Pochod dobrej vôle proti nákaze rasizmu a antisemitizmu
Praha, 13. apríl 2008

Vážený pán predseda Senátu,
vážený pán primátor, Excellencie,
milý pán Oldřich Stránský,
ctené dámy, vážení páni,
milí priatelia!

Organizátori na pozvánke k dnešnému pochodu výstižne uvádzajú, že k triumfu zla stačí, keď slušní nebudú robiť nič! Aj preto som rád, že tu môžem byť spolu s vami – ako Slovák i ako komisár EÚ. Väčšinu života som prežil s vami, v spoločnom štáte. Teraz sme spoluobčanmi v Európskej únii.

Európske dejiny sú plné skúseností a posolstiev pre dnešok. V minulom storočí sme prežívali tragédie nacizmu v 1930-tych a 1940-tych rokoch. Od r. 1917 v Rusku a od r. 1948 u nás prevládol na dlhé desaťročia komunizmus. Pri jeho rozpade sme boli svedkami vojnových prejavov militantného nacionalizmu v minulom desaťročí počas zániku bývalej Juhoslávie. Rasizmus, antisemitizmus, ideológie intolerancie a nenávisti, medzinárodný terorizmus sa šíria aj v našich časoch.

Európska integrácia sa zrodila cez zmierenie a spojenie záujmov národov, cez odmietnutie revanšizmu, kolektívnej viny, totalitných ideológií. Pokoj a rozvoj Európy sa opierajú o základné, spoločné hodnoty – o slobodu, ľudské práva, právny štát, solidaritu.

Je preto dôležité pamätať: sloboda, mier, demokracia, zjednotená Európa nie sú raz a navždy dané, nie sú automatické. Sú výsledkom dlhého a obrovského úsilia a mnohých obiet. Vyžadujú si zodpovednosť v každej generácii, znovu a znovu. Preto je veľmi dôležitá výchova a vzdelávanie, hlavne mladých.

Európska únia tomuto úsiliu napomáha prostredníctvom úspešných programov, ako sú Erasmus, Komenius, ktoré umožňujú realizovať Európu v škole a školu v Európe. Program Mládež v akcii je zameraný hlavne na mládežnícke výmeny a dobrovoľníctvo, Kultúra pre osvojenie kultúrneho dedičstva a podporu kultúrnej spolupráce, Program Európa pre občanov od minulého roku umožňuje podporu projektov posilňujúcich pamäť a úctu k obetiam nielen nacistického, ale aj stalinského útlaku.

V r. 2007 bolo prijaté Rámcové rozhodnutie EÚ o rasizme a xenofóbii. Toto rozhodnutie aproximuje legislatívu členských štátov a zabezpečuje, že rasizmus a xenofóbia sú trestateľné vo všetkých členských štátoch účinnými a primeranými trestami. Stanovuje trestnosť podnecovania a nabádania k násiliu alebo nenávisti voči osobe alebo skupine osôb na základe rasy, pôvodu, farby pleti, náboženstva, národného alebo etnického pôvodu.

V tom istom roku bola etablovaná Agentúra EÚ pre základné práva vo Viedni, ktorá slúži na monitorovanie a analýzu dodržiavania základných práv a slobôd v krajinách EÚ. Rozvíja sa tiež nový program pre podporu základných práv a občianstva (napr. aj boj proti rasizmu a xenofóbii) a program pre sociálnu solidaritu PROGRESS (za rovnosť príležitostí a proti diskriminácii).

Rok 2008 bol vyhlásený za Európsky rok medzikultúrneho dialógu. Je to dôležitá výzva pre posilnenie kultúry dialógu v našej každodennosti.

Kultúra charakterizuje naše hodnoty a vzťahy – k životu, ku človeku, k svetu. Rozmanitosť spoločenstva narastá jeho rozširovaním a migráciou.

Váš rodák, spisovateľ Milan Kundera opisuje Európu ako maximum rozmanitosti na minimálnom priestore. Táto rozmanitosť môže žiť v usporiadanosti a v porozumení iba prostredníctvom dialógu.

Dialóg – to je základ pre jednotu, pre hľadanie pridanej hodnoty.

Kresťania a Židia citujú z Písma podľa Knihy Genezis, že „na začiatku bolo Slovo – Logos“.

Dia logos znamená stretnutie dvoch slov, prejavov, logík. Medzikultúrny rozmer je vyjadrením aktívneho záujmu. Je to viac, než pasívne popisovanie rozdielov a problémov multikulturality.

Po páde komunizmu v Európe nedošlo vo svete k víťazstvu liberálnej demokracie, nenastal koniec klasickej konfliktnej ľudskej histórie, skôr akoby narastala hrozba stretu civilizácií.

Čo potrebuje svet, to nie je stret civilizácií, ale viac civilizovanosti, slušnosti a etiky ľudskosti, solidarity a zodpovednosti prostredníctvom dialógu kultúr a civilizácií.

Dialóg je cestou k eliminácii priestoru pre radikalizáciu a extrémizmus. Záujem o druhých, poznanie iných, dialóg s nimi vedie k porozumeniu, pridanej hodnote, ba k jednote. Ignorancia je cestou k intolerancii.

Naša doba nám ponúka veľa osobných príkladov ľudí dialógu, ako boli napríklad pápež Ján Pavol II. alebo nedávno zosnulá Chiara Lubichová.

V týchto dňoch uplynulo 40 rokov od smrti veľkého bojovníka proti rasizmu M.L.Kinga. Jeho heslo bolo hlboké a inšpirujúce: „My vás získame na svoju stranu, a naše víťazstvo bude dvojnásobné.“

Nech aj toto stretnutie je získavaním ľudí pre dobrú vec – pre ľudskosť a spolupatričnosť.

Deliaca čiara v dnešnom svete neide medzi civilizáciami či medzi kultúrami, ale cez nich. Ako príklad pripomínam postavy a postoje Hitlera a Stalina v uplynulom storočí.

Táto pomyselná čiara vedie medzi úctou k životu a k človeku na jednej strane a fanatizmom – politickým, etnickým, náboženským alebo iným – na strane druhej.

Všetci sme ľudia. Každý jedinečný, všetci rovní v dôstojnosti. Potrebujeme sa navzájom.

Ako hovorí francúzsky filozof Paul Ricoeur, najkratšia cesta do vlastného vnútra vedie cez druhých.

Kritérium lepšieho storočia a budúcnosti je miera ľudskosti. Je to výzva osobná a spoločná.

Ľudskosť predpokladá otvorenosť rozumu a srdca. Rozum – to je racionálnosť a kompetentnosť postojov, záujem hľadať a nachádzať pravdu.

Srdce – to je schopnosť empatie a solidarity s človekom.

Keď sa povie Európa, malo by to znamenať otvorenosť. Prajem vám byť v strede Európy nielen geograficky, ale mentálne, kultúrne, politicky, ľudsky.