Osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu víta jej prijatie a dodáva, že by mala dávať mandát vyšetrovať aj vojnové zločiny spáchané inými vojenskými silami než ISIS.
Foto: TASR
Bratislava 25. septembra (TASR) – Rezolúcia, ktorú nedávno prijala Bezpečnostná rada (BR) OSN a ktorá má umožniť vytvorenie medzinárodného vyšetrovacieho tímu na pomoc Iraku so zločincami z organizácie Islamský štát (ISIS), pomôže nastoliť aspoň minimálnu spravodlivosť v Iraku. Myslí si to osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu vo svete Ján Figeľ, ktorý víta prijatie rezolúcie a zdôrazňuje, že Irak potrebuje mier. V deň hlasovania o rezolúcii rokoval s námestníkom generálneho tajomníka OSN a jeho osobitným poradcom pre prevenciu genocídy Adama Diengom. Zmiešaný iracko-medzinárodný tím expertov, ktorý má vzniknúť, má podporiť vyšetrovanie vojnových zločinov ISIS na území Iraku. “Počiatočný mandát je dva roky. Tím sa bude opierať o podporu OSN. Ak by ho chcela využiť v tejto záležitosti aj iná krajina, požiada o súhlas BR OSN,” uviedol pre TASR Figeľ, podľa ktorého treba vyšetrovací tím ustanoviť čím skôr. Pripomenul, že od júna 2014 ISIS vyhlásila na veľkej časti Iraku svoju vládu vo forme kalifátu na územiach okolo Mosulu a Ninivských plání na severe Iraku. Postupne sa objavovali správy a dokumenty o páchaní vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy voči jezídom, kresťanom a iným náboženským menšinám. “Brutálne boli likvidované komunity jezídov. Kresťania čelili voľbe buď konvertovať na islám, alebo platiť tzv. ochrannú daň a prijať ponižujúce postavenie, alebo ujsť z regiónu. Zostávajúcou možnosťou bolo čeliť smrti,” povedal Figeľa. O prijatie rezolúcie požiadal Irak listom v auguste. Veľká Británia sa podujala pripraviť návrh textu a získať pre jeho podporu členov BR OSN. “Rezolúcia je správny krok, ale žiada sa pripomenúť, že mala a mohla byť prijatá oveľa skôr. A po druhé, mala by dávať mandát vyšetrovať aj vojnové zločiny spáchané inými vojenskými silami než ISIS,” doplnil Figeľ s tým, že zločiny zrejme páchali aj skupiny kurdských, šiítskych militantov a vládnych síl. Napriek všetkému je rezolúcia podľa neho prínosom. “Znamená nádej pre prenasledovaných a prekonanie beztrestnosti pre zločincov. Irak potrebuje mier, a ten je ovocím spravodlivosti. Bude to dlhá, no potrebná cesta pre Irak a pre Blízky východ,” vyhlásil Figeľ. Zločiny proti ľudskosti a genocída nesmú byť podľa jeho slov podcenené a nesmú zostať premlčané.“Inak sa budú opakovať, ako tomu bolo v uplynulom storočí,” podotkol. Dodal, že napriek vojenskej porážke zostáva ISIS ideologickou hrozbou a zdrojom nenávisti a násilia. “Militanti sa snažia nenápadne začleniť do spoločnosti a zachovať si beztrestnosť. To je hrozba pre stabilitu a obnovu Iraku,” upozornil. K porážke ISIS podľa neho nevyhnutne patrí potvrdenie jeho zločinnej ideológie, vyvodenie zodpovednosti a nastolenie spravodlivosti. “Len za tohto predpokladu bude Irak môcť dosiahnuť nielen mier, ale aj vnútorné zmierenie, stabilitu, obnovu a rozvoj krajiny,” uzavrel Figeľ.
The European Union needs to develop an overarching religious freedom policy strategy, and strengthening the mandate of the Special Envoy is an important step towards this, writes CSW’s Amy Shepherd for Brussels-based news site The European Post.
The position of the Special Envoy for Freedom of Religion or Belief (FoRB) outside the EU was created in May 2016. Since then the Slovak politician Ján Figeľ has not only used his role to represent the EU in its engagement with religious freedom as a human right, he has also “valuably affirmed and encouraged people worldwide working to protect and defend FoRB in challenging country contexts”, says Shepherd, CSW’s EU Advocacy Manager.
She says Figeľ has set a standard for EU Member States to follow, despite limited resources and little guidance.
Since the beginning of this year both Denmark and the UK have created positions within their governments dedicated to FoRB.
At the start of Figeľ’s one-year tenure, in September 2016, Volker Kauder, parliamentary group leader for Angela Merkel’s conservative Christian Democratic Union of Germany Party, bemoaned the fact that the Special Envoy could give only two days a month to the role and had only one assistant. As World Watch Monitor reported, Kauder promised he would try to change this.
Two years later the draft resolution currently under consideration by the EU Committee on Foreign Affairs calls for a strengthening of Figeľ’s mandate and capacity “by earmarking funding and human resources adequate to the Envoy’s duties, developing a systemic institutionalisation of working networks established by the Special Envoy within all relevant EU institutions or establishing the position of the EU Special Representative for FoRB”.
It also suggests the setting up of a “regular advisory working group of Member States’ FoRB institutions and European Parliament representatives together with experts, scholars, and representatives of civil society, including churches and other faith-based organisations”.
“To be fully effective, the Special Envoy role needs to be more holistically integrated into EU human rights policy structures,” says Shepherd.
Shepherd’s article echoes the views of the Members of the European Parliament Intergroup on Freedom of Religion or Belief, who said two weeks ago that the Special Envoy’s position should be strengthened and that he should play a more visible and central role in the EU’s external relations.
Vďaka diplomatickým aktivitám Jána Figeľa prepustili zo sudánskeho väzenia mňa aj sudánskych aktivistov.
Autor je členom organizácie Hlas mučeníkov,ktorá pomáha prenasledovaným kresťanom vo svete
Veľmi si vážim Denník N, mám s ním aj osobnú skúsenosť, keď som mu napríklad poskytol rozhovor po svojom prepustení zo sudánskeho väzenia vo februári 2017. Vtedy som ocenil korektnosť a profesionálny prístup redaktora Karola Sudora.
O to viac ma sklamal nedávny článok Ľubomíra Martina Ondráška s otázkou v názve – Mal by Ján Figeľ pokračovať ako vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu? Dovoľte mi, prosím, aby som sa k tomuto článku vyjadril. Pán Ondrášek si vôbec nedal tú prácu, aby zmapoval doterajšiu činnosť Jána Figeľa, a tak nepochopiteľným spôsobom vyjadruje len svoj osobný, ničím nepodložený a vo svojej podstate nepravdivý názor.
Už v čase môjho väznenia v Sudáne som sa prostredníctvom listov od svojej rodiny dozvedel o významných aktivitách Jána Figeľa, ktoré podnikal ihneď po tom, čo sa o mojom väznení dozvedel od novinára Daniela Rausa. Ihneď kontaktoval významných právnych zástupcov v Európe i v Spojených štátoch, bol v pravidelnom úzkom spojení s mojou rodinou a začal významné diplomatické kroky so sudánskymi predstaviteľmi, ktoré zásadným spôsobom prispeli k môjmu prepusteniu.
Tieto správy mňa aj môjho sudánskeho spoluväzňa v sudánskom väzení nesmierne povzbudzovali a dodávali nám sily do ďalších dní. Som vďačný, že máme v EÚ predstaviteľov, ktorí sú ochotní za prenasledovaných kresťanov bojovať, vyvinúť úsilie a cestovať za nimi.
Ján Figeľ do Sudánu cestoval aj po mojom prepustení 26. februára 2017, aby dohodol oslobodenie mojich dvoch sudánskych spoluväzňov. Podarilo sa takmer nemožné: pastor Hassan Abdelrahim Kodi a tlmočník Abdelmonem Adbelmawla Eissa boli prepustení na slobodu 11. mája 2017.
Vďaka diplomatickým aktivitám Jána Figeľa došlo o niekoľko týždňov neskôr k prepusteniu ďalších sudánskych aktivistov. Ján Figeľ ako prvý zahraničný politik vtedy navštívil v sudánskom väzení známeho obhajcu ľudských práv profesora Ibrahima Mudawiho. Po svojom návrate do Európy potom zakrátko dostal informáciu, že Ibrahima Mudawiho prepustili spolu s ďalšími piatimi aktivistami.
To sú len niektoré z mnohých zahraničných aktivít Jána Figeľa.
Pravidelne sa s ním stretávam na rôznych medzinárodných konferenciách o náboženskej slobode. Zo svojich skúseností a z reakcií mnohých účastníkov týchto sympózií viem, že je v zahraničí uznávaným odborníkom na otázky náboženskej slobody. Rovnako sú cenené jeho diplomatické schopnosti a citlivý prístup k medzináboženskému dialógu. Chcel by som podotknúť, že to všetko Ján Figeľ robí v neľahkých podmienkach, keď jeho úrad osobitného vyslanca pre otázky presadzovania náboženskej slobody či viery mimo oblasti EÚ je ešte len v plienkach. Jeho pozícia je neplatená, má preplácané len niektoré služobné cesty a Európska komisia mu iba poskytuje administratívnu podporu, nič viac.
Keby si Ľubomír Martin Ondrášek dal tú prácu, iste by z verejne dostupných zdrojov získal ďalšie konkrétne informácie o významných aktivitách Jána Figeľa napríklad v juhovýchodnej Ázii a dospel by k názoru, že prvý slovenský predstaviteľ na takomto významnom poste je naozaj človekom na svojom mieste.
Podľa slov osobitný vyslanec EÚ pre slobodu náboženstva vo svete je jeho úlohou a zároveň úlohou Európskej únie je túto slobodu v súčasnosti chrániť a podporovať.
Brusel/Bratislava 13. septembra (TASR) – Tam, kde nie je rešpektovaná náboženská sloboda, dochádza nielen k prejavom intolerancie a diskriminácie, ale veľmi často k prenasledovaniu až likvidácii, ktorú medzinárodné právo označuje za genocídu. V rozhovore pre TASR to povedal v utorok osobitný vyslanec EÚ pre slobodu náboženstva vo svete Ján Figeľ. Ako uviedol, jeho úlohou a zároveň úlohou Európskej únie je túto slobodu v súčasnosti chrániť a podporovať. “Náboženská sloboda je dnes vo svete skôr menšinový jav. To znamená, že veľká väčšina ľudí žije v krajinách, kde sú veľké prekážky pre náboženskú slobodu. Takejto populácie je podľa odborných prehľadov až 79 percent. Vývoj je negatívny a trendom je nárast počtu konfliktov či krajín, kde dochádza k náboženskému prenasledovaniu. Tento stav a vývoj treba zmeniť k lepšiemu,” skonštatoval. V súčasnosti poslanci Európskeho parlamentu (EP) rokujú o posilnení mandátu Jána Figeľa. V rámci týchto zmien navrhujú aj jeho posilnenie z úrovne osobitného vyslanca na osobitného predstaviteľa, čo znamená už aj väzbu na členské štáty zastúpené v Rade EÚ. Podľa Figeľa je jeho funkcia v tomto období skôr v úvodnej fáze – niektorí ju nazvali “prieskumníckou”. “Po dvoch rokoch je evidentný nielen záujem, ale aj dôvera a podpora pre jej ukotvenie, inštitucionalizáciu. Aby to nebolo viazané len na mňa ako osobu alebo na jednoročné mandáty. Mala by to byť stála úloha, ktorá bude posilnená náležitou podporou z hľadiska personálneho i rozpočtového vybavenia, ale aj z hľadiska oprávnení a mandátu. Zmenu môžu priniesť budúcoročné voľby do Európskeho parlamentu,” spresnil. Ako Figeľ ďalej uviedol, na začiatku svojho mandátu zažíval nedorozumenia a odstup, čo sa však podľa neho už mení. V Pakistane bola jeho návšteva vlani dvakrát odmietnutá, neskôr za ním prišli s pozvánkou samotní predstavitelia vlády. Záujem o dialóg tento rok už prejavila aj egyptská vláda. “EÚ nemá takú mieru antagonizmu, ako často možno vnímať vo vzťahu k USA. Na jednej strane je to dobré na začiatok dialógu a spolupráce, na druhej strane veľká zodpovednosť, aby sme s pozitívnym potenciálom aj konali a prinášali riešenia a pomoc,” myslí si osobitný vyslanec. Jednou z výziev bola návšteva Sudánu, kde podstúpil viacero diplomatických rozhovorov ohľadom prepustenia českého misionára Petra Jaška. O jeho uväznení sa dozvedel od novinára Daniela Rausa a rozhodol sa v tejto veci angažovať. “Som vďačný, že máme predstaviteľov v EÚ, ktorí sú ochotní za prenasledovaných kresťanov bojovať, vyvinúť úsilie a cestovať za nimi,” povedal pre TASR na margo svojho prepustenia Petr Jašek. Vďaka spomínaným diplomatickým aktivitám spolu s ním prepustili aj osem sudánskych aktivistov. Figeľ ako prvý zahraničný politik v sudánskom väzení v tom čase navštívil známeho obhajcu ľudských práv Ibrahima Mudawiho. Po návrate do Európy dostal informáciu, že ho prepustia spolu s ďalšími piatimi aktivistami. “Často nemôžeme urobiť veľa, ale naša zodpovednosť je ozvať sa, apelovať a komunikovať. Európa môže využiť aj ďalšie nástroje, aby pomáhala tým, ktorí sú bezbranní a nemôžu sa ozvať sami, lebo sú umlčaní,” dodal. Po Blízkom východe je pre Figeľa ďalšou dôležitou regionálnou prioritou juhovýchodná Ázia, ktorá je dnes podľa neho “v rastúcom trende radikalizmu, radikalizácie, násilného extrémizmu a porušovania slobody svedomia”. V auguste mal v Bangkoku v rámci aktivít tiež osobitné rokovania so zástupcami Indonézie, Malajzie, Vietnamu a Mjanmarska. “Najväčšie problémy sú dnes v Mjanmarsku, kde došlo k brutálnym zločinom proti ľudskosti, až k prejavom genocídneho prenasledovania moslimských Rohingov. To treba ukončiť nielen z hľadiska prenasledovania, ale aj nastavenia spravodlivosti, ktorá je predpokladom návratu utečencov z Bangladéša,” uviedol. Figeľ do budúcnosti odporúča, aby agenda EÚ o ochrane a podpore slobody náboženstva bola dobre ukotvená vo vnútri Európy a rozvíjaná aj ďalej vo svete. “Ona bude najlepšou odpoveďou na nedostatok ľudskosti v 21. storočí, aby sme ukončili storočie genocíd. Najúčinnejšími spojencami zla sú ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Proti nim treba konať vzdelávaním, angažovanosťou proti ľahostajnosti a odvahou.” Vymenovanie Jána Figeľa v roku 2016 do funkcie osobitného vyslanca EÚ pre náboženské slobody bolo odozvou Európskej komisie a jej predsedu Jeana-Clauda Junckera na jednoznačnú výzvu Európskeho parlamentu, vyjadrenú v rezolúcii z februára 2016 proti genocíde v Iraku a v Sýrii páchanej organizáciou Islamského štátu (IS). Krajiny ako Dánsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo tento rok ustanovili podobných vyslancov vo svojich vládnych štruktúrach. Počas dvoch rokov vo funkcii sa Figeľ zúčastnil na viac ako 100 podujatiach na štyroch kontinentoch vo vyše 40 mestách a takmer 30 krajinách.
Bratislava/Brussels, September 13 (TASR) – Where religious freedom is not respected, not only manifestations of intolerance and discrimination can be seen but very often there is also persecution and even annihilation that international law calls genocide, EU’s Special Envoy for the promotion of freedom of religion or belief outside the Union said on Tuesday in an interview with TASR.
Figel further said that his role and at the same time the role of the European Union is to protect and promote this freedom at present.
“Religious freedom is now rather a minority phenomenon in the world, which means that a clear majority of people live in countries where there are major obstacles to religious freedom. Such a population amounts up to 79 percent according to expert summaries. The development is negative, and the trend is an increase in the number of conflicts or countries where religious persecution occurs, and this condition and developmen
t needs to be changed for the better,” he said.
At present, MEPs are holding talks about strengthening Jan Figel’s mandate. Within these changes, they also propose that he be strengthened from the level of a special envoy to a special representative, which already means a tie to the member states represented in the Council of the EU.
Figel went on to say that at the start of his mandate, he was confronted with misunderstandings and aloofness, but according to him, this is already changing.
One of the challenges was his visit to Sudan where he undertook several diplomatic talks about the release of Czech missionary Petr Jasek. “I’m grateful that we have EU leaders who are willing to fight for persecuted Christians, make efforts and travel to the places where they are,” Petr Jasek told TASR commenting on his release. Thanks to the above-mentioned diplomatic activities, eight Sudanese activists were released too.
After the Middle East, Southeast Asia is another important regional priority for Figel, who says that it is experiencing a growing trend of radicalism, radicalisation, violent extremism and violation of freedom of conscience. “The greatest problems today are in Myanmar, where brutal crimes against humanity, up to the manifestations of genocidal persecution of Muslim Rohingya, have been committed. This must be terminated not only in terms of persecution, but also in the setting up of justice that is a prerequisite for a return of refugees from Bangladesh,” he said.
Europoslanci presadzujú v návrhu uznesenia posilnenie funkcie osobitného vyslanca EÚ pre slobodu náboženstva Jána Figeľa. Dnes o tom rokoval podvýbor pre ľudské práva, ktorý je súčasťou zahraničného výboru Európskeho parlamentu. Ján Figeľ sa rokovania tiež zúčastnil. Výraznú podporu tejto funkcie presadzuje aj výročná správa tzv. medziskupiny Európskeho parlamentu, ktorá sa pravidelne zaoberá slobodou náboženského vyznania a viery a náboženskej tolerancie.
“Európsky parlament považuje vymenovanie osobitného vyslanca za dôležitý krok vpred a jednoznačné uznanie slobody náboženského vyznania a viery za jednu z hlavných častí programu ľudských práv v oblasti zahraničnej politiky a dvojstrannej aj mnohostrannej vonkajšej činnosti EÚ a v rámci rozvojovej spolupráce. Oceňuje osobitného vyslanca za jeho nepretržitú angažovanosť, spoluprácu a vzájomné dopĺňanie sa akcií s osobitným predstaviteľom EÚ pre ľudské práva,” uvádza sa v návrhu uznesenia. Návrh ďalej vyzýva na posilnenie mandátu Osobitného vyslanca vyčlenením primeraných finančných prostriedkov a ľudských zdrojov na výkon funkcie a zároveň apeluje na systémovú inštitucionalizáciu tohto postu, a teda zvýšenie jeho kompetencií. To okrem iného pomôže zvýšiť viditeľnosť politiky EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania a viery. Funkčné obdobie takejto funkcie by sa taktiež podľa správy rozšírilo na viacročné obdobie namiesto jednoročného mandátu.
Funkciu osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu spomína aj výročná správa medziskupiny Európskeho parlamentu, ktorá sa zaoberá slobodou náboženského vyznania a viery a náboženskej tolerancie. Tá v správe ocenila doterajšie aktivity Jána Figeľa: “Osobitný vyslanec pre náboženskú slobodu absolvoval niekoľko pracovných ciest, okrem iných do Iraku, Nigérie, Bosny a Hercegoviny, Pakistanu a Sudánu, aby rokoval o podpore a ochrane slobody náboženstva a viery. Táto medziskupina víta úzky kontakt s Osobitným vyslancom a obzvlášť jeho správy z ciest.” V správe sa zdôraznila dôležitosť funkcie vyslanca pre slobodu náboženstva a zároveň sa v nej poukazuje na jej nedostatky: “Formálna funkcia osobitného vyslanca je slabá. Nie je to momentálne činnosť na plný úväzok, má limitované zdroje. Preto odporúčame, aby od jesene 2019 mal Osobitný vyslanec pre náboženskú slobodu viditeľnejšiu pozíciu a adekvátne ľudské a finančné zdroje.” Medziskupina v správe odporúča, aby Figeľov mandát nezahŕňal len ochranu náboženskej slobody, ale aby mal zároveň ústrednú rolu v rámci európskej zahraničnej politiky so zreteľom na náboženstvo alebo vieru.
“Po dvoch rokoch úsilia o formovanie tejto novej agendy pre podporu slobody náboženstva alebo viery je opodstatnené hovoriť o viditeľnej dôvere a podpore nielen v Komisii, ale aj v Európskom parlamente a diplomacii. Obe správy sú pozitívnym politickým výsledkom a odkazom pre zásadné rozhodnutia v najbližších eurovoľbách. Za dva roky som pri úsilí o vytvorenie agendy a akcieschopnosti EÚ v tejto oblasti musel prekonávať veľa prekážok. Zažil som viacero neférových útokov od oponentov a odporcov tohto úsilia. Súčasné postoje vyjadrené v Európskom parlamente sú preto nielen povzbudením, ale aj záväzkom pre EÚ do budúcnosti. Je to dôležité nie pre úrady, ale hlavne pre ľudí vo svete, ktorí trpia a sú prenasledovaní pre svoje presvedčenie,” reagoval Ján Figeľ.
Funkciu osobitného vyslanca EÚ pre náboženské slobody Figeľ zastáva od mája 2016. Jeho vymenovanie bolo odozvou Európskej komisie a jej predsedu Jean-Clauda Junckera na jednoznačnú výzvu Európskeho parlamentu vyjadrenú v rezolúcii z februára 2016 proti genocíde v Iraku a v Sýrii páchanej organizáciou Islamského štátu (ISIS). Ján Figeľ momentálne pôsobí ako osobitný poradca komisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Nevena Mimicu, jeho mandát je jednoročný a obnoviteľný. Za dva roky vo funkcii sa Figeľ zúčastnil viac ako 100 podujatí na štyroch kontinentoch vo vyše 40 mestách a takmer 30 krajinách. Článok dostupný tu: https://europskenoviny.sk/2018/09/06/europsky-parlament-rokuje-o-posilneni-mandatu-jana-figela/
It’s also a document to watch: the recommendations that Parliament chooses to put forward in this resolution are likely to play a key role in shaping the future direction of EU policy on FoRB.
The resolution’s focus on FoRB
The resolution’s draft text has evidently been carefully crafted and it is pleasing to see such considered political analysis of how the EU could do FoRB policy better. Many long-held calls of civil society are included and extended.
The strong support given to the Special Envoy mandate is especially welcome: the draft resolution “considers the appointment of the Special Envoy as an important step forward” and “praises the Special Envoy for his continuous engagement and cooperation and complementarity of actions with the EU Special Representative for Human Rights.”
The Special Envoy on the promotion and protection of freedom of religion or belief outside the EU
The inauguration of the Special Envoy mandate in 2016 was somewhat unexpected. The European Parliament (EP) originally called in February 2016 for the EU to institute a permanent Special Representative on FoRB (a call repeated again in the present draft resolution). Heeding but watering down this request, European Commission President Jean-Claude Junker announcedthree months later that Slovak politician and former European Commissioner for Education, Training, Culture and Youth, Ján Figeľ would be appointed to an entirely different position: Special Envoy, a role to be located within the European Commission and wearing the dual hat of ‘Special Advisor to the Commissioner for International Cooperation and Development, Neven Mimica’.
This decision was controversial: no-one quite knew what a Special Envoy was, and some said that appointing a distinct focal point on FoRB undermined the indivisibility of human rights. The choice of venue and timing was also inopportune: Juncker opted to announce his new FoRB-for-all Envoy at the Vatican, on the occasion of awarding a prestigious European integration prize to Pope Francis.
Positive impact of Ján Figeľ as Special Envoy
Initial controversy aside, Ján Figeľ has proven himself since 2016 to be unswervingly dedicated to the cause of FoRB. He has worked exceptionally hard to develop a largely undefined and arguably experimental position into a formal, functional role. With little official guidance on how his mandate is to operate, he focuses on travelling widely, meeting with national leaders, religious dignitaries, human rights defenders, academics and others, and speaking at international conferences and public events. His active presence on the international political stage and his persistence in raising FoRB in complex diplomatic circumstances has appreciably raised the visibility of EU engagement with this fundamental human right, and he has valuably affirmed and encouraged people worldwide working to protect and defend FoRB in challenging country contexts.
Figel’s impact over the past two-and-a-half-years is particularly remarkable considering that the Special Envoy post is chronically under-resourced, lacks stability (Figel was appointed on a one-year renewable term, which was formally renewed in 2017 and informally extended past May 2018) and continues to be questioned by EU officials. Personal charisma and initiative must be credited for a large portion of Figel’s success.
Sustainability of the Special Envoy mandate
It has long been held by CSW and others that to be fully effective, the Special Envoy role needs to be more holistically integrated into EU human rights policy structures. The EU vitally needs an overarching FoRB policy strategy which is long-term and connected to other human rights strategies and activities.
It is encouraging to see the EP draft resolution echoing these calls: it “deplores the fact that the Special Envoy’s mandate was not established and consolidated with sufficient human and financial resources” and “calls on the Council and the Commission to strengthen the Special Envoy’s institutional mandate and capacity, by earmarking funding and human resources adequate to the Envoy’s duties, developing a systemic institutionalisation of working networks established by the Special Envoy within all relevant EU institutions or establishing the position of the EU Special Representative for FoRB.”
Adding further calls, the draft resolution goes on to recommend extending the Special Envoy term of office to a multi-year term and setting up a “regular advisory working group of Member States’ FoRB institutions and European Parliament representatives together with experts, scholars, and representatives of civil society, including churches and other faith-based organisations”. Finally, it recommends closer cooperation with the UN. All of this is to be welcomed: it represents a pragmatic development of the Special Envoy’s unique role in promoting FoRB and will help to inform FoRB policymaking both within the EU and more globally.
The Special Envoy is setting the standard
The Special Envoy mandate is no longer an experimental test; Ján Figel’s actions and impact have demonstrated its core value to the EU and shown its importance in the world. By having a dedicated high-level position on FoRB, the EU is also setting a standard for its Member States to follow.
It is encouraging to see momentum on FoRB building among the EU Member States and it is vitally important that the EU institutions continue to lead the way by supporting and strengthening the Special Envoy mandate, including, as the draft resolution asks, giving consideration to instituting a permanent EU Special Representative office.
Human rights, including FoRB, are increasingly under threat on local, national, regional and international levels. With other global political powers shifting positions and European elections looming in 2019, there is an urgent need for the EU to hold fast to its founding principles and reassert its commitment to human rights in both words and action.
This draft resolution offers a critical opportunity for the EU to reflect on, improve and enhance its work on FoRB, and it is to be hoped that its currently strong wording and calls remain intact throughout the parliamentary process. To quote a phrase oft-used by Ján Figeľ himself, the way in which the EU institutions receive and implement this draft resolution will be the “litmus test” for the future of FoRB, and thus for the EU’s human rights policy as a whole.
On February 4, 2016, the European Parliament, as the second international institution, adopted a resolution that formally recognized the systematic mass murder of religious minorities by Daesh as genocide. The resolution, among other things, urged “the members of the UN Security Council to support a referral by the Security Council to the International Criminal Court in order to investigate violations committed in Iraq and Syria” perpetrated by Daesh. The resolution further called for the creation of a new mechanism of a special representative for the promotion of religious freedom.
On May 6, 2016, President of the European Commission, Mr Jean-Claude Juncker, announced that Mr Jan Figel was appointed as the first Special Envoy for the promotion of freedom of religion or belief outside the EU (EU Special Envoy on FoRB) with a mandate for one year, which is renewable.
According to that Decision of the President of the European Commission, “The Special Envoy for the promotion of freedom of religion or belief outside the EU shall report on an annual basis in the context of the dialogue between the Commission and churches and religious associations or communities, led by the First Vice-President in charge of Better Regulation, Inter-institutional Relations, the Rule of Law and the Charter of Fundamental Rights.”
Over the recent years, and having had his mandate renewed twice, the EU Special Envoy on FoRB has been supporting the implementation of the “EU Guidelines on the promotion and protection of freedom of religion or belief.” He has been conducting country visits to engage a wide range of actors working at the national and international level, including governmental bodies, religious leaders, civil society, human rights organisations, and the affected communities. Furthermore, as the European Parliament’s page identified: “At the core of his work lays the promotion of respect for diversity on religious or belief grounds and the support for inclusive intercultural and interreligious dialogue processes.In his work, the Special Envoy is committed to an approach based on the protection of all human rights including freedom of religion or belief, the right to believe or not to believe.”
However, in order to ensure that the mandate of the EU Special Envoy on FoRB can fulfil its potential, it is crucial to ensure that the mandate has more teeth.
