Ján Figeľ bol vymenovaný 6. mája 2016 na návrh predsedu EK Jeana-Clauda Junckera.
Brusel 10. mája (TASR) – Osobitný vyslanec pre slobodu náboženstva alebo presvedčenia mimo EÚ Ján Figeľ zostáva aj naďalej vo svojej funkcii. O predĺžení jeho mandátu až do nástupu novej exekutívy rozhodla Európska komisia (EK), informoval TASR v piatok samotný Figeľ. V nedávnom období podnikol Ján Figeľ pracovné cesty do Indie, Izraela, Palestíny, Bahrajnu a Spojených arabských emirátov. V minulosti mal významný podiel na prepustení väzňov svedomia v Iráne, Sudáne, na Kube. V týchto dňoch sa podieľa na záchrane pakistanskej kresťanky Ásije bíbí, ktorá bola odsúdená na trest smrti za údajné rúhanie a po deviatich rokoch oslobodená. Ján Figeľ bol vymenovaný 6. mája 2016 na návrh predsedu EK Jeana-Clauda Junckera. V rámci EK je špeciálnym poradcom chorvátskeho komisára Nevena Mimicu, ktorý je zodpovedný za medzinárodnú spoluprácu a rozvoj.
Májové výročia nie sú len príležitosťou pre úctu a spomienku. Sú aj pozvaním k účasti v blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu.
Deň víťazstva nad fašizmom (8. máj) a Deň Európy (9. máj) nasledujú v kalendári po sebe. A hlavne, súvisia navzájom. Vzťah medzi dvoma dôležitými udalosťami a sviatkami súčasnej Európy nie je náhodný.
Koniec II. svetovej vojny a víťazstvo nad nacizmom a fašizmom v Európe v roku 1945 vytvorilo podmienky pre zmierenie, obnovu a novú spoluprácu na kontinente. Vďaka prijatiu Schumanovho plánu v roku 1950 sa to na Západe aj podarilo.
Schuman pracoval na svojom pláne pre reintegráciu Nemecka do rodiny slobodných národov od jesene 1949, kedy ho o to s dôverou požiadal americký minister zahraničných vecí Dean Acheson a pridal sa potom formálne aj britský kolega Ernest Bovin. Mali sa stretnúť na prerokovanie situácie a návrhov 10. mája v Londýne.
Keby Schuman v úzkej spolupráci a dôvere s kancelárom Adenauerom nebol stihol termín, vývoj v Európe by sa zrejme odvíjal inak, v tradičnej anglo-americkej línii.
Na francúzskou vládou 9. mája 1950 schválený plán o vytvorení nadnárodného spoločenstva pre uhlie a oceľ zareagovala nemecká vláda ešte v ten deň súhlasne. Plán bol otvorený aj pre ďalšie krajiny. Vo svojich pamätiach Adenauer napísal: „9. máj 1950 bol najkrajším dňom v mojom živote.“ Vojna medzi Francúzskom a Nemeckom sa stala nemožnou. Zjednotenie šľachetných záujmov prinieslo dobré ovocie.
Slovenský národ sa však zakrátko po skončení vojny spolu s ďalšími národmi strednej a východnej Európy ocitol v područí stalinského komunizmu a ideológie triedneho boja. Až pád totalitných režimov priniesol týmto národom príležitosť na pripojenie sa k spoločenstvu slobodných a demokratických krajín.
Náš “návrat do Európy” znamenal vlastne zjednotenie kontinentu a trval 15 rokov, keď sa 1. mája 2004 zavŕšil vstupom do Európskej únie. A tak sme v plnom slova zmysle, nielen geograficky, „doma v Európe“. Nie sme turistami, návštevníkmi, či konzumentami, ale plnoprávnymi občanmi EÚ. Zrelý občan vie, že sloboda a domov sú výzvou k zodpovednosti, a že nárokovanie práv si vyžaduje aj plnenie povinností.
Schumanova deklarácia pre zjednotenú Európu mohla zapustiť korene a prinášať ovocie mieru, stability a rozvoja iba v prostredí, ktoré odmieta totalitné ideológie, nenávisť a vojnovú konfrontáciu, ktoré si ctí slobodu a ľudské práva každého, ktoré je schopné skutočného zmierenia a rozumnej solidarity.
Je dobré poznať vlastné dejiny a pripomínať si historické súvislosti, aby nám nezovšedneli obrovské obete, rozsiahle utrpenie a tvorivé úsilie predchádzajúcich generácií; aby sa formovalo vedomie dôležitosti princípov, na ktorých žije a funguje slobodné spoločenstvo. Aj vstup Slovenska do zjednotenej Európy prišiel až po skončení ďalšej vojny – studenej – a po osvojení si hodnôt a pravidiel, ktoré nás s takýmto spoločenstvom zbližujú a spájajú. Mier, sloboda, demokracia, právny štát, spoločná Európa – to nie sú samozrejmosti, nie sú raz a navždy dané konštanty. Vyžadujú si občiansku i spoločenskú zrelosť, angažovanosť a zodpovednosť.
Slovenská vláda očakáva od EÚ sociálno-ekonomickú kohéziu, pritom svojou politikou dlhodobo prehlbuje domáce regionálne rozdiely. Slovensko málo investuje do vzdelávania, vedy a výskumu a do kvality inštitúcií. Čo si pod kvalitou inštitúcií predstaviť? Napríklad rozdeľovanie dotácií a eurofondov bez korupcie, nepredražené tendre a verejné obstarávania, dôveryhodne vedenú prokuratúru, ktorá účinne bojuje s mafiánmi a organizovaným zločinom, políciu, ktorá „pomáha a chráni“, nie šikanuje občanov, justíciu bez prepojení na zločin, ktorá je garantom spravodlivosti pre každého.
Májové výročia nie sú len príležitosťou pre úctu a spomienku. Sú aj pozvaním k aktívnej účasti v blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu. Sú príležitosťou odmietnuť extrémizmus, nacionalizmus a populizmus, ktoré sa tak viditeľne šíria v Európe i na Slovensku. Vedú ľudí a národy do slepej ekonomickej uličky a do politických konfliktov.
Občania vo voľbách rozhodnú, či bude Európska únia smerovať k novým ideológiám, k oslabovaniu rodiny ako prirodzeného spoločenstva, k prehlbovaniu problémov a novému zadlžovaniu, alebo sa vydá na osvedčenú cestu, ktorú iniciovali kedysi Schuman a Adenauer a ich súputníci nielen pre Francúzsko a Nemecko, ale aj pre ďalšie demokratické národy. Je to cesta zvyšovania životnej úrovne cez zodpovednú sociálnu politiku a účinnú podporu rodín, cesta zdravého rastu ekonomiky, vyváženého rozvoja regiónov, vzdelanosti, účinnej spravodlivosti a tým aj celkovej perspektívy.
BRATISLAVA. Európania si v pondelok pripomínajú Deň Európy, ktorý je jedným zo symbolov Európskej únie a zdôrazňuje mier a jednotu v Európe.
Hlavný vyjednávač vstupu Slovenska do Európskej únie (EÚ) a v súčasnosti osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ pri tejto príležitosti pre agentúru SITA povedal, že „naša integrácia bola v plnom slova zmysle zavŕšením návratu do Európy, ktorý sa začal v novembri 1989 i naplnením vízie slovenskej hviezdičky na európskej vlajke.“
Pre Slovensko to bol podľa Figeľa veľmi náročný transformačný proces europeizácie.
Krajina prešla zmenami
Slovensko si podľa neho za posledných 15 rokov prešlo výraznými zmenami, keďže aj vďaka čerpaniu eurofondov výrazne opekneli naše mestá a obce, pribudli diaľničné úseky, nové vlakové súpravy, čističky, plynofikačné a kanalizačné siete.
„Priame zahraničné investície narástli z 1,2 miliardy eur na 48 miliárd eur. Výkonnosť ekonomiky vzrástla na 250 percent sily spred vstupu, priemerné mzdy na 260 percent, produktivita práce je trojnásobná a nezamestnanosť je pod piatimi percentami, kým pred vstupom presahovala 18 percent,“ vysvetľuje Figeľ.
Na druhej strane však podľa neho narastajú regionálne rozdiely medzi východom a západom Slovenska a prehlbujú sa problémy s fungovaním právneho štátu a vymožiteľnosťou práva na Slovensku.
V miere korupcie a kvalite vzdelávania patrí podľa Figeľa Slovensko k najhorším v EÚ.
„Toto si vyžaduje seriózne zmeny, pretože spravodlivosť je základom slobodnej a demokratickej krajiny. Náš najväčší potenciál tkvie vo vzdelaných a zodpovedných ľuďoch v rozvíjajúcich sa regiónoch,“ zdôrazňuje Figeľ.
Zmenami prešla aj Únia
Okrem Slovenska si podľa Figeľa zmenami prešla aj Európska únia. Za jednu z hlavných výziev, ktorým v súčasnosti čelí, považuje rast populizmu a extrémizmu.
Tento trend vníma ako reakciu na pomalú, respektíve neúčinnú politiku v boji proti problémom doby, ako sú terorizmus, ilegálna migrácia, ale aj korupcia či byrokracia. Ako príklad uvádza vývoj, ktorý v súvislosti s brexitom zachvátil Veľkú Britániu.
„Nekonsolidovaný odchod z EÚ môže spôsobiť ďalšiu polarizáciu v tejto krajine. Najhorším scenárom by bola Malá Británia a rozdelené Spojené kráľovstvo. Len samotný odchod z EÚ nevyrieši britské problémy,“ myslí si Figeľ.
Rozumná integrácia
Podľa neho preto potrebujeme EÚ, ktorá bude dobre zorganizovaným spoločenstvom efektívne slúžiacim zabezpečovaniu oprávnených záujmov členských štátov a ich občanov.
„Nie európsky superštát, ani administratívny moloch. Pokušenie exitu z EÚ je v čase krízy pre mnohých lákavé, ale nebezpečné. Rozumná integrácia je vzájomne výhodná práve v ťažších časoch. Májové eurovoľby preto prinesú buď nové odhodlanie a nádej, alebo prehĺbenie negatívnych trendov,“ zdôrazňuje Figeľ.
Dôležitú úlohu v tejto súvislosti podľa neho zohráva zodpovedná európska reprezentácia, ktorá pomôže riešiť medzinárodné výzvy i slovenské problémy.
„Také zastúpenie vzniká len pri správnom rozlišovaní kandidátov a strán a len pri aktívnej účasti vo voľbách. Mnohí okolo nás by túžili mať postavenie občanov Slovenska, napríklad Ukrajinci či obyvatelia krajín západného Balkánu,“ vysvetľuje Figeľ.
Účasť na posledných eurovoľbách považuje za zlú vizitku pre Slovensko, čo svedčí o nezáujme, neinformovanosti či ľahostajnosti.
V tejto súvislosti preto dúfa, že sa Slovensko čoskoro vzdiali od posledného miesta v miere účasti v eurovoľbách.
Oslava mieru a jednoty
Deň Európy je oslavou mieru a jednoty v Európe. V tento deň si pripomíname výročie prijatia historicky významnej Schumanovej deklarácie.
Bývalý francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman vo svojom prejave prednesenom v Paríži v 9. mája 1950 navrhol novú podobu politickej spolupráce v Európe, ktorá by zabránila vojnám medzi európskymi národmi.
Jeho víziou bolo vytvorenie európskej inštitúcie, ktorej úlohou by bolo riadenie spoločného trhu s uhlím a oceľou. Zmluva, ktorá viedla k vytvoreniu takéhoto orgánu, bola podpísaná o rok neskôr.
Návrh Roberta Schumana sa považuje za začiatok budovania spoločenstva krajín, ktoré dnes nazývame Európskou úniou. Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať v EÚ 23. až 26. mája, na Slovensku budú 25. mája. Slováci si môžu vyberať z 31 kandidujúcich politických strán a hnutí.
Voliť budeme 14 poslancov, pričom štrnásty poslanec nastúpi až v prípade zrealizovania brexitu.
V minulých eurovoľbách bola na Slovensku volebná účasť 13 percent, účasť mladých ľudí len šesť percent.
Za posledných 15 rokov sa výrazne zmenilo Slovensko i Európska únia. Naša integrácia bola v plnom slova zmysle zavŕšením “návratu do Európy”, ktorý sa začal v Novembri ´89 i naplnením vízie “slovenskej hviezdičky” na európskej vlajke. Bol som pri tom osobne veľmi blízko ako hlavný vyjednávač pre vstup Slovenska do EÚ a následne ako prvý eurokomisár za Slovensko. Bol to veľmi náročný, transformačný proces europeizácie Slovenska. Bola výrazne zmenená Ústava, vznikli nové inštitúcie, napríklad pre verejné obstarávanie, pre priame platby poľnohospodárom. Aj vďaka čerpaniu eurofondov výrazne opekneli naše mestá a obce, pribudli diaľničné úseky, nové vlakové súpravy, početné čističky, plynofikačné a kanalizačné siete. Priame zahraničné investície narástli z 1,2 mld eur na objem 48 mld. Eur. Výkonnosť ekonomiky vzrástla na 250% sily spred vstupu, priemerné mzdy na 260%, produktivita práce je trojnásobná a nezamestnanosť je pod 5%, kým pred vstupom presahovala 18%.
Na druhej strane narastajú regionálne rozdiely medzi východom a západom Slovenska. Pretrvávajú, ba prehĺbili sa naše problémy s fungovaním právneho štátu a vymožiteľnosťou práva. V miere korupcie a kvalite vzdelávania patrí Slovensko k najhorším v EÚ. Toto si vyžaduje seriózne zmeny. Spravodlivosť – to je základ slobodnej a demokratickej krajiny. A náš najväčší potenciál – to sú vzdelaní a zodpovední ľudia v rozvíjajúcich sa regiónoch. Rast populizmu a extrémizmu je náhradou a reakciou na pomalú alebo neúčinnú politiku v boji proti problémom doby – zvlášť korupcii a byrokracii. Sociálne balíčky sú len náplasťami, my potrebujeme ozdravujúce zmeny. Ale extrémizmus, ani populistické kroky zlepšenie neprinesú. Pozrime sa na brexit, aký nepredvítateľný vývoj zachvátil Britániu. No len samotný odchod z EÚ nevyrieši britské problémy. Rozkývaná je však aj situácia v Taliansku, a Macronovo Francúzsko horí. To sú veľké štáty a ekonomiky G7! Európske krajiny potrebujú rozumné reformy a zodpovednú politiku. Platí to aj o Únii a Bruseli. Potrebujeme EÚ, ktorá bude dobre zorganizovaným spoločenstvom efektívne slúžiacim pre zabezpečovanie oprávnenych záujmov členských štátov a ich občanov. Nie európsky superštát, ani administratívny moloch. Pokušenie exitu z EÚ je v čase krízy pre mnohých lákavé, ale nebezpečné. Rozumná integrácia je vzájomne výhodná práve v ťažších časoch. Májové eurovoľby buď prinesú nové odhodlanie a nádej alebo prehĺbenie negatívnych trendov.
Potrebujeme zodpovednú európsku reprezentáciu, ktorá pomôže riešiť medzinárodné výzvy i slovenské problémy. Také zastúpenie vzniká len pri správnom rozlišovaní kandidátov a strán a len pri aktívnej účasti vo voľbách. 87% nezúčastnených pri ostatných eurovoľbách bolo zlou vizitkou pre Slovensko. Svedčilo to o nezáujme, neinformovanosti či ľahostajnosti. Demokracia sa opiera o väčšinu. Podobne, aj európska integrácia sa dá dlhodobo a konštruktívne rozvíjať len pri aktívnej účasti väčšiny občanov. Mnohí okolo nás by túžili mať postavenie občanov Slovenska, napríklad Ukrajinci či obyvatelia západného Balkánu. Pevne dúfam, že sa Slovensko čoskoro vzdiali z posledného miesta v miere účasti v eurovoľbách.
Pomáham veriacim v Nigérii, Rusku, kde sa dá, hovorí pre ParlamentnéListy.sk o svojej práci osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ Ján Figeľ. Podľa neho bol nedávny terorizmus na Srí Lanke útokom na existenciu tamojšieho kresťanského spoločenstva. Až 80 percent nábožensky prenasledovaných vo svete sú kresťania, dodáva.
Ján Figeľ s pápežom Františkom v Ríme v auguste 2018
Začiatkom roka sa na základe správy jedného z poľských europoslancov o tom, že Únia nerobí dosť pre ochranu náboženskej slobody, posilnili vaše kompetencie. V čom vám to pomohlo?
V januári prijal Európsky parlament iniciatívnu správu s rezolúciou o mandáte Osobitného vyslanca a o usmerneniach EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery. Podporila ju rozsiahla väčšina – 576 europoslancov.
Spravodajcom bol Andrzej Grzyb. Znamená vyjadrenie dôvery a podpory pre budúce obdobie v EÚ, aby sa v tejto agende pokračovalo a aby dostala od Komisie adekvátnu personálnu a rozpočtovú podporu.
Môj súčasný mandát sa obnovoval každoročne od mája 2016 a s Junckerovou Komisiou končí. EP dal jasný a pozitívny odkaz, ale až pre povolebné obdobie a inštitúcie.
Som rád, že som za tri roky pri veľmi obmedzených možnostiach dosiahol takúto dôležitú podporu. Dá sa na nej stavať v ďalšom období po voľbách. EÚ by sa mala tejto agende venovať systematicky a s väčším dôrazom.
Ja som začínal túto novú agendu z nuly.
Čiže cítite aj väčšiu váhu svojej pozície?
Cítim hlavne osobnú dôveru a politické uznanie dôležitosti pomáhať komunitám a osobám prenasledovaným pre ich vieru alebo presvedčenie a šancu systematicky podporovať náboženskú slobodu zo strany EÚ.
Vo vyše 60-ročnej Únii je to nóvum, ktoré nie je ľahké etablovať, keďže má aj svojich odporcov. Považujem to ako Slovák za osobitný prínos Slovenska pre tvár a budúcnosť EÚ.
Naše nedávne dejiny zápasu s komunizmom potvrdzujú zásadnú dôležitosť náboženskej slobody pre občianske a politické práva, pre demokraciu a spravodlivosť. Deň nášho zápasu za ľudské práva je 25. marec.
Pripomína nám Sviečkovú manifestáciu z roku 1988.
S akými situáciami sa na vás obracia verejnosť?
Sú to veľmi rozmanité problémy. V týchto dňoch som dostal úpenlivý mail z Nigérie s prosbou o pomoc pre kresťanov, ktorí sú stále viac atakovaní teroristami. Ľudia a organizácie sa na mňa obracajú hlavne pri pracovných cestách vo svete.
Napríklad Svedkovia Jehovovi sú vo väzniciach v Rusku, kde ich vroku 2017 zakázali, alebo v Kórei, kde odmietajú povinnú vojenskú službu a nemajú možnosť vykonať civilnú službu.
Najčastejšie ide o diskrimináciu na báze náboženstva. Ale prenasledovaní bývajú aj neveriaci. Ateizmus sa trestá smrťou v 13 štátoch sveta. V Sudáne som riešil prípad kresťanského aktivistu Petra Jaška a jeho spolupracovníkov.
Na snímke Ján Figeľ a predseda Najvyššieho súdu Sudánu Heider Dafalla v marci 2017.
Odsúdili ho na doživotie. Podarilo sa ho oslobodiť aj jeho spoluväzňov. Podobne som sa angažoval pri uväznení obhajcu ľudských práv Ibrahima Mudawiho a jeho spolupracovníkov. Tiež sú na slobode.
Zaoberám sa situáciou Aasie Bibi v Pakistane, ktorú odsúdili na trest smrti za údajné rúhanie. Po deviatich rokoch ju zbavili viny a potrebuje sa dostať do zahraničia, lebo doma už nie je v bezpečí.
Veľká časť pozvaní sa týka medzináboženského dialógu a prekonávania konfliktov – napríklad v Indii, Malajzii, Iraku, Libanone, Egypte, Bosne. Stále viac sa však obracajú ľudia aj pre obmedzovanie náboženskej slobody v Európskej únii.
V poslednom roku sú to napríklad Židia, ktorým v Belgicku zakázali zabíjanie zvierat na báze obradu pre kóšer jedlo a ktorým hrozí zákaz chlapčenskej obriezky v Dánsku, ako aj na Islande.
Minuloročná pražská konferencia Prenasledovanie kresťanov: Fakty a svedectvá 2018 ukázala, že v rámci potláčania slobôd sú kresťania najutláčanejším náboženstvom vo svete.
Podľa organizácie Open Doors je postihovaných zhruba štvrť miliardy.
V ktorých oblastiach je to najmarkantnejšie?
Niektoré zdroje uvádzajú, že kresťania reprezentujú až 80 % tých, ktorí čelia prenasledovaniu.
Najväčším ohrozením pre kresťanov je islamský fundamentalizmus, ktorý je oporou militantných hnutí na Blízkom východe, v subsaharskej Afrike, v juhovýchodnej Ázii. Ten bol príčinou aj krvavého veľkonočného masakru na Srí Lanke.
V Indii je hrozbou ultranacionalizmus, ktorý spája hinduizmus so štátnou mocou. Pribúdajú tu prípady lynčovania kresťanov či moslimov. Viera je potieraná v totalitných režimoch.
Najhoršia je situácia v Severnej Kórei, ktorá si v názve hovorí, že je ľudová a demokratická. Aj u nás bolo najtvrdšie prenasledovanie pre vieru v období ľudovodemokratickej ČSR.
Situácia kresťanov vo svete je úplne iná ako v Európskej únii. Do akej miery je Únia vôbec schopná v tejto veci niečo riešiť?
Únia je najväčším hospodárskym a obchodným blokom sveta. Náboženskú slobodu tu garantujú nielen ústavy štátov, ale aj Európsky dohovor o ľudských právach (1950) a Charta základných práv z roku 2000.
Na snímke Ján Figeľ na konferencii o medzináboženskom dialógu v Moskve v máji 2018.
Aj z hľadiska spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti pre každého je potrebné, aby sa EÚ tejto téme patrične venovala aj vo svete. Udržateľný rozvoj sa nedá dosiahnuť bez rešpektovania práva a spravodlivosti.
Preto je veľmi potrebné, aby ľudské práva vo všeobecnosti a zvlášť náboženská sloboda boli súčasťou vonkajších vzťahov EÚ. Potrebujeme ich posilňovať v zmluvách, programoch, projektoch a v dialógu so štátmi.
Na druhej strane je dôležité zapájať potenciál náboženských spoločenstiev do cieľov udržateľného rozvoja ako súčasť úsilia o mier, spravodlivosť a dôstojné podmienky života. Mnohí náboženskí lídri majú väčšiu autoritu a vplyv než politici.
Opakovane sme mohli vidieť úsilie pápeža Františka a veľkého imáma Al Ahzar o spoluprácu, ba bratstvo medzi katolíckymi a islamskými komunitami.
Pred pár týždňami nás šokovali útoky na kostoly a hotely na Srí Lanke. Išlo o útok na náboženskú slobodu?
To bol ten najhorší prejav zla – išlo o útok na životy a existenciu kresťanského spoločenstva na Srí Lanke. To je jeden z najmasovejších teroristických útokov islamistov na nevinné civilné obyvateľstvo. Cieľom boli kresťania a turisti.
Títo reprezentujú v očiach fanatikov a radikálov Západ, ktorého kultúru, náboženstvo alebo politiku nenávidia.
Takýchto útokov vo svete pribúda, robíte si v tejto súvislosti napríklad analýzy, ako to môže vyzerať o 50 rokov?
Náboženská sloboda je základným kritériom pre dobre spravovanú spoločnosť, pre skutočný, integrálny rozvoj. Lebo mier, stabilita a rozvoj sú ovocím spravodlivosti.
Až tri štvrtiny svetovej populácie však žijú v krajinách s veľkými alebo veľmi veľkými obmedzeniami pre slobodu myslenia, svedomia alebo náboženstva. A trend sa zhoršuje. Preto potrebujeme zmenu klímy aj v tejto oblasti.
Na snímke Ján Figeľ S arcibiskupmi Wardom a Mirkisom z Erbilu a Kirkúku a potravinovou pomocou pre utečencov v severnom Iraku vo februári 2017.
To znamená zastaviť a zvrátiť tento negatívny trend. Nebude to ľahké.
Za nami je storočie genocíd, počnúc Arménskom cez holokaust, gulagy a masové hroby vo vojnovej Európe, Kambodžu, Bosnu, Rwandu až po Blízky východ.
Toto 21. storočie buď bude jeho pokračovaním, alebo bude lepším storočím, časom nádeje a ľudskejších pomerov vo svete. Je to aj náš záujem a povinnosť, aby ľudskosť prevládla.
EÚ sa musí viac angažovať pre spravodlivosť a zodpovedný rozvoj vo svete.
Aké ste mali pri sledovaní správ o tragédii pocity z toho, či raz dôjde k náboženskej slobode a rešpektu všetkých náboženstiev?
Každá vražda je zradou ľudskosti. Masové vraždenie je jej principiálnym popretím. Ťažko si predstaviť rozsah takejto tragédie konkrétnych obetí a ich rodín a blízkych. Poznačí to celú spoločnosť.
Napriek týmto tragédiám, ba práve kvôli nim, sa nikdy nesmieme vzdávať v zápase o spravodlivosť. Násilný extrémizmus je zneužitím náboženstva pre mocenské alebo politické ciele. ISIS je nepriateľom islamu, aj keď ho zdanlivo hlása.
Na snímke z decembra 2017 Ján Figeľ (prvý sprava) počas diskusie o ľudských právach v pakistanskom Islamabáde.
Boh nepotrebuje obranu od nikoho, on je všemohúci. Obranu potrebujú najslabší, bezbranní, nevinní. To je úlohou každého z nás. To je tiež úlohou pre zodpovednú štátnu moc.
A vtedy bude viac rešpektovaná dôstojnosť každého človeka, ktorej vyjadrením je sloboda a rovnosť.
Náboženská sloboda je dôležitá tak pre veriacich, ako aj neveriacich, týka sa každého.
Ide totiž o slobodu myslenia, svedomia a náboženstva vykonávanú individuálne alebo v spoločenstve s inými, súkromne alebo verejne, ako to definuje Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN v článku 18.
Prečo sa o útokoch na kresťanov nehovorí viac, iba v súvislosti s veľkými tragédiami?
Veľmi dobrá otázka! Jeden problém je v rovine morálnej – keď to mnohých ľudí ani nezaujíma, stačia im senzácie a vlastné záujmy. Druhý problém je nezáujem politikov a médií, ktoré sa týmto témam venujú len sporadicky či mimoriadne.
Spojencami zla sú tri veľmi vplyvné javy v každej spoločnosti: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Teda keď nás problémy núdznych a trpiacich nezaujímajú, keď o dianí vo svete ani nevieme a keď sa bojíme ozvať v prospech prenasledovaných.
Treba voči tomu povzbudzovať ľudí a viesť hlavne mladých k zodpovednosti a odvahe, napomáhať vzdelávaniu a výchove. Násilie a extrémizmus treba vytláčať z politiky a zo spoločnosti.
Ak budete mať ako médium záujem a priestor pre tieto témy, veľmi rád vám s tým pomôžem.
Prečo o tom nehovorí viac alebo otvorenejšie aj Únia?
Únia o tom začala hovoriť. A treba to zintenzívniť a preniesť do rôznych postojov a politík EÚ. Ja som prvým Osobitným vyslancom EÚ pre túto agendu.
V súčasnom Európskom parlamente pôsobila po prvýkrát Spoločná skupina pre náboženskú slobodu a toleranciu s 38 poslancami.
Európska diplomacia v roku 2013 prijala Usmernenia pre podporu náboženskej slobody pre EÚ a členské krajiny.
Začali sa robiť aj školenia diplomatov v tejto problematike, aby boli gramotní, znalí v problematike náboženskej slobody a rozmanitosti.
Dúfam, že nadchádzajúce voľby tieto inovácie potvrdia, lepšie ukotvia v systéme fungovania EÚ, aby tak priniesli viac pomoci prenasledovaným pre vieru alebo presvedčenie vo svete.
Ďalší problém majú kresťania s úbytkom veriacich. Dá sa s týmto trendom niečo robiť?
Ale viera nie je doménou svetskej moci a verejnej správy. Trendy sekularizácie súvisia s hodnotovou orientáciou spoločnosti, ktorá sa mení.
Ak sa matéria, zisk, úžitok, práva a slobody stávajú zmyslom života a ak sa oddelia od zmyslu pre zodpovednosť a povinnosti, stráca sa aj naša orientácia na dôstojnosť každej osoby, na večnosť či transcendentnosť bytia.
Obnova a prehlbovanie viery je doménou a výzvou hlavne pre náboženské spoločenstvá, cirkvi a rodiny. Štát má vytvárať priaznivé prostredie pre slobodu viery a presvedčenia.
To je základ pre spoločenskú názorovú pluralitu a zároveň pre občiansku rovnosť a spravodlivosť pre všetkých. Robert Schuman, otec zjednotenej Európy, často zdôrazňoval, že demokracia je spätá s kresťanstvom v čase a v priestore.
Jej podstata je evanjeliová, pretože jej hnacím motorom je láska. Bez zmyslu a schopnosti budovať ľudskú spolupatričnosť a garantovať rozumnú solidaritu sa rozpadne každé ľudské spoločenstvo, počnúc rodinou.
A v tom je veľká úloha pre kresťanov a pre obnovu viery v spoločnosti. Kresťanstvo je dôležité, lebo čo je autenticky kresťanské, je hlboko ľudské. Kresťanstvo je pilierom zjednotenej Európy, lebo má civilizačnú a integračnú silu.
Slovenská republika si pripomína 15. výročie vstupu do EÚ. Svoju náročnú úlohu pri tomto procese zohral aj vtedajší hlavný vyjednávač Slovenska pre vstupné rokovania do Únie Ján Figeľ, ktorý bol našim hosťom.
Náboženská sloboda je civilizačnou témou. Bola veľmi potieraná v 20. storočí, a je pod rastúcim tlakom aj v 21. storočí. V medzinárodnom práve je definovaná ako sloboda myslenia, svedomia, náboženstva. Reprezentuje základné ľudské právo, je súčasťou a základom dôstojnosti človeka.
Medzinárodné právo ju uznáva osobitne od roku 1948, kedy bola prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv. Článok 18 znie: “Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo obsahuje aj voľnosť zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako i slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru, sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním predpisov.”
Rovnako ju garantuje Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach (1966). Dohovor má 172 ratifikácií a šesť signatárskych štátov bez ratifikácie.
Tieto dva dokumenty spolu s Medzinárodným dohovorom o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach tvoria Listinu základných práv a slobôd. Táto bola ako celok začlenená do Ústavy ČSFR a následne aj do Ústavy SR.
Otvorenie ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi, 25. marec 2017
Okrem toho náboženskú slobodu chráni aj Európsky dohovor o ľudských právach (1950) v čl. 9, pričom najvyššou justičnou inštitúciou pre tieto práva je Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. V rámci Európskej únie bola prijatá Charta základných práv, ktorá o náboženskej slobode hovorí v čl. 22. Garantom zmluvného práva EÚ je Európsky súdny dvor v Luxemburgu.
Náboženská sloboda je lakmusový test všetkých ľudských práv. Je základom slobody a duchovného života človeka (na rozdiel od iných tvorov), ktorý nás inšpiruje veriť a vyznávať presvedčenie. Každá totalita sa usiluje ovládnuť myslenie, presvedčenie a správanie človeka, a tým aj jeho hodnotovú orientáciu a kultúru.
Právo versus realita
Náboženskú slobodu vo svete nerešpektuje alebo obmedzuje, popiera podľa Pew Research Center (USA) vyše polovica štátov. 79% populácie žije v krajinách, kde sú veľké alebo veľmi veľké prekážky pre náboženskú slobodu. Patria sem totiž aj najľudnatejšie krajiny ako Čína, India, Pakistan a Nigéria.
A čo je rovnako zlé, trend je negatívny – náboženskej slobody ubúda. Formy perzekúcie alebo diskriminácie sú mnohoraké:
– Konflikty s náboženským pozadím v rámci štátu alebo medzi štátmi – Vých. Timor, Nigéria;
– Mocenské obmedzovanie náboženskej slobody zo strany vlády – Čína, Vietnam;
– Sociálne nepriateľstvo a násilie – Pakistan, India;
– Neštátni, teroristickí aktéri – Al Kajda, Taliban, ISIS, Boko Haram, Al Shabab.
Zákony proti blasfémii čiže rúhaniu sú uplatňované vo vyše 70 štátoch sveta. Zákony proti konverzii platia v 22 štátoch. A ateizmus sa postihuje hrdelným trestom v 13 krajinách.
V koranickej škole v Ouagadogou, Burkina Faso, október 2018
EÚ a podpora náboženskej slobody
Európska únia je mierový projekt, ktorý má svoj začiatok v roku 1950, keď bolo vytvorené prvé Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ. Neskoršie, v roku 1957 Rímske zmluvy vytvorili Európske hospodárske spoločenstvo a Euratom. Až po vyše 60 rokoch – v roku 2016 – však prichádza explicitné poverenie pre podporu náboženskej slobody. Prečo?
Príčinou je genocída kresťanov, jezídov a iných menšín zo strany organizácie tzv. Islamského štátu ISIS v Iraku a v Sýrii, ktorá začala v lete 2014. Následne vypukla utečenecká a migračná kríza, ktorá zasiahla náš kontinent. Európsky parlament prijal ostrú a jednoznačnú rezolúciu proti tejto genocíde vo februári 2016. Okrem iného v nej požaduje vytvoriť stály post Osobitného predstaviteľa EÚ pre náboženskú slobodu vo svete.
Keď sa na mňa obrátil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, prijal som túto výzvu. Prijal som úlohu prvého Osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Mojou úlohou je napomáhať tejto dôležitej slobode cez medzinárodnú spoluprácu a rozvoj. S malým podporným tímom diplomatov navrhujem programy, projekty a dohody pre túto oblasť. Keďže ide o externú agendu EÚ, spolupracujem s Komisiou, EEAS, EP, členskými štátmi, mimovládnymi organizáciami, cirkvami a náboženskými spoločenstvami. Projekty z tejto oblasti môžu čerpať prostriedky z finančného nástroja EIDHR (European Instrument for Democracy and Human Rights), ktorý má rozpočet 1,4 mld. eur na sedem rokov. V r. 2017 sme vytvorili novú sekciu pre médiá v rámci Lorenzo Natali Media Prize za podporu udržateľného rozvoja. Po prvýkrát boli ocenení novinári píšuci o náboženskej slobode a medzináboženskom dialógu.
V rámci internej činnosti som prizývaný na rokovania v rámci dialógu s cirkvami, náboženskými spoločenstvami, filozofickými a nekonfesionálnymi organizáciami podľa čl. 17 Zmluvy o fungovaní EÚ. Za prioritné regióny svojej angažovanosti považujem Blízky východ, subsaharskú Afriku, južnú a juhovýchodnú Áziu.
Na Blízkom východe som vykonal pracovné cesty do Iraku, Jordánska, Libanonu, Sudánu, Maroka, SAE, Bahrajnu a Egypta. Blízky východ – to je geopolitické centrum sveta. Tu sa spájajú tri kontinenty a tu je kolíska troch veľkých monoteistických náboženstiev.
Spolupracujem s charitatívnymi, humanitárnymi a ľudskoprávnymi organizáciami ako sú CSW, Brot für die Welt, katolícka Caritas, evanjelická Diakonia, Open Doors, Sant´ Egidio, CitizenGo, EPRID a ďalšími. Za jednu z najprofesionálnejších považujem celosvetovú sieť pápežskej nadácie ACN. Som veľmi rád, že od marca 2017 má pod názvom ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi svoju kanceláriu aj na Slovensku. Rád by som vyslovil svoje uznanie za dobrý rozbeh a konštruktívnu prácu nielen tejto kancelárie, ale celej organizácie, zvlášť v krajinách konfliktov.
S provinciálnou predstavenou Misijnej kongregácie Služobníc Ducha Svätého sr. Luciou Annou Slušnou na otvorení kancelárie ACN v Bratislave, marec 2017.
Dôležitosť náboženskej slobody pre všetkých
Prečo si fenomén náboženskej slobody zaslúži osobitnú pozornosť? Lebo tu ide o nielen individuálne ľudské právo, ale aj o kolektívne. Ide tu o spoločenstvá, o prirodzené komunity (rodina, cirkev, národ). Ja nie som vyslancom len pre ochranu kresťanov, ale pre všetkých – veriacich i neveriacich.
Najviac prenasledovaní v pomerných aj absolútnych počtoch sú kresťania. John Allen v knihe Globálna vojna proti kresťanom uvádza počet 100 000 kresťanov zabitých ročne pre svoju vieru (11 každú hodinu). ACN správa uvádza 200 miliónov prenasledovaných a 350 miliónov diskriminovaných. Organizácia Open Doors hovorí o 215 miliónoch prenasledovaných kresťanov vo svete. Dôsledky sú varovné. Napríklad v Iraku po ťažkých rokoch vojny, chaosu a genocídy zostala len sedmina z pôvodného počtu kresťanov. Formy prenasledovania sú rozmanité: zastrašovanie, diskriminácia, znásilňovanie, lynčovanie, väznenie, mučenie, popravy…
Nielen kresťania sú však prenasledovaní. V dnešnom svete na mnohých územiach trpia Židia, šíti, rohingovia, ahmádijci, bahájci, budhisti, hinduisti, svedkovia Jehovovi, Ujguri, príslušníci Falun Gong a ďalší. Na druhej strane sú v mnohých štátoch atakovaní neveriaci, blogeri, humanisti, väzni svedomia. Vo všeobecnosti platí, že kde je prenasledovaná jedna náboženská menšina, podobný osud čaká aj iné menšiny.
Ku kresťanom, ktorí sú najviac prenasledovaným náboženstvom, by som rád uviedol dve poznámky:
Kresťanov je vo svete najviac (2.3 mld);
Krajiny s kresťanskou väčšinou obyvateľstva majú najviac svetovej moci. Aj preto a pre mnohé jednostranné nerozumné kroky západných vlád sú kresťania v Oriente považovaní za agentov a spojencov “kresťanského” Západu.
Západné štáty nesú zodpovednosť za mnohé neoprávnené invázie, za dominanciu a zároveň chudobu v mnohých regiónoch, za kolonializmus či neokolonializmus vo svete. Miera zodpovednosti je daná mierou vplyvu. Ak my zabudneme a opustíme núdznych vo svete, zopakujeme historické zlyhania a chyby.
Na zhromaždení sufijských moslimov v Chartúme, v Sudáne, marec 2017
Storočie genocíd
Genocída – to je zločin zločinov. Bola definovaná po II. svetovej vojne. V roku 1948 bola prijatý aj Medzinárodný dohovor proti genocíde. Medzinárodné spoločenstvo sa zaviazalo “Nikdy viac!” genocída ako bol holokaust a jeho predchodcovia. Nikdy? Realita je však “znovu, a znovu, a znovu”…
Masové vyvražďovanie Arménov a Asýrčanov Osmanskou ríšou z rokov 1915-16 uznal za genocídu nemecký Bundestag až v roku 2016, teda po sto rokoch! Neľudskými a likvidačnými boli nielen nacistické koncentračné tábory, ale aj sovietske gulagy. Nesmieme zabudnúť na genocídy v Kambodži, Rwande, Bosne, na Blízkom východe. Vystrieda toto “storočie genocíd” storočie nádeje? Alebo to bude storočie kontinuity, ako sa hovorí “bussines as usual”?
To závisí od toho, čo vo svete aj u nás prevládne. Zlu sa vo svete darí hlavne preto, lebo má silných a všade prítomných spojencov. Sú to traja súrodenci zla: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Sú v nás a medzi nami, keď nám je jedno, čo sa deje vo svete, keď nepoznáme a nehľadáme pravdu, keď sa bojíme ozvať alebo niečo urobiť pre spravodlivosť.
Preto potrebujeme dvíhať povedomie a informovanosť o dôležitosti náboženskej slobody pre všetkých, úcty k ľudskej dôstojnosti každej osoby. Potrebujeme prebúdzať svedomia k ľudskosti a zodpovednej solidarite. Cesta z každej krízy vedie cez zdravý rozum a živé svedomie.
Kardinál John Onayekan v Abuji, Nigeria, máj 2018
Moje poverenie ako prvého osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu v histórii EÚ je ovocím martýrov. Stretnutie pápeža Františka a moskovského patriarchu v roku 2016 po prvýkrát v histórii je tiež ovocie martýrov. Sme pozývaní násilím a utrpením vo svete k angažovanosti, edukácii a odvahe. Rozumná solidarita sa vyplatí. Ak nie sme ochotní ju preventívne poskytnúť, budeme prežívať dôsledky aj tak! Aj preto nadobudla utečenecká a migračná kríza veľké rozmery.
Sloboda je vzácny dar. Pozýva nás k zodpovednosti za ňu, za jej obsah, zmysel, naplnenie. Zodpovedná sloboda – to je zrelá odpoveď. Naša zodpovednosť sa nekončí plotom dvora, ani na hraniciach Slovenska. Či bude svet v 21. storočí lepším ako v predchádzajúcom, závisí aj od nás. Je aj v našom záujme, aby lepším bol. Svet bude lepším, ak bude medzi nami viac ľudskosti a solidarity.
Trpia podobne ako Ukrižovaný. Ako im môžeme pomôcť? 19. 04. 2019 Hostia: Ján Figeľ, osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ; Martin Dilong, právnik Moderuje: Ján Heriban
„Aj dnes sú tu mnohí mučeníci, mnohí prenasledovaní pre lásku ku Kristovi.“ To sú slová pápež Františka, podľa ktorého má prenasledovanie rôznu podobu. Kde vo svete sú veriaci prenasledovaní? Prečo a ako sa to prejavuje? Ako by sa mali kresťania aj u nás stavať voči prenasledovaniu a mučeniu?
Hostia:
Ján Figeľ, osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete
Tibor Macák, redaktor zahraničného spravodajstva RTVS
Prečo ste sa rozhodli kandidovať do Európskeho parlamentu?
Chcem v európskych voľbách ešte viac zviditeľniť a zdôrazniť dôležitosť náboženskej slobody pre budúcnosť Európy a sveta. Ide o slobodu myslenia, svedomia, viery alebo presvedčenia, teda o základný civilizačný princíp. Ak oň nedbáme, dôsledkom je neznášanlivosť, diskriminácia, ba prenasledovanie menšín. Práve genocída kresťanov, jezídov a iných komunít na Blízkom východe zo strany ISIS prebudila EÚ k ochrane náboženskej slobody, k čomu som bol v máji 2016 pozvaný ako prvý Osobitný vyslanec EÚ. Môj mandát sa končí. Eurovoľby rozhodnú o tom, čo a ako ďalej v tejto oblasti. Teda či sa z toho stane permanentná agenda s primeranou inštitucionálnou podporou alebo to skončí.
S deťmi z chudobných rodín v koranickej škole v Ouagadogou, Burkina Faso (október 2018)
Čomu ste sa venovali posledné roky?
Pracoval som na agende náboženskej slobody vo svete s cieľom, aby sme pomáhali konkrétnym prenasledovaným osobám a komunitám. Ako občan Slovenska tak formujem novú politiku EÚ a reprezentujem jej tvár vo svete. Za tri roky sa mi podarilo pomôcť mnohým utláčaným veriacim po celom svete a získať medzinárodnú podporu. Pomohol som pri oslobodení dvoch skupín väzňov svedomia v Sudáne (jednu viedol český aktivista Petr Jašek, druhú sudánsky obhajca ľudských práv Ibrahim Mudawi). Pričinil som sa o prepustenie na smrť odsúdenej kresťanskej ženy-matky Aasie Bibi v Pakistane a ďalších väzňov. Napomáhame zmiereniu a medzináboženskému dialógu vo viacerých krajinách konfliktov. Aj tým sa znižuje počet utečencov a migrantov do Európy. EÚ má byť bezpečným priestorom so spoľahlivou ochranou vonkajších hraníc, ale aj šíriteľom ľudskosti vo svete. Rozumná solidarita sa oplatí. Som rád, že moju prácu a mandát ocenilo v januári 576 poslancov EP. Táto činnosť získala aj medzinárodnú odozvu: Maďarsko, Poľsko, Dánsko, Veľká Británia, Nemecko a Litva tiež vytvorili podobné úrady. Spolu obhajujeme náboženskú slobodu. Veľkonočný masaker kresťanov a turistov na Srí Lanke znovu potvrdzuje, aká urgentná je ochrana náboženskej slobody, pokoja a spravodlivosti.
Takže máte aj konkrétny cieľ spojený s Vašou kandidatúrou?
Mojím cieľom je, aby EÚ trvalo a účinne podporovala náboženskú slobodu, aby pomáhala pri ochrane a návrate kresťanov do ich domovov na Blízkom východe, aby presadzovala rešpektovanie základných ľudských práv v rámci rozvojovej pomoci a obchodno-ekonomických vzťahov.
Vždy som usiloval o modernizáciu a dynamický rozvoj Slovenska a o efektívne nakladanie s verejnými financiami. Preto aj teraz sa s pomocou občanov chcem usilovať o zodpovednú Európu a spravodlivé Slovensko.
Čakali ste, že Alojz Hlina, ktorý vás vystriedal na predsedníckej stoličke, príde s touto ponukou?
Bolo to pre mňa prekvapenie. Vyžiadal som si týždeň na rozmýšľanie. Rozhodol som sa po konzultácii s rodinou a niektorými priateľmi. Medzi nich patrí aj Manfred Weber, líder EĽS vo voľbách, ktorý náboženskú slobodu považuje za jednu z programových priorít. Chcem k úspechu takéhoto programu prispieť aj osobne. Kandidatúrou som sa tiež rozhodol podporiť KDH v období, keď ho iní opúšťajú. Je to hnutie Novembra ‘89, ktoré som pomáhal spolu s mnohými priateľmi pri páde komunizmu zakladať.
Na kandidátke sa nachádzate na 14-tom, teda poslednom mieste. Počítate s tým, že by ste mohli všetkých ostatných na kandidátke prekrúžkovať?
Podmienil som svoj súhlas posledným miestom na listine. A podobná bola aj predstava vedenia KDH. Posledné miesto je výrazom pokory, odvahy i námahy. Ako voľakedy, chcem začať zdola. Moderné autá majú spravidla motor a náhon vpredu. Ja chcem pomáhať ako motor vzadu. Európa sa nachádza v ťažkom období, v zložitých podmienkach. Zadný náhon v ťažkom teréne je nevyhnutný.
Bol som pri zápase o európsku orientáciu a integráciu Slovenska, zostavoval som Prístupovú zmluvu SR do EÚ, viedol som prvú skupinu slovenských poslancov – pozorovateľov v EP, reprezentoval som Slovensko v Komisii i v Konvente o budúcnosti EÚ. Ak moje skúsenosti, poznanie a výsledky ľudia ocenia svojou podporou a budem zvolený, určite to využijem pre vplyvnejšie postoje Slovenska pri formovaní spoločnej agendy a politiky EÚ.
Čo bude vašou agendou, pokiaľ by ste dostali mandát byť poslancom Európskeho parlamentu?
V EP chcem využiť skúsenosti z rôznych funkcií – štátneho tajomníka našej diplomacie a hlavného vyjednávača pre vstup SR do EÚ, prvého slovenského eurokomisára pre oblasť vzdelávania, odbornej prípravy, kultúry, mládeže, športu, občianskej spoločnosti a viacjazyčnosti, ministra vlády zodpovedného za dopravu, telekomunikácie, poštu, výstavbu, regionálny rozvoj, cestovný ruch a centrálnu koordináciu eurofondov a podpredsedu NR SR. Odštartoval som univerzitný program Erasmus Mundus, ktorý sa stal najvýznamnejším vo svete vzdelávania. Zakladal som Európsky inovačný a technologický inštitút EIT, aby bola EÚ vedecky, výskumne, technologicky a hospodársky konkurencieschopnejšia. Zachránili sme Slovensku miliardy eur pri výstavbe diaľnic. Čas potvrdzuje dôležitosť novelizácie ústavy, v ktorej sme ukotvili ochranu manželstva ako zväzku medzi mužom a ženou. Je to základ prorodinnej politiky a hrádza proti rodovej ideológii.
Preto podporím prorodinné opatrenia, ktoré pomáhajú rodinám s deťmi a pamätajú na chorých a na seniorov. Zasadím sa za viac príležitostí pre mladých, aby nemuseli odchádzať do sveta. Slovensko musí zodpovedne využívať eurofondy pre dynamický rozvoj regiónov, vzdelania, vedy, kultúry, zdravotníctva, ekonomiky, pôdohospodárstva a infraštruktúry.
Budete schopný zhostiť sa tejto úlohy aj vzhľadom na zdravotné problémy?
V ostatných rokoch som prešiel naozaj náročnými skúškami. Nezlomilo ma to, ba naopak – dodalo mi to viac ľudského, duchovného i politického poznania. Navštívil som vyše 30 krajín na rôznych kontinentoch, včítane konfliktných území. Najnáročnejšie boli cesty a rokovania v Pakistane, Iraku, Nigérii, Sudáne, Egypte, Indii. Zvládol som ich a výsledky boli povzbudivé. To je zároveň praktická odpoveď na Vašu otázku. Kombinoval som zmysluplnú prácu a účinnú liečbu. Moje zdravotné výsledky sa výrazne zlepšili. S Božou pomocou sa dá v živote všetko zvládnuť.
Niekoľko rokov máte možnosť pozerať sa na slovenskú politiku s odstupom. Ako ju vnímate teraz, keď mnoho času trávite v zahraničí?
Úroveň slovenskej politiky upadla. Aj keď sme zachránili pre národ miliardy eur z PPP diaľničných kšeftov, mnohí voliči vo voľbach 2016 znovu uprednostnili korupčné praktiky a záujmy oligarchov. A zradcovia hodnotovej politiky tomuto smerovaniu krajiny pomohli. Ako dôsledok je u nás málo spravodlivosti a veľa korupcie, ktorú viac odhaľoval úkladne zavraždený novinár Ján Kuciak než štátne orgány. Treba to zmeniť. Slovensko potrebuje silnejšiu politickú alternatívu, ktorá si osvojí agendu spravodlivosti pre každého. Iba slušnosť očividne nestačí. Silné Slovensko – to je spravodlivý štát a solidárna spoločnosť. A kde je spravodlivosť, tam je aj prosperita. Chcem takémuto cieľu aktívne pomáhať – spájať podobne zmýšľajúcich politikov, odborníkov a ľudí dobrej vôle.
S predsedom Rady pre náboženské záležitosti (Awqaf) Dr. Al Kaabi, Abu Dhabi, apríl 2019.
Odovzdávanie Ceny Lorenza Nataliho počas Európskych dní rozvoja, jún 2017.
Stretnutie s tibetským Dalajlámom, september 2016.
S kardinálom Schönbornom a ministrom Kurzom vo Viedni – zhromaždenie na podporu prenasledovaných kresťanov v Egypte, máj 2017.
Manfred Weber, predseda a volebný líder EĽS, november 2018.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal Ján Figeľ.
