté tak striktné opatrenia ako u nás. A súdy takéto zákazy už zrušili v Nemecku, Belgicku, Francúzsku, Švajčiarsku a Škótsku. Nedávne gesto umožnenia individuálnej pastorácie je pozitívne, no len veľmi relatívne. V podstate je to ako vrátenie obhryzenej chlebovej kôrky z odcudzeného bochníka. Aký pocit má mať okradnutý majiteľ chleba pri takomto akte? Pocit vďačnosti?

    Žiadne kompenzácie nebudú. A veriaci ich ani nepýtajú. Stačí im návrat k rešpektovaniu práva. Denné počty mŕtvych a hospitalizovaných klesajú. Farby COVID-Automatu by mali postupne blednúť a opatrenia by sa mali uvoľňovať. Rešpektovanie ústavného poriadku a zákonov vo všetkých oblastiach života spoločnosti je základným východiskom spravodlivosti a práva. A to nielen zo strany občanov, ale aj a predovšetkým zo strany nositeľov štátnej moci, včítane vládnej a súdnej. Je to dôležité dnes i pre budúcnosť. Len na tomto základe môžeme úspešne rozvíjať Slovensko ako spravodlivý a demokratický štát so zodpovednou, solidárnou a zdravou spoločnosťou.

    AUTOR: Ján Figeľ, osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ (2016-19); JUDr. Martin Timcsák, advokát

    https://www.slovoplus.sk/zakaz-verejnych-bohosluzieb-a-stanovisko-us

    https://europskenoviny.sk/2021/04/08/j-figel-zakaz-verejnych-bohosluzieb-a-stanovisko-us

    https://www.aktuality.sk/clanok/880333/zakaz-verejnych-bohosluzieb-a-stanovisko-ustavneho-sudu-nazor

  • Zákaz verejných bohoslužieb a stanovisko Ústavného súdu

    Zákaz verejných bohoslužieb a stanovisko Ústavného súdu

    Ústavný súd SR zatiaľ meritórne nerozhodol o tom, či vládne opatrenia odporujú ústavnej garancii náboženskej slobody alebo nie.

    FOTO TASR – František Iván

    Vo viacerých médiách sa v uplynulých dňoch objavilo tvrdenie, že Ústavný súd rozhodnutím z 31. marca potvrdil oprávnenosť zákazu verejných bohoslužieb a obradov. Nie je to pravda. Ústavný súd rozhodoval na základe návrhov skupiny poslancov NR SR a generálneho prokurátora. Ani jeden zo spomenutých návrhov však nenapadol rozpor uznesenia vlády č. 160 (ako ani iných opatrení) s článkom ústavy upravujúcim slobodu náboženského vyznania a viery (čl. 24 ods. 2 a 4 Ústavy SR) ako ani s čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu z titulu obmedzenia náboženskej slobody.

    Návrh skupiny poslancov spochybňoval existenciu dôvodov na predĺženie núdzového stavu a návrh Generálneho prokurátora nastavenie podmienok celoplošného testovania v spojení so zákazom vychádzania. Ústavný súd SR preto 31. marca 2021 nerozhodoval meritórne o tom či vládne opatrenia (uznesenie vlády č. 160, resp. vyhláška ÚVZ č. 131/2021) odporujú ústavnej garancii náboženskej slobody alebo nie. Teda nerozhodol o tom či zákaz verejných bohoslužieb a obradov bol oprávnený alebo nie. Potvrdzuje to napokon aj tlačové vyhlásenie Ústavného súdu. Hovorí o tom, že “Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 160 zo 17. marca 2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu… je v súlade s čl.1ods.1, čl. 2 ods. 2, čl. 13, čl. 16 ods. 1a čl. 23 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 2 a 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu.”

    Náboženská sloboda predstavuje jedno zo základných ľudských práv. Ochrana ľudských práv pritom tvorí jeden z fundamentálnych pilierov spoločenskej zmluvy medzi občanmi a štátom, ktorá má podobu ústavy. Aj tu platí staré rímske pravidlo, podľa ktorého sa dohody majú dodržiavať. A preto sú v základnej legislatíve štátu zadefinované prísne podmienky, za ktorých možno základné práva obmedziť. To sa vzťahuje aj na prípad núdzového stavu vyhláseného v dôsledku pandémie.

    Niet pochýb, že základná legislatíva štátu (ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. – viď čl. 5 ods. 4) neumožňuje v čase pandémie obmedziť náboženskú slobodu, pod ktorú priamo z ústavy patrí (okrem iného) aj právo na verejné bohoslužby a verejné obrady. Je pritom jasné, že v dôsledku vládnych opatrení (v súčasnosti uznesenia vlády č. 160 ako aj vyhlášky ÚVZ č. 131/2021) nie je možné realizovať náboženskú slobodu účasťou na verejných bohoslužbách a obradoch, čo znamená, že náboženská sloboda bola v tomto smere celkom jednoznačne oklieštená.

    Keďže k tomuto obmedzeniu došlo v rozpore s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z., znamená to, že vláda svojimi opatreniami (pokiaľ ide o zásah do náboženskej slobody) porušila spoločenskú zmluvu medzi štátom a občanmi (ústavu), čo považujeme za vážny zásah do práv občanov ako aj za nebezpečný precedens do budúcnosti. Nápravy z porušenia každej zmluvy sa možno domáhať na súde. V prípade porušenia spoločenskej zmluvy (ústavy) zásahom do náboženskej slobody (vládnymi opatreniami) je takýmto súdom na úrovni vnútroštátnej Ústavný súd Slovenskej republiky a na úrovni európskej Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP).

    V súlade s vyššie uvedeným ako aj s judikatúrou súdu v Štrasburgu zastávame názor, že prijaté a opakované opatrenia proti verejným bohoslužbám pre ochranu verejného zdravia sú na Slovensku sú nielen nezákonné, ale aj nelegitímne a neprimerané. Preto sme najprv dvakrát samostatne (15. februára a 8. marca) a následne so skupinou podnecovateľov (22. marca) žiadali Generálneho prokurátora SR, aby sa obrátil na Ústavný súd SR s návrhom na preskúmanie súladu vládnych opatrení s Ústavou SR (čl. 24) a s Európskym dohovorom o ľudských právach (čl. 9).

    Zároveň sme 24. februára poslali ESĽP sťažnosť. Nami iniciované podania Generálnemu prokurátorovi na obranu náboženskej slobody sa pred Ústavný súd zatiaľ nedostali, keďže Generálna prokuratúra v tomto smere zatiaľ neiniciovala konanie pred Ústavným súdom. Sťažnosť na ESĽP bola už v Štrasburgu zaregistrovaná. Súd sa ňou teda bude zaoberať. Európske inštitúcie na dôvodné podnety odpovedajú, na rozdiel od členov Matovičovej vlády. List s návrhmi z 28. februára bol zaslaný všetkým jej členom. Týkal sa riešenia situácie so zablokovanými bohoslužbami, s opatreniami v nemateriálnych oblastiach (školstvo, kultúra, šport) a strategickej investície do výroby pandemickej vakcíny na Slovensku. Doteraz premiér ani ministri neodpovedali, aj keď si medzitým všetci okrem jedného vyžiadali nové mandáty.

    Podanie na ÚS vo veci ochrany náboženskej slobody je stále možné a potrebné. Procesnú legitimáciu má prezidentka, skupina aspoň 30 poslancov parlamentu, verejná ochrankyňa práv alebo generálny prokurátor, ktorý už tieto spracované podnety dostal. V záujme spravodlivosti, ústavného poriadku a pre právnu istotu do budúcnosti je potrebné preskúmať spomínané vládne opatrenia vo veci ich súladu s ústavnou úpravou slobody náboženského vyznania a viery. Inak namiesto plurality, zodpovednej slobody, kultúry dialógu a spolupráce štátu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ktoré v súlade s čl. 24 ods. 3 Ústavy “rozhodujú o svojich záležitostiach samy”, bude narastať a dominovať etatizmus, nadradenosť orgánov štátnej moci, ako aj konanie vládnych inštitúcií nad rámec platných limitov. Ak si pritom zvykneme na obmedzovanie základných práv vládnou mocou nad medze priznané ústavou a teda na porušovanie spoločenskej zmluvy, hrozí, že sa takýto postup stane normou aj v činnosti budúcich vlád. To môže viesť (okrem iného) aj k nebezpečnej erózii koncepcie ochrany základných práv a slobôd, pri ktorej tieto nebudú v činnosti štátu rešpektované. Ostanú deklarované iba formálne ako to poznáme z obdobia komunistického režimu. Pokiaľ ide o ÚVZ, pripomíname, že ide len o rozpočtovú organizáciou ministerstva zdravotníctva. Nie je ani len ústredným orgánom štátnej správy, no už rok siaha na základné ľudské práva.

    Nikde v okolitej Európe nie sú voči veriacim v chrámoch prijaté tak striktné opatrenia ako u nás. A súdy takéto zákazy už zrušili v Nemecku, Belgicku, Francúzsku, Švajčiarsku a Škótsku. Nedávne gesto umožnenia individuálnej pastorácie je pozitívne, no len veľmi relatívne. V podstate je to ako vrátenie obhryzenej chlebovej kôrky z odcudzeného bochníka. Aký pocit má mať okradnutý majiteľ chleba pri takomto akte? Pocit vďačnosti? Žiadne kompenzácie nebudú. A veriaci ich ani nepýtajú. Stačí im návrat k rešpektovaniu práva. Denné počty mŕtvych a hospitalizovaných klesajú. Farby COVID-Automatu by mali postupne blednúť a opatrenia by sa mali uvoľňovať. Rešpektovanie ústavného poriadku a zákonov vo všetkých oblastiach života spoločnosti je základným východiskom spravodlivosti a práva. A to nielen zo strany občanov, ale aj a predovšetkým zo strany nositeľov štátnej moci, včítane vládnej a súdnej. Je to dôležité dnes i pre budúcnosť. Len na tomto základe môžeme úspešne rozvíjať Slovensko ako spravodlivý a demokratický štát so zodpovednou, solidárnou a zdravou spoločnosťou.

    Ján Figeľ Osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ (2016-19)

    JUDr. Martin Timcsák advokát

    https://blog.postoj.sk/76228/zakaz-verejnych-bohosluzieb-a-stanovisko-ustavneho-sudu

  • Bohoslužby chráni ústava, upozorňuje Figeľ. Reštrikcie sú podľa neho veľmi prísne

    Vláda sa pred sviatkami rozhodla uvoľniť opatrenia a povolila individuálne návštevy kostolov, bohoslužby pritom ostali zakázané. Uvoľnenie opatrení pre kostoly zároveň spustilo vlnu nespokojnosti, ľudia sa pýtajú, prečo kostoly áno a divadlá, šport či obchody a reštaurácie nie.

    Opatrenia by mali mať logiku

    Mali by sme prijímať opatrenia, ktoré sú logické a dá sa im rozumieť, povedal bývalý eurokomisár Ján Figeľ v TA3. Priznal, že on osobne má problém s tým, že opatreniam, s ktorými prichádza vláda, často chýba logika. Figeľ upozornil, že bohoslužby sú podľa ústavy chránené článkom 24. “Zasiahnuť do tohto článku je možné na základe zákona, ale primeraným spôsobom, čo sa podľa mňa neuskutočnilo,” vyjadril sa Figeľ s tým, že ťažká situácia je v súvislosti s koronavírusom aj v Európe a v okolí Slovenska, ale “nikde neprijali také reštriktívne opatrenia, ako u nás.” Tieto opatrenia však želaný efekt nepriniesli a Slovensko patrilo ku krajinám, kde si koronavírus vyžiadal najvac obetí.

    Náboženská sloboda na Slovensku

    Figeľ sa podľa svojich slov rozhodol polemizovať s debatami na sociálnych sieťach či v médiách a dal vo februári podnet na Európsky súd pre ľudské práva a ďalší v marci generálnemu prokurátorovi spolu “s dodatkom, aby podal podnet ústavnému súdu vo veci porušovania náboženskej slobody na Slovensku,” vysvetlil Figeľ.

    “Dal som podnet, aby sa konalo, to nie je len nejaká dišputa, ale proces,” povedal bývalý eurokomisár. “Čo sa týka opatrení, my nie sme len inteligentné zvieratá, ktoré potrebujú najesť,” vyjadril sa Figeľ. Podotkol, že človek má dušu a duchovný život. Podľa Figeľa niekto potrebuje psychiatra, niekto kňaza. Figeľ však uznáva, že je potrebné rozvíjať viaceré oblasti, vrátane kultúry a športu.

    Keby vláda riešila ekonomicko-sociálne témy profesionálne, promptne či dokonca v predstihu, podľa Figeľa by nebolo problémom diskutovať o interrupciách. To nám však podľa Figeľa chýba. Myslí si, že sme v chaose, kým ľudia zomierajú na koronavírus. “Buď je všetko zakazované a obmedzované ako za totality, alebo budeme hľadať racionálnosť a efektivitu obmedzení,” čo sa podľa Figeľa nedialo. Figeľ si myslí, že súdy na Slovensku dostatočne neriešia ľudské práva a nechránia záujmy tých najslabších.

    Celú reláciu Tak takto?! si môžete pozrieť tu:

    https://www.ta3.com/clanok/1207104/kostoly-ano-divadla-a-sport-nie.html

    https://www.ta3.com/clanok/1207135/bohosluzby-chrani-ustava-upozornuje-figel-restrikcie-su-podla-neho-velmi-prisne.html

  • Kostoly áno, divadlá a šport nie | 1.4.2021 na TA3

    Kostoly áno, divadlá a šport nie | 1.4.2021 na TA3

    Pred veľkonočnými sviatkami vláda uvoľnila opatrenia a umožnila individuálne návštevy kostolov. Neznamená to však, že sa budú môcť konať bohoslužby. Núdzový stav a obmedzenia s ním spojené napadol na Ústavnom súde aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Súd však rozhodol, že všetko je v súlade s ústavou. O téme sme hovorili s bývalým eurokomisárom pre školstvo a kultúru Jánom Figeľom.

    https://www.ta3.com/relacia/20207/kostoly-ano-divadla-a-sport-nie

  • Relácia „Tak takto?!“ s Jánom Figeľom na TA3

    Pred veľkonočnými sviatkami vláda uvoľnila opatrenia a umožnila individuálne návštevy kostolov. Neznamená to však, že sa budú môcť konať bohoslužby. Núdzový stav a obmedzenia s ním spojené napadol na Ústavnom súde aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. O téme sme hovorili s bývalým eurokomisárom pre školstvo a kultúru Jánom Figeľom. Rozhovor o protiústavnosti zákazu verejných bohoslužieb, obmedzeniach v oblasti kultúry, športu, podnikania, ale aj o rošáde vo vláde a potrebe zmeny volebného systému…

    https://www.ta3.com/relacia/20207/kostoly-ano-divadla-a-sport-nie
  • Relácia Zaostrené na Rádiu Lumen s Cyrilom Vasiľom a Jánom Figeľom

    Relácia Zaostrené na Rádiu Lumen s Cyrilom Vasiľom a Jánom Figeľom

    Dokedy majú veriaci vydržať zastavenie akejkoľvek pastorácie? Hostia: Arcibiskup Cyril Vasiľ; predkladateľ podnetu na Generálnu prokuratúru – Ján Figeľ. Moderátor: Ivo Novák

    Relácia Zaostrené na Rádiu Lumen 29.03.2021

    Z archívu Rádia Lumen: https://www.lumen.sk/archiv-play/135018