Podpredseda NR SR Ján Figeľ prijal dnes, 30. 4. 2014, v priestoroch NR SR prezidenta Európskeho ekonomického a sociálneho výboru (EESC) p. Henriho Malossea. V rozhovore sa dotkli viacerých aktuálnych tém – situácie na Ukrajine, v strednej Európe, úlohy a miesta Slovenska v EÚ, vnútropolitickej situácie vo Francúzsku, no najväčšiu pozornosť venovali 10. výročiu vstupu Slovenska do EÚ. Stretnutie sa uskutočnilo na základe žiadosti p. Malossea (Francúzsko), ktorý spolupracoval s podpredsedom NR SR Jánom Figeľom počas jeho pôsobenia vo funkcii prvého slovenského eurokomisára v Bruseli. O budúcnosti EÚ Ján Figeľ povedal: „ Je dôležité nebyť len turistom, ale občanom v tomto priestore. Znamená viac slobody a práv pre Slováka za hranicami Slovenska, ale aj vedomie spolupatričnosti a spoluzodpovednosti za vývoj Európy. Ak takáto zrelosť prevládne, budeme riešiť problémy Európy i sveta. Ak nebude dosť spoločného vedomia, budú rásť tendencie nacionalizmu a extrémizmu. My sme Európa.“ Henri Malosse ocenil pokrok Slovenska za uplynulých 10 rokov a vyzdvihol jeho úlohu v zjednotenej Európe. (na fotografii Henri Malosse s Jánom Figeľom)
Month: April 2014
-
Prezident EESC Henri Malosse u Jána Figeľa
-
Nezamestnanosť za dva roky vlády Smeru neklesla, ale stúpla
Vláda počas dvoch rokov svojho fungovania nepohla s vysokou nezamestnanosťou ani o krok vpred, naopak ju ešte zhoršila. „Vysoká nezamestnanosť je najvážnejším problémom Slovenska. Vláda namiesto skutočných a fungujúcich opatrení len vymýšľala ako tento problém maskovať v očiach verejnosti,“ uviedol na dnešnej tlačovej besede predseda KDH Ján Figeľ. Nezamestnanosť spôsobuje vážne problémy jednotlivcov, rodín a v konečnom dôsledku aj verejných financií počnúc obcami a končiac štátom. „Životná úroveň ľudí a rodín sa zhoršuje a vláda neprináša žiadne riešenia. Zmeny metodiky, kupovanie pracovných miest cez investičné stimuly či preplácanie miezd prostriedkami z eurofondov nie sú riešenia. Ak ich vláda nemá, mala by prestať odmietať návrhy z opozície,“ vyzval vládu Ján Figeľ. KDH predstavilo viacero návrhov zákonov, ktoré by pomohli riešiť tento vážny problém Slovenska. „ Návrhy zákonov o rodinnom podnikaní, zákon o ochrane subdodávateľov, odvodové prázdniny pre absolventov a dlhodobo nezamestnaných alebo viac praxe na školách sú riešenia, ktoré môžu reálne pomôcť ľudom v ich zložitej sociálnej situácii,“ predstavil niektoré návrhy predseda KDH Ján Figeľ. Problém nezamestnanosti na Slovensku vláda doteraz riešila umelými zmenami metodiky, čarovaním so štatistikami a kupovaním si pracovných miest. KDH upozornilo na zlé nastavenie systému pri využívaní eurofondov na riešenie problému nezamestnanosti. „Fungujú tak, že ak podnikateľ prijme mladého nezamestnaného, tak štát mu rok prepláca jeho mzdu do výšky minimálnej mzdy a odvody k nej. Pritom už pol roka po skončení tejto podpory môže byť zamestnanec opäť prepustený. Týmto spôsobom sa dá získať zamestnanca na celý pracovný deň len za 8 eur, čo je niekde na úrovni priemernej mzdy v Pakistane či Tadžikistane. Ako je vidieť, táto schéma nie je v súlade so zdravým rozumom,“ uviedol podpredseda KDH Miloš Moravčík. Tento rok vláda vynaložila na takéto pracovné miesta 50 miliónov eur. KDH ponúklo iné riešenie tohto vážneho problému. Namiesto preplácania takmer celej mzdy z eurofondov by sa preplácali len odvody. „Ak by bolo KDH vo vláde, tak by sme ich použili inak a dokázali by sme za ne podporiť takmer 4 násobne viac pracovných miest pre mladých. Ak by sa z eurofondov nepreplácali celé mzdové náklady, ale len odvody za zamestnávateľa, tak by mohlo namiesto 10 tisíc miest vzniknúť takmer 40 tisíc. A nešli by do toho špekulanti, ale len normálni zamestnávatelia,“ dodal podpredseda Moravčík. Nezamestnanosť za dva roky vlády Smeru neklesla, ale naopak stúpla. Dokazujú to čísla z Ússtredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Zmenou metodiky totiž vláda vyhnala nezamestnaných z evidencie uchádzačov o zamestnanie a tak si naoko zlepšila svoje výsledky. „Čísla potvrdzujú naše slová o tom, že vláda nedokáže riešiť hlavný problém Slovenska, ktorým je vysoká nezamestnanosť. Vláda aj napriek 50 miliónom eur z eurofondov, ktoré slúžili na vytvorenie približne 10 tisíc dočasných pracovných miest, nedokázala znížiť nezamestnanosť na Slovensku. Miera nezamestnanosti v marci 2014 bola v skutočnosti vyššia o 0,51 p. b. oproti marcu 2012, kým ústredie práce tvrdí , že poklesla o 0,41 p. b..,“ uviedol Ján Kmeť, expert KDH pre oblasť sociálnych vecí. Vláda svojimi krokmi len presúvala nezamestnaných z jednej oblasti štatistiky do druhej, ale žiadnym spôsobom nezlepšila ich reálny život. „Vláda by mala prestať s presúvaním čísel z jednej tabuľky do druhej a vytváraním nereálnych grafov – ľudia sa z čísel nenajedia a konečne začať prinášať skutočné riešenia,“ dodal na záver expert KDH Ján Kmeť.
Miera nezamestnanosti marec 2014
marec 2012
stará metodika + očistenie 14,20
13,69
nová metodika 13,28
13,69
Čítajte aj na webnoviny.sk
-
Naši eurokomisári: Európa nám už verí
Za desať rokov zastupovali Slovensko v Európskej komisii politik a diplomat.
Keď sa stal Ján Figeľ prvým slovenským eurokomisárom v kabinte Josého Manuela Barrosa, necítil sa ako nováčik. „Iba som prešiel z jednej strany stola na druhý. Ale poznal som Brusel a v Bruseli poznali mňa,“ spomína dnešný predseda KDH. Mal za sebou už trojročnú kariéru vyjednávača krajiny, ktorú za vlády Vladimíra Mečiara označovali ako čiernu dieru Európy. Pre nedemokratické praktiky ju vynechali pri prijímaní do NATO i OECD a meškala aj s prípravami na členstvo v Európskej únii. Prístupové kapitoly sme napokon uzavreli ako tretí spomedzi desiatich uchádzačov. Aj preto bol Figeľ pri hľadaní kandidáta na prvého slovenského eurokomisára jasnou voľbou. Dostal na starosť oblasť, ktorá bola výhradne v kompetencii národných štátov. Stal sa eurokomisárom pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mnohojazyčnosť. Viac na sme.sk
-
Ján Figeľ: Extrémizmus, populizmus či antipolitika nie sú odpoveďou na výzvy EÚ
Podliehanie extrémizmu, populizmu, alebo antipolitike nie je odpoveďou na výzvy, ktoré dnes pred Európskou úniou (EÚ) stoja a nie je ňou ani ľahostajnosť k európskej politike a európskym voľbám. “Európa bude taká, akou ju bude chcieť mať väčšina z nás. Aj preto je dôležité, aby sme sa pre ňu angažovali, zaujímali sa, išli voliť,” vyhlásil vo svojom prejave na dnešnom podujatí (29. 4. 2014) Konrad Adenauer Stiftung (KAS) venovanom 10. výročiu vstupu Slovenska do EÚ podpredseda Národnej rady SR, predseda KDH a prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ.
Dodal, že voliči budú rozhodovať aj tom, či sa bude európska politika v etických otázkach orientovať na novú ideológiu oslabovania rodiny a kresťanských hodnôt, alebo EÚ, ktorej hlavnými prioritami budú životná úroveň, zamestnanosť a silné rodiny. “Nepotrebujeme centralizáciu, ale subsidiarizáciu Únie. Subsidiarita, to je označenie zodpovednej, usporiadanej slobody,” vyhlásil Figeľ, podľa ktorého KDH nikdy nepodporovalo budovanie “európskeho superštátu”.
Integrácia je podľa neho skôr odpoveďou na vojnovú minulosť Európy, na konflikt na Balkáne, ale aj na globalizujúci sa svet, ktorý prináša väčšie ekonomické tlaky.
“Únia má byť dobre zorganizovaným spoločenstvom, ktoré na základe spoločných hodnôt a záujmov slúži svojim členským štátom a občanom. Nie je nad nimi, nemá ich ovládať. Európa nie je atraktívna, keď ukladá a diktuje, ale keď pozýva k spolupráci, ponúka riešenia a chráni slabších,” povedal predseda KDH.
Čo treba zvlášť zlepšiť, je podľa neho cielenejšie formovanie politik Únie, ktorá prešla v posledných rokoch búrlivým vývojom. “Za toto desaťročie Slovensko aj národy Európskeho spoločenstva prešli mnohými zmenami. Stáli sme pred otázkou konštitučnej resp. zmluvnej krízy. Vzišla z toho ako riešenie nová, reformná Lisabonská zmluva,” spomína prvý slovenský eurokomisár. “Otriasla nami ekonomická a finančná kríza. Výsledkom je ESM, fiškálny pakt a rodiaca sa banková únia. Dnes spoločne čelíme i závažným otázkam bezpečnosti. Na Ukrajine, najväčšej susednej krajine, sa odohráva konflikt s použitím sily a porušovaním medzinárodného práva, s anexiou územia zo strany Ruskej federácie. Mier a perspektíva je tam, kde dominuje právo nad silou, nie naopak,” pripomenul.
Napriek všetkým peripetiám a problémom je podľa Figeľa objektívnou skutočnosťou, že Slovensko po vstupe do EÚ zažíva najúspešnejšie obdobie svojich dejín. “Zvýšila sa naša konkurencieschopnosť, nastalo rýchlejšie zavádzanie nových technológií, uvoľnil sa pohyb tovaru, služieb, kapitálu, občanov. Vďaka tomu 136 tisíc Slovákov pracuje v zahraničí. Výkonnosť nášho hospodárstva sa zvýšila za 10 rokov z úrovne vyše 50 percent na takmer 76 percent priemeru EÚ, rástla najrýchlejšie medzi štátmi V4,” pripomenul. “Dôveryhodnosť SR pre investorov stúpla výrazne – priemerná doba splatnosti úverov poskytnutých SR sa zvýšila z dvoch na 5,5 roka. Priemerné náklady na správu štátneho dlhu klesli zo šesť percent na 3,5 percenta p. a. Takmer 80 percent verejných investícií je u nás financovaných z rozpočtu EÚ. A až 85 percent exportu smeruje do krajín EÚ. Je to vitálne prepojenie, ktoré potrebujeme rozvíjať ako vzájomne výhodné, a ako našu silu, nie ako závislosť a zraniteľnosť,” vyhlásil Figeľ. Dodal však, že Slovensko potrebuje zlepšiť fungovanie štátnej správy v európskom kontexte. “A efektívnejšie využívať eurofondy. To znamená menej korupcie a byrokracie, viac férovej súťaživosti a účinnejší boj s korupciou,” povedal.
Kresťanská demokracia je podľa Figeľa s históriou zjednotenej Európy bytostne spätá, čoho dôkazom je aj práca jedného z najvýznamnejších nemeckých kancelárov, Konráda Adenauera. Pri tejto príležitosti Figeľ poďakoval KAS za každoročnú organizáciu európskeho fóra, ktorá sa koná už od roku 1998, ako aj za dnešné predstavenie knihy Adenauerovho životopisca Hansa-Petra Schwarza. “Som vďačný KAS, vydavateľstvu Hlbiny a prekladateľovi Jurajovi Alnerovi za preklad knihy Dr. Schwarza do slovenčiny. Pomôže lepšie pochopiť odkaz veľkej osobnosti Konráda Adenauera aj slovenským občanom, najmä mládeži. Pochopiť princípy a odhodlanie, ktoré podporovali dôstojnosť každej ľudskej osoby ako cieľ, kritérium a východisko politiky. Prijať sociálne trhové hospodárstvo ako vyváženú cestu medzi socializmom na jednej a kapitalizmom na strane druhej. A vnímať európske zjednotenie ako nevyhnutnosť nielen vzhľadom na konfliktnú minulosť, ale aj na globalizáciu prebiehajúcu vo svete,” uzavrel Figeľ.(na fotografii Ján Figeľ s Angelou Merkelovou)
Zdroj: TASR
Čítajte aj na teraz.sk, hlavnespravy.sk, topky.sk
Profil prvého eurokomisára SR nájdete tu
-
Mečiarove amnestie sú jazvou nielen na slovenskej justícii, ale aj na svedomí Slovenska
Pri pamätníku Róberta Remiáša si členovia Predsedníctva KDH spolu s jeho matkou Annou Remiášovou pripomenuli 18. výročie zavraždenia nevinného človeka. „Toto miesto, tento kríž Róberta Remiáša je pre slušných a zodpovedných občanov stálym mementom,“ uviedol Ján Figeľ. To, čo sa odohralo pred 18 rokmi, považujú predstavitelia hnutia za akt štátneho teroru. Vyšetreniu vraždy zabránili takzvané Mečiarove amnestie, ktoré sa týkali zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny a zmareného referenda. „My sme presvedčení, že toto je jazva nielen na slovenskej justícii, ale aj na slovenskom svedomí. A preto KDH urobí všetky kroky k tomu, aby mohla byť spravodlivosť otvorená z hľadiska účinnosti aj pri tomto zločine. V primeranej dobe pripravíme a ponúkneme návrh pre každého poslanca NR SR, aby vo forme ústavného zákona bolo označené konanie Vladimíra Mečiara a vtedajšej moci za nenáležité právo,“ predstavil pripravované kroky KDH Ján Figeľ.
KDH je dlhodobým zástancom zrušenia Mečiarových amnestií, pričom do parlamentu predložili jeho poslanci takýto návrh už šesťkrát. Bohužiaľ nikdy sa nenašla ústavná väčšina poslancov ochotná tento návrh schváliť. KDH však myšlienku umožnenia vyšetrenia zločinov z tohto obdobia považuje za stále živú a aktuálnu. Na pietnej spomienke sa zúčastnila aj matka zavraždeného Anna Remiášová, ktorá vyjadrila úprimnú vďaku KDH za túto snahu. „Ťažko sa mi hovorí, ale som vám všetkým nesmierne vďačná za to, že predsa ešte len existuje pamäť. Pretože sa hovorí, že národ, ktorý stratí svoju pamäť si musí históriu zopakovať. A ja sa veľmi bojím, aby iní mladí ľudia nedoplatili na chamtivosť politikov, ktorí nepoznajú hraníc,“ uviedla na záver Anna Remiášová pri pamätníku smrti svojho syna.
Čítejte aj na webnoviny.sk
-
Ján Figeľ v relácii “Téma dňa” v televízii TA3
Pozrite si rozhovor s Jánom Figeľom v relácii “Téma dňa” televízie TA3, venovaný 18. výročiu tragickej smrti Róberta Remiáša. Už dnes, 29. 4. 2014 o 19.50 h. Reprízu relácie odvysiela televízia TA3 v stredu, 30. 4. 2014 o 11.20 h.
Záznam rozhovoru nájdete tu
-
Spolupráca v rámci V4 pred vstupom do EÚ a dnešné výzvy
Predseda KDH a podpredseda NR SR Ján Figeľ dnes, 29. 4. 2014, vystúpil na konferencii v Budapešti „Využité a zmeškané príležitosti. Desať rokov členstva v EÚ“ na tému hlavných výziev jednotlivých krajín V4 pred vstupom do únie. Spolu s ním v paneli diskutovali ďalší traja hlavní vyjednávači Endre Juhász (Maďarsko), Pavel Telička (ČR) a Jan Truszczynski (Poľsko).
Diskusia bola zameraná na kľúčové momenty prístupových rokovaní akými boli zlom počas Švédskeho predsedníctva ohľadom štyroch slobôd, určenie termínu záveru rokovaní či samit v Kodani v decembri 2002. Takisto sa hovorilo aj o budúcnosti EÚ a predovšetkým o ďalšej spolupráci krajín V4 v rámci únie.
Podľa Jána Figeľa sa situácia v strednej Európe výrazne historicky zmenila. “Na rozdiel od regiónu stretu žijeme dnes v regióne stredu. A Slovensko je jeho centrom a svorníkom. Dáva nám to predpoklady na stabilitu a rozvoj našich krajín, na rast zamestnanosti a životnej úrovne. Toto najviac pomôže aj pri konsolidácii verejných financií, pomôže jednotlivcom, rodinám i rozpočtom štátov.”
-
Ján Pavol Veľký
Pri príležitosti svätorečenia pápeža Jána Pavla II. (a Jána XXIII.) ho chcem s vďakou pripomenúť textom prednášky spred ôsmich rokov na KU v Ružomberku (24. apríla 2006).
Pápež Ján Pavol II. bol pre Cirkev a svet veľkým darom. Jeho pôsobenie zmenilo Cirkev i svet. Pre nás všetkých je dedičstvo tohto velikána našej doby obohatením a pozvaním k jeho poznávaniu, prežívaniu a nasledovaniu. Človek ako on prichádza snáď raz za storočie. Prišiel do storočia, ktoré v bezprecedentnom rozsahu zabudlo na ľudskosť. Zabudlo na dôstojnosť každého človeka, lebo zabudlo na Boha. Pre Karola Wojtylu – ako robotníka, herca, básnika, atléta, dramatika, kňaza a filozofa – človek bol vždy subjektom histórie, nikdy nie jej objektom.
Celý blog Jána Figeľa nájdete na postoy.sk
-
Ján Figeľ v diskusnej relácii RTVS “O 5 minút 12”
Pozrite si v nedeľu, 27. 4. 2014 o 11:55 h, diskusnú reláciu RTVS “O 5 minút 12”, diskusnú reláciu na aktuálnu politickú tému, s predsedom KDH a podpredsedom NR SR Jánom Figeľom a podpredsedom vlády a ministrom financií Petrom Kažimírom (Smer-SD) na Jednotke. Záznam diskusie nájdete tu.
Čítajte aj na webnoviny.sk, aktuality.sk
-
Figeľ: Po desiatich rokoch v únii sme zosilneli
Predvstupové rokovania Slovenska s EÚ považuje za ťažké roky. Európa bola totiž voči nám po rokoch vlády Vladimíra Mečiara skeptická a zdržanlivá. Ako vtedajší hlavný vyjednávač pre vstup SR do EÚ je dnes Ján Figeľ rád, že sme partnerov presvedčili o svojej zrelosti a schopnosti ísť svojou, ale aj spoločnou európskou cestou.
Ako si spomínate na obdobie, keď ste pôsobili ako hlavný vyjednávač pre vstup Slovenska do EÚ. Boli to ťažké chvíle?
Nielen ťažké chvíle, ale ťažké roky. Vstupovali sme s istým znevýhodnením, ktoré malo vi aceré rozmery. Jedným bol negatívny obraz a nedôvera po rokoch vládnutia Vladimíra Mečiara s Jánom Slotom a Jánom Ľuptákom, ktoré nás politicky diskvalifikovalo. Slovensko tiež bolo málo známe, a preto vyvolávalo otázniky vo svojej schopnosti vydržať konkurenčné tlaky a splniť kritériá. Bolo treba vyvinúť mimoriadne úsilie na to, aby tieto mínusy boli eliminované a Slovensko mohlo vstupovať nielen konsolidované, ale aj ako dôveryhodný partner, a to v rovnaký deň ako Česko, Poľsko a Maďarsko.
Bola voči nám Európa skeptická?
Aj skeptická aj zdržanlivá. Zneužívanie moci, autokracia, prejavy intolerancie a neznášanlivosti či nacionalizmu neďaleko od Slovenska vyvolali rozsiahly konflikt v priestore bývalej Juhoslávie. Som rád, že sa nám podarilo potvrdiť, že SR je zrelá a schopná nielen pre samostatnú cestu, ale aj pre dôveryhodnú európsku spoluprácu. Nebolo to ale automatické, neprišlo to samo. Viac
Čítajte aj na hlavnespravy.sk