Rozhovor s Jánom Figeľom, bývalým predsedom KDH, o spolupráci kresťanských demokratov so Smerom v otázke zmeny ústavy.
https://www.ta3.com/relacia/999269/pcolinsky-je-nevinny-kdh-so-smerom-za-jeden-povraz
Category: Language
-
Is the EU fading from History?
The text is based on a keynote speech at the Colloquium organized on 26 May 2025 by the Institute Jean Lecanuet in Paris
The question about EU’s fading from history is a timely warning. Brexit confirmed it.
The situation of the EU and its Member States is serious – they face war and military conflict at their doors, demographic decline, sluggish economies, growing public debts, rise of violence and new ideologies, mediocracy and frequent corruption within key institutions. All this is present at the same time instead of a focus on common good for all. Instead of shaping the future and the world they all rather speak about consumption of the future. Progressivism is on rise but Europe is not progressing.
Robert Schuman has left one of the greatest political inspirations we can find in modern history. Schuman was a true statesman in service of his nation and a peaceful Europe. He wished to have France for Europe and received back Europe for France. Schuman had a large picture and a long-term vision. His Christian faith and deep spirituality were the source of his tireless service to justice and common good, they nurtured his practical solidarity and political actions.
It is urgent to apply Schuman´s legacy for getting Europe back into the center of human history, in a positive and inspirational manner, shaping our future towards peace, security and prosperity.
Dignity
Never before was Europe fading away from history as much as in 1945, after devastating WWII. Fortunately, we had courageous, brave and hardworking Fathers of Europe like Schuman, Adenauer or De Gasperi – who refused to collaborate with inhumane ideologies of Nazism and communism but refused also a principle of revenge as well. They preferred mutual reconciliation of repeatedly belligerent nations. European founding fathers believed that lasting and true peace is a fruit of reconciliation and justice. For them human freedom, responsibility, dignity have been inseparable.
Justice today is understood as respect to fundamental rights of individuals and communities. But foundational principle of our rights is dignity of person. Human dignity represents fact from which our rights and duties are derived. Respect to HD of all is a road to peace for all. We are all equal in dignity, while all different in identity. This is the essential principle of unity in diversity, motto of the EU.
Robert Schuman and his peers – René Cassin, Jacques Maritain, Charles Malik, Eleanor Roosevelt, John Humprey, P. C. Chang and others – started postwar renewal on the foundational pillar and protection of human dignity. In Paris, under leadership of France in December 1948 UDHR was adopted. The very first sentence says: „…recognition of the inherent dignity and of the equal and inalienable rights of all members of the human family is the foundation of freedom, justice and peace in the world “. Dignity is mentioned in the Declaration five times.
But for Europe, Schuman insisted (not without opposition) on the creation of a system of human rights based on the supranational rule of law, rather than a more declaratory approach of the UN. In May1949 in London Schuman signed the Statutes of the Council of Europe. This step, said Schuman, “created the foundations of a spiritual and political cooperation, from which the European spirit will be born, the principle of a vast and enduring supranational union.”
On 9 May 1950 Schuman Declaration of the French Government was adopted to create a European Community for Coal and Steel (ECSC), based on supranational principles and open to all free countries. In November 1950 in Rome the European Convention of Human Rights by Schuman and 11 other national leaders was signed.
Roots of united Europe – it is not the past – it is presence and future! We must return to our roots, revitalize them, nurture spiritual part of our individual and collective being (as communities and nations). In line with European founding fathers, we should understand the triple importance of human dignity: as a departure point, permanent criterion and unquestionable objective of our policies. Respect of dignity of everyone everywhere is a road to reconciliation, peace and stability.
Therefore, Western and Eastern Europe should avoid detrimental and divisive ideologies. They need serving leaders, who see widely and in long-term perspective. More than increased armament and defense spending Europe needs mature statecraft with wisdom, courage and perseverance to create future, not to consume it at the costs of next generations.
European Union
The ECSC, Euratom and EEC leading up to the current EU represent 75 years of experience, practical solidarity and learning together how to live, work and walk in peace.
After the Franco-German reconciliation and the expansion to six founders, France’s proposal to create the European Defense Community (EDC) was signed by four states in 1954 but was unfortunately rejected by the French Assemblée Nationale. Afterward, the European Communities witnessed and motivated collapses of military dictatorships in Greece, Spain, Portugal, the historical fall of Berlin Wall along with the demise of the Soviet Union and communism in Europe. After that, it grew into the Union of 27 members with 10 candidate countries.
EU became a soft power based on attractiveness of freedom, stability and prosperity.
Brexit weakened European unity while confirming freedom of EU members to exit, to leave. After five years we see a new convergence between London and Brussels. EU was actually moving, growing and changing in times of crisis (oil, constitutional, financial and now security crises). This is fully in line with Schuman´s Plan counting on graduality of integration as a process. Concerning the future, the EU needs as much integration as necessary to achieve shared objectives of its Member States, and to guarantee as much freedom for its citizens as possible.
Four objectives are currently very urgent:
- First is a maximum support of Europe´s competitiveness through technological and systemic innovation. Innovation becomes an imperative. Europe must play in Global Champions League of new technologies, higher education, applied research and innovations.
- Second, based on current challenges, after 70 years since the collapse of the EDC proposal put forward by Pléven Government of France, it is time again to build a European Defense Union, based on the current Lisbon Treaty using the enhanced cooperation clause for likeminded and ready-to-move Member States.
- Third, the Union must maintain a constructive dialogue and develop beneficial economic and trade cooperation with all important partners and organizations, including the BRICS.
- Fourth, undelayed enlargement of the EU is a must, not a mercy of the West towards the East. I can assure you that the price of non-enlargement is much higher than enlargement expenditures. The Union with all new members is MORE EUROPEAN, more complete. WWI started in Sarajevo. Therefore, lasting peace through EU enlargement must come back to Sarajevo, the Western Balkans and Eastern Europe as well.
The dream of the Founding Fathers was: a Europe free and one, whole, from Atlantic to Ural as one Community. The collapse of the Soviet Empire was a great opportunity to speed up work for lasting peace in Europe. The West won the Cold War but did not win peace. True peace among nations is much more than absence of military confrontation. This is our hard and noble task today.
The EU as an active part of a new West-East Community
After the February 2014 revolution in Kyiv, a civil war started in the East of Ukraine. Russia took over Crimea and the Second Cold War started. In absence of true political and diplomatic effort, it turned into a tragic and full war after the Russian military invasion of the Ukrainian territory in February 2022. Instead of getting closer, we witness division between the East and the West of Europe.
This fratricidal war must be stopped as soon as possible. A solution for lasting peace should be creative and constructive, based on dignity of peoples on both sides of the front line. It is not about the future of individual political leaders. They come and go. But nations remain. 75 years ago a tragic war was over. People were longing for peace and stability. Today war is not over, killing and destruction go on, people on war-torn territories suffer and die. They equally desire and deserve peace.
Potential solution is at hand. It can be labelled as Schuman Plan #2. Clementy Foundation elaborated it during the last two years, organizing discreet dialogues among personalities from Europe, US, Russia, Asia in the Vatican. We are grateful to the Pontifical Academy of Sciences for sharing its space and hospitality in order to study and apply Venerable Schuman’s legacy in our critical times.
The original role of the Franco-German rapprochement is now proposed for two major military and political powers in our civilizational space – the United States and the Russian Federation. Many in the world identified war on Ukraine as a proxy war between the two nuclear superpowers. With the exception of two cold war periods, relations between the two countries were constructive and cooperative. By the way, Russia supported the US independence. Judeo-Christian roots on both sides should nurture their global responsibility for peace and security. Desire for prosperity is close and dear to all people, East, West, North, South.
Clementy Ven. Schuman Legacy Foundation proposes to create common markets for strategic commodities and resources of both superpowers. Namely energy resources including infrastructure, raw natural materials, information technology and intellectual property. Participation must remain open and be offered to all countries and groups of countries who accept such an exceptional agreement, first of all from Europe, North America and Central Asia.
A new Community connecting Alaska with Kamchatka through Europe and Central Asia will emerge representing enormous, unprecedented economic potential. This may lay the foundations for the North Hemisphere Community or the West-East Community. This Great Deal between two superpowers will enable to find an acceptable compromise and end of the war in Ukraine faster and easier. And it will generate resources for dynamic reconstruction of all destroyed territories and infrastructure. The first reactions to this proposal from the East and the West are encouraging.
Lasting peace in Europe is possible and urgent. And it does not depend on more armaments, but on creative and constructive policy and mature leadership of relevant countries, including the European Union and its Member States. Schuman´s example and legacy can get Europe back into the center of human history, in positive and inspirational manner, shaping our common future towards peace, shared security and prosperity.It is difficult, but an achievable and rewarding task!
Original link: https://europeantimes.news/2025/06/is-the-eu-fading-from-history/
-
Dnes sú práve dni pracovného pokoja využívané na polarizáciu spoločnosti, hovorí Ján Figeľ
Máme ešte pádne argumenty za udržanie cirkevných sviatkov v zozname štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja v čoraz viac sekularizovanej spoločnosti? Aký proces by bol potrebný na zmenu aktuálnej situácie? V súvislosti so spoločenskou diskusiou o zámere vyradiť cirkevný sviatok zo spomenutého zoznamu sme pár otázok položili Jánovi Figeľovi, členovi Riadiacej rady Európskeho inovačného a technologického inštitútu.
Pán Figeľ, ako vyzerá legislatívna cesta vyradenia cirkevného sviatku zo zoznamu štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja? Umožňuje zmluva Slovenska so Svätou Stolicou ich jednostranné zrušenie?
Zmena zmluvy so Svätou Stolicou je možná so súhlasom druhej strany, čo v praxi vyžaduje súhlas Konferencie biskupov Slovenska. Nepredpokladám, že by to nastalo. Ale v demokracii je to aj vec verejná. V roku 2013 sme úspešnou petíciou takmer 130 000 občanov obhájili zachovanie sviatku Panny Márie Sedembolestnej, Patrónky Slovenska, ako dňa pracovného pokoja. Bolo to počas druhej vlády premiéra Fica.
Aké sú vaše argumenty za zachovanie doterajších cirkevných sviatkov ako dní pracovného pokoja?
Život človeka má nielen materiálny a intelektuálny, ale aj duchovný a duševný rozmer. Ak sa tento oslabuje, dôsledky bývajú rozsiahle – merateľné i nemerateľné. Dejiny národa i sveta nám pripomínajú, že bez Božieho požehnania márne sú ľudské – naše namáhania. Ekonomicky rozumnejšie a morálne správne je zodpovedne nakladať s verejnými financiami a potláčať korupciu v štáte. Zároveň vytvárať priaznivé prostredie pre podnikanie, zamestnanosť a všestranný rozvoj.
Východiskom pre stabilitu a prosperitu je pokoj a bezpečie. Viac pokoja a rozvoja by nám určite priniesli nedele bez politiky. Dnes sú práve dni pracovného pokoja využívané na rozsiahlu mediálnu konfrontáciu a polarizáciu spoločnosti. Dôsledky sú škodlivé. Stačilo by pritom pár statočných lídrov v súčasnej politike, aby sa tento zlozvyk prekonal.
Existuje z vášho pohľadu percentuálna hranica počtu veriacich, ktorej dosiahnutie by mohlo signalizovať potrebu vyradenia cirkevných sviatkov zo spomenutého zoznamu?
Formálne taká hranica nie je definovaná. Dôležitejší je cieľ, aby integrita života a súdržnosť národa a spoločnosti spájali rozmanité spoločenstvá skôr kvalitatívne na báze spolupatričnosti ako mozaiku do jedného celku, teda nielen väčšinu s menšinami na báze kvantitatívneho vyjadrenia.
Napríklad Veľký piatok bol v roku 1993 ustanovený ako deň pracovného pokoja po dohode s Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania na Slovensku, 6. január s ohľadom na Pravoslávnu cirkev na Slovensku sláviacu Vianoce podľa juliánskeho kalendára. A bolo to tak dobré aj pre väčšinu spoločnosti.
Čo si myslíte o koncepte v západných krajinách, kde vzhľadom na fragmentáciu spoločnosti hovoria o „plávajúcich sviatočných dňoch“, keď by každý pracujúci dostal „kredit“ voľných dní a ten by si „míňal“ podľa vlastného výberu?
Tento spôsob je výsledkom rozsiahleho individualizmu, ktorý prináša nielen fragmentáciu spoločnosti, ale aj rozpad jej buniek – rodín a prirodzených spoločenstiev. Násilný kolektivizmus v totalitnom režime by sme nemali v slobodnej spoločnosti nahradiť bezbrehým individualizmom.
Stredná cesta je rovnováha slobody a zodpovednosti, práv a povinností. Rovnovážnou cestou je kresťanský personalizmus, ktorý uznáva jedinečnosť a autonómnosť každej osoby s jej neodňateľnou dôstojnosťou, ale zároveň ju chápe ako bytosť vzťahovú. Práve vo vzťahu medzi osobami sa nachádza cesta k trvalému šťastiu, pravej radosti, tvorivému pokoju a dobročinnej láske – teda k najdôležitejším hodnotám života človeka.
Ďakujeme za rozhovor!
-
Zmenili ústavu so Smerom / Ako by dnes hlasovali Figeľ, Hrušovský, Jurinová či Kaník? A čo radia KDH? (anketa)
Pýtali sme sa opozičných exposlancov, ktorí so Smerom dostali do ústavy manželstvo ako zväzok muža a ženy, či by aj dnes hlasovali za vládny návrh ústavy.
Vládna novela ústavy, ktorá plánuje zakotviť dve pohlavia, upraviť adopcie detí a presadiť zvrchovanosť Slovenska v hodnotovej oblasti, stojí pred finálnym hlasovaním. KDH v druhom čítaní prišlo s pozmeňujúcim návrhom, ktorým chce do ústavy doplniť aj výhradu vo svedomí, zákaz surogátneho materstva i právo dieťaťa na to, aby poznalo svojich rodičov.
Podľa premiéra Roberta Fica sa o zmene ústavy rozhodne v nasledujúcich ôsmich dňoch. „Možno to prejde alebo neprejde jedným hlasom,“ tvrdí predseda Smeru, ktorý očakáva tesný výsledok.
Aby novela ústavy prešla, musí za ňu zahlasovať 90 poslancov. Vládna koalícia Smeru, Hlasu a SNS ich však má dokopy len 79. V prvom čítaní novelu podporili dvaja poslanci Kresťanskej únie Anna Záborská a Richard Vašečka, koalícia však potrebuje získať na svoju stanu aj zákonodarcov KDH, ktorých je 11. Už teraz je však zrejmé, že s hlasom poslanca Františka Mikloška počítať nemôžu.
Kresťanskí demokrati pritom takto pred jedenástimi rokmi spoločne so Smerom zmenili ústavu a spolu so zmenami v justícii do nej zakotvili manželstvo ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou.
Za novelu vtedy hlasovalo 102 poslancov zo 128 prítomných.
Okrem všetkých poslancov Smeru s výnimkou Ľuboša Blahu návrh podporil aj celý 13-členný klub KDH spolu so štyrmi poslancami OĽaNO (Martin Fecko, Štefan Kuffa, Erika Jurinová a Richard Vašečka), s dvojicou z SDKÚ (Mikuláš Dzurinda a Ľudovít Kaník) a vtedy nezaradeným Alojzom Hlinom (dnes SaS).
Vtedajších opozičných politikov sme sa opýtali, ako by sa zachovali dnes. Hlasovali by za súčasnú novelu so stranou Smer, a ak áno/nie, prečo? Exposlancom KDH sme tiež položili otázku, čo by dnes poradili svojim kolegom.
Z oslovených politikov v ankete odpovedal Pavol Abrhan, Július Brocka, Ján Figeľ, Martin Fronc, Pavol Hrušovský, Pavol Zajac, Erika Jurinová a Ľudovít Kaník.
Pavol Abrhan
Na snímke poslanci NR SR v¾avo Ján Fige¾ a vpravo Pavol Abrhan (obaja KDH poèas zasadnutia 58. schôdze NR SR 12. novembra 2015 v Bratislave. FOTO TASR – Martin Baumann bývalý predseda poslaneckého klubu KDH
Vzhľadom na to, že zatiaľ nepoznám definitívne znenie novely, neviem sa k hlasovaniu jednoznačne vyjadriť. Odporúčal by som poslancom KDH v druhom čítaní predložiť pozmeňujúce návrhy a tak doplniť vládny návrh o časti z návrhu KDH, ktorý sa nedostal do druhého čítania.
V prípade, že by tieto návrhy prešli, hlasoval by som za. V prípade, že by neprešiel žiadny pozmeňujúci návrh, hlasoval by som tiež za.
V prípade, že by prešiel pozmeňujúci návrh týkajúci sa úpravy volieb, pri hlasovaní by som sa zdržal, keďže táto úprava by bola jednoznačne nad rámec navrhovanej vládnej novely. K iným pozmeňujúcim návrhom, ktoré môžu zaznieť v pléne, sa zatiaľ neviem vyjadriť.
Július Brocka
Na snímke bývalý poslanec NR SR Július Brocka, ktorý prevzal ocenenie za laureáta Františka Mikloška počas slávnostného odovzdávania Ceny slobody Antona Srholca v Divadle Jána Palárika v Trnave vo štvrtok 16. novembra 2023. FOTO TASR – Lukáš Grinaj bývalý podpredseda KDH
Určite nie! Dnes najväčším ohrozením mnohých našich hodnôt a demokracie je práve Robert Fico s jeho nesvojprávnou stranou.
V roku 2014, zdôrazňujem v roku 2014, sme hlasovali za zmenu ústavy v otázke definície manželstva, lebo vtedy bola zásadne iná situácia aj u nás, aj vo svete. Riešili sme si na Slovensku hodnotové otázky v zásade mierovom čase a regulárnej súťaži politických strán.
Dnes sa politicky svet zmieta v nestabilite, priam chaose, a je hrozná vojna za našimi hranicami. Fico paktuje s okupantom Putinom, podáva si ruky s diktátormi, svojimi konkrétnymi krokmi útočí na základy demokracie u nás. Krajinu ťahá do medzinárodnej izolácie proti vôli väčšiny obyvateľov Slovenska.
Aj z tohto dôvodu by nemalo KDH naletieť na falošnú hru a vábivé reči Fica, je to veľmi nebezpečné pre KDH aj pre celú krajinu.
Ján Figeľ
Na ateliérovej snímke bývalý predseda KDH, hlavný vyjednávaè pre rokovania o vstupe SR do EÚ a historicky prvý slovenský eurokomisár Ján Fige¾. V Bratislave, 7. mája 2024. FOTO TASR – Michal Svítok *** Local Caption *** ateliér ateliérová snímka fotografia portrét írka politik bývalý predseda KDH
Dejiny sa nikdy neopakujú, ale môžu sa podobať, ba rýmovať. V roku 2014 bolo KDH iniciátorom ústavnej definície, ochrany a podpory manželstva, nie Smer. Návrh však nebol stranícky, ale široko poslanecký. Ako iniciátor som 149 listami oslovil všetkých kolegov poslancov NR SR osobne. Text novely mal historicky rekordných 40 navrhovateľov. Paralelne s tým bol predložený aj spoločný návrh, kde vláda vypracovala predlohu na zmeny v súdnictve. Ako predseda KDH som rokoval s predsedom Smeru a vlády štyrikrát.
Desať rokov potvrdilo potrebnosť novely ústavy v záujme viac účinnej spravodlivosti v štáte a viac solidarity v národe. KDH bolo úplne jednotné v rámci klubu (13 poslancov) a podporili nás aj všetky krajské rady. Novela prešla 102 hlasmi. Traja poslanci, ktorí predtým opustili hnutie, opustili aj tieto hodnoty a program.
Viaceré kritičky a oponenti nášho hlasovania so Smerom z liberálnej časti opozície sa o dva roky stali súčasťou tretej Ficovej vlády, ktorej pôsobenie boľavo poznačilo Slovensko. KDH sa v roku 2016 nedostalo do parlamentu nie pre novelu ústavy odhlasovanú so Smerom, ale predovšetkým pre organizované a bohato financované štiepenie vznikom dvoch nových strán, ktorými odídenci odtiahli tisíce volebných hlasov smerom k Ficovi a k Matovičovi. Cenu za toto cielené oslabenie kresťanskej demokracie zaplatilo celé Slovensko.
Pre budúcnosť KDH je dôležitá integrita jeho programu, postojov a komunikácie. Keďže v predložených záležitostiach ide o dlhodobý program KDH, odmietnutie zmeny ústavy by bolo spochybnením zmyslu jestvovania KDH a popretím predvolebných sľubov.
Ak poslanci budú nadbiehať falošným hlasom alebo strácať hodnotovú jednoznačnosť a politickú orientáciu, Slovensku tým nepomôžu a KDH oslabia. Prajem všetkým v KDH, ale aj všetkým poslancom NR SR múdrosť, jednotu v úsilí o pozdvihnutie Slovenska a akcieschopnosť v podstatných veciach. KDH by malo byť iniciatívnejšie pri formulovaní precízneho záverečného textu a požiadať o rokovanie na úrovni predsedov strán. Slovensko potrebuje rozumne a konštruktívne reagovať na nové ideológie, ktoré spochybňujú základné ľudské práva a povinnosti, dôstojnosť osoby a rodinného spoločenstva či platnosť prirodzeného zákona.
Martin Fronc
Na snímke poslanec NR SR Martin Fronc (KDH) poèas 51. schôdze NR SR 13. mája 2015 v Bratislave. FOTO TASR – Martin Baumann exminister školstva za KDH
Hlasoval by som za. Podľa mňa je prioritné, za čo hlasujem, a nie s kým hlasujem. Platí to zvlášť, ak ide o vážnu vec. Poviem to ešte inak. Predstavte si, že máte suseda, ktorý je kriminálnik a robí vám zle. Ale keď vám bude horieť dom, príde vám pomôcť ho uhasiť. Necháte radšej dom zhorieť a pošlete ho preč? Ja nie.
Existuje istá hierarchia hodnôt, ktorú človek ctí alebo by mal ctiť. KDH je pre mňa dôležité a aj jeho voliči. Ale v mojej hierarchii hodnôt je to, o čom sa bude hlasovať, vyššie. A preto ani potenciálna strata časti voličov môj postoj k hlasovaniu nemôže zmeniť.
Čo sa týka rady pre poslancov, ľudia dnes často „radia“. Nechcem to robiť, veď nie som v pozícii poslancov KDH. Okrem toho som presvedčený, že vedia aj bez rady, ako hlasovať.
.jpg)
Pavol Hrušovský
bývalý predseda KDH
Nedá sa odpovedať jednoducho áno alebo nie. Má to vývoj, ktorému niečo predchádzalo. Teraz je navrhovateľom koaličná politická strana, s ktorou má KDH dlhodobo problémy, ale prichádza s návrhom, ktorý je trvalou agendou Kresťanskodemokratického hnutia.
Záleží aj na politickej zodpovednosti a štátnickej múdrosti, ako sa kresťanskí demokrati k tomu postavia. Zatiaľ sa k tomu postavili dobre, podali vlastný pozmeňovací návrh a teraz treba o ňom rokovať.
V prípade, že budú splnené požiadavky KDH, vyjednávací tím a strana budú spokojné s výsledkom rokovaní, ja odporúčam poslancom hlasovať za. Ale musí prísť k nejakej zhode. Nie hlasovať len za to, čo je základným návrhom. Treba využiť každú možnosť, ako dostať túto agendu do ústavy.
Predsa výhrada vo svedomí bola agendou, pre ktorú kresťanskí demokrati odišli z vlády. Je to taká zásadná otázka, na ktorej by som trval.
.jpg)
Pavol Zajac
bývalý poverený predseda KDH
V roku 2014 pri zakotvení manželstva ako zväzku muža a ženy do Ústavy SR zahlasovali poslanci Smeru za návrh z dielne KDH. Tento návrh vedenie KDH na čele s Jánom Figeľom pripravovalo dlhodobo a systematicky a Smer to podporil hlavne preto, že Robert Fico kandidoval za prezidenta a chcel získať aj konzervatívnych voličov.
Ak by v súčasnosti premiérovi Ficovi skutočne záležalo na zmenách ústavy a chcel by sa vážne uchádzať o hlasy poslancov za KDH, tak by v prvom čítaní schválili poslanci vládnej koalície okrem svojho návrhu aj zmeny ústavy, ktoré súčasne navrhovalo KDH. Takto by sa následne vytvoril priestor na rokovanie o tom, ktoré z týchto návrhov sú najlepšie a priechodné v parlamente.
Keďže sa tak nestalo a Smer návrhy KDH odmietol, tak by som odporúčal poslancom za KDH hlasovať za zmeny v ústave len za podmienky, že sa podarí presadiť aj niektoré návrhy KDH. Myslím tým návrhy na zlepšenie života na Slovensku, napríklad posilnenie právnej istoty a bezpečnosti SR prostredníctvom zastavenia legislatívnej anarchie alebo posilnenie prokuratúry v oblasti špecializácie na boj proti korupcii a organizovanému zločinu, alebo zákaz surogátneho materstva.
Zároveň by som odporúčal terajším poslancom za KDH hlavne to, aby boli jednotní, tak ako sme boli v roku 2014. Lebo jediným úmyslom Roberta Fica, pre ktorý predložil svoje zmeny ústavy, je trieštiť opozíciu, ale hlavne kresťanskodemokratických voličov. Jeho návrhy totiž nijako zásadne neriešia zhoršujúci sa stav našej spoločnosti.
Erika Jurinová
bývalá podpredsedníčka NR SR za OĽaNO, žilinská županka
Ochranu manželstva ako zväzku muža a ženy som vždy podporovala a podporila by som ju aj dnes. Na rozdiel od Roberta Fica nemením názory podľa vetra. Pre mňa sú hodnoty vecou presvedčenia, nie politického marketingu.
Zároveň však odmietam politické hry, ktoré sa dnes okolo zmien v ústave rozohrávajú. Je zjavné, že strana Smer a jej predseda menia postoje podľa toho, čo im aktuálne prináša politický prospech – kedysi presadzovali registrované partnerstvá či dekriminalizáciu drog, dnes sa snažia vystupovať ako ochrancovia konzervatívnych hodnôt. Takýto obrat je nedôveryhodný.
Preto som opatrná voči tomu, aby sa pod rúškom ochrany konzervatívnych tém, či už ochrana manželstva, teraz dvoch pohlaví a podobne, do ústavy nepretláčali aj iné, účelové zmeny, ktoré nemajú s touto témou nič spoločné. Ústava si zaslúži rešpekt, nie zneužívanie na marketing a osobný prospech.
.jpg)
Ľudovít Kaník
exminister práce za SDKÚ
Určite nie. Robertovi Ficovi dnes ide len o posilňovanie moci, o vyčleňovanie sa z európskeho priestoru. Zmena ústavy má byť len ďalším krokom, ktorým si pripravuje pôdu na vytváranie umelých konfliktov s EÚ s následnou snahou o vytrhnutie Slovenska z EÚ. Nastoľuje zástupné, vymyslené problémy, aby prekryl neschopnosť dobre vládnuť v prospech ľudí. Aby zakryl to, že zrádza Slovensko a slúži imperiálnym záujmom Ruska.
V minulej zmene ústavy, ktorú spomínate, sa do nej zapísala len samozrejmosť. A to, že manželstvo je zväzok medzi mužom a ženou, čo však nemá žiadny vplyv na to, že v podobnom, ale inak nazvanom zväzku môžu žiť aj osoby rovnakého pohlavia.
Zároveň sa v nej riešila aj očista súdneho stavu a nastoľovali sa kritériá pre spravodlivejšie a neskorumpované súdnictvo. Túto časť zmien však Smer nedodržal a napriek dohode nehlasoval za všetky zmeny v zákonoch, ktoré s tým súviseli. Tie, ktoré prešli, boli následne napadnuté na Ústavnom súde. Aj to ukazuje na to, že s Ficom sa nedá korektne dohodnúť a že ostatných vždy oklame a podrazí. Hlasovať dnes so Smerom pri zmene ústavy je zásadná chyba.
Opoziční poslanci, ktorí v roku 2014 podporili zmenu ústavy
- Abrhan, Pavol (KDH)
- Brocka, Július (KDH)
- Figeľ, Ján (KDH)
- Fronc, Martin (KDH)
- Gibalová, Monika (KDH)
- Hrušovský, Pavol (KDH)
- Hudacký, Ján (KDH)
- Kvasnička, Marián (KDH)
- Mikloško, Jozef (KDH)
- Muránsky, Peter (KDH)
- Přidal, Alojz (KDH)
- Uhliarik, Ivan (KDH)
- Zajac, Pavol (KDH)
- Fecko, Martin (OĽaNO)
- Jurinová, Erika (OĽaNO)
- Kuffa, Štefan (OĽaNO)
- Vašečka, Richard (OĽaNO)
- Dzurinda, Mikuláš (SDKÚ)
- Kaník, Ľudovít (SDKÚ)
https://www.postoj.sk/176803/menili-by-exposlanci-kdh-olano-a-sdku-ustavu-so-smerom-aj-dnes-anketa
-
FOREF Europe Welcomes Dr. Ján Figeľ as Its New President
A Proven Defender of Human Dignity: Dr. Ján Figeľ Strengthens FOREF’s Global Voice
Vienna, June 1st 2025 – FOREF Europe is pleased to announce that Dr. Ján Figeľ has officially accepted the position of President of FOREF Europe. This marks an important milestone in FOREF’s journey to promote and defend freedom of religion or belief (FoRB) across Europe and beyond.
Dr. Figeľ brings to FOREF a wealth of experience and a lifelong commitment to human rights. As a former European Commissioner (2004–2009), founder of the European Institute of Innovation and Technology in 2008, and Deputy Prime Minister of Slovakia (2010–2012), he has consistently championed democratic values and social responsibility. In 2016, he became the EU’s first Special Envoy for the promotion of FoRB outside the EU, a pioneering role that set a precedent for several EU member states to follow.
Throughout his distinguished career, Dr. Figeľ has been a staunch advocate for interreligious dialogue, religious literacy, and social responsibility. He has played a key role in securing the release of FoRB prisoners in countries such as Cuba, Iran, Pakistan, and Sudan. Currently, he serves on the International Council of Experts of the International Religious Freedom or Belief Alliance.
Dr. Figeľ’s dedication to religious liberty is grounded in his belief in the universal right to human dignity—a principle he has championed through initiatives like the Punta del Este Declaration on Human Dignity for Everyone Everywhere. One of his deep concerns is the global persecution of Christians, now recognized as the most persecuted faith community worldwide, with over 300 million Christians facing various forms of discrimination, violence, and oppression. He has consistently emphasized the urgent need to address this crisis while upholding the rights of all faiths and beliefs.
What drew Dr. Figeľ to FOREF was its principled, independent, and non-partisan approach to human rights advocacy, as well as its emphasis on public service. FOREF has consistently defended religious liberty for all faiths and beliefs, guided by the conviction that everyone, everywhere, deserves freedom of conscience.
Reflecting on his new role, Dr. Figeľ expressed his deep respect for FOREF’s work and its commitment to principled advocacy. “Freedom of religion or belief is inseparable from human dignity,” he emphasized. “FOREF is a proven leader in defending this fundamental right.”
As we welcome Dr. Figeľ, we also honor the exceptional leadership of our two previous presidents:
- Prof. Christian Bruenner (2005–2014), a distinguished legal scholar, former Dean of the Faculty of Law at the University of Graz, Member of Parliament, and President of the Austrian Rectors’ Conference. Prof. Bruenner co-founded FOREF Europe with Peter Zoehrer in 2005 as a civil society formation under Austrian law, laying the foundation for its principled, rights-based approach to religious liberty.
- Dr. Aaron Rhodes (2015–2025), an internationally respected human rights advocate and former Executive Director of the International
Helsinki Federation for Human Rights. Dr. Rhodes expanded FOREF’s international network and strengthened its global impact. In recognition of his extraordinary contributions to human rights, he was awarded honorary citizenship by the Republic of Austria.
Both former presidents served with distinction, each guiding FOREF for a decade and building a solid foundation for its continued success. Importantly, both Prof. Bruenner and Dr. Rhodes will continue to serve on FOREF’s Scientific Advisory Board, which constitutes a powerful resource of expertise and experience for the organization’s future work.
As FOREF looks ahead, we are confident that Dr. Figeľ’s leadership will bring new energy and vision to our mission: giving a voice to the voiceless, promoting human dignity, and defending freedom of religion or belief for all.
-
Aktuálna situácia v spoločnosti rok po atentáte na premiéra | Relácia Zaostrené na Rádiu Lumen
Hostia:
Ján Figeľ, bývalý predseda KDH;
Mikuláš Hanes, NMS Market ResearchModerátor: Lukáš Kekelák
-
Nyugat és Kelet új közössége
A béke Európában ma nemcsak szükséges, de lehetséges is. Ez ma a stabilitás alapja, a biztonság célja és a jólét előfeltétele. A konfliktus okait, s nem a tüneteit kell meg próbálnunk kezelni, amint ezt a II. világháború után Franciaország és Németország tette.
Robert Schuman francia külügyminiszter 1950-ben a legyőzött Németországnak és más országoknak tett ajánlatként egy Európai Szén- és Acélközösség létrehozásának tervével állt elő. Elgondolása sokak számára meglepetést okozott, néhányan illúziónak minősítették, a kommunisták egyenesen Franciaország árulójaként támadták Schumant.
A gazdaság és a hadviselés szempontjából alapvető fontosságú áruk termelésének és kereskedelmének összekapcsolásával azon ősi ellenségek békés érdekeit tudták érvényesíteni, akik háromnegyed évszázadon keresztül, Bismarck kancellártól Hitlerig, katonák és civilek millióit mészárolták le az egymással szembeni háborúkban. A következő hetvenöt év alatt ez a közösség a mai huszonhét tagú Európai Unióvá nőtte ki magát, egységes piaccal, határellenőrzés nélküli schengeni rendszerrel és közös valutával.
Schuman mint Európa atyja halála előtt arra emlékeztetett, hogy
„Európát nemcsak a szabad népek kedvéért kell létrehoznunk, hanem azért is, hogy befogadjuk a keleti népeket,
akik, miután megszabadultak az őket sújtó elnyomás alól, tőlünk kérik majd a befogadásukat és erkölcsi támogatásunkat…” Hasonlóképp gondolkodott Konrad Adenauer is, amikor kijelentette: „Az egyesült Európa kevesek álma és sokak vágya volt, de mindenki számára szükségszerűséggé vált.”
Robert Schuman (jobbra) és Konrad Adenauer (középen), a közös európai ház megálmodói (multimedia.europarl.europa.eu)
A békés Európa egészének megteremtése azonban számos ok miatt valójában máig nem fejeződött be.
A közös európai ház, amelyről Schuman és később Mihail Gorbacsov is gyakran beszélt, nem készült el.
Három éve ismét véres és tragikus háború zajlik a kontinensen, amelyet Oroszország Ukrajna elleni támadása indított el, de gyökerei és okai jóval mélyebbre nyúlnak. Ezek az okok a több mint tíz éve tartó második hidegháborúban érhetők tetten. Ne feledjük, hogy a XX. században három európai háború vált világháborúvá – az első, a második és a hidegháború. A Nyugat megnyerte a hidegháborút, de nem nyerte meg a békét.
Ukrajna és a Nyugat nem nyeri meg a Közép-Európa szomszédságában dúló háborút sem, melynek mérhetetlen veszteségei
és negatív következményei napról napra nőnek. Sok kommentátor és politikus az USA és az Orosz Föderáció közötti, ukrán területen vívott proxyháborúnak nevezi a történteket.
A Schuman-terv alapelvei azonban máig nem évültek el. Olyanok, mint a gyökerek, amelyekből a fa és az emberi közösség is táplálkozik. Nyugat-Európa fővárosai ismételten a fegyverkezés fokozását, a védelem finanszírozásának növelését követelik, de az eladósodott államokat és a meggyengült gazdaságokat ez nem tudja megerősíteni. A megfélemlítés politikájával a békét nem fogjuk megnyerni.
Lényeges, hogy a konfliktus okait és ne a tüneteit próbáljuk kezelni.
Ha hetvenöt éve a békefolyamatot az ősi ellenségek, Franciaország és Németország kezdeményezték, akkor ma ez civilizációnk két katonai-ipari és nukleáris hatalma számára jelent elodázhatatlan feladatot. Oroszország és az Egyesült Államok már egy évtizede áll szemben egymással. Miután az USA kül- és belpolitikájában most jelentős változás következett be, és Donald Trump és a republikánusok a szenátusban és a kongresszusban is többséggel bírnak, az amerikai döntések felgyorsultak, s gyakran meglepőek, de határozottan a háború befejezésére irányulnak.
Ján Figeľ volt szlovák miniszterelnök-helyettes, egykori uniós biztos, a Schuman-örökséget tanulmányozó Clementy Alapítvány Tudományos Bizottságának elnöke (Ján Figeľ archívumából)
A változásnak a párbeszéddel kell kezdődnie, a kölcsönösen előnyös együttműködéssel kell folytatódnia, és egy minőségi változással a nemzetek új közössége felé kell haladnia. Ez a hosszú távú cél azonban nem Trumpról vagy Bidenről szól, még csak nem is Putyinról vagy Zelenszkijről. Mert a vezetők jönnek és mennek, és főleg halandók. A béke azonban azon nemzetek tartós érdeke, amelyek kitartanak és túlélik a háborúk és az emberi veszteségek viszontagságait is. A háborúkban a határok változnak, de a legértékesebbek mégis az emberek. Az emberi élet értéke meghaladja az anyagi dimenziókat. Ezért fontos a testvérgyilkos hadműveleteknek véget vetni, és a kapcsolatok új minőségére törekedni, amelynek középpontjában mindig az egyes ember és a család, minden nemzet és a közösség méltósága áll.
Olekszandr Szirszkijnek, az ukrán hadsereg főparancsnokának Moszkvában élnek a szülei és egy testvére. Ők oroszok. Ez a példa fájdalmas képet ad a valóságról.
Az USA és Oroszország közötti párbeszédnek a konfliktusok és a hadviselés szempontjából kritikus nyersanyagokra és erőforrásokra – az energiára, a természeti erőforrásokra, az információs technológia és szellemi tulajdon védelmére – kell összpontosítania. Ezen erőforrások és nyersanyagok, valamint a kulcsfontosságú infrastruktúrák közös piacokon való egyesítését és értékesítését más országoknak is fel kellene ajánlani.
Ez az egyesítés összeköti majd Alaszkát Kamcsatkával, áthaladva Európán és Közép-Ázsián keresztül.
A történelem, a szoros kapcsolatok és az érdekek az északi félteke új és a világ fejlődése szempontjából meghatározó közössége mellett szólnak. Ez teremtené meg a békés együttműködés legnagyobb nemzetközi lehetőségét.
Ez a megoldás pozitív hatással lehetne a Közel-Keletre, Afrikára és a világ más régióira is. Egy ilyen közösség kialakulása példátlan fejlődést hozna a részt vevő államok és gazdaságok számára. Ez nem ellentétes az EU érdekeivel és jobb működésével. Egy ilyen minőségi változás, amely méltó egy emberibb XXI. századhoz, magában foglalja a közös biztonsági architektúrát is, amely nem zárja ki a jövőbeli védelmi szövetséget sem.
A Nyugat és Kelet közötti közeledés és együttműködés víziója ugyan hosszú távú folyamatot feltételez, de összhangban van a nagy pápa, Szent II. János Pál elképzelésével,
aki szerint Európának mindkét tüdejével – Nyugattal és Kelettel – kell lélegeznie. Ez a kép megegyezik a keresztény szellemi örökség és etika által formált kontinens képével. Ma a nyugati részt az etikai relativizmus és az új ideológiák gyengítik, a keleti rész pedig testvérgyilkos háborúban vérzik.
Egy ilyen jövőképet talán jelenleg még nehéz felvállalni, s bizonyára akadnak, akik azt valószínűtlennek és elfogadhatatlannak tartják. Dean Acheson amerikai külügyminiszter, akivel Schuman a béketervéről egy nappal annak közzététele előtt konzultált, emlékirataiban úgy írt a béketervről, mint „lélegzetelállító lépésről a Nyugat-Európa egyesítése felé vezető úton”, de amelynek megvalósítását első látásra elképzelhetetlennek tartotta. Ma már természetesnek vesszük, hogy ez az egyesülés megtörtént…
Dean G. Acheson amerikai külügyminiszter elképzelhetetlennek tartotta Nyugat-Európa egyesítését (Wikipedia)
A geopolitikai és gazdasági érdekek és fejlemények fent említett konstruktív irányultságának keretében könnyebben és gyorsabban találunk elfogadható megoldást az ukrajnai béke mielőbbi megteremtésére, a menekültek visszatérésére és az elpusztult területek újjáépítésére. Ebben a folyamatban éppen azoknak a közép-európai országoknak kellene aktív, konstruktív és kreatív szerepet vállalniuk, amelyek gyakran voltak a nagyhatalmak közötti háborúk hadszínterei, amelyek máig élő emlékeket őriznek hazájuk lerohanásáról és megszállásáról, a szabadság és függetlenség elvesztéséről, de a hatalmi viszonyok sikeres és demokratikus átalakulásáról, illetve a közös Európa kialakításáról is.
A békéért tett kreatív és konstruktív erőfeszítéseknek felül kell múlniuk a korábbi háborús erőfeszítéseket.
Ezért a Nyugatnak ma több bölcsességre, nagyobb bátorságra és mindenekelőtt egy észszerű és felelősségteljes politika kialakítására van szüksége, nem pedig csak több pénzre, melyet lőszerre és fegyverkezésre költ. Olyan államférfiakra van szükségünk, akik képesek az összképet látni és messzebbre nézni, az elkövetkező generációk érdekeit is szem előtt tartva. Amikor a jövőről van szó, nem ajánlom sem az olcsó optimizmust, sem a sötét pesszimizmust, hanem mindenekelőtt a szilárd elszántságot. Mert a béke, a biztonság és a jólét civilizációnkban nemcsak lehetséges, de el is érhető!
Fordította: Molnár Imre
Nyitókép: Ősi ellenségek megbékítői: Konrad Adenauer német kancellár és Robert Schuman (volt) francia miniszterelnök 1957-ben (kas.de, fotó: Peter Bouserath)
-
Ján Figeľ: Respect of Human Dignity as a Road to Peace
MCC Visiting Fellow Jan Figeľs latest writing covers the nature of Human Dignity and how a proper understanding of it can lead to peaceful coexistance.
For our positive and constructive coexistence in the world of diverse nations and communities, peace is a cornerstone. True and lasting peace is a fruit of justice. The core of justice is based on the respect of fundamental human rights. The most central among rights is freedom of religion or belief (FoRB). It is a litmus test of all other rights. Because if this is respected, other rights and freedoms have chance to be respected as well. FoRB has private and public dimension; it concerns lives of individuals and communities alike. FoRB covers various forms – worship, observance, teaching… If FoRB is violated, the same happens to other rights and freedoms as well. The crime of crimes is a genocide, coming after intolerance, discrimination and persecution. I many regions of the world religious or ethnic minorities suffer. Nine out of ten genocides in worldwide history were aimed against religious minorities.
Secondly, FoRB is the deepest expression and measure of personal freedom. It is defined by international law as freedom of thought, conscience and religion. This is triune expression of human rationality, morality and spirituality (religiosity). If this deepest internal freedom is disregarded, then subsequent external freedoms are disrespected even more: e.g. freedom of opinion, expression, media, association, assembly, ownership… Totalitarianism starts by abuse of FoRB for all.
Due to indivisible unity and importance of everyone’s rationality, morality and spirituality, there is a deep and strong nexus between FoRB and human dignity. And dignity is the foundational principle of human rights. Dignity is a fact from which our rights and duties are derived.
Today, the agenda of human rights is hijacked by various groups representing ideologies, violent extremism or ethical relativism. We also tend to forget or neglect our human duties towards the other and towards society.
In order to make our era more humane, we must return to the original meaning of key documents, principles and definitions on this subject.
1) There is a strong and deep nexus between human dignity of all and freedom of religion or belief (FoRB) for all.
Following are four basic sources that articulate the priority of human dignity – two secular documents, and two documents inspired by faith:
a) Universal Declaration of Human Rights (1948)
Preamble: Whereas recognition of the inherent dignity and of the equal and inalienable rights of all members of the human family is the foundation of freedom, justice and peace in the world, …
Article 1
All human beings are born free and equal in dignity and rights. They are endowed with reason and conscience and should act towards one another in a spirit of brotherhood.
b) The European Union Charter of Fundamental Rights (2000)
It recognizes dignity as the first founding value of the Union and respects and protects dignity in the Article 1 of Chapter 1.
c) Vatican II Council Declaration on Religious Freedom “Dignitatis Humanae” (1965)
“The Council… declares that the right to religious freedom has its foundation in the very dignity of the human person.”
d) The Marrakesh Declaration on the Rights of Religious Minorities in Muslim Majority Lands (2016)
God bestowed dignity on all human beings regardless of their race, color, language or belief… This dignity requires that human beings must be granted freedom of choice. … All people – regardless of their different natures, societies, and worldviews – share the bonds of brotherhood and sisterhood in humanity.
2. Respect of human dignity is a meeting point for religious and secular humanists.
The convergence of different traditions and concepts leads from a common ground to a common good. The Biblical, Judeo-Christian tradition states that mankind is created in the likeness and image of God. Christian faith moreover declares, that God became a man and uplifted humans to become heirs of heaven. Karamah (in Arabic) in Islam has Quranic roots, when angels are asked to bow in front of Adam.
Dignity is the highest worthiness that each person possesses and therefore transcends the whole material world. Each human being is a person: a unique being with intellectual, spiritual and material dimensions. Only a person can have rights and duties. A person is always a subject with reason, conscience and freedom.
3. Rights cannot work without duties.
We should promote awareness and respect of human duties. A culture of human dignity brings together two ancient ethical rules:
The Silver Rule: „Do not do unto others as you would not have them do unto you.“ This is a basis of justice, reciprocity, tolerance, equal treatment.
The Golden Rule: “Do unto others as you would have them do unto you.” It is a source of compassion, acceptance, solidarity, charity and love.
The dignity of each person represents a balance and interdependence of rights and duties, freedom and responsibility. Freedom without responsibility cannot thrive. My dignity is a call for my duties – as father, husband, neighbor, citizen.
4) Equal citizenship as a fruit of equal dignity.
Equal dignity as a moral principle has a socio-political implication: equal, fair, inclusive, dignified citizenship.
In dignity we are ALL EQUAL. In identity we are ALL DIFFERENT (people of the past, presence, future). This is not a problem; this is the principle of creativity (in opposition to copying or cloning).
5) Dignity is the best theme for learning how to live together, not merely to exist together.
Reason and faith, science and religion in quest for truth, working for common good of people, can drive our civilization forward. Dignity is a daily learning process through which we discover what it means to be human in every situation. It is the best permanent lesson on rights, responsibilities and reciprocity.
Respect of dignity of all and promotion of dignity for all is the best road to lasting peace and dignified life in our times.
Jan Figel
May 10, 2025
Author was the EU Commissioner, founder of the EIT and the first Special Envoy for FoRB outside the EU. He initiated the Declaration on Human Dignity for Everyone Everywhere (www.dignityforeveryone.org). Currently lectures as a MCC Visiting Fellow.
Original article can be found here: https://mcc.hu/en/article/jan-figel-respect-of-human-dignity-as-a-road-to-peace
-
To, že Fico niečo účelovo vytiahne, ešte neznamená, že to nemá byť téma
Rok po atentáte si premiér prisvojil Figeľovu iniciatívu na vlastný politický marketing.
Predseda Smeru Robert Fico oslovil šéfov ostatných parlamentných strán s iniciatívou presunúť televízne politické diskusie z nedele na pracovné dni. Tvrdí, že by išlo o významný príspevok politických strán a médií k zníženiu agresivity a politickej nenávisti v krajine.
S týmto návrhom premiér prišiel ako so svojou najsilnejšou iniciatívou pri ročnom výročí atentátu v Handlovej. Takmer celá opozícia s výnimkou KDH túto jeho iniciatívu odmietla. V zásade s jediným argumentom: lebo Fico.
Žiada sa k tomu povedať niekoľko poznámok.
Robert Fico si vlastne len osvojil (bez toho, aby to priznal) staršiu iniciatívu bývalého predsedu KDH Jána Figeľa. Ten s takouto výzvou prišiel už pred rokom a politikov a médiá vyzval, aby rešpektovali nedeľu ako deň pokoja. Vyzýval na to isté ako Fico, teda aby sa politické diskusie presunuli na iné dni.
Pod Figeľovu výzvu sa podpísali napríklad herci Božidara Turzonovová, Štefan Bučko, arcibiskup Cyril Vasiľ, evanjelický biskup Ján Hroboň či primátor Trenčína Richard Rybníček.
Nejde teda o žiaden smerácky nápad na oklieštenie slobody médií, akoby sa to mohlo zdať podľa reakcie z niektorých opozičných kruhov. Konkrétne šéf SaS Branislav Gröhling začal hneď hovoriť o obmedzovaní politických diskusií, hoci ako Figeľ, tak Fico navrhovali len ich presun na iné dni.
Nahustenie väčšiny politických debát do nedele je československé špecifikum, ktoré má svoje korene ešte v časoch hneď po Nežnej revolúcii. Televízni tvorcovia vtedy kalkulovali s tým, že cez pracovný týždeň sú ľudia unavení z práce a v televízii preto vyhľadávajú skôr oddychovejšie formáty.
Za tie roky sa potom politické diskusie stali v mnohých domácnostiach súčasťou nedeľného obeda.
Lenže rokmi sa menil aj charakter politických debát. Pamätníci si určite spomenú, že spočiatku prebiehali v priateľskejšej atmosfére a politici k nim pristupovali skôr ako k intelektuálnej výzve, keď sa snažili prichádzať s nejakými tézami a obhájiť ich, než ako k nástroju politického marketingu.
Postupne sa však vyvinuli do niečoho medzi gladiátorským zápasom a zábavnou šou, čo je plné silných slov a prázdnych floskúl, ale divák z toho získa len minimum relevantných informácií o spravovaní štátu.
Iniciatíva vytvoriť tlak na médiá, aby takýto zo psychologického hľadiska často až toxický obsah nevysielali všetok akurát v nedeľu, je úplne v poriadku a hodná debaty.
Iste, dá sa odbiť argumentom, že kto nechce, nech to nepozerá. Takto by sa však dali vybaviť mnohé témy, napríklad aj zatvorené obchody v nedeľu, pri ktorých sa tu zviedla celkom pestrá a zmysluplná debata.
Pokrytecké je, samozrejme, celé aranžmán toho, ako Fico s týmto nápadom prichádza. Prisvojil si Figeľovu iniciatívu na vlastný politický marketing a ešte sa pritom tvári, ako zásadne by tým prispel k zníženiu nenávisti vo verejnom priestore.
Lenže problémom nie sú televízne politické diskusie ako také. Tie majú svoj význam, pretože umožňujú konfrontovať politikov s ich krokmi a zároveň je to pre občanov jedna z mála príležitostí vidieť svojich reprezentantov diskutovať.
To, čo je problém, je zhrubnutie politiky spôsobené aj nárastom verbálnej agresivity jej aktérov. V tom však práve Robert Fico, Ľuboš Blaha či niektorí ich ďalší kolegovia patria medzi najväčších šampiónov na scéne.
Na druhej strane platí aj to, že ak by sa nedele bez politiky nechytil Fico, nikdy by sa z toho nestala téma. Figeľovu iniciatívu všetci dlhé mesiace ignorovali.
Ak politici SaS a PS, ale aj ďalší opoziční predstavitelia s nápadom na nedeľu bez politiky nesúhlasia, je to úplne v poriadku, nech ho pokojne odmietnu. Len by sa pritom mohli zmôcť aj na intelektuálne náročnejšiu argumentáciu ako len na neustále odvolávanie sa na Fica.
Pretože keď už sa v týchto dňoch tak často skloňuje polarizácia: vytváranie atmosféry, že súhlas v akejkoľvek čiastkovej veci, s ktorou Fico príde, znamená hneď kolaboráciu so všetkým, čo táto vláda robí a stelesňuje, je tiež jedným z prejavov choroby slovenskej politiky.
https://www.postoj.sk/175460/to-ze-fico-nieco-ucelovo-vytiahne-este-neznamena-ze-to-nema-byt-tema
-
Rešpektujem iný názor: Drulák, Duleba a Figeľ na tému: Európska únia a geopolitické zmeny 🇸🇰🇪🇺
Pri príležitosti 21. výročia vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa v Bratislave uskutočnilo už piate podujatie v rámci projektu ,,Rešpektujem iný názor “. Téma diskusie reflektuje aktuálne geopolitické výzvy, ktorým musia štáty EÚ čeliť. Rovnako boli medzi hosťami diskutované otázky postavenia práva veta v Európskej rade či udržanie hodnôt mieru a spolupráce medzi krajinami v Európe. Ďakujeme našim hosťom za ich ochotu zúčastniť sa tohto diskusného formátu – pánovi Figeľovi, pánovi Dulebovi a v neposlednom rade pánovi Drulákovi.
_(e).jpg?uselang=en#Licensing){kind=link}