Manželstvo je najstaršou inštitúciou v dejinách ľudstva a najlepšou kolískou lásky a života. Presne pred 10 rokmi pripadlo na dnešný deň prvé hlasovanie o návrhu na doplnenie ústavy o definíciu manželstva ako vzťahu muža a ženy.
25. marec patrí v kalendári na Slovensku k významným dňom. Nesie prívlastok Deň zápasu za ľudské práva ako spomienka na Sviečkovú manifestáciu r. 1988. Je to inšpirujúci dátum nielen pre náš zápas o ľudské práva, ale aj pre kultúru života a pre zjednotenie Európy. Je to Deň počatého dieťaťa ako odkaz na cirkevný sviatok Zvestovania Pána. Toho, ktorého narodenie vyjadruje náš letopočet. Aj keď nie všetci u nás si tento odkaz a fakt pripomínajú, o deväť mesiacov neskôr prichádzajúci sviatok Narodenia Pána – Vianoce –už slávia takmer všetci. A je to aj výročie podpisu Rímskych zmlúv v roku 1957 Francúzskom, Spolkovou republikou Nemecko, Talianskom, Belgickom, Holandskom a Luxemburskom o vytvorení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Tieto spoločenstvá sa stali súčasťou Európskeho spoločenstva (ES), ktoré sa neskoršie transformovalo na Európsku úniu (EÚ).
Predchádzajúce pokusy o prijatie ústavného zákona o manželstve sa v NR SR nevydarili. Medzinárodný a vnútroštátny tlak na redefiníciu manželstva v zmysle rodovej ideológie viditeľne a dynamicky narastal. Veľa som nad tým vtedy ako predseda KDH premýšľal a hľadal cestu k riešeniu, cestu pre Slovensko. Aby ďalší pokus mal väčšiu šancu na priechodnosť v NR SR, rozhodol som sa pre inovatívny prístup: aby legislatívny návrh mal autentický, slovenský pôvod, aby postup bol menej stranícky a spájal pravicu i ľavicu. A zároveň aby bol dostatočne silným, jednoznačným textom. Cieľom návrhu už nebol len ústavný zákon, ale priamo novelizácia najvyššieho zákona štátu – Ústavy SR. Riešenie som našiel v zásadách platného Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.
Schválila ho na návrh vlády vtedajšia stredopravicová koalícia. Návrh textu, ktorý som predložil, citlivo a podstatne precizoval dve dôležité zásady zákona o rodine týkajúce sa definície, ochrany a podpory manželstva. „Manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobro.”Každé slovo tu má svoju silnú váhu. Ich význam sa rozumom nedá spochybniť. Napríklad jedinečnosť manželstva znamená, že práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva nemožno založiť inak. Aktívna všestranná ochrana manželstva a podpora jeho dobra bude povinnosťou nositeľov verejnej moci na všetkých úrovniach štátu – od prezidenta, parlamentu, vlády a ústredných orgánov štátnej správy cez súdy, prokuratúru a políciu až po predstaviteľov regionálnej a komunálnej samosprávy. A do tretice, s návrhom som sa obrátil na verejnosť a jednotlivo na všetkých poslancov parlamentu, teda už nie na politické strany či na poslanecké kluby.
Návrh podpísalo rekordných 40 poslancov. 25. marca 2014 získal tento legislatívny návrh 117 hlasov, spoločný návrh KDH a Smeru-SD týkajúci sa manželstva a zmien v justícii ich získal 103.
Tým sa otvorila cesta a nástup do druhého čítania a do záverečného hlasovania v NR SR. Na rokovaní gestorského Ústavnoprávneho výboru som ako predkladateľ prijal výhradu jeho predsedu Roberta Madeja k uvádzaniu počtu jeden muž a jedna žena v texte novely o manželstve. Ale zároveň som pre zachovanie jednoznačnosti definície navrhol použiť spojku medzi namiesto a. Výbor to akceptoval. Viedlo ma k tomu poznanie konkrétneho a súvisiaceho súdneho aktivizmu zo zahraničia, na ktoré ma upozornil priateľ Gregor Puppinck – právnik z Francúzska. V roku 2004 ústavný súd v Španielsku vyložil podobný výraz z Ústavy Španielskeho kráľovstva (muž a žena majú právo na manželstvo) tak, že „muž má právo“ a „žena má právo“ na manželstvo. A tento judikát odvtedy slúži v Španielsku ako základ pre uznávanie zväzku osôb rovnakého pohlavia za plnoprávne manželstvo. Slovenská ústavná definícia sa tak vo svetle medzinárodných skúseností stala ešte precíznejšou. Finálny text v čl. 41 Ústavy bol navrhnutý v znení: „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobro.”
Definitívny súhlas NR SR bol dosiahnutý 4. júna 2014. 102 hlasov odobrilo navrhované ústavné ukotvenie manželstva a potrebné zmeny v systéme našej justície (zjednodušene označované aj ako deharabinizácia).
K základným ľudským právam patrí nielen právo na život, slobodu, bezpečnosť, na názor, prejav, združovanie, zhromažďovanie, vlastníctvo, spravodlivý súdny proces, atď. Od doplnenia ústavy v r. 2014 bolo evidentné, ako vlády Slovenskej republiky a zvlášť ministerstvo spravodlivosti v rozpore s konštitučnou povinnosťou manželstvo ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou „všestranne chrániť a napomáhať jeho dobro“, sa opakovane pasívne prizerali na súdne rozhodovanie Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu či Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu týkajúce sa tejto definície, ochrany a podpory. Viackrát tu bez explicitnej opory v práve boli cez aktivistický výklad klauzuly o nediskriminácii prijaté rozhodnutia, ktoré manželstvo muža a ženy redefinujú alebo zrovnávajú a zrovnoprávňujú s registrovanými partnerstvami, resp. inými zväzkami osôb. Všetkým, ktorí majú a budú mať podiel na verejnej moci, chcem pripomenúť článok Medzinárodného paktu (dohovoru) OSN o občianskych a politických právach, ktorý je u nás platný od r. 1976, a ktorý cez Listinu základných práv a slobôd bol inkorporovaný do Ústavy SR.
Článok 23 Dohovoru znie:
1. Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má právo na ochranu spoločnosti a štátu.
2. Uznáva sa právo mužov a žien uzavrieť v primeranom veku manželstvo a založiť rodinu.
3. Manželstvo nebude uzavreté bez slobodného a plného súhlasu snúbencov.
4. Štáty, zmluvné strany paktu, podniknú vhodné kroky na to, aby zabezpečili rovnaké práva a povinnosti snúbencov pri sobáši, v manželstve a pri rozvode. Pri rozvode sa rozhodne o nevyhnutnej ochrane detí.
Zápas o ochranu a rešpektovanie základných ľudských práv je v jadre úsilia o spravodlivosť. Slušnosť je potrebná, ale nestačí. Slušnosť v politike nezabráni etickému relativizmu a nástupu nových ideológií. Základom spravodlivosti je pravda, prirodzené právo a dôstojnosť každého človeka. Z tejto dôstojnosti vyplývajú naše neodňateľné a nescudziteľné práva, ale aj osobné povinnosti voči sebe, voči druhému človeku a voči spoločnosti.
Ad.: František Mikloško: Opozícia nevie vytvoriť alternatívu, Fico tu môže byť osem rokov.
Hnutie Novembra ‘89 sa 16. marca schádza v Žiline na svojom najvyššom fóre, ktoré je štatutárnym zhromaždením delegátov s právom voliť nové vedenie, a prijať rozsiahlu novelu Stanov. 34 rokov je osobitným vekom pre potvrdenie zrelosti. Zrelosť slovenských parlamentných strán je nevyhnutným predpokladom pre väčšiu zrelosť slovenskej politiky. Tá sa v uplynulom desaťročí dostala do stavu, ktorý vnútroštátne a medzinárodné problémy nie je spôsobilý aktívne a koncepčne riešiť. Slovenská politika dnes problémy skôr nabaľuje. Stav politickej scény spoločnosť viac zaťažuje, než povzbudzuje.
Koľko strán kladie dôraz na programovosť a koľko na účelovosť a rýchly marketing? Populizmu sa darí, kým je z čoho rozdávať. Ale národ musí nakoniec zaplatiť všetky účty. V horšom prípade to budú oveľa drahším spôsobom splácať naše deti. Máme veľa politikov, málo štátnikov. Tí prví myslia na najbližšie voľby, tí druhí na najbližšiu generáciu.
Koľko strán na Slovensku si dá námahu sformulovať svoj základný, dlhodobý program pre celú krajinu s presahom do európskej politiky a medzinárodných vzťahov? Koľko strán to sformulovať dokáže? Bez programu sme ako ľudia bez cieľa – tuláci. Bez osvedčených hodnôt a princípov v každodennej politike sme ako bez kompasu – blúdime. Spomeňme si na roky s COVID-om. V tomto blúdení je pokus a omyl častou a príliš drahou metódou.
Niet divu, že v tejto situácii pôsobí Smer-SSD ako skúsená sila, ktorá nemá rozpracovaný program, ale má rozpracované záujmy a odhodlane ide za ich realizáciou. Opozícia je spojená len pri téme obhajoby trestných kódexov a Úradu špeciálnej prokuratúry. Člen Klubu poslancov KDH v NR SR František Mikloško nedávno vyjadril obavu, že “iná alternatíva sa tu nerysuje. Čiže je na tom zlé, že Robert Fico tu bude vládnuť minimálne osem rokov, pretože tu nič nevyrastá.“
Rozumiem tejto obave, ale zároveň chcem poukázať na možnosť jej prekonania. Napriek všetkým limitom, rokom oslabenia spájam nádej na budúcu pozitívnu zmenu s KDH. Prehra v marci 2016, keď KDH chýbalo len zhruba 1500 hlasov pre účasť v NR SR, nebola úderom len pre hnutie a pre jeho vtedajšie vedenie. Prehralo celé Slovensko. Roky 2016 až 2018 znamenali tektonický otras a zlom v slovenskej politike. Snáď to časom skúsení politológovia aj dôveryhodne popíšu. KDH je nielen späť v parlamente, ale má v sebe hodnotový a programový základ, vďaka ktorému už opakovane pomohlo Slovensku realizovať svoje oprávnené historické túžby a emancipačné zámery.
Prvým bol samotný zápas s komunizmom, ktorý bol nevyhnutným východiskom pre dnešnú slobodu a demokraciu. Bol to zápas trvajúci desaťročia, v ktorom kresťanský a občiansky disent účinne pôsobil voči totalite ako nenásilný odpor a vytrvalá sila. Aj preto sme mohli mať a mali “nežnú” revolúciu. Po úvodnom vzopätí verejnosti a po skorom rozpade VPN ako hlavnej sily Novembra ´89, KDH svojimi ľuďmi a odhodlaním stabilizovalo a kultivovalo celé prvotné obdobie transformácie Slovenska a Československa smerom k slobode a demokracii.
Druhým, zásadným zámerom a obdobím bolo dosiahnuť európske a bezpečné Slovensko. KDH bolo prvou stranou, ktorá už vo februári 1990 pri svojom vzniku postulovala cieľ “európskej stoličky a hviezdičky” pre Slovensko. Napriek rozdielnym predstavám o následnej ceste k tomuto cieľu, jeho dosiahnutie sa stalo pre hnutie kresťanských demokratov rozhodujúcou úlohou vo vláde, v parlamente i v diplomacii. Osobne som bol v tomto procese prítomný dlhé roky ako hlavný vyjednávač pre vstup do Európskej únie a ako prvý slovenský eurokomisár. Paralelne som až do Pražského summitu NATO (november 2002) viedol prípravu na členstvo v Severoatlantickej aliancii ako spolupredseda v rámci Výboru PRENAME (PREparation for NAto MEmbership). Procesy, výsledky, podmienky a súvislosti sú aj pre budúce generácie autenticky zachytené v odborných dobových publikáciách. Dôstojný život ľudí na Slovensku súvisí s dôstojným a bezpečným postavením Slovenska v Európe. Toto postavenie bolo dosiahnuté vďaka odhodlaniu občanov a celej spoločnosti, ale aj vďaka rozsiahlemu úsiliu zodpovednej politickej reprezentácie. KDH samotné i ako hlavná sila Slovenskej demokratickej koalície (SDK) po dlhé roky zohrávalo v týchto procesoch kľúčovú, historickú úlohu.
Naša vízia mala od začiatku však aj tretiu dimenziu, tretiu úroveň. Je to cieľ spravodlivého a rozvinutého Slovenska. Spravodlivosť je základom a zdrojom pokoja. Heslá bez skutkov, moc odtrhnutá od pravdy, kriminalizácia oponentov, kovbojské praktiky ani marketing spravodlivosť neprinášajú. Evidentne, výzvy k slušnosti po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v r. 2018 nepriniesli potrebné dlhodobé kvalitatívne zmeny. Slušnosť je málo, je to nízky cieľ. Slušnosť sa dá aj zahrať, môže byť dokonca maskou. No spravodlivosť je vysoký a ušľachtilý cieľ. Lebo čo je spravodlivé, je aj slušné.Spravodlivosť má byť východiskom, cieľom a kritériom politiky, podobne ako dôstojnosť človeka. A to spravodlivosť pre všetkých a pre každého – pre poctivých a pracovitých ľudí, i pre vrahov a zločincov.
Tam, kde je účinná spravodlivosť, fungujúci právny štát a kvalifikovaná, slúžiaca verejná správa, tam je aj všestranný rozvoj, ktorý Slovensko tak potrebuje – na celoštátnej, regionálnej i miestnej úrovni. Aby sa u nás dobre žilo, oplatilo pracovať, podnikať, investovať. Aby verejné zdravie a kvalitné vzdelanie boli dostupné pre všetkých. Vzhľadom na stav rezortov a sektorových politík prejavuje veľká časť spoločnosti nespokojnosť, výhrady a sklamanie. A to považujem za aktuálnu výzvu aj pre skúsené hnutie Novembra ’89.
Táto tretia časť vízie o Slovensku a pre Slovensko je pozvaním k novému, náročnému a tvorivému politickému úsiliu. Vzhľadom na stav Európskej únie a na nekončiacu vojnu na Ukrajine, Slovensko potrebuje alternatívu rozumnej a zodpovednej politiky. Bez KDH takáto alternatíva schopná konať s odvahou a rozvahou nevznikne. Či takáto alternatíva vôbec vznikne, závisí od odhodlania vedenia, ktoré vzíde z marcového snemu v Žiline.
Dňa 13. marca 2024 sa v Bratislave uskutočnila tlačová konferencia pod názvom „Tri roky od podania sťažnosti na ESĽP proti plošnému zákazu verejných bohoslužieb počas pandémie. Čaká nás celoeurópsky precedens v rámci ochrany náboženskej slobody?“
Na tlačovej konferencii vystúpili Ján Figeľ, predkladateľ sťažnosti a predseda Správnej rady Nadácie Tunegu, Púčika a Tesára, Cyril Vasiľ SJ, arcibiskup, košický eparcha a Martin Timcsák, právny zástupca.
V Štrasburgu pred Európskym súdom pre ľudské práva prebieha súdne konanie pod označením Ján Figeľ proti Slovensku, registrované pod č. 12131/2021. Ako povedal v úvode konferencie Ján Figeľ, toto konanie je výrazom jeho pozitívneho a zodpovedného vzťahu k Slovensku ako vlasti a domoviny, je v záujme ochrany základných práv a slobôd občanov, a smeruje k obmedzeniu neprimeraného a nezákonného konania štátnych orgánov.
Pred troma rokmi bolo Slovensko a svet v centre núdzového stavu kvôli šíriacej sa pandémii COVID-19. Počty chorých a zomrelých boli enormne vysoké, v jednom období v pomerných počtoch najvyššie na svete. Vláda pri prijímaní reštrikčných opatrení zakázala formou Vyhlášky ÚVZ aj verejné bohoslužby ako súčasť „hromadných podujatí športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej a inej povahy“. Ako náhrada mali slúžiť online prenosy z omší v prázdnych chrámoch a individuálna pastorácia.
Podľa J. Figeľa je chybou dávať v čase krízy do protikladu náboženskú slobodu (NS) a ochranu zdravia. Na NS sa nesiaha ani v čase vojny a vo vojnovom stave, nielen v stave núdze. Paradoxne, Slovensko malo najdlhšie zavreté chrámy v Európe, a najväčšie reštrikcie v strednej Európe, a v istom období 2. vlny zaznamenalo najviac obetí COVIDu per capita na svete.
Ako zdôraznil J. Figeľ, človek má nielen telo a rozum, čiže intelekt, ale aj nesmrteľnú dušu. Potrebuje nielen potraviny a základnú hygienu, ale aj duchovnú stravu pre duchovný život. Preto má sloboda myslenia, svedomia a náboženstva osobitné vyjadrenia v Listine ľudských práv, Ústave SR a v Európskom dohovore o ľudských právach.
Ján Figeľ: „Od začiatku som považoval tieto opatrenia za mylné, za neprimerané. NS možno obmedziť vo verejnom záujme. Ale opatrenia musia byť LEGÁLNE, LEGITÍMNE A PRIMERANÉ. Podľa mňa takými neboli. Preto som sa oficiálne obrátil na vládu SR, na Generálnu prokuratúru a na ESĽP. Informovaná bola prezidentka SR, predseda NR SR a viacerí poslanci parlamentu. Žiaden z členov vlády premiéra I. Matoviča, ani prezidentka, ani generálny prokurátor, ani poslanci v tejto záležitosti nekonali.“
Napriek deficitu spravodlivosti na Slovensku, platí starý rímsky princíp: Právo žičí bdelým. ESĽP, ktorý je považovaný za jeden z najúčinnejších medzinárodných súdov, sťažnosť J. Figeľa v r. 2021 zaregistroval.. Koncom roka 2022 prípad zverejnil na svojej oficiálnej stránke. V r. 2023 Súd požiadal o vyjadrenie vládu, sťažovateľa a následne znovu vládu SR.
Tri tzv. tretie strany boli Súdom pripustené ako účastníci konania: Právnická organizácia ECLJ (Európske centrum pre právo a spravodlivosť) z Francúzska, združenie Ordo iuris z Poľska a Slobodná univerzita z Tbilisi v Gruzínsku. Všetky tri právnické osoby argumentujú v prospech slovenskej sťažnosti. Vec je argumentačne ukončená, očakáva sa rozhodnutie Súdu.
V súvislosti s pandémiou a zákazom bohoslužieb boli na súdnej úrovni prijaté rozhodnutia v prospech NS v Nemecku, francúzsku, Írsku, Švajčiarsku, Škótsku a v iných krajinách.
Podľa J. Figeľa môže byť pozitívne rozhodnutie Súdu významným víťazstvom pre NS. Bude záväzné pre SR, ale zároveň to bude precedens pre 46 krajín kontinentu, 676 miliónov ľudí. Očakáva rozhodnutie v súlade s čl. 9 Dohovoru, podľa ktorého vlády nemôžu uplatňovať plošné a neprimerané obmedzenia voči NS z dôvodu ochrany verejného zdravia. Akékoľvek obmedzenia NS musia spĺňať minimálne štandardy na základe kritérií primeranosti, rozumnosti a nevyhnutnosti.
Ako uviedol J. Figeľ, NS je opakovane oslabovaná a podrývaná vo svete. Napriek tomu je táto sloboda esenciálna pre každého – nielen pre veriacich. Umožňuje všetkým ľuďom žiť v súlade s ich svedomím a presvedčením. NS je nevyhnutná pre upevňovanie SLOBODNEJ SPOLOČNOSTI. Preto je osobitne chránená Ústavou, európskym a medzinárodným právom. Aj preto sú podľa neho právna bdelosť a tento súdny proces pre budúcnosť veľmi dôležité. Obmedzenia základného práva musia byť vždy starostlivo zvážené. Musíme chrániť svoje základné práva pred ich obmedzovaním nekompetentnosťou či aroganciou moci. Inak hrozí, že budeme opakovať rovnaké chyby, keď príde nová kríza.
Arcibiskup C. Vasiľ zdôraznil, že Katolícka Cirkev bola pripravená na dialóg a konštruktívnu spoluprácu so štátnymi orgánmi pri prijímaní nevyhnutných opatrení v zmysle medicínskych postupov a vedeckých poznatkov. Evidentne, v prvej vlne boli kvôli novosti fenoménu COVID-u a rozsahu ohrozenia verejného zdravia prijímané vládne opatrenia na báze „pokusu a omylu“. Na druhej strane, kvôli neprimeranosti týchto opatrení počnúc druhou vlnou pandémie KBS a ďalšie cirkvi na Slovensku verejne privítali a podporili iniciatívu J. Figeľa ako oprávnenú.
JUDr. Martin Timcsák popísal dôvody, kvôli ktorým nebolo možné na individuálnej občianskej úrovni dosiahnuť nápravu na vnútroštátnej úrovni. Považuje za pozitívny signál z hľadiska očakávania rozhodnutia ESĽP samotné prijatie sťažnosti J. Figeľa, jeho zverejnenie a doterajšiu serióznu argumentačnú komunikáciu s orgánmi Súdu. Sťažovateľ nepožaduje žiadne odškodnenie, ale ide mu o potvrdenie a obhajobu základného práva pre budúcnosť. Ako uviedol M. Timcsák, v prípade rozhodnutia pôjde o prvý a dôležitý celoeurópsky rozsudok týkajúci sa rešpektovania náboženskej slobody v čase pandémie.
Prístupové rokovania EÚ s Ukrajinou. | Hosť: Ján Figeľ (bývalý slovenský eurokomisár a hlavný vyjednávač pri vstupe SR do EÚ). | Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu odporučila lídrom Únie otvorenie prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom. Vzhľadom na výsledky dosiahnuté Ukrajinou a Moldavskom v pokračujúcom reformnom úsilí EK odporučila, aby Rada EÚ začala prístupové rokovania s oboma krajinami. Komisia odporúča, aby Rada EÚ prijala rámce na rokovania, keď Ukrajina a Moldavsko prijmú niektoré kľúčové opatrenia. | Moderuje: Marián Žáry Kukelka. | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Ako hovorí aj platné medzinárodné právo, rodina je prirodzená jednotka a základná bunka spoločnosti, a zaslúži si ochranu zo strany spoločnosti a štátu. Ústava je základný zákon štátu, a zaslúži si našu aktívnu úctu. Na zdravých základoch sa dá stavať – kultúra a identita národa, spravodlivý štát a solidárna spoločnosť. Aj preto je dôležité osvojiť si dedičstvo predkov, na ktorých nadväzujeme, rozvíjať z neho všetko dobré, a prekonávať omyly a úpadok.
Plynúci čas jednoznačne potvrdzuje dôležitosť ukotvenia definície a ochrany manželstva v našej Ústave v r. 2014. Pri ústavnoprávnej iniciatíve, ktorá sa začala v jeseni 2013, sa podarilo získať jej pôvodných oponentov na správnu stranu a urobiť ju tak úspešnou. Ako bonus k tomu pribudli zásadné a potrebné ústavné zmeny v súdnictve.
Vývoj v dvoch posledných desaťročiach zvlášť na Západe potvrdzuje, ako rýchlo sa mení chápanie dôležitých spoločenských inštitúcií a tradičných hodnôt. Týka sa to aj manželstva a rodiny, ktorá je základnou bunkou spoločnosti. Keďže ide o základ, potrebujeme ho poznať a rozumieť, ako na ňom stavať lepší, moderný dom pre spoločnosť. Ústavné ukotvenie manželstva je odozva na ideologický tlak z Európy a je to zároveň aj slovenský prínos pre Európu.
Každá ideológia vychádza z popierania reality (pravdy) a z túžby po inej, novej kvalite života, spoločnosti či prírody v mene svetlých zajtrajškov, nového človeka a spoločnosti. Ak sa stane súčasťou moci, postupne siaha na slobodu a ľudskú dôstojnosť nesúhlasiacich.
Úsilie o podporu manželstva a tým aj o pro-rodinnú politiku je stálou výzvou a od 1. septembra 2014 aj ústavnou povinnosťou všetkých nositeľov verejnej moci v Slovenskej republike: od hlavy štátu cez parlament a vládu, prokuratúru, políciu a súdy, až po predstaviteľov regionálnej a miestnej samosprávy.
Ako k tomuto významnému rozhodnutiu došlo?
Pre Kresťanskodemokratické hnutie bola ochrana manželstva a rodiny vždy dôležitým programovým cieľom. Osobitne citlivo sme reagovali na túto agendu už pred vstupom do Európskej únie. Na jednej strane sme vytýčením cieľa „európskej hviezdičky a stoličky pre Slovensko“ už vo februári 1990 stanovili víziu, ktorú sme spolu s občanmi aj zrealizovali v roku 2004. Na druhej strane sme už vopred reagovali na možné hrozby v tomto procese. Na návrh poslancov KDH prijala NR SR už v januári 2002 Deklaráciu o zvrchovanosti členských a kandidátskych krajín v kultúrno-etických záležitostiach. Ako hlavný vyjednávač SR pre vstup do EÚ som vo februári 2003 navrhol vláde zaradiť toto parlamentné vyhlásenie do záverečného textu Prístupovej zmluvy ako jednostrannú deklaráciu SR pri vstupe do EÚ. Žiaľ, vtedajšia vláda tento návrh neprijala.
Prvý pokus o prijatie ústavného zákona o ochrane manželstva predložili poslanci KDH už v roku 2005 ako reakciu na pokusy o harmonizáciu práva EÚ vo veci uznávania manželstiev v rámci slobodného pohybu osôb. Ústava SR od svojho prijatia v r. 1992 obsahovala totiž iba zmienku o manželstve, ale nie jeho definíciu. Predložený legislatívny návrh ústavného zákona však nezískal v slovenskom parlamente dostatočnú podporu. Druhý pokus skončil na politickej úrovni, keď pri tvorbe koaličnej dohody a programového vyhlásenia vlády I. Radičovej v roku 2010 strana SaS bola ochotná akceptovať môj návrh v mene KDH na ústavné ukotvenie definície a ochrany manželstva, ale tento súhlas podmieňovala uzákonením registrovaných partnerstiev. Takúto podmienku respektíve politický obchod sme odmietli.
KDH opäť zaradilo cieľ ústavného ukotvenia manželstva do programu pre voľby v r. 2012. Prioritami programu boli RODINA – PRÁCA – SPRAVODLIVOSŤ. Oznámili sme aj zámer „deharabinizácie“ nášho súdnictva. V podstate to znamenalo zmeny v systéme justície, vrátane rozdelenia v tom čase spojených funkcií predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady, ktoré mal v rukách sudca a bývalý minister spravodlivosti za HZDS Štefan Harabin.
V parlamentných voľbách 2012 Smer-SD získal bezprecedentnú väčšinu 83 poslancov, KDH na druhom mieste malo 16 mandátov. Hnutie sa dostalo do tejto kľúčovej a výhodnej pozície dvojky na politickej scéne a lídra opozície po 18 rokoch ťažkých zápasov o slobodu, o charakter našej demokracie a právny štát. Hnutie Novembra ´89 neoslabil zápas či súťaž s V. Mečiarom alebo R. Ficom. Nás oslabovali opakované odchody skupín politikov. Niektoré boli názorovými odchodmi, niektoré však boli zradou kresťanskodemokratického programu a hodnôt.
Napriek vzniku jednofarebnej vlády považovali sme uvedené priority za aktuálne aj v tejto zložitej situácii. Táto aktuálnosť sa naplno prejavila veľmi skoro. Vláda Smeru-SD prišla s historicky prvou Celoštátnou stratégiou ľudských práv v gescii Ministerstva zahraničných vecí. Už toto zadelenie svedčilo o chybnom východisku či smerovaní stratégie, ktorá mala viac vychádzať zo zahraničnopolitických záujmov druhej Ficovej vlády než z vnútroštátnych potrieb a ideových východísk Slovenska. Ale závažnejšou bola skutočnosť, že návrh stratégie sa opieral v niektorých pohľadoch o rodovú teóriu a ideológiu. V odborných kruhoch to vyvolávalo ostrú polemiku.
Stratégia mala silný politický rozmer. Pre kresťanských demokratov však bola neprijateľná. Rozhodol som sa spolu s vedením hnutia do prípravy stratégie +vstúpiť jej jednoznačným verejným odmietnutím v auguste 2013. Koncom augusta som bol na konferencii právnych expertov a parlamentárov v Taliansku. Tam som sa ešte viac oboznámil s vážnosťou situácie v medzinárodnom prostredí. V rámci ostatných rokov došlo k redefinovaniu manželstva v najväčších štátoch Západu – v USA to urobil Najvyšší súd, vo Francúzsku ľavicové Národné zhromaždenie, vo Veľkej Británii konzervatívno-liberálna koalícia. V Nemecku vláda širokej koalície upravila administratívne opatrenia na rozlišovanie identity podľa troch rodov – muž, žena a iné.
10. septembra som oslovil listami predsedov parlamentných strán s pozvaním na bilaterálne rokovania o ústavnom zákone o ukotvení ochrany manželstva v Ústave SR. Mali sme len 13 poslancov, keďže sa medzitým traja kolegovia (D. Lipšic, J. Žitňanská a R. Procházka) rozhodli ísť inou, svojou cestou. Ako vtedajší predseda KDH som legitimitu tohto kroku odvodzoval od nášho volebného programu, a od hrozieb, ktoré pre chápanie manželstva ako zväzku muža a ženy prichádzali z vládnej úrovne a zo zahraničia. Opozičné postavenie nie je časom na oddych či prestávku v službe.
Po absolvovaní rokovaní bolo jasné, že pôvodný návrh ústavného zákona koncipovaný v roku 2005 nemá šancu na prijatie. Okrem KDH by ho podporilo len zopár jednotlivcov. Smer-SD rokovanie odmietol s tým, že platný právny stav je pre ochranu manželstva postačujúci, nie je dôvod ho meniť a preto nie je ani dôvod o tom rokovať. Pritom vládny program obsahoval silnú kapitolu o rodinnej politike. Situácia vôbec nevyzerala nádejne…
V nedeľu 22. septembra 2013 sa v Košiciach konal prvý Národný pochod za život. Všestranne sme ho podporovali. V sobotu pred pochodom sa v meste konalo rokovanie celoslovenskej Rady KDH, na ktorom sme prijali aj podporné stanoviská k pochodu a k ústavnej ochrane manželstva. Pochod 80 tisíc ľudí bol najväčším občianskym zhromaždením od Novembra 1989. Jeho cieľom bola podpora kultúry života. Konkrétne: ochrana života každého človeka od počatia po prirodzenú smrť a rešpektovanie jeho dôstojnosti, „legislatívne zabezpečenie ochrany manželstva muža a ženy ako jedinečného a ničím nenahraditeľného zväzku“, a starostlivosť o deti a ich výchovu ako právo a zodpovednosť rodičov.
Veľa som nad tým premýšľal a hľadal cestu k riešeniu, cestu pre Slovensko. Mimochodom, Cesta pre Slovensko bol názov nášho volebného programu 2012 a neskoršie aj nového základného, dlhodobého programu KDH prijatého v r. 2015. Aby ďalší pokus mal väčšiu šancu na priechodnosť v NR SR, rozhodol som sa pre nový prístup: Iniciatíva musí reprezentovať autentický, slovenský pôvod, proces musí byť menej straníckym a viac osobným a spoločenským, východiská, text a postup by mali spájať pravicu a ľavicu. A zároveň som si uvedomoval, že text musí byť dostatočne silný a jednoznačný a celé to musí byť zvládnuté konštruktívne a realisticky. Pri štúdiu Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. ma oslovili jeho v tom čase dve vety, označené v platnom zákone ako zásady. Prvá: „Manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy.“ A druhá zásada: „Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.”
Zákon prijala vtedajšia stredopravicová koalícia. Po porade s právnikmi som získal aj podporu vedenia hnutia pre riešenie, ktoré vychádzalo z týchto dvoch zásad platného zákona o rodine. Rozhodli sme sa ich posilniť na ústavného právo. Môj legislatívny návrh si však za cieľ nepostuloval prijatie ústavného zákona (ako v minulosti), ale priamo novelizáciu najvyššieho zákona štátu – Ústavy SR. A do tretice, s návrhom som sa obrátil na verejnosť a jednotlivo na všetkých poslancov parlamentu. 14. januára 2014 som za účasti známej aktivistky, manželky a matky Prof. Evy Sirackej a ľudskoprávneho experta JUDr. Martina Dilonga prostredníctvom tlačovej konferencie na pôde parlamentu oslovil verejnosť a osobnými listami všetkých 149 poslancov NR SR. Pozval som občanov k spoločenskej podpore návrhu. A poslancov k osobnému rozhodnutiu a k spoločnému predloženiu legislatívnej iniciatívy.
Viac než mesiac sme spolu s kolegami z Klubu KDH zbierali podpisy pod návrh. Každý, kto chcel, sa pripojil; niektorí váhali, niektorí odmietli. 40 podpisov a tým aj 40 spolupredkladateľov pod legislatívnym návrhom bol rekordný počet – najvyšší od roku 1989. Aj tento fakt potvrdzoval výnimočnú dôležitosť iniciatívy a integrujúci spôsob jej predloženia. Tento osobný a spájajúci prístup som použil ešte raz – o rok neskôr pri návrhu na zrušenie tzv. Mečiarovych amnestií. Návrh predložený v marci r. 2015 mal až 60 predkladateľov. Výnimočnosť a vážnosť návrhu si to zaslúžila.
Premiér Fico pred Vianocami 2013 oznámil kandidatúru na prezidenta v nadchádzajúcich voľbách vyhlásených na marec 2014. Následne už ako kandidát vyšiel spolu so Smerom-SD s návrhom na zmeny v súdnictve. Vzhľadom na veľkú nedôveru spoločnosti k činnosti súdov (vyše 70% občanov), nízku vymožiteľnosť práva, prieťahy v konaniach a korupciu, predstavoval návrh racionálne kroky k zlepšeniu fungovania súdnictva. Podobné opatrenia mala vo svojom programe aj vláda I. Radičovej. Povedal som priateľom, že teraz prichádza reálna šanca na úspech nášho návrhu novelizácie Ústavy.
Ale mesiac sa nič konkrétne a nové v týchto súvislostiach nedialo. 18. februára 2014 som bol vo večernej diskusnej relácii TV Lux s ministrom kultúry a šéfom volebnej kampane R. Fica Marekom Maďaričom. Po relácii ma M. Maďarič oslovil s otázkou, či by ma mohol na druhý deň navštíviť R. Fico vo veci novelizácie Ústavy. Moja odpoveď bola kladná, veď som už v septembri listom pozval okrem iných aj Roberta Fica ako predsedu parlamentnej strany na rokovanie o tejto téme. Na druhý deň ráno prišiel za mnou do kancelárie podpredsedu NR SR premiér Fico spolu s Pavlom Paškom, vtedajším predsedom parlamentu. Bol to rozhovor na šesť očí o tom, či sa vieme dohodnúť na zmene ústavy. Premiér povedal, že nemajú problém s manželstvom, ale požadujú podporu pre zmeny v súdnictve. Pavla Pašku prizval preto, aby bol súčasťou dohody a tiež aby prijal návrh a argumenty KDH, keďže P. Paška bol viac nositeľom ľavicovo-liberálnych postojov, a aby zároveň garantoval realizáciu potrebných krokov pre najbližšiu schôdzu parlamentu. Ja som povedal, že máme 40 podpisov a legislatívny návrh je pripravený na podanie. Druhá strana navrhla, že tento text ako Klub Smer -SD podporia, ale paralelne by bol predložený aj spojený návrh obidvoch zmien ústavy. Povedal som, že k dohode chceme prizvať aj SDKÚ a Most-Híd, keďže sme mali vytvorenú Ľudovú platformu s tézami pre spoločnú zodpovednú politiku. Obidva ciele v nej boli zahrnuté. Smer-SD potvrdil otvorenosť celkovej dohode aj s ďalšími stranami Ľudovej platformy, ale úvod chceli definovať s KDH. Potvrdil som blízkosť nášho názoru na stav súdnictva. Predchádzajúca pravicová koalícia mala vo svojom vládnom programe tieto zmeny v justícii, vrátane bezpečnostných previerok všetkých sudcov.
Vyjadril som záujem o dohodu s tým, že k návrhu na zmeny v súdnictve budeme mať vážne podmienky. Uvedomoval som si, že Smer-SD môže nájsť chýbajúcich sedem hlasov na podporu svojho návrhu aj bez KDH. Šéf OĽaNO Igor Matovič takúto podporu Smeru-SD neskoršie aj verejne ponúkol, aby sa Smer-SD nemusel hľadať dohodu s KDH…
V pondelok 24. februára 2014 sme podali náš iniciatívny návrh so 40 podpismi poslancov zo štyroch opozičných strán. Nespoliehali sme sa len na prísľub spoločného postupu, rozhodli sme sa pre dva paralelné návrhy.
Po konzultácii s Predsedníctvom KDH, s Klubom poslancov a s našimi právnymi expertmi sme stanovili päť podmienok pre prijateľnosť navrhovaných zmien v súdnictve. V nasledujúcom týždni som sa s Robertom Ficom stretol ešte dvakrát. A tiež s Tomášom Borecom, ministrom spravodlivosti. Naše pripomienky brali vážne. Najviac energie venovala vláda a rezort justície definovaniu bezpečnostných previerok už vymenovaných sudcov tak, aby nebola spochybnená nezávislosť súdnej moci. Existencia tzv. justičnej mafie, zneužívanie prideľovania spisov, nepredvídateľnosť rozhodnutí a podobne – to boli vážne dôvody na seriózne opatrenia smerom k transparentnosti, morálnej integrite a bezúhonnosti osôb vykonávajúcich štátnu súdnu moc s doživotným mandátom.
Pavol Frešo za SDKÚ-DS dohodu ako takú odmietol. Most-Híd sa na rokovaniach zúčastňoval, keďže niektoré zo zmien v súdnictve v predchádzajúcich mesiacoch navrhoval aj Gábor Gál alebo Lucia Žitňanská, ktorá mala k Mostu-Híd blízky vzťah (začiatkom apríla sa stala jeho členkou a následne aj podpredsedníčkou). Na poslednú chvíľu však predseda strany Most-Híd Béla Bugár od dohody odskočil. Dohodlo sa teda, že spoločný návrh predložia súčasný a bývalý predseda NR SR Pavol Paška a Pavol Hrušovský. Pre KDH to bolo veľmi zložité, pretože v rozpore s očakávaniami a s vynaloženým úsilím sme sa ocitli v dohode so Smerom-SD sami. Krajské štruktúry naše rozhodnutie chápali a podporovali. Citlivé to bolo aj pre Pavla Hrušovského, ktorého ako kandidáta táto koncovka pred prvým kolom prezidentských volieb síce zviditeľňovala pri dvoch vážnych témach, ale zároveň ho príliš spájala so Smerom-SD, s ktorým sme v kampani súperili. Aj kvôli tejto síce limitovanej a adresnej spolupráci bolo ťažké sa vyhnúť útokom médií a súperov. V jednej chvíli P. Hrušovský aj ponúkal odstúpenie z kandidatúry. Mohlo by to však vyzerať ako tichá dohoda v pozadí a uvoľňovanie voličského priestoru pre R. Fica ako kandidáta Smeru-SD. V záujme presadenia pre kresťanských demokratov kľúčovej novely ústavy náš kandidát v súťaži zotrval.
Agentúra Focus urobila začiatkom roka 2014 prieskum, podľa ktorého bolo za ústavnú ochranu manželstva až 80% občanov. Napriek tomu sprevádzala proces novelizácie mohutná mediálna antikampaň. Týkala sa dominantne návrhu KDH a spolupráce so Smerom-SD. V tých mediálnych postojoch sa prejavovali záujmy a ciele vlastníkov médií. Viaceré strany a politici sa orientujú podľa médií viac než podľa pravdy či vlastného presvedčenia. Poloprávd, osočovania a útokov proti KDH, proti dohode so Smerom-SD, proti Pavlovi Hrušovskému ako kandidátovi na prezidenta a proti mne ako predsedovi hnutia bolo neúrekom. Výhrady k novele nám na rokovaniach tlmočili Združenie za otvorenú justíciu, Aliancia Fair play alebo veľvyslanec USA na Slovensku T. Sedgwick. Bol to silný tlak. No poslanecký klub, síce oslabený o troch členov, čo odišli po voľbách 2012, zostal jednotný. Náš postup odobrilo aj všetkých osem krajských organizácií hnutia.
Dohoda nemala okrem ústavných návrhov žiadne iné súčasti – ani podporu v prezidentských voľbách, ani prípravu na budúcu vládu so Smerom-SD. Niektorí, čo nás z takýchto úmyslov obviňoval, do takého vládneho spojenia o dva roky, po voľbách 2016 vstúpili. Pred prvým hlasovaním predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo organizoval dokonca bojkot ostatnej opozície voči KDH! Nebol však v tomto krivom úsilí úspešný.
Rozprava k obidvom návrhom – opozičnému i spoločnému bola spojená, odznela naraz. Prvé čítanie bez plánovania bolo ukončené tak, že hlasovanie o obidvoch návrhoch pripadlo na 25. marec – veľmi inšpirujúci dátum pre kultúru života, pre náš zápas o ľudské práva a pre zjednotenie Európy. Je to Deň počatého dieťaťa ako odkaz na Zvestovanie Pána. Je to Deň zápasu za ľudské práva ako spomienka na Sviečkovú manifestáciu 1988. A je to aj výročie podpisu Rímskej zmluvy v roku 1957 o vytvorení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (neskoršie EÚ). Nič nie je náhoda v našom živote. Návrh 40 poslancov získal 117 hlasov, spoločný návrh P. Pašku a P. Hrušovského ich získal 103.
Do novej situácie krajinu a túto iniciatívu v tom období posúvali dve skutočnosti – prezidentské voľby a nová petícia za referendum o rodine. 15. marca prebehlo prvé kolo volieb prezidenta, v ktorom zvíťazil Robert Fico. Do druhého kola postúpil aj Andrej Kiska. KDH potvrdilo svoju podporu A. Kiskovi. Považovali sme za neprijateľnú ďalšiu koncentráciu moci po tom, čo Smer-SD mal absolútnu väčšinu v parlamente, jednofarebnú vládu a obsadzoval postupne všetky kontrolné orgány štátnej moci.
Mimovládna organizácia Aliancia za rodinu začala 5. apríla 2014 so zberom podpisov na uskutočnenie referenda za ochranu rodiny. Petícia obsahovala otázky o definovaní manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy, ustanovenie adopcie len pre heterosexuálne páry ako aj právnu ochranu výnimočnosti manželstva. Petícia požadovala aj otázku vo veci vzdelávania o sexuálnom správaní a eutanázii. Konanie petície podporila ešte v marci 2014 aj Konferencia biskupov Slovenska.
V druhom kole prezidentských volieb konanom 29. marca Andrej Kiska výrazne zvíťazil. Sklamanie v Smere-SD bolo veľké, a u Roberta Fica ešte väčšie. Vznikla neistota, či tento výsledok neovplyvní aj našu dohodu o doplnení Ústavy. Po neúspechu v prezidentských voľbách by sme navyše zostali s prázdnymi rukami v parlamente. Navyše, po zahájení intenzívneho zbierania podpisov pod petíciu za referendum o manželstve a rodine príde konanie samotného referenda. A tam všetci občania majú právo hlasovať o týchto veciach. Referendum je nástroj priamej demokracie. Ak je platné, jeho výsledky sa vyhlásia (len) ako zákon. Ako upozorňovali viacerí, Fico by teraz mohol pokojne povedať, že nechajme to na ľudí, oni priamo a demokraticky rozhodnú o týchto veciach…
Po vyše mesiaci od volieb som sa znovu stretol s Robertom Ficom, tentoraz na Úrade vlády. Premiér začal slovami: „Tak čo, spáchame to?“ Myslel tým zmenu ústavy. Ja som odpovedal: „My to máme v programe!“ Ten rozhovor bol nástupom do parlamentného druhého čítania a záverečného hlasovania. Na rokovaní gestorského Ústavnoprávneho výboru som ako prvý predkladateľ prijal výhradu jeho predsedu Roberta Madeja k uvádzaniu počtu jeden muž a jedna žena v texte novely o manželstve. Ale zároveň som pre zachovanie jednoznačnosti definície navrhol použiť spojku medzi namiesto a. Výbor to akceptoval. Totiž v roku 2004 Ústavný súd v Španielsku vyložil podobný výraz (muž a žena majú právo na manželstvo) tak, že „muž má právo“ a „žena má právo“ na manželstvo. A tento judikát odvtedy slúži v Španielsku ako základ pre uznávanie zväzku osôb rovnakého pohlavia za plnoprávne manželstvo. Slovenská ústavná definícia sa tak stala vo svetle medzinárodných skúseností ešte precíznejšou. Finálny text znie takto: „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.” Sú to silné vety a jednoznačné slová.
K záverečnému hlasovaniu došlo 4. júna 2014. S výnimkou jedného poslanca (Ľ. Blaha) celý klub Smer-SD zahlasoval spolu s celým klubom KDH za novelu ústavy. Novelu podporilo 102 poslancov. Robert Fico našu dohodu v tejto záležitosti dodržal.
Klub KDH hlasoval jednotne. Bez našich 13 hlasov by predložený návrh nebol prijatý. Traja poslanci, ktorí pre svoje záujmy opustili KDH už predtým, nepodporili 4. júna predložené ústavné zmeny. Opustili aj program, s ktorým boli do NR SR zvolení v roku 2012. Pridalo sa však aj ďalších sedem poslancov. Zmeny vstúpili do platnosti 1. septembra 2014.
Pre úplnosť, jeden z podporujúcich opozičných poslancov usiloval o rozšírenie novely Ústavy o body z petície za referendum o rodine. Neskoršie nám verejne vyčítal, že páchame násilie na jeho svedomí, keď nemajúc inú možnosť sa rozhodol hlasovať za, ale s výhradou, keďže chcel dosiahnuť viac. Smer-SD principiálne odmietal rozširovanie predloženého a dohodnutého textu; stratili by sme tak všetko. Nielen samotná odvaha, ale s odvahou spojená rozvaha a realizmus sú v politike dôležité, no veľmi vzácne.
Novelizáciou súdnictva sme rozdelili dovtedy do jedných rúk spojené posty predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady, zrušili automatické členstvo predsedu NS v Súdnej rade, obmedzili sme trestnoprávnu imunitu sudcov.
Základné ľudské práva, včítane práv osôb patriacich k menšinám, nemajú byť v gescii MZV. V zápase o zmenu Celoštátnej stratégie ľudských práv sme opakovane žiadali, aby bola presunutá pod rezort spravodlivosti a zbavená ideologického vplyvu. Koncom roka 2014 MZV pod vedením Miroslava Lajčáka oznámilo, že kompetenciu v ľudskoprávnej agende presunie pod Ministerstvo spravodlivosti. Tak sa aj stalo v r. 2015, keď parlament v júni schválil zmenu kompetenčného zákona s účinnosťou od 1. septembra. A stratégia bola následne upravená, zjednodušená a prijatá vládou. Aj v tomto ohľade sa Slovensko posunulo.
V referende o rodine boli nakoniec len tri otázky, keďže prezident Kiska sa rozhodol obrátiť v tejto veci na Ústavný súd, ktorý jednu z otázok z konania vylúčil. Termín referenda prezident nespojil s komunálnymi voľbami v novembri, ako to v marci avizoval ešte ako kandidát. Referendum sa konalo 7. februára 2015. Zúčastnilo sa ho 21,4% oprávnených voličov, pričom vyše 90% zúčastnených odpovedalo kladne na všetky tri otázky. Referendum bolo neplatné, keďže sa ho nezúčastnila nadpolovičná väčšina voličov. Podobná účasť bola na podobnom referende v roku 2018 v Rumunsku.
Keď sa 20. septembra 2015 uskutočnil druhý Národný pochod za život, organizátori v jeho manifeste sa k dosiahnutej dôležitej legislatívnej zmene v základnom zákone štátu ani jediným slovom nevyjadrili. Podobne nepochopiteľne sa tomu vôbec alebo len povrchne venovali viaceré médiá, ktoré si hovoria hodnotové. Viaceré zahraničné osobnosti a médiá sa zaujímali o túto ústavnú zmenu viac ako niektoré slovenské. Výnimočným povzbudením boli dva listy, ktoré som dostal z Ríma: od emeritného pápeža Benedikta XVI. a od kardinála Pietra Parolina, štátneho sekretára Svätej Stolice, v zastúpení pápeža Františka. Tieto jedinečné slovenské skúsenosti som neskoršie osobne zdieľal pri plebiscitoch o rodine v Chorvátsku a v Slovinsku. Bolo to prijímané pozitívne a s veľkým záujmom.
Pár súvislostí sa mi žiada spomenúť ako prozreteľnostné. 1. septembra 2013 v Ríme po audiencii u pápeža Františka som sa definitívne odhodlal iniciovať po návrate domov ústavné ukotvenie manželstva. Na svojich dvanástich kolegov v Klube KDH som sa v tejto veci mohol spoľahnúť, aj keď sa nám nedostávalo potrebnej podpory tam, kde sme ju očakávali.
Prvý prozreteľnostný signál som vnímal v úspešnom prvom hlasovaní, ktoré zároveň pripadlo na 25. marec, dátum dôležitý pre kresťanských i občianskych demokratov. My sme nemali v rukách moc na určovanie termínov schôdzí a hlasovaní. Po druhé, od zverejnenia iniciatívy začiatkom septembra 2013 do rozhodujúceho hlasovania parlamentu v júni 2014 uplynulo deväť mesiacov. To je čas na zrodenie nového života, na zrodenie človeka. A práve manželstvo muža a ženy je najlepšou, bezpečnou kolískou pre príchod nového človeka. Tým sa muž a žena stávajú otcom a matkou a manželstvo sa transformuje na rodinu. A do tretice, objektívne trvanie legislatívneho procesu a zodpovedná príprava si vyžiadali posun platnosti z pôvodne 1. júla na 1. september 2014. Teda presne jeden rok a jeden deň uplynul od môjho vnútorného rozhodnutia po jeho vonkajšie, ústavnoprávne naplnenie. A keď potom prišli mnohé útoky a ťažkosti, uvedomoval som si rozsah a hĺbku zápasu, do ktorého sme vstúpili.
Zmena Ústavy SR je dôležitým základom pre solidárnu spoločnosť a pre spravodlivý štát. Treba na tomto základe rozvíjať účinnú pro-rodinnú politiku na prospech ľudí, spájať podporu rodiny so zamestnanosťou a celkovou spravodlivosťou. Napríklad od legislatívnej doložky vplyvov cez zákon o rodinnom podnikaní, o viacgeneračnej solidarite, o ochrane živnostníkov a malých firiem ako subdodávateľov, o nedeli pre každého až po opatrenia na podporu detí a demografického rastu, vzdelanosti a podobne.
S odstupom času som ešte viac presvedčený o výnimočnosti výsledku, ktorý sme v roku 2014 dosiahli. Niektorí to zlomyseľne označovali za kšeft a politikárčenie, iní za zázrak. Nebolo to ani jedno, ani druhé. Nikoho sme nekupovali a seba nepredávali. Zodpovednou a aktívnou politikou, ktorá je umením možného, posilnili základy pre viac spoločného dobra a posilnili podmienky pre viac spravodlivosti v našej krajine. Získať oponenta na svoju stranu, získať druhých pre dobrú vec je dvojnásobným víťazstvom. Aj tento náročný princíp sa v tomto príbehu viditeľne a plodne prejavil.
Som vďačný, že som mohol osobným dielom a osobitným spôsobom napomôcť slovenskému národu, národnostným menšinám a Slovenskej republike budovať a upevniť svoju slobodu a demokraciu v spoločnej Európe, a realizovať tak víziu „slovenskej hviezdičky a stoličky v zjednotenej Európe“. Dôstojný život ľudí na Slovensku súvisí s dôstojným postavením krajiny v regióne a vo svete. Ako minister dopravy som odbremenil spoluobčanov od ťarchy splácať 30 rokov zhruba 17 miliárd (každoročne zvyšovaných o inflačný koeficient) za 105 km diaľnice vo forme nevýhodných PPP zmlúv, a nahradil to dynamickou výstavbou za nepredražené ceny, ktoré vo výrazne väčšinovej miere uhradili fondy EÚ.
Tieto procesy a súvisiace rozhodnutia si vyžadovali odvahu, odbornosť a vytrvalosť. Boli a sú dôležitými, ba historickými. No ukotvenie jedinečnosti manželstva v Ústave Slovenskej republiky je výsledok nemateriálny, je to v širokom zmysle slova fenomén kultúrny. A kultúra je podľa mňa na vrchole hodnôt. Lebo ekonomika je nevyhnutnosť ako každodenný chlieb, ale kultúra a duchovnosť dávajú charakter našim vzťahom a zmysel našim životom. Vnímam to ako dôležitý spoločný a osobný vrchol politického úsilia a prínos pre zodpovedný, usporiadaný vývoj našej spoločnosti a domoviny, a ako slovenský prínos pre Európu.
Definíciu a ochranu manželstva už z Ústavy Slovenskej republiky nikto nevytrhne. Čas a vývoj rýchlo a jednoznačne potvrdzujú dôležitosť dosiahnutých ustanovení. Prichádzajú nové pokusy ako takto chápané manželstvo relativizovať. Rodová ideológia zasahuje antropológiu a hlása či sľubuje utópiu nového človeka a novej spoločnosti. Každá ideológia popiera realitu a oddeľuje slobodu od pravdy. Sloboda je krásna, ale krehká a zraniteľná dcéra múdrej a statočnej matky, ktorá sa volá Pravda. Pravda nás oslobodzuje a udržiava v zodpovednej slobode. Dôstojnosť človeka je zdrojom nielen našich práv, ale aj našich povinností – voči sebe, voči druhému človeku a voči spoločenstvu, v ktorom žijeme a rozvíjame svoj potenciál a hľadáme šťastie. Ideológia a politika, ktorá oddeľuje slobodu od pravdy, v konečnom dôsledku zotročuje človeka i spoločnosť. Je likvidáciou slobody v mene slobody.
V týchto hodnotových zápasoch nemusíme vždy vyhrávať, ale nesmieme sa nikdy vzdávať! Ako napísal Robert Schuman v liste priateľovi, „všetci sme nedokonalými nástrojmi Prozreteľnosti, ktorá ich používa na dosiahnutie Jej veľkých plánov, ktoré nás presahujú.“ Nech cenná skúsenosť s ústavným ukotvením manželstva v r. 2013-14 nech trvalo slúži ako inšpirácia a návod pre obnovu skutočných a univerzálnych hodnôt v čase ich spochybňovania a relativizácie. A nech je povzbudením pre formovanie rozumnej a zodpovednej subsidiárnej správy vecí verejných na miestnej, regionálnej, národnej, európskej i medzinárodnej úrovni.
Ján Figeľ
Predseda KDH v r. 2009-16
Príbeh o doplnení Ústavy SR o manželstvo je podrobnejšie spracovaný v publikácii prístupnej na www.janfigel.eu/publikacie
Robert Fico, Peter Pellegrini a Andrej Danko už začínajú vládnuť a delia si ministerské posty. Vyzerá to tak, že každý dostal to, čo chcel. Je už len otázkou hodín, maximálne dní, kým svoje rozhodnutie doručia prezidentke a tá stanoví termín ustanovujúcej schôdze nového parlamentu. To všetko sa, priam symbolicky deje v deň, keď súd neprávoplatne uznal Andreja Kisku za vinného z daňových podvodov. Ako hodnotia povolebný vývoj bardi slovenskej politiky Peter Weiss a Ján Figeľ?
V relácii Analýzy 24 sa moderátor JOJ 24 Peter Petrus venoval aktuálnym politickým témam. V prvej časti bol hosťom bývalý predseda KDH a bývalý minister dopravy Ján Figeľ.
Ján Figeľ predniesol pred absolventmi HJ International Graduate School for Peace and Public Leadership v New York City prejav, v ktorom upozornil na nenahraditeľnosť a dôležitosť náboženskej slobody ako jedného zo základných kameňov demokratickej spoločnosti. Slovenský preklad prejavu priniesol denník Postoj.
Figeľ na začiatku svojho prejavu spomínal na roky, ktoré strávil ako vôbec prvý osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo Európskej únie.
„Počas štyroch náročných rokov som navštívil veľa krajín s cieľom podporiť slobodu nespravodlivo prenasledovaných, medzináboženský dialóg a zodpovednosť. Najväčším zadosťučinením mi bolo vidieť oslobodenie viacerých väzňov svedomia v Sudáne a Pakistane,“ uviedol bývalý vyslanec.
Napriek tomu, že pri tejto práci videl množstvo utrpenia, zároveň bol aj svedkom „neochvejnej odvahy a nádeje“. Figeľ víta aj to, že po jeho vymenovaní za vyslanca viaceré európske krajiny vymenovali svojich osobitných vyslancov, veľvyslancov a splnomocnencov pre ochranu náboženskej slobody.
Figeľ následne upozornil na nelichotivý stav náboženskej slobody vo svete. „Výskumné centrum Pew Research Center vo Washingtone DC zverejnilo údaj, že 84 % svetovej populácie sa hlási k nejakej forme náboženskej príslušnosti. Zároveň však 79 % svetovej populácie žije v krajinách, kde sa kladú veľké alebo veľmi veľké prekážky náboženskej slobode,“ uviedol.
Obeťami vládneho útlaku, sociálneho nepriateľstva, násilného extrémizmu a terorizmu sú podľa jeho slov napríklad kresťania v Nigérii, Ujguri v Číne, Rohingovia v Mjanmarsku. Ohrozenie je však prítomné aj v niektorých demokratických krajinách, „napríklad v Japonsku, kde Združenie rodín pre svetový mier a zjednotenie čelí bolestivým tlakom“.
Podľa Figeľa môže byť náboženská sloboda obmedzená z dôvodu nevyhnutného verejného záujmu, ale musia byť splnené tri podmienky – zákonnosť, legitimita a primeranosť.
„Napríklad bolo správne alebo chybné uplatniť zo strany vlády rozsiahle obmedzenia na komunitné bohoslužby počas pandémie COVID-19? V slobodných a demokratických krajinách je potrebná kritická ostražitosť, aby sa v naradeniach vlády starostlivo rešpektovala aj náboženská sloboda,“ opísal tento princíp.
Následne sa s poslucháčmi podelil o „tri dôležité posolstvá“: po prvé, právo na náboženskú slobodu je predpokladom pre iné práva, po druhé, náboženská sloboda vyžaduje zrelosť a zodpovednosť, a po tretie, náboženská sloboda je neoddeliteľná od ľudskej dôstojnosti.
O prvej téze Figeľ uviedol, že medzinárodné právo definuje náboženskú slobodu spolu so slobodou myslenia a svedomia. Ide o jedno zo základných práv, ktoré určuje „osobné presvedčenie, životný štýl, základ kultúrneho a duchovného života, identitu a princíp príslušnosti k spoločenstvu podobne zmýšľajúcich“.
Rozsah aktivít, ktoré náboženská sloboda zahŕňa, preto zaručuje, že sa na miere jej dodržiavania dá odhadnúť aj miera dodržiavania ostatných práv.
O potrebe zrelosti a zodpovednosti Figeľ uviedol, že každá minca má dve strany – „slobodu a zodpovednosť, práva a povinnosti“. Aj integrácia stredoeurópskych národov do Európskej únie a NATO bola výsledkom zodpovednej slobody.
Vo veci vzťahu náboženskej slobody a ľudskej dôstojnosti Figeľ uviedol, že ľudská dôstojnosť je bod stretnutia medzi náboženským a sekulárnym svetom. „Všetci sme odlišní v identite, ale všetci sme si rovní v dôstojnosti,“ uviedol.
„Kultúra ľudskej dôstojnosti podľa mňa funguje na dvoch starobylých etických princípoch. Strieborný princíp etiky zdôrazňuje rovnosť, úctu a toleranciu. Hovorí: „Nerobte iným, čo nechcete, aby iní robili vám!“ Zlatý princíp etiky zdôrazňuje solidaritu a reciprocitu spravodlivosti a spoločného dobra. Hovorí: „Robte iným, čo chcete, aby iní robili vám!“ uviedol Figeľ.
„Zlo je rozšírené, pretože má silných spojencov: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Ak sme nedbalí, ak nevieme alebo sa obávame niečo povedať alebo urobiť pre tých, čo sú bez hlasu a obhajoby, zlu sa darí,“ uzavrel Figeľ svoj prejav spolu s výzvou na podporu globálnych organizácií zastávajúcich sa náboženskej slobody.
