Bol pri tom, keď Slovensko rokovalo o vstupe do Európskej únie, aj keď sa nám otvorili dvere do Európskeho parlamentu či schengenského priestoru. Ján Figeľ bol v centre významných historických míľnikov našej krajiny. Vďačí za to vláde Mikuláša Dzurindu, ktorá ho v roku 2004 vyslala do Bruselu ako prvého slovenského eurokomisára. „Premiér navrhoval Ivana Štefanca, ale väčšina vlády podporila mňa. Predseda komisie moju nomináciu prijal a Európsky parlament po hearingu potvrdil,“ opisuje HN svoje začiatky v Bruseli Figeľ.
Šéfoval tisíckam ľudí
Svoju bruselskú kariéru začínal v kolégiu Romana Prodiho, kde bol zodpovedný za oblasť podnikania a informačnej spoločnosti. Prodimu niektorí vyčítali, že sa zbytočne plietol do domácich záležitostí. Figeľ ho opisuje skôr ako „hrajúceho kapitána“, akčného a zameraného na výsledky práce. „Patrili sme do rovnakej politickej frakcie, a tak sme mali aj silnejší osobný vzťah a politickú spoluprácu,“ dodáva. Viac na hospodarskenoviny.sk

Podobné články

Na pevných základoch sa dá stavať dobrý domov Šefčoviča náklonnosť k Smeru vymedzuje, je to pritom strana vodcovského typu Nemohli sme si dovoliť žiadne chyby. To, čo zaplatili generácie pred nami, je výzva na našu zodpovednosť Príbeh ústavného ukotvenia definície, ochrany a podpory manželstva na Slovensku Figeľ: Dnešná SNS nie je HZDS, vláda s ňou by bola lepšia ako so Smerom Bez KDH slušná alternatíva nevznikne