Pochod dobrej vôle proti nákaze rasizmu a antisemitizmu
Praha, 13. apríl 2008

Vážený pán predseda Senátu,
vážený pán primátor, Excellencie,
milý pán Oldřich Stránský,
ctené dámy, vážení páni,
milí priatelia!

Organizátori na pozvánke k dnešnému pochodu výstižne uvádzajú, že
k triumfu zla stačí, keď slušní nebudú robiť nič! Aj preto som rád, že tu môžem
byť spolu s vami – ako Slovák i ako komisár EÚ. Väčšinu života som prežil
s vami, v spoločnom štáte. Teraz sme spoluobčanmi v Európskej únii.
Európske dejiny sú plné skúseností a posolstiev pre dnešok. V minulom
storočí sme prežívali tragédie nacizmu v 1930-tych a 1940-tych rokoch. Od r.
1917 v Rusku a od r. 1948 u nás prevládol na dlhé desaťročia komunizmus. Pri
jeho rozpade sme boli svedkami vojnových prejavov militantného nacionalizmu
v minulom desaťročí počas zániku bývalej Juhoslávie. Rasizmus, antisemitizmus,
ideológie intolerancie a nenávisti, medzinárodný terorizmus sa šíria aj v našich
časoch.

Európska integrácia sa zrodila cez zmierenie a spojenie záujmov národov,
cez odmietnutie revanšizmu, kolektívnej viny, totalitných ideológií. Pokoj a rozvoj
Európy sa opierajú o základné, spoločné hodnoty – o slobodu, ľudské práva,
právny štát, solidaritu.

Je preto dôležité pamätať: sloboda, mier, demokracia, zjednotená Európa
nie sú raz a navždy dané, nie sú automatické. Sú výsledkom dlhého a obrovského
úsilia a mnohých obiet. Vyžadujú si zodpovednosť v každej generácii, znovu
a znovu. Preto je veľmi dôležitá výchova a vzdelávanie, hlavne mladých.
Európska únia tomuto úsiliu napomáha prostredníctvom úspešných
programov, ako sú Erasmus, Komenius, ktoré umožňujú realizovať Európu v škole
a školu v Európe. Program Mládež v akcii je zameraný hlavne na mládežnícke
výmeny a dobrovoľníctvo, Kultúra pre osvojenie kultúrneho dedičstva a podporu
kultúrnej spolupráce, Program Európa pre občanov od minulého roku umožňuje
podporu projektov posilňujúcich pamäť a úctu k obetiam nielen nacistického, ale
aj stalinského útlaku.

V r. 2007 bolo prijaté Rámcové rozhodnutie EÚ o rasizme
a xenofóbii. Toto rozhodnutie aproximuje legislatívu členských štátov
a zabezpečuje, že rasizmus a xenofóbia sú trestateľné vo všetkých členských
štátoch účinnými a primeranými trestami. Stanovuje trestnosť podnecovania
a nabádania k násiliu alebo nenávisti voči osobe alebo skupine osôb na základe
rasy, pôvodu, farby pleti, náboženstva, národného alebo etnického pôvodu.

V tom
istom roku bola etablovaná Agentúra EÚ pre základné práva vo Viedni, ktorá slúži
na monitorovanie a analýzu dodržiavania základných práv a slobôd v krajinách
EÚ. Rozvíja sa tiež nový program pre podporu základných práv a občianstva
(napr. aj boj proti rasizmu a xenofóbii) a program pre sociálnu solidaritu
PROGRESS (za rovnosť príležitostí a proti diskriminácii).

Rok 2008 bol vyhlásený za Európsky rok medzikultúrneho dialógu. Je to
dôležitá výzva pre posilnenie kultúry dialógu v našej každodennosti. Kultúra
charakterizuje naše hodnoty a vzťahy – k životu, ku človeku, k svetu. Rozmanitosť
spoločenstva narastá jeho rozširovaním a migráciou. Váš rodák, spisovateľ Milan
Kundera opisuje Európu ako maximum rozmanitosti na minimálnom priestore.
Táto rozmanitosť môže žiť v usporiadanosti a v porozumení iba prostredníctvom
dialógu. Dialóg – to je základ pre jednotu, pre hľadanie pridanej hodnoty.
Kresťania a Židia citujú z Písma podľa Knihy Genezis, že „na začiatku bolo
Slovo – Logos“. Dia logos znamená stretnutie dvoch slov, prejavov, logík.
Medzikultúrny rozmer je vyjadrením aktívneho záujmu. Je to viac, než pasívne
popisovanie rozdielov a problémov multikulturality.

Po páde komunizmu v Európe nedošlo vo svete k víťazstvu liberálnej
demokracie, nenastal koniec klasickej konfliktnej ľudskej histórie, skôr akoby
narastala hrozba stretu civilizácií. Čo potrebuje svet , to nie je stret civilizácií, ale
viac civilizovanosti, slušnosti a etiky ľudskosti, solidarity a zodpovednosti
prostredníctvom dialógu kultúr a civilizácií. Dialóg je cestou k eliminácii
priestoru pre radikalizáciu a extrémizmus. Záujem o druhých, poznanie iných,
dialóg s nimi vedie k porozumeniu, pridanej hodnote, ba k jednote. Ignorancia je
cestou k intolerancii. Naša doba nám ponúka veľa osobných príkladov ľudí
dialógu, ako boli napríklad pápež Ján Pavol II. alebo nedávno zosnulá Chiara
Lubichová.

V týchto dňoch uplynulo 40 rokov od smrti veľkého bojovníka proti
rasizmu M.L.Kinga. Jeho heslo bolo hlboké a inšpirujúce: „My vás získame na
svoju stranu, a naše víťazstvo bude dvojnásobné.“ Nech aj toto stretnutie je
získavaním ľudí pre dobrú vec – pre ľudskosť a spolupatričnosť.

Deliaca čiara v dnešnom svete neide medzi civilizáciami či medzi
kultúrami, ale cez nich. Ako príklad pripomínam postavy a postoje Hitlera
a Stalina v uplynulom storočí. Táto pomyselná čiara vedie medzi úctou k životu
a k človeku na jednej strane a fanatizmom – politickým, etnickým, náboženským
alebo iným – na strane druhej.

Všetci sme ľudia. Každý jedinečný, všetci rovní v dôstojnosti. Potrebujeme
sa navzájom. Ako hovorí francúzsky filozof Paul Ricoeur, najkratšia cesta do
vlastného vnútra vedie cez druhých.

Kritérium lepšieho storočia a budúcnosti je miera ľudskosti. Je to výzva
osobná a spoločná. Ľudskosť predpokladá otvorenosť rozumu a srdca. Rozum – to
je racionálnosť a kompetentnosť postojov, záujem hľadať a nachádzať pravdu.
Srdce – to je schopnosť empatie a solidarity s človekom.
Keď sa povie Európa, malo by to znamenať otvorenosť.

Prajem vám byť
v strede Európy nielen geograficky, ale mentálne, kultúrne, politicky, ľudsky.