Expredseda KDH dodal, pred 25 rokmi a počas nich bola pre neho a pre KDH rozhodujúcim kritériom a cieľom politiky spravodlivosť.
Foto: TASR/Michal Svítok
Bratislava 13. augusta (TASR) – Prvému slovenskému eurokomisárovi a bývalému ministrovi dopravy Jánovi Figeľovi bolo nedávno diagnostikované zriedkavé rakovinové ochorenie kostnej drene. Potvrdil to dnes pre TASR. V poslednom mediálnom rozhovore pred začatím liečby sa pre TABLET.TV vyjadril k histórii 25 rokov slovenskej samostatnosti. Podľa neho podstatným kritériom pre vývoj a budúcnosť národa a štátu je presadzovanie spravodlivosti. Všetci 17 prítomní poslanci KDH 17. júla 1992 v Slovenskej národnej rade hlasovali proti prijatiu Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Podľa Figeľa to nebolo preto, že by mali problém so slovenskou zvrchovanosťou, ale preto, že nedôverovali Vladimírovi Mečiarovi, pod ktorého gesciou dokument vznikol. Aj dnes expredseda KDH považuje za vážny problém spravodlivosť. Podľa Figeľa “Robert Fico (Smer-SD) so silnou podporou voličov už desať rokov vládne a takmer dvadsať rokov obhajoval nezrušiteľnosť amnestií, čím napomáhal udržiavať prekážky pre výkon spravodlivosti a pre premlčanie niektorých zločinov”. “Národ, ktorý nekladie spravodlivosť na primárne miesto, bude doplácať na jej nedostatok”, dodal Figeľ v rozhovore pre TASR. Zároveň však ubezpečil a vyzval: “Dá sa to a má sa to zmeniť, pretože perspektíva Slovenska veľmi závisí od toho, či sa tu bude dariť spravodlivosti.” Rozdelenie Česko-Slovenska a existenciu samostatnej Slovenskej republiky považuje Figeľ za pozitívny príbeh a súčet. Slováci si podľa neho museli “nanovo a na vlastnom zadefinovať, na čom záleží – že chceme Slovensko, ale demokratické, európske, pluralitné a spravodlivé. Je to dôležité pre každého z nás, okrem oligarchov a niektorých držiteľov moci či ziskov”. Ako dodal, pred 25 rokmi a počas nich bola pre neho a pre KDH rozhodujúcim kritériom a cieľom politiky spravodlivosť. Takéto úsilie znamená podľa Figeľa zmýšľať viac generačne, dlhodobo a zároveň konať zodpovedne v každom čase a pozícii. Júlový rozhovor s Jánom Figeľom pre TABLET.TV, aj na tému spravodlivosti:
Deklarácia spúšťala proces, ktorý bol viac politický než právny. Vnímali sme ju ako akt moci, s ktorým prichádza slovenská vládna reprezentácia jednostranne, povedal v TABLET.TV J.Figeľ.
Bratislava 24. júla (Teraz.sk) – Všetci sedemnásti prítomní poslanci KDH 17. júla 1992 v Slovenskej národnej rade hlasovali proti prijatiu Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Nebolo to preto, že by mali problém so slovenskou zvrchovanosťou, ale preto, že nedôverovali Vladimírovi Mečiarovi, pod ktorého gesciou dokument vznikol. V diskusii na TABLET.TV to povedal vtedajší poslanec, neskôr predseda KDH a dnes osobitný vyslanec Európskej únie pre náboženskú slobodu vo svete Ján Figeľ. „Deklarácia spúšťala proces, ktorý bol viac politický než právny. Vnímali sme ju ako akt moci, s ktorým prichádza slovenská vládna reprezentácia jednostranne a ktorý štartuje procesy, ktoré môžu byť veľmi zložité až škodlivé pre niektoré oprávnené národné záujmy Slovenska,“ povedal Figeľ. „Riziko línie Vladimíra Mečiara sme už vtedy interpretovali ako riziko izolácie, riziko straty demokracie alebo nárastu autokracie a zneužívania moci a riziko chudoby, ktoré sa neskôr prejavili ako dôsledok fenoménu divokej privatizácie,“ dodal.
Hoci KDH už na svojom prvom ustanovujúcom sneme ústami svojho predsedu Jána Čarnogurského vyhlásilo, že Slovensko by malo mať v Európskej únii vlastnú hviezdičku, v roku 1992 presadzovalo zachovanie spoločného štátu s tým, že by bol postavený na štátnej zmluve dvoch zvrchovaných republík. Takýto mix konfederatívnych a federatívnych prvkov v tom čase neakceptoval ani Václav Klaus, ktorý s Vladimírom Mečiarom rokoval o štátoprávnom usporiadaní.
Klaus a Mečiar„V Čechách boli aj takí, čo vnímali Slovensko ako príťaž. Václav Klaus mi raz v jednom rozhovore v roku 1996, ešte ako predseda ODS, bolo to stranícke stretnutie v Istanbule, tlmočil pohľad, že za rozpad federácie je zodpovedný Ján Čarnogurský a Michal Kováč,“ spomína Figeľ. „Čím chcel seba nechať v inom svetle, aj keď je pravda, že s Vladimírom Mečiarom sa nevedeli dohodnúť na žiadnom inom riešení, len rozchode,“ upozorňuje. KDH podľa neho navrhovalo prijať dočasnú ústavu a 28. októbra 1992 organizovať o budúcnosti federácie referendum. Aj v dôsledku odchodu časti členov do SKDH však vo voľbách v roku 1992 nezískalo dostatočný mandát na to, aby dokázalo túto víziu presadiť. „Náš postoj bol ponúkať alternatívu. Tou bola predstava, že chceme ísť do ďalšej fázy vzťahu s Čechmi pri vstupe do európskych štruktúr,“ tvrdí Figeľ. „Cesta dovtedy bola veľmi náročná, z hľadiska transformácie, prekonávania dedičstva komunizmu, vytvárania doslova novej politickej kultúry, medzinárodných vzťahov, eventuálneho delenia majetku, aby sme neťahali za kratší koniec, čo sa aj stalo… A aj otázka nástupníctva, nie len z hľadiska medzinárodného práva. Len spomeniem, ako to bolo v hokeji. Nebolo to férovo zvládnuté. Mali sme obavy o nepripravenosť slovenskej vládnej reprezentácie na to všetko, čo prichádza,“ vyhlásil. Hnutie však podľa neho rešpektovalo historický vývoj. „Keď Mečiar prijímal ústavu, mali sme výhrady, ale keď bola prijatá, rešpektovali sme ju. Vlastenec je ten, kto rešpektuje ústavu a nie ten, kto tancuje okolo ohňa,“ povedal s tým, že práve Vladimír Mečiar bol tým, kto nemal problém porušovať zákon. „Osobne som bol za KDH na rokovaní v decembri 1992 v Trenčianskych Tepliciach, kedy Vladimír Mečiar informoval predstaviteľov parlamentných strán o stave Slovenska krátko pred osamostatnením a boli to veľmi ťažké informácie,“ spomína Figeľ. „Rada KDH, to je druhý najvyšší orgán po sneme, vydala následne jednoznačnú a silnú deklaráciu, že bude Slovensko podporovať zo všetkých síl a bude rozlišovať medzi štátom a štátnou reprezentáciou,“ dodáva.
Nálepkovanie a MKDH
Čo sa týka hlasovania za Deklaráciu, podporilo ju vtedy 113 zo 147 prítomných poslancov, proti boli všetci prítomní poslanci za KDH. Zástupcovia maďarskej menšiny združení v MKDH sa rozdelili na dve časti, jedna bola proti a druhá, vrátane Bélu Bugára, sa zdržala hlasovania. Podľa Figeľa to mohla byť v prípade niektorých poslancov aj taktika, aby sa vyhli neskoršiemu nálepkovaniu, že boli proti zvrchovanosti. Iní mohli cítiť v blížiacej sa samostatnosti šancu zvýšiť politický vplyv maďarskej menšiny. „Pre niektorých Maďarov v tomto čase mohol tento dokument predstavovať výzvu a šancu na nový vplyv a nové definovanie postavenia Maďarov na Slovensku. Za Československa bolo relatívne stabilizované. Pätmiliónové Slovensko je pre niektorých slabší subjekt alebo partner než pätnásťmiliónové Československo,“ povedal Figeľ. „Následný vývoj potvrdil veľký tlak na revíziu povojnového usporiadania alebo aspoň niektorých záležitostí, spomeniem Benešove dekréty alebo spor o Gabčíkovo a teda hranicu a využitie diela,“ poznamenal. Na druhej strane, pod veľký tlak sa dostalo aj KDH za to, že nepodporovalo rozdelenie federácie. „Následné nálepkovanie bolo veľmi tupé a rozsiahle,“ poznamenal Figeľ.
Otázka spravodlivosti
Podľa neho však nebolo dôležité len to, aby sme sa čím skôr osamostatnili, ale aj to, aká bude nová Slovenská republika. „KDH bolo a je hnutím Novembra´89, pre ktoré nie len otázka štátnosti, ale aj demokracie, právneho štátu, spravodlivosti, vysporiadania sa s minulosťou, návratu do Európy, bola a aj je veľmi dôležitou,“ povedal Figeľ. V roku 1992 sa jeho hnutie podľa neho snažilo postaviť alternatívu k vládnutiu Vladimíra Mečiara a pre Slovensko bolo kľúčové, že táto alternatíva v roku 1998 zvíťazila. „Ak by nebola alternatíva, Slovensko skončí nie len v izolácii, ale aj vnútornom rozklade, ktorý by nás nadlho diskvalifikoval z procesov, ktorých sme dnes samozrejmou súčasťou,“ poznamenal Figeľ. „Ak by sme nestíhali integračný proces spolu s našimi susedmi, Čechmi, Maďarmi a Poliakmi, naozaj by sme ostali ako stredoeurópsky ostrov. V roku 1997 vznikla luxemburská skupina, v ktorej boli traja naši susedia, Slovinsko, Cyprus a Estónko. My sme tam neboli,“ dodáva. „Keby sme nevyužili ďalšiu šancu, ktorou bola v roku 1999 helsinská skupina, ďalšia prijatá bolo Bulharsko a Rumunsko. Ale my predsa nepatríme do balkánskeho priestoru,“ zdôraznil expredseda KDH. „Rozdelenie Slovenska je pozitívny príbeh,“ vyhlásil Figeľ. „Museli sme si nanovo a na vlastnom zadefinovať, na čom záleží. Slovensko áno, ale demokratické európske, pluralitné a spravodlivé. To sú hodnoty dôležité pre každého z nás, možno okrem nejakých oligarchov, ktorí sa zaoberajú len svojimi ziskami. Politik myslí na nasledujúce voľby, štátnik na budúce generácie. Štátnicky konať pred 25 rokmi znamenalo obhajovať spravodlivosť,“ uzavrel.
Dňa 17. júla 2017 na pozvanie maďarskej vlády sa Ján Figeľ, osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ, sa zúčastnil rokovaní zameraných na situáciu prenasledovaných pre náboženské presvedčenie v subsaharskej Nigérii. Maďarská vláda pozvala na návštevu biskupa z najväčšej diecézy Maiduguri Mons. Olivera Dashe Doema.
Ján Figeľ, Osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ rokuje o prenasledovaných pre náboženské presvedčenie so štátnym tajomníkom Maďarskej republiky pre prenasledovaných kresťanov Tamásom Törökom
Ján Figeľ sa bilaterálne stretol a rokoval s biskupom Doemom. Diecéza, ktorú spravuje, má tri milióny obyvateľov. Pôsobilo tam veľmi silné teroristické hnutie Boko Haram, ktoré pri nástupe v r. 2009 zničilo 50 z 52 kresťanských kostolov. Našťastie, v poslednom obdobím sú bojovníci Boko Haram postupne vytláčaní z regiónu. Po rokoch však zanechali za sebou veľa utrpenia a škôd. Viac ako 150 000 ľudí je bez domova, okolo 5 000 vdov sa stará o 15 000 sirôt, ktorým zahynuli otcovia. Biskup Doeme sa snaží pomáhať zmierňovať toto utrpenie. S pomocou veriacich opravuje a stavia zbúrané školy, nemocnice, kostoly a pomáha ľudom bez domova nájsť prístrešie. Biskup Doeme konštatoval, že v Nigérii je veľká korupcia, ktorá spôsobuje, že rozvojová pomoc, ktorá ide cez vládne inštitúcie, často neskončí pri ľuďoch v núdzi. V tejto súvislosti apeloval, aby donori radšej dávali prostriedky rozvojovej a humanitárnej organizácii respektíve dôveryhodným autoritám a predstaviteľom miestnych komunít, ktorí žijú s bežnými ľuďmi a záleží im na zmierňovaní utrpenia a chudoby.
Ján Figeľ v rozhovore s maďarským ministrom pre ľudské zdroje Zoltánom Balogom
Ján Figeľ na stretnutí s biskupom Doemom vyjadril pripravenosť väčšej angažovanosti EÚ v Nigérii. V hlavnom meste Nigérie v Abuji je zastúpenie Delegácie EÚ. Ján Figeľ taktiež prisľúbil, že v tejto súvislosti bude kontaktovať aj slovenského ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka, aby aj Slovensko zvážilo vhodné formy pomoci pre ľudí v núdzi v tejto krajine. Ján Figeľ plánuje navštíviť Nigériu a hľadať možnosti pomoci prenasledovaným pre náboženské presvedčenie v krajine, ktorá má viac ako 187 milióna obyvateľov.
Popis fotografie zľava: Ján Figeľ, nigérijský biskup Mons. Doem, minister Zoltán Balog
Toho istého dňa, 17. júla 2017 na Katolíckej univerzite Petra Pazmáňa v Budapešti sa konalo verejné podujatie, v rámci ktorého odzneli vystúpenia maďarského ministra pre ľudské zdroje Zoltána Baloga a Jána Figeľa. S prednáškou o situácii prenasledovaných kresťanov v Nigérii vystúpil biskup Doeme.
Po pravej ruke Ján Figeľa biskup Doem, nigérijský študent a nigérijský kňaz
Ján Figeľ vo svojom príhovore poukázal na fakt, že v súčasnosti v 40% štátov sveta sú slobode svedomia kladené vážne alebo veľmi vážne prekážky. problémy, V týchto štátoch však žije viac ako 74% celkovej svetovej populácie. Ján Figeľ poukázal na fakt, že diskriminácia a prenasledovanie sa šíri aj preto, lebo má troch významných spojencov: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Ján Figeľ v Budapešti verejne vyzval na vytváranie aliancie a solidarity s prenasledovanými pre náboženské presvedčenie vo svete. „Nie je pravdou, že nemôžeme nič urobiť. Vytrvalou podporou spravodlivosti a spoločného dobra sa dá dosiahnuť veľa; naše storočie a svet môžu byť ľudskejším“, zdôraznil Ján Figeľ. Ako príklad uviedol pozitívne zmeny v Maroku, Jordánsku, postupnú porážku ISIS v Iraku a Sýrii a angažovanie sa ľudí za prepustenie českého humanitárneho pracovníka Petra Jašeka v Sudáne a celej jeho skupiny, ktoré bolo úspešné.
Vystúpenie Jána Figeľa na Katolíckej univerzite Petra Pazmáňa v Budapešti
Biskup Doeme vo svojom vystúpenie poukázal na fakt, že hoci v jeho diecéze boli zničené viaceré kostoly, školy, nemocnice, mnohí kresťania netratili odvahu a zápal pre pokoj a dobro v Nigérii. Po ústupe teroristov sa vytvára priestor pre stabilitu, obnovu a rozvoj. Diecéza pomáha konkrétnym ľudom bez ohľadu na náboženské presvedčenie. Rozhodujúcim kritériom je, že sú odkázaní na pomoc. Biskup zdôraznil, že korupcia ako prejav okrádania a nespravodlivosti je hlavným nepriateľ, proti ktorému treba bojovať. Mier je podmienkou, aby sa dalo pokračovať v ďalších dôležitých úlohách pri obnove a budovaní škôl, nemocníc, kostolov a inej potrebnej infraštruktúry.
Verejnému podujatiu na univerzite venovali značnú pozornosť aj médiá.
Ján Figeľ rokoval s predstaviteľmi maďarskej vlády – ministrom pre ľudské zdroje Zoltánom Balogom a štátnym tajomníkom pre pomoc pre prenasledovaných kresťanov Tamásom Törökom o pomoci prenasledovaným pre náboženské presvedčenie vo viacerých krajinách Ázie a Afriky. Vyzval maďarských predstaviteľov, aby sa v čase ich Predsedníctva vo V4 stala téma náboženskej slobody vo svete jednou z priorít tejto tradičnej regionálnej spolupráce, včítane jej podpory na pôde medzinárodných organizácií ako sú OSN a OBSE.
Verejné podujatie na Katolíckej univerzite Petra Pazmaňa v Budapešti – Situácia kresťanov a iných náboženských skupín v Nigérii
Dňa 18. júla 2017 prijal biskupa Doema aj maďarský premiér Viktor Orbán, aby s ním prerokoval rozvojové projekty, ktoré Maďarsko v Nigérii podporí.
Der EU-Sonderbeauftragte für Religionsfreiheit außerhalb der Union, Jan Figel, beklagt weltweit eine Verschlechterung der Lage der Religionsfreiheit.
„Der Trend ist negativ“, sagte er am Mittwoch in Brüssel. Nur eine Minderheit weltweit genieße Religions- oder Glaubensfreiheit. In 13 Ländern werde Atheismus mit der Todesstrafe geahndet, so Figel; Gotteslästerung werde in 40 Ländern bestraft.
Religionen verstehen
Um Extremismus und Terrorismus entgegenzuwirken, sei es wichtig, etwas gegen „religiöses Analphabetentum“ zu tun. „Wir müssen Religionen verstehen, um in der Lage zu sein, die Welt zu verstehen“, so der Sonderbeauftragte. Wo Religions- oder Glaubensfreiheit eingeschränkt würden, erlitten Menschenrechte und Grundfreiheiten früher oder später das gleiche Schicksal.
Am Dienstagnachmittag war im EU-Parlament ein Zwischenbericht zu Religions- oder Glaubensfreiheit außerhalb der EU präsentiert worden. Darin überprüft eine interfraktionelle Arbeitsgruppe, was aus früheren Empfehlungen zu religiöser Toleranz, Religions- und Glaubensfreiheit geworden ist.
Eine Empfehlung war, die Mitarbeiter des Auswärtigen Dienstes der EU besser über Leitlinien zu Religionsfreiheit zu informieren. Die Arbeitsgruppe fordert, dass die Info-Kampagne über zwei bisherige Mitarbeitertrainings hinaus ausgeweitet wird.
13 Länder außerhalb der EU analysiert
Die Gruppe hat die Lage der Religionsfreiheit in 13 Ländern außerhalb der EU besonders betrachtet und analysiert. Für Myanmar empfiehlt die Gruppe einen Bericht der EU-Delegation zur Frage, ob Programme zum Schutz der Religionsfreiheit und Toleranz zu Stabilität im Land beitragen könnten. Zudem solle der Schutz von Religionsfreiheit weiter Thema des Menschenrechtsdialogs mit der EU sein.
EU-Parlamentsvizepräsidentin Mairead McGuinness betonte bei der Präsentation die historische Bedeutung der Verteidigung von Religionsfreiheit. „Religionsfreiheit oder die Freiheit, keiner Religion anzugehören, liegt im Herzen aller unserer Freiheiten“, sagte McGuinness.
Le 11 mai au Soudan, Abdumonem Abdumawla et le pasteur Hassan Abduraheem Taour sont sortis de prison à la faveur d’une grâce présidentielle.
Abdumonem et Hassan sont libres ! Après avoir été graciés par le président Omar El-Béchir, ils ont quitté leur prison de Khartoum il y a quelques jours pour retrouver leur famille. Jan Figel, envoyé spécial pour la promotion de la liberté de religion et de conviction en dehors de l’Union Européenne, était intervenu en leur faveur en mars dernier lors d’une visite dans la capitale soudanaise.
Leur libération fait suite à celle de Petr Jasek intervenue le 26 février, sur ordre du président El-Béchir.
Incitation à la haine
Les 3 hommes avaient été arrêtés en même temps en décembre 2015. L’humanitaire tchèque Petr Jasek avait été accusé d’espionnage, Abdumonem et Hassan de l’avoir aidé.
Leur cas s’était aggravé en janvier, quand le tribunal avait ajouté à leur dossier deux nouveaux chefs d’accusation, celui d’incitation à la haine entre groupes religieux et celui de diffusion de fausses informations. Les 3 chrétiens avaient alors été condamnés respectivement à 23 ans et à 12 ans de prison.
Une persécution toujours plus forte
Cette libération est une nouvelle encourageante pour les chrétiens soudanaisalors que la persécution ne cesse de s’intensifier dans le pays.
Le Soudan occupe la 5ème place de l’Index Mondial de Persécution des Chrétiens 2017 établi par Portes Ouvertes, alors qu’il n’était que 8ème en 2016.
Légende photo : Abdumonem Abdumawla et le pasteur Hassan Abduraheem Taour enfin libres
Sujets de prière :
Remercions Dieu pour cette libération,
Prions pour les chrétiens soudanais encore en prison,
Prions pour le témoignage des chrétiens dans une société soudanaise de plus en plus radicalisée.
As Ján Figel starts his second year as the EU Special Envoy for the Promotion of Freedom of Religion or Belief (FoRB) outside the European Union, the last 12 months of his time in this new mandate show the respect for this role that has developed amongst sceptics and the potential for his role going forward.
In under 12 months Mr Figel has raised the profile of FoRB as a human rights priority for the EU, highlighting the important role religion and belief, including the right not to believe, plays in the daily experience of millions across the globe.
Early on in his first term the Special Envoy said “FoRB is a litmus test for general human rights… Those who don’t understand, religion and the abuse of religion can’t comprehend what is going on in the world today.” At the end of his first year, there has been a visible widening of EU engagement on this sensitive human right, as part of its dialogue and development policies.
“FoRB is a litmus test for general human rights… Those who don’t understand, religion and the abuse of religion can’t comprehend what is going on in the world today.” – Ján Figel, EU Special Envoy for the Promotion of Freedom of Religion or Belief
Sudan is one of several countries with poor human rights records which Mr Figel has visited in his first year. Such visits open up opportunities for a senior EU diplomat to engage with religious leaders and religious communities to address societal hostilities, in addition to working with government officials.
In March 2017, he used his visit to Sudan to promote freedom of religion or belief, intercultural and interreligious dialogue, peaceful coexistence of communities and better relations between Sudan and the EU. Sudan, as a priority country for the EU, but one with an appalling human rights record, was a bold choice of country to visit and indicative of Ján Figel’s personal commitment to FoRB and credibility with colleagues in the European Commission.
Approximately two weeks before his visit, Czech humanitarian worker, Peter Jašek, was released from prison after spending 14 months in Sudanese prison. Mr Jašek had been imprisoned alongside a Sudanese pastor, Reverend Hassan Abduraheem, and an activist called Abdulmonem Abdumawla, after being convicted on trumped-up charges of espionage. Peter Jašek received a presidential pardon and was released, however Reverend Hassan Abdulraheem and Mr Abdulmonem Abdumawla remained unjustly imprisoned. As part of his dialogue with Sudanese Officials, the Special Envoy called for a presidential pardon for them as well. Mr Figel also raised concerns over the demolition of churches that were targeted by the government. Reverend Hassan Abduraheem and activist Abdulmonem Abdumawla received a presidential pardon and were released on 11 May following further international pressure for their release.
“In countries like Sudan, where the EU has a number of interests ranging from migration, trade and security to the fight against terrorism, the mainstreaming of human rights mandates such as that of the EU Special Envoy on FoRB becomes an important and visible way for the EU to show itself to be serious on trying to tackle human rights challenges globally.”
In countries like Sudan, where the EU has a number of interests ranging from migration, trade and security to the fight against terrorism, the mainstreaming of human rights mandates such as that of the EU Special Envoy on FoRB becomes an important and visible way for the EU to show itself to be serious on trying to tackle human rights challenges globally. As was evident in Sudan, the presence of the EU’s Special Envoy was significant both in highlighting the EU’s commitment to mainstream this important right and its willingness to ensure it is part of the human rights dialogue points with Sudan.
As he enters the second year of his mandate, he does so in a climate of heightened interest in this topic by the European Parliament. Whilst the Special Envoy is based in the EU Commission, his re-appointment will complement the vital work of European External Action Service in working towards a mainstreaming of the 2013 Guidelines on Freedom of Religion or Belief across the EU’s work.
And there is much work to be done. With this in mind, President Juncker should do what he can to strengthen the mandate; for example, by resourcing it more fully and extending its term to enable longer-term planning. According to research by the Pew Forum, government restrictions and social hostilities linked to the freedom of religion of belief appear to be on the rise. These problems will not disappear overnight and there is always much more work to be done to reverse negative trends than to create them.
May 15, 2017 (KHARTOUM) – Last week, Sudanese President Omer al-Bashir pardoned a pastor and an activist sentenced together with a Czech missionary Petr Jasek who had already been released by the end of February.
The Rev. Hassan Abdurahim Tawor. (Christian Solidarity Worldwide Photo)
The two men were sentenced to 12 years for colluding with the Czech filmmaker who had been condemned for espionage, waging war against the state and inciting hatred against religious congregations.
According to a statement released by Middle East Concern (MEC), Rev. Hassan Abduraheem Kodi Taour and
Mr Abdulmonem Abdumawla are released on 11 May after a presidential pardon.
Their release comes about two months after a call by the European Union Special Envoy for the Promotion of Freedom of Religion, Jan Figel, to release them during a visit to Sudan on 19 March.
Sudan released Jasek on 26 February 2017, following a visit to Khartoum by the Czech Foreign Minister Lubomir Zaoralek.
The two had been arrested in December 2015 and sentenced were each sentenced to ten years’ imprisonment, on 29th January 2017.
BRATISLAVA. Európska komisia sa rozhodla o rok predĺžiť mandát Jána Figeľa ako osobitného vyslanca EÚ pre podporu náboženskej slobody vo svete.
Agentúru SITA o tom informovala tlačová tajomníčka zo Zastúpenia Európskej komisie v SR Zuzana Harvanová. Od svojho vymenovania v máji 2016 navštívil Figeľ viacero mimoeurópskych krajín vrátane Iraku, Jordánska, Sudánu a Spojených arabských emirátov, a zúčastnil sa na mnohých medzinárodných podujatiach a procesoch spojených s podporou náboženskej slobody.
Zapojil sa do dialógu so zástupcami vlád a občianskej spoločnosti vrátane náboženských a mimovládnych aktérov. Práca Jána Figeľa je definovaná Usmerneniami EÚ o slobode náboženstva a viery, ktoré boli prijaté roku 2013.
“Sloboda svedomia, náboženstva a presvedčenia je prejavom úcty k dôstojnosti každého človeka. Dnes je však odopieraná alebo obmedzovaná v živote až troch štvrtín svetovej populácie. Prenasledovaných ľudí pribúda a potrebujú podporu zo strany slobodných krajín. Občania, no hlavne verejní činitelia EÚ a Slovenska, môžu svojím konaním ovplyvniť vývoj vo svete i osudy prenasledovaných ľudí. Je to aj naša zodpovednosť,” uviedol Figeľ. Ján Figeľ bude aj naďalej vystupovať ako osobitný poradca komisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Nevena Mimicu s cieľom podporovať väčšiu informovanosť o slobode náboženského vyznania v rámci programu rozvojovej spolupráce.
Osobitný vyslanec pre náboženskú slobodu Ján Figeľ hovorí o prípade českého misionára Petra Jaška a ďalších príbehoch náboženského prenasledovania vo svete, ale aj v samotnej Európe.
Foto – TASR/Jakub Kotian
Keď ste sa pred rokom stali vyslancom Európskej únie pre podporu náboženskej slobody a vyznania vo svete, zaznievali skeptické hlasy, že ide len o trafiku bez reálneho dosahu na dianie. Aká je vaša ročná skúsenosť?
Je to úplne nová pozícia v rámci medzinárodných vzťahov. Môj vplyv je skôr politický, pretože mám za úlohu napomáhať náboženskú slobodu. Základným predpokladom je akceptácia, aby ma tí, ktorých oslovujem a navštevujem, brali ako potrebnú osobu. Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že tento post je vnímaný s očakávaním a vážnosťou. Dôkazom je aj to, že Európska komisia chce predĺžiť túto funkciu, keďže pôvodne bola vytýčená len na jeden rok.
Je vôbec možné cez takýto miniúrad reálne pomáhať ľuďom, ktorých náboženská sloboda je potláčaná či úplne znemožňovaná?
Zo svojej pozície môžem napomáhať pozitívne procesy, projekty a rozhodnutia. Hlavným motívom tohto snaženia je dvíhať povedomie ľudí, aby boli informovaní, nie zavádzaní o tom, čo sa deje vo svete. Nejde tu o veľkosť úradu alebo počty úradníkov, ale o účinnosť a dôveryhodnosť posolstiev, ktoré chceme zdieľať. Aj v sekulárnej Európe bol duchovný rozmer často vytláčaný, a to bola chyba. My predsa máme byť jeho nositeľmi vo svete.
Ste skôr úradníkom alebo terénnym pracovníkom? Nakoľko prichádzate do bezprostredného kontaktu s prenasledovanými veriacimi?
Keď vo februári minulého roka Európsky parlament označil masové vraždenie bojovníkmi ISIS na Blízkom východe za genocídu, zároveň vyzval Európsku komisiu, aby vytvorila pozíciu stáleho predstaviteľa EÚ pre náboženskú slobodu vo svete. Blízky východ je kolíska kresťanstva a hlavných svetových náboženstiev, nedbať o ňu by bolo nezodpovedné a nebezpečné.
Moja prvá cesta na Blízky východ viedla do Jordánska, neskôr som navštívil Spojené arabské emiráty, Irak, chystám sa do Egypta. Bol som aj v Indii, pripravujeme cesty do Maroka, Pakistanu a Mjanmarska.
Distribúcia potravinovej pomoci pre utečencov v Ankawe na severe Iraku. Vľavo arcibiskup Warda z Erbilu, vpravo arcibiskup Mirkis z Kirkuku. Foto – archív Jána Figeľa
Je Blízky východ vašou prioritou?
Ten záber je nielen blízkovýchodný, ale isté priority sú logické. Dôležité sú aj oblasti subsaharskej Afriky a južnej, strednej a juhovýchodnej Ázie. Náboženská sloboda je dnes pod obrovským tlakom a tento trend rastie.
Naposledy ste boli v Sudáne, ktorý po občianskej vojne čelí ďalším konfliktom a hladomoru. S akým zámerom ste tam išli?
Spájalo sa to s príbehom českého misionára Petra Jaška, na ktorého ma upozornil novinár Daniel Raus. Sprostredkoval mi kontakt na rodinu Petra Jaška. Angažoval som sa v tomto prípade tichou diplomaciou a politicky. Jeho prepustenie je spoločným úspechom, dôležitú rolu zohrala česká diplomacia a občianske aktivity aj na Slovensku, ktoré Jaškov príbeh sprostredkovali svetovej verejnosti.
Bol verejný tlak dôležitý pri jeho prepustení?
Určite áno. Z minulosti si predsa pamätáme, aké dôležité bolo, keď sa počas komunizmu niekto spoza hraníc ozval s apelom na dodržiavanie ľudských práv, ktoré vtedajší režim potláčal. Pre prenasledovaných ľudí je každý signál záujmu dôležitý a potrebný. Tí, ktorí sa nemôžu brániť, sú skúšaní vo svojej viere, my ostatní sme však skúšaní v súcite a solidarite.
V Sudáne ste sa angažovali aj za prepustenie ďalších ľudí, ktorí boli väznení spolu s Jaškom. Aká je ich situácia?
Počas štyroch rokovaní v Sudáne som apeloval na udelenie prezidentskej milosti dvom Jaškovým spolupracovníkom. Keďže naďalej prebieha odvolacie konanie, sudánske úrady podľa vlastných slov do živého procesu nezasahujú. Dúfam, že nech bude rozhodnutie súdov akékoľvek, náznak otvorenosti a zmyslu pre rovnaké zaobchádzanie sa vo forme prezidentskej milosti prejavia aj v ich prípade. (Medzičasom bol jeden z Jaškových spoluväzňov prepustený, pozn.)
V Sudáne som sa dozvedel aj o mnohých ďalších väzňoch svedomia. Keď som na rokovaniach hovoril o československých skúsenostiach s totalitou a ponúkol som skôr spoluprácu ako poúčanie, zakrátko som dostal povolenie navštíviť zadržiavaného lekára a obhajcu ľudských práv Ibrahima Mudawiho. Keď predtým požiadali o stretnutie európski diplomati, bolo im rázne zamietnuté.
S predsedom Najvyššieho súdu v Sudáne Heiderom Daffalom. Foto – archív Jána Figeľa
Najčastejšie sa u nás hovorí o prenasledovaní kresťanov. Zameriavate sa iba na túto náboženskú skupinu?
Nie, náboženské prenasledovanie vo svete je veľmi pestré. Príkladom je brutálne likvidovaná moslimská komunita v Mjanmarsku, kde dominuje nacionálny budhizmus. V Pakistane sú zasa podpaľované aj ahmádijské mešity.
Na irackej vlajke je napísané Allahu Akbar, čo je zároveň bojový pokrik islamistov. Náboženstvo je dnes často zneužívané na páchanie zločinov a treba to odhaľovať. Žiadne náboženstvo nesmie byť stotožňované s terorizmom. To nie je len postoj pápeža, ale aj medzinárodného spoločenstva. Náboženská idea je taká silná, že si ju podmaňujú vodcovia, ktorí túžia po politickej moci.
Mojou úlohou je zastávať sa všetkých, pretože sloboda myslenia, svedomia a náboženského presvedčenia je univerzálna. A ak je prvou univerzálnou hodnotou ľudská dôstojnosť, mali by sa pri nej aktívne spájať kresťanskí aj sekulárni humanisti.
Stretli ste sa s nejakým konkrétnym príbehom prenasledovania, ktorý vás osobitne zasiahol?
Ešte ako eurokomisár som sa angažoval za prepustenie kubánskeho politického väzňa Alfreda Batistu, ktorý bol zdravotne už na hranici smrti. Podarilo sa ho zachrániť, dnes žije v USA a dokonca sme sa neskôr spoločne stretli aj na Slovensku. Ďalší silný príbeh bol osud protestantského pastora Yousefa Nadarkhaniho z Iránu, ktorý bol za konverziu z islamu na kresťanstvo odsúdený v roku 2011 na smrť. Svojimi apelmi cez Radu EÚ na iránsku vládu sa nám podarilo dosiahnuť jeho prepustenie. Medzitým som sa dozvedel, že je znova vo väzení, takže sa opäť v tejto záležitosti angažujem.
Existuje nejaká šanca, že sa prenasledovanie náboženských skupín začne riešiť systémovo?
Je to v rukách medzinárodného spoločenstva. Miera zodpovednosti je daná mierou vplyvu, čo znamená, že najväčší dosah majú najmocnejší. Systémové zmeny vidím hlavne v tom, aby svetové spoločenstvo dokázalo realizovať tri základné princípy, ktoré sme v Európe dohodli po druhej svetovej vojne: prevencia genocídy, ochrana jej obetí a potrestanie páchateľov. Zatiaľ sme slabí vo všetkých troch oblastiach, preto sa to opakuje. Dnes môžeme genocídne vraždenie sledovať online. Nie je skryté, ale je súčasťou šírenia ideológie tzv. Islamského štátu a strachu.
Beztrestnosť je v medzinárodných vzťahoch veľmi viditeľná. Ak budeme prijímať záväzky v zmysle „nikdy viac“, ale realita bude „znovu a znovu“ a OSN bude iba diskusným priestorom, tak sa obávam, že storočie genocíd sa iba prečísluje a bude pokračovať. Ak súčasné dianie nepohne svedomím OSN, tak sa obávam, že stratí aj tú mieru dôveryhodnosti, ktorú ešte má. Nový generálny tajomník Antonio Guteres je skúsený v tejto oblasti a očakávam od neho rázny a efektívny prístup. Je to však aj naším záujmom, pretože my sami sme členmi OSN. Slovensko nikdy nemalo takú váhu a slovo v medzinárodných vzťahoch, akú má teraz.
Čo môžu ľudia na Slovensku urobiť pre prenasledovaných vo svete?
Známym heslom svätého Benedikta bolo Ora et labora. Modlitbou sme schopní pomôcť trpiacim vždy a všade. „Labora“ spočíva v hľadaní najrôznejších spôsobov pomoci. Jediné euro neraz predstavuje denný príjem niektorých chudobných v Afrike. Spôsoby pomoci musíme nachádzať aj na vládnej úrovni. Keď nám kedysi v minulosti iní pomáhali, tak už len z vďaky sme dnes na rade my. Petície, cez ktoré môžeme pozdvihnúť hlas na medzinárodnej úrovni, sú tiež veľmi dôležitým signálom záujmu a tlaku na riešenie konkrétnych prípadov. Obrovskú moc majú aj médiá, ktoré cez konkrétne príbehy ľudí môžu slúžiť pravde a spravodlivosti.
S pápežom Františkom a kardinálom Christophom Schönbornom v Ríme v auguste 2016. Foto – archív Jána Figeľa
Vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi Paul Gallagher nedávno povedal, že náboženská sloboda je obmedzovaná aj v samotnej Európe. Vidíte svoje poslanie poukazovať na tieto veci aj v rámci Európy?
Náboženská sloboda bola v histórii často potláčaná a zneucťovaná. Tento stav nie je ideálny ani dnes, no Európa má oproti zvyšku sveta vytvorené predpoklady, aby sa náboženskej slobode darilo lepšie. Na druhej strane, niektoré európske krajiny chcú náboženskú slobodu nahradiť sekularizmom, relativizmom alebo väčšinovým životným štýlom.
Príkladom môže byť Francúzsko, kde úrady reagovali na teroristické útoky islamistov snahou o zákaz nosenia burkín, ženských celotelových plaviek. To je prípad, keď náboženskú slobodu nahradí životný štýl, ktorý chce cez politické rozhodnutie riešiť situáciu v spoločnosti. Našťastie to francúzske súdy zrušili, pretože tu naozaj išlo o rešpektovanie náboženskej slobody, nie o riešenie terorizmu.
Podobným prípadom je nosenie moslimskej šatky na pracovisku. Ak sa náboženská neutralita povýši, tak potom nikto nemôže nosiť nijaké náboženské symboly. Správny sekulárny štát je nábožensky neutrálny, no nehlása sekularizmus ako ideológiu, nenahrádza náboženstvá, ale vytvára priestor pre ich pluralitu. Sekularizmus dovedený do absolutória je nehumánny.
Moja úloha, ako to vyplýva aj z názvu funkcie, je predovšetkým smerom navonok, ale informovanie a spolupráca má napomáhať spravodlivosť aj vo vnútri Európy. Už samotný záujem EÚ o stav a podporu náboženskej slobody je dobrý signál. Náboženská sloboda je lakmusový test pre všetky ľudské práva. Európa nemôže mať veľké očakávania od sveta a zároveň vnútorné deficity, ktoré jej svet bude vyčítať. Má byť príkladom mierového spolužitia a zodpovednej solidarity.
