Predseda KDH Ján Figeľ prijal delegáciu Bieloruskej kresťanskej demokracie (BCHD). BCHD je opozičná strana, ktorá sa jednoznačne hlási k svojim kresťansko-demokratickým koreňom. Členmi 10-člennej delegácie, ktorá prišla na 3-dňovú návštevu Slovenska, je medziiným spolupredseda Vital Rymašeusky a taktiež matka Pavla Sieverynca, druhého spolupredsedu strany. Pán Sieverynec musel zostať v týchto dňoch v Bielorusku, nakoľko prebiehajú intenzívne snahy o zjednotenie pravice a nomináciu jedného spoločného pravicového kandidáta na funkciu prezidenta republiky. Bez takejto dohody niet šance na výmenu autokratického prezidenta Lukašenka vo voľbách, ktoré sa majú budúci rok uskutočniť.

 Účastníci stretnutia prediskutovali rad aktuálnych otázok, ktoré zaujímajú obe strany. Zhodnotili vývoj v súčasnej Európe, postavenie kresťanskej demokracie v jej politických štruktúrach a samozrejme diskutovali aj o najpálčivejšej európskej téme týchto dní – vývoj na Ukrajine. Zhodli sa na tom, že trvalé riešenie môže priniesť iba otvorený dialóg oboch strán. Ukrajinská vláda musí urobiť všetko pre to, aby vytvorila naň čím lepšie podmienky. Veľa bude záležať aj od toho, nakoľko legitímne prebehnú nedeľné prezidentské voľby.

Pred samotným stretnutím si Ján Figeľ spolu s Františkom Mikloškom a bieloruskými priateľmi pri pamätníku uctili pamiatku Sviečkovej manifestácie z 25. marca 1988. Hostia konštatovali, že vnímajú veľké paralely v našich históriách a súčasne nachádzajú pre seba podnetné impulzy z  nedávnych slovenských dejín.

KDH a BCH majú niekoľkoročné vzťahy spolupráce. V súčasnosti jednou z takýchto oblastí je podpora BCHD zo strany KDH, aby sa čím skôr stala pozorovateľom Európskej ľudovej strany. Ján Figeľ zdôraznil: „Je to dôležité tak pre samotnú BCHD ale aj pre prinášanie nových vitálnych podnetov do Európskej ľudovej strany. Pre diskusie v Európe sú dôležité postoje politických strán postkomunistických krajín. Prinášajú osobitné historické skúsenosti, ktoré pochopiteľne nemôžu mať predstavitelia západoeurópskych krajín.“

Priebeh voľby nového predsedu Najvyššieho súdu, ako aj vyjadrenia Štefana Harabina po jeho neúspechu v tejto voľbe ukazujú dnešný žalostný stav slovenskej justície. Potreba celkovej zmeny, teda nielen personálnej, ale aj systémovej, je viac ako nevyhnutná. Občania potrebujú účinnú spravodlivosť a reálnu vymožiteľnosť práva, nie nedôveryhodnú justíciu. Politici by si nemali pred týmto problémom zakrývať oči, ale ponúkať riešenia, ktoré situáciu posunú k lepšiemu vývoju. KDH má odvahu prinášať takéto riešenia. Za posledných 10 rokov sme mohli vidieť, že koncentrácia moci a funkcií v rukách jednej osoby nebola nástrojom na pozitívne zmeny v justícii, ale skôr na jej ovládnutie úzkou skupinou ľudí. Preto aj navrhované oddelenie funkcie predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu pomôže ku konštruktívnemu a serióznemu dialógu medzi jednotlivými orgánmi slovenskej justície. Vyžadovanie odbornej a morálnej spôsobilosti vykonávať funkciu od sudcov menovaných doživotne je ďalším krokom, ktorý bude na prospech dôveryhodnosti celého justičného stavu. Očakávam, že Súdna rada v novej voľbe vyberie takého kandidáta, ktorý bude dôstojným reprezentantom sudcov a zároveň odvážnym iniciátorom potrebných zmien. Som presvedčený, že na Slovensku máme čestných a zodpovedných sudcov pre výkon najvyššej súdnej funkcie.

Ján Figeľ, predseda KDH                                    V Bratislave, 20. 5. 2014

Čítajte aj na webnoviny.sk

Vyhlásenie predsedu KDH a podpredsedu NR SR Jána Figeľa

Koniec II. svetovej vojny a víťazstvo nad fašizmom a nacizmom v Európe v roku 1945 vytvorili podmienky pre zmierenie, obnovu a novú spoluprácu na našom kontinente. Vďaka prijatiu Schumanovho plánu v roku 1950 sa to na západe kontinentu aj podarilo. Slovenský národ sa však zakrátko spolu s ďalšími národmi strednej a východnej Európy  ocitol v područí stalinského komunizmu a ideológie triedneho boja.   Až pád totalitných režimov priniesol týmto národom príležitosť na pripojenie sa k spoločenstvu slobodných a demokratických krajín. Náš “návrat do Európy” znamenal znovuzjednotenie kontinentu.

Deň víťazstva nad fašizmom (8. máj) a Deň Európy (9. máj) nasledujú v kalendári po sebe. Vzťah medzi dvoma dôležitými udalosťami a sviatkami novodobej Európy nie je náhodný. Schumanova deklarácia pre zjednotenú Európu mohla zapustiť korene a prinášať ovocie mieru, stability a rozvoja iba v prostredí, ktoré odmieta totalitné ideológie a vojnovú likvidáciu, ktoré si ctí slobodu a ľudskú dôstojnosť  každého, ktoré je schopné zmierenia i solidarity.

Je dobré poznať vlastné dejiny a  pripomínať si historické súvislosti,  aby nám nezovšedneli veľké a početné ľudské obete a tvorivé úsilie predchádzajúcich generácií; aby sa formovalo vedomie dôležitosti princípov, na ktorých žije každé slobodné spoločenstvo. Aj vstup Slovenska do zjednotenej Európy prišiel až po skončení ďalšej vojny  – studenej – a po osvojení si hodnôt a pravidiel, ktoré nás s takýmto spoločenstvom zbližujú a spájajú. Mier, sloboda, demokracia, právny štát, spoločná Európa – to nie sú samozrejmé skutočnosti, nie sú raz a navždy dané konštanty. Vyžadujú si občiansku i národnú zrelosť, angažovanosť  a zodpovednosť.

Májové výročia nie sú len príležitosťou pre úctu a spomienku. Sú aj pozvaním k aktívnej účasti v blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu. KDH odmieta extrémizmus a populizmus, ktoré sa šíria v Európe i na Slovensku. Občania vo voľbách rozhodnú, či bude Európska únia  smerovať k novým ideológiám, oslabovaniu rodiny ako prirodzeného spoločenstva, k prehlbovaniu nezamestnanosti a zadlžovaniu, alebo sa vydá na osvedčenú cestu, ktorú iniciovali francúzski a nemeckí kresťanskí demokrati. Je to cesta podpory zamestnanosti, silnej rodiny a rastu ekonomiky a životnej úrovne. Takýto program, rozsiahle európske skúsenosti a osvedčených predstaviteľov tejto cesty dnes občanom ponúka KDH.

                                                                                      8. máj 2014

Ján Figeľ, predseda KDH a podpredseda NR SR

Čítajte aj na webnoviny.sk, topky.sk

Vyhlásenie predsedu KDH Jána Figeľa k úmrtiu emeritného biskupa Mons. Jána Hirku.

V osobe biskupa Jána Hirku odchádza človek, ktorý bol súčasťou ťažkých dejín Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v období neslobody a jej obnoviteľ v čase pred a po nástupe demokratického režimu u nás.

Stretnutia s biskupom Hirkom boli pre mňa ľudsky vždy obohacujúce. Vyžaroval z neho pokoj a vyrovnanosť. Vážil som si jeho vernosť a statočnosť, ktorú preukázal v rokoch 1950 až 1968, keď bola Gréckokatolícka cirkev násilne likvidovaná a postavená mimo zákon. V období tzv. Pražskej jari J. Hirka intenzívne pracoval na jej obnove a v decembri 1968 sa stal ordinárom tejto cirkvi v celom Československu. Legalizácia Gréckokatolíckej cirkvi bola jedným z mála výdobytkov, ktoré pretrvali aj po roku 1968, teda počas normalizácie a okupácie Československa.

Vladyka Ján Hirka zohral dôležitú a konštruktívnu úlohu pri majetkovom vyrovnaní medzi Gréckokatolíckou  a Pravoslávnou cirkvou. Tento proces si vyžadoval mimoriadnu mieru trpezlivosti, veľkorysosti i diplomacie. To, že dnes sú vzťahy týchto spoločenstiev veriacich pozitívne, je aj zásluhou nebohého  J. Hirku.

Nech Pán života a smrti príjme k sebe tohto skromného a pracovitého muža a odmení všetky jeho strádania a námahy pre dobro. 

14. apríl 2014

Poznámka:

Predseda KDH a podpredseda NR SR JÁn Figeľ sa osobne zúčastní na poslednej rozlúčke so zosnulým v utorok, 15. 4. 2014, v Prešove.