8. novembra 2004, SFPA Bratislava

1. Výsledky a hodnotenie predchádzajúceho obdobia

Počas uplynulých piatich rokov došlo k zásadnej zmene politického
a inštitucionálneho rámca Európskej únie. Tieto roky môžeme charakterizovať
ako obdobie nepretržitých rokovaní o inštitucionálnych reformách. Dovoľte mi
spomenúť tri hlavné medzníky:

• Komisia sa ujala svojho mandátu krátko po tom, ako vstúpila do platnosti
  Amsterdamská zmluva, ktorá priniesla zmeny predovšetkým v oblasti spoločnej
  zahraničnej a bezpečnostnej politiky ako aj v oblasti spravodlivosti a vnútorných
  záležitostí (II. a III. piliera).

• Druhým medzníkom bola medzivládna konferencia, ktorá viedla
  k uzatvoreniu Zmluvy s Nice (vstúpila do platnosti vo februári 2003). Vytvorila
  predpoklady pre veľké rozšírenie EÚ v roku 2004.

• Rozsiahla debata o novej inštitucionálnej reforme v rámci EÚ, viedla
  k vytvoreniu Európskeho konventu, ktorý pripravil návrh textu Ústavnej
  zmluvy. Počas nasledujúcej medzivládnej konferencie došlo v júni 2004
  k definitívnej dohode na tejto zmluve.

Obdobie predchádzajúcej Komisie bolo teda charakterizované
predovšetkým vstupom do platnosti dvoch Zmlúv, priebehom dvoch
medzivládnych konferencií a prípravou Ústavnej zmluvy. Okrem týchto
inštitucionálnych zmien pôsobenie tejto Komisie je nutné tiež zhodnotiť
z pohľadu splnenia nasledovných významných politických cieľov:

• najrozsiahlejšie a historické rozšírenie Únie počas jej viac ako 50-ročnej
  histórie. Dnes je únia viac európskou než bola pred pol rokom. Rozšírenie
  obohatilo kultúrnu rozmanitosť únie. Táto rozmanitosť je zdrojom jej spoločného
  bohatstva.

• zavedenie spoločnej meny euro. Prechod na spoločnú menu nebol len
  menovou, hospodárskou a technickou záležitosťou, ale mal aj svoju politickú
  dimenziu. Euro prispelo k upevneniu myšlienky európskeho zjednotenia.

• reforma Komisie. Prodiho Komisia nastupovala v čase najvážnejšej
  krízy vo svojej histórii po odstúpení Santerovej Komisie. Autorita inštitúcie bola
  vážne oslabená. Preto musela hneď po svojom nástupe prijať niekoľko zásadných
  krokov smerom k sprehľadneniu a zjednodušeniu vnútorných rozhodovacích
  procedúr.

Počas pôsobenia Prodiho Komisie došlo aj k ďalším významným
iniciatívam, ktoré budú mať pokračovanie aj v nadchádzajúcich rokoch.
Spomeniem len niektoré z nich:

• prijatie Lisabonskej stratégie v marci 2000,

• otvorenie vnútorného trhu v oblasti energetiky a telekomunikácií,

• podpora celoživotnému vzdelávaniu a zvýšenie mobility študentov
  v rámci EÚ,

• prijatie programu z Tampere v oblasti spravodlivosti, bezpečnosti
  a vnútra v októbri 1999 a jeho rozšírenie na summite pred niekoľkými
  dňami v Bruseli na obdobie ďalších 5 rokov o tzv. Haagsky program,

• reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky (2003 – 2004),

• návrh novej finančnej perspektívy pre roky 2007 – 2013.

Doterajšie 5-ročné obdobie Európskej komisie bolo úspešné. Stačí si
porovnať mieru záujmu a počet kandidátov na post jej predsedu v roku 1999
a teraz.

2. Výzvy do budúcnosti – priority na nadchádzajúce obdobie

Napriek situácii, keď nová Komisia nie je ešte schválená Európskym
parlamentom, dovoľte mi načrtnúť niektoré jej priority, ktoré sú z môjho
pohľadu zároveň najväčšími výzvami pre nadchádzajúce obdobie:

• Pokračovanie procesu rozširovania:

• Vstup Rumunska a Bulharska do EÚ

• Otvorenie rokovaní o vstupe s Chorvátskom a s Tureckom
  v závislosti od rozhodnutia Európskej rady v decembri 2004

Rokovania k novej finančnej perspektíve budú sledovať hlavne tri
základné priority:

• Dôsledná implementácia Lisabonskej stratégie s cieľom vytvoriť
  ekonomiku postavenú na vedomostiach

• Posilnenie politického konceptu európskeho občianstva ako
  doplnku k štátnemu občianstvu a vytvorenie priestoru slobody,
  bezpečnosti a spravodlivosti

• Riešenie regionálnych disparít medzi členskými krajinami
  s cieľom podporiť udržateľný rast

Lisabonská stratégia

V čase, keď sa Lisabonská stratégia dostala do polovice svojho obdobia,
v Bruseli ako aj ďalších európskych hlavných mestách je stále častejšou témou
rozhovorov. Správa pracovnej skupiny W. Koka, ktorá bola prezentovaná
Európskej komisii a členským krajinám minulý týždeň, vyslala niekoľko signálov
o potrebe zvýšiť rast a konkurencieschopnosť európskej ekonomiky. Analýza
súčasného stavu je pomerne zrejmá – Európa nenapĺňa svoje predsavzatia.
Pokračovanie v stratégii je však ešte naliehavejšie vzhľadom na zvyšujúci sa
rozdiel v raste a produktivite oproti USA a Ázii, ako aj vzhľadom na nízky
populačný nárast a starnutie Európy.

Európska komisia bude hodnotiť výsledky uplatňovania stratégie vo
svojej strednodobej hodnotiacej správe, ktorá bude prezentovaná hlavám
štátov a vlád na budúci rok v marci. Najpálčivejšie otázky sú: Je Európa
schopná pozitívne reagovať na zmeny, ktoré prináša globalizácia ? Aké opatrenia
je potrebné prijať, ak sa chce EÚ priblížiť svojim cieľom definovaným v roku
2000? Riešením je celý komplex opatrení vo viacerých oblastiach – o. i. posun
smerom k spoločnosti založenej na vedomostiach, zlepšovanie
podnikateľského prostredia, reforma pracovného trhu, informatizácia, viac
investícií do oblasti vedy a výskumu, ako aj vzdelávania.

Jeden z príkladov, kde Európa zaostáva za svojimi konkurentmi, sú investície
do vedy a výskumu. Úroveň výdavkov EÚ25 je 1,9 % ročného HDP,
podstatne menej v porovnaní s USA (2,8%) alebo Japonskom (3,1%). Obdobne
je to aj v investíciách do ľudského kapitálu, čo sa prejavuje v posune centier
vzniku nových myšlienok a inovácií mimo Európu. Zaujímavý príklad je, že
napr. skoro tri štvrtiny držiteľov Nobelovej ceny z posledného obdobia
pochádzajú z USA. Najúspešnejšia európska krajina v tomto smere, Veľká
Británia, mala v 70-tych rokoch jednu pätinu držiteľov Nobelovej ceny,
v súčasnosti je to len jedna desatina. Spomedzi 1200 najčastejších vedeckých
citácií je 700 z USA, naproti tomu z Veľkej Británie je ich len 80.

Záleží najmä na členských krajinách EÚ ako sa postavia k novým výzvam.
Európska komisia môže napomáhať najmä v oblastiach, kde je možné dodať
jednotlivým akciám pridanú hodnotu z európskej úrovne (cezhraničné projekty),
prípadne tam kde sily jedného členského štátu nestačia. Je však zrejmé, že na
dosiahnutie celkových cieľov a na využitie potenciálu, ktorý únia má, je potrebné
zvýšiť úsilie členských krajín. Podľa môjho názoru najväčšou slabinou lisabonského procesu je slabá a pomalá implementácia potrebných reforiem
a opatrení na úrovni členských štátov. Zo 70 legislatívnych opatrení prijatých
doteraz v rámci lisabonskej stratégie bolo vo všetkých 25 štátoch únie
implementovaných iba 10 % v plnom rozsahu, kým celkovo (ale nie všade)
z tohto objemu bolo prijatých v členských krajinách asi 60 %.

Aký je vzťah a dopad Lisabonského procesu pre Slovensko? Jednou
z hlavných priorít hospodárskej politiky Slovenska je vyrovnávanie úrovne
hospodárskeho a sociálneho vývoja s tzv. „starými“ členmi EÚ. Prílev
zahraničných investícií, ktoré so sebou prinášajú najmodernejšie technológie
a znižujú technologické zaostávanie, je v tejto fáze kľúčový. Táto stratégia
prinesie svoje ovocie z krátkodobého i strednodobého hľadiska. Slovensko
potrebuje dobiehať aj ekonomicky, tak ako to dokázalo urobiť politicky a
negociačne.

Dlhodobé riešenie však spočíva vo zvyšovaní do investícií do moderných
sektorov ako sú informačné technológie, do vytvárania podmienok pre rozvoj
vedy, výskumu a vzdelávania. Dlhodobejšiu víziu rozvoja Slovenska treba
napojiť na trendy, ktoré sa v súčasnosti definujú na globálnej úrovni. Bude
potrebné, aby sa na Slovensku vytvárala vyššia pridaná hodnota, a tým sa
posúvalo vyššie v hodnotovej reťazi.

Slovenská republika má pred sebou veľké výzvy v oblasti využitia ľudského
potenciálu. Z hodnotenia EÚ vyplýva, že máme relatívne najviac občanov vo
veku 20 – 24 rokov, ktorí ukončili aspoň vyššie stredné vzdelanie. Na druhej
strane je Slovenská republika na chvoste poradia v miere podpory vedy
a výskumu. Za ňou sú z nových členských krajín iba Cyprus a Lotyšsko.

3. Hlavné priority v oblasti porfólia

V tíme Barrosovej komisie budem zastávať portfólio so zodpovednosťou
za oblasť vzdelávania, odbornej prípravy, kultúry a viacjazyčnosti. Moja
zodpovednosť taktiež pokrýva oblasť športu, mládeže a vzťahov s občianskou
spoločnosťou. Celým rozsahom môjho portfólia sa tak prelína jedna centrálna
myšlienka – kvalita života občana. Potrebujeme Európu, ktorá je „citizen –
friendly“ (nielen „business – friendly“, či „environmentally – friendly“), prajná
voči občanovi.

Niekoľko poznámok k oblasti vzdelávania, ktoré hralo a hrá kľúčovú úlohu
v modernizácii spoločnosti. Vzdelanie je zdrojom sociálneho, kultúrneho
a ekonomického rozvoja, aktívneho občianstva a etických hodnôt. Európa je viac kultúrny a historický fenomén, než geograficko – ekonomický. Obdobia
renesancie a povznesenia boli charakterizované rozvojom vzdelanosti a kultúry.
Obdobia temna nastupovali s likvidáciou univerzít a pálením kníh.

Potenciál Európy je v tomto smere enormný. Stovky univerzít produkujú
množstvo poznania a odovzdávajú ich študentom. Očakávania spoločnosti vo
vzťahu k vzdelávaniu sú vysoké. Študenti očakávajú vysokokvalitné štúdium,
ktorého výsledkom je vzdelanie uznávané vo svojej vlastnej krajine, ako aj na
pracovnom trhu Európskej únie. Univerzity očakávajú autonómiu, ale aj
dostatočné zdroje pre svoje študijné programy a možnosti zapojiť sa do
inovačných procesov. Zamestnávatelia zase očakávajú dobre pripravených
absolventov univerzít, ktorí budú schopní adaptovať sa na podmienky trhu
a preniesť nadobudnuté znalosti do praxe.

Do akej miery sú napĺňané tieto očakávania? Bohužiaľ, stále je množstvo
bariér, napríklad čo sa týka mobility študentov, učiteľov, vedeckých pracovníkov.
Univerzity často nedostatočne spolupracujú, nie sú dostatočne prepojené
s podnikateľkou sférou a tým nedochádza k prenosu nových myšlienok
do inovácií.

Potrebné sú reformy, najmä v oblasti európskeho univerzitného vzdelávania.
V porovnaní so Spojenými štátmi, Európa zaostáva vo výške súkromného
financovania, ako aj v miere záujmu zo strany študentov z iných
kontinentov.

V Spojených štátoch študuje až 30 % všetkých zahraničných študentov.
Veľa si sľubujeme od zintenzívnenia edukačnej spolupráce v rámci programu
ERASMUS a
ERASMUS MUNDUS.

Aké sú opatrenia na zmenu tohto stavu? Potrebné je zvýšiť atraktívnosť
európskych univerzít tak, aby najlepšie talenty neodchádzali inam. Na zvýšenie
atraktívnosti univerzít je nutné zásadným spôsobom riešiť ich financovanie. Je
zrejmé, že ak sa nezlepší odmeňovanie, prostredie a možnosti venovať sa
kvalitnej vedeckej práci, nenastane ani kvalitatívny obrat vo fungovaní vyššieho
vzdelávania.

V budúcom roku chcem dať nový impulz diskusii o úlohe univerzít.
Plánujem v tomto smere predložiť novú komunikáciu Komisie. Dôraz bude
kladený na posilnenie väzieb medzi priemyslom a univerzitami, ako aj projekty,
ktorých cieľom bude vychovávať novú generáciu profesorov a výskumníkov. 40
% výskumu sa realizuje v Európe na univerzitách. Univerzita ako inštitúcia
bola vždy považovaná za výnimočné centrum kreativity a šírenia vedomostí
pre dobro ľudstva.

Kultúra je neoddeliteľným nástrojom tvorby a obsahu európskeho
občianstva a európskej identity prostredníctvom lepšieho porozumenia iných
kultúr a nášho spoločného dedičstva, avšak pri plnom rešpektovaní kultúrnej diverzity. V tomto zmysle kultúra musí byť vnímaná ako spoločné dobro
všetkých ľudí a národov, ako prejav ich úcty, slobody a tvorivosti, ako
výpoveď o ich ceste históriou. Jednou z hlavných úloh nadchádzajúceho
obdobia bude venovať veľkú pozornosť posilňovaniu dialógu medzi kultúrami na
úrovni únie a jej členských krajín, ako aj voči tretím krajinám.

Viacjazyčnosť je po prvýkrát definovaná ako špecifická časť portfólia
komisára. Jazyky nepovažujem len za prostriedok komunikácie. Prispievajú
k lepšiemu spoznávaniu kultúr a majú skutočný potenciál stať sa nástrojom pre
lepšie porozumenie medzi občanmi únie. Preto otázku multilingvizmu nemožno
vnímať len ako tému pre chod inštitúcií únie, ale ako politiku pre celú Európu.
Mimochodom, rozhodnutie Rady o oficiálnych jazykoch ES bolo prvým právnym
aktom Spoločenstva (1/1958). Cieľom mojich aktivít bude intenzívna podpora
výučby jazykov a lingvistickej diverzity. Jednou z ciest je dosiahnuť
v nasledujúcich rokoch, aby sa každý žiak okrem materinského jazyka učil aj
dva ďalšie cudzie jazyky. Vítam iniciatívu Veľvyslanectva Francúzskej
republiky v Bratislave založiť na Slovensku trilinguálne gymnázium (francúzsko
nemecko-slovenské).

Šport je veľmi dôležitým vzdelávacím a výchovným prostriedkom na
podporu takých hodnôt ako sú tolerancia, fyzická a duševná integrita alebo
tímová práca. Ústavná zmluva prináša so sebou aj novú zmienku o športe.
V nadväznosti na ratifikáciu zmluvy, Európska komisia predloží prvú „športovú
politiku EÚ“.

Mladí ľudia, ktorí žijú v našich členských krajinách, sú budúcnosťou únie.
Rozhodnutia, ktoré prijímame dnes, budú prinášať výsledky pri budúcich
generáciách. Mnoho politík má priamy dopad na mladých ľudí. Je preto potrebné
ich formovať tak, aby tieto politiky boli zodpovedné, pozitívne voči mladým
ľuďom.

Výzvy, ktoré sú pred nami, sú veľké. Ich napĺňanie bude možné iba
skutočným a spoločným úsilím. Niet dôvodu na skepsu či ľahostajnosť!
Neexistujú iba problémy, exitujú aj príležitosti a riešenia! Mnohí naši otcovia či
starí otcovia by boli radi mali naše starosti. Nemohli kvôli neslobode či
nedostatku možností. Prajem Slovensku a spoločnej Európe, aby v tomto
priestore zmýšľali a konali „otcovsky“, t.j. s ohľadom a zodpovednosťou za celé
generácie.