Ján Figeľ

Category: Language

  • Ján Figeľ o bezpečnosti a rozvoji v New Yorku

    Ján Figeľ o bezpečnosti a rozvoji v New Yorku

    Ján Figeľ a Adama Dieng.

    Osobitný vyslanec EÚ pre slobodu náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ sa v uplynulom týždni zúčastnil viacerých rokovaní a stretnutí v New Yorku, v súvislosti so zahájením tohtoročného zasadnutia Valného zhromaždenia OSN.

    Na úvod vystúpil ako záverečný rečník na konferencii organizovanej Medzinárodnou organizáciou Club de Madrid a Európskou komisiou na tému prepojenia bezpečnosti a rozvoja. CdM zhromažďuje vo svojich radoch bývalých prezidentov a premiérov z celého sveta. Ján Figeľ pri zhodnotení konferencie zdôraznil, že “kde niet mieru a bezpečnosti, niet ani rozvoja. A opačne, kde niet bezpečnosti, tam nebude ani rozvoj. Predpokladom k bezpečnému a udržateľnému rozvoju spoločnosti je však spravodlivosť a rešpektovanie dôstojnosti každého človeka. Aj totalitné režimy totiž obhajujú mier a pokrok, ale upierajú mnohým obyvateľom ich základné práva a slobody.”

    Ján Figeľ a Jehandir Khan.

    V čase zahájenia 72. Valného zhromaždenia organizácie a prípravy dôležitých rozhodnutí sa Ján Figeľ stretol aj významnými predstaviteľmi OSN. Prvým z nich bol Jehandir Khan, riaditeľ Úradu OSN na boj s terorizmom. Vyzval na posilnenie spolupráce krajín OSN v tejto oblasti nielen lepšou výmenou informácií a kordináciou spravodajských a bezpečnostných služieb, ale osobitne prácou s mládežou, podporou vzdelávania, kultúry dialógu a deradikalizácie mládeže cez jej participáciu a sociálne začleňovanie do apoločnosti V tejto línii sú v spolupráci s EÚ pripravované viaceré nové aktivity.

    Dôležité bolo rokovanie Jána Figeľa s námestníkom Generálneho tajomníka Adama Diengom, ktorý má na starosti agendu prevencie genocídy. Predstavitelia sa zhodli na vážnosti situácie na Blízkom východe, kde už tri roky prebieha krvavé prenasledovanie jezídov, kresťanov a ďalších náboženských komunít na územiach Iraku a Sýrie zo strany militantov ISIS. Svetové spoločenstvo sa nemôže prizerať tomuto vývoju, pretože diskredituje tým nielen svoje vlastné slová a závazky, ale aj dôveryhodnost a akcieschopnosť OSN. Osobitný vyslanec EÚ vyslovil presvedčenie, že dnes “je na nás všetkých zodpovednosť i príležitosť ukončiť storočie genocíd, ktoré začalo v čase 1. svetovej vojny v Arménsku, a napriek opakovaným sľubom Nikdy viac! a napriek dohovoru o prevencii genocídy, masy nevinných ľudí v priebehu uplynulých sto rokov sa opakovane stali obeťami hrozných zločinov proti ľudskosti, ba systematickej likvidácie.”

    Adama Dieng potvrdil, že BR OSN je pripravená schváliť rezolúciu, ktorou umožní vytvorenie medzinárodného expertného tímu na vyšetrenie vojnových zločinov spáchaných príslušníkmi ISIS na území Iraku. Rezolúcia vznikla na báze augustovej žiadosti Irackej vlády o takúto pomoc a vďaka následnému diplomatickému sprostredkovaniu Spojeného kráľovstva. Takéto rozhodnutie svet čakával už aspoň pred rokom. Ale je to signál nádeje pre prenasledovaných v Iraku a predpoklad pre zahájenie procesu uplatňovania zodpovednosti a spravodlivosti voči páchateľom vojnových zločinov, nielen z radov ISIS. Tím má zostaviť Generálny tajomník OSN Antonio Guteres z irackých sudcov a medzinárodných expertov na trestné právo, s mandátom na dva roky a s podporou OSN. Tím má podať BR OSN prvú správu o činnosti 90 dní po etablovaní a potom každých 180 dní. Jeho činnosť sa môže týkať aj zločinov spáchaných na území iných štátov, za predpokladu ich žiadosti a súhlasu BR OSN. Cieľom rezolúcie je pomôcť dostať zločincov pred iracké prípadne iné súdy.

    S A. Diengom sa J. Figeľ zhodol tiež na pozrebe odloženia referenda na severe Iraku, ktoré v týchto dňoch má rozhodovať o samostatnosti Kurdistanu. Dnes je dôležité definitívne poraziť ISIS nielen ako politickú a vojenskú štruktúru, ale aj ako ideológiu nadradenosti nenávisti. Mier a stabilita sú dôležité pre nastolenie práva a spravodlivosti, pre návrat utečencov osobitne z radov náboženských a etnických menšín. Irak a jeho obyvatelia nepotrebujú pokračujúci a prípadný nový vnútorný konflikt.

    Článok je dostupný tu: https://europskenoviny.sk/2017/09/25/jan-figel-o-bezpecnosti-rozvoji-v-new-yorku/

  • J. Figeľ: Spravodlivosť pre obete islamistov je dôležitá

    J. Figeľ: Spravodlivosť pre obete islamistov je dôležitá

    Bezpečnostná rada OSN schválila rezolúciu o vyšetrovaní vojnových zločinov v Iraku. Podľa osobitného vyslanca EÚ J. Figeľa je to dôležitý krok aj pre náboženské a etnické menšiny.

    Na snímke sú sprava Ján Figeľ a Adama Dieng.

    Bratislava/New York 23.septembra (Teraz.sk) – Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) schválila 21.septembra rezolúciu o vyšetrovaní vojnových zločinov Islamského štátu (IS) v Iraku. Nastolenie zodpovednosti a spravodlivosti je dôležité pre obete, náboženské a etnické menšiny a budúcnosť krajiny, informoval prostredníctvom sociálnej siete osobitný vyslanec EÚ pre slobodu náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ. Počas 72. Valného zhromaždenia OSN hovoril s námestníkom generálneho tajomníka OSN pre prevenciu genocídy Adamaom Diengom a riaditeľom Úradu OSN pre boj proti terorizmu Jehangirom Khanom. O pomalosti prístupu a konania BR OSN svedčí podľa J.Figeľa aj skutočnosť, že Irak už v máji 2016 ústne požiadal OSN o vytvorenie medzinárodného právneho mechanizmu, ktorý by pomohol postaviť zločincov IS pred spravodlivý súd. “Nič sa však v tomto smere, žiaľ, až doteraz neudialo,” skonštatoval. S námestníkom šéfa OSN sa zhodli na vážnosti situácie, pretože už tri roky sa deje krvavé prenasledovanie jezídov, kresťanov a ďalších náboženských komunít v Iraku a Sýrii zo strany militantov. “Svetové spoločenstvo sa nemôže prizerať tomuto procesu, pretože diskredituje tým nielen svoje vlastné slová a záväzky, ale aj dôveryhodnosť a akcieschopnosť OSN,” uviedol J.Figeľ pre Teraz.sk o stretnutí s námestníkom šéfa OSN. Figeľ je presvedčený, že je čas, zodpovednosť i príležitosť ukončiť storočie genocíd, ktoré začalo v čase 1. svetovej vojny v Arménsku zo strany Osmanskej ríše. Rezolúcia vznikla na základe augustovej žiadosti irackej vlády a vďaka diplomatickému sprostredkovaniu Veľkej Británie. “Takéto rozhodnutie svet očakával už aspoň pred rokom. Ale je to signál nádeje pre prenasledovaných v Iraku a začiatok procesu uplatňovania zodpovednosti a spravodlivosti voči páchateľom vojnových zločinov, nielen z radov IS. Tím má zostaviť generálny tajomník OSN Antonio Guterres z irackých sudcov a medzinárodných expertov na trestné právo, s mandátom na dva roky a s podporou OSN,” priblížil osobitný vyslanec EÚ pre slobodu náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ. Tím má podať BR OSN prvú správu o činnosti 90 dní po etablovaní a potom každých 180 dní. Jeho činnosť sa môže týkať aj zločinov spáchaných na území iných štátov, za predpokladu, že s tým súhlasia. Cieľom je pomôcť dostať zločincov pred iracké, prípadne iné súdy, doplnil. Irak nepotrebuje prípadný nový vnútorný konflikt S námestníkom A. Diengom sa zhodli na dôležitosti odloženia referenda na severe Iraku, ktoré má v týchto dňoch rozhodovať o samostatnosti Kurdistanu. Dnes je dôležité definitívne poraziť IS nielen ako politickú a vojenskú štruktúru, ale aj ako ideológiu nadradenosti nenávisti, zdôraznil J.Figeľ s tým, že mier a stabilita sú dôležité pre nastolenie práva a spravodlivosti, pre návrat utečencov osobitne z náboženských a etnických menšín. Irak a jeho obyvatelia nepotrebujú pokračujúci a prípadný nový vnútorný konflikt.

    Na snímke sú zľava Jehandir Khan a Ján Figeľ.

    Riaditeľ Úradu OSN na boj s terorizmom Jehandir Khan počas stretnutia s J. Figeľom hovoril o posilní spolupráce krajín OSN v tejto oblasti nielen výmenou informácií a koordináciou spravodajských a bezpečnostných služieb, ale osobitne prácou s mládežou, podporou vzdelávania, kultúry dialógu a deradikalizácie cez participáciu a sociálne začleňovanie mládeže. V tejto línii v spolupráci s EÚ sú pripravované viaceré aktivity.

    Článok je dostupný tu: http://www.teraz.sk/slovensko/j-figel-spravodlivost-pre-obete-is/282133-clanok.html

  • Campaigner: Religious freedom envoy must be permanent part of EU’s foreign policy team

    Campaigner: Religious freedom envoy must be permanent part of EU’s foreign policy team

    Jan Figel, the EU’s special envoy for religious freedom, meets Patriarch Gregory III. [European Commission]

    The EU appointed its first special envoy on religious freedom in May 2016. Jan Figel’s 12-month mandate has now been extended for another year and Sophia Kuby of the Alliance for Defending Freedom (ADF) explains why his role should be strengthened.

    Sophia Kuby serves as director of European Union advocacy for ADF International in Belgium.

    Kuby spoke to Benjamin Fox.

    How do you assess the progress so far of the Special Envoy post?

    We are very happy that this post was created. Given the rise of intolerance and persecution of religious minorities, the creation of the post was expedient and necessary. It is a major step forward for the EU Commission to acknowledge that religious freedom needs to be addressed more explicitly than just as part of general human rights policy.

    Traditionally the prevailing opinion has been that the EU institutions didn’t want to ‘single out’ religious freedom. It was and still is subsumed under the portfolio of the EU Special Representative for Human Rights.

    But with the blatant tragedy of religious persecution going on in the Middle East, a new awareness has arisen that the rest of the world cannot stand idly by. The Special Envoy has been called for in this context, namely when the European Parliament voted on a resolution that recognised the atrocities in the Middle East as genocide. The resolution got overwhelming support from across the political spectrum.

    It took the horrible issue of genocide in the Middle East to show that addressing human rights violations specifically based on religion is not a problem, but a call of the times we live in today.

    The creation of the Special Envoy was an important step forward, but it is not enough. It is a rather weak mandate that is not properly equipped with budget and institutional clout to fulfil a complex and important mission. Ideally, the post would be moved from the Commission (currently at the DG for development) to the External Action Service (EEAS).

    So you would want the Special Envoy’s role integrated as part of the EU’s foreign policy?

    That’s correct. The EEAS would be the best place for that mandate and the mandate itself needs to be institutionalised. The Special Envoy has got a remarkable amount coverage in the media and had some tangible successes such as freeing a Sudanese pastor and a Czech missionary imprisoned unjustly in Sudan.

    But beyond that, institutional working relationships need to be defined between the Special Envoy and the institutions, such as regular mandatory reporting on FoRB-related developments. His work needs to be integrated into the institutional set-up of the EU.

    What else would you propose to strengthen the mandate?

    Certainly, the mandate needs to be extended in breaths, depth and lengths. A one-year term is too short to pursue any strategic plan. It should be extended to a multi-year term.

    What should be the main task of such a position at the EEAS?

    The Council has issues EU Guidelines on freedom of religion or belief in 2013. These guidelines contain many good points on how the EU should tackle the topic in its foreign policy. Guiding and helping the EEAS and the Commission to implement the guidelines should be a primary focus of the mandate.

    The Commission and the EEAS themselves admit that there needs to be a better implementation of the guidelines. The challenge ahead is not to re-invent the wheel, but to effectively implement them with a horizontal approach in the EU foreign policy. In order to be able to do this, the Special Envoy needs more institutional weight and power, in other words, an institutional anchorage.

    It’s still largely symbolic then at the moment, without a clear institutional mandate?

    Yes, it’s largely symbolic but we shouldn’t underestimate its importance. The fact that this mandate has been created is significant.

    Could the Special Envoy ultimately be used to ensure that promoting religious freedom was almost a tool in EU trade talks and in terms of how it awards development aid?

    This is the direction it should go, yes. The EU has significant means to leverage religious freedom through trade and other agreements at a worldwide scale. It has a lot of money to give away and the EU is in an incredibly powerful position to make FoRB a condition for economic cooperation.

    The EU already does that. Countries are asked to do all sorts of things in order to have access to foreign aid so it’s not as if the EU gives away money without any strings attached. The question is: where is the focus?

    It has over 140 missions across the world on the ground and has an extensive diplomatic corps. An important question is whether the EU will develop the political will to actually use its power to promote religious freedom. It’s not a question of not being able to, it’s a question of having the political will to do it.

    So it’s really up to the EU whether it wants to use its power?

    Yes.

    Have there any recent developments towards beefing up the Special Envoy role?

    The first success is that the mandate has been renewed. I think that Mr Figel has created good alliances inside and outside the institutions. It is normal that it takes time to convince the various different players in the institutions of an institutionalised position on religious freedom. But it seems that things move in a good direction.

    I guess at the moment it is still a fairly low-profile, semi-official role.

    Yes, but what is quite remarkable is that the Special Envoy is perceived as the ‘face’ of the EU promoting freedom of religion or belief. He is often received at ambassador or ministerial level despite the fact that he is, technically speaking, a special advisor to the commissioner for development. That means that there is an expectation in the world that the EU has a face for religious freedom.

    The article is available here: https://www.euractiv.com/section/freedom-of-thought/interview/religious-freedom-envoy-must-be-permanent-part-of-eus-foreign-policy-team/

  • Národ, ktorý nekladie spravodlivosť na 1. miesto, na to doplatí

    Národ, ktorý nekladie spravodlivosť na 1. miesto, na to doplatí

    Expredseda KDH dodal, pred 25 rokmi a počas nich bola pre neho a pre KDH rozhodujúcim kritériom a cieľom politiky spravodlivosť.

    Foto: TASR/Michal Svítok

    Bratislava 13. augusta (TASR) – Prvému slovenskému eurokomisárovi a bývalému ministrovi dopravy Jánovi Figeľovi bolo nedávno diagnostikované zriedkavé rakovinové ochorenie kostnej drene. Potvrdil to dnes pre TASR. V poslednom mediálnom rozhovore pred začatím liečby sa pre TABLET.TV vyjadril k histórii 25 rokov slovenskej samostatnosti. Podľa neho podstatným kritériom pre vývoj a budúcnosť národa a štátu je presadzovanie spravodlivosti. Všetci 17 prítomní poslanci KDH 17. júla 1992 v Slovenskej národnej rade hlasovali proti prijatiu Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Podľa Figeľa to nebolo preto, že by mali problém so slovenskou zvrchovanosťou, ale preto, že nedôverovali Vladimírovi Mečiarovi, pod ktorého gesciou dokument vznikol. Aj dnes expredseda KDH považuje za vážny problém spravodlivosť. Podľa Figeľa “Robert Fico (Smer-SD) so silnou podporou voličov už desať rokov vládne a takmer dvadsať rokov obhajoval nezrušiteľnosť amnestií, čím napomáhal udržiavať prekážky pre výkon spravodlivosti a pre premlčanie niektorých zločinov”. “Národ, ktorý nekladie spravodlivosť na primárne miesto, bude doplácať na jej nedostatok”, dodal Figeľ v rozhovore pre TASR. Zároveň však ubezpečil a vyzval: “Dá sa to a má sa to zmeniť, pretože perspektíva Slovenska veľmi závisí od toho, či sa tu bude dariť spravodlivosti.” Rozdelenie Česko-Slovenska a existenciu samostatnej Slovenskej republiky považuje Figeľ za pozitívny príbeh a súčet. Slováci si podľa neho museli “nanovo a na vlastnom zadefinovať, na čom záleží – že chceme Slovensko, ale demokratické, európske, pluralitné a spravodlivé. Je to dôležité pre každého z nás, okrem oligarchov a niektorých držiteľov moci či ziskov”. Ako dodal, pred 25 rokmi a počas nich bola pre neho a pre KDH rozhodujúcim kritériom a cieľom politiky spravodlivosť. Takéto úsilie znamená podľa Figeľa zmýšľať viac generačne, dlhodobo a zároveň konať zodpovedne v každom čase a pozícii. Júlový rozhovor s Jánom Figeľom pre TABLET.TV, aj na tému spravodlivosti:

    Článok je dostupný tu: http://www.teraz.sk/slovensko/j-figel-narod-ktory-nekladie-sprav/275090-clanok.html

  • FIGEĽ: Podľa Klausa môže za rozpad Československa Kováč a Čarnogurský

    FIGEĽ: Podľa Klausa môže za rozpad Československa Kováč a Čarnogurský

    Deklarácia spúšťala proces, ktorý bol viac politický než právny. Vnímali sme ju ako akt moci, s ktorým prichádza slovenská vládna reprezentácia jednostranne, povedal v TABLET.TV J.Figeľ.

    Bratislava 24. júla (Teraz.sk) – Všetci sedemnásti prítomní poslanci KDH 17. júla 1992 v Slovenskej národnej rade hlasovali proti prijatiu Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Nebolo to preto, že by mali problém so slovenskou zvrchovanosťou, ale preto, že nedôverovali Vladimírovi Mečiarovi, pod ktorého gesciou dokument vznikol. V diskusii na TABLET.TV to povedal vtedajší poslanec, neskôr predseda KDH a dnes osobitný vyslanec Európskej únie pre náboženskú slobodu vo svete Ján Figeľ. „Deklarácia spúšťala proces, ktorý bol viac politický než právny. Vnímali sme ju ako akt moci, s ktorým prichádza slovenská vládna reprezentácia jednostranne a ktorý štartuje procesy, ktoré môžu byť veľmi zložité až škodlivé pre niektoré oprávnené národné záujmy Slovenska,“ povedal Figeľ. „Riziko línie Vladimíra Mečiara sme už vtedy interpretovali ako riziko izolácie, riziko straty demokracie alebo nárastu autokracie a zneužívania moci a riziko chudoby, ktoré sa neskôr prejavili ako dôsledok fenoménu divokej privatizácie,“ dodal.

    Hoci KDH už na svojom prvom ustanovujúcom sneme ústami svojho predsedu Jána Čarnogurského vyhlásilo, že Slovensko by malo mať v Európskej únii vlastnú hviezdičku, v roku 1992 presadzovalo zachovanie spoločného štátu s tým, že by bol postavený na štátnej zmluve dvoch zvrchovaných republík. Takýto mix konfederatívnych a federatívnych prvkov v tom čase neakceptoval ani Václav Klaus, ktorý s Vladimírom Mečiarom rokoval o štátoprávnom usporiadaní.

    Klaus a Mečiar „V Čechách boli aj takí, čo vnímali Slovensko ako príťaž. Václav Klaus mi raz v jednom rozhovore v roku 1996, ešte ako predseda ODS, bolo to stranícke stretnutie v Istanbule, tlmočil pohľad, že za rozpad federácie je zodpovedný Ján Čarnogurský a Michal Kováč,“ spomína Figeľ. „Čím chcel seba nechať v inom svetle, aj keď je pravda, že s Vladimírom Mečiarom sa nevedeli dohodnúť na žiadnom inom riešení, len rozchode,“ upozorňuje. KDH podľa neho navrhovalo prijať dočasnú ústavu a 28. októbra 1992 organizovať o budúcnosti federácie referendum. Aj v dôsledku odchodu časti členov do SKDH však vo voľbách v roku 1992 nezískalo dostatočný mandát na to, aby dokázalo túto víziu presadiť. „Náš postoj bol ponúkať alternatívu. Tou bola predstava, že chceme ísť do ďalšej fázy vzťahu s Čechmi pri vstupe do európskych štruktúr,“ tvrdí Figeľ. „Cesta dovtedy bola veľmi náročná, z hľadiska transformácie, prekonávania dedičstva komunizmu, vytvárania doslova novej politickej kultúry, medzinárodných vzťahov, eventuálneho delenia majetku, aby sme neťahali za kratší koniec, čo sa aj stalo… A aj otázka nástupníctva, nie len z hľadiska medzinárodného práva. Len spomeniem, ako to bolo v hokeji. Nebolo to férovo zvládnuté. Mali sme obavy o nepripravenosť slovenskej vládnej reprezentácie na to všetko, čo prichádza,“ vyhlásil. Hnutie však podľa neho rešpektovalo historický vývoj. „Keď Mečiar prijímal ústavu, mali sme výhrady, ale keď bola prijatá, rešpektovali sme ju. Vlastenec je ten, kto rešpektuje ústavu a nie ten, kto tancuje okolo ohňa,“ povedal s tým, že práve Vladimír Mečiar bol tým, kto nemal problém porušovať zákon. „Osobne som bol za KDH na rokovaní v decembri 1992 v Trenčianskych Tepliciach, kedy Vladimír Mečiar informoval predstaviteľov parlamentných strán o stave Slovenska krátko pred osamostatnením a boli to veľmi ťažké informácie,“ spomína Figeľ. „Rada KDH, to je druhý najvyšší orgán po sneme, vydala následne jednoznačnú a silnú deklaráciu, že bude Slovensko podporovať zo všetkých síl a bude rozlišovať medzi štátom a štátnou reprezentáciou,“ dodáva.

    Nálepkovanie a MKDH

    Čo sa týka hlasovania za Deklaráciu, podporilo ju vtedy 113 zo 147 prítomných poslancov, proti boli všetci prítomní poslanci za KDH. Zástupcovia maďarskej menšiny združení v MKDH sa rozdelili na dve časti, jedna bola proti a druhá, vrátane Bélu Bugára, sa zdržala hlasovania. Podľa Figeľa to mohla byť v prípade niektorých poslancov aj taktika, aby sa vyhli neskoršiemu nálepkovaniu, že boli proti zvrchovanosti. Iní mohli cítiť v blížiacej sa samostatnosti šancu zvýšiť politický vplyv maďarskej menšiny. „Pre niektorých Maďarov v tomto čase mohol tento dokument predstavovať výzvu a šancu na nový vplyv a nové definovanie postavenia Maďarov na Slovensku. Za Československa bolo relatívne stabilizované. Pätmiliónové Slovensko je pre niektorých slabší subjekt alebo partner než pätnásťmiliónové Československo,“ povedal Figeľ. „Následný vývoj potvrdil veľký tlak na revíziu povojnového usporiadania alebo aspoň niektorých záležitostí, spomeniem Benešove dekréty alebo spor o Gabčíkovo a teda hranicu a využitie diela,“ poznamenal. Na druhej strane, pod veľký tlak sa dostalo aj KDH za to, že nepodporovalo rozdelenie federácie. „Následné nálepkovanie bolo veľmi tupé a rozsiahle,“ poznamenal Figeľ.

    Otázka spravodlivosti

    Podľa neho však nebolo dôležité len to, aby sme sa čím skôr osamostatnili, ale aj to, aká bude nová Slovenská republika. „KDH bolo a je hnutím Novembra´89, pre ktoré nie len otázka štátnosti, ale aj demokracie, právneho štátu, spravodlivosti, vysporiadania sa s minulosťou, návratu do Európy, bola a aj je veľmi dôležitou,“ povedal Figeľ. V roku 1992 sa jeho hnutie podľa neho snažilo postaviť alternatívu k vládnutiu Vladimíra Mečiara a pre Slovensko bolo kľúčové, že táto alternatíva v roku 1998 zvíťazila. „Ak by nebola alternatíva, Slovensko skončí nie len v izolácii, ale aj vnútornom rozklade, ktorý by nás nadlho diskvalifikoval z procesov, ktorých sme dnes samozrejmou súčasťou,“ poznamenal Figeľ. „Ak by sme nestíhali integračný proces spolu s našimi susedmi, Čechmi, Maďarmi a Poliakmi, naozaj by sme ostali ako stredoeurópsky ostrov. V roku 1997 vznikla luxemburská skupina, v ktorej boli traja naši susedia, Slovinsko, Cyprus a Estónko. My sme tam neboli,“ dodáva. „Keby sme nevyužili ďalšiu šancu, ktorou bola v roku 1999 helsinská skupina, ďalšia prijatá bolo Bulharsko a Rumunsko. Ale my predsa nepatríme do balkánskeho priestoru,“ zdôraznil expredseda KDH. „Rozdelenie Slovenska je pozitívny príbeh,“ vyhlásil Figeľ. „Museli sme si nanovo a na vlastnom zadefinovať, na čom záleží. Slovensko áno, ale demokratické európske, pluralitné a spravodlivé. To sú hodnoty dôležité pre každého z nás, možno okrem nejakých oligarchov, ktorí sa zaoberajú len svojimi ziskami. Politik myslí na nasledujúce voľby, štátnik na budúce generácie. Štátnicky konať pred 25 rokmi znamenalo obhajovať spravodlivosť,“ uzavrel.

    Článok je dotupný tu: http://www.teraz.sk/publicistika/figel-klaus-ceskoslovenska-kovac-carnogu/271900-clanok.html

    Video rozhovoru je dostupné tu: http://www.dailymotion.com/video/x5ucgu9

  • Ján Figeľ v Budapešti o prenasledovaní pre náboženské presvedčenie v Nigérii

    Ján Figeľ v Budapešti o prenasledovaní pre náboženské presvedčenie v Nigérii

    Dňa 17. júla 2017 na pozvanie maďarskej vlády sa Ján Figeľ, osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ, sa zúčastnil rokovaní zameraných na situáciu prenasledovaných pre náboženské presvedčenie v subsaharskej Nigérii. Maďarská vláda pozvala na návštevu biskupa z najväčšej diecézy Maiduguri Mons. Olivera Dashe Doema.

    Ján Figeľ, Osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ rokuje o prenasledovaných pre náboženské presvedčenie so štátnym tajomníkom Maďarskej republiky pre prenasledovaných kresťanov Tamásom Törökom

    Ján Figeľ sa bilaterálne stretol a rokoval s biskupom Doemom. Diecéza, ktorú spravuje, má tri milióny obyvateľov. Pôsobilo tam veľmi silné teroristické hnutie Boko Haram, ktoré pri nástupe v r. 2009 zničilo 50 z 52 kresťanských kostolov. Našťastie, v poslednom obdobím sú bojovníci Boko Haram postupne vytláčaní z regiónu. Po rokoch však zanechali za sebou veľa utrpenia a škôd. Viac ako 150 000 ľudí je bez domova, okolo 5 000 vdov sa stará o 15 000 sirôt, ktorým zahynuli otcovia. Biskup Doeme sa snaží pomáhať zmierňovať toto utrpenie. S pomocou veriacich opravuje a stavia zbúrané školy, nemocnice, kostoly a pomáha ľudom bez domova nájsť prístrešie. Biskup Doeme konštatoval, že v Nigérii je veľká korupcia, ktorá spôsobuje, že rozvojová pomoc, ktorá ide cez vládne inštitúcie, často neskončí pri ľuďoch v núdzi. V tejto súvislosti apeloval, aby donori radšej dávali prostriedky rozvojovej a humanitárnej organizácii respektíve dôveryhodným autoritám a predstaviteľom miestnych komunít, ktorí žijú s bežnými ľuďmi a záleží im na zmierňovaní utrpenia a chudoby.

    Ján Figeľ v rozhovore s maďarským ministrom pre ľudské zdroje Zoltánom Balogom

    Ján Figeľ na stretnutí s biskupom Doemom vyjadril pripravenosť väčšej angažovanosti EÚ v Nigérii. V hlavnom meste Nigérie v Abuji je zastúpenie Delegácie EÚ. Ján Figeľ taktiež prisľúbil, že v tejto súvislosti bude kontaktovať aj slovenského ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka, aby aj Slovensko zvážilo vhodné formy pomoci pre ľudí v núdzi v tejto krajine. Ján Figeľ plánuje navštíviť Nigériu a hľadať možnosti pomoci prenasledovaným pre náboženské presvedčenie v krajine, ktorá má viac ako 187 milióna obyvateľov.

    Popis fotografie zľava: Ján Figeľ, nigérijský biskup Mons. Doem, minister Zoltán Balog

    Toho istého dňa, 17. júla 2017 na Katolíckej univerzite Petra Pazmáňa v Budapešti sa konalo verejné podujatie, v rámci ktorého odzneli vystúpenia maďarského ministra pre ľudské zdroje Zoltána Baloga a Jána Figeľa. S prednáškou o situácii prenasledovaných kresťanov v Nigérii vystúpil biskup Doeme.

    Po pravej ruke Ján Figeľa biskup Doem, nigérijský študent a nigérijský kňaz

    Ján Figeľ vo svojom príhovore poukázal na fakt, že v súčasnosti v 40% štátov sveta sú slobode svedomia kladené vážne alebo veľmi vážne prekážky. problémy, V týchto štátoch však žije viac ako 74% celkovej svetovej populácie. Ján Figeľ poukázal na fakt, že diskriminácia a prenasledovanie sa šíri aj preto, lebo má troch významných spojencov: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Ján Figeľ v Budapešti verejne vyzval na vytváranie aliancie a solidarity s prenasledovanými pre náboženské presvedčenie vo svete. „Nie je pravdou, že nemôžeme nič urobiť. Vytrvalou podporou spravodlivosti a spoločného dobra sa dá dosiahnuť veľa; naše storočie a svet môžu byť ľudskejším“, zdôraznil Ján Figeľ. Ako príklad uviedol pozitívne zmeny v Maroku, Jordánsku, postupnú porážku ISIS v Iraku a Sýrii a angažovanie sa ľudí za prepustenie českého humanitárneho pracovníka Petra Jašeka v Sudáne a celej jeho skupiny, ktoré bolo úspešné.

    Vystúpenie Jána Figeľa na Katolíckej univerzite Petra Pazmáňa v Budapešti

    Biskup Doeme vo svojom vystúpenie poukázal na fakt, že hoci v jeho diecéze boli zničené viaceré kostoly, školy, nemocnice, mnohí kresťania netratili odvahu a zápal pre pokoj a dobro v Nigérii. Po ústupe teroristov sa vytvára priestor pre stabilitu, obnovu a rozvoj. Diecéza pomáha konkrétnym ľudom bez ohľadu na náboženské presvedčenie. Rozhodujúcim kritériom je, že sú odkázaní na pomoc. Biskup zdôraznil, že korupcia ako prejav okrádania a nespravodlivosti je hlavným nepriateľ, proti ktorému treba bojovať. Mier je podmienkou, aby sa dalo pokračovať v ďalších dôležitých úlohách pri obnove a budovaní škôl, nemocníc, kostolov a inej potrebnej infraštruktúry.

    Verejnému podujatiu na univerzite venovali značnú pozornosť aj médiá.

    Ján Figeľ rokoval s predstaviteľmi maďarskej vlády – ministrom pre ľudské zdroje Zoltánom Balogom a štátnym tajomníkom pre pomoc pre prenasledovaných kresťanov Tamásom Törökom o pomoci prenasledovaným pre náboženské presvedčenie vo viacerých krajinách Ázie a Afriky. Vyzval maďarských predstaviteľov, aby sa v čase ich Predsedníctva vo V4 stala téma náboženskej slobody vo svete jednou z priorít tejto tradičnej regionálnej spolupráce, včítane jej podpory na pôde medzinárodných organizácií ako sú OSN a OBSE.

    Verejné podujatie na Katolíckej univerzite Petra Pazmaňa v Budapešti – Situácia kresťanov a iných náboženských skupín v Nigérii

    Dňa 18. júla 2017 prijal biskupa Doema aj maďarský premiér Viktor Orbán, aby s ním prerokoval rozvojové projekty, ktoré Maďarsko v Nigérii podporí.

    Článok dostupný tu: http://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/2017-07-20-jan-figel-v-budapesti-o-prenasledovani-pre-nabozenske-presvedcenie-v-nigerii

    Aj tu: http://www.hlavnespravy.sk/jan-figel-v-budapesti-o-prenasledovani-pre-nabozenske-presvedcenie-v-nigerii/1074640

  • EU-Sondergesandter: Religionsfreiheit sinkt

    Der EU-Sonderbeauftragte für Religionsfreiheit außerhalb der Union, Jan Figel, beklagt weltweit eine Verschlechterung der Lage der Religionsfreiheit.

    „Der Trend ist negativ“, sagte er am Mittwoch in Brüssel. Nur eine Minderheit weltweit genieße Religions- oder Glaubensfreiheit. In 13 Ländern werde Atheismus mit der Todesstrafe geahndet, so Figel; Gotteslästerung werde in 40 Ländern bestraft.

    Religionen verstehen

    Um Extremismus und Terrorismus entgegenzuwirken, sei es wichtig, etwas gegen „religiöses Analphabetentum“ zu tun. „Wir müssen Religionen verstehen, um in der Lage zu sein, die Welt zu verstehen“, so der Sonderbeauftragte. Wo Religions- oder Glaubensfreiheit eingeschränkt würden, erlitten Menschenrechte und Grundfreiheiten früher oder später das gleiche Schicksal.

    Am Dienstagnachmittag war im EU-Parlament ein Zwischenbericht zu Religions- oder Glaubensfreiheit außerhalb der EU präsentiert worden. Darin überprüft eine interfraktionelle Arbeitsgruppe, was aus früheren Empfehlungen zu religiöser Toleranz, Religions- und Glaubensfreiheit geworden ist.

    Eine Empfehlung war, die Mitarbeiter des Auswärtigen Dienstes der EU besser über Leitlinien zu Religionsfreiheit zu informieren. Die Arbeitsgruppe fordert, dass die Info-Kampagne über zwei bisherige Mitarbeitertrainings hinaus ausgeweitet wird.

    13 Länder außerhalb der EU analysiert

    Die Gruppe hat die Lage der Religionsfreiheit in 13 Ländern außerhalb der EU besonders betrachtet und analysiert. Für Myanmar empfiehlt die Gruppe einen Bericht der EU-Delegation zur Frage, ob Programme zum Schutz der Religionsfreiheit und Toleranz zu Stabilität im Land beitragen könnten. Zudem solle der Schutz von Religionsfreiheit weiter Thema des Menschenrechtsdialogs mit der EU sein.

    EU-Parlamentsvizepräsidentin Mairead McGuinness betonte bei der Präsentation die historische Bedeutung der Verteidigung von Religionsfreiheit. „Religionsfreiheit oder die Freiheit, keiner Religion anzugehören, liegt im Herzen aller unserer Freiheiten“, sagte McGuinness.

    Artikel: http://religion.orf.at/stories/2850313/

  • European Academy of Religion 2017 – Ex Nihilo Zero Conference – Opening Ceremony

    European Academy of Religion 2017 – Ex Nihilo Zero Conference – Opening Ceremony

  • Soudan : le pasteur Hassan et l’étudiant Abdumonem libérés !

    Soudan : le pasteur Hassan et l’étudiant Abdumonem libérés !

    Le 11 mai au Soudan, Abdumonem Abdumawla et le pasteur Hassan Abduraheem Taour sont sortis de prison à la faveur d’une grâce présidentielle.

    Abdumonem et Hassan sont libres ! Après avoir été graciés par le président Omar El-Béchir, ils ont quitté leur prison de Khartoum il y a quelques jours pour retrouver leur famille. Jan Figel, envoyé spécial pour la promotion de la liberté de religion et de conviction en dehors de l’Union Européenne, était intervenu en leur faveur en mars dernier lors d’une visite dans la capitale soudanaise.

    Leur libération fait suite à celle de Petr Jasek intervenue le 26 février, sur ordre du président El-Béchir.

    Incitation à la haine

    Les 3 hommes avaient été arrêtés en même temps en décembre 2015. L’humanitaire tchèque Petr Jasek avait été accusé d’espionnage, Abdumonem et Hassan de l’avoir aidé.

    Leur cas s’était aggravé en janvier, quand le tribunal avait ajouté à leur dossier deux nouveaux chefs d’accusation, celui d’incitation à la haine entre groupes religieux et celui de diffusion de fausses informations. Les 3 chrétiens avaient alors été condamnés respectivement à 23 ans et à 12 ans de prison.

    Une persécution toujours plus forte

    Cette libération est une nouvelle encourageante pour les chrétiens soudanaisalors que la persécution ne cesse de s’intensifier dans le pays.

    Le Soudan occupe la 5ème place de l’Index Mondial de Persécution des Chrétiens 2017 établi par Portes Ouvertes, alors qu’il n’était que 8ème en 2016.

    Légende photo : Abdumonem Abdumawla et le pasteur Hassan Abduraheem Taour enfin libres

    Sujets de prière :

    • Remercions Dieu pour cette libération,
    • Prions pour les chrétiens soudanais encore en prison,
    • Prions pour le témoignage des chrétiens dans une société soudanaise de plus en plus radicalisée.

    Source: https://www.portesouvertes.fr/informer/lettres-de-nouvelles/filrouge/2017/mai/soudan-le-pasteur-hassan-et-l-etudiant-abdumonem-et-liberes

  • What Difference Does a Special Envoy on Freedom of Religion or Belief Make?

    As Ján Figel starts his second year as the EU Special Envoy for the Promotion of Freedom of Religion or Belief (FoRB) outside the European Union, the last 12 months of his time in this new mandate show the respect for this role that has developed amongst sceptics and the potential for his role going forward.

    In under 12 months Mr Figel has raised the profile of FoRB as a human rights priority for the EU, highlighting the important role religion and belief, including the right not to believe, plays in the daily experience of millions across the globe.

    Early on in his first term the Special Envoy said “FoRB is a litmus test for general human rights… Those who don’t understand, religion and the abuse of religion can’t comprehend what is going on in the world today.” At the end of his first year, there has been a visible widening of EU engagement on this sensitive human right, as part of its dialogue and development policies.

    “FoRB is a litmus test for general human rights… Those who don’t understand, religion and the abuse of religion can’t comprehend what is going on in the world today.” – Ján Figel, EU Special Envoy for the Promotion of Freedom of Religion or Belief

    Sudan is one of several countries with poor human rights records which Mr Figel has visited in his first year. Such visits open up opportunities for a senior EU diplomat to engage with religious leaders and religious communities to address societal hostilities, in addition to working with government officials.

    In March 2017, he used his visit to Sudan to promote freedom of religion or belief, intercultural and interreligious dialogue, peaceful coexistence of communities and better relations between Sudan and the EU. Sudan, as a priority country for the EU, but one with an appalling human rights record, was a bold choice of country to visit and indicative of Ján Figel’s personal commitment to FoRB and credibility with colleagues in the European Commission.

    Approximately two weeks before his visit, Czech humanitarian worker, Peter Jašek, was released from prison after spending 14 months in Sudanese prison. Mr Jašek had been imprisoned alongside a Sudanese pastor, Reverend Hassan Abduraheem, and an activist called Abdulmonem Abdumawla, after being convicted on trumped-up charges of espionage. Peter Jašek received a presidential pardon and was released, however Reverend Hassan Abdulraheem and Mr Abdulmonem Abdumawla remained unjustly imprisoned. As part of his dialogue with Sudanese Officials, the Special Envoy called for a presidential pardon for them as well. Mr Figel also raised concerns over the demolition of churches that were targeted by the government. Reverend Hassan Abduraheem and activist Abdulmonem Abdumawla received a presidential pardon and were released on 11 May following further international pressure for their release.

    “In countries like Sudan, where the EU has a number of interests ranging from migration, trade and security to the fight against terrorism, the mainstreaming of human rights mandates such as that of the EU Special Envoy on FoRB becomes an important and visible way for the EU to show itself to be serious on trying to tackle human rights challenges globally.”

    In countries like Sudan, where the EU has a number of interests ranging from migration, trade and security to the fight against terrorism, the mainstreaming of human rights mandates such as that of the EU Special Envoy on FoRB becomes an important and visible way for the EU to show itself to be serious on trying to tackle human rights challenges globally. As was evident in Sudan, the presence of the EU’s Special Envoy was significant both in highlighting the EU’s commitment to mainstream this important right and its willingness to ensure it is part of the human rights dialogue points with Sudan.

    As he enters the second year of his mandate, he does so in a climate of heightened interest in this topic by the European Parliament. Whilst the Special Envoy is based in the EU Commission, his re-appointment will complement the vital work of European External Action Service in working towards a mainstreaming of the 2013 Guidelines on Freedom of Religion or Belief across the EU’s work.

    And there is much work to be done. With this in mind, President Juncker should do what he can to strengthen the mandate; for example, by resourcing it more fully and extending its term to enable longer-term planning. According to research by the Pew Forum, government restrictions and social hostilities linked to the freedom of religion of belief appear to be on the rise. These problems will not disappear overnight and there is always much more work to be done to reverse negative trends than to create them.

    By CSW’s Sudan Advocacy Officer

    The article: https://forbinfull.org/2017/05/16/what-difference-does-a-special-envoy-on-freedom-of-religion-or-belief-make/