Na budúci týždeň sa Figeľ chystá na sériu rokovaní o stave náboženskej slobody do Washingtonu. Uskutoční sa tam medzinárodná konferencia podobne zmýšľajúcich krajín o hrozbe zo strany ISIS/Dáiš.

Bratislava/Brusel 21. júla (TASR) – Našou úlohou je zastaviť genocídu nevinných. Vyhlásil to osobitný vyslanec Európskej únie (EÚ) pre podporu náboženskej slobody vo svete Ján Figeľ po tom, čo sa v stredu (20.7.) v Bruseli stretol s podpredsedom Európskeho parlamentu (EP) Antoniom Tajanim.

Tajani je zodpovedný za boj proti medzinárodnému terorizmu a vzťahy a dialóg EP s cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Inicioval aktivity k náboženskej slobode vo svete, zvlášť k prenasledovaniu kresťanov a iných komunít vo viacerých regiónoch sveta. TASR o stretnutí informovala kancelária Jána Figeľa.

Partneri sa zhodujú na dôležitosti tejto agendy pre budúcnosť EÚ aj pre stabilitu vo svete. Hovorili aj o masovom vraždení na Blízkom Východe, ktoré europarlament odsúdil ako genocídu. “V minulom storočí bolo viacero genocíd vo svete. Pri všetkých sa tieto zločiny maskovali a utajovali. Dnes dôkazy takmer neustále prezentujú zločinci z ISIS/Dáiš pred očami svetovej verejnosti. Chcú tým šíriť strach a ideológiu nenávisti. Našou úlohou nie je komentovať genocídu nevinných, ale zodpovedne konať a zastaviť ju,” uviedol Figeľ. Viac na teraz.sk

Čítajte aj na postoj.sk

 Prvá obeť vo vojne je pravda. Táto antická múdrosť sa znovu naplnila, keď vyšetrovacia komisia Sira Johna Cholcota vo Veľkej Británii potvrdila po siedmich rokoch skúmania, že krajina išla v roku 2003 spolu s USA do vojenskej operácie na základe nepravdivých spravodajských informácií a pochybných politických postupov a rozhodnutí.

Zbytočnými obeťami, obeťami pre nič dobré v Irackej vojne boli tisícky neviných ľudí a vojakov. Bývalý premiér Tony Blair pri obhajobe svojho rozhodnutia minulý týždeň povedal: “Verím, že sme urobili správne rozhodnutie a svet je lepší a bezpečnejší.” S jeho tvrdením sa dá úspešne polemizovať. Pretože rozhodnutie zbaviť Saddamov režim vlastníctva zbraní hromadného ničenia bolo účelovo zmenené na cieľ zbaviť svet Saddamovho režimu. ZHN sa nikdy nenašli, a obava z ich možného použitia poslúžila na spustenie vojenskej invázie. Uskutočnená bola bez rozumnej a udržteľnej stratégie exitu intervenčných vojsk z krajiny. Obamovo rozhodnutie o stiahnutí vojakov z Iraku bolo vodou na mlyn  islamských fundamentalistov.

Slovenská vláda sa ku koalícii štátov vedenej USA a Veľkou Britániou pripojila vyslaním vojenskej jednotky. Parlament o tom hlasoval vo februári 2003. Chýbajúcu podporu KDH, ktoré v rámci Dzurindovej koalície odmietlo takýto krok, nahradili hlasy HZDS. Poslanci a ministri za KDH boli proti vyslaniu našich vojakov do Iraku. Autor komentára, v tom čase predseda Zahraničného výboru NR SR, navrhol vlastné uznesenie parlamentu (vyzývajúce na pokračovanie nevojenských opatrení a ďalší čas na politické riešenie krízy okolo Iraku), ktoré však nebolo schválené. Preto sa pri rozhodujúcom hlasovaní zdržal. Pre úplnosť, minister Lipšic a poslanci Muránsky a Miklušičák z KDH vyslanie slovenských vojakov podporili. Viac na europskenoviny.sk

V tohtotýždňovom Dueli v HN vám dvaja politici predstavia svoj pohľad na to, či je konanie elít Európskej únie zodpovedné za rozhodnutie Britov.

PROTI (Ján Figeľ): Británia nedôverovala myšlienke európskej integrácie, preto na jej založení neparticipovala.

Briti servírovali ráno 24. júna sebe i svetu veľmi kyslé svätojánske raňajky. Keď boli u nás ohlásené výsledky referenda o zotrvaní Veľkej Británie v EÚ, svetové finančné trhy stratili už 1 000 miliárd eur obchodovaním v ázijských centrách, ktoré otvárajú skôr ako v Európe.

V pondelok večer, keď sa zatvorili európske a americké trhy, sa táto strata vyšplhala až na 2 000 miliárd eur. Ohlásenie brexitu spôsobilo najväčšie znehodnotenie aktív v modernej histórii. Ak bola britská debata o zotrvaní v EÚ zameraná práve na materiálne (ne)výhody členstva, Briti počas prvých hodín po ohlásenom brexite stratili viac, než do EÚ prispeli od vstupu v roku 1973. Avšak nefinančné straty sú oveľa väčšie. Británii hrozí postupný rozpad odštiepením Škótska a Severného Írska. Niektorí jej už ironicky rezervujú názov Little Britain. Ale stratí aj samotná EÚ. Je preto paradoxné, ak sa aj na Slovensku samotní liberáli, podporovatelia trhu a ekonomickej sily obliekajú do rúcha euroskepticizmu a nacionalizmu.

Veľká Británia prispievala do rozpočtu EÚ, po odrátaní rabatu a investícií európskych fondov, okolo 8,5 miliardy libier ročne. No len za dva dni po vyhlásení výsledkov referenda hlavný index londýnskej burzy FTSE 100 (združuje 100 najväčších britských firiem) stratil 85 miliárd libier. Táto desaťnásobná strata kapitalizácie britských firiem je iba malý objem v mori strát, ktoré môžu nastať dezintegráciou vnútorného trhu únie a politickej nestability. Straty spôsobené nestabilitou, neistotou a vnútorným rozdelením britskej spoločnosti sú nevyčísliteľné. Bude treba veľa rokov, ak nie generáciu, aby sa vytvorilo nové spolužitie tak medzi Veľkou Britániou a EÚ, ako i medzi jednotlivými časťami Británie a jej obyvateľmi. Je preto legitímne pýtať sa, kto nesie zodpovednosť za tento stav a nesmierne škody – je to Brusel alebo domáce politické elity?

Cameronovo zlyhanie
Británia nedôverovala myšlienke európskej integrácie, preto na jej založení neparticipovala. Neskoršie sa prihlásila. Francúzsky prezident de Gaulle v 60. rokoch minulého storočia dvakrát vetoval vstup Británie do Európskych spoločenstiev. Jeho dôvody? Briti nie sú kontinentálny národ, ich hlavné ekonomické i obchodné záujmy sú späté s ich koloniálnou minulosťou, tradíciou commonwealthu a atlantickými väzbami. Keď sa v roku 1973 Británia stala členom zjednotenej Európy, často dávala najavo svoju historickú výnimočnosť. Briti nevstúpili ani do menovej únie, ani do schengenského priestoru. Napriek týmto a ďalším výnimkám a ústupkom zo strany EÚ sa britské politické elity predbiehali v euroskepticizme. Jeho špekulatívnym prejavom bol predvolebný prísľub premiéra Davida Camerona usporiadať referendum o zotrvaní v EÚ, a to z čisto vnútropolitických taktických dôvodov. Chcel získať nejednotné frakcie vo vlastnej strane, ale aj voličov prikláňajúcich sa k euroskeptickej UKIP. Cameronovi tento risk nevyšiel a ukončil jeho politickú kariéru. Oslabil krajinu i vládnucu stranu. Po brexite sú v rozporoch a napätí.

Existujú tu paralely s našou politickou scénou. Od volieb v roku 2010 začali na Slovensku narastať populistické a euroskeptické strany, ktoré nájdeme v rúchu liberálnom či nacionálnom. Sulíkova SaS dala prednosť lacnej protibruselskej rétorike. Nezodpovedným činom bolo položenie Radičovej vlády v roku 2011; umožnilo triumfálny návrat R. Fica k moci s obrovskými dôsledkami pre krajinu. Kotlebova strana, ktorej najviac pomáha nefungujúci štát a skorumpované vládnutie Smeru, už ohlasuje referendum o slovexite. Tak v Británii, ako i na Slovensku sa v politike prestávajú používať racionálne argumenty; čoraz viac sa presadzujú populistické sľuby, lži, zastrašovanie a prázdne reči. Populisti nadbiehajú očakávaniam voličov, aby následne zradili ich skutočné potreby a záujmy. V konečnom dôsledku populizmus prináša len spoločenskú deštrukciu a sklamanie ľudí, najmä mladých. Populizmus môže poraziť len zdravý rozum v spojení so živým svedomím.

Akútna výzva
Európska integrácia je postavená na prekonaní histórie konfliktných záujmov krajín a na rozvíjaní spoločného záujmu a spoločného dobra. Pánmi únie sú jej členské štáty. Nie sú bezchybné, ako ani Brusel nie je bez nedostatkov a zlyhaní. Ale výhody a perspektíva spoločenstva výrazne prevyšujú náklady a problémy integrácie. Brexit je prehrou všetkých, ktorí EÚ doteraz tvorili, tak v Londýne, Edinburghu, ako i v Bruseli, Berlíne či Bratislave. Mieru zodpovednosti za vyvolanie a za dôsledok brexitu treba však jasne rozlišovať. Táto výnimočne drahá lekcia nech nezostane premárnená: potrebujeme efektívnu a dôveryhodnú EÚ. A potrebujeme zrelú, zodpovednú politiku na národnej úrovni. Je to akútna a spoločná výzva.

ZA (Richard Sulík): Európska komisia dostala od Britov účet a dostane ho aj od ďalších krajín. Mala by začať dodržiavať vlastné pravidlá.

Väčšina obyvateľov Veľkej Británie chce opustiť Európsku úniu, lebo sú presvedčení, že ich život bude bez nej lepší. Inými slovami, v ich očiach Európska únia nepredstavuje lepšiu budúcnosť, práve naopak. Viac na hnonline.sk

Škvrnou nášho predsedníctva nebudú politické šarvátky, ale rozkrádanie.

Ako člen Európskej komisie (s Romanom Prodim a Josém Barrosom) som zažil 12 rôznych predsedníctiev Rady EÚ. Boli to na jednej strane rutinné inštitucionálne procesy a pracovné procedúry, na druhej odlišné praktické a politické skúsenosti. V úlohe dirigentov sa ocitli rôzne vládne garnitúry – aj nestabilné, zavádzajúce a skorumpované. Zlý pocit či hanba v tých prípadoch však nezostali na únii a na ostatných, ale na predsedníckej krajine. Aj keď za jej hranicami býva efekt nepríjemnej skúsenosti cítiť tiež.

Keď som sa nedávno v Mníchove rozprával s celoživotným obhajcom dôstojného miesta a postavenia Slovenska v zjednotenej Európe Imrichom Kružliakom, povedal, že pri pohľade zvonku je korupcia najväčší škandál Slovenska. Imrich má takmer 102 rokov a veľmi dobre si pamätá historické zápasy o slobodu a demokraciu, o hodnotovú orientáciu spoločnosti a úsilie o pozdvihnutie života národa. Úplne s ním súhlasím v jeho jednoznačnom pohľade na situáciu. Zvnútra je diagnóza rovnaká. Korupcia na úrovni verejnej správy je rozsiahla, priam organizovaná, zakrývaná či tolerovaná štátnou mocou. Logicky je prijímaná a živená aj veľkou časťou obyvateľstva. Takmer materiálne tu vidieť spätosť so stavom nášho vzdelávania a výchovy, ktoré upadá pred očami i v porovnaniach s vyspelým svetom. Smer, ktorý dominuje v zákonodarnej a výkonnej oblasti, obsadil svojimi nominantmi aj kontrolné orgány štátu. Tie nekonajú v záujme občanov a zákonnosti, ale v záujme držiteľov moci. Dávno nebolo počuť proti korupcii ani vyjadrenia duchovných autorít, ani keď sa diskutuje stav a priority našej spoločnosti. Pritom nekradnúť neokrádať je zdvojené prikázanie Desatora, základného mravného kódexu židovsko-kresťanskej kultúry a našej západnej civilizácie.

Aj preto máme pod tretím Ficovým vedením nedostatok sociálnej a justičnej spravodlivosti, a zároveň rozvíjajúci sa sociálny populizmus, ktorého majstrovským prejavom sú „vlaky zadarmo“. Posilňuje sa právnický, nie právny štát. Darí sa právnikom, ale nie občanom a firmám pri vymáhaní spravodlivosti. Zákonnosť je selektívna. Zažili sme to napríklad pri miliardových PPP kontraktoch pri výstavbe diaľnice D1, kde sa podpísaná zlodejina netrestá, lebo podľa polície nebola dokonaná. Alebo pri reštrukturalizačných podvodoch podľa vzoru firmy Váhostav či pri vyciciavaní chorého zdravotníctva. Čerstvým príkladom sú rýchle a rozsiahle nárasty príjmov bonapartovskej partie – Ficovho domáceho Bašternáka a jeho ministersko-podnikateľských partnerov Kaliňáka a Počiatka. Podobne, cez rôzne podnikateľské a investičné stimuly a eurofondy vláda buduje skôr známostnú než znalostnú ekonomiku. Toto nie sú zdravé trendy pre Slovensko ani dobrý príklad pre Európu. Úpadok školstva a politiky s tým obojstranne súvisí.

Preto najväčšou záťažou slovenského predsedníctva Rady EÚ môže byť samotná vláda a jej (ne)konanie v oblasti korupcie a nezákonnosti.

Ján Figeľ

Článok nájdete na hnonline.sk

Slovensko sa 12 rokov po vstupe do únie poprvýkrát ujíma úlohy dirigenta v 28-člennom orchestri. Pred 12 rokmi podpora európskej integrácie a strán, ktoré garantovali demokratickú, zodpovednú a proeurópsku cestu Slovenska, výrazne prevažovala nad opačnými postojmi. V nedávnych marcových voľbách však občania poslali do parlamentu s významnou podporou aj stranu, ktorá presadzuje vystúpenie Slovenska z euroatlantických štruktúr. A skepsa voči budúcnosti zjednotenej Európy z rôznych príčin narastá. Aj to potvrdzuje, ako málo času stačí na zmenu postojov a spoločensko-politických trendov… A ako sa ľahko mení verejná mienka aj k zásadným záležitostiam geopolitického charakteru.

Vratká je však aj pozícia dvoch kľúčových predstaviteľov, ktorí majú formáciám Rady predsedať – Robertov Fica a Kaliňáka. Spája a zaťažuje ich zároveň Bonaparte – nie ten historický imperátor Napoleon, ale moderný luxusný bytový komplex v Bratislave a s ním spojená ministersko-podnikateľská partia Kaliňák – Počiatek – Baštrnák s lukratívnym podnájomníkom, premiérom Ficom. To, čo je vidieť pred verejnosťou, je odhalený vrchol pyramídy podvodov a korupcie, ktorá sa stále viac vynára vďaka zisteniam predstaviteľov opozície a novinárov. Vo verejnom záujme, žiaľ, nekonajú kontrolné a trestno-právne orgány štátu. Buď signály a fakty o zneužívaní moci a konflikte záujmov prehliadali, alebo úmyselne zakrývali. Zatiaľ konajú na pokyn a v záujme vládnucej moci. Náš, slovenský problém sa nevolá ani Brexit, ani migračná a utečenecká kríza. V našich rukách tu bude moderovanie procesov a dialógu. Ale domácou úlohou slovenskej politiky je odpovedať na otázky o charaktere štátu a zodpovednosti za výkon verejnej moci. Viac na europskenoviny.sk

Nitra 28. mája (TK KBS) Historicky prvý osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva a viery vo svete Ján Figeľ sa v piatok 27. mája 2016 stretol v Nitre so skupinou irackých utečencov, ktorí sú od decembra na území Slovenska. Na pôde Slovenskej katolíckej charity v Nitre sa stretol s dvoma desiatkami utečencov z Iraku. Na stretnutí boli aj viceprimátor Nitry Ján Vančo a katolícky kňaz Peter Brenkus zo združenia Pokoj a dobro, ktoré sa okrem iného venuje integrácii irackých rodín na Slovensku. Pre Jána Figeľa to bola prvá pracovná cesta na Slovensku v novej funkcii.

Koncom marca, po opustení azylového zariadenia v Humennom našli kresťanskí utečenci z Iraku svoj nový domov v zariadeniach Nitrianskeho biskupstva a tiež v mestách a obciach Nitrianskeho kraja, kde sa im rozhodli pomôcť dobrovoľníci. Na stretnutí Iračania po oboznámení J. Figeľa so svojimi pohnutými osudmi ho informovali o ich súčasnom živote a prebiehajúcej integrácii. Opakovane vyzdvihli slovenskú pohostinnosť a dobré srdcia mnohých Slovákov, aj keď sa stretávajú aj s problémami. V súčasnosti sa všetci učia slovenský jazyk, o ktorom sa svorne vyjadrili, že „je veľmi ťažký, najmä gramatika“. Deti už chodia do viacerých škôl, kde podľa Petra Brenkusa „veľmi rýchlo zapadli“.

Ján Figeľ oboznámil prítomných s náplňou poslania vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu. V novej funkcii chce presadzovať, „aby sa slobode myslenia a svedomia v súčasnom svete viac darilo a aby vlády neprenasledovali a nediskriminovali ľudí za to, že majú alebo nemajú vieru alebo že ju zmenia”. Pre viac slobody je nevyhnutná spolupráca s politickými predstaviteľmi štátov a náboženskými lídrami, s medzinárodnými inštitúciami a mimovládnymi organizáciami. Za najväčší súčasný problém označil J. Figeľ situáciu na Blízkom východe, odkiaľ práve pochádzajú irackí a sýrski utečenci. „To, čo sa tam teraz deje, je masové vyvražďovanie. Som presvedčený, že ide o genocídu,“ povedal. Napríklad na území Iraku z pôvodného počtu 1,4 milióna kresťanov v roku 2003 dnes žije len takmer sedmina – štvrť milióna. V Sýrii klesol ich počet za päť rokov z 1,25 milióna na pol milóna ľudí.

Utečencov Ján Figeľ ubezpečil, že EÚ využije dostupné prostriedky na poskytnutie humanitárnej pomoci obetiam konfliktu a prenasledovania na Blízkom východe. Je potrebné podľa neho však tiež mobilizovať úsilie medzinárodného spoločenstva proti vyčíňaniu extrémistov z tzv. Islamského štátu ISIS, aby sa nastolil v tomto regióne mier, stabilita a obnova. Povzbudil kresťanských utečencov v ich úsilí začleniť sa do slovenskej spoločnosti. Nakoniec sa utečenci spolu so slovenskými účastníkmi stretnutia pomodlili Otčenáš v aramejčine, teda v jazyku Ježiša Krista.

Viedeň 10.mája 2016

Slovák Ján Figeľ je „presne tá správna voľba“

Kardinál Christoph Schönborn vidí pápeža Františka ako „vizionára pre Európu a pre celý svet“.

Podľa kardinála sa pôsobivým spôsobom pápežovi 6. mája podarilo „ako mužovi viery navrhnúť víziu spolunažívania, s ktorou môže každý súhlasiť, či je veriaci alebo nie,“ ocenil viedenský arcibiskup v sobotu pre „Kathpress“ príhovor pápeža pri preberaní Ceny Karola Veľkého vo Vatikáne.

Kardinál ocenil aj vedenie EÚ za menovanie Jána Figeľa za prvého mimoriadneho poverenca pre náboženskú slobodu.

Viedenský arcibiskup ďalej povedal, že pápež František je svojím zasadzovaním sa za ľudské práva a pravý humanizmus ich „autentickým interpretom“. A to o to viac, že svoje vízie pre Európu nenavrhol iba z kresťanského – ba ani len iba z veriaceho – stanoviska, ako poznamenal Schönborn. František tak „urobil hlasom všetkých v Európe a súčasne tak urobil službu celému svetu“, ako povedal kardinál a citoval Donalda Tuska: „Aj predseda Rady Európy označil Františka ako pápeža nádeje pre nás všetkých“.

Vzhľadom na mnohé euroskeptické postoje aj v Cirkvi pápež jasne vyjadril, „že je úlohou Cirkvi spolupracovať na budovaní Európy“, ako zdôraznil kardinál. Pre Františka je neodlučiteľné s hlásaním Evanjelia poskytovať pomoc a útechu slabým a zraneným a zasadzovať sa za ľudské práva.

Zvlášť náboženská sloboda ako kľúčová súčasť ľudských práv je teraz na celom svete novým spôsobom ohrozená, ako povedal Schönborn. EÚ to spoznala a menovala mimoriadneho poverenca pre náboženskú slobodu, čo je podľa kardinála „nie zdvorilé gesto voči pápežovi alebo Cirkvi“, ale „pripomienka politikom, akú výbušnú silu majú ľudské práva a s nimi náboženská sloboda“.

Slovák Ján Figeľ je v tejto situácii presne „tou správnou voľbou“, keďže je „Európanom prvej hodiny po prevrate“ a nerobí tajnosti z kresťanského základu svojej politiky, ako povedal Schönborn a pripomenul: „Bývalý predseda Kresťanskodemokratickej strany KDH a bývalý eurokomisár pre vzdelanie a kultúru sám zažil komunistické prenasledovanie z náboženských dôvodov, ako aj „nežnú revolúciu“ v r. 1989. „Tí ľudia, ktorí sa vtedy zasadzovali za náboženskú slobodu, dokázali neľudský systém pokojne priviesť k pádu.“ Viac na hlavnespravy.sk